4Svk/26/2024
ECLI:SK:NSSSR:2024:3023200161.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Správny súd v Banskej Bystrici
- Sp. zn. 1. inštancie
- 3S/5/2023
- IČS
- 3023200161
- Zdroj
- PDF ↗
UZNESENIE
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu prof. JUDr. PhDr. Petra Potáscha, PhD. a členov senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD., LL.M. a JUDr. Vlastimila Pavlikovského - v právnej veci žalobcov: 1/ Q. D., nar. XX.XX.XXXX,. bytom Q. XXX/XX, XXX XX V. a 2/ U. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXXX/XX, XXX XX V., obaja právne zastúpení: JUDr. Zuzana Ondrejovičová, advokátka, so sídlom Komenského 7, 915 01 Nové Mesto nad Váhom, IČO: 42273854, proti žalovanému (sťažovateľovi): Mesto Púchov, so sídlom Štefánikova 821/21, 020 01 Púchov, v konaní o žalobe opomenutých účastníkov konania, o návrhu žalovaného na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti voči uzneseniu Správneho súdu v Banskej Bystrici č. k. 3S/5/2023-165 zo dňa 27. júna 2024, takto
rozhodol:
Návrh na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti sa zamieta.
Odôvodnenie
1. Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej len „správny súd“) uznesením č. k. 3S/5/2023- 165 zo dňa 27. júna 2024 (ďalej len „napadnuté uznesenie“): - výrokovými vetami I. a III. podľa § 179 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) uložil žalovanému povinnosť doručiť žalobcovi rozhodnutie žalovaného č. OVIŽPaSÚ/2022/632/2263-TS1-20-TKO zo dňa 25.02.2022 (ďalej len „územné rozhodnutie“) a rozhodnutie žalovaného č. OVIŽPaSÚ/2022/3297/26257 zo dňa 04.10.2022 (ďalej len „stavebné povolenie“) (územné rozhodnutie a stavebné povolenie - ďalej spolu aj ako „napadnuté rozhodnutia“); - s poukazom na § 179 ods. 3 SSP výrokovými vetami II. a IV. deklaroval jeho účinky vo vzťahu k žalobcom 1/ napadnutým rozhodnutiam; - výrokovou vetou V. podľa § 98 ods. 1 písm. e) SSP odmietol žalobu žalobkyne 2/; - výrokovou vetou VI. žalovanému voči žalobkyni 2/ právo na náhradu trov konania nepriznal.
2. Proti výrokom I. - IV. napadnutého uznesenia podal žalovaný (ďalej len „sťažovateľ“) kasačnú sťažnosť z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP, ktorou žiadal napadnuté výroky zrušiť a vec vrátiť správnemu súdu na ďalšie konanie, resp. napadnuté výroky zrušiť a konanie
zastaviť. Zároveň žiadal priznať kasačnej sťažnosti odkladný účinok podľa § 447 SSP. 3. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti okrem iného namietal, že správny súd nezvážil, že v uvedenej veci prevažuje verejný záujem (že stavba je už vykonaná a má sa začať užívať, pričom je postavená pre väčšiu skupinu osôb a tiež záujem na zväčšení populácie v meste Púchov) nad individuálnym záujmom žalobcu 1/. Vzhľadom na tieto skutočnosti sťažovateľ navrhol aj priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti, nakoľko „riadne užívanie bytových domov je plne v súlade s verejným záujmom a pri ich neužívaní by ich vlastníkom mohla vzniknúť škoda spôsobená potrebou nájmu a právnej neistoty v tom, či a kedy bude možné byty v bytových domoch užívať.“
4. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP) - (ďalej aj ako „kasačný súd“ alebo „najvyšší správny súd“) dospel po preskúmaní návrhu na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti s poukazom na § 447 SSP k záveru, že potreba priznania odkladného účinku kasačnej sťažnosti nie je odôvodnená.
5. Podľa § 447 ods. 1 SSP, kasačný súd môže na návrh sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa uznesením priznať kasačnej sťažnosti odkladný účinok, ak by právnymi následkami napadnutého rozhodnutia krajského súdu hrozila závažná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.
6. Podľa § 447 ods. 2 SSP, nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia kasačného súdu podľa odseku 1 sa do právoplatného rozhodnutia kasačného súdu o kasačnej sťažnosti pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia krajského súdu a takéto rozhodnutie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení iných orgánov verejnej moci. Na rozhodovanie o odkladnom účinku sa
primerane použijú ustanovenia § 186 až 189 okrem lehôt podľa § 187 ods. 1 a 3. 7. Návrh na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti Najvyšší správny súd Slovenskej republiky zamietol, keď dospel k záveru, že sťažovateľ v nej hrozbu závažnej ujmy dostatočne nešpecifikoval. 8.
Na strane druhej, ak sťažovateľ indikoval, že dôvodom odkladného účinku je to, aby sa zabránilo opakovanému územnému konaniu a stavebnému konaniu k stavbe, ktorá je už postavená, toto súd nemohol bez ďalšieho vyhodnotiť ako hrozbu závažnej ujmy.
Samotné „nové konanie“, ktoré by prebiehalo na stavebnom úrade nemôže byť považované za hrozbu závažnej ujmy, ani v prípade, ak stavba už stojí a je pripravená na užívanie (k tomu pozri napr. aj rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky - sp. zn. 4Svk/12/2023 zo dňa 21.02.2024).
V súvislosti s podaným návrhom poukazuje kasačný súd - pre porovnanie - aj na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Českej republiky (pre obdobnej právnej úprave), sp. zn. 10 Ads 99/2014, z 1. júla 2015, podľa ktorého „[36] Považovala-li by se pouhá hrozba existence dvou odlišných rozhodnutí sama o sobě za újmu, musel by být odkladný účinek přiznáván téměř ke každé žádosti správního orgánu, jehož rozhodnutí bylo krajským soudem
zrušeno. Tento postup by odporoval shora popsanému smyslu a účelu zákonné úpravy a mohl by vést i k nerovnosti stran, tj. k porušení § 36 odst. 1 s. ř. s.“. 9. Ak sťažovateľ tvrdil, že dôvodom pre odkladný účinok kasačnej sťažnosti má byť aj to, aby čo najkratšie trval stav právnej neistoty (či a kedy bude možné byty užívať, resp. potreba prenajatia si iných bytov), toto nie je možné bez ďalšieho a v podmienkach súdenej veci považovať za zákonný dôvod (podľa § 447 SSP) pre vyhovenie návrhu, a to osobitne v prípade, ak sťažovateľ ani nekonkretizoval, o koľko subjektov sa jedná, či je toto jeho tvrdenie založené na konkrétnych právnych vzťahoch alebo len hypotézach/domnienkach a pod.
Naviac, každý súdny prieskum rozhodnutia (podľa SSP) predstavuje prieskum zákonnosti už právoplatného správneho rozhodnutia, a preto predstavuje aj určitý zásah do právnej istoty. 10. Ochrana právnej istoty - ako dôvod pre priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti - preto nemôže paušálne a bez ďalšieho prevážiť nad potrebou vydania zákonného rozhodnutia, ak o skoršom rozhodnutí správny súd ustálil, že je nezákonné. K tomu, aby sa tak mohlo stať, okolnosti veci, ktoré by toto odôvodňovali, musia byť v návrhu na priznanie odkladného účinku konkrétne, jasne a jednoznačne uvedené a tieto musia byť naviac takej povahy a tak intenzívne, aby opodstatňovali „pozastavenie“ právnych účinkov zrušujúceho rozhodnutia správneho súdu, ktorým bola vyslovená nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu.
11. Práve v tomto kontexte je potom potrebné uviesť, že dôvody uvedené v kasačnej sťažnosti sťažovateľa v časti návrhu pre priznanie odkladného účinku v tejto veci sú vymedzené skôr abstraktne, všeobecne. Je pritom zrejmé, príslušné dôvody by - ako je to uvedené vyššie - mali byť vymedzené konkrétne - spolu so súvisiacimi skutkovými okolnosťami, pretože od tohto vo veľkej miere závisí aj rozhodnutie kasačného súdu o odkladnom účinku a rozsah jeho odôvodnenia. Na podporu svojich tvrdení v závislosti od ich povahy by mal sťažovateľ navrhnúť aj vykonanie príslušných dôkazov (pozri porovnaj napr. aj uznesenie Najvyššieho správneho súdu Českej republiky - sp. zn. 1 As 79/2008, z 1. októbra 2008).
Návrh sťažovateľa v súdenej vyhodnotil najvyšší správny súd ako nedostatočne konkrétny obsahujúci fakticky len všeobecnú argumentáciu princípom právnej istoty a jeho prejavmi (k tomu pozri aj toto odôvodnenie vyššie). 12.
Vzhľadom na to, že podľa kasačného súdu nebolo sťažovateľom preukázané a ani len kvalifikovane konkrétnymi námietkami (a navrhnutými dôkazmi) osvedčené, že nastali také výnimočné okolnosti, ktoré by odôvodňovali nutnosť priznania odkladného účinku kasačnej sťažnosti, rozhodol kasačný súd v súlade s § 447 ods. 1 SSP o nepriznaní odkladného účinku kasačnej sťažnosti.
13. Kasačný súd naviac dodáva, že ustanovenie § 447 ods. 1 SSP mu neukladá povinnosť priznať odkladný účinok, ale len diskrečnú právomoc založenú na úvahe kasačného súdu, či zistí také závažné skutočnosti, ktoré by jeho priznanie odôvodňovali. Tu je potom potrebné zároveň doplniť, že keďže ide o návrhové konanie, bremeno preukázania toho, že okolnosti odôvodňujúce vyhovenie predmetnému návrhu zo strany súd, sú v skutočnosti na účastníkovi konania, ktorý o takýto úkon žiada. V súdenej veci však sťažovateľ na túto svoju „procesnú povinnosť“ rezignoval a fakticky len požiadal, aby tomuto jeho návrhu najvyšší správny súd vyhovel z dôvodu právnej istoty (budúcich) vlastníkov, ktorí by byty chceli užívať a mohlo by im to byť znemožnené, čo by mohlo vyvolať potrebu nájomného bývania v iných bytoch (pozn.: aj tento predpoklad kasačného súdu je skôr len určitou konkretizáciou všeobecnej formulácie v návrhu na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti).
Ako je však uvedené vyššie, takto vymedzený dôvod pre priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti je vágny. Sťažovateľ napr. neuviedol ani len počet subjektov, ktorých by sa to týkalo, o koho ide, či sú tieto osoby už reálne vlastníkmi nehnuteľnosti, či už vôbec bola predmetná stavba skolaudovaná a ak áno, kedy (vymedzením rozhodnutia) a pod.
14. Abstraktnosť dôvodov pre priznanie odkladného účinku podanej kasačnej sťažnosti, ktorý stav bol vyvolaný sťažovateľom potom musel viesť k zamietnutiu príslušného návrhu, resp. k tomu, že odkladný účinok kasačnej sťažnosti žalovaného najvyšší správny súd priznať nemohol, a to najmä vzhľadom na to, že meritórnemu prieskumu toho, či na takýto postup sú splnené zákonné podmienky, zabránil samotný sťažovateľ nedostatočnosťou vymedzenia okolností, od ktorých odvíjal dôvodnosť svojho návrhu. Preto bolo potrebné vo veci rozhodnúť tak, ako je to uvedené vo výroku tohto uznesenia.
15. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0 (§ 452, § 147 ods. 2 SSP, § 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 11. decembra 2024