4Svk/22/2024

I. Administratívne konanie

Každý program zaobchádzania vypracovaný od počiatku výkonu trestu odňatia slobody. 2. Každé vyhodnotenie programu zaobchádzania vypracované od počiatku výkonu trestu odňatia slobody. 2. Nevyhovenie žiadosti povinná osoba odôvodnila ustanoveniami § 99 ods. 2 a § 99 ods. 1 písm. h/ a k/ zákona č. 475/2005 Z. z., podľa ktorých zbor nemá povinnosť informovať o. i. o obsahu údajov, ktorými sú poznatky o priebehu výkonu trestu a poznatky o plnení

Nesprístupnenie uvedených informácií umožňuje bez obáv zaznamenávať poznatky o existujúcich negatívnych javoch vo väzenskom prostredí, čo sa v konečnom dôsledku odrazí na vyššej adresnosti využívania existujúcich nástrojov procesu zaobchádzania s väznenými osobami. 3. Žalovaný rozhodnutím č. GR ZVJS-00918/12-2023 zo dňa 26. 01. 2023 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie

4. S poukazom na dôvodovú správu k § 99 zákona č. 475/2005 Z. z. žalovaný uviedol, že program zaobchádzania je prostriedok na realizáciu individuálnej formy zaobchádzania s odsúdeným, ktorý je zameraný na odstraňovanie subjektívnych príčin páchania trestnej činnosti, rozvoj osobnosti odsúdeného, jeho primerané správanie a hodnotovú orientáciu. Skonštatoval, že s programom zaobchádzania je odsúdený oboznámený a povinná osoba ďalej nie je povinná poskytovať odsúdenému program zaobchádzania a jeho vyhodnotenie, pretože ich poskytnutím by mohlo dôjsť k účelovému prispôsobovaniu správania väznenej osoby. 5. Žalovaný bol toho názoru, že povinná osoba postupovala správne, keď na základe poznania osobnosti žalobcu, ktorá je jej známa zo zaobchádzania so žalobcom ako osobou vo výkone trestu, vyhodnotila, že poskytnutie žiadaných informácií nie je z pedagogického hľadiska vhodné, pretože ich sprístupnením hrozí zvýšenie impulzívneho a hostilného potenciálu v správaní žalobcu. Žalovaný skonštatoval, že neposkytnutím žiadaných informácií sa dosiahne účel výkonu trestu, teda náprava žiadateľa ako osoby vo výkone trestu odňatia slobody.

6. Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej len „správny súd“) rozsudkom č. k. TN- 11S/34/ 2023 -67 zo dňa 17. júla 2024 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) podľa § 191 písm. d) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zrušil napadnuté rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie a vec vrátil povinnej osobe na ďalšie konanie.

8. Spornou otázkou v prejednávanej veci podľa správneho súdu bolo, že žalobca nevedel, na základe akého dôvodu bola jeho osoba vyhodnotená žalovaným a povinnou osobou ako osobnosť, ktorej poskytnutie žiadaných informácií nie je vhodné. Žalovaný však na tomto skutkovom základe v napadnutom rozhodnutí skonštatoval, že neposkytnutím žiadaných informácií sa dosiahne účel trestu, teda náprava žalobcu ako osoby vo výkone trestu odňatia slobody.

Z obsahu administratívneho spisu tiež podľa správneho súdu nevyplýva vykonanie a vyhodnotenie dôkazov, ktoré by žalovaného viedli k uvedenému záveru. Správny súd poukázal na to, že žalovaný na str. 8 v odseku 4 napadnutého rozhodnutia priamo konštatoval, že poskytnutie žiadaných informácií nie je žiadateľovi z pedagogického hľadiska vhodné, pretože ich sprístupnením hrozí zvýšenie impulzívneho a hostilného potenciálu v správaní žiadateľa a zároveň povinná osoba v prvostupňovom rozhodnutí nevenovala žiadnu pozornosť otázke individuálneho posúdenia osoby žalobcu, odôvodnenie nesprístupnenia žiadaných informácií bolo skôr všeobecného charakteru.

11. Správny súd uviedol, že v ďalšom konaní bude potrebné, aby sa povinná osoba opätovne zaoberala žiadosťou žalobcu o sprístupnenie informácií a individuálne skúmala, či sprístupnením požadovaných informácií žalobcovi by mohlo dôjsť k následkom negatívne vplývajúcim na výkon trestu odňatia slobody žalobcom. Pre urobenie tohto záveru je potrebné mať dostatok skutkových podkladov (napr. správy pedagógov alebo psychológa), ktoré musia byť súčasťou spisu a musia byť správnymi orgánmi v odôvodnení vyhodnotené a v prípade, ak znovu dospeje k názoru, že je potrebné rozhodnúť o odmietnutí - nesprístupnení požadovaných informácií, tak musí dbať na to, aby svoje rozhodnutie náležitým a vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnila.

12. Proti napadnutému uzneseniu podal žalovaný (ďalej len „sťažovateľ“) kasačnú sťažnosť z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. g) a h) SSP, ktorou žiadal napadnutý rozsudok zmeniť a žalobu žalobcu zamietnuť.

ako neodôvodnená, keďže stanovisko zodpovednej osoby, t. j. vedúceho výkonu trestu je súčasťou spisu prvostupňového správneho orgánu. 14. Podľa žalovaného správny súd nesprávne právne posúdil vec aj tým, že žiadal vysvetliť, prečo by sprístupnenie týchto informácií mohlo negatívne vplývať na výkon trestu konkrétnej (žiadajúcej) osoby, a to z dôvodu, že negatívny vplyv na výkon trestu žiadateľa spočíva práve v reálnej hrozbe zvýšenia impulzívneho a hostilného potenciálu v správaní sa žiadateľa, najmä voči personálu ústavu, ktorý záver bol prijatý práve vedúcim výkonu trestu v jeho stanovisku k žiadosti zo dňa 01.12.2022.

Naopak, správny súd v tejto veci nepovažoval za riadne odôvodnené prvostupňové rozhodnutie, ktoré vychádza zo stanoviska vedúceho oddelenia výkonu trestu ústavu Dubnica nad Váhom zo dňa 01.12.2022 (založené v spise prvostupňového orgánu), v ktorom uviedol, že neodporúča žiadateľovi hodnotenia programov zaobchádzania vydať aj z dôvodu, že to nie je vhodné z pedagogického hľadiska, nakoľko v požadovaných hodnoteniach sú poznatky o priebehu výkonu trestu určené pre personál realizujúci zaobchádzanie s odsúdenými, taktiež reálne hrozí zvýšenie impulzívneho a hostilného potenciálu v správaní sa žiadateľa, najmä voči personálu ústavu.

16. Rovnako sa podľa žalovaného správny súd odchýlil od ustálenej rozhodovacej praxe súdu, keď ako spornú otázku označil to, že žalobca nevedel, na základe akého dôvodu bola jeho osoba vyhodnotená žalovaným a povinnou osobou ako osobnosť, ktorej poskytnutie žiadaných informácií nie je vhodné. Naproti tomu kasačný súd vo veci sp. zn. 6Sžik/2/2018 zamietol kasačnú sťažnosť, v ktorej tam uvedený sťažovateľ namietal, že krajský súd len v hypotetickej rovine prevzal tvrdenia žalovaného o možnej agresii odsúdených (nie sťažovateľa) pri a po poskytnutí žiadanej informácie. Kasačný súd teda vo veci sp. zn. 6Sžik/2/2018 nepodmieňoval rozhodnutie o nesprístupnení údajov podľa § 99 zákona č. 475/2005 Z. z. ďalším postupom povinných osôb. 17. Žalobca vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti žiadal kasačnú sťažnosť zamietnuť. Argumentoval tým, že sťažovateľ nikde v predchádzajúcom konaní nespomenul stanovisko vedúceho oddelenia výkonu trestu ústavu Dubnica nad Váhom zo dňa 01.12.2022, preto túto argumentáciu považuje za novotu. Poukázal na to, že uvedené stanovisko nebolo zmienené v

18. K namietanému odklonu žalobca uviedol, že jediné rozhodnutie jediného senátu kasačného súdu nepovažuje za ustálenú súdnu prax. Tiež uviedol, že kasačný súd sa vo veci sp. zn. 6Sžik/2/2018 explicitne nezaoberal námietkou všeobecnosti odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia. Žalobca sa nestotožnil s právnym názorom sťažovateľa, že na odmietnutie podľa § 99 zákona č. 475/2005 Z. z. nie je potrebné vyhodnocovať osobnosť žiadateľa.

IV. Vybraná súvisiaca právna úprava, právne posúdenie veci kasačným súdom

19. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v postavení kasačného súdu (ďalej len „kasačný súd“ alebo „Najvyšší správny súd“) preskúmal napadnuté uznesenie v rozsahu podanej kasačnej sťažnosti. Jeho právomoc a príslušnosť pre toto konanie a rozhodnutie je daná v § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a zmene a doplnení niektorých zákonov v účinnom znení a § 11 písm. h) SSP. 20. So zreteľom na § 439 ods. 1, § 442 ods. 1, § 443 ods. 2 písm. a) SSP kasačný súd skonštatoval, že podaná kasačná sťažnosť smeruje proti rozhodnutiu, voči ktorému je prípustná, bola podaná oprávnenou osobou a včas. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a kasačnej sťažnosti, ako aj podkladového materiálu, kasačný súd dospel k záverom, ktoré odôvodňuje v nasledovnom texte. 21. Podľa § 99 ods. 1 písm. h) a k) zákona č. 475/2005 Z. z., zbor na účely zabezpečenia činností súvisiacich s účelom výkonu trestu spracúva osobné údaje o odsúdenom v rozsahu identifikačných znakov a údajov podľa osobitného predpisu, ako aj tieto údaje o jeho osobe: h) osobné, rodinné a sociálne anamnestické údaje, najmä rodinný stav, závislosť od požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok, závery psychologického vyšetrenie osobnosti, k) poznatky o priebehu výkonu trestu, najmä údaje o mieste a dobe výkonu trestu, udelených disciplinárnych odmenách, uložených disciplinárnych trestoch, poznatkoch o plnení programu zaobchádzania.

24. Pozornosti kasačného súdu neušlo, že správne orgány okrem zákona č. 475/2005 Z. z. odkázali vo svojom výroku aj na ustanovenie § 9 ods. 2 zákona o slobode informácií, ktorý obmedzuje právo na informácie z dôvodu ochrany osobnosti a osobných údajov.

25. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti namietal odklon správneho súdu od rozsudku Najvyššieho súdu sp. zn. 6Sžik/2/2018, a tým aj nesprávne právne posúdenie v dvoch rovinách (i) ustanovenie § 99 ods. 2 v spojení s § 99 ods. 1 písm. k) zákona č. 475/2005 Z. z. kategoricky vylučuje sprístupnenie informácií o programe zaobchádzania, (ii) nie je potrebné konkretizovať odôvodnenie nesprístupnenia informácií v konkrétnej veci (s ohľadom na osobu žiadateľa).

27. Kasačný súd rozumie, že sťažovateľovi sa predmetná vec javí z hľadiska právnych východísk podobná veci sp. zn. 6Sžik/2/2018, avšak v každom jednotlivom prípade je potrebné zohľadniť skutkové a právne osobitosti jednotlivých žiadostí o sprístupnenie informácií, ako aj osobitnosť žalobnej a kasačnej argumentácie, na ktorú jednotlivé senáty (správneho, resp. kasačného súdu) reagovali. Vo veci sp. zn. 6Sžik/2/2018 žiadateľ žiadal mierne odlišný druh informácií (vyhodnotenie jedného konkrétneho programu zaobchádzania, nežiadal program zaobchádzania), pričom o týchto informáciách bol tam uvedený žiadateľ ústne oboznámený bezprostredne pred podaním žiadosti (k tomu pozri bod 60 rozsudku sp. zn. 6Sžik/2/2018).

Rovnako z uvedeného rozhodnutia nevyplýva právny názor, že nie je potrebné individuálne zohľadniť, prečo nie sú tieto informácie sprístupnené konkrétnemu žiadateľovi - keď bod 60. rozsudku sp. zn. 6Sžik/2/ 2018 odkazuje na konkrétne okolnosti tohto prípadu, z ktorých vyplýva, že tam uvedenému žiadateľovi boli požadované informácie bezprostredne pred podaním žiadosti ústnou formou

30. Pre právne posúdenie tejto veci je preto kľúčový výklad § 99 ods. 2 v spojení s § 99 ods. 1 písm. k) zákona č. 475/2005 Z. z., ktorý limituje prístup k informáciám o odsúdenom, ktoré sa týkajú priebehu výkonu jeho trestu.

32. V súvislosti s takýmto znením právnej normy - „povinná osoba nemá povinnosť informovať o údajoch“ - poukazuje kasačný súd na to, že táto nie je formulovaná v tom zmysle, že tieto informácie sa za žiadnych okolností a v žiadnom rozsahu nesprístupnia (napr. povinná osoba nesprístupní údaje), t. j. nemá povahu kogentného všeobecného zákazu. Zákonodarca pri sprístupňovaní informácií vo všeobecnom právnom predpise - zákone o slobode informácií, ktorého všeobecné východiská sú aplikovateľné aj na túto vec, hoci sa jedná o dôvod nesprístupnenia podľa osobitného právneho predpisu - osobitne berúc do úvahy znenie § 99 ods. 2 zákona č. 475/2005 Z. z. („povinná osoba nemá povinnosť informovať o údajoch“), predpokladal dve situácie, a to „obmedzenie“ alebo (absolútne) „nesprístupnenie“

33. Vzhľadom na vyššie uvedené sa kasačný súd stotožnil so závermi správneho súdu, že rozhodnutie o sprístupnení alebo nesprístupnení týchto informácii musí povinná osoba riadne odôvodniť (právne aj skutkovo) a vysvetliť, prečo by sprístupnenie týchto informácií mohlo negatívne vplývať na výkon trestu konkrétnej (žiadajúcej) osoby.

osôb. Všetky orgány verejnej moci sú preto povinné v pochybnostiach vykladať právne normy v prospech realizácie ústavou (a tiež medzinárodnými zmluvami) garantovaných základných práv a slobôd” (napr. II. ÚS 148/06, III. ÚS 348/06, IV. ÚS 209/07, podobne aj I. ÚS 252/07).

36. Kasačný súd dáva do pozornosti, že odôvodnenie rozhodnutia orgánu verejnej moci o nesprístupnení informácií musí implikovať logickú, právnu a presvedčivú argumentáciu, aby priemernému adresátovi bola poskytnutá možnosť pochopiť, na základe akých konkrétnych okolností a v akom rozsahu bol zistený skutkový stav, správnosť právnych noriem uplatnených na skutkový stav a právne závery nevybočujúce z logiky aplikácie práva a vedúce k myšlienke obsiahnutej vo výrokovej časti (k tomu rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. 5Sži/1/2009 zo dňa 03.11.2009 a nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 464/2010 zo dňa 10.11.2011).

osobitným režimom, ktorý sa na tieto informácie vzťahuje (obmedzenie sprístupnenia, resp. nesprístupnenie informácie), príp. či orgány verejnej správy v predmetnej otázke nevybočili z rámca správnej úvahy. 38. Pokiaľ žalovaný v kasačnej sťažnosti argumentoval stanoviskom vedúceho výkonu trestu ústavu Dubnica nad Váhom zo dňa 01.12.2022 (ktoré je založené v administratívnom spise), toto stanovisko sa kasačnému súdu nejaví ako dostatočné, a to jednak z dôvodu, že ani len nebolo zmienené v preskúmavaných rozhodnutiach, a materiálne tiež z dôvodu, že toto sa konkrétnym okolnostiam nesprístupnenia informácie vo vzťahu k správaniu žalobcu venuje len veľmi stroho v jednej vete na strane 2. Argumentácia sťažovateľa týmto stanoviskom preto nie je spôsobilá zvrátiť závery správneho súdu vyslovené v napadnutom rozsudku.

40. Kasačný súd záverom dopĺňa, že týmto rozsudkom (v zhode s napadnutým rozsudkom správneho súdu) bez ďalšieho neprezumuje, že sťažovateľovi majú byť požadované informácie sprístupnené, ale - v prípade neposkytnutia informácií - požaduje od žalovaného vyššiu mieru konkretizácie okolností, ktoré majú tvoriť právny základ nesprístupnenia požadovaných informácií. 41. Je tiež nesporné, že žalovaný má v ďalšom postupe primerane zohľadniť aj verejný záujem chránený § 99 ods. 1 písm. k) zákona č. 475/2005 Z. z., ktorý je vyjadrený v dôvodovej správe k zákonu č. 370/2013 Z. z. novelizujúcemu zákon o výkone trestu odňatia slobody, kde k ustanoveniu § 99 zákona č. 475/2005 Z. z. zákonodarca uviedol: „Jednu z najzávažnejších foriem agresie v penitenciárnom prostredí predstavuje reakívna agresia väznenej osoby voči pracovníkovi zboru, ktorá môže vzniknúť aj ako dôsledok informácií, ktoré zbor získava z poznatkov o správaní odsúdeného týkajúcich sa negatívnych javov vo väzení (napríklad miery prizonizácie väznenej osoby, účelovosti jej konania a iných vonkajších znakov adaptácie vo väzenskej subkultúre, prejavov jej asociálnych a antisociálnych aktivít, obranných reakcií, spôsobov konania skrytých v „druhom živote“ väznenej osoby). Navrhovanou právnou úpravou a elimináciou rizikového faktora možnej agresie sa obnoví priestor umožňujúci nerušene (bez obáv) zaznamenávať poznatky o existujúcich negatívnych javoch vo väzenskom prostredí, čo sa v konečnom dôsledku odrazí na vyššej adresnosti využívania existujúcich nástrojov procesu zaobchádzania.“ 42. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol kasačný súd v zmysle § 467 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1 SSP tak, že úspešnému žalobcovi voči žalovanému - sťažovateľovi priznal právo na náhradu trov kasačného konania v plnom rozsahu, pričom o výške náhrady bude rozhodnuté v zmysle § 175 ods. 2 SSP. 43. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0 (§ 463 SSP a § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.