4Svk/30/2022

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD., LL.M. a členov senátu prof. JUDr. PhDr. Petra Potáscha, PhD. a JUDr. Vlastimila Pavlikovského (sudca spravodajca), v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): D.. X. B., nar. XX. P. XXXX, bytom K. 1XXX/XX, XXX XX B. (predtým: B. B., bytom B.. K. XX, XXX XX B.), právne zastúpený: SHM PARTNERS s.r.o., so sídlom Svätoplukova 28, 821 08 Bratislava, IČO: 47235616, proti žalovanému: Okresný úrad Trenčín, odbor opravných prostriedkov, so sídlom Hviezdoslavova 3, 911 01 Trenčín, za účasti: 1) Q. O., bytom O. XXXX/XX, B. Z. B., 2) P. X., bytom X. XXX/X, B. Z. B., 3) J. D., bytom B. XXXX/XX,. I., 4) M. A., bytom L. H., A. C. XXX/X, B. Z. B., 5) F. A., bytom L. H., X. XXX/X, B. Z. B., 6) K. F., bytom V. C. XX, 7) M. A., bytom O. Z. XXX, R., 8) P. V., bytom O. H. XXX, B. Z. B., 9) F.. P. A., bytom O. H. XXX, B. Z. B., 10) A. B., bytom O. H. XX, B. Z. B., 11) Slovenský pozemkový fond, so sídlom Búdkova 36, Bratislava, IČO: 17335345, 12) Mesto Bánovce nad Bebravou, so sídlom Nám. Ľudovíta Štúra 1, Bánovce nad Bebravou, IČO: 00310182, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. Co 3/2017 zo dňa 31. mája 2017, konajúc o kasačnej sťažnosti proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č. k. 11S/ 87/2017- 91 z 11. júna 2019, v spojení s opravným uznesením č. k. 11S/87/2017-188 zo 07. marca 2022, takto

rozhodol:

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta. II. Žalovanému a ďalším účastníkom konania sa nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

1. Krajský súd v Trenčíne (ďalej aj ako „správny súd“ alebo „krajský súd“) rozsudkom č. k. 11S/87/2017- 91 zo dňa 11. júna 2019, v spojení s opravným uznesením č. k. 11S/87/2017-188 zo dňa 07. marca 2022 (ďalej aj ako „napadnutý rozsudok“) podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa B. B., bytom B. K. XX, XXX XX B., domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. Co 3/2017 zo dňa 31. mája 2017 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v platnom znení (správny poriadok) zrušil prvostupňové rozhodnutie Okresného úradu Bánovce nad Bebravou, katastrálny odbor (ďalej aj ako „prvostupňový správny orgán“) č. C 015/2008-60 zo dňa 11.07.2016, ktorým tento podľa § 18 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a

B. Z. B., ktorú pôvodne podala právna predchodkyňa žalobkyne, a ktorá sa týka : - Nezaevidovania spoluvlastníckeho podielu na parc. č. X-XXX/XX o výmere 13966 m2 - Zmeny právnej hranice a tým k zníženiu výmeru pozemku parc. č. X-XXX/X - Zmeny právnej hranice a pôvodnej výmery pozemku par. č. X-XXX/X. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP, keď úspešnému žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov konania. Ďalším účastníkom konania trovy konania nepriznal.

iniciovaných skoršou správnou žalobou žalobkyne došlo k zrušeniu pôvodného rozhodnutia zo dňa 05.01.2009 a jemu predchádzajúceho prvostupňového rozhodnutia zo dňa 04.11.2008. Za takéhoto stavu je správny výklad žalovaného, že po schválení ROEP a zapísaní údajov z neho do katastra nehnuteľností už nie je možné správne konanie vrátiť do stavu (procesného štádia), v rámci ktorého sa dotknuté osoby vyjadrujú k návrhu ROEP, podávajú voči nemu námietky a následne sa o týchto námietkach po prerokovaní v príslušnej komisii rozhoduje.

Správny súd považoval za akceptovateľný naznačený názor žalovaného, podľa ktorého súbežným cieľom právnej úpravy usporiadania vlastníckych vzťahov k pozemkom zákonom č. 180/ 1995 Z. z. je dosiahnutie stability a právnej istoty tak, aby sa ROEP, zapísaný v katastri nehnuteľností, stal spoľahlivou informačnou základňou pre následné scudzovacie právne úkony pozemkov evidovaných v katastri nehnuteľností.

Sám zákonodarca tu rozlišuje v súvislosti s možnosťou prípadného zásahu do už schváleného ROEP dve rôzne právne skutočnosti, brániace zmene údajov schváleného ROEP, po identifikácii existencie ktorých buď o zmene schválené ROEP nemožno rozhodnúť, ak už konanie začalo a ešte sa neskončilo (ods. 6), resp. konanie o prípadnej zmene nemožno ani len začať (ods. 7), z čoho treba usúdiť, že údajná (putatívna) nejednoznačnosť ustanovenia § 7 ods. 6 zákona č. 180/1995 Z. z. ňou nie je naozaj, ale ide o úmysel zákonodarcu, keďže jedným zo základných výkladových prístupov pri aplikácii právnych noriem je ten, že zákonodarca koná ako racionálne sa správajúci subjekt verejnej

Hoci uvedené rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sa týkajú odvetvia administratívneho trestania, možno z nich vyabstrahovať, že až právoplatnosťou administratívneho rozhodnutia je priamo dotknutá právna sféra subjektu, ktorému (ako adresátovi) je rozhodnutie správneho orgánu určené. Preto lehoty určené pre orgány verejnej správy treba vnímať zásadne ako lehoty prekluzívne.

II. Kasačná sťažnosť, vyjadrenia

Zároveň požiadala o náhradu trov konania. 6. V úvode kasačnej sťažnosti žalobkyňa zhrnula skutkový stav veci pričom uviedla, že kľúčovým bodom rozhodovania správneho súdu bolo, či lehota v zmysle § 7 ods. 6 zákona č. 180/1995 Z. z. (v znení účinnom do 30.10.2009, v čase zápisu schváleného registra do katastra nehnuteľností.) a všeobecne lehoty na vykonanie úkonov v normách správneho práva sú lehotami poriadkovými alebo lehotami prekluzívnymi a či bol prvostupňový správny orgán a žalovaný oprávnený o námietkach žalobkyne proti návrhu ROEP resp. o zmene údajov ROEP

zodpovedal skutočnosti. Obdobne ako v § 7 ods. 6 zákona 180/1995 Z. z. je nejednoznačne upravený charakter aj trojročnej lehoty na opätovné zriadenie komisie ROEP podľa § 29 ods. 4 prechodných a záverečných ustanovení predmetného zákona.

7. Podľa žalobkyne sú rozhodnutia Najvyššieho súdu SR (sp. zn. 6 Sžo 76/2008 zo dňa 21.01.2009, sp. zn. 8 Sžo 219/2010 zo dňa 28. júla 2011) ustálenou judikatúrou kasačného súdu v zmysle § 440 písm. h) SSP a správny súd sa v rámci zjednocovania výkladu zákonov ňou mal

V prvom rade je teda účelom zákona a konania o ROEP aktualizácia údajov a odstránenie nezrovnalostí na ochranu oprávnených záujmov vlastníkov aktuálne zapísaných v katastri nehnuteľností a až následne ochrana oprávnených záujmov budúcich vlastníkov nehnuteľností, na ktoré poukazuje správny súd.

osobami. Obmedzenie lehoty na rozhodnutie v týchto konaniach by bolo zásahom do majetkových práv týchto osôb, keď vlastník nehnuteľnosti, ktorý v námietkovom konaní preukáže svoje práva ale z dôvodu dĺžky konania sa vo veci nerozhodne do schválenia a zápisu ROEP do katastra nehnuteľností a ani v lehote 3 resp. 5 rokov od jeho zápisu do katastra nehnuteľností by bol nezákonne zbavený svojho práva resp. by musel začať nové konanie (o oprave chyby alebo civilnoprávne), čo je v rozpore nielen so zásadou hospodárnosti, ale aj dobrých mravov.

9. K argumentácii správneho súdu rozhodnutiami Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžp/19/ 2012 a sp. zn. 4 Sž/21/2001 uviedol, že Najvyšší súd SR zjavne rozlišuje charakter lehôt a prihliada na účel lehoty a cieľ zákona v ktorom je obsiahnutá. V prípadoch uvedených v týchto

10. Podľa žalobkyne tak bolo povinnosťou prvostupňového správneho orgánu ako aj žalovaného rozhodnúť o námietke proti návrhu ROEP (§ 7 ods. 3 zákona č. 180/1995 Z. z.) resp. o zmene údajov schváleného registra (§ 7 ods. 6 zákona č. 180/1995 č. Z. z.).

námietky nezohľadnil a stotožnil sa s nesprávnym právnym výkladom noriem správneho práva ako aj ústavných princípov. 12. K sťažnostnému dôvodu podľa § 440 písm. f) žalobkyňa uviedla, že v konaní pred správnym súdom argumentovala rozhodnutiami Najvyššieho súdu SR, ktoré sa jednoznačne vyjadrovali k charakteru lehoty na rozhodnutie o námietkach proti návrhu ROEP resp. o zmene údajov schváleného ROEP a ktoré svoje stanovisko aj riadne odôvodnili. Žalobkyňa tiež namietala nezákonnosť rozhodnutia žalovaného a porušenie ústavného princípu legality a práva na súdnu a inú právnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivý súdny proces v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru. K uvedenému sa správny súd vôbec nevyjadril. K právu na spravodlivý súdny proces pritom patrí aj právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia. 13. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti zo dňa 18.11.2019 uviedol, že zrušil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu z dôvodu, že nemalo byť vôbec vydané, nakoľko sa malo vo veci rozhodovať podľa katastrálneho zákona a nie zákona č. 180/1995 Z. z.

15. Žalobkyňa sa podaním zo dňa 07.01.2020 vyjadrila k vyjadreniu žalovaného a ďalšieho účastníka konania 5/, kde uviedla, že žalovaný len zopakoval svoju obranu pred správnym súdom s poukazom na riešenie veci prostredníctvom opravy chyby v katastrálnom operáte na základe § 59 ods. 2 písm. b) a g) katastrálneho zákona. Vo výroku napadnutého rozhodnutia však nie je ustanovená povinnosť prvostupňového správneho orgánu, začať konanie podľa § 59 katastrálneho zákona, je spomenutá len v odôvodnení rozhodnutia.

V uvedenej veci preto viedla odlišné súdne konanie. Zároveň sa vyjadrila k tvrdeniam ďalšieho účastníka konania 5/) a uviedla, že kúpne zmluvy k pozemkom, ktoré predložil sa týkajú pozemkov, ktoré žalobkyňa nerozporuje. Svoje vyjadrenie žalobkyňa doplnila v podaní zo dňa 14.01.2020, v ktorom poukázala na následky, ktoré má spôsobovať podľa nej neoprávnený posun právnej hranice pri spracovaní ROEP.

16. Prejednávaná vec bola dňa 16.01.2020 predložená Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky - ako súdu príslušnému na konanie a rozhodnutie - podľa právnej úpravy účinnej k danému dňu. Na Najvyššom súde Slovenskej republiky bola vec náhodným výberom pridelená na rozhodnutie senátu 4S - sp. zn.: 4Sžrk/1/2020. S účinnosťou ku dňu 1. augusta 2021 (§ 101e ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov) začal svoju právomoc vykonávať Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, pričom k tomuto dňu prešiel z Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky výkon súdnictva vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. augusta 2021 daná právomoc Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (čl. 154g ods. 4 a 6 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Prejednávaná vec bola preto zo zákonných dôvodov podľa predchádzajúcej vety - náhodným výberom pridelená na rozhodnutie kasačnému senátu 4S Najvyššieho správneho

17. Najvyšší správny súd preskúmal rozsudok správneho súdu v medziach sťažnostných bodov (§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm. c), ods. 2 SSP), pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 2 písm. a) SSP) a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 a ods. 2 SSP), vo veci v zmysle § 455 SSP nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je nedôvodná.

Namietla tiež zaevidovanie spoluvlastníckeho podielu na parcele č. X-XXX/XX o výmere 1 ha 3966 m2. 19. Prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. C 15/2008 zo dňa 04.11.2008 námietkam F. G. vyhovel len čiastočne, a to v časti namietaného zaevidovania spoluvlastníckeho podielu na parcele parc. č. X-XXX/XX.

zákonom. V konaní nebolo možné prihliadnuť na tvrdenie žalobkyne o nesúlade návrhu ROEP s uznesením Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 6C/185/1972 zo dňa 16.10.1972, ktorým bol schválený zmier v konaní o určenie právnej hranice a o náhradu škody, pričom uznesením Okresného súdu Topoľčany sp. zn. E118/1973 zo dňa 05.03.1973 bol povolený výkon tohto

Ak sa žalobkyňa domáha zmeny hraníc pozemkov a určenia vlastníctva, jedná sa o občianskoprávny spor. 21. Proti uvedenému rozsudku podala žalobkyňa odvolanie, o ktorom rozhodol Najvyšší súd SR rozsudkom sp. zn. 6Sžo/60/2010 zo dňa 14.07.2010, ktorým zmenil rozsudok Krajského súdu zo dňa 10.11.2009 tak, že rozhodnutie žalovaného správneho orgánu - Katastrálneho úradu v Trenčíne - č. j. Co 4/08, C 15/08 sp. zn. A/2008/4180 zo dňa 05.01.2009 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu potreby doplnenia dokazovania v nadväznosti na skutočnosti tvrdené právnou predchodkyňou žalobkyne ako aj samotnou sťažovateľkou.

Podľa názoru Najvyššieho súdu SR správne orgány postupovali v rozpore s účelom zákona. 22. Viazaný právnym názorom Najvyššieho súdu SR Katastrálny úrad v Trenčíne rozhodnutím zo dňa 28.10.2010 zrušil rozhodnutie Správy katastra Bánovce nad Bebravou č. C 15/2018 zo dňa 04.11.2008 a vec jej vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie.

23. Žalobkyňa opätovne podala správnu žalobu na Krajský súd, namietajúc, že sa správne orgány dostatočne neriadili právnym názorom Najvyššieho súdu SR v otázke potrebného doplnenia dokazovania. Krajský súd rozsudkom sp. zn. 11S/84/2011 zo dňa 27.03.2012 žalobu

24. Viazaný právnym názorom Najvyššieho súdu SR Okresný úrad Trenčín rozhodnutím zo dňa 08.10.2013 zrušil rozhodnutie Správy katastra Bánovce nad Bebravou č. C 15/2018 zo dňa 31.05.2011 a vec jej vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie. Prvostupňový správny orgán

V odôvodnení poukázal na to, že prvostupňové rozhodnutie bolo vydané v čase, keď v katastrálnom území Bánovce nad Bebravou platil katastrálny operát, zapísaný do katastra nehnuteľností podľa ROEP, schváleného rozhodnutím príslušného správneho orgánu dňa 27.02.2009 a zapísaný do katastra nehnuteľností dňa 07.04.2009. Poukázal tiež na to, že rozhodnutie o schválení ROEP vydal správny orgán v čase, keď o námietke proti výpisu z návrhu ROEP bolo právoplatne rozhodnuté rozhodnutím prvostupňového orgánu zo dňa 04.11.2008, ktoré bolo potvrdené rozhodnutím odvolacieho správneho orgánu zo dňa 05.01.2009. Právoplatné rozhodnutie o námietke bolo zapracované do návrhu ROEP, ktorý ako celok bol schválený. Zdôraznil, že na skutočnosť, že ROEP bol schválený a do katastra nehnuteľností už zapísaný ako platný operát katastra, od 07.04.2009, opomenuli podľa žalovaného prihliadať nielen súdy rozhodujúce o správnych žalobách žalobkyne, ale aj správne orgány. Správne orgány nemali a nemohli rozhodovať o námietke proti výpisu z návrhu ROEP, keď ROEP bol v čase ich rozhodovania už ako ukončené dielo schválený.

skutočnosť, že o zmene údajov už podľa schváleného ROEP bolo možné rozhodnúť do 3 rokov od zápisu údajov ROEP do katastra nehnuteľností, je podľa žalovaného zrejmé, že v konaní pred správnymi orgánmi nebolo možné ďalej konať po dni 07.04.2012, pretože týmto dňom zo zákona zanikla komisia ROEP pre dané katastrálne územie.

27. Najvyšší správny súd uznesením sp. zn. 4Svk/30/2022 zo dňa 29. mája 2024 na návrh žalobkyne zo dňa 04.02.2022 pribral do konania ako účastníka konania D.. X. B. (ďalej ako „sťažovateľ“) a zároveň vyhovel aj návrhu na zmenu subjektu na strane žalobcu/sťažovateľa v konaní. Návrh odôvodnila tým, že po podaní kasačnej sťažnosti (09. októbra 2019) došlo k prevodu vlastníckeho a spoluvlastníckeho práva k dotknutým pozemkom a teda k právnej skutočnosti, ktorá v zmysle § 80 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) v spojení s § 25 SSP oprávňuje žalobkyňu navrhnúť zmenu subjektu na strane žalobkyne ako žalobkyne. V ďalšom konaní preto kasačný súd konal už iba s D.. X. B. ako sťažovateľom.

28. Podľa § 2 ods. 1 a 2 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

30. Podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí. 31. Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 180/1995 Z. z. (účinného v čase konania správnych orgánov o návrhu registra obnovenej evidencie pozemkov a o námietkach proti návrhu registra) komisia má spravidla sedem členov. Za členov komisie vysiela po jednom zástupcovi zo svojich zamestnancov katastrálny úrad, pozemkový úrad a Slovenský pozemkový fond (ďalej len „fond“); ak ide o lesné pozemky, aj štátna organizácia lesného hospodárstva.

32. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z. z. na konanie podľa tohto zákona sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, alebo ak konanie neupravujú osobitné predpisy okrem postupov pri zostavovaní zjednodušeného registra.

34. Podľa § 5 ods. 6 zákona č. 180/1995 Z. z. (účinného v čase konania správnych orgánov o návrhu registra obnovenej evidencie pozemkov a o námietkach proti návrhu registra) v oznámení podľa odseku 4 sa uverejní aj určený operát, uvedie sa časový postup konania a určí sa lehota na predkladanie listín o právnych vzťahoch k pozemkom, ktoré nepredložia osoby uvedené v odseku 5.

36. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z. z. (účinného v čase konania správnych orgánov o návrhu registra obnovenej evidencie pozemkov a o námietkach proti návrhu registra) Správny orgán uverejní návrh registra počas 30 dní na verejné nahliadnutie na obvyklom mieste v obci (jej časti) spolu s poučením o možnosti podať námietky. Komisia súčasne doručí do vlastných rúk každému účastníkovi, ktorého miesto trvalého pobytu alebo sídlo je známe, výpis z návrhu registra týkajúci sa pozemkov, ktoré sú podľa zistených údajov v jeho vlastníctve alebo v správe13) spolu s poučením o možnosti podať námietky. Komisia spolu s výpisom z návrhu registra doručí účastníkovi výzvu na zaplatenie príspevku na finančné zabezpečenie konania podľa § 10 ods. 2 a 4.

Podľa § 7 ods. 2 písm. a) zákona č. 180/1995 Z. z. (účinného v čase konania správnych orgánov o návrhu registra obnovenej evidencie pozemkov a o námietkach proti návrhu registra) námietky spolu s ich odôvodnením možno podať komisii do 30 dní odo dňa doručenia výpisu z návrhu registra, ak ide o účastníkov konania, ktorým sa výpis doručuje.

39. Podľa § 7 ods. 5 zákona č. 180/1995 Z. z. (účinného v čase konania správnych orgánov o schválení registra obnovenej evidencie pozemkov a účinného aj v čase vydania žalobou napadnutého rozhodnutia) schválený register je verejná listina, na základe ktorej okresný úrad zapíše údaje registra do katastra nehnuteľností. Na základe oznámenia okresný úrad najviac 90 dní pred schválením registra nevykonáva zápisy vlastníckych a iných práv do katastra nehnuteľností k pozemkom, ktoré sú predmetom konania. Uvedené sa nevzťahuje na zápis záložného práva a vecného bremena k týmto pozemkom. Okresný úrad po uplynutí tejto lehoty zapíše zmluvy, verejné listiny alebo iné listiny do katastra nehnuteľností až po identifikácii podľa zapísaného registra. Identifikáciu vykoná okresný úrad z úradnej povinnosti. Identifikácia sa stáva súčasťou zmluvy, verejnej listiny alebo inej listiny a spolu s oznámením o vykonaní zápisu sa zašle účastníkom konania o zápise práv k nehnuteľnostiam a tým osobám, ktorých právo k pozemkom bolo zápisom dotknuté.

41. Podľa § 7 ods. 7 zákona č. 180/1995 Z. z. (účinného v čase v čase vydania žalobou napadnutého rozhodnutia) konanie o zmene údajov registra podľa odseku 6 nemožno začať, ak došlo k prevodu alebo prechodu vlastníctva pozemku na inú osobu. Tým nie je dotknuté právo na začatie konania podľa osobitného predpisu.14b)

44. Podľa § 59 ods. 1 písm. a), písm. b) katastrálneho zákona (účinného v čase rozhodovania žalovaného správneho orgánu) okresný úrad aj bez návrhu opraví údaje katastra, ak sú v rozpore s verejnou listinou alebo s inou listinou, alebo s výsledkami prešetrovania zmien údajov katastra, alebo s výsledkami revízie údajov katastra, v súčinnosti s vlastníkmi a inými oprávnenými osobami opraví v katastrálnej mape chybne zakreslené hranice pozemkov. 45. Úlohou kasačného súdu bolo podrobiť hodnoteniu právne posúdenie veci (postupu a rozhodnutia žalovaného) správnym súdom a vyjadrenia jeho právnych úvah v odôvodnení kasačnou sťažnosťou napadnutého rozhodnutia. Vo vzťahu k skutkovým zisteniam sa kasačný súd obmedzuje na overenie, či správnymi orgánmi a správnym súdom zistený skutkový stav zodpovedá obsahu spisu (vykonanému dokazovaniu) a či preskúmavané rozhodnutia obsahujú dostatok skutkových dôvodov vo vzťahu k vyvodeným právnym záverom.

V prvom stupni konajúci správny orgán svojim rozhodnutím nevyhovel námietke pôvodnej žalobkyne (F. G.) podanej proti návrhu registra obnovenej evidencie pozemkov v k. ú. B. Z. B.. Ďalší priebeh administratívneho konania a konania pred súdmi je opísaný v odsekoch 18 až 27 odôvodnenia tohto rozhodnutia. 47.

48. Pre tento účel správny orgán zriaďuje pre každú obec (v danom prípade Bánovce nad Bebravou) komisiu na obnovu evidencie pozemkov a právnych vzťahov k nim. Komisia spolupracuje so štátnymi orgánmi a s účastníkmi konania pri príprave a pri organizačnom zabezpečení zostavenia registra, zabezpečuje a zhromažďuje podklady potrebné na zostavenie registra a na rozhodnutie správneho orgánu. Podklady potrebné na zostavenie registra sa zisťujú z katastrálneho operátu, štátnych archívov, z listín predložených účastníkmi konania, z údajov poskytnutých nájomcami pozemkov, pozemkovými spoločenstvami alebo inými oprávnenými osobami, z výpovedí svedkov a z iných dôkazov získaných najmä pri prešetrovaní v obci

50. ROEP sa vyhotovuje pre každé katastrálne územie zvlášť postupom podľa zákona. Zistené údaje sa zasielajú vlastníkom vo forme výpisov, ku ktorým sa môžu vlastníci vyjadriť a uplatniť svoje námietky. Po námietkovom konaní ROEP schvaľuje okresný úrad.

Proti tomuto návrhu je prípustné podať v zákonnej lehote námietky. Námietky posúdi komisia, ktorá si na tento účel vyžiada vyjadrenie toho, koho práva boli námietkou dotknuté a svedecké výpovede osôb oboznámených s miestnymi pomermi, a so svojím stanoviskom ich spolu predloží správnemu orgánu na rozhodnutie. Vo vyššie citovanej právnej norme ustanovenej v § 7 v spojení s § 3 ods. 2 písm. a/ uvedeného zákona zákonodarca zveruje do právomoci okresného úradu rozhodovať o námietkach voči návrhu registra, pričom v tejto právnej norme ustanovuje podmienky a postup správneho orgánu v konaní o námietke oprávnenej osoby, z čoho vyplýva, že povinnosťou správneho orgánu je posudzovať splnenie zákonných podmienok pre rozhodnutie a za tým účelom vykonať dokazovanie a zistiť skutočný stav veci v súlade s ustanoveniami správneho poriadku. Rozhodnutie o námietkach vydáva okresný úrad.

52. Rozhodnutie o schválení registra vydáva okresný úrad po tom, ako rozhodol právoplatne o námietkach vznesených proti návrh registra. Podľa právnej úpravy účinnej v čase konania správnych orgánov o návrhu registra obnovenej evidencie pozemkov bol proti rozhodnutiu o schválení registra prípustný opravný prostriedok (v súčasnej právnej úprave je opravný prostriedok vylúčený). Rozhodnutie o schválení registra je preskúmateľné súdom.

54. Pre daný správnym súdom a kasačným súdom posudzovaný prípad nemožno konštatovať, že by sa účastníkom resp. právnym predchodkyniam sťažovateľa ako pôvodnej účastníčke administratívneho konania uprelo právo z formálneho hľadiska efektívne uplatňovať svoje

55. Ako už kasačný súd uviedol vyššie, rozhodnutie o námietkach je preskúmateľné súdom. V predmetnej veci žalobkyňa podala správnu žalobu proti rozhodnutiu Katastrálneho úradu v Trenčíne č. j. Co 4/08, C 15/08 sp. zn. A/2008/4180 zo dňa 05.01.2009, opätovne proti rozhodnutiu Katastrálneho úradu v Trenčíne č. j. Co 4/11, C 15/2008, sp. zn. A/2011/2449 zo dňa 30.08.2011 a napokon proti rozhodnutiu žalovaného č. Co 3/2017 zo dňa 31.05.2017.

Za nespornú považoval kasačný súd skutočnosť, že prvej správnej žalobe, ktorú podala právna predchodkyňa sťažovateľa proti rozhodnutiu vydanému vo veci námietok proti návrhu registra Katastrálneho úradu v Trenčíne č. j. Co 4/08, C 15/08 sp. zn. A/2008/4180 zo dňa 05.01.2009, nebol priznaný odkladný účinok.

58. Za tohto právneho stavu sa účastníčka konania (právna predchodkyňu sťažovateľa) dostala do novej procesnej situácie, kedy konanie o jej námietkach proti návrhu registra stali sa schválením samotného registra obnovenej evidencie pozemkov bezpredmetnými a samotným rozhodnutím v prospech účastníčky nedosiahol by sa už pre ňu priaznivejší výsledok. Rozhodnutie o ROEP, ktoré bolo v časti dotýkajúcej sa právnej sféry účastníčky v súlade s pôvodným rozhodnutím o námietkach do neho zapracovaným a ktoré nadobudlo právoplatnosť, nemohlo by už reagovať na akékoľvek rozhodnutie o námietkach a byť zmenené postupom podľa § 7 ods. 3 zákona č. 180/1995 Z. z.

Po právoplatnosti rozhodnutia správneho orgánu sa nové údaje zapíšu do katastra nehnuteľností. O zmene možno rozhodnúť do piatich (podľa právnej úpravy § 7 ods. 6 zákona č. 180/1995

61. Právnej predchodkyni sťažovateľa zákon č. 180/1995 Z. z. ponúkal viaceré možnosti pre uplatnenie jej subjektívnych práv. Účastníčka mohla iniciovať zmenu údajov schváleného registra podľa § 7 ods. 6 zákona č. 180/1995 Z. z., tiež mohla navrhnúť konanie podľa § 59 a nasl. katastrálneho zákona o oprave chýb v katastrálnom operáte a podľa § 7 ods. 7 zákona č. 180/1995 Z. z. mohla sa obrátiť s (určovacou) žalobou na všeobecný súd.

63. Ako už vyššie kasačný súd konštatoval, správne orgány nemali a nemohli rozhodovať o námietke proti návrhu ROEP, keď tento bol v čase ich rozhodovania už schválený a pre správny orgán záväzný. Zákon č. 180/1995 Z. z. v § 7 ods. 6 zákona dáva možnosť vykonať zmenu údajov schváleného registra, ktorú vykoná správny orgán po prerokovaní v komisii na to zriadenej, pričom po právoplatnosti rozhodnutia správneho orgánu sa nové údaje zapíšu do katastra nehnuteľností. Správny orgán koná z úradnej povinnosti a nie je pritom podstatné, či vychádza z podnetu alebo rozpor zistil pri svojej činnosti. Z dikcie uvedeného zákonného ustanovenia nie je vylúčené, že námietka podaná proti návrhu registra môže byť po právoplatnosti rozhodnutia o ROEP podkladom pre konanie o zmene ROEP podľa § 7 ods. 6 zákona č. 180/1995 Z. z. Námietka proti návrhu registra pokiaľ má byť vnímaná aj ako prípadný podnet pre postup podľa § 7 ods. 6 je síce adresovaná správnemu orgánu, môže byť podnetom pre správny orgán a nie je však možné ju vnímať ako samostatné podanie iniciujúce rozhodnutie o zmene údajov schváleného registra. V posudzovanom prípade začatiu

64. Možno súhlasiť s tvrdením uvedeným v kasačnej sťažnosti, že právna predchodkyňa sťažovateľa nebola zodpovedná za to, že konanie o jej námietke trvalo tak dlho. Na druhej strane rozhodnutie o schválení ROEP bolo vydané dňa 27.02.2009 krátko po tom, ako bolo rozhodnuté o námietke v odvolacom konaní (dňa 05.01.2009). Právna predchodkyňa sťažovateľa mohla jednak podať proti rozhodnutiu o schválení ROEP opravný prostriedok v zmysle v tom čase účinnej právnej úpravy podľa § Podľa § 7 ods. 3 zákona č. 180/1995 Z. z. v spojení s § 53 Správneho poriadku a mohla tiež napadnúť rozhodnutie o schválení ROEP správnou žalobou. V neposlednom rade, ako už kasačný súd uviedol vyššie, mohla právna predchodkyňa sťažovateľa podať podnet na o zmenu údajov schváleného registra (§ 7 ods. 6 zákona č. 180/1995 Z. z.) alebo návrh na opravu chýb v katastrálnom operáte (§ 59 katastrálneho zákona) alebo mohla podať žalobu na všeobecný súd (§ 7 ods. 6 zákona č. 180/1995 Z. z. v spojení s § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku resp. § 137 písm. c)

66. Ku kasačnej námietke opísanej v ods. 6 odôvodnenia tohto rozhodnutia kasačný súd v prvom rade zdôrazňuje, že predmetom konania pred správnymi orgánmi vo veci posudzovanej správnym súdom na základe všeobecnej správnej žaloby nebolo konanie o zmene zápisu údajov registra ale konanie o námietkach proti návrhu registra. Ako už kasačný súd vysvetlil vyššie, ide o dve ohraničené konania, kedy rozhodnutie o ROEP v sebe konzumuje aj rozhodnutie o námietkach, pretože je vydávané po právoplatnosti (podkladového) rozhodnutia o námietkach a zároveň reflektuje jeho závery. Kasačný súd opätovne poukazuje na to, že právoplatnosťou rozhodnutia o schválení ROEP stáva sa konanie o námietkach bezpredmetným, resp. zákon č. 180/1995 Z. z. už neumožňuje konať o námietkach proti návrhu po tom, čo už bol schválený ROEP. Umožňuje však postup opísaný napríklad v ods. 63 odôvodnenia tohto rozhodnutia.

rozhodnutia. Ustanovenie § 7 zákona č. 180/1995 Z. z. nepriznáva návrhové oprávnenie a tým postavenie účastníka na konaní podľa ods. 6 automaticky osobe, ktorá v minulosti podala námietky podľa ods. 2 tohto zákonného ustanovenia. Kasačný súd dodáva, že pokiaľ ide o samotného sťažovateľa, v jeho prípade vylučuje podanie takéhoto podnetu § 7 ods. 7 zákona č. 180/1995 Z. z.

Podľa § 7 ods. 6 zákona č. 180/1995 Z. z. účinného v čase v čase vydania žalobou napadnutého rozhodnutia o zmene údajov schváleného registra možno rozhodnúť do piatich rokov od zápisu údajov registra do katastra nehnuteľností. Túto lehotu nemožno považovať za poriadkovú, teda takú, ktorej uplynutie nie je spojené s následkom nemožnosti vykonať v právnej norme upravovaný úkon. Dikcia zákona v § 7 ods. 6 jednoznačne ohraničuje, do kedy možno vydať rozhodnutie o zmene zápisu údajov registra. Táto zákonná prekluzívna (nie poriadková) lehota slúži na ochranu všetkých účastníkov konania a v konečnom dôsledku i osôb akokoľvek dotknutých v budúcnosti rozhodnutím o ROEP. Jej prvoradý cieľ je istota právnych vzťahov založená rozhodnutím o ROEP. Márne uplynutie prekluzívnej lehoty vedie k zániku možnosti vydať rozhodnutie. Na márne uplynutie prekluzívnej lehoty musí správny orgán prihliadať z úradnej povinnosti.

70. Z uvedených dôvodov zároveň nemožno posúdenie veci správnym súdom považovať za v rozpore s doterajšou praxou kasačného súdu a správny súd sa v napadnutom rozhodnutí od nej neodklonil. 71. Pokiaľ je v kasačnej sťažnosti uvedená výhrada k výroku žalobou napadnutého rozhodnutia, ktorým bolo len zrušené rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, hoci žalobkyňa žiadala aj vrátenie veci na nové prejednanie a rozhodnutie, kasačný súd nesúhlasil s tvrdením, že žalovaný tým porušil ústavný princíp legality, znemožnil žalobkyni uplatňovať svoje práva, čím zasiahol do jej majetkových práv a do jej ústavného práva na súdnu a inú právnu ochranu. Vyššie uvedené tvrdenie vyplýva z nesprávneho výkladu ustanovenia § 59 Správneho poriadku. Medzi prvé povinnosti odvolacieho orgánu po predložení odvolania a súvisiaceho spisového materiálu patrí preskúmanie (prvostupňového) rozhodnutia v celom rozsahu, čo v sebe zahŕňa i skontrolovanie správnosti celého postupu predpísaného pre prvostupňové konanie, ktoré odvolaním napadnutému rozhodnutiu predchádzalo.

v prípade, ak sa v rozhodnutí ukladá nejaká povinnosť protiprávne, alebo bolo rozhodnuté o niečom, čo objektívne právo nepripúšťa alebo rozhodol správny orgán aj napriek nesplneniu základného procesného predpokladu pre vydanie rozhodnutia. 72. Žalovaný postupoval správne, keď prvostupňové rozhodnutie napadnuté odvolaním právnej predchodkyne sťažovateľa (len) zrušil bez vrátenia na nové prejednanie a rozhodnutie. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu kasačného súdu v predmetnej veci nemal prvostupňový správny orgán konať o námietke proti návrhu registra v čase, kedy bolo právoplatne ukončené konanie o ROEP a rozhodnutie o jeho schválení nebolo zrušené.

spôsobom, ktorým by bol porušený § 139 ods. 2 SSP. Preto sa kasačný súd nestotožnil so sťažovateľom, že z dôvodu nedostatkov odôvodnenia napadnutého rozsudku správny súd porušil zákon tým, že nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (dôvod kasačnej sťažnosti podľa § 440 ods. 1 písm. f) SSP). Kasačný súd dodáva, že podstatnú časť kasačných námietok je zhodných s námietkami žalobnými.

Na základe uvedených zistení kasačný súd nepovažuje sťažnostné body kasačnej sťažnosti za opodstatnené, a preto podľa § 461 SSP kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietol. 75. O náhrade trov kasačného konania rozhodol Najvyšší správny súd tak, že sťažovateľovi, ktorý v tomto konaní nemal úspech, ich náhradu podľa § 167 v spojení s § 467 ods. 1 SSP nepriznal a žalovanému ich náhrada nevyplýva zo zákona. Kasačný súd nepriznal trovy konania ani ďalším účastníkom konania, keďže súdom im neboli uložené žiadne povinnosti a súd ani nevzhliadol dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by mali byť trovy konania ďalším účastníkom konania v zmysle § 169 SSP priznané.

V Bratislave dňa 23. októbra 2024