4Svk/22/2023

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a členov senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. a JUDr. Martina Tisa, v právnej veci žalobcu: Tatryparks s. r. o. v likvidácii, so sídlom v Bratislave, Ulica Rudolfa Mocka 1B, IČO: 52978168, právne zast.: JUDr. Petrom Homolom, advokátom a konateľom HOMOLA advokátska kancelária s.r.o., so sídlom v Bratislave, Kopčianska 8/ A, IČO: 53042034, proti žalovanému: Okresný úrad Prešov, Odbor výstavby a bytovej politiky, so sídlom v Prešove, Námestie mieru č. 3, za účasti: A. K., rod. C., narodená X. K. XXXX, bytom v N.O., O. T. Č.. XXXX/XX, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo 16. septembra 2021, Číslo: OU-PO-OVBP2-2021/23008/100554/ŠSS-FA, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 8. decembra 2022, č. k. 2S/51/2021-108, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove z 8. decembra 2022, č. k. 2S/51/2021-108 mení tak, že rozhodnutie žalovaného zo 16. septembra 2021, Číslo: OU-PO-OVBP2-2021/23008/100554/ŠSS-FA zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie. Žalobca má nárok na náhradu trov konania na krajskom súde a kasačnom súde voči žalovanému v rozsahu 100 %. Ďalšiemu účastníkovi konania nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I.

príslušný správny orgán podľa § 2 písm. e/ zákona č. 416/2001 Z. z. o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a vyššie územné celky uložil podľa § 106 ods. 3 písm. b/ a písm. d/ zákona č. 50/1976 Zb. pokutu vo výške 45.000 eur za porušenie § 55 a § 76 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. tým, že ako stavebník od 14. júna 2020 realizoval stavbu „A. T.“ na parc. č. P. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX nachádzajúcich sa na pozemkoch v katastrálnom území C. I., bez stavebného povolenia a od 9. júla 2020 túto stavbu užíval bez kolaudačného

3. Krajský súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že správne orgány vec správne právne posúdili, zistenie skutkového stavu bolo dostačujúce na riadne posúdenie veci; nezistil tiež porušenie žiadneho ustanovenia Správneho poriadku ani iného právneho predpisu.

Rovnako krajský súd projekt „A. T.“ vyhodnotil ako stavbu spĺňajúcu všetky atribúty stavby podľa § 43 zákona č. 50/1976 Zb. Ďalej žalobcu považoval za stavebníka, ktorý zodpovedá za realizáciu projektu „A. T.“ v celom rozsahu, a preto správne označil prvostupňový správny orgán, ako aj žalovaný žalobcu ako právnickú osobu, ktorá porušila ustanovenie § 55 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. a dopustila sa správneho deliktu podľa § 106 ods. 3 písm. b/ a písm. d/ menovaného zákona.

4. Krajský súd návrh žalobu na prerušenie konania z dôvodu prebiehajúceho vyšetrovania pre podozrenie zo spáchania trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa v súvislosti s výkonom štátneho stavebného dohľadu zamietol. 5. Účastníkom konania náhradu trov konania nepriznal.

6. Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť. 7. Namietal, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 440 ods. 1 písm. f/ SSP), rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP) a tiež, že sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu (§ 440 ods. 1 písm. h/ SSP). 8.

Prvostupňový správny orgán síce žalobcovi zaslal upovedomenie o začatí správneho konania a predvolanie na ústne pojednávanie, avšak toto nie je jediným podkladom pre vydanie prvostupňového rozhodnutia. Podkladom prvostupňového rozhodnutia je celý spisový materiál, a k tomuto sa žalobca nemal možnosť vyjadriť, nemal možnosť sa s ním oboznámiť a nemal možnosť uplatniť svoje návrhy. Uvedeným konaním prvostupňového správneho orgánu došlo k porušeniu práva žalobcu v zmysle § 3 ods. 2 Správneho poriadku. Žalobca nemohol vedieť, či obsah spisu je kompletný, či sa v ňom nachádzajú všetky podklady rozhodnutia, a taktiež žalobca nemohol vedieť, či prvostupňový správny orgán na základe uskutočneného pojednávania nebude zabezpečovať ďalšie podklady pre vydanie rozhodnutia. V tomto smere odkázal na závery plynúce z rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Szd/7/2009, sp. zn. 3Sžo/56/2014, sp. zn. 9Sžsk/122/2018. Tiež namietal, že nebol stavebníkom a ani nebol tým, kto zadal realizáciu A.. Žalobca od počiatku uvádzal, že nie je osobou, s ktorou sa má konať, pretože

Z kamerového záznamu bolo zrejmé aj to, že osoby, ktoré sa dostavili na výkon štátneho stavebného dohľadu, prišli na určené miesto až po 17 minútach, žalobca na ústnom pojednávaní, ktoré sa uskutočnilo dňa 8. decembra 2020 vo C. I., žiadal predložiť poverenie konkrétneho zamestnanca na výkon štátneho stavebného dohľadu, avšak toto poverenie nebolo žalobcovi predložené a ani mu nebolo dodatočne doručené, výkonu štátneho stavebného dohľadu sa nezúčastnila oprávnená osoba na výkon štátneho stavebného dohľadu. Ak potom prebehol výkon štátneho stavebného dohľadu nezákonným spôsobom, tak aj záznam z tohto výkonu štátneho stavebného dohľadu je nezákonný a nemôže byť podkladom pre vydanie rozhodnutia. Žalovaný sa týmito skutočnosťami mal zaoberať a mal sa nimi zaoberať o to viac, že žalobca to nemohol uskutočniť v prvostupňovom správnom konaní, keďže bolo opomenuté jeho právo na oboznámenie sa s podkladom rozhodnutia. K osobe vykonávajúcej štátny stavebný dohľad

A. existovali len pochybnosti o tom, či bola oprávnená na výkon štátneho stavebného dohľadu, tak pri. X.. D. ako druhej osobe, ktorá bola poverená výkonom štátneho stavebného dohľadu bolo jednoznačne preukázané, že nebola na výkon štátneho stavebného dohľadu oprávnená.

10. V ďalšej časti podanej kasačnej sťažnosti žalobca namietal výšku uloženej pokuty, uložená pokuta nespĺňa podmienku primeranosti, má likvidačný charakter, má znaky svojvôle a zneužitia správnej úvahy, správny orgán sa nemal zamerať len na odôvodnenie preukázania viny, ale mal by dostatočne presvedčivým spôsobom odôvodniť aj uloženú sankciu, a to nie len s odkazom na konkrétne ustanovenia. Prvostupňový správny orgán mal pri určení výšky pokuty prihliadať napríklad aj na fakt, že žalobca nebol doposiaľ stavebným úradom postihnutý za spáchanie správneho deliktu na úseku pôsobnosti zákona č. 50/1976 Zb. a súčasne prejavil snahu o nápravu, kedy sa snažil o vydanie dodatočného stavebného povolenia, a to aj napriek jeho názoru, že sa nejedná o stavbu. Nebolo jeho úmyslom porušiť predpisy zákona č. 50/1976 Zb., nakoľko pri realizácii projektu vychádzal už z uvedeného názoru, že v danom prípade A. T. nepovažuje za stavbu v zmysle menovaného zákona. V tomto smere tiež považoval za nedostatočne zdôvodnené aj rozhodnutie žalovaného v časti uloženej pokuty.

III.

12. Žalovaný sa v písomnom vyjadrení ku kasačnej sťažnosti z 22. marca 2023 v plnom rozsahu stotožnil s rozsudkom krajského súdu považujúc ho za vecne správny a zákonný. Navrhol, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobcu ako nedôvodnú zamietol.

IV.

13. Ďalší účastník konania sa ku kasačnej sťažnosti žalobcu nevyjadril.

V.

Vec vedená pod sp. zn. 4Svk/22/2023 bola pridelená podľa Opatrenia evidovaným pod číslom 5/2024 k Rozvrhu práce na rok 2024 senátu „6S“. 16. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

súde. 18. Podľa § 194 ods. 1 SSP, správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie. 19. Podľa § 195 SSP, správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a/ zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci alebo skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, b/ ide o skúmanie otázky zániku zodpovednosti za priestupok, uplynutia prekluzívnej lehoty alebo premlčacej lehoty, v ktorej bolo možné vyvodiť zodpovednosť za iný správny delikt alebo za iné podobné protiprávne konanie, c/ ide o základné zásady trestného konania podľa Trestného poriadku, ktoré je potrebné použiť na správne trestanie, d/ ide o dodržanie zásad ukladania trestov podľa Trestného zákona, ktoré je potrebné použiť aj na ukladanie sankcií v rámci správneho trestania, e/ ide o skúmanie, či uložený druh sankcie a jej výška nevybočili z rozsahu správnej úvahy orgánu verejnej správy.

Podľa § 194 ods. 2 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe. 22. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

24. Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb., stavba je stavebná konštrukcia postavená stavebnými prácami zo stavebných výrobkov, ktorá je pevne spojená so zemou alebo ktorej osadenie vyžaduje úpravu podkladu. Pevným spojením so zemou sa rozumie a/ spojenie pevným základom, b/ upevnenie strojnými súčiastkami alebo zvarom o pevný základ v zemi alebo o inú stavbu, c/ ukotvenie pilótami alebo lanami s kotvou v zemi alebo na inej stavbe, d/ pripojenie na siete a zariadenia technického vybavenia územia, e/ umiestnenie pod zemou.

úpravách. 26. Podľa § 76 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb., dokončenú stavbu, prípadne jej časť spôsobilú na samostatné užívanie alebo tú časť stavby, na ktorej sa vykonala zmena alebo udržiavacie práce, pokiaľ tieto stavby vyžadovali stavebné povolenie, možno užívať len na základe kolaudačného

28. Podľa § 99 písm. b/ zákona č. 50/1976 Zb., orgánmi štátneho stavebného dohľadu sú poverení zamestnanci stavebného úradu. 29. Podľa § 106 ods. 3 písm. b/ a d/ zákona č. 50/1976 Zb., stavebný úrad alebo inšpekcia uloží pokutu do 165969,59 eur právnickej osobe alebo fyzickej osobe oprávnenej na podnikanie, ktorá b/ uskutočňuje stavbu bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, d/ užíva stavbu bez kolaudačného rozhodnutia alebo v rozpore s ním, alebo ako vlastník stavby či iný oprávnený na jej užívanie umožní inej osobe užívanie stavby pred vydaním kolaudačného rozhodnutia alebo v rozpore s ním.

štátneho stavebného dohľadu, - prvostupňový správny orgán a rovnako príslušná inšpekcia životného prostredia žiadosti žalobcu nevyhovela, o čom bol žalobca upovedomený, - následne z výkonu štátneho stavebného dohľadu bol vyhotovený písomný záznam so záverom, že stavba A. je nelegálna [štátneho stavebného dohľadu sa (okrem iných) zúčastnila zamestnankyňa - inšpektorka príslušnej inšpekcie životného prostredia W.. D., za Obec C. I. - X.. A. - stavebný úrad, X.. D.

Najvyšší správny súd po vyhodnotení žalobcom v kasačnej sťažnosti uplatnených dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu dospel k záveru, že je daný dôvod na zmenu rozsudku krajského súdu a zrušenie správnou žalobou napadnutého rozhodnutia a vrátenie veci žalovanému na ďalšie konanie.

V tomto smere najvyšší správny súd uvádza, že podstata využitia procesných práv, predovšetkým práva vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia, k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie (čo je vlastne konkretizáciou zásady plynúcej z § 3 ods. 2 Správneho poriadku, podľa ktorého „správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy“) spočíva v získaní prehľadu o všetkých doterajších procesných úkonoch realizovaných správnym orgánom a v poskytnutí procesného priestoru za účelom podania stanoviska k doposiaľ vykonaným dôkazom, ktoré vykonal správny orgán a z ktorých by mal správny orgán vo svojom rozhodnutí primárne vychádzať.

zákona č. 50/1976 Zb. konkrétne spočívajúceho v tom, že stavba „A. T.“ bola realizovaná bez stavebného povolenia a bola užívaná bez kolaudačného povolenia. Na ústnom pojednávaní žalobca vyjadril nesúhlas s výkonom štátneho stavebného dohľadu primárne akcentujúc na jeho nezákonnosť a vyjadrujúc pochybnosť, či štátny stavebný dohľad vykonali na to zákonom oprávnené osoby, ďalej namietal, že na realizáciu stavby nebolo potrebné žiadať stavebné povolenie majúc ďalej za to, že sa navyše nejednalo o stavbu v zmysle zákona č. 50/1976 Zb. Nadväzne na to, prvostupňový správny orgán dňa 8. marca 2021 vydal rozhodnutie o uložení pokuty za porušenie právnych predpisov na úseku stavebného poriadku. Ďalej aj so zreteľom na obsah prvostupňového správneho rozhodnutia, z ktorého boli zrejmé všetky pre danú vec relevantné skutočnosti, mal žalobca jasne vysvetlené, z akých skutočností prvostupňový správny orgán vychádzal, na čo nadväzovalo žalobcom podané odvolanie.

Iná situácia by mohla samozrejme nastať, ak by po realizovanom ústnom pojednávaní správny orgán zabezpečil ďalšie pre vec relevantné dôkazy a bez toho, aby žalobcovi umožnil sa k týmto ďalším podkladom vyjadriť (§ 33 ods. 2 Správneho poriadku), vydal rozhodnutie.

konania. 34. Ako nedôvodnú vyhodnotil najvyšší správny súd námietku žalobcu, ktorou rozporoval záver, že realizovaná stavba nie je stavbou, tak ako to predpokladá zákon č. 50/1976 Zb. V tomto smere najvyšší správny súd uvádza, že podľa § 43 zákona č. 50/1976 Zb. stavbou sa rozumie stavebná konštrukcia postavená stavebnými prácami zo stavebných výrobkov, ktorá je pevne spojená so zemou alebo ktorej osadenie vyžaduje úpravu podkladu s tým, že pevným spojením so zemou sa rozumie spojenie pevným základom, upevnenie strojnými súčiastkami alebo zvarom o pevný základ v zemi alebo o inú stavbu, ukotvenie pilótami alebo lanami s kotvou v zemi alebo na inej stavbe, pripojenie na siete a zariadenia technického vybavenia územia, umiestnenie pod zemou. Správne orgány vo vzťahu k realizovanej stavbe „A. T.“ uviedli, že dotknutá stavba má kopulovitý tvar tvorený oceľovými konštrukciami a kotvená v zemi oceľovými kotvami, prekrytá fóliou, pre jej osadenie sa vyžadovala úprava podkladu v podobe skrývky humóznej zeminy a vytvorenia zhutneného štrkového podložia; súčasne bola napojená na verejnú NN elektrickú sieť. Za tohto stavu, pokiaľ správne orgány posúdili

35. Najvyšší správny súd tiež ako nedôvodnú vyhodnotil námietku, ktorou žalobca tvrdil, že nie je tým subjektom, voči ktorému by mala byť vyvodená administratívno-právna zodpovednosť, keďže nebol vlastníkom stavby, nebol stavebníkom, nebol tým, kto zadával realizáciu stavby, bol len správcom projektu „A. T..“ V tomto smere najvyšší správny súd uvádza, že žalobca pozemky, na ktorých sa realizovala stavba „A. T.“, získal do užívania na základe nájomnej zmluvy uzavretej medzi žalobcom ako nájomcom fyzickými osobami ako prenajímateľmi - vlastníkmi príslušných pozemkov. U žalobcu sa jedná o objektívnu zodpovednosť.

V danom prípade nemožno za stavebníka určiť spoločnosť, ktorej dala zákazku spoločnosť žalobcu, aby vykonala stavebné práce, ktoré boli spojené s realizáciou projektu „A. T.“. Túto skutočnosť napokon potvrdil aj samotný žalobca v podanej kasačnej sťažnosti, keď uviedol, že nebol doposiaľ stavebným úradom postihnutý za spáchanie správneho deliktu na úseku pôsobnosti zákona č. 50/1976 Zb. a súčasne prejavil snahu o nápravu, kedy sa snažil o vydanie dodatočného stavebného povolenia, a to aj napriek jeho názoru, že sa v danej veci nejednalo o stavbu podľa § 43 menovaného zákona. Pokiaľ by bol žalobca „iba“ prevádzkovateľom realizovanej stavby, ako tvrdil, tak by nepodal žiadosť o dodatočné povolenie stavby podľa § 88a zákona č. 50/1976 Zb.

Escoubet proti Belgicku z 28. októbra 1995, číslo sťažnosti 26780/95, vo veci Lauko proti Slovenskej republike z 2. septembra 1998, číslo sťažnosti 4/1998/907/1119) došlo k rozšíreniu pojmov „trestné obvinenie“/„trestný čin“ aj na prípady, ktoré vecne svojou povahou nepatria medzi tradičné kategórie trestného práva. Podľa § 194 SSP sa správnym trestaním rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie. Správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci alebo skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, ide o skúmanie otázky zániku zodpovednosti za priestupok, uplynutia prekluzívnej lehoty alebo premlčacej lehoty, v ktorej bolo možné vyvodiť zodpovednosť za iný správny delikt alebo za iné podobné protiprávne konanie, ide o základné zásady trestného konania podľa Trestného poriadku, ktoré je potrebné použiť na správne trestanie,

V rámci správneho trestania právnických osôb považovať za spravodlivé rozhodnutie len také rozhodnutie, ktoré je vo vzťahu k ukladanému trestu/sankcii a osobe páchateľa primerané. V našich právnych podmienkach by spravodlivé rozhodnutie malo určite korešpondovať so základnými zásadami pre ukladanie sankcií (HASÍKOVÁ, J. Asperačná zásada a spravodlivé rozhodnutie.

sfére zodpovedného subjektu, ale zároveň by ju mal zodpovedný subjekt schopnosť zaplatiť. Aby mala sankcia (pokuta) skutočne efektívny charakter, spôsobilý odrádzať páchateľa deliktu od protiprávneho konania, musí byť pokuta proporcionálna aj v tom zmysle, aby nebola neprimerane nízka. Výmera sankcie musí byť proporcionálna vo vzťahu k závažnosti činu, pričom váha prisudzovaná vlastnostiam páchateľa nesmie prevážiť nad hodnotením jeho

Ak ide o finančný postih, nemôže byť neprimerane mierny vo vzťahu k závažnosti protiprávneho konania a k jeho následkom, nevyhnutne teda musí v sebe obsahovať aj represívnu zložku (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 18. apríla 2007, sp. zn. 2 Sž-o-KS 56/2006). Možno tiež poukázať na nález Ústavného súdu Českej republiky z 9. marca 2004, sp. zn. Pl. ÚS 38/02, podľa ktorého z charakteru pokuty ako majetkovej sankcie nevyhnutne vyplýva, že ak má byť individualizovaná a primeraná, musí reflektovať aj majetkové pomery, pričom aj s odkazom na uznesenie Najvyššieho správneho súdu Českej republiky z 20. apríla 2010, sp. zn. 1As/9/2008 správne orgány musia pri stanovení výšky pokuty prihliadnuť k osobným a majetkovým pomerom páchateľa deliktu bez ohľadu na to, či sú tieto pomery výslovne uvedené vo výpočte zákonných kritérií pre určenie výšky pokuty.

V tu prejednávanej veci jednou z námietok uplatnených žalobcom bol aj poukaz na likvidačný charakter uloženej pokuty. Len pre úplnosť najvyšší správny súd uvádza, že podľa § 106 ods. 3 zákona č. 50/1976 Zb. stavebný úrad alebo inšpekcia uloží pokutu právnickej osobe alebo fyzickej osobe oprávnenej na podnikanie do 165969,59 eur; žalobcovi bola uložená pokuta vo výške 45.000 eur, čo v percentuálnom vyjadrení vo vzťahu k hornej hranici predstavuje 27 %. Likvidačný charakter sankcie predstavuje osobitnú kategóriu, keď druh sankcie alebo jej výška sú síce uložené v zákonom povolenej podobe a rozsahu, no vo vzťahu k subjektívnym pomerom žalobcu majú likvidačný charakter.

Pod likvidačným dopadom na fyzickú osobu možno mať na mysli najmä stav, keď by sa v dôsledku uloženia sankcie u tejto osoby zásadným a dlhodobo ťažko zvrátiteľným spôsobom zmenila jej finančná a sociálna situácia tak, že by došlo k strate bývania, možnosti vykonávať zamestnanie alebo podnikanie, starať sa o rodinu atď. Pri právnickej osobe by sa likvidačný dopad mal chápať predovšetkým vo vzťahu k vzniku jej predĺženia, ktoré by vo svojom dôsledku malo za následok jej zánik a zrušenie, či už v dôsledku konkurzu, alebo likvidácie (Baricová, J., Fečík, M., Števček, M., Filová, A. a kol. Správny súdny poriadok. 1. vydanie.

Je síce pravdou, že je to primárne účastník konania, ktorý preukazuje ním tvrdené skutočnosti, avšak žalovanému nič nebránilo, aby si žalobcom uvádzanú nepriaznivú finančnú situáciu overil z verejne dostupného portálu a z následne získaných poznatkov ohľadom finančnej situácie pristúpil k uloženiu pokuty v takej výške, aby spĺňala už vyššie zmieňované parametre, primárne čo do jej primeranosti a prísnej individualizácie. Najvyšší správny súd plne rešpektuje význam, ktorý zákonodarca prisudzuje verejným záujmom chráneným zákonom č. 50/1976

Rešpektovaním jednotlivých ustanovení európskeho a slovenského správneho práva a princípov dobrej správy je možné dôjsť k záveru, že by malo ísť o rozhodnutie najmä zákonné, objektívne, vecne správne, vydané v primeranom čase a oprávneným orgánom.

In: Justičná revue, 63, č. 6-7, 2011, s. 940). 38. V tomto smere najvyšší správny súd ďalej uvádza, že už krajský súd sa „dotkol“ otázky možného likvidačného charakteru uloženej pokuty v štádiu rozhodovania o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Žalobca v kontexte na ním namietaný likvidačný charakter uloženej pokuty v podanej správnej žalobe požiadal o priznanie odkladného účinku tvrdiac, že okamžitým výkonom uloženej pokuty by mu hrozila závažná majetková ujma, nakoľko rok 2020 ukončil so stratou, ktorú skutočnosť vyvodzoval s odkazom na účtovnú závierku, ktorá je navyše verejne prístupná a zverejnená na internetovom portáli.

na základe svojej diskrečnej právomoci využil v rámci zákonného rámca a uložil pokutu v minimálnej výške 45.000 eur, pričom podľa § 106 ods. 3 zákona mal možnosť uložiť pokutu vo výške 165.969,59 eur (bod 71 rozsudku krajského súdu). Najvyšší správny súd zdôrazňuje, že rozhodnutie o (ne)priznaní odkladného účinku správnej žalobe nesmie prejudikovať spor vo veci samej, avšak už samotný fakt, že krajský súd mal preukázanú informáciu ohľadom majetkových pomerov žalobcu, mal sa s touto kľúčovou skutočnosťou riadne zaoberať. Rovnako nemožno súhlasiť s názorom krajského súdu, že pokuta uložená žalobcovi vo výške 45.000 eur bola uložená na „samotnej dolnej hranici“, respektíve, že stavebný úrad „uložil pokutu v minimálnej výške“, keďže podľa § 106 ods. 3 zákona č. 50/1976 Zb. stavebný úrad alebo inšpekcia uloží právnickej osobe alebo fyzickej osobe oprávnenej na podnikanie pokutu do 165.969,59 eur (v podstate od 0 eur do 165.969,59 eur), teda pokuta vo výške 45.000 eur nebola uložená ani na samotnej dolnej hranici sankčnej sadzby, ani v minimálnej

2021, Číslo: OU-PO-OVBP2-2021/23008/100554/ŠSS-FA zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 39. Podľa § 469 SSP, ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia a k vráteniu veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, krajský súd aj orgán verejnej správy sú viazaní právnym názorom kasačného súdu, pričom za účelom odstránenia akýchkoľvek pochybností týkajúcich sa aj žalobcom namietanej nezákonnosti vykonaného štátneho stavebného dohľadu žalovaný správny orgán overí, či osoba X.. A. v relevantnom čase spĺňala všetky podmienky na výkon štátneho stavebného dohľadu. Najvyšší správny súd plne rešpektuje zákonom zverenú diskrečnú právomoc (discretionary power) správneho orgánu vo vzťahu k ukladaniu pokút, avšak samotnému uloženiu pokuty v konkrétnej výške musí predchádzať proces vyhodnocujúci jednotlivé a pre vec zásadné kritériá tak, aby uložená pokuta plnila sledovaný cieľ.

41. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.