4Svk/24/2023

1. Žalovaným potvrdeným rozhodnutím prvostupňový správny orgán rozhodol vo veci týkajúcej sa dočasného obmedzenia vlastníckeho práva k pozemkom a obmedzenia vlastníckeho práva do jedného roku k pozemkom v katastrálnom území obce P. F. R. vlastníkovi O.. I. T. (žalobca 1) pre účel realizácie líniovej stavby „Cesta I/75 Šaľa - obchvat“, a to s poukazom na § 17a zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákon č. 135/1961 Zb.“ alebo ako „cestný zákon“) v spojení so zákonom č. 282/2015 Z. z. o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o nútenom obmedzení vlastníckeho práva k nim a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákon č. 282/2015 Z. z.“ alebo ako „zákon o vyvlastňovaní“). Predmetom návrhu boli nehnuteľnosti dotknuté stavbou „Cesta I/75 Šaľa - obchvat“ v katastrálnom území obce P. F. R. a vyvlastňovaným bol O.. I. T. (žalobca 1). V časti I.a rozhodnutia správny orgán podľa § 13 ods. 2 písm. a/, b/ v spojení s § 2 ods.

katastrálnom území R., C. F. R., P. F. R., Q. F. R., U. D.“ v rozsahu tam uvedených stavebných objektov za tam stanovených podmienok. Správny orgán prvého stupňa zamietol námietky žalobcu 1 ako nedôvodné a podľa § 13 ods. 3 písm. a/ zákona o vyvlastňovaní odkázal vlastníka pozemkov bez prerušenia konania na súd s tým, že požiadavku na vyššiu úhradu voči podniku možno uplatniť na súde v lehote jedného roka odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení, inak toto právo zanikne. V časti II.a správny orgán podľa § 13 ods. 3 písm. a/ zákona o vyvlastňovaní priznal za dočasné obmedzenie vlastníckeho práva k pozemkom vyvlastňovanému žalobcovi 1 náhradu v sume 1.748,65 eur/rok za záber a podiel, ktorá bola určená podľa znaleckého posudku č. 13/2017 znalkyne O.. E. R. a ktorú uhradí vyvlastniteľ žalobcovi 1 do 30. marca bežného roka spätne za skutočnú dobu užívania v predchádzajúcom roku na tam uvedený bankový účet, pričom náhrada patrí za využívanie pozemkov ku dňu začatia ich využívania do dňa vrátenia vlastníkovi a podľa vyššie uvedeného ustanovenia zákona o vyvlastňovaní žalobcovi

V časti II.b správny orgán podľa § 13 ods. 3 písm. a/ zákona o vyvlastňovaní priznal za obmedzenie vlastníckeho práva do jedného roka k pozemkom žalobcovi 1 ako vyvlastňovanému náhradu v sume 437,96 eur/rok za záber a podiel, ktorá bola určená za obmedzenie vlastníckeho práva do jedného roka podľa znaleckého posudku č. 13/2017 znalkyne O.. E. R. a ktorú uhradí vyvlastniteľ žalobcovi 1 do 30. marca bežného roka spätne za skutočnú dobu užívania v predchádzajúcom roku na tam uvedený bankový účet, pričom náhrada patrí za využívanie pozemku ku dňu začatia jeho využívania do dňa jeho vrátenia vlastníkovi a podľa vyššie uvedeného ustanovenia zákona o vyvlastňovaní patrí žalobcovi 1 za obmedzenie vlastníckeho práva k pozemkom do jedného roka priznal náhradu v sume 627,52 eur/rok za záber a podiel, pričom náhrada za obmedzenie vlastníckeho práva do jedného roka bola určená podľa znaleckého posudku č. 15/2017 znalkyne O.. E. R. a žalobcovi 1 patrí náhrada za využívanie pozemkov ku dňu začatia ich využívania do dňa vrátenia vlastníkovi

3. V odôvodnení svojho rozhodnutia žalovaný uviedol, že správny orgán prvého stupňa na základe výsledkov vyvlastňovacieho konania rozhodol tak, že vo veci vyvlastnenia dočasne obmedzil vlastnícke právo v trvaní troch rokov k nehnuteľnostiam v rozsahu v zmysle jeho

evidovaným na LV č. XXXX, XXXX, IXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX v katastrálnom území P. F. R. v spoluvlastníctve žalobcu 1 v prospech vyvlastniteľa vo verejnom záujme podľa § 2 zákona o vyvlastňovaní v spojení s § 17a cestného zákona pre stavbu „Cesta I/75 Šaľa - obchvat“, katastrálne územie R., C. F. R., P. F. R., Q. F. R., U. D..

O.. E. R. podľa vyhl. č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení neskorších predpisov (ďalej aj vyhl. č. 492/2004 Z. z.). Pre posúdenie súladu návrhu dočasného obmedzenia vlastníckeho práva v trvaní troch rokov a obmedzenia vlastníckeho práva v trvaní jedného roka k pozemkom uvedeným v návrhu s cieľmi a zámermi územného plánovania podľa § 2 ods. 2 zákona č. 282/2015 Z. z. okresný úrad ako podklad zohľadnil územné rozhodnutie o umiestnení stavby a o využití územia pre stavbu, ktoré bolo vydané Mestom Šaľa pod č. 4043/2010-3 zo dňa 26.01.2011 (právoplatné dňa 03.03.2011) a geometrickým

Zb. Uviedol, že zásah štátu do vlastníckych práv vo verejnom záujme formou vyvlastnenia alebo obmedzenia vlastníckeho práva je možný výlučne pri kumulatívnom splnení zákonných podmienok, ktorých splnenie musí byť zo strany vyvlastniteľa pri podaní návrhu na začatie konania jednoznačne preukázané. Ústavnoprávne podmienky vyvlastnenia sú zakotvené v čl. 11 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd a čl. 20 ods. 4 Ústavy SR, podľa ktorých je vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva možné len v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za náhradu.

135/1961 Zb. 5. Správny orgán prvého stupňa po preskúmaní priložených dokladov a po vyhodnotení návrhu vyvlastniteľa na vyvlastnenie zistil, že sú splnené zákonom ustanovené podmienky na obmedzenie vlastníckeho práva v trvaní jedného a troch rokov a na základe uvedeného obmedzil vlastnícke právo žalobcu 1 k pozemkom v katastrálnom území P. F. R. uvedeným vo výroku jeho rozhodnutia v prospech vyvlastniteľa vo verejnom záujme podľa zákona č. 282/2015 Z. z. v spojení s § 17a zákona č. 135/1961 Zb. pre stavbu „Cesta I/75 Šaľa - obchvat“, katastrálne územie R., C. F. R., F. R., Q. F. R., U. D.. Verejný záujem je predmetom dokazovania v rámci vyvlastňovacieho konania o určitej otázke, je predmetom správnej úvahy a zisťuje sa v priebehu konania na základe zvažovania najrôznejších partikulárnych záujmov. Zákon č. 282/2015 Z. z. v § 2 ods. 1 písm. b/ vyjadruje, že verejný záujem možno skúmať vo vzťahu k zákonom umožnenému účelu, teda najprv musí existovať účel vyvlastnenia a až vo vzťahu k nemu sa skúma, či účel vyvlastnenia je vo verejnom záujme vzhľadom

6. K namietanej nekompletnosti návrhu navrhovateľa na vyvlastnenie z dôvodu nepredloženia právoplatného rozhodnutia o zmene územného rozhodnutia žalovaný uviedol, že vyvlastniteľ spolu s návrhom na vyvlastnenie predložil právoplatné územné rozhodnutie č. 04845/2016/ SU/04293 zo dňa 28.11.2016 (právoplatné dňa 28.12.2016), pričom rozhodnutím č. 11034/ 2018/SU/2178 zo dňa 21.06.2018 (právoplatné dňa 08.10.2018) bola predĺžená platnosť vyššie uvedeného územného rozhodnutia o ďalšie tri roky od právoplatnosti rozhodnutia, čo znamená, že platnosť územného rozhodnutia platí až do 28.12.2019. Vyvlastniteľ teda splnil podmienku § 9 ods. 3 písm. g/ zákona č. 282/2015 Z. z. V intenciách § 2 ods. 2 tohto zákona vyvlastnenie musí byť v súlade s cieľmi a zámermi územného plánovania a ten sa vo vyvlastňovacom konaní dokazuje územným rozhodnutím, územným súhlasom alebo záväzným stanoviskom

Nakoľko v tomto prípade bolo vydané územné rozhodnutie, vyvlastniteľ nemal povinnosť predložiť stanovisko obce. 7. K nesprávne určenému okruhu účastníkov konania žalovaný uviedol, že správny orgán skúma z úradnej povinnosti počas celého konania, komu prislúcha účastníctvo v konaní.

Aj túto námietku považoval žalovaný za neopodstatnenú. 8. Vo vzťahu k namietanej neúplnosti vyvlastniteľom predloženého návrhu na uzatvorenie kúpnej a nájomnej zmluvy žalovaný citoval § 3 ods. 3 písm. d/ zákona č. 282/2015 Z. z. a uviedol, že preskúmaním spisového materiálu zistil, že vyvlastniteľ si túto povinnosť splnil, preto uvedenú námietku považoval za neopodstatnenú.

V danom konkrétnom prípade bolo potrebné za pokus o dosiahnutie dohody považovať doručenie písomnej výzvy - návrhu na uzavretie dohody č. SSC/935/2018/6153/19387 zo dňa 28.06.2018 spolu s návrhom kúpnej zmluvy č. 1462/6153/KZ-2018, čo bolo preukázané doručenkou, ktorá je súčasťou spisu.

10. K namietanému nesúladu návrhu kúpnej zmluvy a nájomnej zmluvy so všeobecne záväznými právnymi predpismi (§ 40a Občianskeho zákonníka, objektívnej nemožnosti uzavretia nájomných zmlúv predložených vyvlastniteľom z dôvodu existujúcich platných nájomných zmlúv, nepravdivé tvrdenia - klamanie vyvlastniteľa v návrhu na vyvlastnenie) žalovaný uviedol, že konanie vyvlastniteľa pred podaním návrhu na vyvlastnenie nepodlieha preskúmaniu správnym orgánom prvého stupňa, nakoľko je to vzťah súkromného charakteru medzi vyvlastniteľom, ktorý má záujem získať vlastnícke právo a vlastníkom nehnuteľnosti (vyvlastňovaným). Môže skúmať len skutočnosť, či bol pokus o nadobudnutie potrebných práv k pozemkom bezvýsledný a či je táto bezvýslednosť riadne preukázaná. Bezvýslednosť

11. K námietke týkajúcej sa nedostatočne preukázaného a nedostatočne preskúmaného verejného záujmu, žalovaný tiež uviedol, že správny orgán prvého stupňa vykonal za účelom posúdenia existencie verejného záujmu náležité dokazovanie a svoje rozhodnutie o vyvlastnení v časti týkajúcej sa existencie verejného záujmu odôvodnil. Z § 2 ods. 2 zákona č. 282/2015 Z. z. vyplýva, že vyvlastnenie musí byť v súlade s cieľmi a zámermi územného plánovania a ten sa preukazuje územným rozhodnutím, územným súhlasom alebo záväzným stanoviskom obce vo vyvlastňovacom konaní. Správny orgán prvého stupňa mal za to, že vyvlastniteľ dostatočným spôsobom pri podaní návrhu na vyvlastnenie preukázal splnenie verejného záujmu, nakoľko v danom prípade je verejný záujem preukázaný územným rozhodnutím, ktoré je v súlade s platnými územnými plánmi obcí, ktorými prechádza stavba. Už samotný územný plán svojou podstatou a spôsobom schvaľovania predstavuje verejný záujem a dotknuté osoby mali možnosť uplatniť námietky ako účastníci konania. K otázke verejného záujmu sa vyjadril

Aj túto námietku považoval žalovaný za neopodstatnenú. 12. K námietke, že správny orgán nestanovil primeranú náhradu zohľadňujúcu všetky okolnosti žalovaný uviedol, že správny orgán prvého stupňa určil výšku náhrady za vyvlastnenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na základe znaleckého posudku č. 13/2017 vypracovaného podľa vyhl. č. 492/2004 Z. z. O.. E. R.. Postupoval v súlade so zákonom, keď podľa § 4 ods. 4 zákona č. 282/2015 Z. z. zabezpečil odborné vyjadrenie znalca na účel posúdenia skutočností, ktoré sú dôležité na rozhodnutie o sume náhrady za vyvlastnenie.

konaní, pričom žaloba musí byť podaná v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení a zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Opravným prostriedkom proti výroku o výške náhrady za vyvlastnenie je teda žaloba podaná na príslušnom súde v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení. Žalovaný nie je príslušný na preskúmanie výroku o výške náhrady za vyvlastnenie a žalobcu 1 odkazuje na podanie správnej žaloby v súlade s § 14 ods. 2 zákona č. 282/2015 Z. z.

Znalecký posudok je dôkazom v správnom konaní, ktorý správny orgán hodnotí nie z hľadiska jeho obsahovej správnosti, ale len z hľadiska, či úvahy znalca nie sú v rozpore so zásadami logiky a skutkovým stavom, ako sa tento javí z dôkazov vykonaných pred správnym orgánom.

14. K námietke, že správny orgán neskúmal nevyhnutný rozsah vyvlastnenia, že nebolo vyhovené návrhu na majetkovoprávne vysporiadanie poskytnutím náhradného pozemku, žalovaný uviedol, že účelom rozhodnutia bolo dočasné obmedzenie vlastníckeho práva a nie jeho trvalé odňatie.

16. K námietke nevyhodnotenia veci komplexne a vo všetkých súvislostiach žalovaný uviedol, že účastníci konania nedoložili žiadne rozhodnutie vo veci žalobcom 1 spomenutej žaloby. Podanie žaloby nepredstavuje dôvod na prerušenie alebo zastavenie konania a správne orgány sú viazané rozhodnutiami, ktoré sú právoplatné a vykonateľné.

18. K nesplneniu požiadavky žalobcu 1 ako vyvlastňovaného zo strany správneho úradu o zaslanie stanovísk dotknutých orgánov žalovaný uviedol, že námietka je neopodstatnená, nakoľko práva a právom chránené záujmy žalobcu 1 zostali zachované a neboli porušené. Správny orgán prvého stupňa nijakým spôsobom nebránil účastníkom konania podávať námietky a pripomienky, nebránil im nahliadať do spisového materiálu a ani robeniu si záznamov, kópií, prípadne výpisov zo spisov, zároveň žalobcovi 1 dokumenty doručoval aj poštovou prepravou.

rozhodnutie zrušiť a vrátiť vec na nové rozhodnutie z dôvodu, aby sa odstránili formálne vady, ktoré nemôžu žalobkyni 2 aj tak privodiť vecne iné, či výhodnejšie rozhodnutie. Z uvedeného dôvodu považoval žalovaný odvolanie žalobkyne 2 za neopodstatnené.

20. Krajský súd v Nitre (ďalej aj ako „správny súd“ alebo „krajský súd“) rozsudkom č. k. 11S/118/2020 - 209 zo dňa 6. decembra 2022 (ďalej aj ako „napadnutý rozsudok“) podľa § 191 ods. 1 písm. d/ SSP z dôvodu nepreskúmateľnosti týchto rozhodnutí pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov zrušil rozhodnutie žalovaného Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky č. 18232/2019/SV/52388 zo dňa 25.06.2019 ako aj rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa Okresného úradu Nitra, odboru výstavby a bytovej politiky č. OU-NR-OVBP2-2019/007990-26 zo dňa 19.03.2019.

22. Výrokmi o vyvlastnení práv k pozemku vyvlastňovací orgán určí účel vyvlastnenia vo verejnom záujme a rozhodne o prechode vlastníckeho práva k pozemku, resp. o obmedzení vlastníckeho práva k pozemku. Vždy musí ísť o vyvlastnenie, resp. obmedzenie vlastníckeho práva vo verejnom záujme, čo musí vplývať aj z výrokovej časti rozhodnutia.

Ul. Gen. M. R. Štefánika 42, 911 01 Trenčín, O.. T. F. dňa 13.12.2012 ako Podklad na uzatváranie nájomných zmlúv vo verejnom záujme, autorizačne overil O.. C. T. dňa 17.12.2012, v k. ú. P. F. R., dočasne obmedzuje vlastnícke právo k pozemkom vlastníkovi“.

Ul. Gen. M. R. Štefánika 42, 911 01 Trenčín, O.. T. F. dňa 23.04.2013, ako Podklad na uzatváranie nájomných zmlúv vo verejnom záujme, autorizačne overil O.. C. T. dňa 17.12.2012, v k. ú. P. F. R. obmedzuje vlastnícke právo k pozemkom do 1 (jedného roka) vlastníkovi“.

Správny orgán prvého stupňa vo výrokovej časti svojho rozhodnutia (časť I.aaI.b) dočasne obmedzil vlastnícke právo k pozemkom, resp. obmedzil vlastnícke právo k pozemkom do jedného roka, ale nie vo verejnom záujme, ako to vyžaduje vyššie uvedené ustanovenie zákona.

23. Správny súd sa stotožnil s argumentáciou žalobcov ohľadom nutnosti preukázania verejného záujmu, ktorý odôvodňuje zásah do vlastníckeho práva žalobcu 1 (vo forme dočasného obmedzenia vlastníckeho práva k pozemkom, resp. vo forme obmedzenia vlastníckeho práva k pozemkom na dobu jedného roka), ktorý predpokladá, že okrem účelu obmedzenia vlastníckeho práva žalobcu 1 bude vymedzená aj jeho miera, ktorá musí byť v zmysle § 2 ods. 1 písm. a/ zákona č. 282/2015 Z. z. len nevyhnutná.

24. Pokiaľ vyvlastňovací orgán rozhodol dňa 19.03.2019 o dočasnom obmedzení vlastníckeho práva a žalovaný toto jeho rozhodnutie ako vecne správne potvrdil, bolo jeho povinnosťou uviesť v rozhodnutí, okrem iného, i úvahu ohľadom preukázania verejného záujmu na vydaní rozhodnutia o dočasnom obmedzení vlastníckeho práva, resp. na jeho obmedzení do jedného roka na základe konkrétnych skutkových zistení v danej veci. Keďže v rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa ako aj v rozhodnutí žalovaného bolo preukázanie verejného záujmu stotožnené s účelom vyvlastnenia, vydané rozhodnutia neobsahujú žiadnu úvahu k preukázaniu verejného záujmu na vydaní predmetného rozhodnutia o dočasnom obmedzení vlastníckeho práva, resp. na jeho obmedzení do jedného roka, ktorú by bolo možné podrobiť preskúmaniu, čo spôsobuje nepreskúmateľnosť týchto rozhodnutí. Absentuje v nich akákoľvek skutková argumentácia, z ktorej by bolo možné správnou úvahou vyvodiť, že vzhľadom na konkrétne okolnosti v danej veci je daný verejný záujem na obmedzení vlastníckeho práva žalobcu 1,

25. Správny súd dodal, že sa možno domnievať, že vybudovanie stavby cestného obchvatu by malo byť vo verejnom záujme. Napriek tomu však verejný záujem nie je možné chápať automaticky v tom zmysle, že vybudovanie každého cestného obchvatu je vo verejnom záujme. Z odôvodnenia rozhodnutia, ktorého podstatou je otázka existencie verejného záujmu, potom musí jednoznačne vyplynúť, prečo verejný záujem prevážil nad inými (súkromnými, alebo aj verejnými) záujmami. Verejný záujem je predmetom dokazovania v rámci rozhodovania o určitej otázke, napr. vyvlastnení, a nie je možné ho vopred a priori stanoviť. Zisťovanie verejného záujmu v prípade stavby „Cesta I/75 Šaľa - obchvat“ patrilo do právomoci správnych orgánov a verejný záujem mal byť v rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa ako i v rozhodnutí žalovaného jednoznačne definovaný. Argumentáciu ohľadne verejného záujmu na dočasnom obmedzení vlastníckeho práva žalobcu 1, resp. na obmedzení vlastníckeho práva do jedného roka nemôže vytvárať správny súd, pretože jeho úlohou je túto argumentáciu (ktorá

v danej veci postačujúci. Správny súd je toho názoru, že vzhľadom na existenciu rozhodnutia o trvalom vyvlastnení a rozhodnutia o dočasnom obmedzení vlastníckeho práva bolo potrebné posudzovať, prečo bolo vo verejnom záujme pri konkrétnych pozemkoch, resp. ich dieloch trvalé vyvlastnenie a prečo pri iných pozemkoch, resp. ich dieloch a častiach postačovalo vo verejnom záujme dočasné obmedzenie vlastníckeho práva.

Správny orgán prvého stupňa postupoval správne a v zmysle § 4 ods. 4 zákona č. 282/2015 Z. z., keď vyzval znalkyňu O.. E. R. na podanie odborného vyjadrenia alebo vysvetlenia na účel posúdenia skutočností, ktoré sú dôležité na rozhodnutie o sume náhrady za vyvlastnenie. Znalkyňa podala vyjadrenie zo dňa 20.12.2018, v ktorom sa vyjadrila k námietkam žalobcu 1, popísala spôsob, akým dospela k určeniu výšky náhrady za dočasné obmedzenie vlastníckeho práva, resp. za jeho obmedzenie do jedného roka a okrem iného uviedla, že od 01.09.2017 bola novelizovaná vyhl. č. 492/2004 Z. z. a boli okrem iného novelizované aj koeficienty pre stanovenie všeobecnej hodnoty pozemkov metódou polohovej diferenciácie. Zároveň poukázala na § 9 ods. 3 písm. f/ zákona č. 282/ 2015 Z. z., podľa ktorého znalecký posudok o všeobecnej hodnote pozemku alebo stavby predložený navrhovateľom vyvlastnenia nemá byť starší ako dva roky. Správny súd poukázal na dôvody rozsudku kasačného súdu, t. j. Najvyššieho správneho súdu SR v konaní pod sp. zn. 8Sžk/28/2019 zo dňa 30.09.2021.

nájmu nehnuteľností, na túto skutočnosť bolo potrebné náležite reagovať zo strany vyvlastniteľa ako i zo strany správneho orgánu prvého stupňa. Vyvlastňovacie konanie sa začalo dňa 27.09.2018 a správny súd je toho názoru, že pokiaľ v čase medzi vypracovaním znaleckého posudku a začiatkom vyvlastňovacieho konania došlo k zmene právneho predpisu, t. j. vyhlášky č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení neskorších predpisov, bolo potrebné zabezpečiť, aby znalecký posudok zodpovedal právnym predpisom aktuálnym v čase začatia, vyvlastňovacieho konania, najmä, ak novelizácia tejto vyhlášky priniesla možnosť určenia vyššej ceny nehnuteľností, resp. určenia vyššej ceny nájmu pre vyvlastňovaného. V prípade, ak by vyvlastniteľom predložený znalecký posudok pri určovaní náhrady za dočasné obmedzenie vlastníckeho práva vychádzal z aktuálnych cenových predpisov platných v čase začatia vyvlastňovacieho konania, mohlo by sa tým predísť námietkam žalobcov týkajúcim sa stanovenia ceny za dočasné obmedzenie vlastníckeho práva, príp. i súdnemu civilnému sporu. Z toho dôvodu bol správny súd toho názoru, že v predmetnej

znaleckého posudku. V prípade, ak by navrhovateľ vyvlastnenia (vyvlastniteľ) predložil znalecký posudok vychádzajúci z aktuálnej cenovej právnej úpravy v čase začatia vyvlastňovacieho konania, ktorý by správny orgán prvého stupňa použil pri určení náhrady za dočasné obmedzenie vlastníckeho práva a žalobca 1 ako vyvlastňovaný by so závermi tohto posudku nesúhlasil, jediným zákonným a do úvahy prichádzajúcim postupom zo strany správneho orgánu prvého stupňa by bolo opätovne uplatnenie postupu podľa § 4 ods. 4 zákona č. 282/2015 Z. z., resp. v súlade s § 13 ods. 3 písm. a/ tohto zákona by správny orgán prvého stupňa odkázal žalobcu 1 s jeho požiadavkou na vyššiu náhradu za dočasné obmedzenie vlastníckeho práva na civilný súd. Správny orgán prvého stupňa takto i postupoval, ale podľa názoru správneho súdu predčasne, nakoľko náhrada za dočasné obmedzenie vlastníckeho práva nebola stanovená podľa aktuálneho cenového predpisu platného v čase začatia vyvlastňovacieho konania, ktorá podľa žalobcu, vzhľadom na zmenu koeficientov, mohla

III. Kasačná sťažnosť

28. Proti rozsudku správneho súdu podal ďalší účastník Slovenská správa ciest kasačnú sťažnosť z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g) a h) SSP. Sťažovateľ navrhol, aby kasačný súd napadnutý rozsudok správneho súdu zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Zároveň požiadal, aby súd nárok na náhradu trov konania nepriznal žiadnemu účastníkovi súdneho konania. 29. Podľa sťažovateľa správny súd vykonal krajne nesprávnu a excesnú interpretáciu a aplikáciu príslušných ustanovení na zistený skutkový stav do takej miery, ktorá zjavne odporuje pravidlám formálnej a právnej logiky, flagrantne tým porušil princíp legality v zmysle

vo verejnom záujme. 31. Sťažovateľ nesúhlasil so záverom správneho súdu o dôvodnosti námietky žalobcov týkajúcej sa nepreskúmateľnosti rozhodnutí pre absenciu úvahy ohľadom preukázania verejného záujmu na dočasnom obmedzení vlastníckeho práva, resp. na obmedzení vlastníckeho práva do jedného roka v nadväznosti na nedostatok konkrétnych skutkových zistení, z ktorých by bolo možné vyvodiť verejný záujem na dočasnom obmedzení.

33. Vo vyvlastňovacom konaní bol dostatočne preukázaný účel vyvlastnenia ako aj preukázanie verejného záujmu. Verejný záujem vyjadruje okamžitosť stavu záujmov a ich vzájomnú hierarchiu, je časovo a miestne premenný, a preto sa musí posudzovať len v konkrétnej situácii, v konkrétnom mieste a v konkrétnom čase.

34. Sťažovateľ upozornil, že existenciu verejného záujmu pri výstavbe diaľnic a rýchlostných ciest potvrdil aj Ústavný súd SR vo veci PL. ÚS 19/09, kde sa okrem iného uvádza, že výstavba diaľnic (analogicky aj ciest I. triedy) je nepochybne činnosťou vo verejnom záujme. Verejným záujmom pri výstavbe diaľnice (analogicky aj ciest I. triedy) je všeobecný, lokálne väčšinový záujem uskutočnenia stavby diaľnice (analogicky aj cesty I. triedy), ktorým sa uspokojí potreba verejnosti. Sťažovateľ má za to, že v danom prípade bol verejný záujem preukázaný z hľadiska účelu realizácie predmetnej stavby v navrhovanom úseku, ktorá má v čo najväčšej možnej miere odstrániť kritický stav z hľadiska bezpečnosti, ochrany života, zdravia a majetku užívateľov cesty, ako aj prispieť k zlepšeniu technických parametrov cesty využívanej širokou verejnosťou a stavebnými úpravami zabezpečiť prehľadnosť na tomto

35. Podľa sťažovateľa správny súd nevenoval dostatočnú pozornosť verejnému záujmu v kontexte výstavby cesty I. triedy, konkrétne cesty 1/75, a preto správny súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie správneho súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Sťažovateľ sa s názorom správneho súdu nestotožňuje a poukazuje na závery správneho orgánu prvého stupňa, že účel vyvlastnenia podľa § 17a cestného zákona bol preukázaný.

37. Pokiaľ odôvodnenie rozhodnutia súdu nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, potom argumentom a fortiori platí, že o to viac nemusí rozhodnutie správneho orgánu (rozhodnutie vydané v správnom konaní) dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania. V odôvodnení správneho rozhodnutia nemusí byt' vždy obsiahnutý podrobný obsah vykonaného dôkazu. Rozhodujúce sú konkrétne okolnosti prípadu (napr. do akej miery je to potrebné s ohľadom na rozpory v jednotlivých dôkazoch, na námietky jednotlivých účastníkov konania a pod.).

IV. Vyjadrenia ku kasačnej sťažnosti

39. Ku kasačnej sťažnosti sa vyjadril žalovaný elektronickým podaním doručeným správnemu súdu dňa 03.03.2023. Žalovaný zotrval na svojom doterajšom právnom názore, súhlasil s argumentáciou uvedenou v kasačnej sťažnosti a pripojil sa tiež k návrhu sťažovateľa zrušiť rozsudok správneho súdu a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Žiadal tiež priznať náhradu trov konania. 40. Žalobca 1 sa vyjadril ku kasačnej sťažnosti elektronickým podaním doručeným správnemu súdu dňa 27.03.2023. Rozsudok správneho súdu považoval za vecne správny a riadne odôvodnený. Kasačnú sťažnosť žiadal zamietnuť a tiež žiadal priznať náhradu trov kasačného konania.

V. Vybraná súvisiaca právna úprava

Poznámka 6C: § 4 ods. 3 zákona č. 282/2015 Z. z. o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o nútenom obmedzení vlastníckeho práva k nim a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 43. Podľa § 17a zákona č. 135/1961 Zb. z dôvodu výstavby a správy diaľnic, ciest a miestnych komunikácii vrátane zriadenia ich ochranných pásiem a na vybudovanie súvisiacich vyvolaných úprav možno vlastnícke právo k nehnuteľnostiam vo verejnom záujme za náhradu obmedziť alebo nehnuteľnosti za odplatu vyvlastniť.

45. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 282/2015 Z. z. vyvlastnenie možno uskutočniť len a) v nevyhnutnej miere, b) vo verejnom záujme na účel ustanovený zákonom, pričom verejný záujem na vyvlastnení sa musí preukázať vo vyvlastňovacom konaní, c) za primeranú náhradu, a d) ak cieľ vyvlastnenia nemožno dosiahnuť dohodou alebo iným spôsobom.

47. Podľa § 2 ods. 3 zákona č. 282/2015 Z. z. rozsah vyvlastnenia musí byť primeraný účelu, na ktorý sa vyvlastňuje. Nemožno rozhodnúť o prechode vlastníckeho práva tam, kde stačí jeho obmedzenie. Ak by obmedzenie vlastníckeho práva bolo pre vyvlastňovaného nepriaznivejšie ako jeho prechod, rozhodne sa o prechode vlastníckeho práva, ak to vyvlastňovaný uplatnil ako námietku najneskôr pri prerokovaní návrhu na ústnom pojednávaní, aj keď tento prechod nie je nevyhnutný na dosiahnutie účelu vyvlastnenia. Vyvlastňovaný je ten, proti koho majetku vyvlastnenie smeruje a je vlastníkom alebo spoluvlastníkom vyvlastňovaného pozemku alebo stavby alebo má k tomuto pozemku alebo k tejto stavbe právo zodpovedajúce vecnému

50. Podľa § 4 ods. 4 zákona č. 282/2015 Z. z. ak najneskôr pri prerokovaní návrhu vyvlastniteľa na vyvlastnenie na ústnom pojednávaní účastník konania alebo iná oprávnená osoba namietne skutočnosti, ktoré sú obsahom znaleckého posudku priloženého k návrhu podľa § 9 ods. 2 písm. f), vyvlastňovací orgán zabezpečí odborné vyjadrenie alebo vysvetlenie znalca na účel posúdenia skutočností, ktoré sú dôležité na rozhodnutie o sume náhrady za vyvlastnenie. Náklady spojené s vyhotovením odborného vyjadrenia alebo vysvetlenia znalca sú trovami konania, ktoré znáša vyvlastniteľ.

52. Podľa § 8 ods. 4 zákona č. 282/2015 Z. z. ak vlastnícke právo k vyvlastňovanému pozemku alebo vyvlastňovanej stavbe je predmetom súdneho konania, účastníkmi vyvlastňovacieho konania sú účastníci súdneho konania, a to až do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia súdu.

55. Podľa § 13 ods. 1 zákona č. 282/2015 Z. z. ak sú splnené podmienky vyvlastnenia ustanovené týmto zákonom, vyvlastňovací orgán rozhodne samostatnými výrokmi o vyvlastnení práv k pozemku alebo ku stavbe a o náhrade za vyvlastnenie a o spôsobe jej úhrady.

alebo stavby na účel, na ktorý sa vyvlastnila, f) rozhodne o námietkach účastníkov vyvlastňovacieho konania týkajúcich sa vyvlastnenia, ak boli uplatnené, g) rozhodne o povinnosti nahradiť trovy konania. 57. Podľa § 13 ods. 3 zákona č. 282/2015 Z. z. výrokmi o náhrade za vyvlastnenie

58. Podľa § 18 ods. 1 vyššie citovaného zákona, na vyvlastňovacie konanie sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.

59. Prejednávaná vec bola dňa 16.05.2023 predložená Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky - ako súdu príslušnému na konanie a rozhodnutie. Najvyšší správny súd preskúmal rozsudok správneho súdu v medziach sťažnostných bodov (§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm. c), ods. 2 SSP), pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 2 písm. a) SSP) a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 a ods. 2 SSP), vo veci v zmysle § 455 SSP nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je nedôvodná.

62. Predmetom kasačného konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP zrušil rozhodnutie žalovaného č. 18232/2019/SV/52388 zo dňa 25.06.2019 ako aj rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa Okresného úradu Nitra, odboru výstavby a bytovej politiky č. OU-NR-OVBP2-2019/007990-26 zo dňa 19.03.2019.

podmienok. Vyvlastnenie musí byť vo verejnom záujme, na základe zákona, za náhradu a účel vyvlastnenia sa nemohol dosiahnuť inak (napr. dohodou o kúpe, o zriadení vecného bremena a pod.). 64. Právny poriadok Slovenskej republiky pozná viaceré osobitné právne úpravy, ktorých vytvorenie priniesla aplikačná prax a potreba v špecifických situáciách zefektívniť proces vyvlastnenia bez upretia garantovaných práv vlastníka. Vo všeobecnosti však platí ústavou nastolený imperatív opísaný v predchádzajúcich odsekoch, a to bez ohľadu na špeciálny procesný postup, podľa ktorého sa postupuje v tom ktorom vyvlastňovacom konaní.

Zákonodarca zdôraznil, že verejný záujem na vyvlastnení sa musí preukázať vo vyvlastňovacom konaní (§ 2 ods. 1 písm. b) zákona o vyvlastnení). 66. V úvode kasačnej sťažnosti sťažovateľ odmietol tvrdenie správneho súdu, že výroková časť I.aaI.b rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa neobsahovala určenie účelu vyvlastnenia vo verejnom záujme, v § 13 ods. 2 písm. a/ zákona č. 282/2015 Z. z. stanovenú náležitosť rozhodnutia. Kasačný súd tejto výhrade sťažovateľa prisvedčil.

Na druhej strane samotný správny súd v odôvodnení rozsudku podotkol, že takýto nedostatok výroku žalobcovia nenamietal a nebol ani dôvodom pre zrušenie žalobou napadnutých administratívnych rozhodnutí. 67. Kasačný súd podotýka, že aj pokiaľ ide o zistenie opísané v napadnutom rozsudku, že v rozhodnutí orgánu verejnej správy prvého stupňa Okresného úradu Nitra, odboru výstavby a bytovej politiky č. OU-NR-OVBP2-2019/007990-26 zo dňa 19.03.2019 je v časti I.b označený geometrický plán, ktorý mal byť vyhotovený dňa 24.03.2013 a v časti I.a tohto rozhodnutia je uvedené, že ten istý geometrický plán bol vyhotovený dňa 13.12.2012, nemohla byť táto skutočnosť spôsobilá na konštatovanie nezrozumiteľnosti výroku predmetného rozhodnutia. Z výroku rozhodnutia vydanom v prvom stupni bez pochybností vyplýva, že ide o ten istý geometrický plán špecifikovaný číselným označením 36315583-031-2012.

veci samej. 68. Podstatnú časť kasačnej sťažnosti venoval sťažovateľ argumentácii proti záverom správneho súdu týkajúcej sa nedostatku dôvodov rozhodnutia a absentujúcej úvahy ohľadom preukázania verejného záujmu na dočasnom obmedzení vlastníckeho práva, resp. na obmedzení vlastníckeho práva do jedného roka.

parametrov cesty využívanej širokou verejnosťou a stavebnými úpravami zabezpečiť prehľadnosť na tomto úseku. Sťažovateľ poukázal aj na právny názor vyslovený v Nálezoch Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 33/95 alebo sp. zn. PL. ÚS 15/06: „Ústavný súd v tejto súvislosti pripomína právny názor vyslovený už viackrát v jeho doterajšej judikatúre, podľa ktorého podmienky verejného záujmu možno pokladať za splnené len vtedy, ak verejný záujem je nadradený a objektivizovaný voči záujmom vlastníka a ak účel zamýšľaný obmedzením práva vlastniť majetok nemožno dosiahnuť prostriedkami, ktoré zasahujú miernejšie do ústavou chráneného vlastníckeho práva.".

Nemohol vychádzať z argumentácie účastníkov v ich vyjadreniach adresovaných súdu, teda ani z tvrdení a stanovísk uvedených v kasačnej sťažnosti. Vysvetlenie sťažovateľa opísané v časti III predovšetkým v ods. 31 až 36 odôvodnenia tohto rozhodnutia, ktorým argumentoval legitimitu vyvlastnenia pozemkov žalobcu 1, že bolo z dôvodov uvedených v kasačnej sťažnosti vykonané vo verejnom záujme, nemožno pre posúdenie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu v komparácii s hodnotením dostatočnosti v odôvodnení uvedených dôvodov považovať za právne relevantné.

72. Orgán verejnej správy prvého stupňa sa vo svojom rozhodnutí (č. OU-NR-OVBP2-2019/ 007990-26 zo dňa 19.03.2019) otázkou verejného záujmu na vybudovanie stavby ako zákonnej podmienky uskutočnenia vyvlastnenia osobitne nevenoval a len konštatoval, že sú splnené zákonom ustanovené podmienky na obmedzenie vlastníckeho práva, pričom zároveň tvrdil, že „v danom prípade je verejný záujem vymedzený osobitným zákonom, ktorým je cestný zákon v znení ustanovení § 17 a § 17a“. Kasačný súd sa nestotožnil s tvrdením prvostupňového správneho orgánu (prevzatého sťažovateľom v jeho kasačnej námietke) o verejnom záujme vyplývajúcom zo zákona z dôvodu výstavby a správy diaľnic, ciest a miestnych komunikácií vrátane zriadenia ich ochranných pásiem a na vybudovanie súvisiacich vyvolaných úprav. Ustanovenie § 17a zákona č. 135/1961 Zb. nie je možné vykladať takýmto spôsobom. Odporovalo by to nielen použitej slovnej skladbe uvedenej v tomto zákonnom ustanovení, ale predovšetkým takýto výklad považuje kasačný súd za porušujúci príkaz ústavne konformného výkladu právnych noriem obsiahnutých v právnych predpisoch dotýkajúcich sa vyvlastnenia.

74. Pokiaľ ide o posúdenie nesúladu tvrdenia správneho orgánu a sťažovateľa z hľadiska jeho nesúladu s Ústavou SR, kasačný súd poukazuje na to že Ústavu tvoria (ústavné) právne normy najvyššej právnej sily, s ktorými musia byť (mali by byť) v súlade všetky ostatné právne normy obsiahnuté v právnych predpisoch. Ak právna norma obsiahnutá v právnom predpise nižšej právnej sily vyvoláva pochybnosti o svojom súlade s ústavnou normou, ktorá je bezprostredne aplikovateľná, musí orgán verejnej moci, ktorý ich má aplikovať, uplatniť (ústavnú) právnu normu obsiahnutú v ústave, t. j. uplatnenie ústavnej normy má v danom prípade prednosť pred uplatnením právnej normy obsiahnutej v právnom predpise nižšej právnej sily. Zásada prezumpcie ústavnosti dotknutej právnej normy obsiahnutej v právnom predpise nižšej právnej sily je v danom prípade irelevantná, pretože v danom prípade dotknutý orgán verejnej moci uplatní zásadu ústavne konformného výkladu a uplatňovania dotknutých právnych noriem, a preto musí priamo aplikovať ústavnú normu, alebo aplikovať dotknutú právnu normu obsiahnutú v právnom predpise nižšej právnej sily tak, aby jej uplatnenie bolo v

Uvedené podmienky musia byť konštatované kumulatívne, čo zároveň správny orgán rozhodujúci o vyvlastnení zaväzuje v rozhodnutí uviesť všetky právne relevantné skutočnosti odôvodňujúce uvedené konštatovanie. 76. Pokiaľ teda rozhodnutie správneho orgánu rozhodujúceho v predmetnom konaní v prvom stupni neobsahovalo vysvetlenie, prečo výstavba predmetnej komunikácie „Cesta I/75 Šaľa - obchvat“ v katastrálnom území R., C. F. R., P. F. R., Q. F. R., U. D.“ predstavuje taký záujem, ktorý prináša majetkový prospech alebo iný prospech všetkým občanom alebo mnohým občanom, nemožno takéto rozhodnutie považovať za zákonné z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov.

územného rozhodnutia č. 11034/2018/SU/2178 zo dňa 21.06.2018 (právoplatné dňa 08.10.2018) a geometrického plánu č. 36315583-031-2012 zo dňa 13.12.2012. Žalovaný bol toho názoru, že správny orgán prvého stupňa vykonal za účelom posúdenia existencie verejného záujmu náležité dokazovanie a k námietke účastníkov týkajúcej sa nedostatočne preukázaného a nedostatočne preskúmaného verejného záujmu, žalovaný uviedol, že verejný záujem bol preukázaný územným rozhodnutím, ktoré je v súlade s platnými územnými plánmi obcí, ktorými prechádza stavba, keď samotný územný plán svojou podstatou a spôsobom schvaľovania predstavuje verejný záujem.

Osobe dotknutej takýmto rozhodnutím je tým odňatá možnosť skutkovo či právne argumentovať proti záverom rozhodnutia. 79. Kasačný súd v zhode s názorom správneho súdu dodáva, že výstavba diaľnic, ciest a miestnych komunikácií sa javí byť vo verejnom záujme. Výstavba je však účelom pre vyvlastnenie alebo obmedzenie vlastníckeho práva nie dôkazom pre konštatovanie, že sa má realizovať vo verejnom záujme. Účel vyvlastnenia nemožno stotožňovať s preukázaním verejného záujmu. Preto takáto výstavba nemôže byť priamo a bez ďalšieho vnímaná ako verejný záujem.

80. Hoci niet pochýb o tom, že žalobcovia túto skutočnosť namietali, žalovaný sa k otázke verejného záujmu na uskutočnení zásahu štátu do vlastníckych práv formou obmedzenia vlastníckeho práva postihujúceho žalobcu 1 adekvátne nevyjadril. Kasačnému súdu nezostáva len konštatovať, že žalovaný odôvodnil zamietnutie odvolaní žalobcov stroho, bezobsažne a len v rovine konštatovaní bez ďalšieho vysvetlenia. Z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného nie je vôbec zrejmé, či sa žalovaný zaoberal špecifickou potrebou vybudovania predmetnej stavby z pohľadu verejného záujmu v pomere s vlastníckym právom občana Slovenskej republiky chráneným Ústavou. Nie je nevyhnutné, aby sa odvolací správny orgán zaoberal každou vznesenou námietkou samostatne, pokiaľ z jeho rozhodnutia je zrejmé, na základe čoho dospel k právnemu záveru vo svojom rozhodnutí. Z napadnutého rozhodnutia podľa názoru súdu však

rozhodnutia. 82. K tvrdeniu sťažovateľa, že správny súd nevenoval dostatočnú pozornosť verejnému záujmu v kontexte výstavby cesty I. triedy, a preto dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávne právne posúdil vec, kasačný súd zdôrazňuje, že nie správny súd ale žalovaný mal venovať pozornosť odôvodnení posúdenia naplnenia podmienky vyvlastnenia podľa § 2 ods. 1 písm. b) zákona č. 282/2015 Z. z. Súd nie je povinný a v podstate ani oprávnený nahrádzať činnosť správnych orgánov pri odôvodňovaní rozhodnutí. Platí, že vecne preskúmať zákonnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy je možné len za predpokladu jeho náležitého odôvodnenia, keď správny orgán náležitým spôsobom vyhodnotí námietky účastníka správneho konania.

85. Vychádzajúc z nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 71/2013-36 kasačný súd uvádza, že k výkladu právnych predpisov nemožno pristupovať len z hľadiska textu zákona, a to ani v prípade, keď sa text môže javiť ako jednoznačný, ale predovšetkým podľa zmyslu a účelu

86. Pod povinnosťou správneho orgánu spoľahlivo zistiť skutkový stav je potrebné subsumovať aj to, že v čase vydania rozhodnutia sú všetky podklady zákonné a správne. Preto správny orgán nemal ignorovať zmenu právnej úpravy majúcu podstatný vplyv na posúdenie správnosti podkladu pre rozhodnutie (znalecký posudok) a bol povinný sa zaoberať otázkou správnosti a zákonnosti podkladu pre rozhodnutie alebo vysvetliť, prečo takýto podklad akceptoval a napriek jeho „neaktuálnosti“ z neho vychádzal.

88. Kasačný súd dodáva, že vo vyvlastňovacom zákone nie je ustanovená koncentrácia pri posudzovaní znaleckého posudku určujúceho všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti, a preto nemožno z vyššie uvedených ustanovení § 4 ods. 3 a § 9 ods. 3 písm. f) zákona č. 282/2015 Z. z. odvodiť, že správny orgán v čase, kedy rozhoduje, posudzuje správnosť podkladov z hľadiska obdobia, kedy mu boli predložené.

Na základe uvedených zistení kasačný súd nepovažuje sťažnostné body kasačnej sťažnosti za opodstatnené, a preto podľa § 461 SSP kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietol. 90. O náhrade trov kasačného konania rozhodol Najvyšší správny súd tak, že sťažovateľovi, ktorý v tomto konaní nemal úspech, ich náhradu podľa § 167 v spojení s § 467 ods. 1 SSP nepriznal. Žalobcom kasačný súd priznal právo na náhradu trov kasačného konania voči sťažovateľovi s poukazom na § 171 SSP (tiež § 167, § 467 ods. 1 SSP). Sťažovateľ podaním nedôvodnej kasačnej sťažnosti procesne zavinil trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli. Žalovanému náhrada trov konania nevyplýva zo zákona.

V Bratislave dňa 19. novembra 2024