4Svk/26/2025

1. Žalobcovia dňa 04.11.2021 doručili námietky do konania o povolení stavby: „Stavebná úprava chodníkov a parkovacích plôch pri základnej škole obce Veľká Lomnica" na pozemkoch parcela č. KN-C XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/ X, XXX, XXXX/X a XXXX/XX, katastrálne územie K. P. - časť stavby „Stavebná úprava chodníkov a parkovacích plôch pri základnej škole obce Veľká Lomnica," len na pozemkoch parcela č. KN-C XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX, XXXX/X a XXXX/XX, katastrálne územie K. P. (ďalej len „povoľovaná stavba"). Namietali, že stavebník (obec Veľká Lomnica) je povinný pri realizácii stavby podľa § 66 ods. 1, ods. 3 písm. b), c) a § 66 ods. 4 písm. d) zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v platnom znení (ďalej len „stavebný zákon") pred realizáciou stavby vykonať rekonštrukciu kanalizačnej šachty a časti ležatej splaškovej kanalizácie. 2. Obec Veľká Lomnica rozhodnutím č. j. SP/470-004/21-Šk zo dňa 15.02.2023 (ďalej len „stavebné povolenie") povolila povoľovanú stavbu. Zároveň poukázala na to, že kanalizačná prípojka splaškovej kanalizácie nebola realizovaná v súlade s STN EN 1610 kapitola 9 a ČSN 73 6701 bod č. 127, a preto je potrebné, aby závadu odstránili žalobcovia, a nie stavebník. 3. Voči stavebnému povoleniu podali žalobcovia ako účastníci administratívneho konania odvolanie, ktorými žiadali odstránenie nevyhovujúceho technického stavu splaškovej kanalizácie v ich vlastníctve. 4. Žalovaný rozhodnutím č. OU-KK-OCDPK-2024/002690-003 zo dňa 18.01.2024 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie"), zamietol odvolania žalobcov a potvrdil stavebné povolenie. 5. Žalovaný uviedol, že výstavba cestného telesa podľa projektovej dokumentácie v danom projektovom úseku rieši dažďovú kanalizáciu a poukázal na to, že podľa § 8 ods. 3 a 4 Vyhlášky Federálneho ministerstva dopravy - č. 35/1984 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o pozemných komunikáciách (cestný zákon) (ďalej len „vyhláška č. 35/1984 Zb."), súčasťami miestnych komunikácií sú aj priľahlé chodníky, verejné parkoviská a obratiská, zariadenia na zabezpečenie a zaistenie priechodov pre chodcov, podchody a priechodové lávky. Kanalizácia včítane [vrátane] úprav na odvádzanie vody sú súčasťou diaľnice, cesty alebo miestnej komunikácie len vtedy, ak slúži výlučne na odvádzanie povrchových vôd z tejto komunikácie. Na základe uvedeného žalovaný skonštatoval, že námietky žalobcov sú svojim obsahom zamerané na riešenie verejnej kanalizácie a odstránenie nevyhovujúceho technického stavu splaškovej kanalizácie, pričom takáto verejná kanalizácia nie je súčasťou cestného telesa. Z tohto dôvodu žalovaný posúdil odvolania žalobcov ako nedôvodné.

6. Správny súd v Košiciach (ďalej aj ako „správny súd") rozsudkom č. k. 5S/28/2024 - 102 zo dňa 17. decembra 2024 (ďalej aj ako „napadnutý rozsudok") podľa ustanovenia § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej aj ako „SSP") zamietol žalobu, ktorou sa žalobcovia domáhali preskúmania napadnutého rozhodnutia.

8. Správny súd uviedol, že žalovaný dospel k záveru, že splašková kanalizácia nie je súčasťou cestného telesa z dôvodu aplikácie vyhlášky č. 35/1984 Zb. a aj z dôvodu, že „Výstavba cestného telesa podľa projektovej dokumentácie v danom projektovom úseku rieši dažďovú kanalizáciu" (napadnuté rozhodnutie s. 3). Žalobcovia - podľa správneho súdu - tento záver žalovaného v správnej žalobe označili za účelový, avšak po vecnej stránke ho dostatočne nespochybnili a ani neuviedli také dôvody, pre ktoré by mala byť splašková kanalizácia - vrátane predmetnej kanalizačnej prípojky - považované za súčasť povoľovanej stavby.

10. Správny súd poukázal na to, že vo vzťahu k stavu splaškovej kanalizácie správny orgán prvého stupňa konštatoval, že za opravu splaškovej kanalizácie sú zodpovední žalobcovia. Na druhej strane, žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol skutkové zistenia týkajúce sa reverzného toku splaškovej kanalizácie a neoznačil žalobcov ako zodpovedných za odstránenie príslušnej vady splaškovej kanalizácie a kanalizačnej prípojky. Správny súd poukázal na to, že preskúmavané rozhodnutia tvoria jeden celok, a preto napadnuté rozhodnutie doplnilo a nahradilo v príslušnej časti prvostupňové rozhodnutie. Z tohto dôvodu - pre rozhodnutie správneho súdu o napadnutom rozhodnutí - neboli podstatné pôvodné odlišné závery správneho orgánu prvého stupňa o zodpovednosti žalobcov za reverzný tok splaškovej kanalizácie. 11.

. .)" (námietky žalobcov zo dňa 04.11.2024, administratívny spis, č. l. 36-38). V tejto súvislosti žalobcovia taktiež navrhli dve technické riešenia opravy kanalizácie. Podľa názoru správneho súdu sa takéto námietky žalobcov nevzťahovali na uskutočnenie povoľovanej stavby, ale požadovali vykonanie opravy odlišnej stavby, a to príslušnej splaškovej kanalizácie a kanalizačnej prípojky. Tieto námietky teda nebolo možné považovať za relevantné pre účely uskutočnenia povoľovanej stavby. Za týchto okolností nepovažoval správny súd za potrebné, aby sa žalovaný nad rámec toho, čo bolo uvedené v napadnutom rozhodnutí, bližšie zaoberal námietkami žalobcov vznesenými v stavebnom konaní.

13. Hoci sa prvostupňové rozhodnutie nevysporiadalo s námietkou žalobkyne v 2. rade, podľa správneho súdu sa žalovaný v napadnutom rozhodnutí vysporiadal s odvolacími námietkami všetkých žalobcov vrátane žalobkyne v 2. rade, čím zhojil príslušný nedostatok prvostupňového rozhodnutia.

Na základe uvedeného správny súd nepovažoval za dôvodný žalobný bod, ktorým žalobcovia vytýkali žalovanému nedostatočné zistenie stavu podložia povoľovanej stavby. 15. Správny súd ďalej uviedol, že pokiaľ žalovaný nekonal v odvolacom konaní so všetkými pôvodnými účastníkmi stavebného konania, bolo vecou týchto osôb, aby uvedenú skutočnosť vytkli žalovanému, prípadne, aby sa domáhali doručenia napadnutého rozhodnutia.

III. Kasačná sťažnosť, vyjadrenia

Zároveň žiadali, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky priznal kasačnej sťažnosti odkladný účinok. 18. Sťažovatelia namietali voči záverom správneho súdu, v zmysle ktorých síce v administratívnom konaní došlo k oneskorenému predloženiu odvolaní žalobcov žalovanému, toto porušenie však nebolo takej intenzity, aby naplnilo dôvod pre zrušenie preskúmavaného rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP. Uvedené jednak považujú za vážne narušenie právnej istoty a sú toho názoru, že iba zákonný postup správneho orgánu dáva predpoklad na zákonnosť a predvídateľnosť súdneho rozhodnutia.

20. Nesprávne právne posúdenie videli najmä v tom, že správny súd neprihliadol na to, že kanalizačný zberač je uložený v pozemku, ktorý na zemskom povrchu „končí" cestnou komunikáciou. Podľa sťažovateľov nebolo predmetom povoľovacieho konania to, či bola kanalizačná prípojka súčasťou povoľovanej stavby. Tiež namietali, že správny súd neprihliadol na nestabilitu podložia splaškovej kanalizácie, v dôsledku čoho došlo v minulosti k technickým poruchám. 21.

22. Za nedostatočný považovali sťažovatelia záver správneho súdu o tom, že odôvodnenie žalovaného dostatočne identifikuje dôvody, ktoré viedli k jeho vydaniu. 23. Sťažovatelia ďalej nesúhlasili so správnym súdom v tom, že napadnuté rozhodnutie doplnilo prvostupňové rozhodnutie, resp. že prvostupňové a odvolacie správne konanie tvoria jeden celok vo vzťahu k otázke subjektu, ktorý je zodpovedný za opravu splaškovej kanalizácie. Podľa nich mal správny súd vrátiť vec na nové konanie, aby bolo možné opakovane rozhodnúť zákonným spôsobom. Majú za to, že správny súd neuviedol, aká by mala byť intenzita porušenia ich práv na zrušenie preskúmavaných rozhodnutí.

26. Sťažovatelia namietali, že žalovaný opomenul ako účastníkov administratívneho konania viaceré osoby. Nesúhlasili so správnym súdom, ktorý nesplnenie podmienky účastníctva všetkých dotknutých subjektov nepovažoval za dostatočný dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia, pokiaľ sa títo ďalší účastníci konania nedomáhal svojich práv.

IV. Konanie na kasačnom súde

29. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v postavení kasačného súdu (ďalej len „kasačný súd" alebo „Najvyšší správny súd") preskúmal rozsudok správneho súdu v rozsahu podanej kasačnej sťažnosti. Jeho právomoc a príslušnosť pre toto konanie a rozhodnutie je daná v § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a zmene a doplnení niektorých zákonov v účinnom znení a § 11 písm. h) SSP. 30. Kasačný súd s ohľadom na § 455 SSP nepovažoval za potrebné nariadiť vo veci pojednávanie a rozhodol o kasačnej sťažnosti bez jeho nariadenia. Rozsudok bol vyhlásený verejne po oznámení dňa vyhlásenia v súlade s § 137 ods. 4 SSP. 31. So zreteľom na § 439 ods. 1, § 442 ods. 1, § 443 SSP kasačný súd skonštatoval, že podaná kasačná sťažnosť smeruje proti rozsudku, voči ktorému je prípustná, bola podaná oprávnenou osobou a včas.

32. Po preskúmaní napadnutého rozsudku správneho súdu a kasačnej sťažnosti, ako aj podkladového materiálu, kasačný súd dospel k záverom, ktoré odôvodňuje v nasledovnom texte.

V. Vybrané ustanovenia, z ktorých kasačný súd vychádzal

37. Sťažovatelia v časti III. kasačnej sťažnosti - treťom odseku - žiadali o priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti, následne vo štvrtom odseku uviedli návrh uznesenia, ktorým žiadali o priznanie odkladného účinku prvostupňovému rozhodnutiu a napadnutému rozhodnutiu. I keď sa takáto formulácia procesného návrhu na vydanie uznesenia javí ako zmätočná s ohľadom na to, že kasačný súd môže v zmysle § 447 SSP priznať odkladný účinok kasačnej sťažnosti s právnymi následkami voči rozhodnutiu správneho súdu (a nie voči rozhodnutiam orgánov verejnej správy), v uvedenej veci by v zmysle § 447 v spojení s § 186 SSP fakticky následkom pozastavenia účinkov napadnutého rozhodnutia správneho súdu bolo pozastavenie účinkov rozhodnutí orgánov verejnej správy, a to s ohľadom na to, že správny súd uznesením sp. zn. 5S/28/2024-66 zo dňa 25. júna 2024 priznal správnej žalobe odkladný účinok. Preto tento návrh kasačný súd procesne vyhodnotil ako žiadosť o priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti. 38. Návrh na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti Najvyšší správny súd zamietol, keď dospel k záveru, že sťažovatelia hrozbu závažnej ujmy dostatočne nešpecifikovali. Dôvody uvedené v kasačnej sťažnosti sťažovateľov v časti návrhu pre priznanie odkladného účinku v tejto veci sú vymedzené v podstate veľmi všeobecne - v jednej vete. Je pritom zrejmé, že príslušné dôvody by - ako je to uvedené vyššie - mali byť vymedzené konkrétne - spolu so súvisiacimi skutkovými okolnosťami, pretože od tohto vo veľkej miere závisí aj rozhodnutie kasačného súdu o odkladnom účinku a rozsah jeho odôvodnenia. Na podporu svojich tvrdení v závislosti od ich povahy by mal sťažovateľ navrhnúť aj vykonanie príslušných dôkazov (pozri porovnaj napr. aj uznesenie Najvyššieho správneho súdu Českej republiky - sp. zn. 1 As 79/2008, z 1. októbra 2008). Návrh sťažovateľov v súdenej veci vyhodnotil potom Najvyšší správny súd ako nedostatočne konkrétny, obsahujúci fakticky len všeobecnú argumentáciu princípom právnej istoty a jeho prejavmi (k tomu pozri aj toto odôvodnenie vyššie). 39. Vzhľadom na to, že podľa kasačného súdu nebolo sťažovateľmi preukázané a ani len kvalifikovane konkrétnymi námietkami (a navrhnutými dôkazmi) osvedčené, že nastali také výnimočné okolnosti, ktoré by odôvodňovali - v čase rozhodovania kasačného súdu - nutnosť priznania odkladného účinku kasačnej sťažnosti, rozhodol kasačný súd v súlade s § 447 ods. 1 SSP o nepriznaní odkladného účinku kasačnej sťažnosti. 40. Kasačný súd naviac dodáva, že ustanovenie § 447 ods. 1 SSP mu neukladá povinnosť priznať odkladný účinok, ale len diskrečnú právomoc založenú na úvahe kasačného súdu, či zistí také závažné skutočnosti, ktoré by jeho priznanie odôvodňovali. Tu je potom potrebné zároveň doplniť, že keďže ide o návrhové konanie, bremeno preukázania toho, že okolnosti odôvodňujúce vyhovenie predmetnému návrhu zo strany súdu, sú v skutočnosti na účastníkovi konania, ktorý o takýto úkon žiada. V súdenej veci však sťažovatelia na túto svoju „procesnú povinnosť" rezignovali a fakticky len požiadali, aby tomuto ich návrhu Najvyšší správny súd vyhovel.

41. Kasačný súd v súvislosti s kasačnou sťažnosťou v prvom rade poukazuje na to, že kvalita kasačnej sťažnosti do značnej miery predurčuje obsah rozhodnutia kasačného súdu. Na jednej strane strohá a všeobecná kasačná (žalobná) argumentácia vedie k vybaveniu kasačnej sťažnosti (žaloby) iba v zodpovedajúcej - nízkej - miere detailov. Na strane druhej, rozsahovo hoci aj excesívna kasačná sťažnosť, ktorá je však obsahovo nesúrodá, nedostatočne argumentačne konkrétna, príp. naopak, vykazujúca vysokú mieru všeobecnosti a argumentačnej abstraktnosti, má za následok, že sa súd sa pri „vysporiadaní" s takouto kasačnou sťažnosťou obmedzí na podstatu veci a s jednotlivými námietkami sa prípadne vysporiada prostým odkázaním na príslušnú pasáž odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia (k tomu pozri analogicky rozsudky Najvyššieho správneho súdu Českej republiky č. k. 1As/ 132/2021-30 zo 15.07.2021, č. k. 1Afs/163/2021-52 z 12.10.2021 a č. k. 3Afs/284/2022-99 zo 14.04.2023).

42. V kasačnom konaní by mal sťažovateľ adresne a čo najpresnejšie pomenúvať nedostatky v konaní a v právnych úvahách správneho súdu, tieto zrozumiteľne a v konkrétnej rovine konfrontovať s pozitívnoprávnou úpravou, resp. ustálenou rozhodovacou praxou kasačného súdu, formulovať alternatívny právny výklad (ak sa nestotožnil s právnymi závermi správneho súdu), resp. čo najpresvedčivejšie prezentovať Najvyššiemu správnemu súdu argumentáciu v prospech správnosti ním prezentovaného názoru. Kasačná sťažnosť žalobcu tieto podmienky a predpoklady nespĺňa.

Uvedené platí osobitne k námietke sťažovateľov, že správny súd neprihliadol na nestabilitu podložia splaškovej kanalizácie (nerozporovali, či majú za to, že tieto skutočnosti namietali v rámci stavebného konania včas, prípadne neuviedli, v čom spočíva nesprávnosť právneho posúdenia správneho súdu) a tiež k námietke, že správny súd nedostatočne posúdil kvalitu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia (neuviedli, s čím sa podľa nich žalovaný nedostatočne vysporiadal, alebo prečo podľa nich neobstojí právne posúdenie tejto otázky správnym súdom). Pri absencii konkrétnej argumentácie sťažovateľov v uvedených námietkach, kasačný súd tieto vyhodnotil ako nedôvodné. 44.

Uvedené ustanovenie (resp. pôvodný § 5 cestného zákona, ktorého znenie je s výnimkou drobných jazykových korektúr totožné so znením platného § 1 ods. 4 prvá veta cestného zákona) interpretuje vyhláška č. 35/ 1984 Zb. Podľa § 8 ods. 4 vyhlášky č. 35/1984 Zb. „kanalizácia včítane úprav na odvádzanie vody je súčasťou diaľnice, cesty alebo miestnej komunikácie len vtedy, ak slúži výlučne na odvádzanie povrchových vôd z tejto komunikácie." V predmetnej veci je zrejmé, že splašková kanalizácia neslúži výlučne na odvádzanie vôd z tejto komunikácie, a preto nemôže byť súčasťou cestnej komunikácie.

46. K námietkam sťažovateľa, že správny súd neprihliadol na to, že kanalizačný zberač je uložený v pozemku, ktorý na zemskom povrchu „končí" cestnou komunikáciou, kasačný súd poukazuje na to, že pre otázku, či je kanalizácia súčasťou povoľovanej stavby, je irelevantné, kde sa táto nachádza, pretože rozhodujúci je jej účel (funkcia), a nie umiestnenie.

47. Kasačný súd navyše podotýka, že sťažovateľ nespochybnil ani ďalší argument správneho súdu a žalovaného, že „Výstavba cestného telesa podľa projektovej dokumentácie v danom projektovom úseku rieši dažďovú kanalizáciu".

V tomto kontexte odkazuje napr. na rozhodnutie kasačného súdu vo veci sp. zn. 4Asan/8/2021 - „. . .dôvodom na zrušenie rozhodnutia správneho orgánu by malo byť len také porušenie zákona, ktoré má alebo by mohlo mať za následok ujmu na právach účastníkov konania.

Rovnako, hoci kasačný súd nechce marginalizovať pochybenie správneho orgánu prvého stupňa, ktorý oneskorene predložil vec na rozhodnutie o odvolaní žalovanému, v takomto postupe kasačný súd neidentifikoval závažný zásah do práv sťažovateľov. Tí totiž brojili proti samotnému stavebnému povoleniu, a preto neskoršie posudzovanie odvolania žalovaným správnom orgánom (proti stavebnému povoleniu), resp. neskoršia právoplatnosť samotného rozhodnutia správneho orgánu vo veci, nemala za následok takú ujmu na ich subjektívnych právach, ktorá by bola takej intenzity, aby odôvodňovala zrušenie napadnutého rozhodnutia.

Podstatou správneho súdnictva je preskúmavanie zákonnosti rozhodnutí, opatrení a iných zásahov orgánov verejnej správy (§ 6 ods. 1 SSP), a nie efektívnosť vynaloženia verejných financií. 50. K odkladnému účinku správnej žaloby (námietka v bode 24. tohto rozsudku) kasačný súd zdôrazňuje, že účelom tohto právneho inštitútu je zabezpečenie efektívnej ochrany zo strany správneho súdu, nie však predbežné posúdenie veci. Podmienky podľa § 185 SSP potrebné pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe sa líšia od podmienok na vyhovenie správnej žalobe podľa § 179 SSP, resp. § 191 SSP. Rovnako sa líši dôkazný štandard potrebný na priznanie odkladného účinku správnej žaloby, ktorý vyžaduje osvedčenie hrozby závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody či finančnej škody, závažnej ujmy na životnom prostredí, prípadne iného vážneho nenapraviteľného následku. Kasačný súd už viackrát uviedol, že priznaním odkladného účinku správnej žalobe, resp. kasačnej sťažnosti, sa žiadnym spôsobom neprejudikuje rozhodnutie vo veci samej (k tomu pozri uznesenie Najvyššieho správneho

51. Pokiaľ sťažovatelia namietali závery správneho súdu, že žalovaný „zhojil" nevysporiadanie sa prvostupňového orgánu s námietkami žalobkyne v 2. rade, kasačný súd túto námietku vyhodnotil ako nedôvodnú. Nad rámec úvah správneho súdu však odkazuje aj ustálené právne názory o tom, že prvostupňové správne konanie a odvolacie správne konanie tvoria jeden celok, resp. skutočnosť, že v správnom konaní sa - v zásade - umožňuje úplná reparácia, revízia prvostupňového konania, ako aj samotného prvostupňového rozhodnutia v rámci odvolacieho konania (k tomu pozri napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky - sp. zn. 3Sžo/256/2010 zo dňa 08.02.2011 „.

Sťažovatelia ďalej nesúhlasili so správnym súdom, ktorý nesplnenie podmienky účastníctva všetkých dotknutých subjektov nepovažoval za dostatočný dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia, pokiaľ sa títo ďalší účastníci konania nedomáhali svojich práv.

54. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov, Najvyšší správny súd vo veci rozhodol tak, že kasačnú sťažnosť žalobcov zamietol. 55. O trovách kasačného konania rozhodol Najvyšší správny súd Slovenskej republiky podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 467 ods. 1 SSP. Sťažovateľ v kasačnom konaní úspech nemal a žalovanému náhrada trov kasačného konania prislúcha len v prípadoch, ak to možno spravodlivo požadovať a po splnení zákonom stanovených podmienok len výnimočne (§ 168 SSP), ktoré okolnosti podľa obsahu súdnych spisov nenastali. Ďalšiemu účastníkovi konania kasačný súd náhradu trov kasačného konania podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 169 SSP nepriznal, nakoľko mu v kasačnom konaní trovy nevznikli, resp. v rámci kasačného konania mu nebola súdom uložená žiadna povinnosť, ku ktorej by sa náhrada trov konania mohla

V Bratislave dňa 22. októbra 2025