4Svk/21/2022

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a členov senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. a JUDr. Martina Tisa, v právnej veci žalobcu: Združenie domových samospráv, o.z., so sídlom v Bratislave, Rovniankova č. 1667/14, IČO: 31820174, právne zast.: JUDr. Jánom Tkáčom, advokátom a konateľom Tkáč & Partners, s.r.o., so sídlom v Košiciach, Hrnčiarska č. 29, IČO: 53929691, proti žalovanému: Okresný úrad Trenčín, Odbor opravných prostriedkov, so sídlom v Trenčíne, Hviezdoslavova č. 3, za účasti ďalšieho účastníka konania: Manz Slovakia, s. r. o., so sídlom v Novom Meste nad Váhom, Rybárska č. 4, IČO: 36673234, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného z 20. januára 2020, číslo OU-TN-OOP3-2020/004000-007, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne z 12. januára 2022, č. k. 13S/18/ 2020-114, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobcu zamieta . Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva .

Odôvodnenie

I.

čistenie komunikácií, zriadenie uzavretých zhodov na zvislú dopravu vybúraného materiálu, ochrana objektov vonkajšími sieťami alebo plachtami, zakrytie sypkých materiálov počas skladovania a transportu) a vzniknutý odpad v čo najväčšej miere zhodnocovať.

rozhodnom znení (ďalej len „zákon č. 24/2006 Z. z.“) dňa 17. októbra 2019 pod číslom OU- NM-OSZP-2019/011097-7/HN1 vydal podľa § 29 zákona č. 24/2006 Z. z. rozhodnutie, podľa ktorého sa predložené oznámenie o zmene navrhovanej činnosti „Výrobný závod MANZ“ nebude posudzovať podľa zákona č. 24/2006 Z. z. Súčasne vo výroku určil podmienky/ opatrenia, ktoré bude potrebné v ďalšom procese dodržiavať.

4. Krajský súd po preskúmaní veci v kontexte na žalobcom uvádzané námietky uplatnené v podanej správnej žalobe konštatoval ich všeobecnosť a ne-konkrétnosť vo vzťahu k prejednávanej veci, postup správnych orgánov vyhodnotil ako zákonný, správne orgány postupovali v konaní v súčinnosti s účastníkmi konania, týmto poskytli dostatočný priestor na uplatnenie ich práv, v zisťovacom konaní boli obstarané všetky potrebné podklady, bolo preukázané, že navrhovaná činnosť nezasahuje do žiadneho chráneného územia ani do územia patriaceho do súvislej európskej sústavy chránených území Natura 2000, všetky určené subjekty dali súhlasné stanovisko k tomu, že sa navrhovaná činnosť nebude posudzovať podľa zákona č. 24/2006 Z. z. Areál má dobré dopravné napojenie s vyhovujúcim počtom parkovísk, nevyžaduje sa ani záber poľnohospodárskej pôdy a areál, v ktorom sa má vykonávať navrhovaná činnosť sa nachádza v obvode vyčlenenom územným plánom pre priemyselnú výrobu, technické služby a sklady (priemyselný park).

II.

8. Po úvodných častiach, v ktorých žalobca vymedzil význam svojho postavenia nadväzne na hodnoty, ktoré ako ekologický spolok zastáva a obhajuje, ďalej poukazoval na úlohu Ústavného súdu Slovenskej republiky a tiež všeobecných súdov, akcentujúc na fakt, že sa domáha ochrany životného prostredia, nadväzne na čo odkázal na relevantné články Ústavy Slovenskej republiky, Aarhuského dohovoru a zákona č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 17/1992 Zb.“), ďalej sa v podstatnej časti venoval jeho kriminalizácii zo strany Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky a diskreditačnej kampani smerujúcej k potlačeniu činnosti žalobcu.

Poukázal na povinnosť navrhovateľa poznať všetky vplyvy svojho zámeru na životné prostredie a s tým súvisiacu povinnosť uplatniť preventívne a zmierňujúce opatrenia podľa § 17 zákona č. 17/1992 Zb., povinnosť správnych orgánov rozhodnúť o zmierňujúcich opatreniach spolu s povinnosťou vyhodnotiť opodstatnenosť ich návrhov. Správne orgány určili nedostatočné podmienky na zmiernenie dopadov na životné prostredie, hoci právne predpisy určovali, že je vhodné určenie týchto opatrení minimálne zvažovať a ich vhodnosť v konkrétnom prípade posúdiť.

správnych orgánov (sp. zn. 10Sža/15/2011, sp. zn. 5Sžo/132/2015, sp. zn. 5Sžo/11/2013, sp. zn. 1So/115/2010). Namietal, že správne orgány sa nedostatočne vysporiadali so všetkými pripomienkami a námietkami, ktoré v rámci administratívneho konania žalobca vzniesol. Žalobca podrobne v jednotlivých námietkach identifikoval možný dosah týchto zmien na životné prostredie a za týmto účelom požadoval doplnenie dokumentácie.

10. Žalobca sa tiež nestotožnil so záverom krajského súdu, že neboli porušené práva žalobcu, keď mu bolo umožnené nahliadnuť do spisu, čo súd vyhodnotil ako zákonný postup. Dodal, že žalobca má právo na poskytnutie podkladov z konania bez toho, aby musel byť preukázaný záujem. Namietal postup správnych orgánov, ktoré opakovane tvrdia, že žalobca nepreukázal záujem o životné prostredie a o konkrétny investičný zámer tým, že nebol osobne nazrieť do spisu. Vyžadovanie preukázania záujmu pri ochrane práva na priaznivé životné prostredie je v priamom rozpore s článkom 4 Aarhuského dohovoru a priamo vytvára prekážky v prístupe k informáciám ohľadom životného prostredia. Správne orgány nesprávne aplikujú právnu zásadu o subsidiarite Správneho poriadku, t.j. že Správny poriadok sa uplatňuje až vtedy, ak osobitný zákon (tu zákon č. 24/2006 Z. z.) neupravuje vec odlišne. V danom prípade je však úprava konzultácií upravená odlišne, a preto Správny poriadok nemožno uplatniť. 11. Namietal tiež, že krajský súd postupoval pri prieskume zákonnosti prísne formalisticky, bez presahu do práva Európskej únie a jeho rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. 12. V závere s ohľadom na tvrdenú absenciu eurokonformného výkladu a aplikácie práva v oblasti posudzovania vplyvov na životné prostredie podľa zákona č. 24/2006 Z. z. zo strany správnych orgánov ako aj súdov, požiadal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, aby sa podľa článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie obrátil na Súdny dvor Európskej únie s otázkou, či výklad práva, ktorý aplikujú správne orgány je v súlade so Smernicou EIA. 13. Navrhol, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

15. Ďalší účastník konania - Manz Slovakia, s. r. o., sa ku kasačnej sťažnosti žalobcu vyjadril podaním z 23. apríla 2024 majúc za to, že rozsudok krajského súdu je vecne správny. Okrem iného poukázal na fakt, že príslušné dotknuté orgány vyjadrili súhlasné stanovisko k navrhovanej činnosti, pre schválenie zámeru boli splnené všetky zákonné podmienky, postup žalobcu napĺňa znaky zneužitia práva, keď žalobca iba všeobecne konštatoval, že nie sú splnené podmienky ochrany životného prostredia a tiež iba všeobecne poukazoval na oblasti ohrozenia. Žalobcovi rovnako neboli odmietnuté žiadne informácie, nebolo mu upierané právo na priaznivé životné prostredie ani odopretý prístup k spravodlivosti. Navrhol, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietol.

IV.

16. Vyjadrenie ďalšieho účastníka konania bolo doručené žalobcovi dňa 16. mája 2024 na vedomie.

V.

18. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

súde. 20. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

správy. 23. Podľa § 178 ods. 1 SSP, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených

V ostatných častiach ponechal žalovaný orgán napadnuté rozhodnutie nezmenené. Prvostupňový správny orgán rozhodnutím zo 17. októbra 2019, číslo OU-NM-OSZP-2019/011097-6/HN1 vydal podľa § 29 zákona č. 24/2006 Z. z. rozhodnutie, podľa ktorého sa predložené oznámenie o zmene navrhovanej činnosti „Výrobný závod MANZ“ nebude posudzovať podľa zákona č. 24/2006 Z. z. Súčasne vo výroku určil podmienky/opatrenia, ktoré bude potrebné v ďalšom procese dodržiavať.

činnosti podľa osobitných predpisov (§ 2). 27. Podľa § 18 ods. 2 písm. d/ zákona č. 24/2006 Z. z., predmetom zisťovacieho konania o posudzovaní vplyvov navrhovanej činnosti alebo zmeny navrhovanej činnosti (ďalej len "zisťovacie konanie") musí byť každá zmena navrhovanej činnosti uvedenej v prílohe č. 8 časti B, ktorá môže mať významný nepriaznivý vplyv na životné prostredie, ak ide o činnosť už posúdenú, povolenú, realizovanú alebo v štádiu realizácie;

29. Podľa § 29 ods. 3 zákona č. 24/2006 Z. z., ak sa rozhoduje o tom, či sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena bude posudzovať podľa tohto zákona, primerane sa použijú kritériá pre zisťovacie konanie uvedené v prílohe č. 10, pričom príslušný orgán prihliada aj na stanoviská podľa § 23 ods. 4.

31. Podľa § 29 ods. 12 zákona č. 24/2006 Z. z., rozhodnutie vydané v zisťovacom konaní oprávňuje navrhovateľa navrhovanej činnosti alebo jej zmeny, ktorá musí byť predmetom zisťovacieho konania podľa § 18 ods. 2, podať návrh na začatie povoľovacieho konania k navrhovanej činnosti, ak v rozhodnutí príslušný orgán určil, že sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena nemá posudzovať podľa tohto zákona.

Ak ide o rozhodnutie, v ktorom sa určilo, že navrhovaná činnosť alebo jej zmena nepodlieha posudzovaniu podľa tohto zákona, výroková časť rozhodnutia obsahuje aj podmienky, ktoré eliminujú alebo zmierňujú vplyv na životné prostredie.

34. Podľa § 63 ods. 2 zákona č. 24/2006 Z. z., obsahom konzultácií medzi navrhovateľom, obstarávateľom a ostatnými subjektmi procesu posudzovania vrátane verejnosti môžu byť najmä a/ doplňujúce informácie o strategickom dokumente a navrhovanej činnosti, b/ informácie o možných vplyvoch strategického dokumentu a navrhovanej činnosti na životné prostredie vrátane zdravia, c/ vzájomné oboznámenie sa so stanoviskami, d/ doplnenie alebo upresnenie navrhovaných opatrení, e/ obsah a rozsah poprojektovej analýzy.

36. Podľa § 64 zákona č. 24/2006 Z. z., na konania podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní okrem a/ konania podľa druhej a štvrtej časti zákona, b/ osobitosti konania podľa § 20 ods. 1 a 3, c/ upustenia od variantného riešenia podľa § 22 ods. 6, d/ určenia obcí, v ktorých bude zámer k nahliadnutiu podľa § 23 ods. 2, e/ určenia rozsahu hodnotenia a harmonogramu podľa § 30, f/ konfliktu záujmov podľa § 63a.

38. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

- podaním z 30. augusta 2019 navrhovateľ prvostupňovému správnemu orgánu predložil cit.: „Žiadosť o vykonanie zisťovacieho konania“ obsahom ktorej bolo vypracované oznámenie o zmene navrhovanej činnosti „Výrobný závod MANZ Slovakia s.r.o. Nové Mesto n/V - rozšírenie areálu“ v k. ú.

Z. z., - žalobca v postavení dotknutej verejnosti nezaslal k príslušnému oznámeniu o zmene navrhovanej činnosti stanovisko, - v priebehu ďalšieho správneho konania si prvostupňový správny orgán zabezpečil písomné stanoviská, konkrétne stanovisko:

Okresného riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru z 19. septembra 2019 v. Trenčianskeho samosprávneho kraja z 23. septembra 2019 vi. Okresného úradu Nové Mesto nad Váhom, odbor starostlivosti o životné prostredie na úseku vodnej správy z 12. septembra 2019

ix. Okresného úradu Nové Mesto nad Váhom, odbor starostlivosti o životné prostredie na úseku ochrany pred povodňami z 27. septembra 2019 x. Okresného úradu Nové Mesto nad Váhom, odbor starostlivosti o životné prostredie na úseku ochrany ovzdušia z 27. septembra 2019 a z 15. októbra 2019, - prvostupňový správny orgán následne rozhodnutím zo 17. októbra 2019, číslo OU-NM- OSZP-2019/011097-7/HN1 vydal podľa § 29 zákona č. 24/2006 Z. z. rozhodnutie, podľa ktorého sa predložené oznámenie o zmene navrhovanej činnosti „Výrobný závod MANZ“ nebude posudzovať podľa zákona č. 24/2006 Z. z.; súčasne vo výroku určil podmienky / opatrenia, ktoré bude potrebné v ďalšom procese dodržiavať, - žalobca prvostupňové správne rozhodnutie zo 17. októbra 2019 napadol odvolaním [primárne žalobca žiadal podrobné rozpracovanie a vyhodnotenie dopravného napojenia v textovej a v grafickej časti, overiť výpočet potrebného počtu parkovacích miest, obsluhu

výsadbu vzrastlých drevín s veľkou korunou v počte 1 ks dreviny na každé 4 povrchové státia, realizovať tzv. dažďové záhrady, na horizontálne plochy, najmä strechy aplikovať zelené strešné krytiny, na vertikálne plochy aplikovať zelené steny, zabezpečiť separovaný zber odpadu, prijať kompenzačné opatrenia, konkrétne vysadiť v príslušnom meste 30 ks vzrastlých drevín, osadiť nehnuteľné umelecké dielo, vizualizáciu klimatických zmien na Slovensku v čiarovom kóde a prijať opatrenia voči častejším a intenzívnejším horúčavám, výskytu silných vetrov a víchric, výskytu sucha, výskytu intenzívnych zrážok, vytvoriť podmienky na kompostovanie rozložiteľného odpadu; žiadal tiež dodržať postup ohľadom bezodkladného informovania verejnosti o informáciách dôležitých na vydanie záverečného stanoviska alebo povolenia podľa § 24 ods. 1 zákona č. 24/2006 Z. z.; v závere požiadal o vykonanie konzultácie s povoľujúcim orgánom a dotknutou verejnosťou podľa § 63 zákona č. 24/2006 Z. z.], - na odvolanie žalobcu žalovaný rozhodnutím z 20. januára 2020, číslo OU-TN-OOP3-2020/

40. Najvyšší správny súd po vyhodnotení žalobcom v kasačnej sťažnosti uplatnených dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa v zásade odchýlil od argumentov a relevantných právnych záverov vo veci samej, spolu s poukazom na právnu úpravu vzťahujúcu sa k predmetu konania, uvedenú v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Senát najvyššieho správneho súdu považuje právne posúdenie preskúmavanej veci krajským súdom za správne a súladné so zákonom.

42. V rámci tu prebiehajúceho zisťovacieho konania v súvislosti s rozšírením výrobného závodu si prvostupňový správny orgán primárne zabezpečil súhlasné stanovisko Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky zo 16. septembra 2019, ktoré vyjadrilo súhlas s tým, aby sa predložená zmena navrhovanej činnosti neposudzovala podľa zákona č. 24/2006 Z. z.; realizáciu zmeny považovalo za prijateľné a z hľadiska vplyvov na životné prostredie za

Okresný úrad Nové Mesto nad Váhom, odbor starostlivosti o životné prostredie na úseku vodnej správy z 12. septembra 2019 konštatoval, že územie navrhovanej zmeny činnosti sa nachádza mimo vyhlásených ochranných pásiem vodárenských zdrojov, s navrhovanou zmenou činnosti vyjadril súhlas za splnenia podmienky, že všetky skladovacie a manipulačné plochy, kde budú skladované čistiace prostriedky, chemikálie a horľaviny budú zabezpečené tak, aby nedošlo ohrozeniu a úniku nebezpečných látok do pôdy a do podzemných vôd, ďalej, že k územného rozhodnutiu navrhovateľ doloží hydrogeologický posudok, pracovisko vybaví dostatočným množstvom sorbčných látok, počas výstavby a prevádzky objektu navrhovateľ zabezpečí všetky práce tak, aby nedošlo k ohrozeniu podzemných vôd, vozidlá a stroje pracujúce na stavenisku budú v bezchybnom technickom stave. Na úseku odpadového hospodárstva okresný úrad v stanovisku z 12. septembra 2019 rovnako vyjadril súhlas s navrhovanou zmenou činnosti s podmienkou dodržiavania zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch v znení neskorších predpisov, s podmienkou zhodnocovania stavebného odpadu a odpadu z demolačných prác v čo najväčšej

septembra 2019 na základe predbežného hodnotenia povodňového rizika v dotknutom území neidentifikoval existenciu potenciálne významného povodňového rizika ani oblasť, v ktorej možno predpokladať pravdepodobný výskyt významného povodňového rizika, z ktorého dôvodu z hľadiska ochrany pred povodňami nemal k navrhovanej činnosti pripomienky. Na úseku ochrany ovzdušia okresný úrad v stanovisku z 27. septembra 2019 a z 15. októbra 2019 s navrhovanou činnosťou vyjadril súhlas s tým, že v prípade zmeny zdroja vykurovania závodu bude potrebné pred vydaním stavebného povolenia požiadať okresný úrad o vydanie súhlasu na zmenu stredného zdroja podľa zákona č. 137/2010 Z. z. o ovzduší a v prípade spracovania plastov do projektovej dokumentácie pre potrebu vydania stavebného povolenia uviesť presný popis výrobnej činnosti spracovania plastov spolu s údajmi o textilných filtroch (odsávanie po odlúčení von z haly alebo do pracovného prostredia) za účelom posúdenia navrhovanej činnosti z hľadiska vplyvu na okolité ovzdušie. Z uvedeného je zrejmé, že prvostupňový správny orgán si zabezpečil odborné stanoviská dotknutých orgánov k jednotlivým zložkám životného

obsahuje. Navyše žalovaný v napadnutom rozhodnutí do navrhnutých opatrení pridal ďalšiu podmienku, podľa ktorej počas búracích prác je navrhovateľ povinný vykonať opatrenia na zníženie emisií hluku, vibrácií a prašnosti (vlhčenie materiálu, čistenie komunikácií, zriadenie uzavretých zhodov na zvislú dopravu vybúraného materiálu, ochrana objektov vonkajšími sieťami alebo plachtami, zakrytie sypkých materiálov počas skladovania a transportu) a vzniknutý odpad v čo najväčšej miere zhodnocovať. K námietke, že pripomienky žalobcu boli relevantné a správny orgán bol povinný sa s nimi vecne vysporiadať a náležite odôvodniť, z akého dôvodu niektoré pripomienky neboli akceptované najvyšší správny súd uvádza, že žalobcom do správneho konania predložené pripomienky v značnom rozsahu nekorešpondovali s tu prejednávanou vecou a neodzrkadľovali osobitosti navrhovanej činnosti spočívajúcej v rozšírení už jestvujúceho areálu nachádzajúceho sa v priemyselnej zóne mesta Nové Mesto nad Váhom, v ktorej sa už dlhodobo realizuje výrobná činnosť. Žalobca v tomto smere v kasačnej sťažnosti neprodukoval už žiadne ďalšie konkrétne námietky, ani

Námietku, že správne orgány sa tiež nemali riadiť výlučne zákonom č. 50/1976 Zb., ale aj zákonom č. 543/2002 Z. z., ktorý priamo stanovuje podmienky pri ochrane územia najvyšší správny súd vyhodnotil ako bližšie nezdôvodnenú. Je potrebné zdôrazniť, že v tu prejednávanej veci išlo o zmenu už jestvujúceho zariadenia, ktorá spočívala v rozšírení areálu, ktoré sa nachádzalo v priemyselnom a skladovacom areáli mimo obytnú zónu. Pokiaľ sa aj navrhovaná zmena už jestvujúcej činnosti dotýkala určitého záujmu chráneného osobitným právnym predpisom (napríklad úsek odpadového hospodárstva, ochrany vôd, ovzdušia, prírody a krajiny, ochrany pred požiarmi a povodňami a zdravia obyvateľov), potom príslušné dotknuté orgány vo svojich stanoviskách pripojili isté požiadavky, na ktorých rešpektovaní trvali, a ktoré následne boli aj zo strany prvostupňového správneho orgánu v súlade s § 29 ods. 13 zákona č. 24/2006 Z. z. začlenené do rozhodnutia v podobe podmienok na eliminovanie alebo zmiernenie vplyvu zmeny navrhovanej činnosti na životné prostredie. Rovnako aj posudzovanie jednotlivých

princíp prevencie, princíp obozretnosti, princíp minimalizácie zásahov do životného prostredia, princíp priamej zodpovednosti, princíp sanácie a obnovy. Tieto východiská je však nevyhnutné chápať v kontexte na konkrétnu realizovanú činnosť a jej možné dopady na stav životného

V predmetnej veci predmet posúdenia predstavoval zámer zmeny navrhovanej činnosti spočívajúcej v rozšírení areálu o skladové, expedičné, administratívne, sociálne a prevádzkové priestory, pričom dotknuté orgány vo svojich súhlasných stanoviskách uviedli, že navrhovaná zmena činnosti nie je v rozpore so záujmami ochrany, ktoré tieto dotknuté orgány chránia, primárne vo vzťahu k ochrane ovzdušia, vody, prírody a krajiny, zdravia obyvateľov a tiež s konceptom nakladania s odpadmi podľa zákona č. 79/2015 Z. z.

Navyše z § 64 menovaného zákona vyplýva, že vo vzťahu k realizácií konzultácií nie je vylúčená pôsobnosť Správneho poriadku, teda ani § 21 o nariadení ústneho pojednávania. Toto ustanovenie ponecháva na posúdení správneho orgánu, aby ústne pojednávanie nariadil, ak to povaha

46. K žalobcom namietanému porušeniu práva na informácie najvyšší správny súd uvádza, že § 24 ods. 1 zákona č. 24/2006 Z. z. jasne ustanovuje, aké skutočnosti zverejňuje príslušný orgán verejnosti na svojom webovom sídle, prípadne aj na svojej úradnej tabuli. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že tento postup bol plne dodržaný. Je potrebné tiež uviesť, že žalobca nepodal pripomienky voči zámeru, pričom o tejto možnosti bol v príslušnej informácii pre verejnosť a oznámení o zmene navrhovanej činnosti upovedomený (respektíve mal mať o tejto skutočnosti vedomosť, keďže príslušné informácie boli verejne prístupné). Žalobca proti zámeru pripomienky nepodal, stal sa účastníkom konania až podaním odvolania (§ 24 ods. 3,4 zákona č. 24/2006 Z. z.). Zároveň príslušná obec dodatočne, na podnet prvostupňového správneho orgánu, zverejnila oznámenie o zmene navrhovanej činnosti na úradnej tabuli obce a webovom sídle vrátane informácií, kde a kedy možno do príslušného oznámenia nahliadnuť a v akej lehote a v mieste možno zasielať pripomienky.

V tejto súvislosti aj Ústavný súd Slovenskej republiky pripomína, že súčasťou obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu.

Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03). Všeobecný súd je povinný na procesné úkony účastníkov primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným právnym poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu a štádia procesu, v ktorom účastník konania uplatňuje svoje nároky alebo sa bráni proti ich uplatneniu

Vo svetle takto prezentovaných záverov možno potvrdiť, že krajský súd konal v medziach svojej právomoci, primerane rozumným a v okolnostiach veci dajúc zreteľ na charakter súdneho prieskumného konania v rámci správneho súdnictva reflektoval na žalobcom vznesené tvrdenia (ktoré nie vždy korešpondovali s tu prejednávanou vecou), na prerokúvaný prípad aplikoval relevantné hmotnoprávne a procesnoprávne ustanovenia všeobecne záväzných právnych predpisov a svoje rozhodnutie, ktorým správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol primerane odôvodnil.

48. Pokiaľ žalobca namietal, že krajský súd nereagoval na potrebu eurokonformného výkladu práva, ale postupoval formalisticky, v žiadnej časti nie je badať presah práva Európskej únie, ako aj špecifickosť konaní s prvkom ochrany životného prostredia, absentuje poukázanie na jednotlivé ustanovenia Smernice EIA, ako aj jednotlivé ustanovenia Aarhuského dohovoru, najvyšší správny súd uvádza, že v slovenskom právnom systéme bola príslušná smernica ako aj jednotlivé ustanovenia Aarhuského dohovoru transponované do zákona č. 24/2006 Z. z. (a pre úplnosť tiež do zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia v znení neskorších predpisov), a teda vnútroštátne právne predpisy aplikované vo veci žalobcu predstavujú vo svojej podstate výkon práva Európskej únie. 49. K návrhu na predloženie prejudiciálnej otázky najvyšší správny súd konštatuje, že návrh na začatie prejudiciálneho konania sa zakladá na dialógu medzi súdmi a jeho začiatok závisí výlučne od toho, ako vnútroštátny súd posúdi relevantnosť a potrebu takéhoto návrhu (rozsudky zo 16. decembra 2008, Cartesio, C-210/06, Zb. s. I-9641, bod 91, a z 9. novembra 2010, VB Pénzügyi Lízing, C-137/08, Zb. s. I-10847, bod 29). Vzhľadom na postavenie najvyššieho správneho súdu ako vnútroštátneho súdneho orgánu, proti ktorého rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok, mu z článku 267 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie vyplýva povinnosť predložiť prejudiciálnu otázku, ktorej zodpovedanie by bolo nevyhnutné pre jeho rozhodnutie vo veci; nie je pritom viazaný návrhmi účastníkov konania. V posudzovanej veci najvyšší správny súd konštatuje, že sám nevzhliadol potrebu predloženia prejudiciálnej otázky, respektíve prejudiciálnych otázok. Žalobca riadne nevysvetlil, ktoré konkrétne normy európskeho práva majú byť objasnené a aplikované v danej veci; ani neformuloval priamy návrh na prerušenie konania. Žalobcom formulovaná otázka je zjavne nekonkrétna a majúca všeobecný charakter, nie je z nej zrejmé, aký vplyv by jej prípadne zodpovedanie malo na tu prejednávanú vec. Za týchto okolností súd dospel k záveru, že nie je povinný iniciovať konanie pred Súdnym dvorom Európskej únie v režime článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. 50. Z vyššie uvedených dôvodov najvyšší správny súd vyhodnotil rozsudok krajského súdu ako vecne správny, preto kasačnú sťažnosť žalobcu ako nedôvodnú postupom podľa § 461 SSP zamietol. 51. O náhrade trov kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd tak, že žalobcovi, ktorý v tomto konaní úspech nemal, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP) a žalovanému ich nepriznal, lebo nebola splnená podmienka výnimočnosti na jeho strane (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 168 veta druhá SSP). Ďalšiemu účastníkovi konania náhradu trov kasačného konania nepriznal, nakoľko mu v kasačnom konaní nebola uložená povinnosť, s plnením ktorej by mu trovy kasačného konania vznikli (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 169 SSP). 52. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.