4Svk/23/2021
ECLI:SK:NSSSR:2022:5016200798.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Krajský súd v Žiline
- Sp. zn. 1. inštancie
- 31S/40/2016
- IČS
- 5016200798
- Citované
- 3× inými rozhodnutiami
- Zdroj
- PDF ↗
UZNESENIE
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, v právnej veci žalobcov: 1/ H. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XX, XXX XX F., 2/ D. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom K.. E. XXX, XXX XX F., obaja právne zastúpení: JUDr. Norbert Horváth, Slnečná 592/2, 924 01 Galanta, proti žalovanému: Okresný úrad Námestovo, pozemkový a lesný odbor, Miestneho priemyslu 571, 029 01 Námestovo, za účasti: 1/D. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXX, XXX XX F., 2/ D. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XX, XXX XX F., 3/ O.. M. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX H. XXX, 4/ H. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXX, XXX XX F., 5/ Poľovnícky spolok Hldočín Nižná, IČO: 42349486, so sídlom 027 43 Nižná, 6/ "Orava" podielnické poľnohospodárske družstvo, družstvo, IČO: 36382175, so sídlom Družstevná 510, 027 43 Nižná, 7/ Urbár, pozemkové spoločenstvo Nižná, IČO: 37810073, so sídlom Družstevná 510, 027 43 Nižná, 8/ D.. E. T., bytom XXX XX H., o preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného č. OU-NO-PLO-2015/004874 zo dňa 11.03.2015, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcov proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline sp. zn. 31S/40/2016 zo dňa 25.07.2018, takto
rozhodol:
Kasačnú sťažnosť zamieta . Účastníkom konania sa náhrada trov kasačného konania nepriznáva .
Odôvodnenie
I. Konanie pred správnym súdom
1. Krajský súd v Žiline (ďalej len „krajský súd“ alebo „správny súd“) napadnutým uznesením odmietol žalobu postupom podľa § 98 ods. 1 písm. d/ zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny
poriadok (ďalej len „SSP“), keďže bola podaná oneskorene. Žiadnemu z účastníkov konania nepriznal právo na náhradu trov konania. 2. V odôvodnení svojho rozhodnutia správny súd uviedol, že podľa obsahu a povahy podania posúdil podanie žalobcov ako všeobecnú správnu žalobu v zmysle SSP. Konštatoval, že
zaevidovanie zmluvy o užívaní Poľovného revíru Hldočín - Nižná postupom podľa § 16 zákona č. 274/2009 Z.z. <https://www.aspi.sk/products/lawText/4/2896512/1/ASPI%253A/274/2009 Z.z.%252316> o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o poľovníctve“) je individuálny správny akt s deklaratórnymi účinkami, pretože na jeho základe sa zavŕšilo postúpenie užívania spoločného poľovného revíru jeho vlastníkmi, resp. vlastníkmi poľovných pozemkov, ktoré do tohto revíru patria, na poľovnícku organizáciu s poukazom na § 32 zákona o poľovníctve, č <https://www.aspi.sk/products/lawText/4/2896512/1/ASPI%253A/ 274/2009 Z.z.%252332>o znamená, že sa priamo dotýka výkonu ich vlastníckych práv k týmto pozemkom. Potom aj opatrenie zaevidovanie zmluvy o užívaní Poľovného revíru Hldočín - Nižná môže byť predmetom súdneho prieskumu na základe všeobecnej správnej žalobu postupom podľa § 177 a nasl. SSP. 3.
V prvom rade krajský súd poukázal na to, že žalobná legitimácia žalobcov v predmetnej veci bola sporná. Žalobcovia síce tvrdili, že sú vlastníkmi pozemkov začlenených do spoločného Poľovného revíru Hldočín - Nižná, avšak z výpisu z LV tento fakt nevyplýval.
Aj v prípade, že by žalobcovia túto skutočnosť preukázali, žaloba bola podaná oneskorene. 4. Ďalej uviedol, že žalobca rade 1/ bol v procese zvolania vlastníkov poľovných pozemkov, v rámci zastupovania na zhromaždení vlastníkov, aj v rámci úkonov na uzatvorenie zmluvy o postúpení výkonu práv poľovníctva zastúpený “Orava“ podielnické poľnohospodárske družstvo. Pokiaľ teda žalobca v rade 1/ namietal neplatnosť úkonov splnomocniteľa, ktorý konal v rozsahu jeho splnomocnenia, je na mieste domáhať sa ochrany cestou civilného súdnictva. 5.
Následne argumentoval, že oznámenie rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy je termín, ktorý v správnom konaní používa Správny poriadok <aspi://module='ASPI'&link='71/1967 Zb.'&ucin-k-dni='30.12.9999'>, podľa ktorého sa rozhodnutie účastníkovi oznamuje doručením písomného vyhotovenia tohto rozhodnutia, ak zákon neustanovuje inak. Deň doručenia je dňom oznámenia. Oznámiť rozhodnutie možno aj ústnym vyhlásením, pokiaľ sa účastník vzdal nároku na doručenie písomného vyhotovenia. Nakoľko na evidenciu zmluvy o užívaní poľovného revíru sa podľa § 79 ods. <aspi://module='ASPI'&link='274/2009 Z.z.%252379'&ucin-k-dni='30.12.9999'> 2 písm. c/ zákona o poľovníctve nevzťahuje Správny poriadok <aspi://module='ASPI'&link='71/1967 Zb.'&ucin-k-dni='30.12.9999'>, t.j. zákon č. 71/1967 Zb. <aspi://module='ASPI'&link='71/ 1967 Zb.'&ucin-k-dni='30.12.9999'>, žalovaný nemal povinnosť napadnuté opatrenie doručovať. 6.
Krajský súd uzavrel, že žaloba zo strany žalobcov v rade 1/ až 2/ bola podaná na pošte dňa 23.09.2016, pričom opatrenie o zaevidovaní predmetnej zmluvy zo strany žalovaného bolo zo dňa 11.03.2015, t.j. žaloba bola nepochybne podaná po zákonom stanovenej lehote s poukazom na § 181 ods. 1 SSP <aspi://module='ASPI'&link='162/2015 Z.z.%2523181'&ucin- k-dni='30.12.9999'>.
II. Kasačná sťažnosť, vyjadrenia
7. Proti rozhodnutiu správneho súdu podali žalobcovia 1/ a 2/ v postavení sťažovateľov 1/ a 2/ (ďalej aj „sťažovatelia“) kasačnú sťažnosť z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g/ SSP, ktorou sa domáhali zrušenia napadnutého uznesenia krajského súdu a vrátenia veci na ďalšie konanie podľa § 462 ods. 1 SSP. 8. Sťažovatelia mali za to, že opatrenie o evidencii zmluvy o užívaní poľovného revíru pozemkové a lesné odbory okresných úradov povinnosť doručovať nemajú vôbec (§ 79 ods. 2 písm. c/ zákona o poľovníctve), a preto lehota podľa § 181 ods. 1 Správneho poriadku v danom prípade ani uplynúť nemohla. Ak by aj prichádzal do úvahy výklad, podľa ktorého povinnosť doručovať administratívny správny akt tohto druhu existuje (najmä z dôvodu právnej istoty osôb, ktorých sa daný administratívny správny akt týka (je nesporné, že opatrenie o evidencii zmluvy o užívaní poľovného revíru sa týka okrem iného vlastníkov poľovných pozemkov v rámci dotknutého poľovného revíru), určite by to malo (aj s prihliadnutím na § 79 ods. 3 zákona o poľovníctve) byť formou verejnej vyhlášky.
9. Spochybnenie aktívnej vecnej legitimácie žalobcov považovali za nelogické. Kasačný súd opakovane v súvislosti s právnymi vecami týkajúcimi sa preskúmavania opatrení vydaných v rámci administratívneho postupu týkajúceho sa evidencie zmlúv o užívaní poľovných revírov judikoval, že aktívne vecne legitimovaným na podanie správnej žaloby je okrem iného vlastník poľovného pozemku. Z obsahu administratívneho spisu je nesporné, že poľovný revír tvoria poľovné pozemky nachádzajúce sa vo vlastníctve niekoľko tisíc osôb.
Počet účastníkov zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov začlenených do poľovného revíru, na ktorý poukazuje krajský súd je pritom irelevantný, výber prostriedku právnej ochrany je na samotných žalobcoch. V tomto smere je nepochopiteľný odkaz krajského súdu, v zmysle ktorého „je na mieste domáhať sa ochrany cestou civilného súdnictva“.
10. Sťažovatelia sa nestotožnili s právnym názorom krajského súdu o tom, že evidencia zmluvy o užívaní poľovného revíru predstavuje individuálny správny akt deklaratórnej povahy. Zmluva o užívaní poľovného revíru nadobúda svoju účinnosť podľa ich názoru v zmysle § 14 ods. 3 písm. g/ zákona o poľovníctve jej zaevidovaním zo strany príslušného okresného úradu.
11. Sťažovatelia ďalej uviedli, že krajský súd zvýraznil citáciu § 5 ods. 7 a § 79 ods. 2 písm. c/ zákona o poľovníctve, z čoho v kontexte s obsahom bodov 13 až 15 odôvodnenia uznesenia možno vyvodiť právny názor krajského súdu, podľa ktorého ak aj existovala povinnosť doručiť napadnuté opatrenie, žalovaný tak bol povinný učiniť len vo vzťahu k splnomocnencom vlastníkov a PS Hldočín.
12. S týmto právnym názorom sťažovatelia nesúhlasia, pretože tieto subjekty nemajú priznaný mandát zákonný ani zmluvný na zastupovanie pri preberaní napadnutého opatrenia žalovaného. Táto argumentácia nemá oporu v žiadnom všeobecne záväznom právnom predpise. 13.
Ak by kasačný súd akceptoval tento názor, v podstate by bolo nutné konštatovať, že v prípade vyhovenia žiadosti o evidenciu zmluvy o užívaní poľovného revíru niet „de facto“ ani „de iure“ právnej možnosti na preskúmanie opatrenia o evidencii zmluvy o užívaní poľovného revíru, nakoľko splnomocnenci vlastníkov poľovných pozemkov ani budúci užívatelia poľovného revíru ako subjekty, ktoré prichádzajú do úvahy ako možní žiadatelia o evidenciu zmluvy o užívaní poľovného revíru jednak nebudú disponovať oprávnením na podanie správnej žaloby, nakoľko ich žiadosti bolo vyhovené a zároveň na to ani nebudú mať logický dôvod. Vo vzťahu k zvyšným subjektom, najmä vlastníkom poľovných pozemkov, z ktorých je dotknutý poľovný revír zložený zas krajský súd bez bližšieho odôvodnenia konštatuje minimálne pochybnosti o nedostatku ich naliehavého záujmu.
14. K podanej kasačnej sťažnosti sa vyjadril účastník konania v 5/ rade, ktorý navrhol kasačnú sťažnosť zamietnuť podľa § 461 SSP. Sťažovatelia neosvedčili súdu, že ich spoluvlastnícke podiely k nehnuteľnostiam, pozemkom, v žalobe označené len číslom listu vlastníctva, bez ich špecifikácie parcelnými číslami, výmerou a druhom pozemku, tvoria poľovný revír Hldočín - Nižná. Poľovný revír Hldočín - Nižná bol uznaný rozhodnutím Lesného úradu Dolný Kubín zo dňa 05.06.1995 č.k. 405/1994-33-Hl, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 05.06.1995 o celkovej výmere 2679 ha. V tejto súvislosti uviedol, že nie všetky pozemky nachádzajúce sa v katastrálnom území obce F., a časť W. C. sú poľovné pozemky a tvoria uznaný poľovný revír Hldočín - Nižná. 15. Ďalej poukázal na skutočnosť, že z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie F. a listu vlastníctva č. XXXX katastrálne územie F. je nesporné, že sa jedná o tzv. spoločnú nehnuteľnosť podľa zákona č. 97/2013 Z.z. (patriacu pozemkovému spoločenstvu)
nedielnu nehnuteľnosť, ku ktorej sú oprávnení vykonávať práva všetci spoluvlastníci zapísaní na príslušnom liste vlastníctva, resp. členov pozemkového spoločenstva je oprávnený v konaní na súde zastupovať výbor pozemkového spoločenstva. V tomto prípade nie je daný okruh účastníkov v konaní o práve k spoločnej nehnuteľnosti. Podľa zákona č. 97/2013 Z.z. sú v konaní o právach k spoločnej nehnuteľnosti oprávnení všetci spoluvlastníci spoločnej nehnuteľnosti pretože sa ich to týka a títo by mali byť účastníkom konania.
16. Z konania vedeného na okresnom súde Námestovo sp. zn. 7C/170/2016 o určenie neplatnosti zmluvy o užívaní poľovného revíru je známe, že pozemky žalobkyne v 1/ rade vedené na listoch vlastníctva č. XXXX, XXXX, XXXX v katastrálnom území F. nie sú pozemkami, ktoré by boli súčasťou uznaného poľovného revíru Hldočín. Žalobca v 2/ rade je vedený ako spoluvlastník k nehnuteľnostiam na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie F., ktorá je tzv. spoločnou nehnuteľnosťou podľa zákona č. 97/2013 Z.z.
17. Sťažovatelia vo svojom vyjadrení k vyjadreniu ku kasačnej sťažnosti uviedli, že PS Nižná nie je v katastri nehnuteľností vedené ako vlastník spoločnej nehnuteľnosti, pričom zákon o poľovníctve jednoznačne hovorí o Zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov.
Zároveň je nutné zdôrazniť, že PS Nižná nepreukázalo oprávnenie konať za podielových spoluvlastníkov spoločnej nehnuteľnosti. Otázka zastupovania členov pozemkového spoločenstva nie je riešená v zmluve o založení, v stanovách, ani v žiadnom inom jeho internom akte.
Zákon o pozemkových spoločenstvách v § 19 ods. 1 výslovne ustanovuje, že pozemkové spoločenstvo na účely podnikania vykonáva výlučne poľnohospodársku prvovýrobu, resp. hospodári v lesoch a na vodných plochách. Z uvedeného je zrejmé, že tak platná a účinná legislatíva, ako ani interné predpisy pozemkového spoločenstva neoprávňujú žiaden jeho orgán zúčastniť sa zhromaždenia vlastníkov a hlasovať na ňom a už vôbec nebránia podielovému spoluvlastníkovi spoločnej nehnuteľnosti uplatňovať si svoje práva v súvislosti s rozhodovaním o výkone práva poľovníctva priamo. 18.
Vzhľadom na to, že žalovaný a rovnako tak ani žiaden z ďalších účastníkov konania doposiaľ nevzniesli námietku nedostatku ich aktívnej vecnej legitimácie sťažovatelia mali za to, že táto záležitosť je aj s prihliadnutím na zásadu koncentrácie konania nesporná a iný dôkaz v tomto smere krajskému súdu nepredložili.
19. Ku konaniu sp. zn. 7C/170/2016 uviedli, že predmetné konanie nie je právoplatne skončené. 20. Ďalší účastníci konania sa k podanej kasačnej sťažnosti nevyjadrili.
III. Konanie na kasačnom súde
21. Prejednávaná vec bola dňa 08.10.2018 predložená Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky ako súdu príslušnému na konanie a rozhodnutie podľa právnej úpravy účinnej k danému dňu. Na Najvyššom súde Slovenskej republiky bola vec náhodným výberom pridelená na rozhodnutie senátu 8S - sp. zn.: 8Sžk/34/2018. S účinnosťou ku dňu 1. augusta 2021 (§ 101e ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov) začal svoju právomoc vykonávať Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, pričom k tomuto dňu prešiel z Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky výkon súdnictva vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. augusta 2021 daná právomoc Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (čl. 154g ods. 4 a 6 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).
Prejednávaná vec bola dňom 13.10.2021 vrátená Krajskému súdu v Žiline na odstránenie nedostatku a následne predložená Najvyššiemu správnemu súdu dňa 07.12.2021 pod sp. zn. 4Svk/23/2021. 22. Najvyšší správny súd ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach dôvodov podanej kasačnej sťažnosti (§ 440 SSP), bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná a je potrebné ju zamietnuť.
23. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky z obsahu súdneho spisu zistil, že predmetom administratívneho konania Okresného úradu Námestovo, pozemkový a lesný odbor bola evidencia zmluvy o užívaní poľovného revíru podľa ustanovenia § 16 ods. 1 zákona o poľovníctve pre poľovný revír Hldočín - Nižná, kód revíru 934, okres Tvrdošín, poľovná oblasť J VII. Oravská Magura, uznaný rozhodnutím Lesného úradu Dolný Kubín z 5. júna 1995 č. 405/1994-33-Hl.
24. Dňa 09.03.2015 bola žalovanému predložená žiadosť o evidenciu zmluvy o užívaní poľovného revíru Poľovníckym spolkom HLDOČÍN NIŽNÁ, so sídlom Nižná, 027 43 Nižná, IČO: 42349486, v mene ktorého podal žiadosť o evidenciu zmluvy H. U., označený v žiadosti o evidenciu zmluvy ako predseda spolku.
25. K žiadosti bola priložená príloha - „Zmluva o užívaní poľovného revíru uzatvorená v zmysle § 13 a nasl. zákona č. 274/2009 Zb. zák. v znení zákona č. 72/2012 Zb. zák. a zákona č. 115/2013 Zb. zák. o poľovníctve“ uzatvorená medzi vlastníkmi poľovných pozemkov predmetného poľovného revíru, za ktorých zmluvu uzavreli: 1) D. P., narodený XX.XX.XXXX, bytom v F., 2) D. P., narodený XX.XX.XXXX, bytom v F., 3) O.. M. H., narodený 2X.XX.XXXX, bytom v H. a 4) H. U., narodený XX.XX.XXXX, bytom v F. a užívateľom poľovného revíru, za ktorý predmetnú zmluvu uzavreli : 1) O.. E. A., člen výboru Poľovníckeho spolku a hospodár a 2) O.. C. Q., člen výboru Poľovníckeho spolku a tajomník. Predmetná zmluva bola uzatvorená v Nižnej dňa 02.03.2015 a na predmetnej zmluve sú uvedené podpisy všetkých vyššie určených osôb.
26. Druhou prílohou k žiadosti o zaevidovanie zmluvy bola Notárska zápisnica z 29.10.2014 č. N 187/2014, NZ 41118/2014, NCRIs 41915/2014, ktorá osvedčuje priebeh zhromaždenia vlastníkov spoločného predmetného poľovného revíru podľa ustanovenia § 5 zákona o poľovníctve. Súčasťou predmetnej notárskej zápisnice boli pripojené fotokópie ďalších listín s osvedčením o správnosti fotokópie z 29.10.2014 notárom JUDr. Vladimírom Balunom. 27. Žalovaný dňa 11.03.2015, číslo spisu: OU-NO-PLO-2015/004874 zaevidoval podľa ustanovenia § 16 ods. 1 zákona o poľovníctve predmetnú zmluvu, ktorú skutočnosť vyznačil otlačkom úradnej pečiatky na zmluve s pripojením podpisu úradníka.
28. Následne žalovaný orgán vydal oznámenie o zaevidovaní zmluvy o užívaní Poľovného revíru Hldočín - Nižná z 11.03.2015 č. OU-NO-PLO-2015/004874, ktoré bolo preukázateľne doručené nasledovným subjektom: 1) D. P., 2) D. P., 3) O.. M. H..
Oznámenie o zaevidovaní zmluvy bolo doručované aj subjektom : 1) H. U. a 2) Poľovnícky spolok HLDOČÍN NIŽNÁ.
IV. Právne predpisy, právne názory kasačného súdu
29. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
30. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom
súde. 31. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
32. Podľa § 181 ods. 1 - 4 fyzická osoba alebo právnická osoba musí správnu žalobu podať v lehote dvoch mesiacov od oznámenia rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, proti ktorému smeruje, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. Prokurátor musí správnu žalobu podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy o nevyhovení protestu prokurátora. Zainteresovaná verejnosť musí správnu žalobu podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo vydania opatrenia orgánu verejnej
správy. Zmeškanie lehoty podľa odsekov 1 až 3 nemožno odpustiť. 33. Zásadnú námietku sťažovateľov, že lehota podľa § 181 ods. 1 SSP uplynúť nemohla, vyhodnotil kasačný súd ako nedôvodnú.
34. Včasné podanie správnej žaloby (v lehote dvoch mesiacov) je procesnou podmienkou, nedostatok ktorej nie je odstrániteľný. Zmeškanie lehoty (§ 181 ods. 4 SSP) nemožno odpustiť. Nepodanie žaloby včas vedie k odmietnutiu žaloby [§ 98 ods. 1 písm. d/ SSP].
Je preto potrebné venovať dostatočnú pozornosť začiatku plynutia lehôt. 35. Oznámenie rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy je termín, ktorý v správnom konaní používa správny poriadok, podľa ktorého sa rozhodnutie účastníkovi oznamuje doručením písomného vyhotovenia tohto rozhodnutia, ak zákon neustanovuje inak. Deň doručenia je dňom oznámenia. Oznámiť rozhodnutie možno aj ústnym vyhlásením, pokiaľ sa účastník vzdal nároku na doručenie písomného vyhotovenia. Ak sa namiesto doručenia písomného vyhotovenia rozhodnutia vydáva osobitný doklad, dňom oznámenia rozhodnutia je deň prevzatia dokladu.
36. Postup evidencie zmluvy vlastníkov spoločného poľovného revíru o jeho užívaní podľa ustanovenia § 12 zákona o poľovníctve a zmluvy o užívaní poľovného revíru podľa ustanovenia § 13 zákona o poľovníctve je osobitným administratívnym postupom, ktorý je upravený v ustanovení § 16 zákona o poľovníctve.
37. Výsledkom procesu evidencie zmluvy o užívaní poľovného revíru je písomné oznámenie o vykonaní evidencie, opatrené odtlačkom úradnej pečiatky a podpisom osoby konajúcej v mene správneho orgánu. Z hľadiska právnej povahy takéhoto oznámenia ide o tzv. individuálny správny akt, ktorý síce nemá povahu správneho rozhodnutia, no zákon s ním spája relevantné právne účinky, a teda reálne sa dotýka práv a právom chránených záujmov fyzických alebo právnických osôb. 38.
Tvrdený záver sa opiera najmä o skutočnosť, že s oznámením o vykonaní evidencie zmluvy o užívaní poľovného revíru je spojené nadobudnutie účinnosti zmluvy, a teda reálny vznik práva užívateľa v dotknutom poľovnom revíri vykonávať právo poľovníctva.
39. Oznámenie o vykonaní evidencie zmluvy o užívaní poľovného revíru konajúci správny orgán spravidla doručí len užívateľovi poľovného revíru a splnomocnencom vlastníkov poľovných pozemkov, zvoleným na zhromaždení vlastníkov. Keďže nejde o správne konanie, vlastníci dotknutých poľovných pozemkov nie sú účastníkmi konania, a preto im predmetné oznámenie o vykonaní evidencie nie je potrebné oznámiť (a to ani spôsobom podľa § 26 SSP).
40. Proti oznámeniu o vykonaní evidencie zmluvy o užívaní poľovného revíru nie je možné využiť žiaden riadny ani mimoriadny opravný prostriedok. Označený správny akt, je ale preskúmateľný v rámci dozoru prokuratúry v netrestnej oblasti a správneho súdnictva podaním všeobecnej správnej žaloby.
41. V danom prípade bola žaloba podaná na pošte dňa 23.09.2016, pričom opatrenie o zaevidovaní predmetnej zmluvy zo strany žalovaného bolo zo dňa 11.03.2015, a preto žaloba bola nepochybne podaná po zákonom stanovenej lehote s poukazom na § 181 ods. 1 SSP <aspi://module='ASPI'&link='162/2015 Z.z.%2523181'&ucin-k-dni='30.12.9999'>.
42. Kasačný súd s poukazom na § 5 ods. 7 zákona o poľovníctve a na skutočnosti vyplývajúce z administratívneho spisu konštatuje, že napadnuté opatrenie žalovaného bolo doručené zvoleným splnomocnencom vlastníkov poľovných pozemkov. Títo splnomocnenci boli v súlade s dotknutými ustanoveniami zákona o poľovníctve riadne zvolení na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov. Zo spisu mal kasačný súd za preukázané, že pozvánky spolu s uvedením konkrétnych bodov programu boli zverejnené prostredníctvom verejnej vyhlášky a sťažovatelia tak objektívne mohli mať vedomosť o tom, že sa takéto zhromaždenie uskutoční a mali možnosť sa tohto zhromaždenia vlastníkov zúčastniť a aktívne sa ňom podieľať vo vzťahu k jednotlivým bodom programu.
43. Skutočnosť, že túto možnosť nevyužili nemá s ohľadom na skutkové okolnosti vplyv na určenie začiatku plynutia lehoty na podania správnej žaloby podľa § 181 SSP. 44. Kasačný súd však vzhliadol ako dôvodnú námietku sťažovateľov, ktorou nesúhlasili s právnym názorom krajského súdu o tom, že evidencia zmluvy o užívaní poľovného revíru predstavuje individuálny správny akt deklaratórnej povahy. Nemožno mať pochybnosť o tom, že opatrenie okresného úradu je individuálny správny akt s konštitutívnymi účinkami, pretože na jeho základe sa zavŕši postúpenie užívania spoločného poľovného revíru jeho vlastníkmi, resp. vlastníkmi poľovných pozemkov, ktoré do tohto revíru patria, na užívateľa poľovného revíru. Z tohto dôvodu potom aj označené opatrenie môže byť predmetom súdneho prieskumu na základe správnej žaloby.
45. Kasačný súd sa v ostatnom plne stotožňuje s napadnutým uznesením krajského súdu a konštatuje, že krajský súd sa s danou vecou dostatočne vysporiadal, racionálne odôvodnil svoje úvahy a vyvodil správne skutkové a právne závery. S ohľadom na uvedené kasačný súd podľa § 461 SSP zamietol kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú.
46. O trovách kasačného konania rozhodol Najvyšší správny súd Slovenskej republiky podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 467 ods. 1 SSP. Sťažovatelia v kasačnom konaní úspech nemali a žalovanému náhrada trov kasačného konania prislúcha len v prípadoch, ak to možno spravodlivo požadovať a po splnení zákonom stanovených podmienok len výnimočne (§ 168 SSP), ktoré podľa obsahu súdnych spisov nenastali, preto súd účastníkom konania právo na náhradu trov kasačného konania nepriznal. Ďalším účastníkom kasačný súd nepriznal náhradu trov konania podľa § 169 SSP.
47. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 21. apríla 2022