4Svk/24/2022

UZNESENIE

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky vo veci žalobcu: Združenie domových samospráv, o.z., so sídlom Rovniankova 1667/14, 851 02 Bratislava, P.O.BOX 218, 850 00 Bratislava IČO: 31820174, proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, Tomášikova 46, 832 05 Bratislava, za účasti ďalšieho účastníka: RV Development 2, s.r.o., Sasinkova 5, 811 08 Bratislava, IČO: 50159305, zastúpený: BOHUNICKÝ & Co. s.r.o., Advokátska kancelária, Lermontovova 16, 811 05 Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. k. OU-BA- OCDPK2-2020/031597 zo dňa 28.08.2020, o kasačnej sťažnosti žalobcu a ďalšieho účastníka voči uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/236/2020 - 96 zo dňa 22.11.2021 takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky zrušuje uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/236/2020 - 96 zo dňa 22.11.2021 a vec vracia Správnemu súdu v Bratislave na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

I. Konanie pred správnym súdom

OU-BA- OCDPK2-2020/031597 zo dňa 28.08.2020. Žalovaný týmto rozhodnutím zamietol odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu mestskej časti Bratislava - Ružinov ako špeciálneho stavebného úradu pre miestne komunikácie III. a IV. triedy a účelové komunikácie, č. SU/CS7724/2019/9/ MAM-186 zo dňa 10.10.2019 a potvrdil prvostupňové rozhodnutie.

preukázal správnemu súdu, že je oprávnený zastupovať žalobcu, keďže je zapísaný v zozname koncipientov vedenom SAK ako koncipient advokátskej kancelárie Fridrich Lawyers, s.r.o. Bolo zároveň potrebné, aby predložil poverenie na zastupovanie od tejto advokátskej kancelárie v zmysle zákona a to - originál, overenú fotokópiu tohto poverenie alebo elektronický dokument zo zaručenej konverzie listinného poverenia, alebo aby zaslal súdu žalobu podpísanú poverenou osobou a v tom prípade doloží súdu originál poverenia na zastupovanie žalobcu (overenú fotokópiu alebo elektronický dokument zo zaručenej konverzie týchto listín), udeleného najneskôr odo dňa spísania žaloby. Súd žalobcu tiež poučil o následkoch neodstránenia nedostatku procesnej podmienky konania a to, o odmietnutí žaloby podľa § 98 ods. 1 písm. f/ SSP.

Samotný podpis na podaní potvrdzuje skutočnosť, že táto osoba podanie aj urobila (spísala). V danom prípade však podanú správnu žalobu nepodpísala osoba s vysokoškolským právnickým vzdelaním druhého stupňa. Pri posudzovaní veci nepostupoval prílišne formalisticky, keď dospel k záveru, že existujú pochybnosti o osobe, ktorá spísala žalobu v kontexte splnenia zákonných požiadaviek vymedzených v ustanovení § 49 SSP a vyšší súdny úradník správne vyzval žalobcu na odstránenie nedostatku tejto procesnej podmienky, keďže jednoznačne ide o odstrániteľnú

Lukáš Svetlík, správny súd dospel k záveru, že správna žaloba nebola spísaná a podpísaná zamestnanom alebo členom žalobcu s vysokoškolským právnickým vzdelaním druhého stupňa, ktorý za žalobcu na správnom súde koná alebo ho zastupuje. Správny súd vo vzťahu k vyššie uvedenému žalobu v dôsledku nesplnenia procesných podmienok zo strany žalobcu v zmysle ustanovenia § 49 ods. 1 SSP pri aplikácii ustanovenia § 98 ods. 1 písm. f/ SSP odmietol.

a) kasačná sťažnosť žalobcu 5. Žalobca napadol predmetné uzneseniu kasačnou sťažnosťou podľa § 440 ods. 1 písm. f), g) a j), kde uviedol, že ustanovenie § 49 ods. 1 SSP je potrebné vykladať tak, že vysokoškolské právnické vzdelanie sťažovateľa, jeho zamestnanca alebo člena, ktorý sa za neho na správnom súde koná, je ekvivalentom odbornej erudície advokáta a má poskytovať záruku profesionálneho zastupovania v konaní vyžadovanú zákonom. V konaní pred súdom má byť preukázané splnomocnenie udelené advokátovi a žaloba či kasaná sťažnosť musí byť spísaná advokátom. Musí byt v prípade absencie zastúpenia advokátom preukázaná skutočnosť, že žalobu, resp. kasačnú sťažnosť v mene sťažovateľa spísal (vypracoval) jeho zamestnane alebo člen s vysokoškolským právnickým vzdelaním druhého stupňa, resp. sám sťažovateľ s takýmto vzdelaním (napr. Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžk/26/2019 zo dňa 22.09.2020). Tak ako je zrejmé z poverovacieho dekrétu ako aj s predloženého diplomu, takáto osoba spísala takéto podanie ako aj riadne zastupuje sťažovateľa.

združenia. Riadi a zabezpečuje činnosť združenia a zodpovedá za svoju činnosť valnému zhromaždeniu. Vzhľadom ku skutočnosti, že predseda je štatutárnym orgánom sťažovateľa, taktiež v zmysle svojich povinností podľa bodu 4 Článku 7 Stanov vedie zoznam členov občianskeho združenia. Vzhľadom ku tejto skutočnosti je preto namieste tvrdiť, že štatutárny orgán je osobou, ktorá má vedomosť o tom, kto je členom združenia a je oprávnený vydávať potvrdenia a poverenie pre jednotlivých členov združenia. Poverovací dekrét predstavuje listinu vydanú sťažovateľom podpísanú štatutárnym orgánom občianskeho združenia, ktorá preukazuje nasledovné skutočnosti: 1. Preukazuje členstvo konkrétnej osoby v Združení domových samospráv, o.z., 2. Preukazuje poverenie vykonávať funkciu sekretára, resp. tajomníka s vymedzením pôsobenia a 3. Preukazuje poverenie na spísanie žaloby za sťažovateľa a zastupovať sťažovatelia pred súdom. Je preto logické vyvodiť, že takýto poverovací dekrét môže byt vystavený štatutárnym orgánom iba osobe, ktorá je členom občianskeho združenia, nakoľko by bolo nelogické takéto poverenie vydávať akejkoľvek inej

extenzívne. Konanie krajského súdu nebolo v súlade a s cieľom Aarhuského dohovoru o čo najširší prístup k spravodlivosti ako aj k informáciám. Napriek tomu, že podľa súdu nebolo preukázané členstvo zástupcu v združení, žiadnym spôsobom nevyzval sťažovateľa na predloženie členského dekrétu alebo členskej karty, pričom sťažovateľ mal predložením poverovacieho dekrétu členstva toto za dostatočne preukázané. Správny súd sa príliš formalisticky postavil ku konaniu a vec odmietol bez akéhokoľvek posúdenia merita veci. Považoval to za zásah do práva ekologických združení na prístup k spravodlivosti neprimeraným formalizmom zo stany súdu, ktorý môže mať z určitého pohľadu znaky šikanózneho výkonu práva zo strany súdu. Sťažovateľ zároveň poukázal na uznesenia ÚS SR spis. zn. II. 666/2016zo dňa 11.10.2016, spis. zn. III. ÚS 274/07 zo dňa 11.10.2007.

Z dôvodu podania správnej žaloby žalobcom bez splnenia zákonných procesných podmienok, ktorých splnenie žalobca nepreukázal ani po dodatočnej výzve krajského súdu (na výzvu krajského súdu žalobca ani len nereagoval), bol ďalší účastník nútený vynaložiť trovy právneho zastúpenia na uplatňovanie, resp. bránenie svojich práv; ktoré nemusel vynaložiť, ak by sa žalobca správal procesne zodpovedne a buď by splnenie procesných podmienok aspoň dodatočne preukázal, alebo by žalobu nespĺňajúcu procesné podmienky vôbec nepodal. Žalobca tak zavinil vznik trov konania ďalšieho účastníka konania a zároveň procesne zavinil odmietnutie správnej žaloby.

III. Posúdenie veci kasačným súdom

dôvodná. 10. Keďže obdobná procesná situácia bola riešená pod spis. zn. 7Svk/9/2021, kasačný súd v súlade s § 464 ods. 1 SSP na rozhodnutie vydané v predmetnej veci poukazuje, v celom rozsahu sa s ním stotožňuje a na vybrané časti rozhodnutí odkazuje: 11. „Zo znenia § 49 ods. 1 SSP zreteľne vyplýva, že povinnosť byť zastúpený advokátom sa nevzťahuje na toho žalobcu, ktorý má príslušné vzdelanie sám (ak žalobcom je fyzická osoba) alebo za ktorého na súde koná, resp. ktorého zastupuje jeho zamestnanec alebo člen s

Obchodného zákonníka), v záujmovom združení právnických osôb (§ 20f Občianskeho zákonníka), ale napríklad aj osoby tvoriace niektoré štatutárne orgány (napr. predstavenstvo akciovej spoločnosti, § 191, alebo družstva, § 243 Obchodného zákonníka).

môžu občania zakladať spolky, spoločnosti, zväzy, hnutia, kluby a iné občianske združenia, ako aj odborové organizácie a združovať sa v nich. Podľa § 2 ods. 3 cit. zák. môžu do ich postavenia a činnosti štátne orgány zasahovať len v medziach zákona. Podľa § 3 ods. 3 cit. zák. práva a povinnosti člena upravujú stanovy. Žiadne ustanovenie citovaného zákona neurčuje, akým spôsobom si má združenie upraviť členstvo, spôsob jeho vzniku alebo zániku. Zo žiadneho ustanovenia tohto zákona nemožno vyvodiť, že by združenie bolo povinné viesť písomný zoznam členov, že by bolo povinné vydávať členom potvrdenia o členstve a pod. Naopak, podľa § 3 ods. 2 zákona o združovaní občanov nesmie byť nikomu občiansky na ujmu, že je alebo nie je členom určitého združenia. Výklad, podľa ktorého je združenie povinné viesť písomný zoznam členov a povinnosť poskytovať ho štátnym orgánom na nahliadnutie, by bol s citovaným ustanovením v rozpore“.

podľa ktorého je dokladom o členstve v združení písomný doklad v podobe členskej karty alebo členského dekrétu, nie je správny. V citovanom ustanovení ide totiž o doklad, ktorý združenie vystaví členovi o tom, že je členom združenia. Nie je však zrejmé, prečo by takýmto dokladom malo disponovať aj samo združenie. Podobne ako si štát neponecháva repliku občianskeho preukazu, ale jeho jediný exemplár vydá občanovi, tak aj združenie nemá dôvod ponechávať si členskú kartu alebo členský dekrét, ktorý vydalo členovi“. 14. „Práve občianske združenie je najčastejšou a právne najjednoduchšou formou organizovania občianskej spoločnosti na podporu spoločných záujmov (čl. 29 ústavy). Často sú združeniami neformálne zoskupenia niekoľkých ľudí, ktorí sa popri svojom zamestnaní alebo podnikaní zasadzujú o určitý spoločný, prípadne až verejný záujem. Noví členovia k takému zoskupeniu často pristupujú neformálne, len na základe záujmu pracovať pre združenie.

Aj pre tento prípad platí názor ústavného súdu, ktorý vo svojich podaniach citoval žalobca a podľa ktorého nadmerný tlak na dopĺňanie takých náležitostí do procesných úkonov účastníkov, ktoré nemajú oporu v zákone, ktoré idú nad rámec zákona alebo nemajú základný význam pre ochranu zákonnosti, nie sú v súlade s ústavnými princípmi spravodlivého procesu (nález sp. zn. II. ÚS 135/04, odvtedy stála judikatúra)“. 15. „V prerokúvanej veci bola žaloba elektronicky autorizovaná Lukášom Svetlíkom, ktorý je podľa poverenia zo 14. novembra 2019 členom žalobcu a je oprávnený v jeho mene spisovať a podáva správne žaloby. Lukáš Svetlík má vysokoškolské právnické vzdelanie v zmysle § 488 SSP, keďže má uznaný doklad o takomto vzdelaní vydaný zahraničnou vysokou školou.

o advokácii. Takéto porušenie totiž môže viesť k jeho prípadnej disciplinárnej zodpovednosti, nemá však vplyv na platnosť jeho procesných úkonov za žalobcu“. 16. Kasačný súd nerozhodoval o kasačnej sťažnosti ďalšieho účastníka osobitným výrokom, pretože zrušil uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/236/2020 - 96 zo dňa 22.11.2021 aj v časti trov a tento výrok subsumoval aj rozhodovanie o tejto kasačnej sťažnosti.