← Späť na vyhľadávanie
Najvyšší správny súd·Rozsudok·22. 10. 2025

4Svk/23/2025

ECLI:SK:NSSSR:2025:7022200197.1

Zamieta
Súd
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
Súd 1. inštancie
Správny súd v Košiciach
Sp. zn. 1. inštancie
KE-8S/32/2022
IČS
7022200197
Zdroj
PDF ↗

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu prof. JUDr. PhDr. Petra Potáscha, PhD. a členov senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD., LL.M. a JUDr. Juraja Vališa, LL.M. - v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): Poľovnícka spoločnosť CRW, Drevárska 23, 902 01 Pezinok, IČO: 52437680, právne zastúpený: Mgr. Richard Trusina, advokát, so sídlom Hálkova 1, 831 03 Bratislava, proti žalovanému: Regionálna veterinárna a potravinová správa Michalovce, so sídlom Sama Chalupku 22, 071 01 Michalovce, o preskúmanie opatrenia žalovaného č. 139/2022-500 zo dňa 02.03.2022, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti právoplatnému rozsudku Správneho súdu v Košiciach - č. k. KE-8S/32/2022 - 85 zo dňa 17. decembra 2024, takto

rozhodol:

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta. II. Účastníkom konania sa nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I. Administratívne konanie, súvisiace rozhodnutia a opatrenia

1. Žalovaný opatrením č. 2019/00250 zo dňa 15.10.2019 (ďalej aj ako „pôvodné opatrenie") podľa § 8 ods. 3 písm. e), § 27 zákona č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti (ďalej aj ako „zákon č. 39/2007 Z. z.") nariadil žalobcovi ako užívateľovi poľovného revíru „Zverník Orlová Strážske" nasledovné opatrenia v nadväznosti na zistené pozitívne nálezy PCB vo vzorkách zveri - muflón obyčajný, diviak lesný, jeleň lesný: - Bod 1/ zakazuje premiestňovanie zveri z poľovného revíru zverník Orlová Strážske a

uvádzanie produktov na trh, - Bod 2/ ukladá informovať dotknuté osoby o náleze PCB vo vzorkách zveri, - Bod 3/ zakazuje konzumáciu produktov pochádzajúcich z ulovenej zveri v poľovnom revíri zverník Orlová Strážske. 2. V roku 2021 žalobca rozdelil zverník Orlová Strážske na základe Doplnku k projektu samostatného zverníka Orlová Strážske vypracovaného A..

L.. M. Y., Y., na dve samostatné časti „oddelenie A východné", v celosti oplotené a oddelené od druhej časti „oddelenie B západné", v zmysle ktorého "každý jedinec ulovenej raticovej zvery určený na ľudskú spotrebu musí byť vyšetrený na obsah PCB" (bod 6. c/).

Okresný úrad Michalovce, pozemkový a lesný odbor dňa 26.05.2021 povolil žalobcovi podľa § 21 ods. 1 písm. c) zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve vypustiť nový druh zveri - danielej zveri do zvernice Orlová Strážske v časti „oddelenie A východné", v súlade s Doplnkom k projektu samostatného zverníka Orlová Strážske vypracovaného A.. L..

M.3. Žalovaný dňa 15.02.2022 povolil žalobcovi presun danielej zveri do tejto časti zvernice zo západnej časti Slovenskej republiky, ktorý presun bol žalobcom realizovaný v priebehu februára 2022. 4. Žalobca žiadosťou zo dňa 03.02.2022 požiadal žalovaného o zrušenie pôvodného opatrenia (bod 1 tohto rozsudku). Žalovaný dňa 17.02.2022 vykonal veterinárnu kontrolu „Zverníka Orlová Strážske" u žalobcu, o ktorej bol vyhotovený úradný záznam č. 8030172202170930, podľa ktorého vykonaná kontrola bola zameraná na podmienky zrušenia pôvodného opatrenia. V nadväznosti na kontrolné zistenia žalovaný uviedol, že zruší už uložené opatrenia žalobcovi a uloží mu nové opatrenia, ktoré zabezpečia, že v prípade výskytu inej ako danielej zveri, sa táto bude likvidovať v kafilerickom zariadení, danielia zver sa po vyskladnení a ulovení bude testovať na analyty PCB a podľa výsledku vyšetrení sa rozhodne o ďalšom nakladaní so

zverou. 5. Žalovaný opatrením č. 139/2022-500 zo dňa 02.03.2022 (ďalej aj ako „napadnuté opatrenie") podľa § 8 ods. 3 písm. e), § 27 zákona č. 39/2007 Z. z., v súlade s citovaného zákona nariadil žalobcovi nasledovné opatrenia:

- Bod 1/ - zakázal premiestňovanie zveri (danielia zver) z poľovného revíru zverník Orlova Strážske „oddelenie A východné" a uvádzanie produktov zo zveri na trh bez predchádzajúceho vyšetrenia vzoriek s cieleným vyšetrením zameraným na chemické prvky (As, Hg, Pb, CD, Ni) a kongenéry PCB (6 kongenérov), - Bod 2/ - uložil zver ulovenú „v oddelení B západné" likvidovať v schválenej prevádzkarni, odovzdať osobe, ktorá vykonáva zber a prepravu vedľajších živočíšnych produktov (ďalej len „VŽP") a viesť evidenciu o vyprodukovaných VŽP, - Bod 3/ - uložil zver, okrem danielej zveri, ulovenú „v oddelení A východné" likvidovať v schválenej prevádzkarni, odovzdať osobe, ktorá vykonáva zber a prepravu vedľajších živočíšnych produktov (ďalej len „VŽP") a viesť evidenciu o vyprodukovaných VŽP. Žalovaný uloženie opatrenia odôvodňoval s poukazom na pôvodné opatrenie a na svoje kontrolné

zistenia.

II. Priebeh správneho súdneho konania

6. Správny súd v Košiciach (ďalej aj ako „správny súd") rozsudkom č. k. KE-8S/32/2022 - 85 zo dňa 17. decembra 2024 (ďalej aj ako „napadnutý rozsudok") podľa ustanovenia § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej aj ako „SSP") zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania napadnutého opatrenia.

7. Správny súd vymedzil, že žalobca vo svojej žalobe svoju žalobnú argumentáciu sústredil výlučne voči bodu 1/ napadnutého opatrenia, pričom namietal nedostatok takých skutkových zistení zo strany žalovaného v danej veci, ktoré by podľa žalobcu mohli zakladať dôvod na uloženie zákazu uvedeného v bode 1. opatrenia, resp. opodstatnenosť a odôvodnenosť

opatrenia. Konkrétne namietaný nedostatok skutkových zistení videl žalobca v absencii výsledkov vyšetrení danielej zveri vo zverníku Orlova Strážske „oddelenie A východné." 8. Podľa správneho súdu z vyhlásenej mimoriadnej situácie 22.01.2020 pre územie Košického kraja vyplýva, že táto bola vyhlásená v súvislosti s ekologickou haváriou situovanou v areáli lesnej obory v lokalite Chemko Strážske, a to v dôsledku uvoľnenia chemických látok ohrozujúcich život, zdravie, životné prostredie, spĺňajúcich predpoklady ohrozenia verejného zdravia II. stupňa. Teda príčinou vyhlásenia mimoriadnej situácie nebolo len identifikovanie troch zdrojov znečistenia v objektoch Ošípareň, Stará tepláreň a Prameň nachádzajúcich sa v lesnej obore pri bývalom štátnom podniku, ale samotný predpokladaný dlhodobý únik chemických látok z týchto zdrojov vzhľadom na zistený stav umiestnenia a zabezpečenia chemického odpadu.

9. Správny súd dospel k záveru, že vyššie uvedenému odporuje argumentácia žalobcu o tom, že ním oddelená časť zverníka Orlová Strážske „oddelenie A východné", kde umiestnil novo- dovezenú danieliu zver, nie je kontaminovaná a nie je predmetom vyhlásenej mimoriadnej situácie (t. j. že ani jeden z identifikovaných zdrojov kontaminácie sa na území takto oddelenej časti zverníka nenachádza). Podľa správneho súdu neobstojí ani poukaz na výsledky jednorazovo realizovaných laboratórnych vyšetrení vzoriek vody a pôdy odobratej z tejto časti zverníka. Oddelená časť zverníka Orlová Strážske „oddelenie A východné" je predmetom mimoriadnej situácie a kontaminácia v nej umiestnenej danielej zveri nie je vylúčená - osobitne vzhľadom na spôsob šírenia a absorpcie nebezpečných PCB látok do životného prostredia a živočíchov, dlhodobý únik nebezpečných látok s obsahom PCB z identifikovaných zdrojov v bezprostrednej blízkosti zverníka, ako aj dlhodobú environmentálnu záťaž celej lokality. Umiestnenie danielej zveri v takomto prostredí v uzavretom zverníku podľa správneho súdu nutne predstavuje zvýšenú pravdepodobnosť jej možnej kontaminácie a tým aj produktov z nej po jej ulovení. 10.

Tieto okolnosti podľa názoru súdu v danej veci dostatočne preukazovali danosť zákonom predpokladaného skutkového stavu, pre prijatie opatrení v záujme prevencie ochrany verejného zdravia pred konzumáciou živočíšnych produktov so zvýšenými rezíduami chemických látok nad prípustnú mieru.

11. Vzhľadom na uvedené, správny súd dospel k záveru, že žalobcom namietaná absencia výsledkov vyšetrenia zveri, v okolnostiach posudzovanej veci, nebola spôsobilá spochybniť danosť takých skutkových okolností, ktoré v súlade so vzťahujúcou sa právnou úpravou napĺňajú zákonom vymedzené predpoklady pre vydanie napadnutého opatrenia.

12. Správny súd zároveň zdôraznil, že opatrenie nie je správnym rozhodnutím. Predstavuje jednu z takých foriem realizácie mocenských oprávnení správneho orgánu, ktoré mu umožňujú efektívne a rýchle usporiadanie právnych vzťahov zverených do jeho pôsobnosti.

Preto na dostatočnosť odôvodnenia opatrenia nie je - podľa správneho súdu - možné klásť kvalitatívne požiadavky na úrovni odôvodnenia rozhodnutia. Podľa názoru súdu, dostatočnosť odôvodnenia opatrenia je namieste posudzovať nielen vzhľadom na jeho text, ale tiež na jeho kontext, a samozrejme aj vzhľadom na vzťahujúcu sa právnu úpravu.

Odôvodnenie

opatrenia je namieste hodnotiť ako dostatočné aj bez toho, že by v jeho texte boli vymedzené všetky relevantné skutkové a právne okolnosti, ktoré viedli správny orgán k jeho vydaniu, ak okolnosti konkrétneho prípadu (kontext vydania opatrenia) boli alebo museli byť adresátovi opatrenia známe a tieto okolnosti mu umožňujú pochopiť dôvody a dosah vydaného opatrenia. Uzavrel, že v posudzovanej veci bol žalobca nesporne uzrozumený s konkrétnymi okolnosťami danej veci, ktoré vydaniu napadnutého opatrenia predchádzali a trvali aj v čase jeho vydania (ekologická havária, mimoriadna situácia v danom regióne s jej primárnym zdrojom situovaným bezprostredne pri zverníkoch užívaných žalobcom s možnými následkami vystavenia danielej zveri výlučnému pobytu v takto situovanom zverníku s dosahom na kontamináciu zveri a produktov z nej). Preto správny súd nezistil, že by napadnuté opatrenie trpelo vadou nedostatočného odôvodnenia.

13. Pokiaľ žalobca namietal diskriminačný charakter napadnutého opatrenia, správny súd uviedol, že ani neuloženie obdobného zákazu ako bol uložený žalobcovi iným užívateľom poľovných revírov, nemôže byť podstatné pre posúdenie zákonnosti napadnutého opatrenia.

III. Kasačná sťažnosť, vyjadrenia

14. Proti napadnutému rozsudku podal žalobca (ďalej ako „sťažovateľ") v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť podľa § 440 ods. 1 písm. g) a h) SSP, v ktorej navrhol, aby kasačný súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie.

15. Sťažovateľ nepovažoval tvrdenia správneho súdu o dlhodobej environmentálnej záťaži danej oblasti a predpokladanom dlhodobom úniku chemických látok za objektívne a správne, pretože ním predložené laboratórne vyšetrenia pôdy uvádzajú, že na daných parcelách je obsah PCB látok pod normou a vyšetrenia vody uvádzajú, že táto vyhovuje aj ako pitná voda.

Tiež poukázal na to, že jeho zvernici nebolo uložené žiadne opatrenie žalovaným pred rokom 2019. Tiež namietal, že prebehli práce súvisiace s odstraňovaním environmentálneho zaťaženia danej oblasti a že k objektu Prameň bolo vybudované čistiace zariadenie.

16. Pokiaľ správny súd uviedol, že umiestnenie danielej zveri do prostredia uzavretého zverníka nutne predstavuje zvýšenú pravdepodobnosť jej kontaminácie, sťažovateľ namietal, že žalovaný dňa 15.02.2022 povolil chov danielej zveri bez akýchkoľvek obmedzení.

17. Sťažovateľ považoval pôvodné opatrenie za riadne odôvodnené odberom vzoriek a analyzovaním parametrov PCB, uvedené však podľa neho v napadnutom opatrení absentuje. 18. Sťažovateľ tiež tvrdil, že Okresný úrad Michalovce, pozemkový a lesný odbor mu dňa 26.05.2021 povolil chov danielej zveri bez akýchkoľvek obmedzení. Preto je pre neho uloženie povinnosti v bode 1/ napadnutého opatrenia nepochopiteľné.

19. Sťažovateľ videl diskriminačný prístup správneho súdu v tom, že tento síce argumentoval kontamináciou celého regiónu, ale na druhej strane argumentoval, že predmetom prieskumu je len konkrétne opatrenie žalovaného a neprihliadol na výsledky testov a postup žalovaného pri iných farmách.

20. Sťažovateľ namietal tiež diskriminačný postup žalovaného, ktorý videl v tom, že z vyjadrení žalovaného zo dňa 10.08.2022 pri vyhlásení mimoriadnej situácie na farmách v okrese Michalovce, Trebišov a Humenné boli pri vzorkách s prekročením max. hodnoty PCB chovateľom zaslané len odporúčania nekonzumovať produkty živočíšneho pôvodu (vajcia, svalovina, mlieko).

21. Sťažovateľ pripustil, že odôvodnenie napadnutého opatrenia sa síce v kontexte všeobecne známych skutočností o znečistení regiónu zdá ako logicky relevantné, avšak podľa neho správny súd nepodoprel svoje závery žiadnymi objektívnymi zisteniami. Tiež namietal, že je irelevantné, či je preskúmavaný akt opatrením alebo rozhodnutím, pretože aj tak je povinný rešpektovať povinnosť uloženú napadnutým opatrením. 22. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti navrhol kasačnú sťažnosť zamietnuť ako nedôvodnú. Pokiaľ sťažovateľ namietal, že žalovaný mal predložiť dôkazy, ktoré by preukazovali kontamináciu pôdy, uviedol, že on nevykonáva vyšetrenia pôdy ani vody s cieľom vyšetrenia alebo vyvrátenia ich kontaminácie, ale kontroluje veterinárne požiadavky podľa osobitných predpisov a produkty živočíšneho pôvodu. Ani vyšetrenie pôdy a vody vo zverníku Orlová Strážske - podľa názoru žalovaného - nemusí byť dostatočné pre preukázanie, že tam chovaná zver nebude následne vystavená kontaminácii PCB látkami. „K možnému šíreniu PCB látok dochádza vyparovaním z vody a ich následným šírením v ovzduší a opätovným suchým alebo mokrým spádom.

Zverník Orlova sa nachádza v bezprostrednej blízkosti bývalého štátneho podniku Chemko Strážske, z ktorého činnosti pramení dlhodobá a verejne známa environmentálna záťaž oblasti Zemplína. Vyšetrenie pôdy a vody nemôže byť dostatočnou zárukou toho, že zver chovaná v tejto oblasti nebude kontaminovaná PCB látkami vzhľadom k ich vysokej chemickej rezistencii a expozícii v životnom prostredí." 23. Žalovaný zaujal názor, že pochybnosti o možnej kontaminácii danielej zveri PCB látkami neboli sťažovateľom vyvrátené. Tiež poukázal na Doplnok projektu samostatného zverníka „Orlová" Strážske, v zmysle ktorého sa „každý jedinec ulovenej raticovej zveri určený na ľudskú spotrebu musí byť vyšetrený na obsah PCB". Tiež poukázal na skutočnosť, že v danej lokalite bol takmer každý kus ulovenej a vzorkovanej zveri kontaminovaný PCB látkami

vysokými hodnotami. Podľa žalovaného, sťažovateľ ani následne v rokoch 2022-2025 nepožiadal o úradný odber vzorky na uvedené vyšetrenie obsahu PCB. 24. Poľovné revíry, u ktorých v ulovenej zveri bolo zistené vysoké množstvo látok PCB, neuvádzajú podľa žalovaného produkty na trh, preto im nebolo uložené obdobné opatrenie. Zákaz premiestňovania zveri pre susediace poľovné revíry nie je podľa žalovaného relevantný, a to vzhľadom na skutočnosť, že zver sa pohybuje vo voľnej prírode bez obmedzenia.

25. Sťažovateľ vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného zopakoval svoju predošlú argumentáciu a zdôraznil, že žalovaný neustále spochybňuje dôkazy žalobcu (testy pôdy a vody) pričom, ale sám žiadne dôkazy do konania nepredložil.

26. Sťažovateľ vo vyjadrení zo dňa 07.05.2025 poukázal na judikatúru k vlastníckemu právu k zveri vo zvernici. 27. Sťažovateľ v podaní poznačenom ako „novoty v konaní" argumentoval tým, že mu bolo doručené Opatrenie žalovaného č. 197/2025-500 zo dňa 30.5.2025, na zabezpečenie kontroly a zabránenia šírenia afrického moru ošípaných (AMO) v poľovnom revíri Zverník Orlová- Strážske, z ktorého podľa neho vyplýva, že diviačia zver z toho istého zverníka sa (na rozdiel od danielej zveri) nemusí testovať na obsah PCB látok.

IV. Konanie na kasačnom súde

28. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v postavení kasačného súdu (ďalej len „kasačný súd" alebo „Najvyšší správny súd") preskúmal rozsudok správneho súdu v rozsahu podanej kasačnej sťažnosti. Jeho právomoc a príslušnosť pre toto konanie a rozhodnutie je daná v § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a zmene a doplnení niektorých zákonov v účinnom znení a § 11 písm. h) SSP. 29. Kasačný súd s ohľadom na § 455 SSP nepovažoval za potrebné nariadiť vo veci pojednávanie a rozhodol o kasačnej sťažnosti bez jeho nariadenia. Rozsudok bol vyhlásený verejne po oznámení dňa vyhlásenia v súlade s § 137 ods. 4 SSP. 30. So zreteľom na § 439 ods. 1, § 442 ods. 1, § 443 SSP kasačný súd skonštatoval, že podaná kasačná sťažnosť smeruje proti rozsudku, voči ktorému je prípustná, bola podaná oprávnenou osobou a včas. 31. Po preskúmaní napadnutého rozsudku správneho súdu a kasačnej sťažnosti, ako aj podkladového materiálu, kasačný súd dospel k záverom, ktoré odôvodňuje v nasledovnom texte.

V. Vybrané zákonné ustanovenia súvisiace s vecou

32. Podľa § 8 ods. 3 písm. e) zákona č. 39/2007 Z. z., regionálna veterinárna a potravinová správa nariaďuje a zrušuje opatrenia na základe skutočností zistených pri výkone svojej pôsobnosti alebo pri podozrení z vážneho alebo bezprostredného ohrozenia zdravia zvierat alebo zdravia ľudí produktmi živočíšneho pôvodu chorobami uvedenými v prílohách č. 1, 3 až 5 a chorobami podľa osobitného predpisu,67a krmivami alebo živočíšnymi vedľajšími produktmi alebo pri ohrození bezpečnosti potravín živočíšneho pôvodu, ak sa týkajú individuálne určených právnických osôb a fyzických osôb v jej územnej pôsobnosti. 33. Podľa § 52 ods. 1 písm. b) zákona č. 39/2007 Z. z., všeobecné predpisy o správnom konaní sa nevzťahujú na nariaďovanie a zrušovanie opatrení podľa § 6 ods. 2 písm. ac), § 6 ods. 5 písm. i) a § 8 ods. 3 písm. e). 34. Podľa § 3 ods. 1 písm. c) SSP, na účely tohto zákona sa rozumie opatrením orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.

V. Posúdenie námietok kasačnej sťažnosti

35. Podstatnými právnymi otázkami v predmetnej veci je jednak kvalita odôvodnenia napadnutého opatrenia v spojení s namietanou nedostatočnosťou skutkových zistení, a jednak námietka porušenia precedenčnej zásady, právnej istoty, resp. nerovnakého zaobchádzania žalovaného v (podľa žalobcu) obdobných prípadoch.

36. V posudzovanej veci je predmetom súdneho prieskumu opatrenie žalovaného vydané podľa § 8 ods. 3 písm. e) zákona č. 39/2007 Z. z., na ktorého vydanie sa nevzťahuje zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok") - k tomu pozri § 52 ods. 1 písm. b) zákona č. 39/2007 Z. z. V zmysle dôvodovej správy k § 52 ods. zákona č. 39/2007 Z. z., orgány veterinárnej správy nepostupujú podľa Správneho poriadku najmä v prípadoch, kedy je potrebné bezodkladne konať v záujme ochrany zdravia zvierat a zdravia ľudí, bezpečnosti potravín živočíšneho pôvodu a v záujme ochrany zvierat a pohody zvierat, alebo o stanoviská, návrhy a interné pokyny a iné podobné opatrenia hlavného veterinárneho lekára alebo orgánov veterinárnej správy, ktoré nie je potrebné vydávať v správnom konaní.

37. V kasačnej sťažnosti sťažovateľ nenamietal voči zákazu premiestňovania danielej zveri, ale brojil len voči tej časti bodu 1/ namietaného opatrenia, ktorá sa týkala povinnosti testovania vzoriek pri uvádzaní produktov z tejto zveri na trh.

38. Na úvod považuje Najvyšší správny súd za potrebné upriamiť pozornosť na podstatu opatrenia verejnej správy. „Pokiaľ ide o formu opatrení orgánov verejnej správy, možno použiť negatívne vymedzenie a za tieto považovať všetky individuálne správne akty vydané v administratívnom konaní, ktoré nie sú pomenované ani považované za rozhodnutie.

Samotná formálna štruktúra opatrení je v aplikačnej praxi rôznorodá, pretože nie je vo všeobecnosti normatívne upravená. Keďže aj na vydávanie opatrení orgánov verejnej správy sa podľa § 3 ods. 7 SpP podporne vzťahujú základné pravidlá správneho konania (§ 3 ods. 1 až 6 SpP), malo by byť z ich obsahu zrejmé, ktorý orgán verejnej správy ich vydal a čoho sa týkajú. Opatrenia môžu mať aj povahu vykonania zápisu do určitého verejného registra.

I keď sa takýto zápis sám osebe môže javiť ako faktický úkon, ak je tento výsledkom administratívneho (registračného, evidenčného) konania, je potrebné považovať ho za opatrenie. Nevyhovujúce opatrenia by mali zároveň obsahovať aj odkaz na príslušné zákonné ustanovenie alebo stručné odôvodnenie, tak aby bolo možné zistiť, prečo nebolo návrhu vyhovené, pretože v opačnom prípade by sa nedalo zabrániť arbitrárnosti orgánu verejnej správy pri ich vydávaní." (Baricová, J., Fečík, M., Števček, M., Filová, A. a kol.: Správny súdny poriadok. Komentár.

Bratislava, C. H. Beck, 2018, s. 36). Uvedené korešponduje s názormi správneho súdu v napadnutom rozsudku, v zmysle ktorých odôvodnenie opatrenia orgánu verejnej správy musí obsahovať základné dôvody jeho prijatia, pričom kvalitatívne požiadavky na odôvodnenie opatrenia orgánu verejnej správy sú všeobecne nižšie ako je tomu v prípade rozhodnutia orgánu verejnej správy.

S týmito východiskami sa kasačný súd stotožnil. 39. V okolnosti predmetnej veci je podstatná aj operatívna povaha napadnutého opatrenia, ktoré bolo vydané podľa ustanovenia § 8 ods. 3 písm. e) zákona č. 39/2007 Z. z. (k tomu pozri aj bod 36. tohto rozsudku), ktoré bolo v predmetnej veci opodstatnené potrebou bezodkladne konať v záujme ochrany zdravia ľudí a bezpečnosti potravín živočíšneho pôvodu.

40. V predmetnej veci sú požiadavky na kvalitu, resp. detailnosť odôvodnenia napadnutého opatrenia podmienené aj tou skutočnosťou, že napadnuté opatrenie nadväzovalo na pôvodné opatrenie, znížilo rozsah obmedzení daných pôvodným opatrením, keď namiesto absolútneho zákazu uvádzania produktov na trh uvedeného v bode 1/ pôvodného opatrenia, napadnuté opatrenie uvádzanie produktov zo zveri na trh pripustilo, ale za stanovenia povinnosti predchádzajúceho vyšetrenia vzoriek s cieleným vyšetrením zameraným na chemické prvky (As, Hg, Pb, CD, Ni) a kongenéry PCB (6 kongenérov). Teda, hoci žalovaný aj napadnutým opatrením uložil sťažovateľovi obmedzenia, resp. povinnosti (a preto je napadnuté opatrenie preskúmateľné v správnom súdnictve), napadnuté opatrenie bolo čiastočne vyhovujúce, resp. z pohľadu sťažovateľa pozitívne dopadajúce na jeho právnu situáciu v tom zmysle, že ním žalovaný predchádzajúci absolútny zákaz uvádzať produkty na trh zmiernil, hoci tento zákaz úplne nezrušil. S ohľadom na tieto východiská treba interpretovať aj odôvodnenie napadnutého opatrenia. 41.

Z administratívneho spisu vyplýva, že pôvodné opatrenie uložené sťažovateľovi, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého opatrenia, obsahovalo odôvodnenie o prítomnosti PCB látok vo zveri ulovenej v príslušnej lokalite zverník Orlová Strážske v auguste 2019, ako aj konštatovanie, že konzumácia takéhoto mäsa môže znamenať riziko pre deti aj tehotné

ženy. Potom odôvodnenie nového, t. j. napadnutého opatrenia, ktoré nadväzovalo na pôvodné opatrenie (na ktoré vo svojom odôvodnení poukazovalo) treba v príslušnej časti vykladať spolu s odôvodnením pôvodného opatrenia, keďže tieto majú nepochybne charakter na seba nadväzujúcich aktov orgánu verejnej správy.

42. Kasačný súd neprisvedčil tvrdeniam sťažovateľa, že Okresný úrad Michalovce, pozemkový a lesný odbor mu dňa 26.05.2021 povolil chov danielej zveri bez akýchkoľvek obmedzení. Okresný úrad Michalovce, pozemkový a lesný odbor dňa 26.05.2021 povolil žalobcovi podľa § 21 ods. 1 písm. c) zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve vypustiť nový druh zveri - danielej zveri do zvernice Orlová Strážske v časti „oddelenie A východné", v súlade s Doplnkom k projektu samostatného zverníka Orlová Strážske vypracovaného A..

L.. M. Y., Y.. Z bodu 6. c/ doplnku k projektu pritom explicitne vyplýva, že "každý jedinec ulovenej raticovej zvery určený na ľudskú spotrebu musí byť vyšetrený na obsah PCB". Táto podmienka doplnku projektu je teda ešte striktnejšia ako povinnosť uložená v bode 1/ napadnutého opatrenia, ktorá ukladá povinnosť testovať na obsah PCB len produkty uvádzané na trh (teda nie určené na vlastnú spotrebu). Preto uloženie povinnosti v bode 1/ napadnutého opatrenia nemohlo byť v kontexte predmetnej veci pre sťažovateľa prekvapivé, a to aj s ohľadom na to, že táto je v súlade s ním predloženým doplnkom k projektu.

43. Pozornosti kasačného súdu neušlo, že aj bod 2/ Doplnku k projektu samostatného zverníka Orlová Strážske výslovne predpokladá „kontrolu PCB látok na dovezenej zveri (po 1 mesiaci a po 12 mesiacoch) vyšetrením krvi dovezenej zveri", ktorú vymedzuje ako jeden z účelov samotného chovu danielej zveri v časti „oddelenie A východné".

Požiadavka sťažovateľa, že žalovaný mal v čase vydania napadnutého opatrenia toto odvodniť prítomnosťou PCB látok - aj s ohľadom na tento projekt - sa potom javí ako predčasná. Z obsahu administratívneho spisu totiž vyplýva, že žalovaný dňa 15.02.2022 povolil žalobcovi presun danielej zveri do tejto časti zvernice zo západného Slovenska, ktorý presun bol žalobcom realizovaný v priebehu februára

2022. Napadnuté opatrenie bolo vydané dňa 02.03.2022, t. j. v čase, keď dovezená zver nebola vo zverníku prítomná ani jeden mesiac. Avšak kontaminácia PCB látkami z prostredia na tejto zveri sa v čase vydania napadnutého opatrenia v zmysle uvedeného doplnku k projektu ani nepredpokladala a táto nebola ani nevyhnutná pre uloženie povinnosti zisťovať obsah týchto látok pri uvádzaní produktov z tejto zveri na trh. Aj s ohľadom na záujmy chránené napadnutým opatrením (k tomu pozri aj bod 36. tohto rozsudku) je kľúčové, či sa potvrdí prítomnosť PCB látok v čase uvádzania produktov z tejto zveri na trh, čomu korešponduje uloženie povinnosti v bode 1/ napadnutého opatrenia.

44. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov a za skutkových okolností predmetnej veci, ktoré vyplývajú z obsahu administratívneho a súdneho spisu, je - podľa názoru kasačného súdu - uloženie povinnosti v bode 1/ napadnutého opatrenia materiálne opodstatnené a v tomto zmysle aj zákonné.

45. Na dodatočné podania sťažovateľa, ktorými rozširoval svoju kasačnú sťažnosť, doručené kasačnému súdu po lehote v zmysle § 445 ods. 2 SSP, kasačný súd neprihliadal. Kasačný súd je viazaný koncentračnou zásadou a zákonnými obmedzeniami dopadajúcimi na rozsah kasačného prieskumu v súdenej veci (k tomu pozri najmä § 445 a § 453 SSP).

46. Zároveň k argumentácii Opatrením žalovaného č. 197/2025-500 zo dňa 30.5.2025 kasačný súd poukazuje aj na viazanosť skutkovým stavom v čase vydania napadnutého opatrenia vyplývajúcu z § 135 SSP: „Na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo vydania rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy". Neskôr prijaté opatrenie nie je predmetom tohto konania, a preto ho kasačný súd osobitne neskúmal a toto interpretoval len vo vzťahu k namietanému opatreniu. Pokiaľ sťažovateľ argumentoval, že z predloženého Opatrenia žalovaného č. 197/2025-500 zo dňa 30.5.2025 k diviačej zveri vyplýva záver, že túto zver nemusí testovať na obsah PCB látok, predložené opatrenie k diviačej zveri sa nezmieňuje o PCB látkach, nemožno preto bez ďalšieho tvrdiť, že toto preto nesporne vyvracia závery napadnutého opatrenia, ktorého bod 3/ ukladá povinnosť likvidovať zver, okrem danielej zveri, ulovenú „v oddelení A východné". Kasačnému súdu zároveň z predloženého administratívneho spisu nie je známe povolenie pre

sťažovateľa na chov diviačej zveri, keď z bodu 3/ Doplnku k projektu samostatného zverníka Orlová Strážske vyplýva, že diviačia zver bola zlikvidovaná a nad jej ďalším chovom sa neuvažuje.

47. Kasačný súd ako nedôvodné vyhodnotil aj námietky sťažovateľa, ktorými namietal diskriminačný prístup žalovaného a následne aj správneho súdu, ktorá vo svojej podstate smerovala k namietaniu porušenia princípu legitímneho očakávania, resp. precedenčnej zásady pri vydaní napadnutého opatrenia a súvisiaceho princípu právnej istoty. Sťažovateľ totiž tvrdil, že žalovaný v obdobných prípadoch, ako je jeho prípad sťažovateľa, nepristúpil k uloženiu obdobných opatrení.

48. Precedenčná zásada je premietnutá v ustanovení § 3 ods. 5 druhá veta Správneho poriadku, podľa ktorej správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

Podľa § 52 písm. b) zákona č. 39/2007 Z. z., sa síce pri vydávaní napadnutého opatrenia neaplikuje Správny poriadok, avšak aj pri jeho vydaní je potrebné postupovať v súlade so všeobecnými zásadami správneho konania a tiež v súlade s ústavným princípom právnej istoty (k tomu pozri napr. aj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky - sp. zn. 1Sžr/68/2011: „Napriek právnej skutočnosti, že samotný zák. č. 326/2005 Z. z. priamo vylúčil aplikáciu Správneho poriadku na rozhodovací proces týkajúci sa vydania súhlasu, Najvyšší súd nielen v zmysle čl. 1 ods. 1 veta prvá ústavy Slovenskej republiky, ale aj v zmysle Rezolúcie č. (77)31 Výboru ministrov Rady Európy o správnom konaní zastáva právny názor, že zásady správneho konania sa musia vzťahovať aj na osobitné správne konania, ktoré subsidiárne pôsobenia Správneho poriadku výslovne vylúčili.").

49. Kasačný súd nesúhlasí s parciálnym východiskom správneho súdu v bode 36. napadnutého rozsudku, pretože ak by sa preukázalo, že žalovaný preukázateľne v skutkovo aj právne obdobnej situácii postupoval inak ako v posudzovanom prípade, a to bez primeraného odôvodnenia tohto postupu, mohlo by to byť vyhodnotené ako porušenie precedenčnej zásady - zásady materiálnej rovnosti účastníkov konania.

50. Kasačný súd však zároveň konštatuje, že v predmetnej veci na základe argumentácie účastníkov konania v súdnom spise identifikoval viacero okolností skutkovej povahy, ktoré odôvodňujú odlišný prístup žalovaného. Týmto je jednak oplotenie zvernice v blízkosti zdroja znečistenia (ktorú okolnosť okrajovo spomenul aj správny súd v bode 36. napadnutého rozsudku), preto nemožno za obdobné veci brať prípade neoplotených poľovných revírov, kde dochádza k migrácii zveri. Zároveň žalovaný uložil sťažovateľovi povinnosť vyšetrenia vzoriek s cieleným vyšetrením zameraným na chemické prvky a kongenéry PCB len pri uvádzaní produktov zo zveri na trh, teda nie pri vlastnej spotrebe. Z dupliky žalovaného vyplýva, že v prípadoch, voči ktorým sťažovateľ namietal, že žalovaný po zistení PCB vo vzorkách chovateľom len zaslal oznámenia o nevyhovujúcich výsledkoch a odporúčal nekonzumovať produkty živočíšneho pôvodu, sa jednalo o drobnochovateľov, ktorí nie sú registrovaní v súlade so zákonom č. 39/2007 Z. z. a chovajú zvieratá a vyprodukované produkty živočíšneho pôvodu len pre vlastnú spotrebu. Vo vyjadrení žalovaného ku kasačnej

sťažnosti je uvedené, že aj poľovné revíry, u ktorých boli zistené vysoké množstvo látok PCB v ulovenej zveri, tiež neuvádzajú produkty na trh. 51. Na základe takto identifikovaných odlišných skutkových okolností jednotlivých prípadov kasačný súd nezistil porušenie precedenčnej zásady žalovaným, pretože vzniknuté rozdiely v postupe žalovaného mali svoje racionálne odôvodnenie. Zároveň je potrebné dodať, že z námietok sťažovateľa (vrátane ním predložených dodatočných podaní v kasačnom konaní) nevyplynulo, že by tento vyvrátil alebo aspoň kvalifikovane spochybnil argumentáciu žalovaného, že sa nejednalo o skutkovo obdobné prípady.

52. Z odôvodnenia bodu 36. napadnutého rozsudku je zjavné, že hoci správny súd nesprávne interpretoval uplatnenie precedenčnej zásady, predsa aspoň v základných rysoch spomenul skutkový rozdiel jednotlivých prípadov (oplotenie). Preto kasačný súd kasačnú námietku porušenia precedenčnej zásady detailnejšie posúdil a tým doplnil a modifikoval odôvodnenie predmetnej právnej otázky uvedené v napadnutom rozsudku.

53. Záverom kasačný súd konštatuje, že ak sťažovateľ ako dôvod kasačnej sťažnosti označil aj § 440 ods. 1 písm. h) SSP (odklon od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu), nešpecifikoval v kasačnej sťažnosti ani jedno rozhodnutie kasačného súdu, od ktorého sa mal správny súd napadnutým rozsudkom odkloniť a ani neuviedol, v čom tak mal urobiť.

54. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov, Najvyšší správny súd vo veci rozhodol tak, že kasačnú sťažnosť žalobcu zamietol. 55. O trovách kasačného konania rozhodol Najvyšší správny súd Slovenskej republiky podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 467 ods. 1 SSP. Sťažovateľ v kasačnom konaní úspech nemal a žalovanému náhrada trov kasačného konania prislúcha len v prípadoch, ak to možno spravodlivo požadovať a po splnení zákonom stanovených podmienok len výnimočne (§ 168 SSP), ktoré okolnosti podľa obsahu súdnych spisov nenastali, preto súd účastníkom konania právo na náhradu trov kasačného konania nepriznal.

56. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom kasačného súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 463 SSP a § 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 22. októbra 2025

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Rozsudok 4Svk/23/2025 – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky | AI Pravnik