4Svk/23/2024

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu - prof. JUDr. PhDr. Petra Potáscha, PhD. a členov senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD., LL.M. a JUDr. Vlastimila Pavlikovského - v právnej veci žalobcu: Okresná prokuratúra Zvolen, Trhová 7, 960 19 Zvolen, proti žalovanému (sťažovateľ): Mesto Zvolen, Námestie Slobody 22, 960 01 Zvolen, IČO: 00320439, za účasti ďalších účastníkov konania: 1/ D.. D. Q., nar. XX. XX. XXXX, J. X, XXX XX I., 2/ D.. F. Q., X.., nar. XX. XX. XXXX, J. X, XXX XX Zvolen, obaja zast.: JUDr. Michal Holčík, advokát, Námestie SNP 27, 960 01 Zvolen a osoby zúčastnenej na konaní: ZP Development Plus, s.r.o., Námestie SNP 74/28, 960 01 Zvolen, IČO: 52803538, zast.: kohút & partners, s.r.o., Námestie SNP 74/28, 960 01 Zvolen, IČO: 47235888, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SÚ 4250/2018/2-rozh. zo dňa 20.11.2018 - v konaní o kasačnej sťažnosti žalovaného proti právoplatnému rozsudku Správneho súdu v Banskej Bystrici č. k. BB-76S/81/2022-132 zo dňa 17. júla 2024, takto

rozhodol:

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta. II. Účastníkom konania sa nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva. III. Osobe zúčastnenej na konaní sa nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I. Administratívne konanie, konanie pred správnym súdom

katastrálnom Y. Zvolen (ďalej aj ako „stavebné povolenie“), v prospech stavebníkov - ďalších účastníkov konania. Medzi podmienkami pre umiestnenie a uskutočnenie stavby stavebný úrad určil pod bodom č. 12 podmienku: „Stavbu alebo jej časť bude možné užívať na základe kolaudačného rozhodnutia stavebného úradu vydaného na základe návrhu stavebníka. Kolaudačné rozhodnutie nebude možné vydať, pokiaľ nebude skolaudovaná technická infraštruktúra v území, na ktorú má byť stavba rodinného domu pripojená, vrátane prístupovej miestnej komunikácie.“. 2. Žalovaný ako stavebný úrad vydal dňa 20.11.2018 kolaudačné rozhodnutie č. SÚ 4250/ 2018/2-rozh. (ďalej aj ako „kolaudačné rozhodnutie“) na stavbu „Rodinný dom“, umiestnenú na pozemku v katastrálnom území I., parcela KN-C č. XXXX/XX, XXXX/XX.

potokoch. Existujúca účelová komunikácia, ktorá nie je v správe mesta Zvolen, postačuje prístupu k rodinnému domu. Kolaudačné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 21.11.2018. 3. Proti kolaudačnému rozhodnutiu podal dňa 21.09.2021 prokurátor Okresnej prokuratúry Zvolen protest č. Pd 135/21/6611-7 zo dňa 17.09.2021 z dôvodu, že vydaním tohto rozhodnutia a postupom, ktorý jeho vydaniu predchádzal, boli porušené ustanovenia § 3 ods. 1 a ods. 5, § 32 ods. 1, § 46 a § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) (ďalej aj ako „Správny poriadok“) v nadväznosti na § 81b písm. c) zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) - ďalej aj ako „stavebný zákon“. Prokurátor navrhol, aby žalovaný protestom napadnuté kolaudačné rozhodnutie zrušil.

žalobu. Domáhal sa preskúmania zákonnosti kolaudačného rozhodnutia žalovaného, jeho zrušenia a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. O tejto žalobe Správny súd v Banskej Bystrici rozhodol rozsudkom č. k. BB-76S/81/2022-132 zo dňa 17. júla 2024 tak, že zrušil rozhodnutie žalovaného - mesta Zvolen - č. SÚ 4250/2018/2-rozh. zo dňa 20.11.2018 a vec mu vrátil na ďalšie konanie (ďalej aj ako „napadnutý rozsudok“) - výrok I napadnutého rozsudku. O trovách konania (výrok II napadnutého rozsudku) rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov konania právo na ich náhradu nepriznal.

Nebol tak zaistený bezpečný prístup a príchod k stavbe rodinného domu ďalších účastníkov konania, ako jedna z neopomenuteľných podmienok vydania kolaudačného rozhodnutia. Správny súd skonštatoval, že skutočnosť, že ďalší účastníci konania pred vydaním kolaudačného rozhodnutia nesplnili podmienku číslo 12 stavebného povolenia na stavbu ich rodinného domu, nebola medzi účastníkmi konania sporná. Sám žalovaný v odôvodnení kolaudačného rozhodnutia uviedol, že podmienka číslo 12 pre realizáciu stavby nevybudovaním prístupovej komunikácie splnená nebola. Sporným medzi účastníkmi konania zostalo posúdenie existujúcej komunikácie (cesty), ktorá zabezpečuje prístup k rodinnému domu ďalších účastníkov konania, ako účelovej komunikácie a jej spôsobilosti zaisťovať bezpečný prístup a príchod k stavbe rodinného domu tak, ako to vyžaduje § 81b písm. c) stavebného zákona.

Správny súd po preskúmaní obsahu administratívneho spisu uznal námietku žalobcu, že stavebníci stanovisko cestného orgánu k existujúcej komunikácii, na ktorú by mal byť ich rodinný dom napojený, nepredložili. Zistil tiež, že takéto stanovisko nie je obsahom administratívneho spisu vo veci návrhu ďalších účastníkov konania na vydanie kolaudačného rozhodnutia na stavbu

8. V tejto súvislosti správny súd doplnil, že pokiaľ žalovaný vychádzal zo stanoviska označeného žalobcom, t. j. zo stanoviska mesta Zvolen, odboru výstavby, životného prostredia a dopravy číslo SSO-3444/2018 zo dňa 13.08.2018 k žiadosti o pripojenie cesty v katastrálnom území Zvolen, lokalita Zlatý potok - V potokoch, adresovaného spoločnosti Master Consulting s.r.o., bol povinný v odôvodnení kolaudačného rozhodnutia toto stanovisko konkretizovať a zároveň toto stanovisko by muselo byť súčasťou administratívneho spisu. Žalovaný však takto nepostupoval, ani bližšie nezdôvodnil, aké úvahy ho viedli k záveru, že k stavbe rodinného domu ďalších účastníkov konania je zaistený bezpečný prístup.

rozhodnutia. Správny súd uznal, že odôvodnenie rozhodnutia žalovaného môže byť stručné, ale súčasne musí vyhovovať zákonným požiadavkám na jeho preskúmateľnosť, teda musí dostatočne ozrejmiť splnenie podmienok pre jeho vydanie. Napokon doplnil, že preskúmavané kolaudačné rozhodnutie obsahuje záver, ku ktorému žalovaný dospel, s poukazom na nekonkretizované stanovisko, avšak bližšie skutočnosti, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie, ani označenie právnych predpisov (vo vzťahu k posúdeniu charakteru spornej komunikácie), na základe ktorých rozhodol, v rozhodnutí nájsť nemožno.

vyplýva, že týmto stanoviskom zrejme bolo stanovisko, ktoré bolo súčasťou administratívneho spisu číslo 3640/2014 a bolo predložené inými stavebníkmi k ich žiadosti o pokračovanie v kolaudačnom konaní. Tu potom správny súd doplnil, že žalovaný nepostupoval v súlade s ustanoveniami Správneho poriadku a stavebného zákona, keď toto stanovisko použil ako podklad kolaudačného rozhodnutia zrejme len ako skutočnosť jemu známu z úradnej činnosti.

stavby. Takto zistený skutkový stav veci zjavne nekorešponduje so skutočnosťou, ktorá bola známa aj žalovanému pri vydávaní kolaudačného rozhodnutia, že nebola splnená podmienka číslo 12 pre realizáciu stavby, keď nebola vybudovaná prístupová komunikácia k rodinnému

Navyše, žalovaný nevenoval pozornosť tomu, či žalobcovia mali oprávnenie prechádzať po časti komunikácie nachádzajúcej sa na pozemkoch parc. č. XXXX/XX, ktorá nebola vo vlastníctve ďalších účastníkov konania. Správny súd potom uzavrel, že takýto postup žalovaného je v rozpore s § 3 ods. 5 a § 32 ods. 1 a 2 Správneho poriadku, v zmysle ktorých rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci, pričom správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre

Len poukaz na stanovisko cestného orgánu v inej veci nemožno považovať za postačujúce pre prijatie záveru o existencii verejnej účelovej komunikácie zaisťujúcej bezpečný prístup a príchod k rodinnému domu účastníkov konania. Žalovaný mal zistiť, či v predmetnej lokalite Zlatý potok - V potokoch skutočne existuje verejná účelová komunikácia v zmysle príslušných ustanovení cestného zákona (§ 22) a vo svojom rozhodnutí mal poskytnúť vysvetlenie podporené príslušnými zákonnými ustanoveniami, ktoré by ozrejmilo existenciu spornej účelovej komunikácie zaisťujúcej prístup k rodinnému domu ďalších účastníkov konania. 12. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe uviedol, že podľa údajov v katastrálnom operáte

Z vecného hľadiska sa pritom správny súd s touto argumentáciou nestotožnil, keď v napadnutom rozsudku uviedol, že poznámka na liste vlastníctva nepreukazuje existenciu účelovej, ani inej pozemnej komunikácie na uvedených pozemkoch. Z rozsudku správneho súdu vyplýva, že poznámku zapísanú na liste vlastníctva nemožno považovať za spôsobilú preukázať existenciu verejnej účelovej komunikácie, a to navyše za stavu, kedy z takto zapísanej poznámky ani nemožno jednoznačne vyvodiť existenciu účelovej komunikácie - a nie napr. lesnej cesty, poľnej cesty, chodníka, nekrytého parkoviska (a pod).

V tomto kontexte správny súd stručne zhrnul podstatu a význam inštitútu tzv. dozoru prokurátora, resp. prokurátorskej žaloby. Uviedol, že úlohou prokurátora je chrániť zákonnosť aj práva a zákonom chránené záujmy fyzických osôb, právnických osôb a štátu.

Správny súd sa stotožnil so žalobcom v tom smere, že dobromyseľnosť ďalších účastníkov konania vo vzťahu k nadobudnutiu práva užívať stavbu ich rodinného domu, vyplývajúceho z napadnutého kolaudačného rozhodnutia, je potrebné posudzovať v čase a za podmienok, kedy toto právo ďalší účastníci konania nadobudli. Je nesporné, že ďalší účastníci konania o povinnosti uloženej im stavebným úradom už v stavebnom povolení, t. j. o povinnosti vybudovať prístupovú komunikáciu k rodinnému domu, mali vedomosť už v čase podania návrhu na vydanie kolaudačného rozhodnutia. Ďalší účastníci konania v tomto smere nepreukázali vykonanie žiadnych krokov smerujúcich k splneniu podmienky číslo 12 stavebného povolenia. K návrhu na vydanie kolaudačného rozhodnutia nepripojili žiadny doklad preukazujúci existenciu legálnej pozemnej komunikácie, na ktorú by bol ich rodinný dom napojený. Neurobili tak ani v priebehu kolaudačného konania. Museli si byť vedomí toho, že zaistenie bezpečného prístupu a príchodu k stavbe podľa § 81b písm. c) stavebného zákona je jednou z nevyhnutných podmienok vydania kolaudačného rozhodnutia a bez jej splnenia nie je možné toto rozhodnutie vydať.

postavené. Súčasne uznal žalobné námietky žalobcu, že zistenie skutkového stavu žalovaným bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci (žalovaný nezisťoval, či k rodinnému domu skutočne vedie legálna pozemná komunikácia zaisťujúca bezpečný prístup a príjazd k stavbe) a skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu (súčasťou administratívneho spisu nebolo stanovisko cestného správneho orgánu, na ktoré žalovaný v odôvodnení kolaudačného rozhodnutia poukázal). Preto kolaudačné rozhodnutie žalovaného zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. d), e), f) SSP a podľa § 191 ods. 4 SSP vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

II. Kasačná sťažnosť žalovaného, vyjadrenia k nej

17. Z materiálneho hľadiska sťažovateľ napádal nesprávne právne posúdenie toho, že správny súd akceptoval prokurátora okresnej prokuratúry ako žalobcu v tomto konaní. Uviedol, že tak prokurátor, ako ani osoba zúčastnená na konaní, neboli účastníkmi stavebného a ani kolaudačného konania vo veci. Poukázal pritom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (sp. zn. 2Sžo/228/2009 zo dňa 19.01.2010) a odkazom naň namietal, že kolaudačné rozhodnutie môže napadnúť žalobou o preskúmanie jeho zákonnosti len účastník správneho konania, ktorý bol týmto rozhodnutím priamo dotknutý na svojich subjektívnych právach spojených s užívaním stavby, ktoré boli predmetom kolaudačného konania.

18. Právne posúdenie (v merite) napádal sťažovateľ tým, že stavebný úrad (žalovaný/ sťažovateľ) sa s podmienkou č. 12 zo stavebného povolenia vysporiadal tak, že záver pre vydanie kolaudačného rozhodnutia odôvodnil existenciu prístupovej komunikácie na základe stanoviska cestného správneho orgánu, ktoré mu predložili stavebníci a na základe poznámky na liste vlastníctva, v ktorom bolo uvedené, že pozemky, na ktorých sa mala vybudovať prístupová cesta pre stavbu sa využívajú ako účelová komunikácia. Akceptoval tak existujúcu účelovú komunikáciu, ktorá - podľa názoru stavebného úradu - dostatočne zabezpečuje bezpečný prístup na pozemok.

20. Podľa názoru sťažovateľa je v súčasnosti v rámci odbornej verejnosti podmienka č. 12 uvedená v stavebnom povolení považovaná za nezákonnú a dochádza k zmene rozhodovacej praxe nadriadených orgánov v obdobných situáciách. V tomto kontexte poukázal na rozhodnutie Regionálneho úradu pre územné plánovanie a výstavbu Banská Bystrica - sp. zn. 05886/2024-17.1.2 zo dňa 26.08.2024, ktorým ruší rozhodnutie mesta Zvolen č. SÚ 2605/ 2024-3-Rozh. zo dňa 04.07.2024 a z ktorého ma vyplývať, že „Ak prístupová cesta nebude verejnou komunikáciou, nemusí spĺňať požiadavku na pozemnú komunikáciu, teda môže mať aj nespevnený povrch. V stavebnom konaní musí stavebník preukázať, že má zabezpečený prístup ku stavbe nie prístupovú cestu“.

22. V ďalšom poukázal na to, že na základe právoplatného kolaudačného rozhodnutia začali vlastníci stavieb tieto užívať a jeho zrušením došlo k zásahu do ich dobromyseľne nadobudnutých práv, ktoré odvíjajú od predmetného kolaudačného rozhodnutia (vrátane evidencie trvalého pobytu).

V tomto kontexte poukázal na rozhodovaciu prax, podľa ktorej formálne vady rozhodnutia, ktoré nespôsobujú účastníkovi konania ujmu, nie sú podstatnou vadou, pre ktorú by bolo nevyhnutné rozhodnutie ako nezákonné zrušiť. Je dôležité zdôrazniť, že

V nadväznosti na to tiež odkázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (sp. zn. 4Sž/31/02), podľa ktorého inštitút mimoriadnych opravných prostriedkov pri rešpektovaní stability práv priznaným právoplatným rozhodnutím nie je určený na odstraňovanie procesných vád a nedostatkov, ktoré nemali vplyv na zákonnosť rozhodnutia z hľadiska hmotného práva.

trvalý pobyt. Kolaudačné rozhodnutie takisto predstavuje aj podklad pre zapísanie vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností, zrušenie kolaudačného rozhodnutia by tak ohrozilo aj samotné vlastnícke právo vlastníkov. Sťažovateľ namieta, že uvedené by zasiahlo do vlastníckych práv a v neposlednom aj do práva na bývanie (dotknutých osôb). Podľa názoru sťažovateľa je potom zrušujúci rozsudok správneho súdu v rozpore s princípom právnej istoty a zasahuje do mnohých dobromyseľne nadobudnutých práv chránených Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými dokumentmi.

25. V kasačnej sťažnosti žalovaný poukázal na rozhodovaciu prax, podľa ktorej k imanentným znakom právneho štátu v zmysle článku 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky patrí aj princíp právnej istoty, ktorý je spolu s princípom spravodlivosti znakom materiálneho právneho štátu.

tými subjektami, ktorým boli priznané. Ďalej (v nadväznosti na vybrané súdne rozhodnutia) sťažovateľ argumentoval, že základné právo na súdnu a inú právnu ochranu v sebe zahŕňa aj právo jednotlivca na legitímne očakávania. Z hľadiska princípu právnej istoty podlieha ochrane aj legitímne očakávanie, ktoré je užšou kategóriou ako právna istota (napr. nález Ústavného súdu SR, sp. zn. PL. ÚS 16/06 zo dňa 30.04.2008, nález Ústavného súdu SR - sp. zn. PI. ÚS 12/05 zo dňa 28.11.2007). Citujúc rozhodnutie ústavného súdu - sp. zn. PL. ÚS 21/08 uviedol, že tento poskytol pred princípom ochrany ústavnosti a zákonnosti práve ochranu princípu právnej istoty dôvodiac, že: „Po uplynutí lehoty, ktorú zákonodarca zohľadňujúci, rešpektujúci a chrániaci ústavné princípy a ústavou chránené hodnoty považuje za primeranú na zásah do právoplatných rozhodnutí orgánov verejnej moci, sa v materiálnom právnom štáte v kolízii dvoch ústavných princípov - princípu právnej istoty a princípu ochrany ústavnosti a zákonnosti - spravidla uprednostňuje princíp právnej istoty, čím sa okrem iného zabezpečuje

27. Z vyššie uvedených dôvodov sťažovateľ zhrnul, že nesprávne právne posúdenie veci zo strany správneho súdu spočíva v tom, že „správne zvolenú a správne interpretovanú právnu normu nesprávne aplikoval, keď rozhodol o nezákonnosti kolaudačného rozhodnutia, čím narušil princíp právnej istoty a ochranu vlastníctva účastníkov konania“.

29. Odkazujúc na vyššie uvedenú argumentáciu sťažovateľ napokon navrhol, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd zrušil napadnutý rozsudok správneho súdu, resp. tento zmenil tak, že správnu žalobu zamietne alebo aby konanie zastavil.

Skonštatoval, že ochrany iných ako subjektívnych práv sa v konaní pred správnym súdom domáha práve prokurátor, pričom možnosť podať žalobu v podmienkach súdenej veci sa odvíja do toho, že protestu prokurátora nebolo vo veci vyhovené. Vzhľadom na uvedené, žalobca napadol zákonnosť protestovaného rozhodnutia pred súdom, a to v lehote podľa § 181 SSP. 31. Žalobca nesúhlasil s tým, že by skutkové okolnosti veci nevyhodnotil správny súd v súlade so zákonom a fakticky zreplikoval zistenia správneho súdu vyjadrené v napadnutom

32. Ku kasačnej sťažnosti žalovaného sa podaním zo dňa 13.01.2025 vyjadrila osoba zúčastnená na konaní (ZP Development Plus, s.r.o.). Uviedla, že z kasačnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ v konaní neargumentuje ako „nestranný orgán verejnej moci, ale skôr ako právny zástupca vlastníkov rodinných domov“ a doplnil, že takýto postoj mal sťažovateľ aj v rámci kolaudačného konania. Takýto postoj mal mať sťažovateľ aj v situácii, kedy sa osoba zúčastnená na konaní ohradila voči tomu, že jej cestu používajú vlastníci rodinných domov v dotknutej lokalite. Predmetným prístupom pritom sťažovateľ „za každú cenu chráni záujmy vlastníkov rodinných domov, a to aj na úkor oprávnených záujmov iných subjektov a zákonnosti“. Napadnutý rozsudok správneho súdu považuje za vecne správny a riadne

V tejto súvislosti doplnila, že ona sama sa považuje za poškodenú osobu z kolaudačného rozhodnutia, a to z dôvodu, že „v dôsledku nezákonnej kolaudácie prechádzali a stále prechádzajú (protiprávne a aj proti našej vôli) manželia Q. k svojej stavbe po našej súkromnej ceste“.

34. Spoločnosť ZP Development Plus, s.r.o. ďalej namietala, že kasačná sťažnosť žalovaného neobsahuje právne posúdenie, ktoré on sám považuje za správne - ako zákonnú náležitosť kasačnej sťažnosti (§ 440 ods. 2 SSP), čím je podľa neho daný dôvod na jej odmietnutie podľa § 459 písm. e) SSP.

cesty. Naviac, podľa osoby zúčastnenej na konaní nie je zrejmé, na základe čoho vyhodnotil žalovaný cestnú stavbu na parcele č. KN-C č. XXXX/XX . práve ako cestu a nie napr. ako parkovisko alebo chodník, na čo poukázal aj správny súd v napadnutom rozsudku.

Princíp právnej istoty je teda premietnutý práve do zákonného časového úseku, v rámci ktorého je ešte možné vstúpiť do právnej sféry dotknutých subjektov. Podľa názoru osoby zúčastnenej na konaní, ak by mala platiť argumentácia sťažovateľa, žiadne právoplatné rozhodnutie správneho orgánu by nemohlo byť správnym súdom zrušené.

nezanikajú. Doplnil tiež, že dokonca aj rozostavaná stavba môže byť zapísaná v katastri nehnuteľností, a preto v súhrne uviedol, že argumentácia sťažovateľa ohľadom vstupu do vlastníckych práv stavebníkov (zrušením kolaudačného rozhodnutia napadnutým rozsudkom) je absolútne nesprávna.

kolaudačné rozhodnutie nevykazovalo len formálne vady odôvodnenia, ale bolo v priamom rozpore so zákonom a bolo nepreskúmateľné, lebo v ňom absentovali úvahy k jednotlivým podmienkam kolaudácie. 39. Vychádzajúc z vyššie uvedenej argumentácie spoločnosť ZP Development Plus, s.r.o. ako osoba zúčastnená na konaní navrhla, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalovaného odmietol alebo zamietol. 40. Ďalší účastníci konania (stavebníci) kasačnú sťažnosť nepodali, ku kasačnej sťažnosti žalovaného sa nevyjadrili.

45. Podľa § 81b písm. c) stavebného zákona, kolaudačné rozhodnutie sa nevydá, ak nie je zaistená bezpečnosť a ochrana zdravia ľudí a životného prostredia, ako aj riadne užívanie stavby na určený účel, najmä ak - c) nie je zaistený bezpečný prístup a príchod k stavbám.

48. Podľa § 3 ods. 1 Správneho poriadku, správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.

50. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. 51.

52. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 53.

55. Podľa § 16 ods. 1 cestného zákona, na začatie stavby diaľnice, cesty alebo miestnej komunikácie a na ich zmeny je potrebné stavebné povolenie, ktoré vydáva špeciálny stavebný úrad (§ 3a), ak ďalej nie je ustanovené inak.

57. Podľa § 45 ods. 1 SSP, prokurátor je oprávnený podať správnu žalobu podľa § 6 ods. 2 písm. a) až d) proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, proti ktorému podal protest, ktorému nebolo vyhovené

59. Podľa § 178 ods. 2 SSP, prokurátor môže podať správnu žalobu proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ak orgán verejnej správy nevyhovel jeho protestu a nezrušil ním napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie.

V. Právne posúdenie veci kasačným súdom

62. Podľa názoru najvyššieho správneho súdu - a to aj v spojení s citovanými zákonnými ustanoveniami (k tomu pozri body 57 až 60 tohto rozsudku vyššie) je nesporné, že správnu žalobu vo veci bol prokurátor oprávnený podať, t. j. bol aktívne legitimovaný na jej podanie. I keď kasačný súd nespochybňuje, že prokurátor nebol účastníkom stavebného konania, ako ani kolaudačného konania (ako to uviedol sťažovateľ v kasačnej sťažnosti), toto neznamená, že kolaudačné rozhodnutie nemohol napadnúť podľa iných zákonných ustanovení, ktoré súd citoval vyššie v tomto rozsudku.

Túto svoju právomoc pritom nevykonáva (v rámci tohto typu súdneho konania) abstraktne, ale práve vo vzťahu ku konkrétnemu rozhodnutiu správneho orgánu. Z uvedeného dôvodu je potom bezpredmetné, že prokurátor (žalobca) nebol účastníkom stavebného, resp. kolaudačného konania, keďže jeho aktívna legitimácia má osobitný právny režim, ktorý nie je závislý od podmienky procesného postavenia - účastníctva - v správnom konaní, v ktorom bolo kolaudačné rozhodnutie vydané.

Z vyššie uvedených dôvodov potom kasačný súd dospel k záveru, že správny súd nepostupoval v rozpore so zákonom, ak akceptoval procesné postavenie prokurátora v tejto veci ako osoby oprávnenej podať správnu žalobu, a to bez ohľadu na to, že prokurátor nebol účastníkom správneho konania, v ktorom bolo vydané kolaudačné konanie, t. j. rozhodnutie, proti ktorému žalobu podal. Túto námietku žalovaného preto kasačný súd vyhodnotil bez ďalšieho ako nedôvodnú.

67. Bez ohľadu na skutočnosti uvedené v bode 66, skúmal kasačný súd v prvom rade kvalitu odôvodnenia kolaudačného rozhodnutia, keď sťažovateľ namietal, že s odôvodnením súvisiace otázky správny súd neposúdil správne.

Správny orgán totiž vydaním kolaudačného rozhodnutia s tým, že zároveň nebola splnená jedna z podmienok právoplatného stavebného povolenia, fakticky konvaliduje tento stav, a preto je nevyhnutné, aby bolo odôvodnenie presvedčivé a vecne správne.

70. Fakticky teda žalovaný oprel svoje rozhodnutie vo veci o listinu, ktorú ani nešpecifikoval a ani nie je súčasťou administratívneho spisu, keď táto listina má, paradoxne, preukazovať a odôvodňovať možnosť skolaudovania stavby rodinného domu stavebníkov bez toho, aby bola splnená jedna z podmienok uvedených v právoplatnom stavebnom povolení.

71. Obdobne, aj ďalšia časť odôvodnenia kolaudačného rozhodnutia, ktorá by mala „legalizovať“ nesplnenie podmienky č. 12 z právoplatného stavebného povolenia („Existujúca účelová komunikácia [. . .] postačuje k prístupu k rodinnému domu.“) neobsahuje žiadne myšlienkové úvahy sťažovateľa o tom, na základe čoho vyhodnotil predmetnú cestu ako účelovú komunikáciu, či, resp. ako skúmal jej právny režim (vlastníctva a užívania) a fakticky túto komunikáciu dostatočne ani len nevymedzil (napr. uvedením parciel, cez ktoré by predmetná cesta mala viesť až k domu, ktorý je predmetom kolaudačného konania).

72. Ak má byť rozhodnutie správneho orgánu považované z hľadiska kvality jeho odôvodnenia za zákonné, potom dôvody vydania alebo nevydania kolaudačného rozhodnutia (a s tým súvisiace vecné a právne závery správneho orgánu), nemôžu vyplývať napr. z rozhodnutí vydaných v konaní o proteste prokurátora (podľa osobitných zákonov) alebo z vyjadrení produkovaných žalovaným v priebehu súdneho konania, v ktorom sa toto rozhodnutie preskúmava. Kvalita rozhodnutia správneho orgánu (vecná správnosť a jeho odôvodnenie) sa testuje vždy vo vzťahu k samotnému zneniu predmetného rozhodnutia, nie vo vzťahu k iným, ďalším - dodatočným vyjadreniam správnych orgánov produkovaných mimo správneho konania, resp. správneho aktu, v ktorom bolo napadnuté rozhodnutie vydané. Rovnako, ak sťažovateľ v kasačnej sťažnosti reagoval napr. následnými zmenami v právnych názoroch v rámci rozhodovacej praxe orgánov verejnej správy (odkazujúc na rozhodnutie správneho orgánu z roku 2024 - k tomu pozri bod 20 vyššie, pozn.: kolaudačné rozhodnutie v tejto veci bolo vydané v roku 2018), príp. na aktuálne odborné diskusie k tomu, či je

Ide o skutkové a právne názory sťažovateľa produkované ex post, neobsiahnuté v samotnom kolaudačnom rozhodnutí. 73. Bez ohľadu na uvedené kasačný súd dopĺňa, že ak sťažovateľ v kasačnej sťažnosti namietal, že nie je možné dohľadať kolaudačné rozhodnutie k ceste, ktorá bola postavená pred cca 60 rokmi (sporná komunikácia) a teda nie je preukázané, na aký účel bola predmetná komunikácia skolaudovaná, je nesporne potrebné (po tom, čo sa správny orgán riadne vysporiada s právnym režimom komunikácie, resp. s tým, či vôbec ide o cestnú komunikáciu), skúmať v primeranom rozsahu aj jej technický (faktický) stav, jej bezpečnostné parametre a pod. (napr. z hľadiska spôsobilosti jej užívania nielen samotnými stavebníkmi, ale napr. aj záchrannými zložkami). Ani týmto otázkam sa však kolaudačné rozhodnutie nevenuje, a to ani v náznakoch.

75. Z týchto dôvodov je potom neopodstatnená aj tá námietka sťažovateľa, v ktorej tento brojil proti tomu, že správny súd pochybil, ak kolaudačné rozhodnutie zrušil len z formálnych dôvodov, keď mal takto zároveň (neprimerane) vstúpiť do právnej istoty stavebníkov, príp. tretích osôb. Vady, ktoré správny súd v priebehu konania identifikoval, vysoko presahujú rozmer reparácie drobných - imateriálnych nedostatkov správneho konania, resp. správneho rozhodnutia sťažovateľa. Rozhodnutie sťažovateľa „odobruje“ nesplnenie jednej z podmienok právoplatného stavebného povolenia (č. 12), robí tak na základe listiny, ktorá v administratívnom spise neexistuje a nie je žiadnym spôsobom dostatočne špecifikovaná ani v samotnom kolaudačnom rozhodnutí. Naviac, úvaha sťažovateľa, že existujúca účelová komunikácia postačuje na prístup k rodinnému domu nie je žiadnym spôsobom v kolaudačnom rozhodnutí detailne rozvitá tak po právnej, ako ani po vecnej stránke (zo skutkového hľadiska), a to najmä jej právny režim, režim možnosti užívania verejnosťou, resp. tretími osobami, jej popis (napr. uvedeným parciel, cez ktoré komunikácia má viesť) a pod.

77. Záverom kasačný súd dopĺňa, že ak sťažovateľ (žalovaný správny orgán) argumentoval princípom právnej istoty a vstupom do vlastníckych práv stavebníkov, javí sa, že ide o argumentáciu, ktorú mali v konaní použiť najmä samotní stavebníci. Tí však kasačnú sťažnosť proti rozsudku správneho súdu nepodali, sami proti zásahu do svojich subjektívnych práv nenamietali a ani neprodukovali ani len vyjadrenie ku kasačnej sťažnosti žalovaného, ktorým by tieto „obavy“ sťažovateľa a namietané zásahy do ich subjektívnych práv potvrdzovali aspoň v kontexte podporného stanoviska vo vzťahu ku kasačnej sťažnosti žalovaného.

súdom. 79. I keď kasačný súd - vo všeobecnosti - zdieľa názor sťažovateľa, že pri takýchto postupoch je potrebné prihliadať na okolnosti veci - vrátane dobromyseľne nadobudnutých práv účastníka konania (pozn.: v kasačnej sťažnosti sťažovateľ odkazuje na právnu úpravu a názory vyslovené vo vzťahu k prieskumu právoplatného rozhodnutia mimo odvolacieho konania podľa Správneho poriadku, čo však nie je súdená vec - k tomu pozri napr. body 22 a 26 vyššie), v súdenej veci - v zhode so správnym súdom - neidentifikoval ani kasačný súd také okolnosti, ktoré by prevažovali v prospech „zakonzervovania“ nezákonného stavu vyplývajúceho z právoplatného kolaudačného rozhodnutia tak, ako bol tento identifikovaný správnym súdom.

neuskutočnili. 81. Pre úplnosť je potrebné dodať, že rozhodnutie správneho súdu síce čiastočne vstupuje do práva stavebníkov predmetnú nehnuteľnosť užívať (keďže došlo k zrušeniu kolaudačného rozhodnutia), ale napadnutý rozsudok správneho súdu (v spojení s týmto rozhodnutím kasačného súdu) žiadnym spôsobom nedopadá na vlastnícke práva stavebníkov (v užšom zmysle slova) k rodinnému domu, ku ktorému sa kolaudačné rozhodnutie viazalo.

Len pre úplnosť je potrebné dodať, že ak dôvodom pre zrušenie kolaudačného rozhodnutia je nezákonnosť rozhodnutia, ktorá je spojená s pochybnosťami o možnosti bezpečného užívania stavby (v kontexte bezpečného prístupu k nej), resp. minimálne s tým, že existencia takéhoto bezpečného napojenia stavby na cestnú komunikáciu nie je dostatočne skutkovo zistené a ani riadne odôvodnené v kolaudačnom rozhodnutí, jedná sa o okolnosť, ktorá je dostatočne relevantná na to, aby tvorila základ pre súvisiaci rozsudok správneho súdu.

mocenským zásahom a pod. (k tomu pozri - o. i. - bod 25 tohto rozsudku vyššie). 83. Ako už kasačný súd naznačil vyššie, v súdenej veci došlo k vydaniu kolaudačného rozhodnutia k rodinnému domu bez toho, aby bola splnená jedna z podmienok vyplývajúcich z právoplatného stavebného povolenia. Stavebný úrad toto nielenže vydaným kolaudačným rozhodnutím „legalizoval“, ale v napadnutom rozhodnutí len dospel k všeobecnému záveru, že existujúca komunikácia postačuje na prístup k príslušnému rodinnému domu, pričom toto mala preukazovať listina predložená stavebníkmi. Táto listina však žiadnym spôsobom nie je v kolaudačnom rozhodnutí špecifikovaná a fakticky - v aktuálnom štádiu konania - pre účely kolaudačného konania ani neexistuje, keďže nebola ani len založená v administratívnom spise. Názory správneho orgánu, že existujúca komunikácia je postačujúca (a aj to bez špecifikácie predmetnej komunikácie napr. vymedzením parciel, na ktorých sa nachádza) a bez akýchkoľvek úvah o jej právnom režime, užívaní verejnosťou (vrátane stavebníkov) a technickej „dostatočnosti“ (vzhľadom na to, že správny orgán nedisponuje kolaudačným

práv. Kolaudačné rozhodnutie všetky tieto významné skutočnosti skutkovo, ani právne nerieši. Naviac, stavebníci podľa stavebného povolenia vedeli o potrebe vybudovania komunikácie k ich rodinnému domu, túto podmienku obsiahnutú v stavebnom povolení odvolaním nenapadli a - naopak - po zrušení kolaudačného rozhodnutia napadnutým rozsudkom správneho súdu kasačnú sťažnosť nepodali, t. j. neuskutočnili úkon, ktorým by sa sami dožadovali ochrany pred týmto úkonom správneho súdu (napr. cez prizmu princípu právnej istoty, ochrany ich vlastníckeho práva, legitímnych očakávaní a pod.). Za týchto okolností ani rozhodnutia súdov, na ktoré sťažovateľ odkazoval, nemôžu odôvodňovať iný záver ako ten, ku ktorému dospel správny súd vo výroku I. napadnutého rozsudku, s ktorým záverom sa kasačný súd stotožnil.

85. Záverom kasačný súd uvádza, že týmto rozsudkom nevyslovuje právny názor, ktorým by žalovaného zaväzoval k tomu, aby v novom konaní užívanie rodinného domu stavebníkom nepovolil. Kasačný súd v súvislosti s predmetom nového konania pred príslušným orgánom odkazuje najmä na bod 27 napadnutého rozsudku správneho súdu.

In: BARICOVÁ, Jana, FEČÍK, Marián, ŠTEVČEK, Marek, FILOVÁ, Anita a kol. Správny súdny poriadok. 1. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2017, s. 839.). Zároveň prokurátorovi nemožno uložiť povinnosť nahradiť trovy konania [§ 170 písm. c) SSP].

In: BARICOVÁ, Jana, FEČÍK, Marián, ŠTEVČEK, Marek, FILOVÁ, Anita a kol. Správny súdny poriadok. 1. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2017, s. 334.). Vzhľadom na uvedené potom kasačný súd náhradu trov kasačného konania prokurátorovi nepriznal. Berúc do úvahy neúspech žalovaného v konaní, tomuto by náhrada v konaní ani nepatrila, keď naviac potom nebolo vo veci dôvodné ani skúmať, či existujú dôvody hodné osobitného zreteľa na priznanie náhrady trov konania sťažovateľovi (žalovanému) - § 168 SSP. Ďalším účastníkom konania náhrada trov konania priznaná nebola, keď týmto žiadne nevznikli (kasačnú sťažnosť nepodali, vyjadrenie ku kasačnej sťažnosti žalovaného nepodali) a naviac v súlade s ustanovením § 169 SSP, ďalším účastníkom konania patrí náhrada trov konania len v prípade, ak plnia povinnosť uloženú súdom, keď im súd v konaní o kasačnej sťažnosti žiadnu povinnosť neuložil. Obdobne, osoba zúčastnená na konaní síce produkovala vyjadrenie ku kasačnej sťažnosti žalovaného, nešlo však o plnenie povinnosti uloženej súdom, a preto náhrada trov konania osobe zúčastnenej na konaní nepatrí.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.