4Svk/20/2021

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Mališovej a členov senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD.a prof. JUDr. PhDr. Petra Potáscha, PhD., v právnej veci žalobcu: Rímskokatolícka farnosť sv. Martina, so sídlom Lemešany 80, IČO: 42088151, právne zastúpený: Sýkora - advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Murgašova 3, Košice, IČO: 47256206, proti žalovanému (sťažovateľ 1.): Okresný úrad Prešov, odbor výstavby a bytovej politiky, so sídlom Námestie mieru 3, Prešov, za účasti (sťažovateľ 2.): Národná diaľničná spoločnosť, a.s., so sídlom Dúbravská cesta 14, Bratislava, IČO: 35919001, právne zastúpený: GARAJ & Partners s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Jozefská 3, Bratislava, IČO: 35951125, o preskúmanie zákonnosti II. výroku rozhodnutia žalovaného pod č. OU-PO-OVBP2-2018/12768/42928/ŠSS-DA zo dňa 25. apríla 2018 na základe všeobecnej správnej žaloby, konajúc o kasačnej sťažnosti žalovaného a ďalšieho účastníka konania proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č.k. 6S/49/2018-152 zo dňa 25. apríla 2019, takto

rozhodol:

Rozsudok

Krajského súdu v Prešove č.k. 6S/49/2018-152 zo dňa 25. apríla 2019 sa zrušuje a vec sa vracia krajskému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie. Návrh žalovaného a ďalšieho účastníka konania na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti sa zamieta.

Odôvodnenie

I. Konanie pred správnym súdom

12768/42928/ŠSS-DA zo dňa 25.04.2018, v časti výroku II. tohto rozhodnutia a vec mu vrátil na ďalšie konanie. O trovách konania rozhodol s poukazom na § 167 ods. 1 SSP tak, že žalobcovi priznal právo na úplnú náhradu trov konania.

3. Vyvlastňovanou osobou je Rímskokatolícka cirkev, farnosť Lemešany, zapísaná v LV v časti BI v podiele 1/1 (ďalej aj ako ,,vyvlastnený“). Predmetné nehnuteľnosti boli vyvlastnené na účel majetko-právneho vysporiadania už užívaného úseku líniovej stavby „Diaľnica Dl Ličartovce - Budimír“.

Prostredníctvom Košickej arcidiecézy, ako nadriadeného orgánu vyvlastňovaného, schvaľujúceho prevody cirkevného majetku vo vlastníctve farností, nachádzajúcich sa na jej území, jednoznačne niekoľkokrát písomne vyjadril svoj súhlas s predajom predmetných nehnuteľností a požadoval rokovať o kúpnej cene ako jednej z podstatných náležitostí kúpnej zmluvy, pričom svoj protinávrh kúpnej ceny podložil znaleckým posudkom č. 2/2017 zo dňa 17.06.2017, ktorý stanovoval diametrálne odlišnú všeobecnú hodnotu nehnuteľností a v nadväznosti na to požiadali vyvlastniteľa o osobné stretnutie, ktoré ostalo bez akejkoľvek reakcie a vyvlastňovateľ podal návrh na vyvlastnenie. Túto námietku žalovaný zamietol.

7. V námietke č. 3 vyvlastňovaný opätovne vyjadril svoj súhlas s nadobudnutím vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam vyvlastniteľom, avšak namietal výšku náhrady v zmysle návrhu na vyvlastnenie v sume 14,60 €/m2, celkovo 20.951,- € za 1.435 m2, stanovenú znaleckým posudkom č. 16/2015 zo dňa 14.02.2015 v znení jeho doplnenia č. 1 a požadoval určiť výšku náhrady v sume 29,04 €/m2, celkovo 41.672,40 € za 1.435 m2, v zmysle jeho znaleckého posudku č. 2/2017 zo dňa 17.06.2017. Vyvlastňovací orgán námietku zamietol a podľa § 13 ods. 3 písm. a/ zákona č. 285/2015 Z.z., s požiadavkou na vyššiu náhradu za vyvlastnenie odkázal vyvlastneného na príslušný súd.

Túto námietku žalovaný zamietol. 9. Následne v bode II. výroku žalovaný určil náhradu za vyvlastnenie podľa § 13 ods. 3 písm. a/ zákona č. 282/2015 Z. z., nasledovne: Parcela registra CKN Druh pozemku Výmera parcely v m2 Vyvlastňovací podiel Cena v €/m2 Výmera podielu pozemku v m2 Náhrada za podiel v € XXX/XX Zastavané plochy a nádvoria 464 1/1 14,60464,00 6774,40 XXX/XX Zastavané plochy a nádvoria 334 1/1 14,60334,00 4876,40 XXX/XX Zastavané plochy a nádvoria 620 1/1 14,60620,00 9052,00 XXX/XX Zastavané plochy a nádvoria 17 1/1 14,60 17,00248,20 Spolu: 1.435,00 20.951,00 Náhrada za vyvlastnenie: 20.951,00 €

11. Proti rozhodnutiu žalovaného v časti výroku II. o určení náhrady za vyvlastnenie, podal žalobca v zákonom stanovenej lehote správnu žalobu v spojení s ustanovením § 14 ods. 2 zákona č. 282/2015 Z.z. z dôvodu, že uvedené rozhodnutie vo výroku II. o určení náhrady za vyvlastnenie a postup žalovaného, ktorý predchádzal jeho vydaniu, bol nezákonný a žalobca ním bol priamo ukrátený na svojich právach. Žalobca namietal nedostatočné zistenie skutkového stavu vo vzťahu k určeniu výšky náhrady za vyvlastnenie nehnuteľností, a to z dôvodu prítomných výrazných nezrovnalostí v cene predmetu vyvlastnenia určenej na základe jedného znaleckého posudku a jeho doplnenia predloženého vyvlastniteľom pri existencii ďalšieho znaleckého posudku predloženého vyvlastňovaným žalobcom obsahujúceho inú cenu predmetu vyvlastnenia. Ďalším dôvodom nezákonnosti rozhodnutia mala byť skutočnosť, že žalovaný neoboznámil žalobcu s výsledkom posúdenia znaleckých záverov Ing.

Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného nie je možné vôbec zistiť, z akých dôvodov žalovaný prihliadol práve na závery znaleckého posudku Ing. Karola Jančoka a nie na závery znaleckého posudku Ing. Emila Oettera.

Tento postup správny súd považoval za súladný s § 4 ods. 4 tohto zákona, avšak žalovaným prevzatý výsledok tohto postupu nepovažoval za dostačujúci pre naplnenie účelu § 4 ods. 4 tohto zákona. 13. Krajský súd vyslovil názor, že výsledok tejto snahy žalovaného neposkytol taký podklad, na základe ktorého by bolo vyhodnotenie situácie možné v súlade so zásadou spoľahlivého zistenia skutkového stavu, na základe ktorého by bolo možné uzavrieť, že vyhodnotenie a ustálenie ceny predmetu vyvlastnenia bolo v súlade s uvedenou zásadou, ktorou je orgán verejnej správy viazaný. Hoci ustanovenie § 4 ods. 4 zákona nemá viesť k získaniu súhlasov účastníkov vyvlastňovacieho konania s navrhovanou cenou predmetu vyvlastňovania, výsledkom postupu podľa tohto ustanovenia by malo byť odborné vyjadrenie alebo vysvetlenie znalca k námietkam smerujúcim k obsahu znaleckého posudku. V prvom rade správny súd poukázal na to, že v predmetnej veci mali tieto námietky formu znaleckého posudku Ing.

Karola Jančoka, ktorá obsahovala len informáciu o dovtedajšom postupe tohto znalca pri oceňovaní nehnuteľností, hodnotenie použitých koeficientov, konkrétnych faktorov, ktoré považoval za správne, použité koeficienty za objektívne a zodpovedajúce vlastnostiam a podmienkam užívania pozemkov. K obsahu podaných námietok, teda k záverom znaleckého posudku Ing. Oettera CSc. č. 2/2017, však vyjadrenie Ing. Jančoka neobsahovalo žiadne konkrétne proti - argumenty. Vysvetlenie rozporov v skutkových zisteniach zostalo bezvýsledné, dôvody rozdielnosti záverov znalcov neboli vysvetlené, nebol objasnený ani dôvod rozdielneho postupu pri ustaľovaní záveru. Ak sa s takto ukončeným zisťovaním skutkového stavu žalovaný uspokojil, nepostupoval v súlade so zásadou spoľahlivo zisteného stavu veci podľa § 3 ods. 5 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“), hoci k tomu v zmysle § 4 ods. 4 zákona č. 282/2015 Z.z. úkon realizoval.

15. Krajský súd bol toho názoru, že bolo potrebné v tomto smere získať kvalifikované vysvetlenie znalca k obsahu námietok, neuspokojiť sa len s potvrdením správnosti obsahu predloženého znaleckého posudku. V zásade odborné vyjadrenie, vysvetlenie znalca k podaným námietkam má predstavovať istú formu spracovania námietok, malo by podávať odpovede na ne. Zotrvanie na obsahu podaného posudku, ako to bolo v tejto veci, je svojou podstatou len zopakovanie tvrdení znalca, nie reakciou na podané námietky.

Nebolo by žiaduce takýmto spôsobom rezignovať na poskytovanie ochrany právam a záujmom fyzických a právnických osôb v zmysle § 3 ods. 1 Správneho poriadku. Napokon ani také typy administratívnych konaní ako v skúmanej veci, kedy je postup z veľkej časti upravený osobitným zákonom, neumožňujú upustiť od vykonávania dôkazov a ich hodnotenia (§ 34 Správneho poriadku). 16.

vždy. Na druhej strane je však zjavné, že sa nemožno uspokojiť s tým, že nesúhlas s určenou cenou znižuje význam správnej žaloby o preskúmanie zákonnosti aj takéhoto rozhodnutia, alebo že sa význam správnej žaloby v tomto smere úplne vytráca. Ak sa teda súhlas s cenou za vyvlastnenie nedosiahne, správny súd napadnuté rozhodnutie z dôvodu v žalobe tvrdenej neprimeranosti určenej ceny automaticky neruší, avšak na základe ďalších žalobných dôvodov musí podrobiť skúmaniu konanie a rozhodnutie z pohľadu ich zákonnosti.

17. Vo vzťahu k žalobnému dôvodu smerujúcemu k procesnej vade majúcej za následok nezákonnosť rozhodnutia spočívajúcej v nedostatočnom oboznámení žalobcu s vyjadrením Ing. Karola Jančoka týkajúcim sa zistených rozdielov medzi jeho znaleckými závermi a závermi Ing. Emila Oettera, správny súd poznamenal, že hoci reálne k oboznámeniu so závermi znalca Ing. Karola Jančoka nedošlo, vzhľadom na obsah jeho vyjadrenia, ktorý sám osebe nepriniesol očakávané vyjasnenie skúmaných rozdielov znaleckých záverov, by správny súd nemohol konštatovať, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej, pretože nesprávnosť napadnutého rozhodnutia spočinula v inej okolnosti, a navyše samotné vyjadrenie znalca ani neobsahovalo nové skutočnosti. Ďalší žalobný dôvod spočívajúci v nedostatku dôvodov odôvodnenia napadnutého rozhodnutia v žalobcom vymedzenom rozsahu v podstate splýva s otázkou nedostatku zistenia skutkového stavu, čo sa následne prirodzene premietlo do absencie vysvetlenia prítomných rozporov v nadnesených bodoch. 18.

II. Kasačná sťažnosť, vyjadrenie

20. Primárne namietal, že na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve a preto bolo potrebné konanie o správnej žalobe podľa § 99 písm. b/ SSP zastaviť. V tejto súvislosti dal do pozornosti ustanovenia § 7 písm. a/ SSP, § 14 ods. 2 zákona č. 282/2015 Z.z. a § 53 Správneho poriadku a uviedol, že v prejednávanej veci nebol naplnený zákonný predpoklad na podanie správnej žaloby, resp. že podaná žaloba nemala byť posúdená ako správna žaloba, pretože v rámci administratívneho konania neboli vyčerpané všetky riadne opravné prostriedky dovolené Správnym poriadkom. Mal za to, že krajský súd nesprávne vyhodnotil podanú žalobu ako správnu žalobu, pričom ju mal vyhodnotiť ako podanie riadneho opravného prostriedku - odvolania, ktorý bol podaný proti rozhodnutiu prvostupňového orgánu a mal o podanej žalobe rozhodovať ako o riadne podanom odvolaní, čo mu vyplýva z dikcie ustanovenia § 14 ods. 2 druhej vety zákona o vyvlastnení.

pričom sa riadne a zákonne vysporiadal s námietkami žalobcu. 22. So znaleckým posudkom žalobcu sa vysporiadal tak, že naň neprihliadol a s požiadavkou na vyššiu náhradu odkázal žalobcu na súd. Z dôvodu rozdielnych záverov vyslovených v znaleckom posudku Ing. Jančoka č. 16/2015 zo dňa 14.02.2015 v znení jeho doplnenia č. 1 a znaleckého posudku Ing. Ottera č. 2/2017 zo dňa 17.06.2017 požiadal žalovaný v súlade s § 4 ods. 4 zákona č. 282/2015 Z.z.

23. Záverom požiadal o priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti. 24. Proti rozsudku krajského súdu podal kasačnú sťažnosť aj ďalší účastník konania - sťažovateľ 2 z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. a/, g/ a h/ SSP.

Krajský súd mal pritom počas celého konania zákonnú povinnosť skúmať, či sú splnené procesné podmienky a za predpokladu, že by zistil ich nedostatok ktorý by nebolo možné odstrániť, konanie mal zastaviť. Skúmanie právomoci patrí medzi základné úkony, ktoré mal krajský súd vykonať a je zrejmé, že túto svoju povinnosť opomenul. Mal za to, že na konanie a rozhodovanie o podanej správnej žalobe žalobcu nie je príslušný správny súd, ale civilný súd v zmysle ust. § 13 ods. 3 písm. a/ zákona č. 282/2015 Z.z., nakoľko z obsahu žaloby jednoznačne vyplývala snaha žalobcu domôcť sa vyššej náhrady za vyvlastnenie.

krajským súdom by neprimerane predlžoval vyvlastňovacie konania a viedol by k neprimeranému dôkaznému zaťažovaniu žalovaného, pričom vykonávanie dokazovania je v prípadoch náhrad za vyvlastnenie nad rámec možností správneho orgánu Tým, že krajský súd zrušil rozhodnutie žalovaného v napadnutej časti, došlo k obchádzaniu § 13 ods. 3 písm. a/ zákona č. 282/2015 Z.z.

28. Záverom požiadal o priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti s dôvodu, že za daného stavu, kedy došlo k vydaniu nezákonného rozsudku krajského súdu a k nezákonnému zrušeniu rozhodnutia žalovaného, môže žalobca v rámci ďalšieho konania v predmetnej veci s ohľadom na vyslovený právny názor krajského súdu dospieť k vyššej náhrade za vyvlastnenie, ako bola pôvodne určená v rozhodnutí, čím môže v konečnom dôsledku rozsudkom krajského súdu dôjsť k vzniku závažnej ujmy na strane sťažovateľa 2. spočívajúcej práve v priznaní vyššej náhrady za vyvlastnenie a to v sume vyššej skoro o 50 % oproti náhrade za vyvlastnenie priznanej na základe posudku č. 16/2015.

32. Následne doručil sťažovateľ 2. doplňujúce vyjadrenie, v ktorom sa v zásade pridržal svojej skôr uvedenej argumentácie, pričom poukázal na ďalšiu rozhodovaciu prax slovenských súdov v obdobných právnych veciach, napr. uznesenie Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 6S/2019/2019 zo dňa 13.02.2020 a rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžk/1/2018 zo dňa 12.06.2018. V závere zrekapituloval, že podľa jeho názoru krajský súd nemal právomoc skúmať napadnuté rozhodnutie žalovaného z dôvodu nevyčerpania všetkých riadnych opravných prostriedkov ako aj z dôvodu, že v dôsledku skutočnosti, že žalobca sa chcel domôcť vyššej náhrady za vyvlastnenie, mal sa obrátiť na príslušný civilný súd.

III. Konanie na kasačnom súde

33. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 21 písm. a/ SSP v spojení s § 438 ods. 2 SSP) postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 SSP prv preskúmal prípustnosť kasačných sťažností a z toho vyplývajúce dôvody ich odmietnutia. Po konštatovaní, že kasačné sťažnosti sťažovateľov 1 a 2 boli podané riadne a včas (§ 443 SSP a § 444 SSP), oprávnenou osobou na podanie kasačnej sťažnosti (§ 442 SSP), smerujú proti rozhodnutiu, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 SSP) a majú predpísané náležitosti (§ 445 ods. 1 SSP a § 57 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, kasačné sťažnosti prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky www.nssud.sk (§ 137 ods. 2 a 3 SSP) pričom dospel k záveru, že kasačné sťažnosti sťažovateľov 1 a 2 sú dôvodné. 34. Predmetom kasačného konania bol rozsudok krajského súdu č.k. 6S/49/2018-152 zo dňa 25. apríla 2019, ktorým podľa § 191 ods. 1 písm. e/ SSP zrušil rozhodnutie žalovaného č. OU-PO-OVBP2-2018/12768/42928/ŠSS-DA zo dňa 25. apríla 2018, v časti výroku II. tohto rozhodnutia a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 35. Napadnutým rozhodnutím v bode I. výroku žalovaný vyvlastnil podľa § 13 ods. 2 písm. b/ bod 1. zákona č. 282/2015 Z.z., v spojení s § 17a a 24e zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov, vo verejnom záujme, v prospech Národnej diaľničnej spoločnosti, a.s. nehnuteľnosti v k. ú. B., odčlenené geometrickým plánom

V ďalšej časti rozhodol o námietkach vyvlastneného podľa § 9 ods. 2 písm. f/ zákona č. 282/ 2015 Z.z. V námietke č. 1 vyvlastňovaný uviedol, že nikdy nevyjadril nesúhlas s prevodom vlastníckeho práva z vyvlastňovaného na vyvlastniteľa.

zastavané prakticky neodstrániteľnou stavbou, čo však v danom prípade splnené nebolo. Túto námietku žalovaný zamietol. V námietke č. 3 vyvlastňovaný opätovne vyjadril svoj súhlas s nadobudnutím vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam vyvlastniteľom, avšak namietal výšku náhrady v zmysle návrhu na vyvlastnenie v sume 14.60 €/m2, celkovo 20.951,- € za 1.435 m2, stanovenú znaleckým posudkom č. 16/2015 zo dňa 14.02.2015 v znení jeho doplnenia č. 1 a požadoval určiť výšku náhrady v sume 29,04 €/m2, celkovo 41.672,40 € za 1.435 m2, v zmysle jeho znaleckého posudku č. 2/2017 zo dňa 17.06.2017.

Následne v bode II. výroku žalovaný určil náhradu za vyvlastnenie podľa § 13 ods. 3 písm. a/ zákona č. 282/2015 Z. z. Náhrada za vyvlastnenie bola určená podľa § 4 ods. 3 zákona č. 282/2015 Z.z. znaleckým posudkom č. 16/2015 zo dňa 14.02.2015 a doplnenia č. 1 znaleckého posudku č. 16/2015 znalecký úkon číslo 43/2017, ktoré vypracoval Ing.

IV. Právne názory kasačného súdu

38. Sťažovatelia v súvislosti s vyššie vznesenými námietkami poukazovali na to, že správny súd sa v odôvodnení svojho rozsudku nevysporiadal s ich námietkou, ktorou poukazovali na to, že žalobca napadol správnou žalobou rozhodnutie orgánu verejnej správy bez toho, aby pred jeho právoplatnosťou vyčerpal riadne opravné prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný

zdôvodňovať. Na strane druhej v prípade vznesenia námietky účastníka konania týkajúcej sa nedostatku procesnej podmienky konania, je žiadúce, aby správny súd, ktorý mal za to, že tieto podmienky splnené boli v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej účastníkom predostrel právne vyhodnotenie nedôvodnosti týchto námietok. V predmetnej veci však správny súd naznačeným spôsobom nepostupoval, keď bez toho, aby sa akýmkoľvek spôsobom vysporiadal s uvedeným námietkami procesnej povahy pristúpil k meritórnemu prieskumu žalobou napadnutého

39. Podľa § 14 ods. 1 zákona č. 282/2015 Z. z., na preskúmanie výrokov podľa § 13 ods. 2 v odvolacom konaní je príslušné Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky podľa § 7 ods. 2 písm. a/. Zrušením výroku podľa § 13 ods. 2 stráca platnosť aj výrok podľa § 13 ods. 3.

41. Kasačný súd zistil, že obdobná vec medzi totožnými účastníkmi konania na strane žalobcu a žalovaného, vrátane ďalšieho účastníka, s totožnými sťažnostnými bodmi vymedzenými v kasačnej sťažnosti bola predmetom konania a rozhodovania iného senátu kasačného súdu pod sp. zn. 8Sžk/28/2019 zo dňa 30.09.2021, s ktorým sa konajúci senát kasačného súd stotožňuje a preto na jeho relevantnú časť v súlade s § 464 ods. 1 SSP poukazuje v nižšie uvedenom znení:

Odlišný prístup zvolil zákonodarca pokiaľ sa týka výroku o náhrade za vyvlastnenie v zmysle § 13 ods. 3, ktorého preskúmanie zveril súdom, t.j. bez toho, aby bolo potrebné vyčerpať riadny opravný prostriedok (tak, ako to výslovne stanovil v § 14 ods. 1). Pokiaľ by bolo zámerom zákonodarcu založiť v ust. § 14 ods. 2 rozhodovanie v dvoch stupňoch, takáto požiadavka by bola nepochybne premietnutá napr. doplnením ust. § 14 ods. 1 aj o výrok o náhrade za vyvlastnenie v zmysle § 13 ods. 3. Pokiaľ sa týka ust. § 14 ods. 2 vety prvej tohto zákona, ktoré stanovuje že, včas podané odvolanie proti výroku podľa § 13 ods. 3 nemá odkladný účinok, uvedené ustanovenie (aj s poukazom na vyššie uvedené) nemožno interpretovať tak, že zakladá prípustnosť opravného prostriedku proti výroku o náhrade za vyvlastnenie podľa § 13 ods. 3 tak, ako to naznačovali sťažovatelia v kasačných sťažnostiach, ale je potrebné ho vnímať ako prostriedok na urýchlenie majetkovoprávneho vysporiadania, t.j., aby prípadné podanie opravného prostriedku nemalo vplyv na účinky rozhodnutia/výroku o vyvlastnení.

konaní. V predmetnom ustanovení zákona sa navyše uvádza, že pokiaľ ide o lehotu na podanie žaloby, (ktorá je v zmysle § 181 ods. 1 S.s.p. osobitne stanovenou lehotou - 30 dní) ,,zmeškanie lehoty nemožno odpustiť“, t.j. ide o terminológiu príznačnú pre lehotu na podanie správnej žaloby (§ 181 ods. 4 S.s.p.), čím sa odlišuje od zákonodarcom volenej formulácie lehoty typickej pre podanie civilnej žaloby, uplynutím ktorej toto „právo zaniká“. Kasačný súd preto dospel k záveru, že správnou žalobou sa možno na príslušnom správnom súde domáhať preskúmania zákonnosti rozhodnutia v časti výroku o náhrade za vyvlastnenie v zmysle § 13 ods. 3 bez toho, aby bolo nutné toto rozhodnutie/výrok preskúmavať v odvolacom administratívnom konaní. V predmetnej veci tak nejde o rozhodnutie vylúčené zo súdneho prieskumu v zmysle § 7 písm. a/ S.s.p. Pokiaľ teda správny súd postupoval procesne správne, majúc za to, že v prípade žalobou napadnutého rozhodnutia ide o rozhodnutie podliehajúce súdnemu prieskumu, nevysporiadanie sa s námietkou účastníkov konania týkajúcou nedostatku podmienky súdneho preskúmavacieho konania nemohlo mať vplyv na zákonnosť jeho

28. Kasačný súd ďalej poukazuje na to, že zákon č. 282/2015 Z.z., ktorý upravuje proces vyvlastňovania je potrebné považovať za ústavne konformnú reguláciu obmedzenia základného ústavou garantovaného práva vlastniť majetok, ktorá je prípustná a predpokladaná v čl. 20 ods. 3 Ústavy SR. Podstatou názorových rozporov medzi účastníkmi bola zákonnosť postupu žalovaného orgánu verejnej správy rozhodujúceho o vyvlastnení v súvislosti s aplikáciou zákona č. 282/2015 Z.z. na rozhodovanie vo veci náhrady za vyvlastnené pozemky, resp. vymedzenie rozsahu povinnosti aplikácie príslušných ustanovení Správneho poriadku na rozhodovací proces týkajúci sa náhrady za vyvlastnenie. Právna úprava - zákon č. 282/ 2015 Z.z. predstavuje v otázke rozhodovania o vyvlastnení a náhrade zaň pomerne komplexnú právnu úpravu, na základe ktorej príslušný orgán verejnej správy, po zistení nemožnosti dohody na sume náhrady za vyvlastnené pozemky, stanovenej postupom súdneho znalca v zmysle vyhlášky MS SR č. 492/2002 Z.z. odkáže pôvodného vlastníka vyvlastnenej

posudku. Takýmto postupom sa dosiahne vyváženie verejného záujmu na vysporiadaní vlastníckych vzťahov a záujmu a práva pôvodného vlastníka vyvlastňovaného pozemku na primeranú náhradu za odňatie vlastníckeho práva v zmysle čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky. Kasačný súd nepovažoval za logicky správnu a ústavne konformnú argumentáciu krajského súdu, ktorý zotrvával na stanovisku o povinnosti správneho orgánu riešiť v konaní o vyvlastnení podľa zákona 282/2015 Z.z. správnosť výšky náhrady za vyvlastnenie určenej znaleckým posudkom.

vyvlastnenie. Náklady spojené s vyhotovením odborného vyjadrenia alebo vysvetlenia znalca sú trovami konania, ktoré znáša vyvlastniteľ. 30. Kasačný súd mal za preukázané, že žalovaný orgán verejnej správy postupoval v súlade s citovaným ust. § 4 ods. 4 zákona č. 282/2015 Z.z. keď vyzval znalca Ing.

Emila Oettera. V odbornom vyjadrení (doručenom žalovanému dňa 16.04.2018) znalec popísal spôsob, akým dospel k určeniu výšky náhrady za vyvlastnenie dotknutých nehnuteľností s tým, že námietky vznesené proti ním určenej výške náhrady považoval za neopodstatnené. Na tomto mieste je potrebné podotknúť, že orgán verejnej správy rozhodujúci o výške náhrady za vyvlastnenie nemá možnosť zasahovať do odborného vyjadrenia/vysvetlenia znalca, ktorému je zákonom zverené posúdenie skutočností dôležitých pre rozhodnutie o sume náhrady za vyvlastnenie. Pre orgán verejnej správy sú závery znaleckého posúdenia podkladom pre rozhodnutie vo veci a nie je oprávnený do výpočtov v nich uvedených akokoľvek zasahovať, robiť si o nich vlastný úsudok, či meniť ich. V súvislosti s právnym názorom krajského súdu o potrebe odstrániť nedostatky v skutkovom stave je potrebné dať do pozornosti i vzájomný vzťah medzi Správnym poriadkom a zákonom č. 282/2015 Z.z., ktorý je špeciálnou právnou úpravou a ktorý zakotvuje osobitný procesný mechanizmus uplatňujúci sa v prípade namietania skutočnosti, ktoré sú obsahom znaleckého

Ak by orgán verejnej správy postupoval pri vysporiadaní sa s námietkou smerujúcou voči náhrade za vyvlastnenie štandardným spôsobom ako pri každom inom dôkaze, či námietke, došlo by k popretiu zmyslu a účelu § 4 ods. 4 zákona č. 282/2015 Z.z., keď by nebolo zrejmé čo by malo byť predmetom civilného sporového konania, nakoľko celé dokazovanie vo vzťahu k otázke správnosti určenia výšky náhrady za vyvlastnenie, by bolo realizované v administratívnom - vyvlastňovacom

31. Kasačný súd ďalej aj v nadväznosti na vyššie uvedené ako i svoje závery týkajúce sa preskúmateľnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy o určení výšky náhrady za vyvlastnenie v správnom súdnom preskúmavacom konaní poukazuje na to, že takéto preskúmanie rozhodnutia pochopiteľne nemôže byť „bezobsažné“, t.j. v konaní pred správnym súdom žalobca musí mať možnosť namietať nedostatky, ktorými bolo zaťažené konanie a rozhodovanie orgánu verejnej správy o určení výšky náhrady za vyvlastnenie. Ide však predovšetkým o vady týkajúce sa postupu správneho orgánu, ktoré by mali vplyv na zákonnosť výroku o určení náhrady za vyvlastnenie, medzi ktoré patrí napr. neobstaranie zákonom stanovených podkladov pre rozhodnutie, či nedodržanie procesného postupu s tým spojeného (zabezpečenie odborného vyjadrenia alebo vysvetlenia znalca) a pod. Napokon žalobca v tomto smere vytýkal orgánu verejnej správy viacero pochybení týkajúcich sa nezákonnosti jeho postupu, resp. rozhodnutia, avšak posúdenie námietky, ktorou s poukazom na ním predložený znalecký posudok spochybňoval výšku náhrady za vyvlastnenie, resp. domáhal sa jej navýšenia, a ktorú ako

Tieto nároky si vlastník uplatňuje v civilnom sporovom konaní žalobou proti stavebníkovi diaľnice, resp. proti tomu, v prospech koho k vyvlastneniu došlo.“ 33. Vzhľadom na vyššie uvedené sa kasačný súd nemohol stotožniť s názorom správneho súdu, že postup správneho orgánu vo vyvlastňovacom konaní a jeho rozhodnutie malo také vady, ktoré by spôsobovali nezákonnosť rozhodnutia. Žalovaný postupoval v konaní presne v súlade s textom dotknutých ustanovení zákona č. 282/2015 Z.z., ako aj v súlade s čl. 2 ods. 2 Ústavy SR.“

dôjsť k vydaniu nezákonného rozhodnutia, resp. k vzniku závažnej ujmy spočívajúcej v nezákonnom priznaní pomerne vyššej náhrady za vyvlastnenie, pričom ide o nakladanie s verejnými prostriedkami štátu a teda priznanie odkladného účinku nie je v rozpore ani s verejným záujmom.

rozhodnutí v tej istej veci nemôže predstavovať ujmu dosahujúcu intenzitu, ktorá je požadovaná pre priznanie odkladného účinku. V opačnom prípade by bolo nutné vyhovieť každej žiadosti o priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti podanej orgánom verejnej správy, ktorého rozhodnutie bolo krajským súdom zrušené. Uvedené závery kasačný súd obdobne aplikoval i vo vzťahu k návrhu na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti podanému ďalším účastníkom konania, keď navyše právnym následkom napadnutého rozsudku krajského súdu bolo zrušenie rozhodnutia v časti výroku o výške náhrady za vyvlastnenie, ktorú náhradu mal znášať sťažovateľ 2. - ďalší účastník konania, t.j. zrušenie rozhodnutia v tejto časti nebolo spojené s bezprostredným ohrozením jeho práv, resp. možným vznikom závažnej ujmy. Kasačný súd preto s poukazom na § 447 ods. 2 veta posledná SSP v spojení s § 188 SSP návrhy sťažovateľov na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti

45. V ďalšom konaní bude povinnosťou krajského súdu postupovať v intenciách vyššie uvedeného právneho názoru, vo veci znova rozhodnúť a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť.