4Svk/21/2021
ECLI:SK:NSSSR:2022:2016200502.2
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Krajský súd v Trnave
- Sp. zn. 1. inštancie
- 14S/48/2019
- IČS
- 2016200502
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a členov senátu JUDr. Zuzany Šabovej, PhD. a prof. JUDr. PhDr. Petra Potáscha, PhD., v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): EUNICA MEDIA s.r.o., so sídlom Mariánske nám. 30/5, 010 01 Žilina, IČO: 44081481, právne zastúpený: Advokátska kancelárie AŠTARY, s.r.o., so sídlom Mariánske námestie 29/6, 010 01 Žilina, IČO: 53588452, proti žalovanému: Okresný úrad Trnava, odbor výstavby a bytovej politiky, so sídlom Kollárova 8, 917 02 Trnava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU- TT-OVBP2-2016/017528/Ve zo dňa 23.05.2016, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trnave č.k. 14S/48/2019-134 zo dňa 20. júna 2019, takto
rozhodol:
Kasačná sťažnosť sa zamieta . Žalobcovi sa právo na úplnú náhradu trov kasačného konania voči sťažovateľovi priznáva .
Odôvodnenie
I. Konanie na správnom súde
1. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“ alebo „správny súd“) rozsudkom č.k. 14S/ 48/2019-134 zo dňa 20. júna 2019 zamietol žalobu, ktorou sa sťažovateľ domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č.OU-TT-OVBP2-2016/017528/Ve zo dňa 23.05.2016, ktorým tento druhostupňový správny orgán zamietol odvolanie a potvrdil prvostupňové rozhodnutie stavebného úradu obce Drahovce č. Výst. 363/2015-He zo dňa 29.01.2016, ktorým prvostupňový správny orgán nariadil podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „stavebný zákon“) žalobcovi odstrániť reklamnú stavbu „Megaboard PN 004 MB
1“, umiestnenú na pozemku parc. č. XXXX/Xvk.ú. P. v lehote 60 dní od nadobudnutia právoplatnosti. O trovách konania rozhodol súd podľa § 168 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“), keď procesne úspešnému žalovanému trovy nepriznal, nakoľko podľa uvedeného ustanovenia možno priznať trovy orgánu štátnej správy len vo výnimočných prípadoch, avšak v danom prípade takéto skutočnosti krajský súd v predmetnom konaní nezistil.
2. V súvislosti s námietkami žalobcu, ktoré vzniesol v podanej žalobe správny súd poznamenal, že väčšia časť týchto námietok smeruje voči prvostupňovému rozhodnutiu. Žalobca poukazoval, že prvostupňové rozhodnutie je nedostatočne odôvodnené, s čím správny súd súhlasil, avšak z prvostupňového rozhodnutia, z jeho odôvodnenia jednoznačne vyplýva, že dôvodom na toto rozhodnutie bolo, že sťažovateľ nezabezpečil stavebnému úradu doklad o vyňatí poľnohospodárskej pôdy, na ktorej bola postavená reklamná stavba zo strany
sťažovateľa. Tento dôvod je uvedený aj v druhostupňovom rozhodnutí a odôvodnenie tohto rozhodnutia spĺňa všetky kritéria správneho rozhodnutia aj s jeho náležitosťami ako si to vyžaduje ustanovenie § 47 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) (ďalej len „Správny poriadok“). Druhostupňové rozhodnutie obsahuje výrok, v ktorom je uvedené ustanovenie právneho predpisu, podľa ktorého bolo vo veci rozhodnuté.
V odôvodnení druhostupňový správny orgán uviedol všetky skutočnosti ktoré boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov a takisto boli v tomto rozhodnutí uvedené aj právne predpisy, na základe ktorých správny orgán rozhodoval a ako sa vysporiadal s jednotlivými námietkami účastníkov.
3. Správny súd ďalej uviedol, že druhostupňový správny orgán vo svojom rozhodnutí toto rozhodnutie riadne odôvodnil bez toho, že by došlo k porušeniu zásady dvojinštančnosti konania pred správnym orgánom, keďže jediným dôvodom pre nevyhovenie žiadosti, ktorý vyplýva z prvostupňového aj z druhostupňového rozhodnutia je nepredloženie vyjadrenia dotknutého orgánu, ktorým bola vyňatá poľnohospodárska pôda z pôdneho fondu, t.j. nedošlo zo strany žalovaného k nahrádzaniu nedostatkov prvostupňového rozhodnutia vo vzťahu k argumentácii prečo nebolo žalobcovi vydané stavebné povolenie.
4. Pokiaľ ide o námietku, že žalovaný sa nevysporiadal so všetkými námietkami, ktoré žalobca uviedol v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu, v tejto súvislosti poukázal správny súd na ustálenú judikatúru Ústavného súdu SR, ktorú možno aplikovať v danom prípade aj na správne konanie, podľa ktorej súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR je taktiež právo účastníka na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu, všeobecný súd (správny orgán) však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, príp. dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkom konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (správneho orgánu), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ
rozhodnutia postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (III. ÚS 16/2012). Takéto kritéria jednoznačne boli splnené v rámci rozhodovania správneho orgánu na druhom stupni, t.j. rozhodnutie žalovaného sa vysporiadalo dostatočne s podstatnými skutočnosťami, ktoré tvorili skutkový a právny základ
rozhodnutia. 5. Správny súd v súvislosti s námietkou sťažovateľa, že prvostupňový správny orgán rozhodoval na základe rozhodnutia iného správneho orgánu, ktoré bolo medzičasom zrušené a o ktorom žalovaný v čase svojho rozhodovania vedel, poznamenal, že nie je podstatné, že na základe protestu prokurátora bolo rozhodnutie Okresného úradu Trnava, odboru opravných prostriedkov č. OU-TT-OOP432015/011762 zo dňa 26.05.2015 s rozhodnutím Okresného úradu Piešťany, pozemkového a lesného odboru č. OU-PN-PLO/2015/000123-p zo dňa 25.02.2015 zrušené rozhodnutím Okresného úradu Trnava, odbor opravných prostriedkov č. OU-TT-OOP4-2016/004973 zo dňa 03.02.2016, ale podstatné je, že žalobca nepredložil stavebnému úradu právoplatné rozhodnutie Okresného úradu Piešťany, pozemkového a lesného odboru, t.j. orgánu ochrany poľnohospodárskej pôdy súhlas s vyňatím poľnohospodárskej pôdy, na ktorej sa stavba realizovala z poľnohospodárskeho pôdneho
fondu. Navyše, správny súd poznamenal, že pokiaľ ide o zrušené rozhodnutia pozemkového a lesného odboru Okresného úradu Piešťany, resp. odvolacieho správneho orgánu, tak tieto rozhodnutia sa týkali uloženia pokuty, ktorú tieto správne orgány uložili žalobcovi a nariadenia rekultivácie poľnohospodárskej pôdy, teda nešlo o vyjadrenie tohto orgánu ohľadne jeho udelenia súhlasu s umiestnením reklamnej stavby na poľnohospodárskej pôde.
6. Z obsahu spisového materiálu správny súd zistil, že stavebný úrad obec Drahovce listom zo dňa 31.08.2015 č. Výst. 363/2015-He vyzval sťažovateľa na doloženie viacerých dokladov, medzi ktorými bol aj doklad - súhlas so stavbou na poľnohospodárskej pôde, pričom sťažovateľ v priebehu celého konania takýto súhlas nepredložil, krajský súd považuje postup správnych orgánov za správny a v súlade so zákonom. Pokiaľ ide o argumentáciu žalobcu, že táto skutočnosť nevyplýva jednoznačne z prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu, tak s týmto názorom sa správny súd nestotožnil, nakoľko v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia na strane 2 tohto rozhodnutia je jednoznačne uvedené, že parcela, na ktorej stojí reklamná stavba, ktorú umiestnil žalobca na parc. č. XXXX/X v k.ú. P. je orná pôda, pričom Okresný úrad Piešťany, pozemkový a lesný odbor nesúhlasí s vydaním dodatočného povolenia reklamnej stavby, pretože spoločnosť EUNICA MEDIA s.r.o. neoprávnene bez rozhodnutia o odňatí zabrala poľnohospodársku pôdu pre umiestnenie reklamnej stavby a prístupovú komunikáciu k nemu.
Z tohto odôvodnenia teda jednoznačne vyplýva, že dôvodom pre rozhodnutie o odstránení stavby bola skutočnosť, že žalobca odňal poľnohospodársku pôdu pre umiestnenie reklamnej stavby bez príslušného rozhodnutia Okresného úradu Piešťany, pozemkového a lesného odboru, pričom až v následnom odseku sa prvostupňový správny orgán zaoberá tým, že Okresný úrad Piešťany, pozemkový a lesný odbor rozhodnutím č. OU- PN-PLO/2014/006590 zo dňa 17.12.2014 nevyhovel žiadosti spoločnosti EUNICA MEDIA s.r.o. o dočasné odňatie poľnohospodárskej pôdy pre účely reklamného nosiča, pričom toto konštatovanie je nesprávne, avšak nemá žiadny a zásadný vplyv na meritórne rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu.
7. Pokiaľ ide o námietku sťažovateľa týkajúcu sa porušenia ustanovenia § 33 ods. 2 Správneho poriadku, podľa ktorého mal prvostupňový správny orgán umožniť žalobcovi pred vydaním rozhodnutia oboznámiť sa s podkladmi, ktoré získal pre toto rozhodnutie, krajský súd uviedol, že zo spisového materiálu bolo preukázané, že žalobca bol listom č. Výst. 363/ 2015-He zo dňa 22.12.2015 upovedomený o začatí konania v zmysle ustanovenia § 88 ods. 1 písm. b/ stavebného zákona a ustanovenia § 88a stavebného zákona a bol upovedomený o začatí konania, o odstránení, resp. dodatočnom povolení stavby a bol upozornený týmto listom, že do podkladov rozhodnutia možno nahliadať na stavebnom úrade a svoje námietky môže uplatniť najneskôr na ústnom konaní, ktoré stavebný úrad riadne vykonal a ktorého sa sťažovateľ riadne zúčastnil. Na tomto ústnom prejednaní bol zástupca sťažovateľa upovedomený, že bude nariadené odstránenie stavby, ako to vyplýva aj zo zápisnice o ústnom prejednaní veci, ktorú zástupca sťažovateľa podpísal.
8. Správny súd poznamenal, že zásadným problémom, ktorý bolo treba vyriešiť v danom konaní je skutočnosť, že sťažovateľ, ktorý vykonal čiernu stavbu na poľnohospodárskej pôde sa snažil túto stavbu dodatočne zlegalizovať, pričom ho stavebný úrad vyzval, aby okrem iného predložil aj vyjadrenie dotknutého orgánu na úseku ochrany poľnohospodárskej pôdy a ktorým je Okresný úrad Piešťany, lesný a pozemkový odbor, ktorý sa k predmetnej veci mal vyjadriť v tom zmysle, že súhlasí s vyňatím poľnohospodárskej pôdy z poľnohospodárskeho pôdneho fondu v tej časti, na ktorej bola postavená reklamná stavba. Sťažovateľ v priebehu celého konania takýto súhlas nepredložil, čím nesplnil podmienky uvedené v ustanovení § 17 ods. 1 zákona č. 220/2004 Z.z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy o zmene zákona č. 245/2003 Z.z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy“).
Uvedením tohto ustanovenia žalovaný splnil podmienku, ktorú namieta žalobca vo svojej žalobe, že nie je dostatočne zdôvodnené v rozpore s akým právnym predpisom bolo zistené porušenie verejného záujmu chráneného zákonom. Keďže toto ustanovenie zákona o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy je obsiahnuté aj v odôvodnení druhostupňového správneho orgánu, spĺňa toto rozhodnutie náležitosti, ktoré vyžaduje zákon pre správne rozhodnutie v oblasti dodatočného povolenia stavby, resp. v oblasti odstránenia nelegálnych stavieb. Okrem toho správny orgán - žalovaný vo svojom rozhodnutí použil aj ustanovenie § 126 ods. 1 stavebného zákona, na ktoré sa odvoláva v súvislosti s ochranou poľnohospodárskeho pôdneho fondu, keď uvádza, že je potrebné pre to, aby v záujme chránených predpisov s ochranou poľnohospodárskeho pôdneho fondu stavebný úrad vychádzal zo záväzného stanoviska dotknutého orgánu podľa § 140a, ktorý uplatňuje požiadavky podľa osobitných predpisov.
Keďže žalobca nepredložil v konaní o dodatočnom povolení predmetnej reklamnej stavby súhlasné stanovisko Okresného úradu Piešťany, pozemkový a lesný odbor, bolo zo strany stavebného úradu a následne aj zo strany žalovaného rozhodnuté vecne správne.
9. V súvislosti s podmienkami ktoré podľa názoru sťažovateľa nie sú v prvostupňovom správnom rozhodnutí jednoznačne uvedené, a na základe ktorých mal sťažovateľ vykonať odstránenie stavby, krajský súd poznamenával, že z týchto podmienok je jednoznačne zrejmé, že sťažovateľ mal odstrániť predmetnú stavbu.
Bola mu určená riadna lehota, v ktorej má túto stavbu odstrániť. Pokiaľ ide o ďalšie podmienky, ktoré boli sťažovateľovi nejasné, mal možnosť v súčinnosti so stavebným úradom tieto podmienky v lehote na odstránenie stavby riadne prekonzultovať a tieto podmienky riadne splniť. Okrem toho správny súd poznamenal, že podmienky, ktoré sú určené, sú podľa jeho názoru dostatočne zrozumiteľné, ako aj podmienka 6/ a 7/, ktorá je podľa sťažovateľa nejasná, keďže v podmienke 6/ je uvedené, že v prípade znečistenia priľahlej miestnej komunikácie je potrebné zabezpečiť jej pravidelné čistenie, z tejto podmienky vyplýva, že pokiaľ žalobca pri odstraňovaní stavby znečistí priľahlé miestne komunikácie, musí zabezpečiť ich očistenie. Takisto aj podmienka uvedená v časti 7/ týkajúca sa odstránenia nepoužiteľného materiálu zo stavby je dostatočne jasná a zrozumiteľná, keďže podľa tejto podmienky má žalobca jednoznačne odstrániť všetok materiál, ktorý sa na predmetnej parcele nachádza a zaviezť tento materiál na povolenú skládku interného
materiálu, správnemu súdu bolo preto nejasné, prečo sťažovateľ vníma uložené podmienky na odstránenie stavby ako nejasné a nezrozumiteľné. 10. Záverom správny súd uviedol, že v danom prípade nemôže byť legalizácia čiernych stavieb výsledkom benevolencie a svojvôle správnych orgánov, resp. osôb, ktoré takéto stavby
realizovali. Legalizácia čiernych stavieb podlieha v stavebnom konaní prísnym kritériám upraveným v ustanovení § 88a Stavebného zákona, t.j. v konaní o dodatočnom povolení stavby, ktorá bola postavená bez stavebného povolenia. Na vydanie stavebného povolenia
musí daná stavba spĺňať podmienky uvedené v § 88a stavebného zákona medzi ktoré patrí aj ochrana verejného záujmu. Nie je totiž vo verejnom záujme legalizovať stavby, ktoré boli postavené na poľnohospodárskej pôde bez toho, že by príslušný orgán na úseku ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu k tejto otázke nezaujal jednoznačné stanovisko.
V danom prípade zástupcovia príslušného orgánu v tomto stavebnom konaní o dodatočnom povolení stavby, resp. o odstránení stavby pri ústnom prejednávaní veci vyslovili nesúhlas s dodatočným povolením reklamnej stavby, ktorú uskutočnil žalobca a pokiaľ žalobca v ďalšom konaní nepreukázal opak, t.j. že Okresný úrad Piešťany, pozemkový a lesný odbor súhlasí s dodatočnou legalizáciou tejto stavby a o odňatí poľnohospodárskej pôdy, na ktorej reklamná stavba leží, z poľnohospodárskeho pôdneho fondu treba považovať obe rozhodnutia správnych orgánov za zákonné a vecne správne. Na záver v odôvodnení rozhodnutia citoval ustanovenia § 88a ods. 1, § 88 ods. 1 písm. b/, § 126 ods. 1 stavebného zákona, § 47 Správneho poriadku a § 17 ods. 1 zákona ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy.
II. Kasačná sťažnosť, vyjadrenie
11. Proti právoplatnému rozsudku správneho súdu podal žalobca v procesnom postavení sťažovateľa (ďalej len „sťažovateľ“) kasačnú sťažnosť z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. e/ a § 440 ods. 1 písm. g/ SSP a navrhol, aby kasačný súd napadnutý rozsudok podľa § 462 ods. 1 SSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, alternatívne, ak súd dospeje k záveru, že sú splnené podmienky pre aplikáciu § 462 ods. 2 SSP, aby kasačný súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že rozhodnutie žalovaného zruší a vec vráti žalovanému na ďalšie konanie.
12. Sťažovateľ k dôvodu sťažnosti podľa § 440 ods. 1 písm. e) uviedol, že krajský súd, ktorý vydal napadnutý rozsudok bol nesprávne obsadený, pretože rozhodoval v odlišnom zložení senátu ako senát krajského súdu, ktorý v prechádzajúcom konaní vydal v poradí prvý, kasačným súdom zrušený rozsudok. Po zrušení prvého rozsudku krajského súdu č.k. 14S/57/ 2016-69 zo dňa 27.11.201 a vrátení veci na ďalšie konanie mal podľa sťažovateľa rozhodovať senát v pôvodnom zložení, pričom sudkyňa JUDr. Bibiána Ťažiarová, namiesto ktorej zasadala a rozhodovala sudkyňa JUDr. Anita Filová, podľa dostupných informácií aj v čase vyhlásenia v poradí druhého, teraz napadnutého rozsudku vykonávala funkciu na Krajskom súde v Trnave. Poukázal tiež na to, že krajský správny súd ani na pojednávaní, ani v odôvodnení napadnutého rozsudku žiadnym spôsobom nevysvetlil, z akého dôvodu po vrátení veci kasačným súdom rozhodoval v inom zložení než v pôvodnom konaní. Sťažovateľ konštatoval, že sudkyňa JUDr.
Bibiána Ťažiarová nebola zaradená rozvrhom práce Krajského súdu v Trnave na rok 2017 do senátu 14S, hoci v tom čase nesporne v rámci tohto senátu rozhodovala a podieľala sa na vynesení v poradí prvého rozsudku krajského súdu. Záverom k uvedenému bodu poukázal
sťažovateľ na príslušné ustanovenia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“) týkajúce sa prideľovania vecí sudcom, najmä na § 51 ods. 7, podľa ktorého ak bude vec súdu vrátená na ďalšie konanie a rozhodnutie vo veci, bude pridelená sudcovi, ktorému bola ako zákonnému sudcovi pôvodne pridelená; ak takéhoto sudcu na súde niet, pridelí sa vec náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených ministerstvom podľa rozvrhu práce. Vo veci sťažovateľa sa nekonalo ani jedným z uvedených spôsobov, a preto má za to, že v konaní na krajskom súde nekonal zákonný sudca, resp. zákonní sudcovia.
13. Za správne nepokladal sťažovateľ ani právne posúdenie veci správnym súdom, že súd sa síce v odôvodnení výslovne stotožnil s námietkou sťažovateľa týkajúcou sa nedostatočného odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia, avšak podľa jeho názoru nedošlo k porušeniu zásady dvojinštančnosti konania pred správny orgánom. Sťažovateľ mal za to, že jedinou zákonnou nápravou nedostatočného odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia by bolo jeho zrušenie žalovaným a vrátenie veci stavebnému úradu na nové prejednanie a rozhodnutie, keďže aj podľa rozsudku najvyššieho súdu sp.zn. 5Sžo/142/2009 zo dňa 17. augusta 2010 platí, že ani zo zásady dvojinštančnosti správneho konania sa nedá vyvodiť oprávnenie odvolacieho orgánu, aby v odvolacom konaní naprával nedostatočné odôvodnenie prvostupňového
rozhodnutia. Ak teda aj samotný správny súd uznal, že odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia bolo nedostatočné, povinnosťou žalovaného bolo ešte v rámci správneho konania toto rozhodnutie na odvolanie sťažovateľa zrušiť a vrátiť vec stavebnému úradu na nové prejednanie a rozhodnutie s tým, aby svoje nové rozhodnutie prvostupňový orgán riadne odôvodnil, čo sa však nestalo a sťažovateľ bol toho názoru, že správny súd uvedenú nezákonnosť svojim rozsudkom aproboval.
14. Pokiaľ sa žalovaný a správny súd snažia obhájiť napadnuté rozhodnutia správnych orgánov s poukazom na § 126 ods. 1 stavebného zákona, treba podľa sťažovateľa konštatovať, že stavebný úrad v danej veci nerozhodoval na základe záväzného stanoviska dotknutého orgánu (čo je právny akt odlišný od rozhodnutia vydaného v správnom konaní), ako ustanovuje žalovaným a správnym súdom citované ustanovenie § 126 ods. 1 stavebného zákona, ale na základe rozhodnutia iného orgánu verejnej správy nemajúceho charakter záväzného stanoviska v zmysle § 140b stavebného zákona, ktoré bolo po právoplatnosti zrušené na základe protestu prokurátora, čo je okolnosť, ktorú sťažovateľ uplatnil ešte v správnom konaní a ktorú odmietli zohľadniť žalovaný i správny súd. Rozhodnutie žalovaného preto nebolo možné podľa sťažovateľa odôvodňovať s poukazom na § 126 ods. 1 stavebného zákona.
15. Sťažovateľ, podobne ako už aj v žalobe poukázal na nejasnosť a nezrozumiteľnosť podmienok č. 6 a 7 stanovených na odstránenie reklamnej stavby, uvedených vo výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia. Predstavu správneho súdu, že tieto nepresne formulované a neodôvodnené podmienky odstránenie stavby mal sťažovateľ „v súčinnosti so stavebným úradom riadne prekonzultovať“ je podľa sťažovateľa absurdná. Výroková časť rozhodnutia
správneho orgánu musí byť jednoznačná a zodpovedajúca zákonu bez toho, aby na jej „spresnenie“ boli potrebné akékoľvek dodatočné „konzultácie“ účastníka konania so správnym orgánom. 16. Taktiež už v odvolaní, ako aj v žalobe namietal sťažovateľ ďalší bod a to, že stavebný úrad vydal rozhodnutie bez toho, aby sťažovateľovi umožnil vyjadriť sa pred vydaním rozhodnutia k jeho podkladu a spôsobu jeho zistenia a prípadne navrhnúť jeho doplnenie, čím porušil ustanovenia § 33 ods. 2 Správneho poriadku v spojení s § 140 stavebného zákona, žalovaný
túto vadu nijako nenapravil. Právne posúdenie správneho súdu nepovažuje za správne. Na podporu argumentov o povinnosti správneho orgánu dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k podkladu i k spôsobu zistenia upriamil sťažovateľ pozornosť kasačného súdu na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1Sžp 13/2013 z 13. mája 2014 a rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky č.k. 7A/112/2002-36 zo dňa 14. novembra 2013.
K procesnému právu byť pasívne informovaný poukázal sťažovateľ na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 1Sžp 1/2010 zo 14. mája 2013, taktiež na rozsudok sp.zn. 1Sžp/13/2010 z 13. mája 2014. Postup správneho orgánu podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku preto z povahy veci nemôže predchádzať uskutočneniu ústneho pojednávania (ústneho konania spojeného s miestnym zisťovaním), na ktorom správny orgán ešte zadovažuje ďalšie relevantné skutkové podklady pre svoje rozhodnutie, ale musí k nemu dôjsť až bezprostredne pred zamýšľaným vydaním rozhodnutia.
17. Sťažovateľ mal za to, že stavebný úrad oprel svoje zhodnutie o rozhodnutie iného orgánu verejnej moci, ktoré v čase rozhodnutia žalovaného ani správneho súdu nebolo právoplatné, čo sťažovateľ v odvolaní výslovne namietol a o čom žalovaný pri vydaní napadnutého
rozhodnutia vedel. Po vrátení veci Okresnému úradu Piešťany, pozemkovému a lesnému odboru, zatiaľ nebolo v konaní opätovne právoplatne rozhodnuté, a to ani v čase podania žaloby, ani v čase vyhlásenia rozsudku krajského súdu, ani v čase podania tejto kasačnej
sťažnosti. Zároveň nie je možné, aby stavebný úrad zakladal svoje rozhodnutie na nevyhovujúcom právoplatnom rozhodnutí iného orgánu verejnej správy, ktoré bolo medzičasom zrušené, a aby odvolací správny orgán a správny súd takýto postup odobrili s poukazom na to, že sťažovateľ nepredložil právoplatné jemu vyhovujúce rozhodnutie tohto orgánu verejnej moci, ak nové konanie pred takýmto orgánom nebolo ešte právoplatne
skončené. Za súčinnostný postup správneho orgánu voči účastníkovi iste nemožno pokladať stav, keď správny orgán vyžaduje podklady, ktoré v jeho časových predstavách objektívne nie je možné zadovážiť. 18. Ďalej sťažovateľ uviedol, že správny súd nijako nereagoval na žalobnú námietku, že ak správne orgány v danej veci považovali rozhodnutie Okresného úradu Piešťany, pozemkového a lesného odboru, za rozhodnutie o predbežnej otázke pre konanie o dodatočnom povolení, resp. odstránení stavby, mali prebiehajúce konanie podľa § 29 ods. 1 Správneho poriadku do opätovného právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom úrade Piešťany, pozemkovom a lesnom odbore prerušiť. 19. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti nevyjadril.
III. Konanie na kasačnom súde
20. Prejednávaná vec bola dňa 05.11.209 predložená Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky - ako súdu príslušnému na konanie a rozhodnutie - podľa právnej úpravy účinnej k danému dňu. Na Najvyššom súde Slovenskej republiky bola vec náhodným výberom pridelená na rozhodnutie senátu 5S - sp.zn. 5Sžk/33/2019. Následne, bol spis vrátený Krajskému súdu v Trnave bez rozhodnutia o podanej kasačnej sťažnosti. S účinnosťou ku dňu 1. augusta
2021 (§ 101e ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov) začal svoju právomoc vykonávať Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, pričom k tomuto dňu prešiel z Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky výkon súdnictva vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. augusta 2021 daná právomoc Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (čl. 154g ods. 4 a 6 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).
Prejednávaná vec bola preto zo zákonných dôvodov podľa predchádzajúcej vety po jej opätovnom predložení na rozhodnutie o kasačnej sťažnosti náhodným výberom pridelená na rozhodnutie kasačnému senátu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky 4S - sp. zn. 4Svk/3/2021. Následne, bol spis opätovne vrátený Krajskému súdu v Trnave bez rozhodnutia na odstránenie vád vo vyhotovení rozhodnutia.
Po odstránení vád bol spis opätovne predložený Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky na rozhodnutie pod novou spisovou značkou 4Svk/21/2021. 21. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach dôvodov podanej kasačnej sťažnosti (440 SSP), pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 2 písm. a/ SSP) a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 a ods. 2 SSP), vo veci v zmysle § 455 SSP nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.
22. Predmetom kasačnej sťažnosti bol rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 14S/48/ 2019- 134 zo dňa 20. júna 2019, ktorým podľa § 190 SSP zamietol žalobu, ktorou sa sťažovateľ domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č.OU-TT-OVBP2-2016/017528/Ve zo dňa 23.05.2016, ktorým tento druhostupňový správny orgán zamietol odvolanie a potvrdil prvostupňové rozhodnutie stavebného úradu obce Drahovce č. Výst. 363/2015-He zo dňa 29.01.2016, ktorým prvostupňový správny orgán nariadil podľa § 88 ods. 1 písm. b/ stavebného zákona sťažovateľovi odstrániť reklamnú stavbu „Megaboard PN 004 MB 1“, umiestnenú na pozemku parc. č. XXXX/X v k.ú. P. v lehote 60 dní od nadobudnutia právoplatnosti.
23. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu kasačný súd zistil, že dňa 28.07.2015 požiadal sťažovateľ stavebný úrad obec Drahovce o vydanie dodatočného stavebného povolenia na reklamnú stavbu umiestnenú na pozemku parc.č.XXXX/Xvk.ú.
P.. K žiadosti doložil projektovú dokumentáciu, pričom stavebný úrad vyzval sťažovateľa na doplnenie svojho podania a to listom č. Výst. 363/2015-He zo dňa 31.08.2015 v zmysle § 60 ods. 1 stavebného zákona a nariadil mu, aby v lehote 60 dní predložil nasledovné doklady: originály listu vlastníctva č. XXXX, originál nájomnej zmluvy s vlastníkom pozemku na ktorom je reklamná stavba umiestnená a dodatok k tejto zmluve z dôvodu, že reklama zaberá väčší pozemok ako sa uvádza v zmluve o nájme, vyjadrenie správcu inžinierskych sietí k legalizácii stavby, súhlas so stavbou na poľnohospodárskej pôde a vyjadrenie dopravnej polície k reklamnej stavbe. Zároveň stavebný úrad prerušil konanie o dodatočnom povolení reklamnej stavby podľa § 29 ods. 1 Správneho poriadku. Listom č. Výst. 595/2014-He zo dňa 21.9.2015 stavebný úrad oznámil sťažovateľovi a vlastníkovi pozemku spoločnosti EsseKappa, s.r.o., že dňa 15.10.2015 uskutoční štátny stavebný dohľad v zmysle ust. § 98 a § 99 stavebného zákona na pozemku parc.č.XXXX/X v k.ú. P., na ktorom je reklamná stavba umiestnená.
Štátneho stavebného dohľadu sa dňa 15.10.2015 zúčastnil konateľ spoločnosti sťažovateľa Ing. Kopičár, ktorý do zápisnice uviedol, že reklamná stavba bola zrealizovaná ich spoločnosťou v období november až december 2014 a nie je napojená na elektrickú energiu.
Stavebný úrad do zápisnice uviedol, že k dodatočnému stavebnému povoleniu je potrebné k žiadosti doplniť vyjadrenie dotknutých orgánov a organizácii, súhlas s vyňatím z pôdneho fondu a dodatok k zmluve o nájme, pretože reklamná stavba bola väčšia ako prenajatá plocha.
Túto zápisnicu podpísal Ing. Kopičár a pracovníčka stavebného úradu. Dňa 17.12.2015 sťažovateľ doplnil svoju žiadosť o originál listu vlastníctva, súhlasné stanovisko Ministerstva vnútra SR, prezídia policajného zboru, odboru dopravnej polície č. PPZ-ODP2-41-261/2015 zo dňa 27.11.2015, dodatok k zmluve o nájme na prenajatom pozemku, stanovisko Slovak Telekom, a.s. č. 6611410071 zo dňa 03.12.2014, stanovisko Distribúcia SPP, a.s. č. 1411/2014/TD zo dňa 10.12.2014, stanovisko Trnavskej vodárenskej spoločnosti, a.s. zo dňa 26.11.2014, geometrický plán zo dňa 15.10.2015 na vyňatie a určenie vlastníckeho práva pozemku, list
vlastníctva. 24. Následne stavebný úrad listom č. 363/2015-He zo dňa 22.12.2015 oznámil začatie konania o dodatočnom povolení, resp. odstránení reklamy v zmysle § 88 ods. 1 písm. b/ a ustanovenia § 88a stavebného zákona a účastníkom a dotknutým orgánom zároveň nariadil ústne konanie spojené s miestnym zisťovaním na deň 27.01.2016. Ústneho pojednávania sa zúčastnil Ing. Tomáš Kopičár, konateľ spoločnosti sťažovateľa a za Okresný úrad Piešťany, pozemkový a lestný odbor sa zúčastnili p. Q. a p. Z., ktorí do zápisnice z ústneho konania uviedli, že Okresný úrad Piešťany, pozemkový a lesný odbor, nesúhlasí s vydaním dodatočného stavebného povolenia na poľnohospodárskej pôde. Stavebný úrad do zápisnice uviedol, že nariadi odstránenie reklamnej stavby, pričom zápisnica bola podpísaná všetkými zúčastnenými stranami. 25.
Následne stavebný úrad obce Drahovce vydal rozhodnutie č. Výst. 363/2015-He zo dňa 29.01.2016, ktorým nariadil podľa § 88 ods. 1 písm. b) stavebného zákona sťažovateľovi odstrániť reklamnú stavbu „Megaboard PN 004 MB 1“, umiestnenú na pozemku parc. č. XXXX/X v k.ú. P. v lehote 60 dní od nadobudnutia právoplatnosti.
26. Proti uvedenému rozhodnutiu podal sťažovateľ dňa 23.12.2016 odvolanie, v ktorom namietal nepreskúmateľnosť prvostupňového rozhodnutia a absolútnu nedostatočnosť jeho odôvodnenia. Ďalej namietal, že do konania o dodatočnom povolení reklamnej stavby ako vlastník stavby predložil viaceré stanoviská dotknutých orgánov a iné podklady, ktoré stavebný úrad v rozhodnutí nespomenul a vôbec ich nevyhodnotil, pričom dôvody, ktoré uviedol prvostupňový správny orgán vo svojom rozhodnutí boli zmätočné a nezodpovedajúce skutočnosti. Ďalej sťažovateľ v odvolaní uviedol, že prvostupňový správny orgán sa odvoláva na rozhodnutie iného správneho orgánu, ktoré bolo medzičasom zrušené a stavebný úrad vydal napadnuté rozhodnutie bez toho, aby sťažovateľovi umožnil vyjadriť sa pred vydaním rozhodnutia k podkladom rozhodnutia a spôsobu ich zistenia, príp. navrhnúť doplnenie zisťovania, čím porušil ust. § 33 ods. 2 Správneho poriadku v spojení s § 140 stavebného zákona. 27.
Okresný úrad Trnava, odbor výstavby a bytovej politiky, so sídlom Kollárova 8, Trnava, svojim rozhodnutím č. OU-TT-OVBP2-2016/017528/Ve zo dňa 23.05.2016 ako druhostupňový správny orgán zamietol odvolanie sťažovateľa a potvrdil prvostupňové rozhodnutie s odôvodnením, že stavebný úrad zistil, že stavba bola postavená bez stavebného povolenia, začal z vlastného podnetu konanie a vyzval sťažovateľa na predloženie dokladov, že dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami a chránenými záujmami týmto zákonom, najmä s cieľmi a závermi územného plánovania osobitnými predpismi.
Keďže sťažovateľ nepredložil v konaní o dodatočnom povolení stavby právoplatné rozhodnutie Okresného úradu Piešťany, pozemkového a lesného odboru, ktoré by oprávňovalo umiestňovať reklamnú stavbu na poľnohospodárskej pôde, tak žalovaný ako druhostupňový správny orgán skonštatoval, že postup prvostupňového správneho orgánu, ktorým bolo nariadenie o odstránení reklamnej stavby, bol v súlade so zákonom.
28. Sťažovateľ podal správnu žalobu, o ktorej rozhodol Krajský súd v Trnave na pojednávaní konanom dňa 27.11.2017 rozsudkom sp. zn. 14S/57/2016-69 tak, že žalobu zamietol. Proti uvedenému rozsudku podal sťažovateľ kasačnú sťažnosť, o ktorej rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. 5Sžk/35/2018 zo dňa 28. marca 2019, ktorým zrušil napadnutý rozsudok Krajského súdu v Trnave a vec mu vrátil na ďalšie konanie z procesných
dôvodov.
IV. Právne predpisy a právne názory kasačného súdu
29. Podľa § 2 ods. 1, 2 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
30. Podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku je správny orgán povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.
31. Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať prepísané náležitosti.
32. Podľa § 47 Správneho poriadku (1) Rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. (2) Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania.
Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon. (3) V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. (4) Poučenie o odvolaní (rozklade) obsahuje údaj, či je rozhodnutie konečné alebo či sa možno proti nemu odvolať (podať rozklad), v akej lehote, na ktorý orgán a kde možno odvolanie podať.
Poučenie
obsahuje aj údaj, či rozhodnutie možno preskúmať súdom. (5) V písomnom vyhotovení rozhodnutia sa uvedie aj orgán, ktorý rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia, meno a priezvisko fyzickej osoby a názov právnickej osoby.
Rozhodnutie musí mať úradnú pečiatku a podpis s uvedením mena, priezviska a funkcie oprávnenej osoby. Ak sa rozhodnutie vyhotovuje v elektronickej podobe podľa osobitného predpisu o elektronickej podobe výkonu verejnej moci, neobsahuje úradnú pečiatku a podpis, ale je správnym orgánom autorizované podľa osobitného predpisu o elektronickej podobe výkonu verejnej moci. Osobitné právne predpisy môžu ustanoviť ďalšie náležitosti rozhodnutia.
33. Podľa § 88 ods. 1 písm. b) stavebného zákona stavebný úrad nariadi vlastníkovi stavby odstránenie stavby postavenej bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním alebo bez písomného oznámenia stavebného úradu podľa § 57 ods. 2 pri stavbách, ktoré treba ohlásiť; odstránenie stavby sa nenariadi iba v prípadoch, keď dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejným záujmom.
34. Podľa § 88a ods. 1 a 2 stavebného zákona ak stavebný úrad zistí, že stavba bola postavená bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, začne z vlastného podnetu konanie a vyzve vlastníka stavby, aby v určenej lehote predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania, a osobitnými predpismi. Ak bola stavba začatá bez právoplatného stavebného povolenia, ktoré už bolo vydané, stavebný úrad posúdi súlad stavby s verejnými záujmami na základe záväzných stanovísk podľa § 140b a podkladov predložených v stavebnom konaní. Ak vlastník stavby požadované doklady nepredloží v určenej lehote alebo ak sa na ich podklade preukáže rozpor stavby s verejným záujmom, stavebný úrad nariadi odstránenie stavby.
35. Podľa § 126 ods. 1 stavebného zákona ak sa konanie podľa tohto zákona dotýka záujmov chránených predpismi o ochrane zdravia ľudu, o utváraní a ochrane zdravých životných podmienok, vodách, o ochrane prírodných liečebných kúpeľov a prírodných liečivých zdrojov, o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu, o lesoch a lesnom hospodárstve, o opatreniach na ochranu ovzdušia, o ochrane a využití nerastného bohatstva, o kultúrnych pamiatkach, o štátnej ochrane prírody, o požiarnej ochrane, o zákaze biologických zbraní, na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, o odpadoch, o veterinárnej starostlivosti, o vplyvoch na životné prostredie, o jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení, o prevencii závažných priemyselných havárií, o správe štátnych hraníc, o pozemných komunikáciách, o dráhach a o doprave na dráhach, o civilnom letectve, o vnútrozemskej plavbe, o energetike, o tepelnej energetike, o elektronických komunikáciách, o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách, o civilnej ochrane, o inšpekcii práce a o štátnej geologickej správe, rozhodne stavebný úrad na základe záväzného stanoviska dotknutého orgánu podľa § 140a, ktorý
uplatňuje požiadavky podľa osobitných predpisov. 36. Podľa § 140a ods. 3 stavebného zákona dotknuté orgány v konaniach podľa tohto zákona chránia záujmy uvedené v § 126 ods. 1 v rámci svojej pôsobnosti najmä tým, že majú právo nazerať do spisov, podávať záväzné stanoviská podľa § 140b, zúčastňovať sa na ústnom pojednávaní a miestnej obhliadke a vykonávať so stavebným úradom spoločné úkony podľa tohto zákona.
37. Podľa § 17 ods. 1 zákona ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy, na nepoľnohospodárske účely možno použiť poľnohospodársku pôdu len na základe rozhodnutia o odňatí poľnohospodárskej pôdy. Rozhodnutie o odňatí poľnohospodárskej pôdy vydáva orgán ochrany poľnohospodárskej pôdy (§ 23), v ktorého obvode sa poľnohospodárska pôda navrhovaná na odňatie nachádza.
38. Podľa § 3 ods. 3 zákona o súdoch zákonný sudca je sudca, ktorý vykonáva funkciu sudcu na príslušnom súde a bol určený v súlade so zákonom a s rozvrhom práce na konanie a rozhodovanie o prejednávanej veci. Ak súd rozhoduje v senáte, zákonnými sudcami sú všetci sudcovia určení podľa rozvrhu práce na konanie a rozhodovanie v senáte. Účastník konania alebo strana v konaní, v ktorom rozhoduje súd v senáte, nemá právo na vopred určeného sudcu
spravodajcu. Zákonným sudcom je aj sudca určený podľa odseku 4. 39. Podľa § 3 ods. 4 zákona o súdoch zmenu v osobe zákonného sudcu možno vykonať len v súlade so zákonom a s rozvrhom práce. 40. Podľa § 51 ods. 4 písm. b) zákona o súdoch (v znení účinnom do 15.10.2019) ak odsek 5 neustanovuje inak, náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených ministerstvom sa podľa rozvrhu práce alebo jeho zmeny prerozdeľujú už pridelené veci aj v prípade zmeny v obsadení súdu sudcami, a to vrátane zmeny v dôsledku dočasného pridelenia sudcu; pri zmene v zložení senátu sa vec ponecháva v pôvodnom senáte, alebo sa prerozdelí do iného senátu, kde sa zaraďuje sudca spravodajca tak, aby prerozdelením veci bola zabezpečená rovnomerná zaťaženosť senátov na súde.
41. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný po oboznámení sa s rozsahom a dôvodmi kasačnej sťažnosti proti napadnutému rozsudku Krajského súdu v Trnave, po preskúmaní napadnutého rozsudku a po oboznámení sa s obsahom pripojeného spisového materiálu považoval právne posúdenie veci krajským súdom za správne.
42. K sťažovateľovej námietke ohľadom nesprávneho obsadenia senátu, kasačný súd uviedol, že s touto nie je možné sa stotožniť. 43. Nesprávne obsadeným súdom je súd, ktorý nie je obsadený v súlade s ustanoveniami upravujúcimi zloženie súdneho orgánu, ktorý má určitú vec prejednať a o nej rozhodnúť. Súd treba považovať za nesprávne obsadený aj vtedy, ak nekoná zákonný sudca (porovnaj tiež Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 5. novembra 2008 sp. zn. II. ÚS 136/
08). Právo na zákonného sudcu je zaručené v Čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi, príslušnosť súdu ustanoví zákon. Uvedený ústavný príkaz predstavuje pre každého účastníka konania rovnakú záruku, že na rozhodovanie o jeho veci sú povolané súdy a sudcovia podľa vopred daných zásad (procesných pravidiel). Pojem zákonného sudcu sa zároveň vykladá tak, že ním je sudca, ktorý spĺňa zákonom ustanovené predpoklady na funkciu sudcu a ktorý bol určený na prejednanie a rozhodnutie veci v súlade s rozvrhom práce.
44. Okrem procesných pravidiel určovania príslušnosti súdov a ich obsadenia je teda súčasťou základného práva na zákonného sudcu aj zásada prideľovania súdnej agendy sudcom a určenia zloženia senátov na základe pravidiel obsiahnutých v rozvrhu práce (§ 3, § 50 zákona o súdoch). Pokiaľ potom vec prejedná a rozhodne sudca (alebo senát) určený rozvrhom práce, nedošlo k porušeniu práva na zákonného sudcu. V prípade ak nastanú okolnosti odôvodňujúce zmenu rozvrhu práce tak, že dochádza k presunu pridelených vecí na iného sudcu (senát), aj sudca (senát), ktorému boli následne pridelené (por. § 3 ods. 4 zákona o súdoch), treba takisto považovať za zákonného sudcu (senát).
45. Kasačný súd z obsahu súdneho spisu zistil, že správny súd v predošlom konaní vedenom pod sp. zn. 14S/57/2016 zasadal a rozhodol rozsudkom (sp. zn. 14S/57/2016-69 zo dňa 27.11.2017) v senáte 14S zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lacza (sudca spravodajca) a sudcov JUDr. Ľubomíra Bundzela a JUDr. Bibiány Ťažiarovej. Senát v uvedenom zložení bol určený v súlade s Rozvrhom práce Krajského súdu v Trnave na rok 2017 v časti „zaradenie sudcov do kolégií“ a „jednotlivé súdne oddelenia“. K uvedenej námietke sťažovateľa možno konštatovať, že v uvedenej veci rozhodoval zákonný senát.
46. Následne v zmysle Dodatku č. 19 k Rozvrhu práce Krajského súdu v Trnave na rok 2017 zo dňa 29.11.2017 sa podľa bodu VII. v časti „Zaradenie sudcov Krajského súdu v Trnave do kolégií“ Rozvrh práce Krajského súdu v Trnave zmenil tak, že v bode II. Obchodno-správne kolégium sa medzi členov tohto kolégia zaradila JUDr. Anita Filová. Rovnako sa podľa bodu VIII. uvedeného dodatku zmenilo aj zloženie súdneho oddelenia 14S a 17NcS, tak, že do tohto súdneho oddelenia sa namiesto členky senátu JUDr. Bibiány Ťažiarovej zaradila ako tretia členka senátu JUDr. Anita Filová. K prideleniu nevybavených vecí uvedený dodatok stanovil, že „Všetky nevybavené veci pridelené do 05.12.2017 v súdnom oddelení 14S a 17NcS JUDr. Pavlovi Laczovi ako sudcovi spravodajcovi prejedná a rozhodne senát v zložení:
JUDr. Pavol Laczo, JUDr. Ľubomír Bundzel a JUDr. Anita Filová“. 47. Podľa § 51 ods. 7 zákona o súdoch (v znení účinnom do 15.10.2019) ak bude vec súdu vrátená na ďalšie konanie a rozhodnutie vo veci, bude pridelená sudcovi, ktorému bola ako zákonnému sudcovi pôvodne pridelená; ak takéhoto sudcu na súde niet, pridelí sa vec náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených ministerstvom podľa rozvrhu práce.
48. V súlade s Rozvrhom práce Krajského súdu v Trnave na rok 2019 v časti „Všeobecné zásady a pravidlá zapisovania a prideľovania vecí platných na všetkých úsekoch Krajského súdu v Trnave pre rozvrh práce na rok 2019, konkrétne podľa bodu 2. ak kasačný súd nerozhodne inak, po zrušení veci na základe kasačnej sťažnosti sa vec zapíše do súdneho registra tomu senátu alebo sudcovi, ktorý vo veci rozhodoval pred jej zrušením; vec sa vedie pod novou spisovou značkou a súvislosť s pôvodnou vecou sa vyznačí na spisovom obale a v súdnom registri, kde sa vyznačí aj výsledok konania o kasačnej sťažnosti.
49. Podľa bodu 11 uvedenej časti označeného rozvrhu práce na rok 2019 Ak nemožno zapísať veci podľa odsekov 1 - 10 pôvodnému senátu, pretože senát v pôvodnom zložení neexistuje, pridelia sa senátu, v ktorom je podľa rozvrhu práce zaradený sudca, ktorý bol určený ako spravodajca pôvodného senátu. Ak tento sudca prestal byť sudcom, bol pridelený na iný súd, alebo vec nemožno prideliť senátu, v ktorom je zaradený sudca spravodajca z iných dôvodov, vec sa pridelí senátu, do ktorého sú zaradení ostávajúci členovia pôvodného senátu; inak sa vec pridelí náhodným výberom.
50. Po zrušení rozhodnutia krajského súdu č.k. 14S/57/2016-69 zo dňa 27.11.2017 a vrátení veci kasačným súdom na ďalšie konanie bola vec podľa § 51 ods. 7 zákona o súdoch a podľa označeného rozvrhu práce na rok 2019 (vychádzajúc zo dňa predloženia veci na opätovné rozhodnutie Krajského súdu v Trnave, t.j. 13.05.2019) preto opätovne pridelená na rozhodnutie senátu 14S, tentokrát zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lacza (sudca spravodajca) a sudcov JUDr. Ľubomíra Bundzela a JUDr. Anity Filovej.
51. K uvedenej námietke sťažovateľa pre vyššie uvedené dôvody možno uviesť, že je zrejmé, že vec bola pridelená na rozhodnutie senátu, v ktorom bol podľa rozvrhu práce zaradený sudca, ktorý bol určený ako spravodajca pôvodného senátu. Vzhľadom na vyššie uvedené kasačný súd dospel k záveru, že konanie nie je postihnuté namietanou vadou, podľa § 440 ods. 1 písm. e), keďže vo veci konal a rozhodoval zákonný sudca, resp. zákonne obsadený senát.
52. K námietke sťažovateľa ohľadne nedostatočného odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu kasačný súd uvádza, že po preskúmaní pripojeného spisového materiálu považuje právne posúdenie veci krajským súdom za správne. Je potrebné zdôrazniť, že správne konanie od jeho začatia až po rozhodnutie odvolacieho orgánu tvorí jeden celok. Ustanovenia Správneho poriadku vzťahujúce sa na vydanie prvostupňového administratívneho rozhodnutia, majú všeobecnú platnosť a vzťahujú sa aj na odvolacie konanie.
Predmetné prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu sa môže síce javiť ako nedostatočne odôvodnené, avšak z jeho obsahu, ktorý tvorí výrok, odôvodnenie aj poučenie, jednoznačne vyplýva, aké povinnosti boli sťažovateľovi uložené, ktoré skutočnosti a aj právne predpisy boli podkladom na rozhodnutie, čím spĺňa podstatné náležitosti rozhodnutia. Druhostupňový správny orgán stotožňujúc sa s dôvodmi prvostupňového rozhodnutia predmetné rozhodnutie potvrdil a rovnako uviedol všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov a takisto boli uvedené aj právne predpisy, na základe ktorých správny orgán rozhodoval, čím boli rovnako naplnené aj náležitosti rozhodnutia podľa § 47 správneho poriadku. V uvedenej veci možno konštatovať, že žalovaný bez porušenia zásady dvojinštančnosti riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, vysporiadal sa s podstatnými skutočnosťami, ktoré tvorili skutkový a právny základ rozhodnutia vo veci, pričom nenahrádzal nedostatky prvostupňového rozhodnutia a ani neuviedol žiadne nové skutočnosti,
ktoré by mali zakladať dôvod na jeho zrušenie a vrátenie veci stavebnému úradu na nové prejednanie a rozhodnutie. 53. Kasačný súd rovnako ako správny súd týmto zároveň poukazuje aj na ustálenú judikatúru Ústavného súdu SR, ktorú možno aplikovať v danom prípade aj na správne konanie, podľa ktorej súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa Čl. 46 ods. 1 Ústavy je teda aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania (III. ÚS 16/2012). Túto požiadavku zvýrazňuje vo svojej judikatúre aj
Európsky súd pre ľudské práva, ktorý v tejto súvislosti najmä uvádza: „Právo na spravodlivý proces zahŕňa aj právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia však neznamená, že na každý argument sťažovateľa je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je preto vždy posudzované so zreteľom na konkrétny prípad“. (napr. Georgidias v. Grécko z 29. mája 1997, Recu eil III/1997).
Európsky súd pre ľudské práva ale zároveň tiež pripomína, že právo na spravodlivý súdny proces nevyžaduje, aby súd v rozsudku reagoval na každý argument prednesený v súdnom konaní. Stačí, aby reagoval na ten argument (argumenty), ktorý je z hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia považovaný za rozhodujúci.
54. K ďalšej námietke sťažovateľa spočívajúcej v tom, že prvostupňový orgán rozhodoval na základe rozhodnutia iného správneho orgánu, ktoré bolo medzičasom zrušené kasačný súd uvádza, že považuje uvedenú námietku za nedôvodnú. Prvostupňový orgán vo svojom rozhodnutí len poukázal na rozhodnutie Okresného úradu Piešťany, pozemkový a lesný odbor č. OU-PN-PLO/2014/006590 zo dňa 17.12.2014, ktorým nevyhovel žiadosti sťažovateľa o dočasné odňatie poľnohospodárskej pôdy pre účely reklamného nosiča, ktoré však bolo predmetom iného samostatného konania a nemá žiadny a zásadný vplyv na meritórne rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu. Rozhodnutie, na ktoré sa odvoláva sťažovateľ, a ktoré bolo na základe protestu prokurátora zrušené bolo rozhodnutie Okresného úradu Trnava, odboru opravných prostriedkov č. OU-TT-OOP432015/011762 z 26.05.2015 spolu s rozhodnutím Okresného úradu Piešťany, pozemkového a lesného odboru č. OU-PN-PLO/ 2015/000123-p z 25.02.2015. Navyše, ako správny súd správne poznamenal, pokiaľ ide o
zrušené rozhodnutia pozemkového a lesného odboru Okresného úradu Piešťany, tak tieto rozhodnutia sa týkali nariadenia rekultivácie poľnohospodárskej pôdy a uloženia pokuty, ktorú tieto správne orgány uložili sťažovateľovi za neoprávnené zabratie poľnohospodárskej pôdy na účely umiestnenia reklamného nosiča, teda nešlo o vyjadrenie tohto orgánu ohľadne jeho udelenia súhlasu s umiestnením reklamnej stavby na poľnohospodárskej pôde.
55. Za podstatné však kasačný súd považuje poznamenať, že rozhodnutie žalovaného aj stavebného úradu ako prvostupňového správneho orgánu je založené na skutočnosti, že sťažovateľ nepredložil stavebnému úradu právoplatné rozhodnutie Okresného úradu Piešťany, pozemkového a lestného odboru, t.j. orgánu ochrany poľnohospodárskej pôdy súhlas s vyňatím poľnohospodárskej pôdy, na ktorej sa stavba realizovala, z poľnohospodárskeho pôdneho
fondu. Uvedené vyplýva nielen z obsahu napadnutého rozhodnutia žalovaného, ale aj z prvostupňového rozhodnutia stavebného úradu. Zároveň kasačný súd podotýka, že stavebný úrad listom č. 363/2015-He zo dňa 31.08.2015 vyzval sťažovateľa na doplnenie žiadosti o vydanie dodatočného stavebného povolenia o viaceré podklady, okrem iného aj o súhlas so stavbou na poľnohospodárskom pôdnom fonde. Stavebný úrad následne listom č. 596//2014-He zo dňa 21.09.2015 sťažovateľovi oznámil, že v zmysle § 98 a § 99 stavebného zákona vykoná štátny stavebný dohľad na reklamnej stavbe dňa 15.10.2015.
Zo záznamu z vykonaného štátneho stavebného dohľadu vyplýva, že sťažovateľ bol opätovne vyzvaný na doloženie potrebných podkladov. Vzhľadom na to, že sťažovateľ potrebný súhlas so stavbou na poľnohospodárskej pôde nepredložil, stavebný úrad oznámil začatie konania v zmysle § 88 ods. 1. písm. b) stavebného zákona a § 88a stavebného zákona o odstránení, resp. dodatočnom povolení stavby. Zároveň bol sťažovateľ upozornený na možnosť nazerania do spisu aj predkladania námietok až do ústneho konania.
56. Zo zápisnice z ústneho konania spojeného s miestnym zisťovaním v uvedenej veci uskutočneného dňa 28.01.2016 vyplýva, že osoby prítomné za Okresný úrad Piešťany, pozemkový a lesný odbor vyjadrili nesúhlas s vydaním dodatočného stavebného povolenia na poľnohospodárskej pôde. Taktiež bol sťažovateľ upovedomený, že stavebný úrad nariadi odstránenie stavby. S právnym záverom žalovaného, že uvedené nesúhlasné stanovisko Okresného úradu Piešťany nemožno stotožňovať so záväzným stanoviskom dotknutého orgánu podľa § 140a stavebného zákona nemožno súhlasiť. Podľa § 140b ods. 1 stavebného zákona „Záväzné stanovisko je na účely konaní podľa tohto zákona stanovisko, vyjadrenie, súhlas alebo iný správny úkon dotknutého orgánu, uplatňujúceho záujmy chránené osobitnými predpismi, ktorý je ako záväzné stanovisko upravený v osobitnom predpise.
Obsah záväzného stanoviska je pre správny orgán v konaní podľa tohto zákona záväzný a bez zosúladenia záväzného stanoviska s inými záväznými stanoviskami nemôže rozhodnúť vo veci.“ V danom prípade je zrejmé, že zástupcovia Okresného úradu Piešťany, pozemkového a lesného odboru na ústnom konaní vyjadrili svoje nesúhlasné stanovisko a nakoľko sťažovateľ iné rozhodnutie preukazujúce opak nepredložil, stavebný úrad rozhodol o odstránení stavby a žalovaný aj za použitia § 126 ods. 1 stavebného zákona uvedené rozhodnutie potvrdil. Námietky sťažovateľa sú preto aj v tomto smere bezdôvodné.
57. Kasačný súd podotýka, že napriek tomu, že bol sťažovateľ o nutnosti predloženia právoplatného rozhodnutia Okresného úradu Piešťany, pozemkového a lesného odboru, ktoré by povoľovalo poľnohospodársku pôdu použiť na účel reklamného zariadenia, t.j. rozhodnutie o odňatí poľnohospodárskej pôdy viackrát upovedomený a bol mu poskytnutý aj dostatočný časový priestor na jeho predloženie, v priebehu celého konania takéto rozhodnutie nepredložil. Kasačný súd taktiež konštatuje, že stavebný úrad dal sťažovateľovi možnosť sa oboznámiť so všetkými podkladmi, ktoré získal pre toto rozhodnutie, bol upovedomený o tom, že môže svoje námietky uplatniť najneskôr na ústnom konaní a taktiež bol na ústnom konaní upovedomený, že bude nariadené odstránenie stavby. Z uvedených dôvodov nie je možné ani námietky sťažovateľa ohľadne potreby prerušenia konania podľa § 29 ods. 1 Správneho poriadku a porušenia ustanovení § 33 ods. 2 Správneho poriadku považovať za dôvodné.
58. Zákonodarca v právnej norme ustanovenej v § 88a stavebného zákona upravuje jednak postup vlastníka nepovolenej stavby a jeho povinnosti a jednak postup stavebného úradu pri nepovolených stavbách. Z odsekov 1 a 2 vyplýva, že dôkazné bremeno preukázať, že ďalšia existencia nepovolenej stavby alebo stavby uskutočňovanej v rozpore so stavebným povolením nie je v rozpore s verejnými záujmami, spočíva na vlastníkovi stavby, keďže sa dopustil porušenia zákona. Vlastník stavby na základe výzvy stavebného úradu si sám a na vlastné náklady musí zaobstarať všetky potrebné doklady, t.j. rozhodnutia, stanoviská a vyjadrenia dotknutých orgánov štátnej správy a obce. Verejným záujmom sa v tejto súvislosti rozumejú záujmy chránené osobitnými zákonmi, všeobecne záväznými vyhláškami, nariadeniami, záväznými časťami slovenských technických noriem a pod. Posúdenie súladu s nimi vykonáva stavebný úrad ako príslušný prvostupňový orgán štátnej správy. Musí posúdiť najmä súlad s platnou územnoplánovacou dokumentáciou z hľadiska súladu s funkčným využitím, určené záväzné limity a regulatívy, ktoré vykonáva obec. Rozsah požadovaných dokladov nie je
taxatívne vymedzený, ale stavebný úrad pri ich určení vychádza predovšetkým z ustanovenia § 126 stavebného zákona, ktoré sa týka ochrany zložiek životného prostredia a iných osobitných záujmov podľa toho, o aký druh stavby ide, na aký účel sa má stavba užívať, ktoré záujmy budú stavbou dotknuté, kde je stavba umiestnená, či sú v predmetnom území vyhlásené ochranné pásma, a pod.
59. K vyššie uvedeným námietkam sťažovateľa kasačný súd dodáva, že nakoľko podľa § 17 ods. 1 zákona ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy, na nepoľnohospodárske účely možno použiť poľnohospodársku pôdu výhradne len na základe rozhodnutia o odňatí poľnohospodárskej pôd, ktorý vydáva orgán ochrany poľnohospodárskej pôdy, v ktorého obvode sa poľnohospodárska pôda navrhovaná na odňatie nachádza, stavebný úrad ako prvostupňový orgán a rovnako aj žalovaný postupovali a rozhodovali v súlade so zákonom, keď konštatovali porušenie verejného záujmu chráneného zákonom. Správny súd uvedenú vec taktiež vecne aj právne správne posúdil, keď skonštatoval, že v danom prípade nemôže byť legalizácia čiernych stavieb výsledkom benevolencie a svojvôle správnych orgánov, resp. osôb, ktoré takéto stavby realizovali. Legalizácia stavieb podlieha prísnym kritériám a nie je vo verejnom záujme legalizovať stavby, ktoré boli postavené na poľnohospodárskej pôde bez toho, že by príslušný orgán na úseku ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu k tejto
otázke nezaujal súhlasné stanovisko. 60. K poslednej námietke sťažovateľa spočívajúcej v nejasnej špecifikácií podmienok na odstránenie stavby v prvostupňovom správnom rozhodnutí kasačný súd uvádza, že z uvedeného rozhodnutia a ním daných podmienok je jednoznačné, aké povinnosti a v akom rozsahu a akej lehote sú sťažovateľovi určené. Rozhodnutie správneho orgánu musí, ako už bolo vyššie uvedené, obsahovať všetky podstatné náležitosti podľa § 47 Správneho poriadku, byť jednoznačné a zrozumiteľné. Nemožno však objektívne predpokladať, že správny orgán vo svojom rozhodnutí bude zachádzať do najmenších detailov a podrobnosti veci.
Z praktického hľadiska nie je ani žiadúce očakávať od správneho orgánu, aby v danej veci špecifikoval skutočnosti, ktoré sú vecou až následného individuálneho posúdenia. Z daných podmienok, ktoré nie sú sťažovateľovi jasné, je pritom zrejmé, že pri znečistení priľahlej komunikácie je potrebné zabezpečiť jej pravidelné čistenie a takisto, že je potrebné odstrániť nepoužiteľný materiál po odstránení stavby. Uvedené konkrétne podmienky nakoniec nemusia vôbec nastať napríklad v prípade, že sťažovateľ priľahlú komunikáciu neznečistí. Preto nie je ani kasačnému súdu zrejmé, prečo sťažovateľ považuje dané podmienky za nezrozumiteľné.
Okrem toho kasačný súd poznamenáva, zhodne s názorom správneho súdu, že v prípade bližších nejasnosti, nič nebránilo sťažovateľovi v súčinnosti so stavebným úradom uvedené podmienky prekonzultovať. 61. Vychádzajúc z uvedeného a vzhľadom na to, že vznesené kasačné námietky neboli spôsobilé na zrušenie napadnutého rozsudku krajského súdu, Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný, v zmysle § 461 SSP kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietol.
62. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1, ods. 2 SSP v spojení s § 167 ods. 1 veta prvá SSP tak, že žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný, priznal úplnú náhradu trov konania proti sťažovateľovi pred kasačným súdom.
O výške náhrady trov konania rozhodne krajský súd podľa § 175 ods. 2 SSP samostatným uznesením. 63. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu SR pomerom hlasov 3:0 (§ 147 ods. 2 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave dňa 15. novembra 2022