4Svk/26/2022

Návrh na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti sťažovateľa 2 s a zamieta. Kasačné sťažnosti sťažovateľa 1 a sťažovateľa 2 sa zamietajú. Kasačná sťažnosť sťažovateľa 3 sa odmieta . Žalobcovi sa pri znáva voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov kasačného konania.

Odôvodnenie

I. Konanie pred správnym súdom

6. Z uvedeného je podľa krajského súdu zrejmé, že obec Y. v zmysle § 117 ods. 1, § 120 ods. 1 stavebného zákona a § 3a ods. 4 zákona č. 135/1961 Zb. (cestný zákon) v platnom znení (ďalej len „cestný zákon”) vykonáva pôsobnosť stavebného úradu a v prípade, že ide o stavbu miestnej a účelovej komunikácie, aj pôsobnosť špeciálneho stavebného úradu pre všetky stavby nachádzajúce sa v k. ú. tejto obce okrem výnimiek, ktoré túto pôsobnosť, resp. kompetenciu zverujú iným stavebný úradom, a preto mala ako špeciálny stavebný úrad rozhodovať o žiadosti stavebníka o vydanie stavebného povolenia ako správny orgán prvého stupňa. Tento záver potvrdilo aj usmernenie Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR č. 09410/2016/0212-SCDPK 08624 zo dňa 08.02.2016 (ďalej len „usmernenie MDVaRR“), podľa ktorého účelové komunikácie a spevnené plochy (o aké v žiadosti o vydanie stavebného povolenia práve išlo) bude povoľovať špeciálny stavebný úrad, ktorým je podľa § 3a ods. 4 cestného zákona obec, a nepriamo aj súhlas obce Y., ktorá vychádzajúc z jej prípisu zo dňa 13.10.2017 č. 1113/2017-01-Žá udelila mestu Nitra súhlas na vydanie stavebného povolenia vo veci stavebného objektu SO 711.1, z čoho vyplýva, že obec Y. sa cítila ako orgán príslušný na rozhodovanie o vydaní predmetného stavebného povolenia, avšak rozhodla sa toto právo delegovať na mesto Nitra, a to vyššie citovaným prípisom. 7. Krajský súd poukázal na čl. 2 Ústavy SR a uviedol, že obec Y. by mohla delegovať právo na vydanie stavebného povolenia, ak by jej to vyplýva priamo zo zákona. Obec Y. síce v predmetnom prípise poukazuje na ust. § 117, § 140b a § 120 ods. 2 stavebného zákona, z ktorých ale takýto postup nevyplýva. 8. Vzhľadom na uvedené dospel správny súd k záveru, že napadané rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa bolo vydané orgánom, ktorý na jeho vydanie nebol oprávnený, čo je bez ďalšieho dôvod na zrušenie takýchto rozhodnutí (§ 191 ods. 1 písm. b/ SSP).

12. Sťažovateľ 1 ďalej uviedol, že správny súd v bode 29. odôvodnenia napadnutého rozsudku poukázal na § 119 ods. 1 stavebného zákona, ale v tejto veci nie je možné použiť toto zákonné ustanovenie, teda aby príslušný stavebný úrad určil krajský stavebný úrad, keďže súčasťou realizácie automobilového závodu Jaguar Land Rover sú aj vnútroareálové (účelové) komunikácie, nachádzajúce sa v k. ú. X. avk. ú. Y., ktoré tvoria funkčne prepojený celok (stavbu) zabezpečujúci jeho riadnu výrobnú prevádzku. A keďže sa jedná o stavbu účelových komunikácii (t.j. komunikácií rovnakej triedy), ktoré sú v pôsobnosti dvoch špeciálnych stavebných úradov (mesta Nitra a obce Y.) a súhlasom obce Y. na vydanie stavebného povolenia prišlo medzi špeciálnymi stavebnými úradmi k dohode o tom, ktorý z nich uskutoční stavebné konanie a vydá stavebné povolenie, boli podľa jeho názoru naplnené podmienky pre aplikáciu § 3a ods. 5 cestného zákona. Krajský súd tak podľa sťažovateľa 1 nesprávne posúdil

súd. 13. Sťažovateľ 1 dal tiež do pozornosti, že jednotlivé stavebné objekty v strategickom parku treba posudzovať komplexne vo vzájomných súvislostiach ako jednu stavbu v zmysle § 3a ods. 5 cestného zákona, teda ak stavebník podal samostatnú žiadosť o stavebné povolenie na jeden konkrétny stavebný objekt z celého súboru vnútroareálových (účelových) komunikácií, ktorý sa nachádza iba na pozemkoch v k. ú.

14. Takto určený stavebný úrad je potom podľa sťažovateľa 1 oprávnený vykonať aj také stavebné konanie, v ktorom stavebník požiada aj o len jeden čiastkový stavebný objekt z komplexného súboru stavby, ktorý sa nachádza na pozemkoch iba v jednom katastrálnom území, pričom ak by nekonal špeciálny stavebný úrad určený na základe dohody, druhý špeciálny stavebný úrad, ktorý doposiaľ neprichádzal do kontaktu s agendou strategického parku, by sa musel oboznamovať so všetkými súvislosťami práve od špeciálneho stavebného úradu, ktorý doposiaľ takúto agendu vykonával.

16. Proti napadnutému rozsudku podal ďalší účastník v 2. rade (ďalej len „sťažovateľ 2“) v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť podľa § 440 ods. 1 písm. g/ SSP, v ktorej navrhol, aby kasačný súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie a aby kasačný súd kasačnej sťažnosti priznal odkladný účinok.

18. Sťažovateľ 2 vyjadril presvedčenie, že mesto Nitra a obec Y. postupovali v súlade s ust. § 3a odsek 5 cestného zákona, a to z dôvodu, že stavebný objekt SO 711.1, ktorého povolenie je predmetom preskúmavaných rozhodnutí, je neoddeliteľnou súčasťou účelových komunikácií nachádzajúcich sa v rámci strategického parku, s ktorými tvorí funkčne prepojený celok zabezpečujúci riadnu výrobnú prevádzku automobilového závodu Jaguar Land Rover. V prvostupňovom rozhodnutí sa v tejto súvislosti uvádza: „Objekt SO 711.1 je napojený na vnútroareálové komunikácie a na novonavrhovanú halu „SO 516 Zákazková úprava áut". Celková plocha navrhovaných ciest a spevnených plôch je 11992 m2 a celková plocha navrhovaných chodníkov je 369 m2. " Z citovaného podľa sťažovateľa 2 jasne vyplýva, že stavebný úrad vychádzal zo skutočnosti, že stavebný objekt SO 711.1 je súčasťou siete

Z dôvodu efektívnosti a hospodárnosti sa tieto dva špeciálne stavebné úrady dohodli, že stavebné konanie uskutočňované v katastrálnom území Y. vykoná a stavebné povolenie vydá mesto Nitra. Sťažovateľ 2 poukázal na to, že stanovisko obce Y. ako špeciálneho stavebného úradu č. 1113/2017-01-Žá zo dňa 13.10.2017, ktorým udelilo súhlas k vydaniu stavebného povolenia krajský súd nesprávne právne posúdil ako zákonom neupravenú a teda nedovolenú delegáciu práva vydať stavebné povolenie, pričom z obsahového hľadiska bol tento súhlas v napadnutom rozhodnutí vyhodnotený ako dohoda v zmysle § 3a odsek 5 cestného zákona.

Nedostatok miestnej príslušnosti pritom žalobca explicitne nenamietal vôbec. 21. Zároveň miestna nepríslušnosť správneho orgánu podľa názoru sťažovateľa 2 nespôsobuje nulitu rozhodnutia, a teda nejde ani o prípad, keď správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi správnej žaloby z dôvodu, že rozhodnutie alebo opatrenie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený. V tomto kontexte odkázal na názor odbornej literatúry, že ust. § 134 odsek 1 písm. b/Správneho súdneho poriadku sa vzťahuje (spolu s ust. § 134 odsek 1 písm. a/ SSP) len na prípady nulity správnych rozhodnutí. Rovnaký záver vyplýva aj z dôvodovej správy k Správnemu súdnemu poriadku k § 191 ktorá uvádza, že pod písmenami a/ a b/ sú uvedené dôvody, pri ktorých sa v právnej teórii hovorí o ničotnosti.

zapríčiňujú nulitu, právna teória zaraďuje neúčinnosť právneho predpisu, nedostatok právomoci, vecnú nepríslušnosť, absolútny omyl v osobe adresáta, skutočnosť, že realizácia individuálneho správneho aktu nie je možná (nereálne plnenie), neurčitosť, nezmyselnosť a vnútorné rozpory aktu a tiež absolútny nedostatok povinnej formy individuálneho správneho

2013 zo dňa 31.07.2014, v zmysle ktorého ak rozhodoval orgán miestne nepríslušný, ale vecne príslušný, toto nemá vplyv na zákonnosť rozhodnutia. 23. Napokon sťažovateľ vyjadril presvedčenie, že napriek tomu, že sa jednalo o žalobu podanú zainteresovanou verejnosťou, žalobca v žalobe neuviedol žiadnu námietku týkajúcu sa porušenia verejného záujmu v oblasti životného prostredia.

25. Sťažovateľ 2 uviedol, že stavebný objekt, ktorý bol realizovaný na základe preskúmavaných rozhodnutí, je podstatný pre realizáciu strategického parku. Tiež dal do pozornosti dôležitosť zabránenia ohrozenia výstavby a prevádzky strategického parku. Sťažovateľ 2 má za to, že okamžitým výkonom napadnutého rozsudku môže byť ohrozená výstavba a prevádzkovanie strategického parku a zrušenie preskúmavaných rozhodnutí môže spôsobiť vážne finančné a hospodárske škody.

27. Proti napadnutému rozsudku podal ďalší účastník v 1. rade (ďalej len „sťažovateľ 3“) kasačnú sťažnosť podľa § 440 ods. 1 písm. g/ SSP, v ktorej navrhol, aby kasačný súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie a aby kasačný súd kasačnej sťažnosti priznal odkladný účinok.

29. Sťažovateľ 3 bol tiež presvedčený, že v predmetnej veci došlo k aplikácii § 3a ods. 5 cestného zákona - stavebné úrady sa dohodli, že stavebné konanie vykoná mesto Nitra. Rovnako vyjadril názor, že v predmetnej veci miestna nepríslušnosť nespôsobuje nulitu rozhodnutia, preto nemohol krajský súd rozhodnúť nad rámec žalobných dôvodov.

32. Zo znenia § 3a ods. 5 cestného zákona podľa žalobcu vyplýva, že by sa muselo jednať o stavbu, na ktorú žiadateľ požiadal o vydanie stavebného povolenia, ktorá sa má uskutočniť v pôsobnosti viacerých stavených úradov, pričom predmetná stavba sa nachádza výlučne v k.ú

34. K návrhu sťažovateľa 2 a sťažovateľa 3 na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti uviedol, že priznanie odkladného účinku by bolo v rozpore s verejným záujmom, v tomto kontexte namietal podobne ako v správnej žalobe absenciou územného konania.

35. Prejednávaná vec bola dňa 29.07.2020 predložená Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky - ako súdu príslušnému na konanie a rozhodnutie - podľa právnej úpravy účinnej k danému dňu. Na Najvyššom súde Slovenskej republiky bola vec náhodným výberom pridelená na rozhodnutie senátu 10S - sp. zn. 10Sžk/22/2020. S účinnosťou od 1. augusta 2021 (§ 101e ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov) začal svoju právomoc vykonávať Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, pričom k tomuto dňu prešiel z Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky výkon súdnictva vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. augusta 2021 daná právomoc Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (čl. 154g ods. 4 a 6 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Prejedávaná vec bola preto zo zákonných dôvodov podľa predchádzajúcej vety náhodným výberom pridelená na rozhodnutie kasačnému senátu 4S Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky. Dňa 08.11.2021 bola vec vrátená bez rozhodnutia na odstránenie nedostatkov krajskému súdu. Dňa 11.05.2022 bola predmetná vec opätovne predložená Najvyššiemu súdu správnemu Slovenskej republiky a bola jej pridelená spisová značka 4Svk/ 26/2022. 36. Z obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu kasačný súd zistil skutkový stav, z ktorého vyplýva, že dňa 21.02.2018 bolo mestom Nitra vydané rozhodnutie č. UHA- DUaI-18350/2017-009-Ing.Dá, ktorým bola povolená stavba „SVO Projekt Nitra“ v rozsahu stavebných objektov: SO 711.1 Cesty a spevnené plochy - SVO -stavba sa nachádza v priemyselnej lokalite Strategického parku Nitra, v katastrálnom území Y.. - Objekt „SO 711.1 Cesty a spevnené plochy - SVO“ bude slúžiť na účely skladovania a prepravy áut upravených na zákazku, Objekt SO 711.1 je napojený na vnútroareálové komunikácie a na novonavrhnutú halu „SO 516 Zákazková úprava áut“. Celková plocha navrhovaných ciest a spevnených plôch je 11992 m2 a celková plocha navrhovaných chodníkov je 369 m2. - na pozemkoch parc. č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X a XXXX/Xvk. ú. Y.. - účel stavby: inžinierska dopravná stavba, komunikácie, parkovisko.

38. Podľa § 2 ods. 1 a 2 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 39. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 40. Skôr ako kasačný súd pristúpil k vecnému preskúmavaniu podaných kasačných sťažností, verifikoval, či bola kasačná sťažnosť podaná proti rozhodnutiu, proti ktorému kasačná sťažnosť prípustná je (§ 439 SSP), či bola kasačná sťažnosť podaná oprávnenou osobou (§ 442 SSP) a či bola podaná včas (§ 443 SSP). Výlučne za podmienky, že sú splnené tieto predpoklady, je možné, aby kasačný súd pristúpil k overeniu formálnych atribútov kasačného konania (náležitosti kasačnej sťažnosti, splnenie podmienky obligatórneho právneho zastúpenia a pod.) a následne k meritórnemu prieskumu opodstatnenosti dôvodov kasačnej sťažnosti. 41. Kasačný súd v rámci tohto predbežného prieskumu dospel k záveru, že kasačná sťažnosť ďalšieho účastníka v 1. rade - sťažovateľa 3 - bola podaná proti rozhodnutiu, pri ktorom kasačná sťažnosť prípustná je (rozsudok vo veci samej), oprávnenou osobou (neúspešný účastník konania), avšak nebola splnená podmienka včasnosti podania kasačnej sťažnosti. 42. Podľa § 443 ods. 1 SSP, kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ak tento zákon neustanovuje inak. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. 43. Podľa § 69 ods. 4 SSP lehota určená podľa týždňov, mesiacov alebo rokov sa skončí uplynutím toho dňa, ktorý svojím pomenovaním alebo číselným označením zodpovedá dňu, v ktorom sa stala udalosť určujúca začiatok lehoty. Ak chýba tento deň v poslednom mesiaci lehoty, končí sa lehota uplynutím posledného dňa tohto mesiaca. Rozhodnutie bolo sťažovateľovi 3 doručené dňa 05.01.2020, a preto posledným dňom lehoty bol potom deň 05.02.2020. Vzhľadom na skutočnosť, že dňa 05.02.2020 bola streda a tento deň nebol dňom pracovného pokoja, neaplikuje sa § 69 ods. 5 SSP a lehota na podanie kasačnej sťažnosti uplynula dňom 05.02.2020. 44. Podľa § 69 ods. 5 SSP, ak koniec lehoty pripadne na sobotu alebo deň pracovného pokoja, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň; to neplatí na lehotu určenú podľa hodín. 45. Podľa § 69 ods. 6 SSP, lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon na správnom súde alebo sa podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť; to platí aj vtedy, ak podanie urobené elektronickými prostriedkami je doručené mimo pracovného času.

48. Podľa § 444 ods. 2 SSP, lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde. 49. Podľa § 459 písm. a/ SSP, kasačný súd uznesením odmietne kasačnú sťažnosť ako neprípustnú, ak bola podaná oneskorene.

51. Kasačná sťažnosť bola krajskému súdu doručená prostredníctvom e-mailu dňa 07.02.2020 (č.l. 389 súdneho spisu). Samotné podanie je datované ku dňu dňa 06.02.2020, teda po uplynutí lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

53. Z uvedených dôvodov dospel kasačný súd k záveru, že kasačná sťažnosť sťažovateľa 3 bola podaná oneskorene, čím je splnený zákonný predpoklad pre jej odmietnutie podľa § 459 písm. a/ SSP. 54. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, ako súd kasačný podľa § 21 písm. a/ SSP v spojení s § 438 ods. 2 SSP, po tom, čo zistil, že kasačné sťažnosti sťažovateľa 1 a sťažovateľa 2 boli podané riadne a včas (§ 443 SSP a § 444 SSP), oprávnenými osobami na podanie kasačnej sťažnosti (§ 442 SSP), smerujú proti rozhodnutiu, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 SSP), kasačné sťažnosti majú predpísané náležitosti (§ 445 ods. 1 SSP a § 57 SSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie z dôvodov a v rozsahu uvedenom v podaných kasačných sťažnostiach podľa § 440 SSP, § 441 SSP a § 453 SSP a postupom podľa § 455 SSP bez nariadenia pojednávania dospel k záveru, že kasačné sťažnosti sťažovateľa 1 a sťažovateľa 2 nie sú dôvodné.

špeciálne stavebné úrady povolia stavbu alebo jej zmenu len na základe záväzného stanoviska miestne príslušného orgánu územného plánovania, ktorý overuje dodržanie zastavovacích podmienok určených územným plánom zóny alebo súlad s priestorovým usporiadaním územia a funkčným využívaním územia, ktoré je určené v územnom pláne obce.

povolenie. Ak sa nedohodnú, ministerstvo určí rozhodnutím špeciálny stavebný úrad, ktorý toto konanie uskutoční a vydá stavebné povolenie. Na konanie o určenie príslušnosti špeciálneho stavebného úradu sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní.

60. Podľa § 191 ods. 1 písm. b/ SSP, správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený. 61. Preskúmaním veci kasačný súd zistil, že sťažovateľ 1 a sťažovateľ 2 v kasačnej sťažnosti zhodne namietali (i) že v tejto veci rozhodovali príslušné správne orgány verejnej správy v súlade s § 120 ods. 1 a ods. 2 stavebného zákona v spojení s § 3a ods. 4 a ods. 5 cestného zákona, (ii) že krajský súd nesprávne aplikoval § 134 ods. 2 písm. b/ SSP a nemal možnosť pripustiť rozširujúce argumenty žalobcu, ktoré predniesol až na pojednávaní .

63. Vychádzajúc zo znenia ustanovenia § 3a ods. 5 cestného zákona, jeho účelom je zabezpečiť, aby sa v prípade, že sú miestne príslušné dva alebo viaceré špeciálne stavebné úrady, došlo k dohode, ktorý z týchto orgánov o stavebnom povolení rozhodne.

Y., a teda nebol naplnený zákonný predpoklad o pôsobnosti viacerých stavebných úradov, preto nemohlo v predmetnej veci dôjsť k dohode na tom, ktorý orgán vydá stavebné povolenie. 65. Pokiaľ sťažovateľ 1 namietal, že pri rozsiahlej stavbe je v súlade so zásadou hospodárnosti a procesnej ekonómie správneho konania, pokiaľ sa v zmysle § 3a ods. 5 cestného zákona dohodnú príslušné špeciálne stavebné úrady na tom, ktorý z nich stavebné konania vykoná, dohodu podľa ustanovenia § 3a ods. 5 prvá veta cestného zákona môžu uzatvoriť výlučne vecne a miestne príslušné špeciálne stavebné úrady.

Y.. 67. Ustanovenie § 3a ods. 5 cestného zákona napokon vo svojej hypotéze neobsahuje podmienku, že sa má jednať o stavbu, ktorá je súčasťou siete účelových komunikácií, ktoré sú v pôsobnosti iného špeciálneho stavebného úradu, ale vyžaduje, aby samotná stavba bola v pôsobnosti dvoch alebo viacerých špeciálnych stavebných úradov.

69. V zmysle príslušných ustanovení cestného zákona nie je možné delegovať miestnu príslušnosť na iný špeciálny stavebný orgán z dôvodu vhodnosti. Je prípustná výlučne dohoda za predpokladu naplnenia hypotézy ustanovenia § 3a ods. 5 prvá veta cestného zákona. Kasačnému súdu je navyše z vlastnej rozhodovacej činnosti známe, že obec Y. ako špeciálny stavebný úrad povolila stavbu: „GESTAMP - STRATEGICKÝ PARK Nitra“ (konanie bolo vedené na kasačnom súde pod sp. zn. 1Sžk/48/2020).

71. Senát kasačného súdu konštatuje, že v predmetnej veci bola vecne a miestne príslušná obec Y. ako špeciálny stavebný úrad v zmysle ustanovenia § 120 stavebného zákona, ktorá je určená osobitnými právnymi predpismi a v nadväznosti na to je potrebné aplikovať cestný zákon ako osobitný zákon špecifikujúci pôsobnosť špeciálnych stavebných úradov.

72. V súvislosti s námietkou sťažovateľa 1 a sťažovateľa 2, že krajský súd bol viazaný žalobnými dôvodmi a nemal možnosť pripustiť rozširujúce argumenty žalobcu, ktoré predniesol až na pojednávaní, kasačný súd poukazuje na to, že v zmysle § 134 ods. 2 písm. b/ SSP, správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak rozhodnutie alebo opatrenie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený. Rovnako § 191 ods. 1 písm. b/ SSP uvádza, že správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený.

74. Krajský súd podľa názoru kasačného súdu správne dospel k záveru, že prvostupňové rozhodnutie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený (miestne príslušný). 75. Ak rozhodnutie v stavebnom konaní vydal orgán, ktorý nebol miestne príslušný -nakoľko sa jednalo o katastrálne územie iného stavebného úradu, vydal ho orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený. 76.

77. Sťažovateľ 2 ďalej argumentoval komentárom k Správnemu súdnemu poriadku, ktorý uvádza, že „V ustanovení § 191 ods. 1 písm. a/ a b/ sú uvedené dôvody zrušenia rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy, pri ktorých sa v právnej teórii hovorí o paakte (nulite alebo ničotnosti)“, avšak ani z toho nemožno jednoznačne vyvodiť, že v prípade miestnej nepríslušnosti sa nejedná o vadu podľa § 191 ods. 1 písm. b/ SSP.

Legálna definícia nulitného rozhodnutia je obsiahnutá výlučne v ustanovení § 64 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“), v ktorom je však uvedené, že sa vzťahuje na účely správy daní. Podľa § 64 ods. 2 Daňového poriadku, pri správe daní je nulitným rozhodnutím rozhodnutie, ktoré a/ vydal vecne nepríslušný správca dane; ktorým je obec, za nulitné sa považuje aj rozhodnutie, ktoré vydal správca dane na to miestne nepríslušný, b/ bolo vydané omylom inej osobe, c/ bola vyrubená daň po zániku práva vyrubiť daň, d/ nadväzuje na nulitné rozhodnutie.

80. V Slovenskom právnom poriadku je naproti tomu nulita (neexistencia) aktu výslovne upravená len v § 64 Daňového poriadku, ktorý ale vychádza z osobitnej povahy správy daní. Ak by však v daňovom konaní vydal rozhodnutie orgán, ktorý nebol miestne príslušný (§ 64 ods. 2 písm. a/ Daňového poriadku) - jednoznačne by sa v tomto prípade jednalo o rozhodnutie alebo opatrenie, ktoré vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený v zmysle § 134 ods. 2 písm. b/ SSP a § 191 ods. 1 písm. b/ SSP.

štátu. Ak sa miestna príslušnosť odvodzuje od jednotlivých obcí, je neprípustné, aby špeciálny stavebný úrad vydal rozhodnutie v inom ako svojom obvode, pokiaľ sa nejedná o prípad, pri ktorom zákon výslovne zmenu miestnej príslušnosti upravuje.

83. K parciálnej námietke sťažovateľa 2, že žalobca mal postavenie zainteresovanej verejnosti, ale v žalobe neuviedol žiadnu námietku týkajúcu sa porušenia verejného záujmu v oblasti životného prostredia, kasačný súd uvádza, že krajský súd sa (správne) hmotno- právnymi aspektami žaloby nezaoberal, nakoľko dospel k záveru, že sa jednalo o vadu rozhodnutia, ktorá pripúšťala aj odklonenie sa od žalobných dôvodov a v zmysle § 191 ods. 1 písm. b/ SSP napadnuté rozhodnutie v spojení s prvostupňovým rozhodnutím zrušil.

85. V zmysle ust. § 447 ods. 2 SSP, priznaním odkladného účinku na základe rozhodnutia kasačného súdu, sa do právoplatného rozhodnutia kasačného súdu o kasačnej sťažnosti pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia krajského súdu a takéto rozhodnutie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení iných orgánov verejnej

odmietnutá. 86. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1 a ods. 2 SSP a vzhľadom na neúspech sťažovateľov v kasačnom konaní a z dôvodu, že rozhodnutie orgánu verejnej správy bolo krajským súdom zrušené podľa § 191 ods. 1 písm. b/ SSP, priznal úspešnému žalobcovi voči žalovanému nárok na plnú náhradu trov konania pred kasačným súdom. Sťažovateľovi 3 kasačný súd náhradu trov konania nepriznal, nakoľko kasačná sťažnosť bola odmietnutá. Ďalším účastníckom konania v 3. - 8. rade nevznikli žiadne trovy konania v dôsledku uloženia povinnosti, preto im kasačný súd rovnako náhradu trov kasačného konania nepriznal. O výške náhrady trov kasačného konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 v spojení § 467 ods. 1 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 13. júla 2022