← Späť na vyhľadávanie
Najvyšší správny súd·Uznesenie·28. 2. 2024

4Svk/24/2022

ECLI:SK:NSSSR:2024:1020201514.1

ZamietaOdmietaZrušujePotvrdzujeVracia na ďalšie konanie
Súd
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
Súd 1. inštancie
Krajský súd v Bratislave
Sp. zn. 1. inštancie
1S/236/2020
IČS
1020201514
Zdroj
PDF ↗

UZNESENIE

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky vo veci žalobcu: Združenie domových samospráv, o.z., so sídlom Rovniankova 1667/14, 851 02 Bratislava, P.O.BOX 218, 850 00 Bratislava IČO: 31820174, proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, Tomášikova 46, 832 05 Bratislava, za účasti ďalšieho účastníka: RV Development 2, s.r.o., Sasinkova 5, 811 08 Bratislava, IČO: 50159305, zastúpený: BOHUNICKÝ & Co. s.r.o., Advokátska kancelária, Lermontovova 16, 811 05 Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. k. OU-BA- OCDPK2-2020/031597 zo dňa 28.08.2020, o kasačnej sťažnosti žalobcu a ďalšieho účastníka voči uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/236/2020 - 96 zo dňa 22.11.2021 takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky zrušuje uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/236/2020 - 96 zo dňa 22.11.2021 a vec vracia Správnemu súdu v Bratislave na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

I. Konanie pred správnym súdom

1. Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 1S/236/2020 - 96 zo dňa 22.11.2021 odmietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti a následne zrušenia rozhodnutia žalovaného - Okresného úradu Bratislava, Tomášikova 46, 832 05 Bratislava, č. k.

OU-BA- OCDPK2-2020/031597 zo dňa 28.08.2020. Žalovaný týmto rozhodnutím zamietol odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu mestskej časti Bratislava - Ružinov ako špeciálneho stavebného úradu pre miestne komunikácie III. a IV. triedy a účelové komunikácie, č. SU/CS7724/2019/9/ MAM-186 zo dňa 10.10.2019 a potvrdil prvostupňové rozhodnutie.

2. Podľa krajského súdu podaná žaloba žalobcom bola podpísaná kvalifikovaným elektronickým podpisom priamo žalobcom v zastúpení jeho štatutárnym orgánom predsedom združenia Marcelom Slávikom, ktorý sa nepreukázal právnickým vzdelaním druhého stupňa. Nakoľko sa jednalo o nedostatok procesnej podmienky, ktorý možno odstrániť, správny súd vyzval žalobcu uznesením č. k. 1S/236/2020-89 zo dňa 17.06.2021 v zmysle ustanovenia § 161 ods. 3 CSP v spojení s ustanovením § 25 SSP, aby v lehote stanovenej súdom doplnil žalobu zo dňa 28.10.2020 o doklad/diplom preukazujúci ukončenie vysokoškolského vzdelania druhého stupňa v študijnom odbore právo pre Marcela Slávika - predsedu združenia, alebo aby preukázal, že žalobu spísal JUDr. Lukáš Svetlík s poukazom na „Poverovací dekrét na riadenie sekretariátu Združenia domových samospráv a na právne zastupovanie združenia vyplývajúce z tohto poverenia“ zo dňa 14.11.2019 s tým, že v tom prípade je potrebné, aby menovaný

preukázal správnemu súdu, že je oprávnený zastupovať žalobcu, keďže je zapísaný v zozname koncipientov vedenom SAK ako koncipient advokátskej kancelárie Fridrich Lawyers, s.r.o. Bolo zároveň potrebné, aby predložil poverenie na zastupovanie od tejto advokátskej kancelárie v zmysle zákona a to - originál, overenú fotokópiu tohto poverenie alebo elektronický dokument zo zaručenej konverzie listinného poverenia, alebo aby zaslal súdu žalobu podpísanú poverenou osobou a v tom prípade doloží súdu originál poverenia na zastupovanie žalobcu (overenú fotokópiu alebo elektronický dokument zo zaručenej konverzie týchto listín), udeleného najneskôr odo dňa spísania žaloby. Súd žalobcu tiež poučil o následkoch neodstránenia nedostatku procesnej podmienky konania a to, o odmietnutí žaloby podľa § 98 ods. 1 písm. f/ SSP.

3. Súd rovnako dospel k záveru, že žalobca v konaní nepreukázal, že správnu žalobu spísal a aj podpísal zamestnanec alebo člen žalobcu s vysokoškolským právnickým vzdelaním druhého stupňa, ktorý za žalobcu na správnom súde koná alebo ho zastupuje a taktiež z obsahu tejto žaloby nezistil, že by sa v predmetnej veci jednalo o výnimku z povinného právneho zastúpenia v zmysle ustanovenia § 49 ods. 2 SSP. Pokiaľ žalobu zo dňa 28.10.2020 spísal zamestnanec alebo člen žalobcu s vysokoškolským právnickým vzdelaním druhého stupňa, je potrebné, aby táto osoba žalobu aj podpísala, pretože podanie musí byť podpísané osobou, ktorá podanie urobila (ustanovenie § 57 ods. 1 písm. e/ SSP).

Samotný podpis na podaní potvrdzuje skutočnosť, že táto osoba podanie aj urobila (spísala). V danom prípade však podanú správnu žalobu nepodpísala osoba s vysokoškolským právnickým vzdelaním druhého stupňa. Pri posudzovaní veci nepostupoval prílišne formalisticky, keď dospel k záveru, že existujú pochybnosti o osobe, ktorá spísala žalobu v kontexte splnenia zákonných požiadaviek vymedzených v ustanovení § 49 SSP a vyšší súdny úradník správne vyzval žalobcu na odstránenie nedostatku tejto procesnej podmienky, keďže jednoznačne ide o odstrániteľnú

vadu. 4. Keďže žalobca súdu nepredložil a ani ju nedoplnil žalobu o doklad/diplom preukazujúci ukončenie vysokoškolského vzdelania druhého stupňa v študijnom odbore právo pre Marcela Slávika, predsedu združenia a ani nepreukázal, že ju spísal a podpísal JUDr.

Lukáš Svetlík, správny súd dospel k záveru, že správna žaloba nebola spísaná a podpísaná zamestnanom alebo členom žalobcu s vysokoškolským právnickým vzdelaním druhého stupňa, ktorý za žalobcu na správnom súde koná alebo ho zastupuje. Správny súd vo vzťahu k vyššie uvedenému žalobu v dôsledku nesplnenia procesných podmienok zo strany žalobcu v zmysle ustanovenia § 49 ods. 1 SSP pri aplikácii ustanovenia § 98 ods. 1 písm. f/ SSP odmietol.

II. Kasačná sťažnosť žalobcu a ďalšieho účastníka

a) kasačná sťažnosť žalobcu 5. Žalobca napadol predmetné uzneseniu kasačnou sťažnosťou podľa § 440 ods. 1 písm. f), g) a j), kde uviedol, že ustanovenie § 49 ods. 1 SSP je potrebné vykladať tak, že vysokoškolské právnické vzdelanie sťažovateľa, jeho zamestnanca alebo člena, ktorý sa za neho na správnom súde koná, je ekvivalentom odbornej erudície advokáta a má poskytovať záruku profesionálneho zastupovania v konaní vyžadovanú zákonom. V konaní pred súdom má byť preukázané splnomocnenie udelené advokátovi a žaloba či kasaná sťažnosť musí byť spísaná advokátom. Musí byt v prípade absencie zastúpenia advokátom preukázaná skutočnosť, že žalobu, resp. kasačnú sťažnosť v mene sťažovateľa spísal (vypracoval) jeho zamestnane alebo člen s vysokoškolským právnickým vzdelaním druhého stupňa, resp. sám sťažovateľ s takýmto vzdelaním (napr. Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžk/26/2019 zo dňa 22.09.2020). Tak ako je zrejmé z poverovacieho dekrétu ako aj s predloženého diplomu, takáto osoba spísala takéto podanie ako aj riadne zastupuje sťažovateľa.

6. Z predložených dokladov v konaní bolo podľa názoru sťažovateľa osvedčené zastúpenie a neboli splnené podmienky na odmietnutie žaloby tak, ako to urobil krajsky súd. Výklad súdu, ktorý by zužoval výnimku z povinného zastúpenia podľa § 49 ods. 1 SSP, považoval za súdnu novelizáciu predpisu, čo je v rozpore s trojdelením moci a oprávnenie súdu na výklad práva nie je bezbrehé a nesmie fakticky novelizovať zákon (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. US 796/2016). V mene občianskeho združenia je v zmysle článku 7 Stanov za sťažovateľa oprávnený konať predseda, ktorý je štatutárnym orgánom

združenia. Riadi a zabezpečuje činnosť združenia a zodpovedá za svoju činnosť valnému zhromaždeniu. Vzhľadom ku skutočnosti, že predseda je štatutárnym orgánom sťažovateľa, taktiež v zmysle svojich povinností podľa bodu 4 Článku 7 Stanov vedie zoznam členov občianskeho združenia. Vzhľadom ku tejto skutočnosti je preto namieste tvrdiť, že štatutárny orgán je osobou, ktorá má vedomosť o tom, kto je členom združenia a je oprávnený vydávať potvrdenia a poverenie pre jednotlivých členov združenia. Poverovací dekrét predstavuje listinu vydanú sťažovateľom podpísanú štatutárnym orgánom občianskeho združenia, ktorá preukazuje nasledovné skutočnosti: 1. Preukazuje členstvo konkrétnej osoby v Združení domových samospráv, o.z., 2. Preukazuje poverenie vykonávať funkciu sekretára, resp. tajomníka s vymedzením pôsobenia a 3. Preukazuje poverenie na spísanie žaloby za sťažovateľa a zastupovať sťažovatelia pred súdom. Je preto logické vyvodiť, že takýto poverovací dekrét môže byt vystavený štatutárnym orgánom iba osobe, ktorá je členom občianskeho združenia, nakoľko by bolo nelogické takéto poverenie vydávať akejkoľvek inej

osobe ako členovi združenia. 7. Sťažovateľ namietal postup súdu, ktorý miesto poskytnutia ochrany pristúpil k formálnemu výkladu práva; považoval ho za ultima ratio a v rozpore s čl. 9 Aarhuského dohovoru s tým, že za účelom dosiahnutia cieľa podľa tohto dohovoru je potrebné vykladať práva verejnosti

extenzívne. Konanie krajského súdu nebolo v súlade a s cieľom Aarhuského dohovoru o čo najširší prístup k spravodlivosti ako aj k informáciám. Napriek tomu, že podľa súdu nebolo preukázané členstvo zástupcu v združení, žiadnym spôsobom nevyzval sťažovateľa na predloženie členského dekrétu alebo členskej karty, pričom sťažovateľ mal predložením poverovacieho dekrétu členstva toto za dostatočne preukázané. Správny súd sa príliš formalisticky postavil ku konaniu a vec odmietol bez akéhokoľvek posúdenia merita veci. Považoval to za zásah do práva ekologických združení na prístup k spravodlivosti neprimeraným formalizmom zo stany súdu, ktorý môže mať z určitého pohľadu znaky šikanózneho výkonu práva zo strany súdu. Sťažovateľ zároveň poukázal na uznesenia ÚS SR spis. zn. II. 666/2016zo dňa 11.10.2016, spis. zn. III. ÚS 274/07 zo dňa 11.10.2007.

Podľa sťažovateľa pri rozhodovaní bolo porušené právo na spravodlivý proces, kedy rozhodnutie súdu neobsahuje dostatočne argumentačne zrozumiteľný výklad právneho posúdenia skutkového stavu podľa príslušných ustanovení zákona. Krajský súd sa v rámci odôvodnenia nevenoval právnemu posúdeniu žalobnej legitimácie, čo robí jeho rozhodnutie nepreskúmateľným. b) kasačná sťažnosť ďalšieho účastníka 8. Ďalší účastník podal proti druhému výroku uznesenia Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/236/2020 - 96 zo dňa 22.11.2021 kasačnú sťažnosť z dôvodu podľa § 440 ods. 1 psím. f) g) a h) SSP. Podľa sťažovateľa krajský súd pri posudzovaní nároku na náhradu trov konania vykladá ust. § 170 písm. a) SSP reštriktívne, bez zreteľa na súvisiace ustanovenia SSP, najmä princíp zodpovednosti za zavinenie vyjadrený v ust. § 171 SSP.

Z dôvodu podania správnej žaloby žalobcom bez splnenia zákonných procesných podmienok, ktorých splnenie žalobca nepreukázal ani po dodatočnej výzve krajského súdu (na výzvu krajského súdu žalobca ani len nereagoval), bol ďalší účastník nútený vynaložiť trovy právneho zastúpenia na uplatňovanie, resp. bránenie svojich práv; ktoré nemusel vynaložiť, ak by sa žalobca správal procesne zodpovedne a buď by splnenie procesných podmienok aspoň dodatočne preukázal, alebo by žalobu nespĺňajúcu procesné podmienky vôbec nepodal. Žalobca tak zavinil vznik trov konania ďalšieho účastníka konania a zároveň procesne zavinil odmietnutie správnej žaloby.

V konaní tak jednoznačne došlo k predpokladom aplikácie ust. § 171 SSP. V prípade dôvodu podľa 440 ods. 1 písm. h) SSP sťažovateľ poukázal na uznesenie NS SR spis. zn. 5Sžk/34/2020 zo dňa 25.01.2021, uznesenie NS SR spis. zn. 7MCdo/4/2010 zo dňa 14.09.2011 a nález ÚS SR spis. zn. II. ÚS 577/2018 zo dňa 15.04.2020.

III. Posúdenie veci kasačným súdom

9. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP), po zistení, že kasačná sťažnosť sťažovateľov bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP) a je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), preskúmal napadnuté uznesenie správneho súdu v medziach sťažnostných bodov uplatnených sťažovateľmi (§ 453 ods. 2 SSP) spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalobcu je

dôvodná. 10. Keďže obdobná procesná situácia bola riešená pod spis. zn. 7Svk/9/2021, kasačný súd v súlade s § 464 ods. 1 SSP na rozhodnutie vydané v predmetnej veci poukazuje, v celom rozsahu sa s ním stotožňuje a na vybrané časti rozhodnutí odkazuje: 11. „Zo znenia § 49 ods. 1 SSP zreteľne vyplýva, že povinnosť byť zastúpený advokátom sa nevzťahuje na toho žalobcu, ktorý má príslušné vzdelanie sám (ak žalobcom je fyzická osoba) alebo za ktorého na súde koná, resp. ktorého zastupuje jeho zamestnanec alebo člen s

takýmto vzdelaním. Pojem „zamestnanec“ je vymedzený v § 11 ods. 1 Zákonníka práce (osoba, ktorá pre iného vykonáva závislú prácu). Pojem „člen“ je však používaný rôzne v rôznych právnych predpisoch. Za členov sa označujú napríklad osoby zúčastnené v družstve (§ 227 a nasl.

Obchodného zákonníka), v záujmovom združení právnických osôb (§ 20f Občianskeho zákonníka), ale napríklad aj osoby tvoriace niektoré štatutárne orgány (napr. predstavenstvo akciovej spoločnosti, § 191, alebo družstva, § 243 Obchodného zákonníka).

Pretože Správny súdny poriadok bližšie neurčuje ani neobmedzuje, koho možno rozumieť pod pojmom člen a v ktorých prípadoch je prípustné, aby za účastníka konal člen, treba tomuto pojmu prikladať len taký význam, aký má v iných predpisoch, ktoré tento pojem upravujú“. 12. „Podľa stanov pripojených k žalobe (čl. 8 až 12) v znení, ktoré Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky vzalo na vedomie 15. júna 2018, je žalobca združením podľa zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení neskorších predpisov. Podľa § 2 ods. 1 tohto zákona

môžu občania zakladať spolky, spoločnosti, zväzy, hnutia, kluby a iné občianske združenia, ako aj odborové organizácie a združovať sa v nich. Podľa § 2 ods. 3 cit. zák. môžu do ich postavenia a činnosti štátne orgány zasahovať len v medziach zákona. Podľa § 3 ods. 3 cit. zák. práva a povinnosti člena upravujú stanovy. Žiadne ustanovenie citovaného zákona neurčuje, akým spôsobom si má združenie upraviť členstvo, spôsob jeho vzniku alebo zániku. Zo žiadneho ustanovenia tohto zákona nemožno vyvodiť, že by združenie bolo povinné viesť písomný zoznam členov, že by bolo povinné vydávať členom potvrdenia o členstve a pod. Naopak, podľa § 3 ods. 2 zákona o združovaní občanov nesmie byť nikomu občiansky na ujmu, že je alebo nie je členom určitého združenia. Výklad, podľa ktorého je združenie povinné viesť písomný zoznam členov a povinnosť poskytovať ho štátnym orgánom na nahliadnutie, by bol s citovaným ustanovením v rozpore“.

13. Podľa čl. 3 ods. 1 stanov žalobcu členstvo v združení môže byť riadne, mimoriadne a čestné. Z citovaného ustanovenia celkom zreteľne vyplýva, že tak riadny, ako aj mimoriadny, ako aj čestný člen sú členmi združenia. Ich práva a povinnosti sú upravené v čl. 4 stanov a líšia sa v podstate len v miere, v akej sú jednotlivé kategórie členov oprávnené a povinné zúčastňovať sa na činnosti združenia. Na účely § 49 ods. 1 SSP však každého z nich treba považovať za člena žalobcu. To, či je niekto členom združenia alebo nie, potom s ohľadom na vyššie citované ustanovenia zákona o združovaní občanov postačí preukázať potvrdením štatutárneho orgánu. Pokiaľ totiž citovaný zákon neustanovuje určitý spôsob vedenia prehľadu členov, potom ani správny súd nemôže žiadať, aby združenie určitým spôsobom preukázalo, že niekto konkrétny jeho členom je. V tejto súvislosti žalobca v kasačnej sťažnosti správne poukazoval na to, že z napadnutého uznesenia nie je dostatočne zrejmé, akým konkrétnym spôsobom mal žalobca toto členstvo preukázať. Odkaz správneho súdu na čl. 3 ods. 4 stanov,

podľa ktorého je dokladom o členstve v združení písomný doklad v podobe členskej karty alebo členského dekrétu, nie je správny. V citovanom ustanovení ide totiž o doklad, ktorý združenie vystaví členovi o tom, že je členom združenia. Nie je však zrejmé, prečo by takýmto dokladom malo disponovať aj samo združenie. Podobne ako si štát neponecháva repliku občianskeho preukazu, ale jeho jediný exemplár vydá občanovi, tak aj združenie nemá dôvod ponechávať si členskú kartu alebo členský dekrét, ktorý vydalo členovi“. 14. „Práve občianske združenie je najčastejšou a právne najjednoduchšou formou organizovania občianskej spoločnosti na podporu spoločných záujmov (čl. 29 ústavy). Často sú združeniami neformálne zoskupenia niekoľkých ľudí, ktorí sa popri svojom zamestnaní alebo podnikaní zasadzujú o určitý spoločný, prípadne až verejný záujem. Noví členovia k takému zoskupeniu často pristupujú neformálne, len na základe záujmu pracovať pre združenie.

Od týchto zoskupení nemožno rozumne očakávať, že budú vynakladať prostriedky na administratívny aparát, ktorý bude viesť obsiahlu organizačnú agendu. Práve preto je vnútorná organizácia a činnosť združení v zákone o združovaní občanov upravená len veľmi stručne. Potom ale ani správny súd nemôže pri výklade § 49 ods. 1 SSP ukladať združeniu povinnosti, ktoré by boli v rozpore s touto jednoduchosťou a neformálnosťou právnej úpravy.

Aj pre tento prípad platí názor ústavného súdu, ktorý vo svojich podaniach citoval žalobca a podľa ktorého nadmerný tlak na dopĺňanie takých náležitostí do procesných úkonov účastníkov, ktoré nemajú oporu v zákone, ktoré idú nad rámec zákona alebo nemajú základný význam pre ochranu zákonnosti, nie sú v súlade s ústavnými princípmi spravodlivého procesu (nález sp. zn. II. ÚS 135/04, odvtedy stála judikatúra)“. 15. „V prerokúvanej veci bola žaloba elektronicky autorizovaná Lukášom Svetlíkom, ktorý je podľa poverenia zo 14. novembra 2019 členom žalobcu a je oprávnený v jeho mene spisovať a podáva správne žaloby. Lukáš Svetlík má vysokoškolské právnické vzdelanie v zmysle § 488 SSP, keďže má uznaný doklad o takomto vzdelaní vydaný zahraničnou vysokou školou.

Za žalobcu tak koná jeho člen, ktorý má vysokoškolské právnické vzdelanie. V dôsledku toho sú splnené podmienky § 49 ods. 1 časti prvej vety za bodkočiarkou SSP a žalobca ani nemusel byť zastúpený advokátom. Pre posúdenie oprávnenia Lukáša Svetlík v zmysle citovaného ustanovenia nie je podstatné, či svojím konaním prípadne porušuje obmedzenie § 62 zákona

o advokácii. Takéto porušenie totiž môže viesť k jeho prípadnej disciplinárnej zodpovednosti, nemá však vplyv na platnosť jeho procesných úkonov za žalobcu“. 16. Kasačný súd nerozhodoval o kasačnej sťažnosti ďalšieho účastníka osobitným výrokom, pretože zrušil uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/236/2020 - 96 zo dňa 22.11.2021 aj v časti trov a tento výrok subsumoval aj rozhodovanie o tejto kasačnej sťažnosti.

IV. Záver

17. Kasačná sťažnosť žalobcu je tak z dôvodu uvedeného v § 440 písm. j) SSP dôvodná, a preto kasačný súd podľa § 462 ods. 1 SSP napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie. Správny súd bude v ďalšom konaní vychádzať z toho, že procesná podmienka podľa § 49 ods. 1 SSP je splnená, a bude sa správnou žalobou ďalej zaoberať. 18. Trovy konania o tejto kasačnej sťažnosti sú súčasťou trov konania, o ktorých podľa § 467 ods. 3 SSP rozhodne správny súd v novom rozhodnutí vo veci samej. 19. Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0 (jednomyseľne).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 28. februára 2024

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Uznesenie 4Svk/24/2022 – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky | AI Pravnik