4Svk/24/2025

UZNESENIE

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky - v právnej veci žalobcu (sťažovateľ): BARDEJOVSKÉ KÚPELE a.s., Bardejovské Kúpele, IČO: 36168301, zastúpeného: JUDr. Miroslav Ondrušek, advokát, Radničné námestie 33, Bardejov, IČO: 45244341, proti žalovanému: Mesto Bardejov, Radničné námestie 16, Bardejov, IČO: 00321842, o správnej žalobe opomenutého účastníka konania, o kasačnej sťažnosti žalobcu voči uzneseniu Správneho súdu v Košiciach č. k. 3S/22/2023-90 zo dňa 23. januára 2025, takto

rozhodol:

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta. II. Účastníkom konania sa právo na náhradu trov konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I. Konanie pred správnym súdom

2. Správny súd skonštatoval, že definíciu účastníkov konania v územnom konaní upravuje § 34 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v platnom znení (ďalej len „Stavebný zákon"). Správny súd však nemal za preukázané, že napadnutým rozhodnutím by mohli byť dotknuté práva žalobcu k stavbám a pozemkom, ako sú predpokladané ustanovením § 34 ods. 2 v spojení s § 139 ods. 1 a 139 ods. 2 písm. c) a d) Stavebného zákona, resp. ako uvádza žalobca v správnej žalobe.

Správny súd následne posúdením skutočného umiestnenia pozemkov, na ktorých bola umiestnená predmetná stavba, dospel k záveru, že tieto sa vo vnútornom kúpeľnom území Kúpeľného miesta Bardejov nenachádzajú. 4. Z listov vlastníctva č. XXXXX, resp. č. XXXXX pre katastrálne územie Z. podľa správneho súdu vyplýva, že pozemky, na ktorých má byť postavená predmetná stavba, nepredstavujú žiaden druh chránenej nehnuteľnosti, t. j. nie je u nich konštatované, že sa jedná o ochranné pásmo kúpeľného územia a ochranné pásmo prírodného liečivého zdroja alebo prírodného zdroja minerálnej stolovej vody.

Ustanovenie § 14 ods. 1 Správneho poriadku je podľa názoru správneho súdu potrebné vykladať tak, že prejav vôle smerujúci k prihláseniu sa do administratívneho konania musí byť dostatočne určitý, a preto vyslovený vo vzťahu ku konkrétnemu konaniu, ku ktorému následne správny orgán posúdi, či sú splnené podmienky na to, aby s takouto osobou konal. V opačnom prípade, ak by sa pripustila možnosť generálneho prihlasovania sa do všetkých prebiehajúcich aj budúcich administratívnych konaní, došlo by k neprimeranému rozšíreniu aplikácie § 14 ods. 1 Správneho poriadku.

8. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti mal správny súd za preukázané, že žalobca nebol účastníkom administratívneho konania, v rámci ktorého bolo napadnuté rozhodnutie vydané, preto mu nesvedčí status opomenutého účastníka predmetného administratívneho konania.

II. Kasačná sťažnosť, vyjadrenia

10. Proti napadnutému uzneseniu podal žalobca (ďalej len „sťažovateľ") kasačnú sťažnosť z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. f), g), h) a j) SSP, ktorou žiadal napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť správnemu súdu na ďalšie konanie.

12. Podľa sťažovateľa, správny súd nesprávne odmietol správnu žalobu v zmysle ust. § 98 ods. 1 písm. c) SSP, pretože špecifickosť správnej žaloby opomenutého účastníka okrem iného spočíva v tom, že za situácie, keď správny orgán vydal meritórne rozhodnutie, § 179 SSP neguje § 7 písm. a) SSP. V danom prípade je tomu tak preto, že správny orgán s opomenutým účastníkom nekonal a ani mu meritórne správne rozhodnutie nedoručoval, sťažovateľ voči takému správnemu rozhodnutiu nemohol podať riadny opravný prostriedok.

„. . .Nemožno poprieť, že Bardejovské kúpele sú kúpeľným miestom, kde sa poskytuje starostlivosť množstvu osôb ročne, a preto správny súd indikuje možný rozpor s verejným záujmom. . . " Argumentácia správneho súdu uvedená v uznesení č. k. 3S/8/2024-117 a v napadnutom uznesení je diametrálne odlišná a navzájom si odporuje. Namietal, že v žalobe opísal a dôkazmi preukázal, že pozemky na ktorých sa má umiestňovať predmetná stavba sa nachádzajú v Kúpeľnom mieste Bardejovské Kúpele. Sťažovateľ videl rozpor v tom, že správny súd v uznesení č. k. 3S/8/2024-117 skonštatoval, že v danom prípade ide o územie Kúpeľného miesta Bardejovské Kúpele a v napadnutom uznesení už argumentoval tým, že sa ochrana kúpeľného režimu vzťahuje len na vnútorné kúpeľné územie, ktoré požíva vyššiu mieru ochrany. 14.

V danom prípade si správny súd podľa sťažovateľa zamieňa pojmy „ochrana liečebného režimu" a „ochrana kúpeľného miesta". 15. Z ustanovenia § 35 ods. 3) zákona č. 538/2005 Z. z. o prírodných liečivých vodách, prírodných liečebných kúpeľoch, kúpeľných miestach a prírodných minerálnych vodách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj ako „zákon o kúpeľníctve"), čl. 4 a čl. 7 Štatútu Kúpeľného miesta Bardejovské Kúpele v spojení s príslušnými právnymi predpismi na úseku kúpeľníctva a v spojení s Územným plánom zóny - Kúpeľného miesta Bardejovské Kúpele podľa sťažovateľa vyplýva, že ochrana v zmysle príslušných právnych predpisov na úseku kúpeľníctva sa vzťahuje na vnútorné kúpeľné územie, ako aj na nástupno-prechodnú zónu do vnútorného kúpeľného územia, keďže obidva tieto územia tvoria jeden funkčný, resp. navzájom neoddeliteľný celok, t. j. Kúpeľné miesto Bardejovské Kúpele.

16. Správny sú podľa sťažovateľa dezinterpretoval jeho právnu argumentáciu rozsudkami

17. Sťažovateľ uviedol, že v podaniach zo dňa 24.05.2021 a 12.12.2022, adresovaných žalovanému, prejavil vôľu byť účastníkom všetkých správnych (územných a stavebných) konaní, ktoré sa týkajú Kúpeľného miesta Bardejovské Kúpele. Namietal, že jediný, kto disponuje informáciou, aké správne (územné a stavebné) konania prebiehajú v Kúpeľnom mieste Bardejovské Kúpele, je jedine žalovaný - stavebný úrad. Poukázal na to, že v predmetnej veci žalovaný nedoručil písomnosti/rozhodnutia vo forme verejnej vyhlášky, a tak mu na obhajobu svojho práva ostáva len správna žaloba opomenutého účastníka v zmysle ust. § 179 SSP. Napadnuté uznesenie preto považoval za arbitrárne.

konania. 19. Sťažovateľ to, že mu patrí právo byť účastníkom predmetného územného konania, opieral o § 35 ods. 5) a § 36 ods. 1-2 zákona o kúpeľníctve. Ak teda všeobecne záväzné právne predpisy na úseku kúpeľníctva v kúpeľnom mieste, čo sa týka ochrany tohto územia stanovujú prísnu ochranu, resp. reguláciu a to aj na úseku výstavby a architektúry nových objektov, pričom sťažovateľovi ako prevádzkovateľovi kúpeľného miesta a poskytovateľovi ústavnej zdravotno-liečebnej (kúpeľnej) starostlivosti tieto všeobecne záväzné právne predpisy ukladajú povinnosť vytvárať a ochraňovať toto jedinečné a nenahraditeľné prírodné a liečebné prostredie, tak niet žiadnej pochybnosti o tom, že sťažovateľovi patrí právo byť účastníkom predmetného územného konania, ako aj všetkých iných územných/stavebných konaní prebiehajúcich v Kúpeľnom mieste Bardejovské Kúpele.

miesta patrí. Správny súd podľa neho túto rozhodovaciu prax kasačného súdu odignoroval tak, že právne závery kasačného súdu arbitrárne dezinterpretoval. 21. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že podľa platného územného plánu mesta Bardejov, je funkčné využitie plochy, na ktorej je povolená stavba definované ako „zmiešané územie kúpeľné", slúžiace pre umiestňovanie (spravidla viacúčelových) zariadení špecifickej vybavenosti, kúpeľného charakteru a ubytovania mimokúpeľnej klientely, kombinovaných s funkciou bývania. Zdôraznil, že stavba je v súlade s Územným plánom Mesta Bardejov a v zmysle Štatútu kúpeľného mesta Bardejov sa nenachádza sa v území Kúpeľného miesta Bardejov. Žalovaný poukázal na to, že z hľadiska vzdialenosti najbližšia stavba sťažovateľa a tiež hranica kúpeľného miesta (cca. 400 m) sa od povolenej stavby nachádza vo veľkej vzdialenosti, čo v nijakom prípade nemôže svojou bezprostrednosťou ohroziť práva alebo prevádzku sťažovateľa.

22. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v postavení kasačného súdu (ďalej len „kasačný súd" alebo „najvyšší správny súd") preskúmal napadnuté uznesenie v rozsahu podanej kasačnej sťažnosti. Jeho právomoc a príslušnosť pre toto konanie a rozhodnutie je daná v § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a zmene a doplnení niektorých zákonov v účinnom znení a § 11 písm. h) SSP.

24. Podľa § 179 SSP, ak správnu žalobu podá niekto, kto tvrdí, že mu rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nebolo doručené, hoci sa s ním ako s účastníkom administratívneho konania malo konať (ďalej len „opomenutý účastník"), správny súd overí správnosť tohto tvrdenia a skutočnosť, či od vydania napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia neuplynuli viac ako tri roky, a ak sú tieto podmienky splnené, uznesením rozhodne, že orgán verejnej správy je povinný doručiť opomenutému účastníkovi vo veci vydané rozhodnutie alebo opatrenie.

priamo dotknuté. 26. Podľa § 139 ods. 2 písm. d/ Stavebného zákona ak sa v tomto zákone používa pojem „susedná stavba", rozumie sa ňou aj stavba na takom pozemku, ktorý nemá síce spoločnú hranicu s pozemkom, o ktorý v konaní podľa tohto zákona ide, ale jej užívanie môže byť navrhovanou stavbou dotknuté.

28. Podľa § 35 ods. 2) zákona o kúpeľníctve, za kúpeľné miesto sa vyhlási územie obce alebo časť územia obce, na ktorom sa nachádzajú prírodné liečivé zdroje, prírodné liečebné kúpele, kúpeľné liečebne a iné zariadenia potrebné na vykonávanie kúpeľnej starostlivosti.

30. Predmetom kasačnej sťažnosti bolo napadnuté uznesenie, ktorým správny súd odmietol žalobu sťažovateľa podľa § 98 ods. 1 písm. c) SSP (ako podanú predčasne) a podľa § 98 ods. 1 písm. e) SSP (ako podanú zjavne neoprávnenou osobou). Sťažovateľ namietal právne posúdenie vo vzťahu k obom týmto dôvodom. 31. Čo sa týka odmietnutia žaloby sťažovateľa podľa § 98 ods. 1 písm. c) SSP, v tejto časti kasačný súd prisvedčil sťažovateľovi v tom, že za situácie, keď správny orgán vydal meritórne rozhodnutie, tak je vzhľadom na špecifickosť konania o správnej žalobe opomenutého účastníka právne vylúčené, aby bola takáto žaloba podaná predčasne (z dôvodu nevyčerpania riadnych opravných prostriedkov v správnom konaní zo strany žalobcu).

In: BARICOVÁ, Jana, FEČÍK, Marián, ŠTEVČEK, Marek, FILOVÁ, Anita a kol. Správny súdny poriadok. 1. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2018, s. 885-886.). 33. Uvedené však nespôsobuje nezákonnosť napadnutého uznesenia, pretože dôvod podľa § 98 ods. 1 písm. c) SSP netvoril jedinú ani podstatnú časť právneho posúdenia pre výrok napadnutého uznesenia o odmietnutí správnej žaloby. Z koncepcie odôvodnenia napadnutého uznesenia je totiž zjavné, že podstatná časť právneho posúdenia sa týkala otázky účastníctva sťažovateľa v územnom konaní. Kasačný súd v nadväznosti na uvedené konštatuje, že v zmysle ustálenej judikatúry, rozhodnutie sa nezrušuje (ani) preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemôžu privodiť vecne iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka (R 122/2003). Analogicky je toto pravidlo možné aplikovať aj na prípady, ak by po prípadnom zrušení uznesenia správneho súdu kasačným súdom, tento žalobu opätovne odmietol, ale len pre jeden - už aj z pôvodne uvádzaných dôvodov (v napadnutom uznesení).

súd zdôrazňuje, že pre priznanie postavenia účastníka konania odkazom § 34 ods. 2 v spojení s § 139 ods. 2 písm. d/ Stavebného zákona, nepostačuje akýkoľvek tvrdený zásah do práv, resp. dotyk na vlastníckych alebo iných práv k pozemkom alebo stavbám. Slovné spojenie „priamo dotknuté" vyjadruje stav značnej a bezprostrednej intenzity porušenia a individualizácie subjektu, ktorý je porušením dotknutý. Tento stav musí byť v konaní účastníkmi preukázaný. 36. Ústavný súd Slovenskej republiky v odôvodnení uznesenia sp. zn. PL. ÚS 12/2023 zo dňa 11. októbra 2023 v bodoch 17. - 21. uviedol nasledovné východiská: „[.

. .] 19. Z procesného pohľadu je však (ako vyplýva z aplikačnej praxe) rozdielom medzi prvou a druhou skupinou účastníkov konania skutočnosť, že zatiaľ čo účastníci druhej skupiny sú jasne identifikovateľní a správny orgán s nimi koná ex lege na základe objektivizovaných údajov z evidencie nehnuteľností, iní dotknutí vlastníci (alebo nositelia iných práv) sa o účastníctvo v konaní musia aktívne uchádzať, tvrdiac, že sú priamo dotknutí predmetom konania.

. .]." Z uvedeného je podľa kasačného súdu možné vyvodiť, že účastníctvo osoby, ktorá je iným dotknutým vlastníkom je podmienené aktivitou týchto subjektov. 37. Sťažovateľ v správnej žalobe odvodzoval svoje účastníctvo od nasledovných skutočností: (1) že ako prevádzkovateľ kúpeľov má byť účastníkom pri stavbe, ktorá ma byť postavená na kúpeľnom mieste, (2) že listom č. I/1-737/21 zo dňa 24.05.2021 prejavil určitú vôľu, aby sa s ním ako s účastníkom konalo „vo všetkých územných a stavebných konaniach v kúpeľnom území Bardejovských Kúpeľov".

Bolo na sťažovateľovi, aby v správnej žalobe dostatočne osvedčil, v čom spočíva konkrétny potenciál zásahu do jeho práv. 39. Základom argumentácie správneho súdu v merite veci je, že ochrana kúpeľného režimu ako vyššia miera ochrany kúpeľného miesta sa vzťahuje na tzv. vnútorné kúpeľné územie.

Tento štatút bol vydaný ešte podľa predchádzajúcej právnej úpravy - zákona č. 277/1994 Z. z. o zdravotnej starostlivosti (ďalej len „zákon č. 277/1994 Z. z."), ktorý oproti platnému zákonu o kúpeľníctve používa mierne odlišnú terminológiu - vrátane pojmu „vnútorné kúpeľné územie", na ktorý sa vzťahoval špeciálny režim uvedený v § 63. Tento režim je v podmienkach súčasnej právnej úpravy (zákona o kúpeľníctve) obdobný režimu kúpeľného územia podľa § 35 zákona o kúpeľníctve (k tomu pozri § 35 ods. 3 - 5 zákona o kúpeľníctve v komparácii s § 63 ods. 1 - 2 zákona č. 277/1994 Z. z.). Kúpeľné územie je užší pojem ako kúpeľné miesto, ktoré je podľa § 35 ods. 3) zákona o kúpeľníctve, uceleným územím v kúpeľnom mieste, ktorého rozsah je určený v štatúte kúpeľného miesta. Na kúpeľnom území sa uplatňuje ochrana kúpeľného režimu. Predmetná stavba bola umiestnená na kúpeľnom mieste, nie však na kúpeľnom území. 41. Členenie na vnútorné kúpeľné územie (resp. kúpeľné územie) a na územie kúpeľného

42. Pokiaľ sťažovateľ argumentoval zákazom individuálnej bytovej výstavby, tento sa v zmysle § 35 ods. 5 písm. h) o kúpeľníctve nevzťahuje na celé kúpeľné miesto, ale len na kúpeľné územie, ktoré je v tejto konkrétnej veci vymedzené v Štatúte Kúpeľného miesta Bardejovské Kúpele ako vnútorné kúpeľné územie.

Sťažovateľ pritom v čase podania správnej žaloby nepochybne disponoval územným rozhodnutím, ktoré k správnej žalobe priložil. Preto mal konkrétne informácie o umiestnení predmetnej stavby, z ktorých vedel vychádzať pri formulácii svojich žalobných námietok.

Z rozhodnutia žalovaného číslo sp. ŽP 2274/2022 zo dňa 16.06.2022 o umiestnení predmetnej stavby však vyplýva, že táto nemá mať charakter bytového domu. Zároveň všeobecne namietaná architektonická nevhodnosť stavby pri prístupovej ceste do kúpeľov nedosahuje takú intenzitu, aby preukazovala reálny zásah do práv sťažovateľa.

46. Kasačný súd na tomto mieste poukazuje na všeobecnosť sťažovateľovho tvrdenia v správnej žalobe o zásahu do jeho práv. Sťažovateľ síce namietal, že on má povinnosť prijímať opatrenia na zabezpečovanie kúpeľného prostredia, ale nijako bližšie netvrdil, akým spôsobom bude stavba zasahovať do jeho práv. Celkovo v správnej žalobe konkrétny zásah na svojich vlastníckych ani iných právach ani netvrdil, obhajoval sa len tým, že je prevádzkovateľ kúpeľného miesta. Až v kasačnej sťažnosti namietal, že predmetná stavba bude napojená na existujúce kanalizačné potrubie, ktoré má vyše 50 rokov a kapacitne už teraz nestíha.

Tomu potom zodpovedá aj koncentrácia v kasačnom konaní (o. i. § 441 SSP). 48. Pokiaľ sťažovateľ argumentoval rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžk/15/2017, tento neuvádza, že prevádzkovateľ kúpeľov má byť a priori, resp. paušálne a automaticky vždy účastníkom územného, resp. stavebného konania. V uvedenej veci bolo prevádzkovateľovi kúpeľov Lučivná priznaný status opomenutého účastníka konania s ohľadom na konkrétne námietky, ktorým tento tvrdil zásah do svojich subjektívnych práv - t. j. aj s ohľadom argumentácie ohľadom zvýšenia hluku, infrazvuku a vibrácií zo stavby a obmedzenia prístupu cestujúcich do detských kúpeľov Lučivná, taktiež občanom obce a zamestnancov kúpeľov, ktorí cestujú vlakom (k tomu pozri bod 8 v spojení s bodom 50 rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžk/15/2017). Vo veci sp. zn. 7Sžk/ 15/2017 teda došlo k odlišnému právnemu vyhodnoteniu postavenia statusu prevádzkovateľa kúpeľov v konkrétnom administratívnom konaní z dôvodu odlišnosti okolností veci - namietaného dotyku na jeho právach. Inak povedané, s ohľadom na podstatne odlišnú intenzitu

49. V súvislosti s uvedeným potom bolo na sťažovateľovi preukázať priamy dotyk na jeho subjektívnych právach, ktorým odôvodňoval svoje účastníctvo v predmetnom územnom konaní, čo však reálne neurobil. 50. Tiež neobstojí predpoklad sťažovateľa týkajúci sa aplikácie ustanovenia § 14 ods. 1 Správneho poriadku, nakoľko okruh účastníkov v územnom konaní výslovne upravuje Stavebný zákon v § 34, ktorý je vo vzťahu k Správnemu poriadku lex specialis.

podľa predchádzajúcej vety. 51. K odkladnému účinku správnej žaloby kasačný súd zdôrazňuje, že účelom tohto právneho inštitútu je zabezpečenie efektívnej ochrany zo strany správneho súdu, nie však predbežné posúdenie veci. Podmienky podľa § 185 SSP potrebné pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe sa líšia od podmienok na vyhovenie správnej žalobe podľa § 179 SSP, resp. § 191 SSP. Rovnako sa líši dôkazný štandard potrebný na priznanie odkladného účinku správnej žaloby, ktorý vyžaduje osvedčenie hrozby závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody, či finančnej škody, závažnej ujmy na životnom prostredí, prípadne iného vážneho nenapraviteľného následku.

Tomu zodpovedá aj konkrétne odôvodnenie uznesenia správneho súdu č. k. 3S/8/2024-117, ktoré zdôraznilo potrebu dočasne upraviť pomery účastníkov konania tak, aby okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia nedošlo k reálne hroziacim zákonom predpokladaným závažným následkom v zmysle § 185 písm. a) SSP. Správny súd v bode 26. tohto uznesenia uviedol, že indikuje možný rozpor s verejným záujmom - teda tento rozpor nemal za preukázaný, len indikoval, že takýto následok môže nastať. S ohľadom na uvedené sa kasačný súd nestotožnil so sťažovateľovou argumentáciou, pretože priznaním odkladného účinku v súvisiacom konaní týkajúcom sa doručenia stavebného rozhodnutia k predmetnej stavbe nedošlo k prejudikovaniu vo veci samej v uvedenom ani inom súvisiacom súdnom konaní vo veci samej.

54. V súhrne je preto potrebné uviesť, že napadnuté uznesenie je dostatočne odôvodnené, právne úvahy správneho súdu k omietnutiu správnej žaloby podľa § 98 ods. 1 písm. e) SSP (ako podanú zjavne neoprávnenou osobou) sú jasné a zrozumiteľné.

57. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0 (§ 452, § 147 ods. 2 SSP, § 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.