4Svk/21/2024

1. Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej len „správny súd“) uznesením č. k. 12Sa/1/2023- 99 zo dňa 13. augusta 2024 (ďalej len „napadnuté uznesenie“) podľa § 98 ods. 1 písm. g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) odmietol žalobu žalobcu proti inému zásahu orgánu verejnej správy. Žalobca mal za to, že žalovaný sa dopustil iného zásahu konaním, ktoré spočívalo v sprístupnení časti spisu - papierového obalu (obálky) tretej osobe - Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Dubnica nad Váhom (ďalej len „ÚVTOS Dubnica nad Váhom “). Namietal, že tohto konania sa žalovaný dopustil bez splnenia podmienok podľa § 81 ods. 2 SSP a § 197 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy (ďalej len „Vyhláška“), čím mal žalovaný zasiahnuť do žalobcovho práva na súkromie, ako aj do jeho práva na spravodlivý súdny proces.

Správny súd poukázal na to, že súdy nemožno vo všeobecnosti pokladať za orgány verejnej správy v zmysle § 4 SSP, v ktorom sú taxatívne vymedzené orgány verejnej správy. Hoci pri určitých okolnostiach je aj súd orgánom verejnej správy (napr. ako povinná osoba pri vybavovaní žiadostí o sprístupnenie informácií v zmysle zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v platnom znení (ďalej len zákon o slobode informácií), v tejto veci však žalovaný pri poskytnutí fotokópie - papierového obalu (obálky) tretej osobe - ÚVTOS Dubnica nad Váhom, na základe jej odôvodnenej žiadosti, nevystupoval ako orgán verejnej správy, keďže konal v rámci svojej právomoci ako súd, ktorý realizoval požadovanú súčinnosť pre ÚVTOS Dubnica nad Váhom na základe žiadosti zo dňa 23.05.2023.

Nemožno tak podľa správneho súdu považovať tento postup žalovaného za svojvoľný a v rozpore s platnou právnou úpravou, keďže procesný úkon žalovaný realizoval na základe odôvodnenej žiadosti, spôsobom akceptovaným platnou právnou úpravou.

Navyše, muselo by sa jednať o oprávnenie týkajúce sa zákonom ustanovenej pôsobnosti (plnenia úloh) orgánu verejnej správy v oblasti verejnej správy. 6. Správny súd mal za to, že poskytnutie fotokópie - papierového obalu (obálky) zo súdneho spisu tretej osobe - ÚVTOS Dubnica nad Váhom žalovaným, na základe jej žiadosti, nebolo a nemôže byť iným zásahom orgánu verejnej správy. Postup žalovaného nebol faktickým postupom, ale procesný úkon, ktorý bol vykonaný na základe odôvodnenej žiadosti, teda mu predchádzal akýsi administratívny postup a nebol výsledkom bezprostredného oprávnenia žalovaného. Žalovaný teda v tejto veci nevystupoval ako orgán verejnej správy, ale ako súd vykonávajúci procesné úkony v zmysle zákonných ustanovení SSP (§ 81 ods. 1 a 2) a Vyhlášky (§ 197 ods. 1 a 4).

II. Kasačná sťažnosť žalobcu, vyjadrenia

9. Sťažovateľ považoval za nesprávny záver správneho súdu, podľa ktorého sprístupnenie obálky nepredstavuje faktický postup v zmysle § 3 ods. 1 písm. e) SSP. Argumentoval tým, že nemožno súbežne používať inštitút nahliadania do spisu v zmysle § 81 SSP a zapožičania spisu podľa § 197 Vyhlášky, pretože je to z povahy veci vylúčené. Podľa sťažovateľa inou osobou v zmysle § 81 ods. 2 SSP nie je orgán verejnej moci, pričom argumentoval komentárom k Civilnému sporovému poriadku (ŠORL, Robert. § 97 [Nahliadanie do súdneho spisu]. In: ŠTEVČEK, Marek, FICOVÁ, Svetlana, BARICOVÁ, Jana, MESIARKINOVÁ, Soňa, BAJÁNKOVÁ, Jana, TOMAŠOVIČ, Marek. Civilný sporový poriadok. 1. vydanie.

10. Sťažovateľ tvrdil, že správny súd mal uplatniť výlučne režim zapožičania spisu podľa § 197 Vyhlášky. Takýto úkon nie je podľa názoru sťažovateľa (či už v prípade „živého“ ani „archivovaného“ súdneho spisu) procesným úkonom súdu v rámci správneho súdneho konania. Požičanie súdneho spisu, resp. jeho časti, sa podľa sťažovateľa má zaradiť do výkonu verejnej správy na úseku registratúry, teda ide o faktický úkon, ktorý je preskúmateľný v rámci zásahovej žaloby. Podľa sťažovateľa sa jedná o iný zásah súdu ako „správneho orgánu na úseku správy súdov podľa kancelárskeho poriadku a registratúry“.

12. Sťažovateľ zdôraznil, že podľa čl. 46 ods. 2 Ústavy SR, z právomoci súdu nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd, pričom sem patria aj iné zásahy. Sťažovateľ je toho názoru, že pojem „orgán verejnej správy“ v zmysle § 4 SSP by sa mal vykladať extenzívne, pokiaľ ide o činnosť súdu v zmysle Vyhlášky, a teda súd tu má postavenie správneho orgánu. Z eurokonformného výkladu podľa sťažovateľa vyplýva, že by mala byť daná právomoc správneho súdu preskúmať zákonnosť zásahu súdu, ktorý sa podľa neho dopustil ilegálneho sprístupnenia časti súdneho spisu.

Ak by dospel k záveru, že na prejednanie veci nie je príslušný ani civilný súd, mal ju postúpiť inému orgánu, a to Úradu na ochranu osobných údajov (keďže namietal porušenie poštového tajomstva a nezákonné sprístupnenie jeho osobných údajov), resp.

Pokiaľ sťažovateľ v kasačnej sťažnosti poukazoval na nezákonné spracovanie a sprístupňovanie jeho osobných údajov, žalovaný uviedol, že takýto dôvod absentoval v správnej žalobe. Preto podľa žalovaného nebol správny súd povinný ani vec postúpiť.

III. Právne posúdenie veci kasačným súdom

16. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v postavení kasačného súdu (ďalej len „kasačný súd“ alebo „najvyšší správny súd“) preskúmal napadnuté uznesenie v rozsahu podanej kasačnej sťažnosti. Jeho právomoc a príslušnosť pre toto konanie a rozhodnutie je daná v § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a zmene a doplnení niektorých zákonov v účinnom znení a § 11 písm. h) SSP. 17. So zreteľom na § 439 ods. 1, § 442 ods. 1, § 443 ods. 2 písm. a) SSP kasačný súd skonštatoval, že podaná kasačná sťažnosť smeruje proti uzneseniu, voči ktorému je prípustná, bola podaná oprávnenou osobou a včas. Po preskúmaní napadnutého uznesenia a kasačnej sťažnosti, ako aj podkladového materiálu, kasačný súd dospel k záverom, ktoré odôvodňuje v nasledovnom texte. 18. Podľa § 3 ods. 1 písm. e) SSP, na účely tohto zákona sa rozumie iným zásahom orgánu verejnej správy faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté; iným zásahom je aj postup orgánu verejnej správy pri výkone kontroly alebo inšpekcie podľa osobitného predpisu, ak ním sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté. 19. Podľa § 4 SSP, orgánmi verejnej správy sa na účely tohto zákona rozumejú a) orgány štátnej správy, b) orgány územnej samosprávy, ktorými sú obce, mestá, a v hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave a v meste Košice mestské časti a samosprávne kraje, c) orgány záujmovej samosprávy, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy, d) právnické osoby a fyzické osoby, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy, e) štátne orgány, iné orgány alebo subjekty, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy.

konania. Prokurátor má právo nahliadnuť do súdneho spisu, aj keď ide o konanie, ktoré sa nezačalo na jeho návrh, alebo o konanie, do ktorého nevstúpil. 21. Podľa § 197 Vyhlášky, súdny spis sa požičiava na písomnú žiadosť. Súdny spis možno požičať najmä inému súdu, ministerstvu, prokurátorovi, orgánom polície, Zboru väzenskej a justičnej stráže, znalcovi alebo inému orgánu verejnej moci. Pri požičiavaní súdneho spisu je nevyhnutné urobiť potrebné opatrenia v záujme ochrany utajovaných skutočnosti a údajov chránených podľa osobitných predpisov.

BARICOVÁ, Jana, FEČÍK, Marián, ŠTEVČEK, Marek, FILOVÁ, Anita a kol. Správny súdny poriadok. 1. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2018, s. 37.). 23. V predmetnej veci žalovaný konal prípisom vyššieho súdneho úradníka na základe žiadosti ÚVTOS Dubnica nad Váhom, ktorá bola odôvodnená tým, že v inom súdnom konaní sťažovateľa (sp. zn. 13S/135/2021 - žalobca c/a proti Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej stráže) mal tento za žalobcu (pozn.: ako osoby vo výkone trestu odňatia slobody) odovzdať na poštovú prepravu obálku s vyjadrením sťažovateľa (žalobcu) k predmetnej veci inak ako o to žiadal žalobca (sťažovateľ) - konkrétne že táto nebola doručovaná 1. triedou.

25. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti vymedzil dva okruhy námietok: (i) že žalovaný je pri sprístupňovaní časti spisu inej osobe, resp. orgánu verejnej moci, orgánom verejnej správy v zmysle § 4 SSP, (ii) že správny súd odmietol prístup sťažovateľa k súdu, resp. či nemal v prípade, že vec nespadá do správneho súdnictva postúpiť na prejednanie príslušnému orgánu.

27. Hoci na SSP sa primerane aplikujú pravidlá CSP a aj znenie ustanovenia § 81 ods. 2 SSP je podobné ustanoveniu § 97 ods. 2 CSP, tieto je potrebné vykladať s ohľadom na špecifickosť toho-ktorého procesu. Ani doktrína k ustanoveniu § 81 ods. 2 SSP neobsahuje vetu, ktorou sťažovateľ argumentoval v kasačnej ťažnosti („ Treťou osobou nemožno rozumieť orgán verejnej moci, napríklad finančný úrad vykonávajúci daňové šetrenie.“) - k tomu pozri FILOVÁ, Anita, ŠORL, Robert. § 81 [Nahliadanie do súdneho spisu].

28. Neobstojí ani argument sťažovateľa, že pri nahliadnutí do spisu podľa § 81 ods. 2 SSP iná osoba, ktorá je orgánom verejnej moci, musí prezentovať iný dôvod ako ten, ktorý vyplýva z jej plnenia úloh na výkone verejnej moci. Napríklad v prípade prokurátora je týmto dôvodom práve výkon jemu zverených právomocí na úseku dozoru nad zachovávaním zákonnosti orgánmi verejnej správy. Obdobne nie je a priori vylúčené, aby na účel plnenia svojich úloh žiadali o nahliadnutie podľa § 81 ods. 2 SSP aj iné verejné orgány, ak svoju žiadosť relevantne odôvodnia, relevantnosť ktorej žiadosti prináleží posúdiť predsedovi senátu konajúcemu v konkrétnej súdenej veci.

30. Sťažovateľ ďalej tvrdil, že postup podľa § 197 Vyhlášky, je výkonom verejnej správy. 31. Zo systematického zaradenia ustanovenia § 197 Vyhlášky - označenej ako „Požičiavanie súdneho spisu“ - vyplýva, že toto patrí do piatej časti s názvom „Kancelársky poriadok“, ktorej predmetom a účelom v zmysle § 1 písm. e) Vyhlášky je výkon administratívnych a kancelárskych prác na súde pri výkone súdnictva a správe súdu. Ustanovenie § 197 Vyhlášky je zaradené v prvej hlave piatej časti, označenej ako „Súdne spisy, ich evidencia a úschova“, konkrétne do jej štvrtého oddielu (Tvorba a obeh súdneho spisu). Ustanovenia § 194-198 Vyhlášky zároveň majú spoločný názov „Manipulácia so súdnym spisom“.

32. Pokiaľ žalobca tvrdil, že Krajský súd v Trenčíne je orgánom verejnej správy, je v tomto prípade potrebné rozlišovať organizačné a funkčné rozdelenie činností súdu ako takého a procesný postup, resp. výkon súdnictva v rámci konkrétneho súdneho konania.

Plzeň. Vydavatelství a nakladatelství Aleš Čeněk, s. r. o. 2015, 62 s.). 33. Zároveň ani ďalšie indície nenasvedčujú tomu, že by v predmetnej veci konal žalovaný ako orgán verejnej správy. Krajský súd spravidla koná v činnostiach, ktoré sú verejnou správou (napr. ako povinná osoba pri vybavovaní žiadostí o sprístupnenie informácií v zmysle zákona o slobode informácií) prostredníctvom predsedu súdu. V predmetnej veci nepochybne predseda súdu nekonal, ale fotokópiu obálky poskytla ÚVTOS Dubnica nad Váhom vyššia súdna úradníčka. Prípis bol tiež označený príslušným číslom konania v predmetnom súdnom konaní (13S/135/2021-55 - teda vec nebola označená ani registratúrnou značkou).

35. Nakoľko niektoré sťažnostné námietky (osobitne týkajúce sa ochrany osobných údajov sťažovateľa) neboli v správnej žalobe vznesené vôbec, došlo k porušeniu koncentračnej zásady. V tomto kontexte kasačný súd poukazuje na podstatu kasačného konania. Úlohou kasačného súdu je primárne podrobiť hodnoteniu právne posúdenie veci správnym súdom.

36. Správny súd sa zároveň v bode 19 napadnutého uznesenia zaoberal aj namietaným porušením práva na súkromie a tiež namietaným porušením § 10 ods. 3 a 4 zákona č. 324/2011 Z. z. o poštových službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

37. Pri posúdení prípadnej povinnosti postúpiť vec inému orgánu na vybavenie je potrebné prihliadať na obsah žaloby a jej žalobného návrhu. V predmetnej veci sťažovateľ žiadal, aby správny súd určil, „že fotokópia poštovej obálky žalobcu, ktorá bola Ústavu DCA sprístupnená prípisom žalovaného sp. zn. 13S/135/2021-55 zo dňa 25.05.2022, bola sprístupnená v rozpore s § 81 ods. 2 SSP, § 197 ods. 1, ods. 2, ods. 3 a ods. 4 vyhl. č. 543/2005 Z. z. a s § 10 ods. 3 zák. č. 324/2011 Z. z.“. Z uvedeného je zrejmá vôľa sťažovateľa a rozsah, v akom namietaný postup žalovaného napádal. Správny súd je viazaný dispozičným princípom a nemôže žalobcovi direktívne určovať, resp. svojvoľne rozširovať alebo preformulovať, príp. pretvárať a dotvárať obsah žalobného petitu tak, aby bol subsumovateľný ako predmet konania pred iným orgánom verejnej moci, pretože by tým nahradzoval vôľu samotného žalobcu, resp. menil jej obsah, čo je neprípustné. Zo správnej žaloby je zrejmé, že žalobca sa domáhal

39. Vychádzajúc zo všetkých vyššie uvedených skutočností najvyšší správny súd kasačnú sťažnosť žalobcu/sťažovateľa ako nedôvodnú zamietol (§ 461 SSP).