4Svk/21/2021

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a členov senátu JUDr. Zuzany Šabovej, PhD. a prof. JUDr. PhDr. Petra Potáscha, PhD., v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): EUNICA MEDIA s.r.o., so sídlom Mariánske nám. 30/5, 010 01 Žilina, IČO: 44081481, právne zastúpený: Advokátska kancelárie AŠTARY, s.r.o., so sídlom Mariánske námestie 29/6, 010 01 Žilina, IČO: 53588452, proti žalovanému: Okresný úrad Trnava, odbor výstavby a bytovej politiky, so sídlom Kollárova 8, 917 02 Trnava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU- TT-OVBP2-2016/017528/Ve zo dňa 23.05.2016, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trnave č.k. 14S/48/2019-134 zo dňa 20. júna 2019, takto

rozhodol:

Kasačná sťažnosť sa zamieta . Žalobcovi sa právo na úplnú náhradu trov kasačného konania voči sťažovateľovi priznáva .

Odôvodnenie

I. Konanie na správnom súde

1“, umiestnenú na pozemku parc. č. XXXX/Xvk.ú. P. v lehote 60 dní od nadobudnutia právoplatnosti. O trovách konania rozhodol súd podľa § 168 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“), keď procesne úspešnému žalovanému trovy nepriznal, nakoľko podľa uvedeného ustanovenia možno priznať trovy orgánu štátnej správy len vo výnimočných prípadoch, avšak v danom prípade takéto skutočnosti krajský súd v predmetnom konaní nezistil.

sťažovateľa. Tento dôvod je uvedený aj v druhostupňovom rozhodnutí a odôvodnenie tohto rozhodnutia spĺňa všetky kritéria správneho rozhodnutia aj s jeho náležitosťami ako si to vyžaduje ustanovenie § 47 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) (ďalej len „Správny poriadok“). Druhostupňové rozhodnutie obsahuje výrok, v ktorom je uvedené ustanovenie právneho predpisu, podľa ktorého bolo vo veci rozhodnuté.

3. Správny súd ďalej uviedol, že druhostupňový správny orgán vo svojom rozhodnutí toto rozhodnutie riadne odôvodnil bez toho, že by došlo k porušeniu zásady dvojinštančnosti konania pred správnym orgánom, keďže jediným dôvodom pre nevyhovenie žiadosti, ktorý vyplýva z prvostupňového aj z druhostupňového rozhodnutia je nepredloženie vyjadrenia dotknutého orgánu, ktorým bola vyňatá poľnohospodárska pôda z pôdneho fondu, t.j. nedošlo zo strany žalovaného k nahrádzaniu nedostatkov prvostupňového rozhodnutia vo vzťahu k argumentácii prečo nebolo žalobcovi vydané stavebné povolenie.

rozhodnutia postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (III. ÚS 16/2012). Takéto kritéria jednoznačne boli splnené v rámci rozhodovania správneho orgánu na druhom stupni, t.j. rozhodnutie žalovaného sa vysporiadalo dostatočne s podstatnými skutočnosťami, ktoré tvorili skutkový a právny základ

fondu. Navyše, správny súd poznamenal, že pokiaľ ide o zrušené rozhodnutia pozemkového a lesného odboru Okresného úradu Piešťany, resp. odvolacieho správneho orgánu, tak tieto rozhodnutia sa týkali uloženia pokuty, ktorú tieto správne orgány uložili žalobcovi a nariadenia rekultivácie poľnohospodárskej pôdy, teda nešlo o vyjadrenie tohto orgánu ohľadne jeho udelenia súhlasu s umiestnením reklamnej stavby na poľnohospodárskej pôde.

Z tohto odôvodnenia teda jednoznačne vyplýva, že dôvodom pre rozhodnutie o odstránení stavby bola skutočnosť, že žalobca odňal poľnohospodársku pôdu pre umiestnenie reklamnej stavby bez príslušného rozhodnutia Okresného úradu Piešťany, pozemkového a lesného odboru, pričom až v následnom odseku sa prvostupňový správny orgán zaoberá tým, že Okresný úrad Piešťany, pozemkový a lesný odbor rozhodnutím č. OU- PN-PLO/2014/006590 zo dňa 17.12.2014 nevyhovel žiadosti spoločnosti EUNICA MEDIA s.r.o. o dočasné odňatie poľnohospodárskej pôdy pre účely reklamného nosiča, pričom toto konštatovanie je nesprávne, avšak nemá žiadny a zásadný vplyv na meritórne rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu.

8. Správny súd poznamenal, že zásadným problémom, ktorý bolo treba vyriešiť v danom konaní je skutočnosť, že sťažovateľ, ktorý vykonal čiernu stavbu na poľnohospodárskej pôde sa snažil túto stavbu dodatočne zlegalizovať, pričom ho stavebný úrad vyzval, aby okrem iného predložil aj vyjadrenie dotknutého orgánu na úseku ochrany poľnohospodárskej pôdy a ktorým je Okresný úrad Piešťany, lesný a pozemkový odbor, ktorý sa k predmetnej veci mal vyjadriť v tom zmysle, že súhlasí s vyňatím poľnohospodárskej pôdy z poľnohospodárskeho pôdneho fondu v tej časti, na ktorej bola postavená reklamná stavba. Sťažovateľ v priebehu celého konania takýto súhlas nepredložil, čím nesplnil podmienky uvedené v ustanovení § 17 ods. 1 zákona č. 220/2004 Z.z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy o zmene zákona č. 245/2003 Z.z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy“).

Keďže žalobca nepredložil v konaní o dodatočnom povolení predmetnej reklamnej stavby súhlasné stanovisko Okresného úradu Piešťany, pozemkový a lesný odbor, bolo zo strany stavebného úradu a následne aj zo strany žalovaného rozhodnuté vecne správne.

Bola mu určená riadna lehota, v ktorej má túto stavbu odstrániť. Pokiaľ ide o ďalšie podmienky, ktoré boli sťažovateľovi nejasné, mal možnosť v súčinnosti so stavebným úradom tieto podmienky v lehote na odstránenie stavby riadne prekonzultovať a tieto podmienky riadne splniť. Okrem toho správny súd poznamenal, že podmienky, ktoré sú určené, sú podľa jeho názoru dostatočne zrozumiteľné, ako aj podmienka 6/ a 7/, ktorá je podľa sťažovateľa nejasná, keďže v podmienke 6/ je uvedené, že v prípade znečistenia priľahlej miestnej komunikácie je potrebné zabezpečiť jej pravidelné čistenie, z tejto podmienky vyplýva, že pokiaľ žalobca pri odstraňovaní stavby znečistí priľahlé miestne komunikácie, musí zabezpečiť ich očistenie. Takisto aj podmienka uvedená v časti 7/ týkajúca sa odstránenia nepoužiteľného materiálu zo stavby je dostatočne jasná a zrozumiteľná, keďže podľa tejto podmienky má žalobca jednoznačne odstrániť všetok materiál, ktorý sa na predmetnej parcele nachádza a zaviezť tento materiál na povolenú skládku interného

realizovali. Legalizácia čiernych stavieb podlieha v stavebnom konaní prísnym kritériám upraveným v ustanovení § 88a Stavebného zákona, t.j. v konaní o dodatočnom povolení stavby, ktorá bola postavená bez stavebného povolenia. Na vydanie stavebného povolenia

V danom prípade zástupcovia príslušného orgánu v tomto stavebnom konaní o dodatočnom povolení stavby, resp. o odstránení stavby pri ústnom prejednávaní veci vyslovili nesúhlas s dodatočným povolením reklamnej stavby, ktorú uskutočnil žalobca a pokiaľ žalobca v ďalšom konaní nepreukázal opak, t.j. že Okresný úrad Piešťany, pozemkový a lesný odbor súhlasí s dodatočnou legalizáciou tejto stavby a o odňatí poľnohospodárskej pôdy, na ktorej reklamná stavba leží, z poľnohospodárskeho pôdneho fondu treba považovať obe rozhodnutia správnych orgánov za zákonné a vecne správne. Na záver v odôvodnení rozhodnutia citoval ustanovenia § 88a ods. 1, § 88 ods. 1 písm. b/, § 126 ods. 1 stavebného zákona, § 47 Správneho poriadku a § 17 ods. 1 zákona ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy.

11. Proti právoplatnému rozsudku správneho súdu podal žalobca v procesnom postavení sťažovateľa (ďalej len „sťažovateľ“) kasačnú sťažnosť z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. e/ a § 440 ods. 1 písm. g/ SSP a navrhol, aby kasačný súd napadnutý rozsudok podľa § 462 ods. 1 SSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, alternatívne, ak súd dospeje k záveru, že sú splnené podmienky pre aplikáciu § 462 ods. 2 SSP, aby kasačný súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že rozhodnutie žalovaného zruší a vec vráti žalovanému na ďalšie konanie.

Bibiána Ťažiarová nebola zaradená rozvrhom práce Krajského súdu v Trnave na rok 2017 do senátu 14S, hoci v tom čase nesporne v rámci tohto senátu rozhodovala a podieľala sa na vynesení v poradí prvého rozsudku krajského súdu. Záverom k uvedenému bodu poukázal

13. Za správne nepokladal sťažovateľ ani právne posúdenie veci správnym súdom, že súd sa síce v odôvodnení výslovne stotožnil s námietkou sťažovateľa týkajúcou sa nedostatočného odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia, avšak podľa jeho názoru nedošlo k porušeniu zásady dvojinštančnosti konania pred správny orgánom. Sťažovateľ mal za to, že jedinou zákonnou nápravou nedostatočného odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia by bolo jeho zrušenie žalovaným a vrátenie veci stavebnému úradu na nové prejednanie a rozhodnutie, keďže aj podľa rozsudku najvyššieho súdu sp.zn. 5Sžo/142/2009 zo dňa 17. augusta 2010 platí, že ani zo zásady dvojinštančnosti správneho konania sa nedá vyvodiť oprávnenie odvolacieho orgánu, aby v odvolacom konaní naprával nedostatočné odôvodnenie prvostupňového

14. Pokiaľ sa žalovaný a správny súd snažia obhájiť napadnuté rozhodnutia správnych orgánov s poukazom na § 126 ods. 1 stavebného zákona, treba podľa sťažovateľa konštatovať, že stavebný úrad v danej veci nerozhodoval na základe záväzného stanoviska dotknutého orgánu (čo je právny akt odlišný od rozhodnutia vydaného v správnom konaní), ako ustanovuje žalovaným a správnym súdom citované ustanovenie § 126 ods. 1 stavebného zákona, ale na základe rozhodnutia iného orgánu verejnej správy nemajúceho charakter záväzného stanoviska v zmysle § 140b stavebného zákona, ktoré bolo po právoplatnosti zrušené na základe protestu prokurátora, čo je okolnosť, ktorú sťažovateľ uplatnil ešte v správnom konaní a ktorú odmietli zohľadniť žalovaný i správny súd. Rozhodnutie žalovaného preto nebolo možné podľa sťažovateľa odôvodňovať s poukazom na § 126 ods. 1 stavebného zákona.

správneho orgánu musí byť jednoznačná a zodpovedajúca zákonu bez toho, aby na jej „spresnenie“ boli potrebné akékoľvek dodatočné „konzultácie“ účastníka konania so správnym orgánom. 16. Taktiež už v odvolaní, ako aj v žalobe namietal sťažovateľ ďalší bod a to, že stavebný úrad vydal rozhodnutie bez toho, aby sťažovateľovi umožnil vyjadriť sa pred vydaním rozhodnutia k jeho podkladu a spôsobu jeho zistenia a prípadne navrhnúť jeho doplnenie, čím porušil ustanovenia § 33 ods. 2 Správneho poriadku v spojení s § 140 stavebného zákona, žalovaný

K procesnému právu byť pasívne informovaný poukázal sťažovateľ na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 1Sžp 1/2010 zo 14. mája 2013, taktiež na rozsudok sp.zn. 1Sžp/13/2010 z 13. mája 2014. Postup správneho orgánu podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku preto z povahy veci nemôže predchádzať uskutočneniu ústneho pojednávania (ústneho konania spojeného s miestnym zisťovaním), na ktorom správny orgán ešte zadovažuje ďalšie relevantné skutkové podklady pre svoje rozhodnutie, ale musí k nemu dôjsť až bezprostredne pred zamýšľaným vydaním rozhodnutia.

rozhodnutia vedel. Po vrátení veci Okresnému úradu Piešťany, pozemkovému a lesnému odboru, zatiaľ nebolo v konaní opätovne právoplatne rozhodnuté, a to ani v čase podania žaloby, ani v čase vyhlásenia rozsudku krajského súdu, ani v čase podania tejto kasačnej

skončené. Za súčinnostný postup správneho orgánu voči účastníkovi iste nemožno pokladať stav, keď správny orgán vyžaduje podklady, ktoré v jeho časových predstavách objektívne nie je možné zadovážiť. 18. Ďalej sťažovateľ uviedol, že správny súd nijako nereagoval na žalobnú námietku, že ak správne orgány v danej veci považovali rozhodnutie Okresného úradu Piešťany, pozemkového a lesného odboru, za rozhodnutie o predbežnej otázke pre konanie o dodatočnom povolení, resp. odstránení stavby, mali prebiehajúce konanie podľa § 29 ods. 1 Správneho poriadku do opätovného právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom úrade Piešťany, pozemkovom a lesnom odbore prerušiť. 19. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti nevyjadril.

20. Prejednávaná vec bola dňa 05.11.209 predložená Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky - ako súdu príslušnému na konanie a rozhodnutie - podľa právnej úpravy účinnej k danému dňu. Na Najvyššom súde Slovenskej republiky bola vec náhodným výberom pridelená na rozhodnutie senátu 5S - sp.zn. 5Sžk/33/2019. Následne, bol spis vrátený Krajskému súdu v Trnave bez rozhodnutia o podanej kasačnej sťažnosti. S účinnosťou ku dňu 1. augusta

Prejednávaná vec bola preto zo zákonných dôvodov podľa predchádzajúcej vety po jej opätovnom predložení na rozhodnutie o kasačnej sťažnosti náhodným výberom pridelená na rozhodnutie kasačnému senátu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky 4S - sp. zn. 4Svk/3/2021. Následne, bol spis opätovne vrátený Krajskému súdu v Trnave bez rozhodnutia na odstránenie vád vo vyhotovení rozhodnutia.

22. Predmetom kasačnej sťažnosti bol rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 14S/48/ 2019- 134 zo dňa 20. júna 2019, ktorým podľa § 190 SSP zamietol žalobu, ktorou sa sťažovateľ domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č.OU-TT-OVBP2-2016/017528/Ve zo dňa 23.05.2016, ktorým tento druhostupňový správny orgán zamietol odvolanie a potvrdil prvostupňové rozhodnutie stavebného úradu obce Drahovce č. Výst. 363/2015-He zo dňa 29.01.2016, ktorým prvostupňový správny orgán nariadil podľa § 88 ods. 1 písm. b/ stavebného zákona sťažovateľovi odstrániť reklamnú stavbu „Megaboard PN 004 MB 1“, umiestnenú na pozemku parc. č. XXXX/X v k.ú. P. v lehote 60 dní od nadobudnutia právoplatnosti.

P.. K žiadosti doložil projektovú dokumentáciu, pričom stavebný úrad vyzval sťažovateľa na doplnenie svojho podania a to listom č. Výst. 363/2015-He zo dňa 31.08.2015 v zmysle § 60 ods. 1 stavebného zákona a nariadil mu, aby v lehote 60 dní predložil nasledovné doklady: originály listu vlastníctva č. XXXX, originál nájomnej zmluvy s vlastníkom pozemku na ktorom je reklamná stavba umiestnená a dodatok k tejto zmluve z dôvodu, že reklama zaberá väčší pozemok ako sa uvádza v zmluve o nájme, vyjadrenie správcu inžinierskych sietí k legalizácii stavby, súhlas so stavbou na poľnohospodárskej pôde a vyjadrenie dopravnej polície k reklamnej stavbe. Zároveň stavebný úrad prerušil konanie o dodatočnom povolení reklamnej stavby podľa § 29 ods. 1 Správneho poriadku. Listom č. Výst. 595/2014-He zo dňa 21.9.2015 stavebný úrad oznámil sťažovateľovi a vlastníkovi pozemku spoločnosti EsseKappa, s.r.o., že dňa 15.10.2015 uskutoční štátny stavebný dohľad v zmysle ust. § 98 a § 99 stavebného zákona na pozemku parc.č.XXXX/X v k.ú. P., na ktorom je reklamná stavba umiestnená.

Stavebný úrad do zápisnice uviedol, že k dodatočnému stavebnému povoleniu je potrebné k žiadosti doplniť vyjadrenie dotknutých orgánov a organizácii, súhlas s vyňatím z pôdneho fondu a dodatok k zmluve o nájme, pretože reklamná stavba bola väčšia ako prenajatá plocha.

vlastníctva. 24. Následne stavebný úrad listom č. 363/2015-He zo dňa 22.12.2015 oznámil začatie konania o dodatočnom povolení, resp. odstránení reklamy v zmysle § 88 ods. 1 písm. b/ a ustanovenia § 88a stavebného zákona a účastníkom a dotknutým orgánom zároveň nariadil ústne konanie spojené s miestnym zisťovaním na deň 27.01.2016. Ústneho pojednávania sa zúčastnil Ing. Tomáš Kopičár, konateľ spoločnosti sťažovateľa a za Okresný úrad Piešťany, pozemkový a lestný odbor sa zúčastnili p. Q. a p. Z., ktorí do zápisnice z ústneho konania uviedli, že Okresný úrad Piešťany, pozemkový a lesný odbor, nesúhlasí s vydaním dodatočného stavebného povolenia na poľnohospodárskej pôde. Stavebný úrad do zápisnice uviedol, že nariadi odstránenie reklamnej stavby, pričom zápisnica bola podpísaná všetkými zúčastnenými stranami. 25.

26. Proti uvedenému rozhodnutiu podal sťažovateľ dňa 23.12.2016 odvolanie, v ktorom namietal nepreskúmateľnosť prvostupňového rozhodnutia a absolútnu nedostatočnosť jeho odôvodnenia. Ďalej namietal, že do konania o dodatočnom povolení reklamnej stavby ako vlastník stavby predložil viaceré stanoviská dotknutých orgánov a iné podklady, ktoré stavebný úrad v rozhodnutí nespomenul a vôbec ich nevyhodnotil, pričom dôvody, ktoré uviedol prvostupňový správny orgán vo svojom rozhodnutí boli zmätočné a nezodpovedajúce skutočnosti. Ďalej sťažovateľ v odvolaní uviedol, že prvostupňový správny orgán sa odvoláva na rozhodnutie iného správneho orgánu, ktoré bolo medzičasom zrušené a stavebný úrad vydal napadnuté rozhodnutie bez toho, aby sťažovateľovi umožnil vyjadriť sa pred vydaním rozhodnutia k podkladom rozhodnutia a spôsobu ich zistenia, príp. navrhnúť doplnenie zisťovania, čím porušil ust. § 33 ods. 2 Správneho poriadku v spojení s § 140 stavebného zákona. 27.

Keďže sťažovateľ nepredložil v konaní o dodatočnom povolení stavby právoplatné rozhodnutie Okresného úradu Piešťany, pozemkového a lesného odboru, ktoré by oprávňovalo umiestňovať reklamnú stavbu na poľnohospodárskej pôde, tak žalovaný ako druhostupňový správny orgán skonštatoval, že postup prvostupňového správneho orgánu, ktorým bolo nariadenie o odstránení reklamnej stavby, bol v súlade so zákonom.

dôvodov.

30. Podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku je správny orgán povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.

32. Podľa § 47 Správneho poriadku (1) Rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. (2) Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania.

Poučenie

obsahuje aj údaj, či rozhodnutie možno preskúmať súdom. (5) V písomnom vyhotovení rozhodnutia sa uvedie aj orgán, ktorý rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia, meno a priezvisko fyzickej osoby a názov právnickej osoby.

33. Podľa § 88 ods. 1 písm. b) stavebného zákona stavebný úrad nariadi vlastníkovi stavby odstránenie stavby postavenej bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním alebo bez písomného oznámenia stavebného úradu podľa § 57 ods. 2 pri stavbách, ktoré treba ohlásiť; odstránenie stavby sa nenariadi iba v prípadoch, keď dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejným záujmom.

35. Podľa § 126 ods. 1 stavebného zákona ak sa konanie podľa tohto zákona dotýka záujmov chránených predpismi o ochrane zdravia ľudu, o utváraní a ochrane zdravých životných podmienok, vodách, o ochrane prírodných liečebných kúpeľov a prírodných liečivých zdrojov, o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu, o lesoch a lesnom hospodárstve, o opatreniach na ochranu ovzdušia, o ochrane a využití nerastného bohatstva, o kultúrnych pamiatkach, o štátnej ochrane prírody, o požiarnej ochrane, o zákaze biologických zbraní, na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, o odpadoch, o veterinárnej starostlivosti, o vplyvoch na životné prostredie, o jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení, o prevencii závažných priemyselných havárií, o správe štátnych hraníc, o pozemných komunikáciách, o dráhach a o doprave na dráhach, o civilnom letectve, o vnútrozemskej plavbe, o energetike, o tepelnej energetike, o elektronických komunikáciách, o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách, o civilnej ochrane, o inšpekcii práce a o štátnej geologickej správe, rozhodne stavebný úrad na základe záväzného stanoviska dotknutého orgánu podľa § 140a, ktorý

37. Podľa § 17 ods. 1 zákona ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy, na nepoľnohospodárske účely možno použiť poľnohospodársku pôdu len na základe rozhodnutia o odňatí poľnohospodárskej pôdy. Rozhodnutie o odňatí poľnohospodárskej pôdy vydáva orgán ochrany poľnohospodárskej pôdy (§ 23), v ktorého obvode sa poľnohospodárska pôda navrhovaná na odňatie nachádza.

spravodajcu. Zákonným sudcom je aj sudca určený podľa odseku 4. 39. Podľa § 3 ods. 4 zákona o súdoch zmenu v osobe zákonného sudcu možno vykonať len v súlade so zákonom a s rozvrhom práce. 40. Podľa § 51 ods. 4 písm. b) zákona o súdoch (v znení účinnom do 15.10.2019) ak odsek 5 neustanovuje inak, náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených ministerstvom sa podľa rozvrhu práce alebo jeho zmeny prerozdeľujú už pridelené veci aj v prípade zmeny v obsadení súdu sudcami, a to vrátane zmeny v dôsledku dočasného pridelenia sudcu; pri zmene v zložení senátu sa vec ponecháva v pôvodnom senáte, alebo sa prerozdelí do iného senátu, kde sa zaraďuje sudca spravodajca tak, aby prerozdelením veci bola zabezpečená rovnomerná zaťaženosť senátov na súde.

42. K sťažovateľovej námietke ohľadom nesprávneho obsadenia senátu, kasačný súd uviedol, že s touto nie je možné sa stotožniť. 43. Nesprávne obsadeným súdom je súd, ktorý nie je obsadený v súlade s ustanoveniami upravujúcimi zloženie súdneho orgánu, ktorý má určitú vec prejednať a o nej rozhodnúť. Súd treba považovať za nesprávne obsadený aj vtedy, ak nekoná zákonný sudca (porovnaj tiež Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 5. novembra 2008 sp. zn. II. ÚS 136/

44. Okrem procesných pravidiel určovania príslušnosti súdov a ich obsadenia je teda súčasťou základného práva na zákonného sudcu aj zásada prideľovania súdnej agendy sudcom a určenia zloženia senátov na základe pravidiel obsiahnutých v rozvrhu práce (§ 3, § 50 zákona o súdoch). Pokiaľ potom vec prejedná a rozhodne sudca (alebo senát) určený rozvrhom práce, nedošlo k porušeniu práva na zákonného sudcu. V prípade ak nastanú okolnosti odôvodňujúce zmenu rozvrhu práce tak, že dochádza k presunu pridelených vecí na iného sudcu (senát), aj sudca (senát), ktorému boli následne pridelené (por. § 3 ods. 4 zákona o súdoch), treba takisto považovať za zákonného sudcu (senát).

46. Následne v zmysle Dodatku č. 19 k Rozvrhu práce Krajského súdu v Trnave na rok 2017 zo dňa 29.11.2017 sa podľa bodu VII. v časti „Zaradenie sudcov Krajského súdu v Trnave do kolégií“ Rozvrh práce Krajského súdu v Trnave zmenil tak, že v bode II. Obchodno-správne kolégium sa medzi členov tohto kolégia zaradila JUDr. Anita Filová. Rovnako sa podľa bodu VIII. uvedeného dodatku zmenilo aj zloženie súdneho oddelenia 14S a 17NcS, tak, že do tohto súdneho oddelenia sa namiesto členky senátu JUDr. Bibiány Ťažiarovej zaradila ako tretia členka senátu JUDr. Anita Filová. K prideleniu nevybavených vecí uvedený dodatok stanovil, že „Všetky nevybavené veci pridelené do 05.12.2017 v súdnom oddelení 14S a 17NcS JUDr. Pavlovi Laczovi ako sudcovi spravodajcovi prejedná a rozhodne senát v zložení:

48. V súlade s Rozvrhom práce Krajského súdu v Trnave na rok 2019 v časti „Všeobecné zásady a pravidlá zapisovania a prideľovania vecí platných na všetkých úsekoch Krajského súdu v Trnave pre rozvrh práce na rok 2019, konkrétne podľa bodu 2. ak kasačný súd nerozhodne inak, po zrušení veci na základe kasačnej sťažnosti sa vec zapíše do súdneho registra tomu senátu alebo sudcovi, ktorý vo veci rozhodoval pred jej zrušením; vec sa vedie pod novou spisovou značkou a súvislosť s pôvodnou vecou sa vyznačí na spisovom obale a v súdnom registri, kde sa vyznačí aj výsledok konania o kasačnej sťažnosti.

50. Po zrušení rozhodnutia krajského súdu č.k. 14S/57/2016-69 zo dňa 27.11.2017 a vrátení veci kasačným súdom na ďalšie konanie bola vec podľa § 51 ods. 7 zákona o súdoch a podľa označeného rozvrhu práce na rok 2019 (vychádzajúc zo dňa predloženia veci na opätovné rozhodnutie Krajského súdu v Trnave, t.j. 13.05.2019) preto opätovne pridelená na rozhodnutie senátu 14S, tentokrát zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lacza (sudca spravodajca) a sudcov JUDr. Ľubomíra Bundzela a JUDr. Anity Filovej.

52. K námietke sťažovateľa ohľadne nedostatočného odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu kasačný súd uvádza, že po preskúmaní pripojeného spisového materiálu považuje právne posúdenie veci krajským súdom za správne. Je potrebné zdôrazniť, že správne konanie od jeho začatia až po rozhodnutie odvolacieho orgánu tvorí jeden celok. Ustanovenia Správneho poriadku vzťahujúce sa na vydanie prvostupňového administratívneho rozhodnutia, majú všeobecnú platnosť a vzťahujú sa aj na odvolacie konanie.

ktoré by mali zakladať dôvod na jeho zrušenie a vrátenie veci stavebnému úradu na nové prejednanie a rozhodnutie. 53. Kasačný súd rovnako ako správny súd týmto zároveň poukazuje aj na ustálenú judikatúru Ústavného súdu SR, ktorú možno aplikovať v danom prípade aj na správne konanie, podľa ktorej súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa Čl. 46 ods. 1 Ústavy je teda aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania (III. ÚS 16/2012). Túto požiadavku zvýrazňuje vo svojej judikatúre aj

Európsky súd pre ľudské práva ale zároveň tiež pripomína, že právo na spravodlivý súdny proces nevyžaduje, aby súd v rozsudku reagoval na každý argument prednesený v súdnom konaní. Stačí, aby reagoval na ten argument (argumenty), ktorý je z hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia považovaný za rozhodujúci.

zrušené rozhodnutia pozemkového a lesného odboru Okresného úradu Piešťany, tak tieto rozhodnutia sa týkali nariadenia rekultivácie poľnohospodárskej pôdy a uloženia pokuty, ktorú tieto správne orgány uložili sťažovateľovi za neoprávnené zabratie poľnohospodárskej pôdy na účely umiestnenia reklamného nosiča, teda nešlo o vyjadrenie tohto orgánu ohľadne jeho udelenia súhlasu s umiestnením reklamnej stavby na poľnohospodárskej pôde.

fondu. Uvedené vyplýva nielen z obsahu napadnutého rozhodnutia žalovaného, ale aj z prvostupňového rozhodnutia stavebného úradu. Zároveň kasačný súd podotýka, že stavebný úrad listom č. 363/2015-He zo dňa 31.08.2015 vyzval sťažovateľa na doplnenie žiadosti o vydanie dodatočného stavebného povolenia o viaceré podklady, okrem iného aj o súhlas so stavbou na poľnohospodárskom pôdnom fonde. Stavebný úrad následne listom č. 596//2014-He zo dňa 21.09.2015 sťažovateľovi oznámil, že v zmysle § 98 a § 99 stavebného zákona vykoná štátny stavebný dohľad na reklamnej stavbe dňa 15.10.2015.

56. Zo zápisnice z ústneho konania spojeného s miestnym zisťovaním v uvedenej veci uskutočneného dňa 28.01.2016 vyplýva, že osoby prítomné za Okresný úrad Piešťany, pozemkový a lesný odbor vyjadrili nesúhlas s vydaním dodatočného stavebného povolenia na poľnohospodárskej pôde. Taktiež bol sťažovateľ upovedomený, že stavebný úrad nariadi odstránenie stavby. S právnym záverom žalovaného, že uvedené nesúhlasné stanovisko Okresného úradu Piešťany nemožno stotožňovať so záväzným stanoviskom dotknutého orgánu podľa § 140a stavebného zákona nemožno súhlasiť. Podľa § 140b ods. 1 stavebného zákona „Záväzné stanovisko je na účely konaní podľa tohto zákona stanovisko, vyjadrenie, súhlas alebo iný správny úkon dotknutého orgánu, uplatňujúceho záujmy chránené osobitnými predpismi, ktorý je ako záväzné stanovisko upravený v osobitnom predpise.

57. Kasačný súd podotýka, že napriek tomu, že bol sťažovateľ o nutnosti predloženia právoplatného rozhodnutia Okresného úradu Piešťany, pozemkového a lesného odboru, ktoré by povoľovalo poľnohospodársku pôdu použiť na účel reklamného zariadenia, t.j. rozhodnutie o odňatí poľnohospodárskej pôdy viackrát upovedomený a bol mu poskytnutý aj dostatočný časový priestor na jeho predloženie, v priebehu celého konania takéto rozhodnutie nepredložil. Kasačný súd taktiež konštatuje, že stavebný úrad dal sťažovateľovi možnosť sa oboznámiť so všetkými podkladmi, ktoré získal pre toto rozhodnutie, bol upovedomený o tom, že môže svoje námietky uplatniť najneskôr na ústnom konaní a taktiež bol na ústnom konaní upovedomený, že bude nariadené odstránenie stavby. Z uvedených dôvodov nie je možné ani námietky sťažovateľa ohľadne potreby prerušenia konania podľa § 29 ods. 1 Správneho poriadku a porušenia ustanovení § 33 ods. 2 Správneho poriadku považovať za dôvodné.

taxatívne vymedzený, ale stavebný úrad pri ich určení vychádza predovšetkým z ustanovenia § 126 stavebného zákona, ktoré sa týka ochrany zložiek životného prostredia a iných osobitných záujmov podľa toho, o aký druh stavby ide, na aký účel sa má stavba užívať, ktoré záujmy budú stavbou dotknuté, kde je stavba umiestnená, či sú v predmetnom území vyhlásené ochranné pásma, a pod.

otázke nezaujal súhlasné stanovisko. 60. K poslednej námietke sťažovateľa spočívajúcej v nejasnej špecifikácií podmienok na odstránenie stavby v prvostupňovom správnom rozhodnutí kasačný súd uvádza, že z uvedeného rozhodnutia a ním daných podmienok je jednoznačné, aké povinnosti a v akom rozsahu a akej lehote sú sťažovateľovi určené. Rozhodnutie správneho orgánu musí, ako už bolo vyššie uvedené, obsahovať všetky podstatné náležitosti podľa § 47 Správneho poriadku, byť jednoznačné a zrozumiteľné. Nemožno však objektívne predpokladať, že správny orgán vo svojom rozhodnutí bude zachádzať do najmenších detailov a podrobnosti veci.

Okrem toho kasačný súd poznamenáva, zhodne s názorom správneho súdu, že v prípade bližších nejasnosti, nič nebránilo sťažovateľovi v súčinnosti so stavebným úradom uvedené podmienky prekonzultovať. 61. Vychádzajúc z uvedeného a vzhľadom na to, že vznesené kasačné námietky neboli spôsobilé na zrušenie napadnutého rozsudku krajského súdu, Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný, v zmysle § 461 SSP kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietol.

O výške náhrady trov konania rozhodne krajský súd podľa § 175 ods. 2 SSP samostatným uznesením. 63. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu SR pomerom hlasov 3:0 (§ 147 ods. 2 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).

V Bratislave dňa 15. novembra 2022