4Svk/26/2023

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a členov senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. a JUDr. Martina Tisa, v právnej veci žalobcu: O. K., bytom Š. XX, XXX XX T.-Š., dátum narodenia: XX.XX.XXXX, proti žalovanému: Centrum právnej pomoci, kancelária Košice, so sídlom: Murgašova 3, 040 41 Košice, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KaKE 28722/2019 ČRZ: 163959/2019, zo dňa 18.11.2019, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach, č. k. 7S/110/2019-212 zo dňa 23.11.2022, takto

rozhodol:

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta. II. Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I. Konanie pred krajským súdom

v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 327/2005 Z. z.“) nepriznal žalobcovi nárok na poskytnutie právnej pomoci v právnej veci o preskúmanie zákonnosti opatrení vydaných Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky (ďalej aj „MPSVaR“ alebo „ministerstvo“) č. 32587/ 2019, 11840/2019_OPS zo dňa 25.06.2019 a č. 32588/2019, 118408/2019-M.OPS zo dňa 25.06.2019.

3. V odôvodnení napadnutého rozsudku krajský súd uviedol, že žalobca predovšetkým namietal nesprávnosť právneho posúdenia veci žalovaným, ktorú vzhliadol v tom, že „mu nebola poskytnutá dostatočná právna pomoc a rozhodnutie CPP nesie znaky arbitrárneho rozhodnutia, teda nezohľadnenie všetkých faktických súvislostí. Išlo napriek podrobnému právnemu odôvodneniu, v ktorom neboli uvedené niektoré základné faktory preukazovania skutočností porušovania základných práv žalobcu zástupcami verejných správ, ktorí vo vzájomnej spolupráci, bez dôkladného prešetrenia veci, maria úmyselne jeho zákonné uplatnenie rodičovského otcovského práva k jeho maloletému dieťaťu, v ktorom žalobca počas 5 rokov nedokázal napriek sústavnej snahe, aj pri dovolávaní sa vyšších inštancií ako aj v súdnych konaniach, v ktorých bolo realizované ustanovenie čl. 46 ods. 2 Ústavy SR.

4. Vychádzajúc z gramatického a logického výkladu tejto právnej normy dôvodil, že zákonodarca priznáva fyzickej osobe právo na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti, ak nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu, v ktorom si uplatňuje ochranu svojich práv, a v právnej norme ustanovenej v § 8 zákona č. 327/2005 Z. z. demonštratívne uvádza skutočnosti, na ktoré Centrum prihliada pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti takéhoto sporu.

Poukázal tiež na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 253/2013-24 z 25.04.2013. 5. Krajský súd uviedol, že v prejednávanom prípade žalobca žiadal o poskytnutie právnej pomoci vo veci správnej žaloby. Podľa krajského súdu z predložených dokladov je zrejmé, že žalobca v právnej veci, s ktorou sa obrátil na Centrum právnej pomoci (ďalej aj „Centrum“ alebo „CPP“), podal správnu žalobu proti listu MPSVaR SR č. 32587/2019 11840/ 2019-M.OPS zo dňa 25.06.2019, ktorým žiadateľa ministerstvo informovalo o výsledku predbežného prerokovania nároku na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 514/2003 Z. z.) a o postúpení jeho žiadosti Ministerstvu spravodlivosti SR. Z dôvodu, že predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody nie je správnym konaním, ministerstvo v tomto prípade nevydáva rozhodnutie ani opatrenie a z tohto dôvodu nie je možné sa proti výsledku predbežného prerokovania odvolať, či preskúmať ho správnym súdom. Uzavrel, že list - „Informácia o výsledku

6. Správny orgán podľa názoru krajského súdu na zistený skutkový stav aplikoval správny právny predpis (§ 6 ods. 1 písm. b/ zákona č. 327/2005 Z. z.) a správne vo veci rozhodol, keď žalobcovi nárok na poskytnutie právnej pomoci nepriznal. Krajský súd uzavrel, že napadnuté rozhodnutie je zákonné a nie je daný dôvod na jeho zrušenie.

7. Proti napadnutému rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť, ktorou sa domáhal, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Alternatívne žiadal, aby kasačný súd rozhodol tak, že sa zrušuje napadnutý rozsudok, zrušuje sa napadnuté rozhodnutie žalovaného a „a v priamej naviazanosti sa zrušuje Rozhodnutie Centra právnej pomoci, kancelária Košice č. KaKE 12363/2019 R. z. 39772/2019 zo dňa 19.03.2019 (na Rozhodnutí žalovaným uvedený nesprávny rok vydania 2018) a zaväzuje sa Centru právnej pomoci, kancelária Košice plne právne a zákonne napraviť všetky spôsobené škody O. K. a voči osobám, ktoré tento stav spôsobili, bude vedené disciplinárne konanie a o tejto veci bude sťažovateľ plne informovaný.“ Kasačnú sťažnosť žalobca odôvodnil tým, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci [§ 440 ods. 1 písm. g) SSP] a ako dôvody kasačnej sťažnosti žalobca tiež označil ust. § 440 ods. 1 písm. b), c) a f) SSP.

únii (konsolidované znenie), „aby potvrdil súdu“, že „všetky podania účastníkov konania a krajského súdu pokiaľ ide o faktický stav veci sú uvádzané v súlade s materiálnou pravdou a žiadnu skutočnosť žalobca ani nemení a ani nepopiera.“ Zdôraznil, že sa v kasačnej sťažnosti pridržiava ust. § 441 SSP a kasačnú sťažnosť podal včas. 9. Žalobca v ďalšej časti kasačnej sťažnosti požadoval ustanovenie právneho zástupcu za účelom „správneho vypracovania kasačnej sťažnosti“, a to „na základe negatívnych skúseností so žalovaným počas 6 rokov a krajským súdom počas 3 rokov.“ Svoju žiadosť tiež odôvodnil poukazom na čl. 6 ods. 2 CSP čl. 47 ods. 2 Ústavy SR, s tým, že o právnu pomoc žiada „bez akejkoľvek účasti žalovaného Centra právnej pomoci v tejto jeho vlastnej žalobnej veci, ktorá pojednáva o podozrení opakovaných porušení právnej pomoci v postupnosti sťažovateľovi.“ Uviedol, že po morálnej a etickej stránke je neprípustné a v rozpore s § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, aby sa žalobca v jeho stave (ťažký psychický hendikep, plná invalidita,

Poukázal v tejto súvislosti na nález Ústavného súdu SR sp. zn.: III. ÚS 44/2017).V ďalšej časti kasačnej sťažnosti žalobca opísal súvisiace skutkové okolnosti jeho veci, príčiny a následky „nepriaznivého stavu v ktorom sa ocitol“. Tento podľa jeho slov vznikol od žiadosti žalobcu o právnu pomoc zo dňa 12.03.2019, o ktorú požiadal v konaní vo veci žaloby proti Ústrediu práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej aj „ÚPSVaR“) vedenom na OS Košice I pod sp.

právnymi náležitosťami pre splnenie podmienok v zákonnej lehote s prihliadnutím aj na dobu kým žiadosť sťažovateľa na CPP KaKE ležala na CPP KaKE o ktorú sa 15 dňová lehota predlžuje. . .“ Žalobca dôvodil, že po predvolaní k pohovoru dňa 18.03.2019 Centru právnej pomoci jednoznačne uviedol, že „od konania na OS KE I pod sp. zn. 23C/91/2018 nemajetkovú ujmu vôbec nevyžaduje a že ju uviedol len pod nátlakom bezradnosti po 5-ročnom neriešení otcovského rodičovstva jeho maloletému dieťaťu a že ani žiadne rozhodnutie k tejto veci zatiaľ nie je, čiže uplatňovať nemajetkovej ujmu je plne nedôvodné.

Podľa žalobcu „došlo k zmareniu súdnych prešetrení vo veci samej . . . z dôvodu jeho nevedomosti procesných postupov a neznalosti zákonov“, pričom „tento stav v naviazanosti rozhodovania štátnymi orgánmi vo veci, je možné považovať za vedomé zneužívanie ťažkého hendikepu sťažovateľa v jeho nemajetnosti, čím došlo k zmareniu jeho základného práva na prešetrenie preukazovania možného porušovania zo strany orgánov štátu a ich zástupcami.“ Žalobca krajskému súdu svojimi podaniami vysvetlil, a to aj bez poskytnutej právnej pomoci, že „obe konania právnej pomoci a rozhodovanie žalovaného sú na seba vecne priamo naviazané a neoddeliteľné.“ Namietal, že krajský súd „napriek skutočnosti stavu nevyžiadal od žalovaného kompletný spis č. KaKE 28722/2019, ČRZ: 163959/2019 a v naviazanosti spis č. KaKE 12363/2019 R. z. 39772/2019 a ostatné spisy žiadostí sťažovateľa o právnu pomoc, ktoré písomne vyžadoval dňa 24.04.2020 a dňa 06.09.2021 - v závere, aby boli obsahom spisu žaloby z dôvodu, že žalovaný nie lenže nevydával žiadne kópie potvrdení s obsahom právnej pomoci o pohovoroch

. . Spisy od žalovaného, ako aj kompletný spis z veci prebiehajúcej žaloby voči žalovanému, neboli počas 3 rokov súdneho konania vôbec vyžiadané a predložené, čo mohlo mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej.“ 12.

. . a dá priechod spravodlivému riešeniu.“ Uzavrel, že „logicky by už potom jednoducho platilo, že sťažovateľovi nebola žalovaným poskytnutá dostatočná a správna právna pomoc v postupnosti priamej naviazanosti rozhodnutí a to v konaní zo žiadosti dňa 12.03.2022 u žalovaného č. KaKE 12363/2019 R. z. 39772/20189 o poskytnutie právnej pomoci na OS KE I pod sp. zn. 23C/91/2018 voči ÚPSVaR, ktorého následkom nesprávnej právnej pomoci CPP nasmerovaním sťažovateľa, bolo nesprávnym uplatnením prešetrenia Ministerstvu práce sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo”) voči porušovaniu otcovských rodičovských práv maloletému dieťaťu a sťažovateľovi zo strany ÚPSVaR a v postupnosti vo veci nesprávne uplatnenie správnej žaloby na KS BA pod sp. zn. 5C/149/ 2019 voči ministerstvu o preskúmanie zákonností opatrení č. 32587/2019, 11842/2019_OPS zo dňa 25.06.2019 a č. 32588/2019, 118408/2019-M.OPS zo dňa 25.06.2019 a v postupnosti z uvedeného vo veci žiadosti sťažovateľa o právnu pomoc žalovanému č. KaKE 28722/2019

III. Právne posúdenie veci kasačným súdom

14. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“ alebo „kasačný súd“) ako?súd kasačný (§ 11 písm. h/ SSP) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu z dôvodov a v rozsahu uvedenom v?kasačnej sťažnosti (§ 453 ods. 1, 2 SSP) postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a po jej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná a je potrebné ju zamietnuť. 15. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného najvyšší správny súd zistil, že žalobca podaním adresovanom MPSVaR zo dňa 28.03.2019 (i) žiadal o náhradu nemajetkovej ujmy z dôvodu, že ÚPSVaR v Košiciach „je zodpovedný za úplné zničenie rodičovského vzťahu otca k jeho maloletému dieťaťu v jeho najdôležitejšej výchovnej životnej etape“, zároveň (ii) žiadal prešetrenie postupu a rozhodnutí ÚPSVaR v Košiciach, (iii) sa domáhal konštatovania, že boli porušené jeho zákonné práva a (iv) žiadal aj priznanie finančného zadosťučinenia v celkovej sume 300000 EUR; MPSVaR listom č. 32587/2019 11840/2019-M_OPS zo dňa 25.06.2019 oznámilo žalobcovi, že jeho podanie označené ako „Žiadosť o prešetrenie“ bolo na základe jeho obsahu kvalifikované ako žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003

výsledku predbežného prerokovania zo dňa 25.06.2019 nie je uvedené, akým spôsobom Ministerstvo práce, soc. vecí a rodiny SR nariadilo úradu vo vašej kompetencii, nariadiť zničený rodičovský otcovský vzťah k môjmu maloletému dieťaťu.

niekoľkokrát uviedol v predošlých rokoch, v ktorých menovaná zamestnanec vášho úradu C.. T.. B. v zastúpení môjho dieťaťa ako aj psychológ zamestnanec vášho úradu K.. W.. L., pracujúci na Žižkovej 21 v Košiciach, úmyselne napomáhali zničeniu môjho rodičovského vzťahu k môjmu maloletému dieťaťu, bez akéhokoľvek opodstatnenia.

16. Predmetom konania o?kasačnej sťažnosti v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd postupom podľa § 190 SSP zamietol správnu žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 18.11.2019, číslo spisu: KaKE 28722/ 2019 ČRZ: 163959/2019, ktorým žalovaný podľa § 10 ods. 5 zákona č.?327/2005 Z. z. nepriznal žalobcovi nárok na poskytnutie právnej pomoci z?dôvodu zrejmej bezúspešnosti sporu.

. .].“ 18. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z. fyzická osoba má právo na?poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti, ak a. jej príjem nepresahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom, b. nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a c. hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch.

Podľa § 10 ods. 5 zákona č. 327/2005 Z. z. centrum rozhodne o žiadosti do 30 dní od doručenia žiadosti, ktorá spĺňa náležitosti podľa odseku 1; túto lehotu nemožno predĺžiť. Proti rozhodnutiu o nároku na poskytnutie právnej pomoci nie je možné podať opravný prostriedok. Proti rozhodnutiu o nepriznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci možno podať správnu žalobu do 15 dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia.

22. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom

24. Podľa § 3 ods. 1 písm. b) SSP na účely tohto zákona sa rozumie rozhodnutím orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka.

26. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

správy. 29. Podľa čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, kto tvrdí, že bol na právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanovuje inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.

V?tejto súvislosti kasačný súd poznamenáva, že správny súd nevyzýva na doplnenie kasačnej sťažnosti, ak neobsahuje náležitosti podľa § 445 SSP, vyzýva ho len na odstránenie vád podľa § 449 SSP, ak sťažovateľ nebol riadne o povinnosti povinného zastúpenia advokátom a spísania kasačnej sťažnosti advokátom poučený, ak je právne zastúpenie v kasačnom konaní obligatórne. Preskúmaním napadnutého rozsudku kasačný súd zistil, že?o?náležitostiach kasačnej sťažnosti bol sťažovateľ v?rámci napadnutého rozsudku riadne

Najvyšší správny súd preto už iba nad rámec kasačného konania uvádza závery, ku ktorým dospel po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, a tieto závery odôvodňuje v nasledovnom texte. 32. Z ustanovenia § 1 zákona č. 327/2005 Z. z. vyplýva jeho účel, a to vytvoriť systém poskytovania právnej pomoci a zabezpečiť jej poskytovanie v rozsahu ustanovenom týmto zákonom fyzickým osobám, ktoré v dôsledku svojej materiálnej núdze nemôžu využívať právne služby na riadne uplatnenie a ochranu svojich práv a prispieť k predchádzaniu právnych sporov. Štát potom sám, resp. v prevažnej miere, znáša náklady za poskytnutie právnej pomoci znevýhodneným osobám. V takom prípade je viac ako vhodné stanoviť podmienky, za ktorých bude takáto forma právnej pomoci fyzickým osobám patriť, a to predovšetkým v snahe vylúčiť zneužívanie tejto právnej úpravy. Jednou z takýchto podmienok je skutočnosť, že nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu (§ 6 ods. 1 písm. b/ zákona č. 327/2005 Z. z.). Samozrejme, nie je úlohou správneho orgánu prejudikovať výsledok konania vo veciach podľa § 3 zákona č. 327/

33. Kasačný súd sa stotožnil s právnym názorom správneho súdu, že?v? ?danom prípade nebolo možné zo strany žalovaného priznať žalobcovi nárok na?poskytnutie právnej pomoci, keďže nebola splnená jedna z kumulatívnych podmienok na priznanie tohto nároku a to, že nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu, v ktorom žiadateľ žiadal o poskytnutie právnej pomoci.

35. V danej súvislosti kasačný súd uvádza, že v správnom súdnictve je právo na prístup k súdnemu preskúmaniu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy na základe žaloby vo všeobecnosti determinované princípom generálnej klauzuly s negatívnou enumeráciou, z ktorého vyplýva, že súdy v zásade preskúmavajú všetky rozhodnutia alebo opatrenia orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté, okrem tých, ktoré zákon výslovne z prieskumu vylučuje (§ 7 SSP). Inými slovami povedané, rozsah preskúmavacej činnosti súdu v správnom súdnictve je vymedzený tak, že preskúmavaniu podliehajú zásadne všetky opatrenia a rozhodnutia orgánov štátnej správy, ktorými sa rozhodlo o právach a povinnostiach fyzických alebo právnických osôb, ako aj opatrenia orgánov verejnej správy, ktorými sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy a povinnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby dotknuté.

37. Na doplnenie argumentácie kasačný súd poznamenáva, že výsledkom konania o správnej žalobe, ktorú žalobca sám spísal a podal na Krajskom súde v Bratislave, bolo uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 5S/149/2019 zo dňa 25.02.2020, ktorým tento postúpil vec Okresnému súdu Bratislava I z dôvodu vecnej nepríslušnosti.

38. Na základe vyššie uvedených úvah dospel kasačný súd k záveru, že správny súd dôvodne považoval napadnuté rozhodnutie žalovaného za vydané v súlade so zákonom. O zákonnosti takéhoto postupu nemal pochybnosti ani kasačný súd, a preto kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP zamietol. 39. O trovách kasačného konania vo vzťahu k žalovanému bolo rozhodnuté podľa § 168 SSP a contrario v spojení s § 467 ods. 1 SSP tak, že úspešnému žalovanému náhradu trov kasačného konania nepriznal, pretože neboli splnené podmienky aplikácie § 168. Sťažovateľ ako neúspešný účastník kasačného konania nemá právo na náhradu jeho trov (§ 167 ods. 1 SSP a contrario v spojení s § 467 ods. 1 SSP). 40. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods.?4 veta prvá SSP) Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.