4Svk/22/2025

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu prof. JUDr. PhDr. Petra Potáscha, PhD. a členov senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD., LL.M. a JUDr. Vlastimila Pavlikovského, v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): J. U., nar. XX.XX.XXXX., bytom Y. XX, XXX XX. Y. R., proti žalovanému: Centrum právnej pomoci, Kancelária Prešov, Masarykova 10, 080 01 Prešov - o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KaPO-19817/6996/2023-32915/2023 zo dňa 24.03.2023, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti právoplatnému rozsudku Správneho súdu v Košiciach - č. k. KE-8S/47/ 2023-61 zo dňa 18. decembra 2024, takto

rozhodol:

Rozsudok

Správneho súdu v Košiciach č. k. KE-8S/47/2023-61 zo dňa 18. decembra 2024 sa zrušuje a vec sa vracia Správneho súdu v Košiciach na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

I. Vybrané závery z administratívneho konania, konanie pred správnym súdom

Ves. 2. O žiadosti žalobcu podľa bodu 1 rozhodol žalovaný rozhodnutím č. KaPO-19817/6996/ 2023-32915/2023 zo dňa 24.03.2023 (ďalej aj ako „rozhodnutie žalovaného“ alebo „napadnuté rozhodnutie“) tak, že žalobcovi nepriznal nárok na poskytnutie právnej pomoci, vrátane predbežného neposkytnutia právnej pomoci, v právnej veci určenia vlastníckeho práva k J. N..

4. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí skonštatoval, že žalobca pre účely konania predložil aj kúpnu zmluvu zo dňa 29.08.2022, predmetom ktorej bola kúpa MV Renault, v rámci ktorej bola dohodnutá kúpna cena v sume 650 Eur, ktorú podľa vyjadrení žalobcu a predloženej žaloby zo dňa 23.01.2023, žalobca zaplatil predávajúcemu na mieste.

5. V ďalšom texte napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že sa zaoberal tiež možnosťou aplikácie § 5b ods. 6 Zákona o právnej pomoci. Skonštatoval, že nepristúpil k aplikácii predmetného ustanovenia, keďže predpokladom jeho aplikácie je kumulatívne splnenie dvoch podmienok, a to že ide o vec hodnú osobitnej ochrany a potreby zabezpečenia prístupu k spravodlivosti, a teda ide o vec, kde je poskytnutie právnej pomoci celospoločensky žiaduce. S ohľadom na to, že v danom prípade ide o určenie vlastníckeho práva k motorovému vozidlu, predmetnú vec podľa žalovaného v žiadnom prípade nemožno považovať za vec celospoločenského významu. 6. Žalovaný záverom zosumarizoval, že žalobca nesplnil jednu z troch podmienok na poskytnutie právnej pomoci a keďže nesplnenie hoci len jednej z podmienok má za následok nepriznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci, žalovaný žalobcovi v predmetnej veci nárok na priznanie právnej pomoci nepriznal. Vzhľadom na kumulatívnosť podmienok podľa § 6 ods. 1 Zákona o právnej pomoci, splnenie ďalších podmienok žalovaný nevyhodnocoval.

8. Rozsudok vo veci súd vyhlásil dňa 18.12.2024. Z napadnutého rozsudku vyplýva, že - po riadnom predvolaní podľa § 108 ods. 2 a ods. 3 zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej aj ako „SSP“) - sa tohto procesného úkonu nezúčastnil žalobca, ani žalovaný. Podľa obsahu žiadosti žalobcu o poskytnutie právnej pomoci a lustrácie v registri obyvateľov správny súd zistil, že žalobca dosiahol plnoletosť dňom XX.XX.XXXX, na základe čoho správny súd predvolanie na pojednávanie a ďalšie písomnosti doručoval priamo žalobcovi a nie jeho zákonnej zástupkyni. Predvolanie bolo podľa doručenky na č. l. 47 súdneho spisu žalobcovi doručené dňa 27.11.2024. Dňa 17.12.2024, t. j. jeden deň pred uskutočnením pojednávania bolo správnemu súdu k spisovej značke KE-8S/47/2023, pod ktorou je na správnom súde vedené predmetné konanie, doručené písomné podanie Z.. R. U., ktorý sa označil za zákonného zástupcu žalobcu, v ktorom tento uviedol, že ospravedlňuje svoju neúčasť na pojednávaní v tejto veci a žiada odročiť pojednávanie z vážnych rodinných a

neprihliadal. 9. Správny súd zamietajúci rozsudok vo veci odôvodnil tým, že k tomu, aby bol žiadateľ úspešný so svojou žiadosťou o priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci, musí kumulatívne splniť tri podmienky uvedené v § 6 ods. 1 Zákona o právnej pomoci. Žalovaný v rámci právneho posúdenia žiadosti žalobcu dospel k záveru o nesplnení podmienky podľa § 6 ods. 1 písm. c/ Zákona o právnej pomoci (ďalej aj ako „podmienky hodnoty sporu“), teda že hodnota sporu je vyčísliteľná v peniazoch a táto hodnota sporu neprevyšuje hodnotu minimálnej mzdy a tiež k tomu, že v danom prípade neboli splnené podmienky na aplikáciu § 5b ods. 6 Zákona o právnej pomoci. Keďže žalovaný, s ohľadom na uvedené, splnenie ďalších podmienok už neskúmal a z obsahu správnej žaloby vyplynulo, že žalobca namietal nesprávne právne posúdenie žalovaným len vo vzťahu k vyhodnoteniu splnenia podmienok podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a § 5b ods. 6 Zákona o právnej pomoci, správny súd vyhodnotil ako kľúčové a zásadné v predmetnej veci, či žalovaný správne právne vec posúdil, ak dospel k záveru, že

Vyňaté sú spory, v ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch. 22. Uvedenú úvahu zákonodarcu je podľa veľkého senátu potrebné vnímať v kontexte princípu bezrozpornosti právneho poriadku. V občianskoprávnych sporoch totiž zákon v zásade zakotvuje len fakultatívne právne zastúpenie (§ 24 až § 28 zákona č. 99/1963

Ale reflektuje na logickú úvahu, že ide o spor, kde by si bežná fyzická osoba pravdepodobne nezvolila právne zastúpenie z dôvodu neefektívnosti a svoj nárok by prípadne uplatnila na súde bez využitia právneho zastúpenia. Právna úprava umožňujúca osobe uplatniť jej nárok nižšej hodnoty na súde i keď bez právneho zastúpenia, pokiaľ pre nezastúpenú osobu garantuje primerané procesné uľahčenia (poučovacia povinnosť), nevytvára diskonformitu s čl. 46 ods. 1 Ústavy (OROSZ, L.; SVÁK, J. a kol.: Ústava Slovenskej republiky. Komentár. Zväzok I. Bratislava: Wolters Kluwer SR s.r.o., 2021, str. 603)“.

mzdy. Z obsahu administratívneho spisu správny súd zistil, že žalobca v danom prípade podal na okresný súd žalobu, v ktorej sa domáhal určenia, že je vlastníkom J. N.. V danom konaní malo byť teda úlohou okresného súdu rozhodnúť o určení, či tu právo žalobcu k J. N. je alebo nie je, teda sa jednalo o určovaciu žalobu. Napriek tomu, že sa jednalo o určovaciu žalobu, a nie o žalobu na plnenie, a prísne vzaté určenie hodnoty sporu v prípade určovacej žaloby by sa z pohľadu podstaty konania o takejto žalobe mohlo javiť ako problematické, mal správny súd za to, že pre potreby rozhodovania o žiadosti o poskytnutie právnej pomoci, resp. podľa Zákona o právnej pomoci, konkrétne podľa ustanovenia § 6 ods. 1 písm. c/, je zásadnou reálna možnosť vyčíslenia skutočnej hodnoty sporu. Uvedené podľa správneho súdu plne zodpovedá citovaným záverom Najvyššieho správneho súdu SR, že: „Inými slovami, neposkytnutie právnej pomoci osobe v núdzi v bežných civilných sporoch s ohľadom na hodnotu sporu nespôsobuje nemožnosť nárok uplatniť na súde, a teda neobmedzuje prístup

Vzhľadom na predloženú kúpnu zmluvu J. N., v ktorej je ako kúpna cena J. N. dohodnutá medzi zmluvnými stranami kúpna cena v sume 650,00 Eur, teda pre potreby vyhodnotenia splnenia podmienky hodnoty sporu, išlo podľa správneho súdu o spor, ktorého hodnotu reálne možno vyčísliť, a ktorého hodnota je v danom prípade 650,00 Eur. Pokiaľ žalobca podal žalobu a inicioval konanie na okresnom súde, pre ktoré žiadal o poskytnutie právnej pomoci, v roku 2023 a podľa Oznámenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 300/2022 Z. z. o sume minimálnej mzdy na rok 2023, bola suma minimálne mzdy na rok 2023 vo výške 700,00 Eur, hodnota sporu neprevyšovala hodnotu minimálnej mzdy a podmienka hodnoty sporu tak zo strany žalobcu nebola splnená. Uvedené závery správneho súdu sú v súlade s tým, ako predmetnú vec právne posúdil žalovaný v napadnutom rozhodnutí, preto správny súd nemohol konštatovať nesprávne právne posúdenie žalovaným, na základe čoho vyhodnotil žalobnú argumentáciu žalobcu v tomto smere za nedôvodnú.

vyhodnocovať žalobcovu žiadosť aj vo vzťahu k § 5b ods. 6 Zákona o právnej pomoci. Žalovaný sa napriek tomu touto možnosťou zaoberal a v krátkosti vyhodnotenie tejto možnosti uviedol aj v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Na základe uvedeného má správny súd za to, že aj táto žalobná argumentácia žalobcu vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu a postupu žalovaného nie je dôvodná.

o právnej pomoci. V tejto súvislosti správny súd uviedol, že na uvedený postup sú splnené podmienky vtedy ak možno konštatovať zároveň dve skutočnosti. Za prvé, že ide o vec hodnú osobitnej ochrany a za druhé, že je to potrebné pre zabezpečenia prístupu k spravodlivosti. V danom prípade mal správny súd za nepochybné, že žalobcov prístup k spravodlivosti nebol žiadnym spôsobom obmedzený a už vôbec nie znemožnený, keďže podľa obsahu administratívneho spisu riadne podal na okresný súd žalobu o určenie vlastníckeho práva k J. N. a v tomto konaní sa v zmysle čl. 13 ods. 2 v spojení s § 90 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok nevyžaduje povinné právne zastúpenie advokátom.

Na základe uvedeného dospel správny súd k záveru, že v súdenom prípade nemala byť žiadosť žalobcu žalovaným posudzovaná aj podľa § 5b ods. 6 Zákona o právnej pomoci. 14. V súvislosti s ďalšími bodmi správnej žaloby, v ktorých žalobca namietal nedostatočné zistenie skutkového stavu, rozpor skutkového stavu s administratívnym spisom a podstatné porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia, správny súd uviedol, že tieto žalobné body vyhodnotil ako nedôvodné, keďže žalobca ich žiadnym spôsobom bližšie neodôvodnil a správny súd v rámci súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu

II. Kasačná sťažnosť žalobcu, vyjadrenie žalovaného ku kasačnej sťažnosti žalobcu

16. Sťažovateľ v konkrétnostiach namietal, že správny súd doručoval písomnosti neoprávnenej osobe, t. j. zákonnému zástupcovi, ktorého mladistvý - maloletý žalobca nijakým spôsobom nepoveril, neoznačil, aby za neho v predmetnej veci konal a preberal za neho poštové zásielky. Doplnil, že aj zo žiadosti, ktorú doručil žalovanému (k tomu pozri bod 1 tohto rozsudku) vyplýva, kto ho zastupoval v konaní a kto robil všetky úkony v jeho mene (poznámka kasačného súdu: matka sťažovateľa).

18. Sťažovateľ ďalej namieta nevykonanie pojednávania v súlade so zákonom a nerešpektovanie podania žalobcu, resp. jeho zákonného zástupcu - matky. Správny súd sťažovateľovi (ako žalobcovi), resp. jeho matke (zákonnému zástupcovi) neumožnil uskutočnenie práv, ktoré im patria, a tým porušil právo sťažovateľa na spravodlivý súdny proces. 19. V kontexte predmetnej námietky poukázal sťažovateľ na údajnú zaujatosť senátu správneho súdu, ktorý vo veci rozhodoval, resp. na to, že tento „robí advokáta žalovanému“. Ďalej v súvislosti s touto námietkou zopakoval, že zotrváva na skutkových a právnych dôvodoch žaloby. Namietol, že správny súd rozhodol vo veci v neprítomnosti sťažovateľa, resp. jeho matky (ako zákonnej zástupkyne). Napokon sťažovateľ namieta, že správny súd rozhodol vo veci na základe selektívneho hodnotenia okolností veci, resp. na základe neúplných, nesprávnych dokladov a pod.

Namieta „protirečenie v odôvodnení rozsudku“, manipuláciu so spisom a svojvoľnú zmenu účastníkov konania. Má za to, že výrok rozsudku správneho súdu nemá žiadnu oporu v odôvodnení a že odôvodnenie napadnutého rozsudku nemá žiadnu oporu v už vydaných súdnych rozhodnutiach. 21. Ďalej sťažovateľ tvrdí, že nie je jeho povinnosťou v konaní pred správnym súdom poukazovať na súdne rozhodnutia týkajúce sa hodnoty sporu, ale - naopak - je vecou súdu, aby si tieto naštudoval a na základe toho rozhodol. Opätovne poukázal na to, že žalobca jasne a zrozumiteľne uviedol, kto ho bude zastupovať v tomto konaní (keď odkazuje na žiadosť podanú žalovanému - bod 1 tohto odôvodnenia, ako aj na text správnej žaloby), avšak súd svojím svojvoľným konaním neuviedol, ako sa vo veci mohol z pojednávania ospravedlniť Z.. R. U., keď mu súd údajne nedoručil žiadne predvolanie k tejto veci (k tomu pozri bod 8 vyššie). V ďalších bodoch kasačnej sťažnosti sťažovateľ poukázal na to, že v priebehu konania pred správnym súdom dosiahol plnoletosť, že je v tzv. maturitnom ročníku, že nedisponuje

V závere kasačnej sťažnosti poukázal sťažovateľ na ním tvrdenú (údajnú) nečinnosť správneho súdu, ktorý v jeho veci rozhodol po 1,5 roku, ďalej na to, že predmetné rozhodnutie je nezákonné (rovnako ako napadnutého rozhodnutie žalovaného) a že rozsudok správneho súdu predstavuje obhajobu žalovaného.

III. Konanie pred Najvyšším správnym súdom Slovenskej republiky

26. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v postavení kasačného súdu (ďalej len „kasačný súd“ alebo „najvyšší správny súd“) preskúmal rozsudok správneho súdu v rozsahu podanej kasačnej sťažnosti. Jeho právomoc a príslušnosť pre toto konanie a rozhodnutie je daná v § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a zmene a doplnení niektorých zákonov v účinnom znení a § 11 písm. h) SSP. 27. Kasačný súd s ohľadom na § 455 SSP nepovažoval za potrebné nariadiť vo veci pojednávanie a rozhodol o kasačnej sťažnosti bez jeho nariadenia. Rozsudok bol vyhlásený verejne po oznámení dňa vyhlásenia v súlade s § 137 ods. 4 SSP. 28. So zreteľom na § 439 ods. 1, § 442 ods. 1, § 443 SSP, najvyšší správny súd skonštatoval, že podaná kasačná sťažnosť smeruje proti rozsudku, voči ktorému je prípustná, bola podaná oprávnenou osobou a včas. 29. Po preskúmaní napadnutého rozsudku správneho súdu a oboznámení sa s obsahom kasačnej sťažnosti, ako aj podkladového materiálu, kasačný súd dospel k záverom, ktoré odôvodňuje v nasledovnom texte.

IV. Vybraná súvisiaca právna úprava

Podľa čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania, a to za podmienok ustanovených zákonom. 32. Podľa § 5 ods. 2 SSP, konanie pred správnym súdom je jednou zo záruk ochrany základných ľudských práv a slobôd a ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov

Podľa § 108 ods. 3 SSP, predvolanie sa musí predvolaným osobám doručiť tak, aby mali dostatok času na prípravu, spravidla najmenej desať dní predo dňom, keď sa má pojednávanie konať. Táto lehota môže byť so súhlasom účastníkov konania skrátená. Kratšiu lehotu na prípravu možno určiť aj v konaniach, v ktorých je správny súd povinný rozhodnúť v lehotách počítaných na dni.

38. Podľa § 3 ods. 1 písm. a/ Zákona o právnej pomoci, tento zákon sa vzťahuje na poskytovanie právnej pomoci v občianskoprávnych veciach, obchodnoprávnych veciach, pracovnoprávnych veciach, rodinnoprávnych veciach, v konaniach o oddlžení podľa osobitného predpisu, v konaní pred súdom v správnom súdnictve a v týchto veciach aj v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky (ďalej len vnútroštátne spory).

Podľa § 6 ods. 1 Zákona o právnej pomoci, fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti, ak a) jej príjem nepresahuje 1,4 násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom, b) nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a c) hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch.

44. Tak zo súdneho spisu, ako aj z vlastného rozsudku správneho súdu pritom vyplýva, že žalobca dosiahol plnoletosť dňom XX.XX.XXXX. V čase doručovania predmetnej zásielky potom nebolo dôvodné, aby bola táto doručovaná - t. j. poštovým doručovateľom vydaná - dňa 27.11.2024 tretej osobe (nie priamo adresátovi - žalobcovi).

46. Tu však kasačný súd poukazuje na to, že ak bolo predvolanie na ústne pojednávanie (konané dňa 18.12.2024) doručené tej istej osobe (pozn.: Z.. R. U., otec) dňa 27.11.2024, t. j. v deň, kedy už samotný žalobca (J. U.) dosiahol plnoletosť a tento bol potom oprávnený v predmetnej veci ďalej konať bez zákonného zástupcu, tak aj samotné predvolanie na ústne pojednávanie bolo - v čase jeho doručenia (t. j. v rozhodnom čase) - poštovým doručovateľom vydané neoprávnenej osobe a - naopak - obsahom súdneho spisu nie je preukázané, že by bol priamo žalobca riadne predvolaný na uvedený termín pojednávania (na ktorom bol napokon vyhlásený aj napadnutý rozsudok správneho súdu).

48. Obe z uvedených procesných možností by pritom boli, samozrejme, právne akceptovateľné. V skutkových okolnostiach súdenej veci však nastala situácia, kedy už v čase plnoletosti žalobcu bolo predvolanie na ústne pojednávanie (ktoré sa naviac konalo tiež v čase, kedy už bol žalobca/sťažovateľ plnoletý) doručené neoprávnenej osobe (rozumej - tretej osobe) - zrejme otcovi žalobcu (sťažovateľa). Na uvedený postup však už v čase doručovania predvolania neboli splnené zákonné predpoklady (a to existencia ex lege zastupovania sťažovateľa/žalobcu zákonným zástupcom).

50. Všetky vyššie uvedené skutočnosti fakticky negujú aj záver správneho súdu konštatovaný v napadnutom rozsudku, podľa ktorého „Predvolanie bolo podľa doručenky na č. l. 47 súdneho spisu žalobcovi doručené dňa 27.11.2024.“. Doručenie vo veci síce vykázané je (vydanie zásielky), avšak pre účely samotného súdneho konania je toto doručenie potrebné považovať za neúčinné (keďže zásielka bola vydaná inej osobe ako je adresát na nej uvedený - žalobca/ sťažovateľ, a to napriek tomu, že pre takýto postup neboli v čase doručovania splnené podmienky, resp. tieto nie sú preukázané - napr. plná moc alebo existencia zákonného zastúpenia žalobcu v čase vydania zásielky tretej osobe - otcovi).

In: BARICOVÁ, Jana, FEČÍK, Marián, ŠTEVČEK, Marek, FILOVÁ, Anita a kol. Správny súdny poriadok. 1. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2018, s. 250.) - k tomu porovnaj aj - Najvyšší súd Slovenskej republiky, sp. zn. 5Cdo 92/2009: Maloleté dieťa ako účastník konania je procesne spôsobilé len v obmedzenom rozsahu, ktorú je potrebné posudzovať podľa § 9 Občianskeho zákonníka z hľadiska či právny úkon alebo procesný úkon v súdnom konaní, ktorý maloletý urobil, bol svojou povahou primeraný rozumovej a vôľovej vyspelosti zodpovedajúcej jeho

52. Ak potom sťažovateľ v procesnom postavení žalobcu, ktorý bol už v čase expedovania predvolania na pojednávanie vo veku blízkom veku plnoletosti (k tomu pozri najmä bod 50 vyššie) - 5 dní pred dovŕšením 18. roku veku - a v čase doručovania predvolania na ústne pojednávanie, ako aj v čase konania samotného ústneho pojednávania už plnoletý bol, ale napriek tomu mu predvolanie na pojednávanie riadne doručené nebolo (k tomu pozri toto odôvodnenie vyššie), dospel kasačný súd k záveru o potrebe vo veci rozhodnúť tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

. .]“, avšak z kasačnej sťažnosti zároveň vplýva, že sťažovateľ aj vo všeobecnosti namietal, že „správny súd nevykonal pojednávanie v súlade so zákonom“, ako aj to, že „správny súd nepojednával, nezisťoval a neumožnil účastníkovi konania [.

54. Bez toho, aby kasačný súd v tomto konaní posudzoval vecnú správnosť meritórnych záverov správneho súdu uvedených v napadnutom rozsudku, práve z dôvodu, že mu z procesných dôvodov vec vracia na ďalšie konanie, poukazuje tiež na vybranú rozhodovaciu prax, ktorá by mohla byť (popri inej rozhodovacej praxi) relevantná pri skúmaní a hodnotení dôvodnosti správnej žaloby v merite, a to buď ich priamou, príp. analogickou aplikovateľnosťou na súdenú vec. Kasačný súd zároveň nižšie uvedenými bodmi tohto odôvodnenia nezaväzuje správny súd, aby z predmetných rozhodnutí v ďalšom konaní vychádzal, keďže správnosť právnych názorov správneho súdu v napadnutom rozsudku z dôvodu procesných vád konania neskúmal, ale poukazuje na ne práve vzhľadom na to, že správny súd bude vo veci opätovne meritórne konať a rozhodovať.

Z doteraz známych skutkových okolností je nesporná len tá skutočnosť, že konanie pod sp.zn. 7C/551/ 2015 bolo právoplatne ukončené a týkalo sa zaplatenia 54,85 eur s príslušenstvom. [. . .] 18. Len na margo kasačný súd dodáva, že v konaní v žalobe na obnovu konania podľa § 397 a nasl. CSP sa na účely určenia základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby aplikuje § 11 ods. 1 písm. a/ vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, t. j. vychádza sa z toho, že nie je možné vyjadriť hodnotu veci v peniazoch. Rovnako zo žaloby na obnovu konania sa platí súdny poplatok podľa osobitnej položky č. 16 Sadzobníka súdnych poplatkov vo výške 99,50 eur. V oboch prípadoch sa teda, či už odmena za právnu službu advokáta alebo súdny poplatok, nepočíta z hodnoty sporu.

56. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky - sp. zn. 5Svk/32/2023 zo dňa 27. marca 2024: „5. Sťažovateľ sa nestotožnil s konštatovaním správneho súdu o nepreskúmateľnosti žalobou napadnutého rozhodnutia [.

Podľa článku II, ods. 9 usmernenia sťažovateľa č. U/07/2021 ČRZ:2946/2021, Centrum pod primerané okolnosti žiadanej právnej pomoci vymedzuje právnu pomoc najmä pre ohrozené skupiny vo veciach úpravy práv a povinností k maloletým deťom, určenia vlastníckeho práva, obmedzenia spôsobilosti na právne úkony, dražby nehnuteľností, ochrany obetí násilných trestných činov, výživného pre plnoleté nezaopatrené dieťa a zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer.

. .]“ 57. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky - sp. zn. 19SVs/3/2022 zo dňa 30. januára 2024: „19. Podporujúc vyššie prezentované závery veľký senát poukazuje aj na to, že predmet konania v správnom súdnictve sa považuje bezvýnimočne za neoceniteľný aj na účely výpočtu náhrady trov konania či súdnych poplatkov. Na účely určenia základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby sa aplikuje § 11 ods. 4 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky o odmenách a náhradách advokátov, a nie § 10 predmetnej vyhlášky, vychádzajúci z hodnoty sporu. Rovnako sa súdny poplatok určuje v správnom súdnictve pevnou sumou (príloha 1, položka č. 10 zákona o súdnych poplatkoch) a nie sumou vypočítanou z hodnoty predmetu konania (príloha 1, položka č. 1 písm. a) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a o poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch“). Obdobne v civilnom sporovom konaní je pri žalobe na určenie, či tu právo je alebo nie je, stanovený súdny poplatok pevnou sumou, keďže predmet

Z ústavnej sťažnosti, jej príloh a vyjadrenia okresného súdu vyplýva, že predmetom konania vo veci samej bolo určenie vlastníctva k hnuteľnej veci a jej vydanie. [. . .] 22. Z doterajšej judikatúry ústavného súdu možno vyvodiť niekoľko modelových prípadov, keď interpretácia a aplikácia jednoduchého práva porušuje tiež ústavou garantované základné

[. . .] 25. Ústavný súd zastáva názor, že v súvislosti s posudzovaním interpretácie a aplikácie dotknutých ustanovení zákona č. 71/1992 Zb. okresným súdom je dôležité poznať a pochopiť pohnútky zákonodarcu, teda poukázať na dôvodovú správu k zákonu č. 273/2007 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Z dôvodovej správy okrem iného vyplýva:

V Bratislave dňa 24. júna 2025