4Svk/30/2023

1. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“ alebo „správny súd“) uznesením zo dňa 23. februára 2023, č. k. 5Sa/39/2016-507 postupom podľa § 98 ods. 1 písm. d) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) odmietol správnu žalobu žalobkyne proti inému zásahu orgánu verejnej správy z dôvodu, že bola podaná zjavne oneskorene. Predmetnou žalobou proti inému zásahu orgánu verejnej správy, osobne doručenou krajskému súdu dňa 31. augusta 2016, sa žalobkyňa domáhala vydania nasledovného uznesenia súdu: „1. Súd počnúc doručením tohto uznesenia zakazuje žalovanému akoukoľvek formou a akýmkoľvek spôsobom pokračovať vo výkone dohľadu na mieste u žalobcu v č. k. 0FS-11660/2015. 2. Súd počnúc doručením tohto uznesenia zakazuje žalovanému akoukoľvek formou a akýmkoľvek spôsobom používať Čiastkový protokol o vykonanom dohľade na mieste, č.k. OFS-11660/2015, zo dňa 13.07.2016. 3.

2. O náhrade trov konania rozhodol krajský súd tak, že žalovanej náhradu trov konania nepriznal. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobkyňa procesne zavinila odmietnutie žaloby pre jej oneskorené podanie. Keďže k rozhodnutiu o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 170 SSP môže dôjsť až po tom, čo správny súd nezistí zavinenie niektorého z účastníkov konania na odmietnutí žaloby podľa § 171 SSP, a krajský súd zároveň uviedol, že odmietnutie žaloby zavinila žalobkyňa, nerozhodol krajský súd o náhrade trov konania podľa § 170 písm. a) SSP. Žalobkyňa procesne zavinila, že o veci nemohlo byť meritórne rozhodnuté a tým zistené, či žaloba proti inému zásahu orgánu verejnej správy bola podaná dôvodne, a preto jej v zásade vznikla povinnosť nahradiť žalovanej trovy konania. Správny súd však žalovanej právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože z obsahu spisu vyplýva, že jej žiadne trovy v konaní pred správnym súdom nevznikli.

súdom. Samotný iný zásah začal v čase platnosti a účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení platnom v rozhodnom období (ďalej len „OSP“ alebo „zákon č. 99/1963 Zb.“). Z obsahu žaloby a jej doplnení vyplýva, že proti inému zásahu žalovanej podávala žalobkyňa priebežne, dňa 7. decembra 2015, 8. decembra 2015, 9. decembra 2015, 14. marca 2016 a 8. apríla 2016 námietky. Podľa právnej úpravy OSP a rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu SR, subjektívna lehota neuplynie skôr ako 30 dní po doručení oznámenia o vybavení sťažnosti. Žalobkyni bola odpoveď na jej prvú námietku zo dňa 7. decembra 2015, doručená v identický deň, t.j. dňa 7. decembra 2015. Týmto dňom jej začala plynúť subjektívna lehota na podanie žaloby proti inému zásahu orgánu verejnej správy v zmysle vtedy platného a účinného zákona č. 99/1963 Zb. Podľa názoru krajského súdu tak lehota na podanie návrhu proti nezákonnému zásahu orgánu verejnej správy v zmysle ust. § 250v ods. 3 OSP uplynula dňa 6. januára 2016. 4.

Subjektívna lehota na podanie žaloby proti inému zásahu orgánu verejnej správy v zmysle SSP sa odvíja od momentu, kedy sa žalobca o inom zásahu dozvedel. Žalobkyňa sa o inom zásahu orgánu verejnej správy dozvedela dňa 18. novembra 2015, kedy jej bolo doručené oznámenie žalovanej o začatí dohľadu na mieste. Dvojmesačná lehota na podanie žaloby proti inému zásahu orgánu verejnej správy podľa § 252 a nasl. SSP jej v zmysle § 256 SSP podľa názoru krajského súdu uplynula dňa 18. januára 2016. Svoje právo na súdnu ochranu si prostredníctvom správnej žaloby uplatnila až dňa 31. augusta 2016, teda po uplynutí subjektívnej lehoty. Pre úplnosť správny súd dodal, že na tomto závere nič nemení ani existencia dvojročnej objektívnej lehoty, viazanej na okamih vykonania zásahu.

5. K otázke pretrvávajúceho zásahu správny súd uviedol, že žaloba proti trvajúcemu alebo opakovaním hroziacemu zásahu má preventívny charakter. Preto je celkom logické, že lehota na jej podanie je naviazaná na prvú vedomosť dotknutej osoby o tomto zásahu.

Naopak, ak iný zásah pretrváva dlhšie ako dva mesiace po tom, ako sa o ňom dotknutá osoba dozvedela, no napriek tomu proti nemu nie je podaná žaloba, možno celkom pochopiteľne vychádzať z toho, že sama dotknutá osoba nepovažuje zásah za nezákonný, resp. nemá záujem sa proti jeho účinkom a následkom brániť. V tomto zmysle je zákonom ustanovená subjektívna lehota, ktorá je naviazaná na vedomosť dotknutej osoby o inom zásahu, len jedným z normatívnych vyjadrení zásady, že každý si musí sám dbať na svoje práva.

Vzhľadom na uvedené, správny súd postupom podľa § 98 ods. 1 písm. d) SSP žalobu ako oneskorene podanú odmietol.

9. Sťažovateľ ďalej bližšie namietal, že správny súd síce správne identifikoval zásah žalovanej voči sťažovateľovi ako trvajúci, no nesprávne právne posúdil plynutie subjektívnej lehoty v prípade trvajúceho zásahu. Správny súd žalobu odmietol (bez nariadenia pojednávania) a ani len nedal sťažovateľovi možnosť reagovať na záver o nepodaní žaloby

10. K prípadnej aplikácii právnej úpravy podľa OSP sťažovateľ poukázal na skutočnosť, že do 30. júna 2016 mu nebol doručený ani len čiastkový protokol o vykonanom dohľade na mieste, a teda nedošlo k vzniku skutočnosti rozhodujúcej pre plynutie lehoty na podanie písomných námietok voči obsahu (čiastkového) protokolu. Preto zdôraznil, že k 30. júnu 2016 ani nemohol využiť prostriedok obrany podľa Zákona o dohľade nad finančným trhom, a to podanie písomných námietok voči obsahu, či už čiastkového alebo celkového protokolu o vykonanom dohľade na mieste. A poukazujúc na početnú judikatúru Najvyššieho súdu SR (sp. zn. 8Sžz/2/2012, 3Sžz/1/2009, 10Sžz/2/2013, 10Sžz/1/2014, 8Sžz/1/2009) uzavrel, že skutočnosť, že sťažovateľ formálne nepodal sťažnosť voči postupu žalovaného, za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku (t.j. do 30. júna 2016) nemala žiaden iný význam, ako to, že za takejto situácie by prípadná žaloba sťažovateľa bola odmietnutá ako predčasne podaná.

Vzhľadom na skutočnosť, že ku dňu nadobudnutia účinnosti SSP subjektívna 30-dňová lehota v zmysle § 250v ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku neuplynula (resp. ani len nezačala plynúť) a SSP obsahuje lehotu dlhšiu, podal sťažovateľ túto žalobu v lehote 2 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti novej právnej úpravy.

Za týchto okolností je sťažovateľ jednoznačne toho názoru, že žalobu nepodal oneskorene a právny názor správneho súdu nezohľadňuje špecifiká tzv. trvajúceho zásahu. 12. Sťažovateľ ďalej namietal stručnosť odôvodnenia napadnutého uznesenia krajského súdu, pričom poukázal na početnú judikatúru vnútroštátnych aj medzinárodných súdnych autorít, ktorá v mnohom zdôraznila potrebu náležitého odôvodnenia súdneho rozhodnutia, ktoré svojím obsahom reaguje na podstatné a relevantné argumenty účastníka konania tak, aby mu dalo jasnú a zreteľnú odpoveď na riešenie konkrétneho právneho problému. Účastník konania má právo na to, aby sa súd vysporiadal s jeho argumentami (námietkami), ktoré sú

13. Sťažovateľ na základe vyššie uvedeného navrhol, aby kasačný súd uznesenie krajského súdu zo dňa 23. februára 2023, č. k. 5Sa/39/2016-507 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

14. Žalovaná sa ku kasačnej sťažnosti žalobcu, ktorá jej bola doručená 9. mája 2023, vyjadrila formou elektronického podania dňa 25. mája 2023. 15. Vo svojom vyjadrení uviedla, že sťažnostný bod sťažovateľa podľa § 440 ods. 1 písm. f) a písm. j) SSP možno vyhodnotiť ako irelevantný, nakoľko (i) podľa § 440 ods. 1 písm. j) SSP „osobitný dôvod kasačnej sťažnosti [pre] nesprávne odmietnutie podania podľa § 59 ods. 3 veta pred bodkočiarkou, dopadá na prípady, keď žalobca (sťažovateľ) nesúhlasí s procesným rozhodnutím krajského súdu, ktorý odmietol jeho podanie, ktoré sťažovateľ ako podávateľ v správnym súdom stanovenej lehote neopravil ani nedoplnil a pre tento nedostatok nie je možné v konaní pokračovať. Dôvod kasačnej sťažnosti podľa § 440 ods. 1 písm. j) SSP je voči ostatným dôvodom sťažnosti dôvodom špeciálnym“ a v tomto prípade teda nie je aplikovateľný. (ii) A pokiaľ ide o sťažnostný bod sťažovateľa podľa § 440 ods. 1 písm. f) SSP, tu žalovaná namieta, že sťažovateľ neuvádza, v čom konkrétne vidí vadu procesného postupu, ktorým súd znemožnil, aby uplatnil svoje procesné práva, a konkrétne ktoré procesné práva to mali byť. Za jediný relevantný sťažnostný bod, považuje žalovaná tvrdenie sťažovateľa, že súd nesprávne právne posúdil oneskorené podanie žaloby. 16. Žalovaná je toho názoru, že správny súd v spojení s relevantnými skutkovými okolnosťami už popísanými v napádanom uznesení, dospel k správnym záverom, a teda, že žaloba sťažovateľa bola podaná oneskorene, nakoľko sťažovateľovi márne uplynula subjektívna lehota, resp. subjektívne lehoty. Podľa žalovanej subjektívne lehoty začali sťažovateľovi plynúť v roku 2015, pričom začiatok plynutia subjektívnej lehoty podľa § 250v ods. 3 OSP je viazaný na okamih, keď sa osoba dotknutá zásahom o ňom dozvedela. Vo vzťahu k sťažovateľovi a úkonom Národnej banky Slovenska pri výkone dohľadu č. OFS-11660/ 2015 sa o nich sťažovateľ dozvedel, keď voči nemu boli uvedené úkony fakticky vykonané. Vzhľadom k odlišnostiam zásahov NBS je potrebné odlišovať tieto zásahy a vo vzťahu k nim jednotlivo počítať aj subjektívne lehoty na podanie žaloby podľa § 250v OSP. Podľa žalovanej subjektívne lehoty vo vzťahu k jej jednotlivým úkonom uplynuli posledným z radu týchto úkonov, a to najneskôr dňa 13. januára 2016. Vzhľadom k uvedeným dôvodom je žalovaná toho názoru, že hoci je argumentácia krajského súdu v napadnutom uznesení odlišná od jeho posúdenia, krajský súd rozhodol správne, keď správnu žalobu sťažovateľa odmietol, pretože bola podaná oneskorene. Na základe uvedeného žalovaná preto navrhla, aby súd podľa § 461 SSP zamietol kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú.

17. Vec bola náhodným spôsobom pridelená do štvrtého senátu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“ alebo „kasačný súd“) a v tomto senáte bola pridelená ako sudkyni spravodajkyni JUDr. Zuzane Mališovej.

18. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky konajúci prostredníctvom senátu podľa § 438 ods. 2 SSP, ako súd rozhodujúci o?kasačnej sťažnosti (§ 11 písm. h/ SSP), po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávneným subjektom (§ 442 ods. 1 SSP), v?zákonom stanovenej lehote (§ 443 ods. 1 SSP), na zákonom určenom mieste (§ 444 ods. 1 SSP), proti právoplatnému rozhodnutiu správneho súdu (§ 438 ods. 1 SSP) a je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), po oboznámení sa s?obsahom a?rozsahom kasačnej sťažnosti a?po jej preskúmaní v medziach sťažnostných bodov (§ 453 ods. 1, ods. 2 SSP), bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) dospel k záveru, že kasačnú sťažnosť je potrebné ako nedôvodnú zamietnuť podľa § 461 SSP. 19.

Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

súde. 22. Podľa § 3 ods. 1 písm. e) SSP, iným zásahom orgánu verejnej správy sa rozumie faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté; iným zásahom je aj postup orgánu verejnej správy pri výkone kontroly alebo inšpekcie podľa osobitného predpisu, ak ním sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.

24. Podľa § 6 ods. 2 písm. f) SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o žalobách proti inému zásahu orgánu verejnej správy. 25. Podľa § 97 SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť.

27. Predmetom konania o kasačnej sťažnosti v danej veci bolo uznesenie správneho súdu č. k. 5Sa/39/2016-507 zo dňa 23. februára 2023, ktorým súd postupom podľa § 98 ods. 1 písm. d) SSP odmietol žalobu žalobkyne z dôvodu, že bola podaná zjavne oneskorene. Uvedenou žalobou voči inému zásahu orgánu verejnej správy sa žalobkyňa domáhala prieskumu zákonnosti zásahu vo forme dohľadu v zmysle zákona č. 747/2004 Z.z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákon č. 747/2004 Z.z.“ alebo „zákon o dohľade“) vykonávaného Národnou bankou Slovenska u žalobkyne pod č. OFS-11660/2015. 28. Podľa § 250v ods. 1 zákona č. 97/1963 Zb. v znení platnom v rozhodnom období (účinného do 30. júna 2016), fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že bola ukrátená na svojich právach a právom chránených záujmoch nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, ktorý nie je rozhodnutím, a tento zásah bol zameraný priamo proti nej alebo v jeho dôsledku bol proti nej priamo vykonaný, môže sa pred súdom domáhať ochrany proti zásahu, ak taký zásah alebo jeho dôsledky trvajú alebo hrozí jeho opakovanie. 29. Podľa § 250v ods. 3 zákona č. 97/1963 Zb. v znení platnom v rozhodnom období (účinného do 30. júna 2016), návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis, alebo ak sa navrhovateľ domáha len určenia, že zásah bol alebo je nezákonný. Návrh musí byť podaný do 30 dní odo dňa, keď sa osoba dotknutá zásahom o ňom dozvedela, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď k nemu došlo. 30. Podľa § 149 ods. 2 SSP, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sa nerozhodlo vo veci samej, môže obsahovať iba stručné odôvodnenie. 31. Podľa § 252 ods. 1 SSP, žalobca sa môže žalobou domáhať ochrany pred iným zásahom orgánu verejnej správy, ak takýto zásah alebo jeho následky trvajú alebo ak hrozí jeho opakovanie. 32. Podľa § 252 ods. 2 SSP, žalobca sa môže žalobou domáhať aj určenia nezákonnosti už skončeného iného zásahu orgánu verejnej správy, ak počas jeho trvania nebolo možné podať žalobu podľa odseku 1 a rozhodnutie správneho súdu je dôležité na náhradu škody alebo inú ochranu práv žalobcu. 33. Podľa § 256 SSP, žaloba musí byť podaná v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa osoba dotknutá iným zásahom orgánu verejnej správy o ňom dozvedela, najneskôr do dvoch rokov odo dňa vykonania iného zásahu orgánom verejnej správy. 34. Podľa § 491 ods. 1 SSP (účinný od 01. júla 2016), ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 35. Podľa § 491 ods. 2 SSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba. 36. Podľa § 491 ods. 3 SSP, na lehoty, ktoré dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona neuplynuli, sa použijú ustanovenia tohto zákona; ak však zákon doteraz ustanovoval lehotu dlhšiu, uplynie lehota až v tomto neskoršom čase. 37. Podľa § 495 SSP, tento zákon nadobúda účinnosť 01. júla 2016.

bližšie nešpecifikovanými ustanoveniami zákona o dohľade, povereniami zo dňa 13. októbra 2015, 21. októbra 2015 a 04. novembra 2015 č.k. OFS-11660/2015 (ďalej aj „poverenia“) poverila v nich uvedených desiatich zamestnancov výkonom dohľadu na mieste u žalobkyne. Predmetom dohľadu podľa poverení malo byť činnosť žalobkyne ako veriteľky v oblasti poskytovania spotrebiteľských a iných úverov v súvislosti s dodržiavaním zákona o ochrane spotrebiteľa (zákon č. 250/2007 Z.z. v znení neskorších predpisov), zákona o spotrebiteľských úveroch, zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku v znení neskorších predpisov, zákona č. 186/2009 Z.z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve v znení neskorších predpisov a § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka (zákon č. 40/ 1964 Zb. v znení neskorších predpisov), a to najmä vo vzťahu k poskytovaniu predzmluvných informácií, uzatváraniu zmlúv o spotrebiteľských úveroch a neprijateľným zmluvným podmienkam v zmluvách o spotrebiteľských úveroch.

40. O začatí dohľadu na mieste upovedomila žalovaná žalobkyňu Oznámením o začatí dohľadu na mieste zo dňa 18. novembra 2015, č.k. OFS-11660/2015 a informovala ju o kontrolnom zaobstaraní finančnej služby zo dňa 15. októbra 2015, 19. októbra 2015 (2x), 27. októbra 2015, 30. októbra 2015, 3. novembra 2015, 4. novembra 2015 a 11. novembra 2015, ktoré spočívalo (i) vo viacnásobnom telefonickom kontaktovaní infolinky žalobkyne, (ii) v uzavretí viacerých zmlúv o úvere a (iii) v osobných návštevách jej pobočiek (ďalej aj ako „Oznámenie o začatí dohľadu“). To teda znamená, že v dôsledku kontrolného zaobstarania finančnej služby získala žalovaná zmluvnú dokumentáciu žalobkyne vo viacerých prípadoch.

42. E-mailovou správou zo dňa 19. novembra 2015 a 24. novembra 2015 poskytla žalobkyňa vedúcej dohliadacieho tímu žalovanej údaje na svoju kontaktnú osobu, e-mailovou správou zo dňa 20. novembra 2015 jej poskytla zoznam ňou požadovaných bankových spojení, e- mailovou správou zo dňa 23. novembra 2015 jej poskytla doklady podľa Prílohy č. 5 Oznámenia o začatí dohľadu, ktoré boli žalovanej doručené súčasne dňa 24. novembra 2015 a o tejto skutočnosti žalobkyňa e-mailom informovala vedúcu dohliadacieho tímu žalovanej. Listami žalobkyne zo dňa 24. novembra 2015 boli žalovanej do podateľne doručené originály predzmluvnej a zmluvnej dokumentácie k zmluve o spotrebiteľskom úvere č. 109000023 zo

Napriek námietke žalobkyne, žalovaná doplňujúcim vyžiadaním zo dňa 1. decembra 2015 zotrvala na požiadavke na predloženie listín za obdobie od 1. septembra 2015 a potvrdila doručenie listín v zmysle prílohy č. 5 oznámenia o začatí dohľadu, pričom však uviedla, že jej nie je zrejmé, či predložené dokumenty boli alebo neboli v neskoršom období zmenené a v tomto smere požiadala o informáciu.

vrátane informácie o počte a objeme uzavretých zmlúv, a to do 7. decembra 2015 (10:00 hod.), t.j. do piatich kalendárnych a necelých troch pracovných dní. Záverom žalobkyňu požiadala o vysvetlenie ohľadom štyroch druhov jej produktov ohľadom overovania bonity siedmich zmlúv o úvere, a to do 7. decembra 2015 (10:00 hod.).

(11:11, 11:12, 11:13, 12:03, 12:06, 12:09, 12:10) adresované vedúcej dohliadacieho tímu žalovanej. 45. V rámci zápisu č. 1 z rokovania zo dňa 7. decembra 2015 (ďalej aj „zápis 1“) žalobkyňa namietala časovú nemožnosť zabezpečenia požadovaných podkladov a informácií a tiež, že niektoré z požadovaných dokladov sa týkajú iných subjektov ako jej.

Namietla všeobecnosť požadovaného zoznamu zmlúv, konkrétne existujúci rozpor v bode 4 doplňujúceho vyžiadania a jeho prílohy, ktorá bola konkrétnejšia. V oblasti poskytovania úverov podnikateľom namietla právomoc žalovanej. Zápis 1 pozostáva z ôsmich strán a vyplýva z neho, že žalobkyňa zodpovedala všetky otázky, ktoré jej žalovaná položila a poskytovala súčinnosť prostredníctvom celého rokovania v rámci výkonu dohľadu na mieste prostredníctvom prítomnosti svojho štatutárneho orgánu, vedúcej jeho právneho oddelenia, advokáta a zamestnanca z odboru účtovníctva. Po skončení rokovania obdržala v zmysle zápisu 1 e-mailovú správu vedúcej dohliadacieho tímu žalovanej (17:44), ktorou požiadala o doplnenie informácie o obsahu vnútorných predpisov a okruhu osôb, na ktoré sa vzťahujú (celkovo išlo o 41 predpisov). Po skončení rokovania a v zmysle zápisu 1 obdržala ďalšiu e- mailovú správu vedúcej dohliadacieho tímu žalovanej (18:26), ktorou vo vzťahu k spracúvaniu osobných údajov poukázala výlučne na § 2 ods. 7 zákona o dohľade, avšak vyslovila súhlas

Na tomto rokovaní žalovaná tlmočila žalobkyni výhrady k predloženým podkladom, k čomu žalobkyňa tlmočila svoje vysvetlenia, doplňujúce informácie a namietala právomoc žalovanej vo vzťahu k poskytovaniu úverov podnikateľom, ako aj vo vzťahu k zmluvám uzavretým pred 11. septembra 2015. V rámci rokovania zabezpečila žalobkyňa pre žalovanú prístup k nahliadnutiu do svojho interného systému APV s upozornením, že obsahuje osobné údaje, pričom tento systém obsahuje databázu všetkých zmlúv žalobkyne (t.j. nielen zmlúv o spotrebiteľskom úvere). Zápis 2 pozostáva zo šiestich strán a vyplýva z neho, že s výnimkou určitých námietok poskytovala žalobkyňa žalovanej potrebnú súčinnosť.

48. Dňa 14. decembra 2015 doručila žalobkyňa e-mailovou správou (14:12) žalovanej informáciu o obsahu vnútorných predpisov, požadované vysvetlenie ohľadom používaných skratiek, informáciu k výpočtu úroku, dohodu o spolupráci s o.z. Asistentka súčasne uviedla, že všetky smernice a prílohy, ktoré doposiaľ žalovanej odovzdala, boli k dátumu odovzdania aktuálne, a s ohľadom na uvedené, v presne vymedzených prípadoch žalovanej predložila predchádzajúce verzie smerníc (vnútorných predpisov). Uviedla, že od 1. septembra 2015 nedošlo v ostatných prípadoch k ich zmene ani úprave a poznamenala, že do podateľne žalovanej osobne doručí žiadané úverové zložky, požadovanú zmluvu so spoločnosťou Register úverov spolu s prílohami, ako aj požadované prehlásenie o výmaze údajov z registra

Dňa 14. decembra 2015 podateľňa žalovanej potvrdila prijatie listu žalobkyne zo dňa 14. decembra 2015, v ktorom v prílohe doložila 81 úverových zložiek s vymazanými osobnými údajmi klientov a žiadala o potvrdenie ich prevzatia a o ich spätné doručenie žalobkyni. Nakoľko na pečiatke podateľne žalovanej sa uvedenie príloh listu vrátane uvedenia počtu príloh nenachádza, žalovaná prijatie týchto písomností nepotvrdila.

51. Po rokovaní, ktorého sa týkal zápis 4, nevykonala žalovaná vo vzťahu k žalobkyni žiaden úkon ani výzvu, až dňa 11. januára 2016 (t.j. až 20 dní po štvrtom rokovaní) spísala k poskytnutej dokumentácii dva interné úradné záznamy, ktorými spätne hodnotila dokumentáciu poskytnutú žalobkyňou v dňoch 24. novembra 2015 a 14. decembra 2015 a mala k nej určité výhrady, o ktorých však žalobkyňu neupovedomila.

52. Dňa 18. júla 2016 doručila žalovaná žalobkyni Čiastkový protokol o dohľade na mieste, č.k. OFS-11660/2015-1 zo dňa 13. júla 2016 (ďalej aj „ Čiastkový protokol“), voči ktorému podala dňa 30. augusta 2016 písomné námietky. Dohľad na mieste aj vzhľadom k podaným námietkam a ku skutočnosti, že ide len o čiastkový protokol, ku dňu podania žaloby ukončený

Judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj ako „NS SR“) a Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „ÚS SR“) naviac vymedzila, že išlo najmä o sťažnosť podľa zákona č. 9/2010 Z.z. o sťažnostiach v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o sťažnostiach“). Nová úprava podľa Správneho súdneho poriadku uvedenú podmienku podania sťažnosti vypustila a žalobca sa môže priamo obrátiť na správny súd so žalobou proti inému zásahu orgánu verejnej správy.

Takáto interpretácia je však účelová, slúžiaca ospravedlneniu a umožneniu podania žaloby aj po tom, ako jej dávno uplynuli subjektívne lehoty týkajúce sa tvrdených zásahov podľa predošlej právnej úpravy (podľa OSP), pričom poukázala na rozsudok NS SR, sp. zn. 4 Sžz 3/2010. Záver žalobkyne, že 30-dňová subjektívna lehota podľa § 250v ods. 3 OSP ku dňu 01. júla 2016 neuplynula, resp. nezačala plynúť, označila za nesprávny, rovnako ako aj podradenie niektorých skutočností namietaných v žalobe pod pojem zásahu orgánu verejnej správy, čo podporila poukazom na § 250v ods. 3 OSP, podľa ktorého návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis.

sú listinné a iné dôkazy založené v administratívnom spise. Priamo z protokolu nevyplývajú pre dohliadaný subjekt žiadne práva alebo povinnosti, preto nie je spôsobilý priamo sa dotknúť práv, právom chránených záujmov alebo povinností fyzických alebo právnických osôb.

59. Dňa 20. decembra 2016 doručila žalovaná súdu vyjadrenie k návrhu na priznanie odkladného zo dňa 19. decembra 2016, ktorým žiadala, aby súd žalobe odkladný účinok nepriznal. Prílohou bol administratívny spis žalovanej.

tohto uznesenia zakazuje žalovanému akoukoľvek formou a akýmkoľvek spôsobom používať Protokol o vykonanom dohľade na mieste u žalovaného č. OFS-11660/2015-2 zo dňa 07.10.2016.“ 61. Uviedla aj eventuálny návrh: „1.Súd počnúc doručením tohto uznesenia zakazuje žalovanému začať akékoľvek konanie na základe alebo v súvislosti s Protokolom o vykonanom dohľade na mieste u žalovaného č. OFS-11660/2015-2 zo dňa 07.10.2016, ako aj vydať akékoľvek rozhodnutie na základe alebo v súvislosti s Protokolom o vykonanom dohľade na mieste u žalovaného č. OFS-11660 /2015-2 zo dňa 07.10.2016; 2. Súd počnúc doručením tohto uznesenia zakazuje žalovanému akoukoľvek formou a akýmkoľvek spôsobom používať Protokol o vykonanom dohľade na mieste u žalovaného č. OFS-11660/2015-2 zo dňa 07.10.2016; 3. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania vrátane trov právneho zastúpenia.“

naviac subjektívna lehota v zmysle Občianskeho súdneho poriadku nemohla uplynúť skôr, ako vyčerpala prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis. 63. Žalobkyňa zdôraznila, že už v rámci rokovaní s dohliadacím tímom vznášala počnúc dňom 7. decembra 2015 niektoré námietky neprípustnosti dohľadu na mieste, ako napr. prešetrovanie tzv. podnikateľských úverov, porušenie práv dotknutých osôb k ich osobným údajom, neprimeranosti dohľadu na mieste, čo do žiadania dokladov a iných informácií týkajúcich sa alebo obsahujúcich údaje iných osôb, neprimeranosti poskytnutých lehôt, dodržania obchodného tajomstva a pod. Niektoré námietky formulovala aj v podaní zo dňa 14. marca 2016, pričom v žiadnom prípade nemohla vzhľadom na početnosť predchádzajúcich dožiadaní vedieť, že žalovaná pristúpi už iba k vypracovaniu či už čiastkového alebo celkového Protokolu.

64. Do 30. júna 2016 nebol žalobkyni doručený ani len Čiastkový protokol o vykonanom dohľade na mieste, a teda nedošlo k vzniku skutočnosti rozhodujúcej pre plynutie lehoty na podanie písomných námietok voči obsahu (Čiastkového) Protokolu. Zdôraznila, že k 30. júna 2016 nemohla využiť prostriedok podľa osobitného zákona, a to podanie písomných námietok voči obsahu či už Čiastkového alebo celkového Protokolu o vykonanom dohľade na mieste. Ani doručením protokolu o dohľade na mieste, dohľad nekončí, pretože v danom prípade bol žalobkyni ku dňu podania žaloby doručený protokol len Čiastkový (a vo zvyšku teda dohľad na mieste prebiehal), ale aj preto, lebo mala a má právo voči protokolu podať písomné námietky, ktoré je žalovaná povinná preveriť a až oznámením o ich preverení žalobkyni je dohľad na mieste ukončený. K márnemu uplynutiu subjektívnej 30 - dňovej lehoty na podanie žaloby v zmysle predchádzajúcej právnej úpravy teda nedošlo, pretože ešte nedošlo k využitiu prostriedkov, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis (námietky voči protokolu, sťažnosť).

byť podaná v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa dozvedel o zásahu žalovaného orgánu verejnej správy (v zmysle žaloby je predmetným zásahom najmä pokračovanie vo výkone dohľadu na mieste žalovanou u žalobkyne). 67.

68. Dňa 9. februára 2017 bola súdu doručená duplika žalovanej, v ktorej k zachovaniu lehoty na podanie žaloby uviedla, že námietky voči Čiastkovému protokolu nevyhodnotila z dôvodu ich neúplnosti. Po doplnení námietok zo strany žalobkyne, bola súdom vyzvaná na predloženie originálu dohľadového spisu, ktorý sa nachádza na súde. Uviedla, že z konania žalobkyne pred podaním žaloby nebolo možné zistiť jej deklarované očakávania (až v súčasných vyjadreniach smerom k súdu). Legitímne očakávania nemôžu byť len deklarovaným prianím žalobkyne ex post, ale musia sa zakladať na skutočnosti, a teda aj platnej právnej úprave. 69. Žalovaná uviedla, že „námietku“ je potrebné rozlišovať ako: 1. akýkoľvek prejav nesúhlasu alebo 2. pomenovaný právny inštitút, pre ktorý právny predpis určí proces riešenia a v niektorých prípadoch aj formálne náležitosti. Pri preskúmaní predloženého dohľadového spisu súd zistí, že žalobca predkladal námietky prvého typu.

71. V rámci dohľadu na mieste je v § 7 zákona o dohľade zakotvené právo dohliadaného subjektu podať námietku zaujatosti, čo žalobkyňa aj urobila. Vo vzťahu k protokolu je dohliadaný subjekt oprávnený podať námietky proti údajom uvedeným protokole (§ 8 ods. 3 písm. c/ zákona o dohľade). Takéto námietky sa netýkajú samotného postupu pri výkone dohľadu, týkajú sa iba zistení uvedených v protokole. Pokiaľ ide o namietanie samotného procesu dohľadu na mieste, tento môže dohliadaný subjekt namietať v prípadnom správnom konaní, ak by bolo na základe zistení uvedených v protokole začaté. V takomto konaní môže dohliadaný subjekt napadnúť dôkazné prostriedky, ktoré sú súčasťou administratívneho spisu vedeného k správnemu konaniu. Žalobkyňa toto právo využila v konaní o uložení poriadkovej

72. K námietke odmietnutia spravodlivosti žalovaná uviedla, že pokiaľ lehota uplynula podľa predchádzajúceho predpisu, nemôže pokračovať podľa nového predpisu. Na to by bolo potrebné výslovné ustanovenie zákona, ktoré by prelomilo zákaz retroaktivity a ex post zmenilo účinky starej právnej úpravy. Následne skonštatovala, že je potrebné skúmať plynutie lehoty jednotlivo vo vzťahu k jednotlivým namietaným zásahom, keďže SSP hovorí o faktickom postupe vykonávanom pri plnení úloh v oblasti verejnej správy.

žalovanej; - odstránenie rozporu medzi čl. I. žaloby a jej petitom. 74. Dňa 15. februára 2017 bolo súdu doručené podanie žalobkyne, označené ako „Sťažnosť a vyjadrenie“ zo dňa 10. februára 2017, v ktorom namietala, že súd neuviedol žiadnu konkrétnu vadu podania: „1. ktorá by podanie skutočne činila nepreiednateľným vecne, 2. ktorou podanie skutočne trpelo a 3. spôsob odstránenia ktorej, či už na výzvu súdu alebo z iniciatívy samotného účastníka, nezodpovedal riadnej oprave či doplneniu podania, tak ako ho predpokladá procesné právo, v ktorom ostatnom prípade však treba trvať na tom, že uznesenie odmietajúce podanie musí okrem ozrejmenia konkrétnej vady brániacej ďalšiemu postupu konania alebo rozhodnutiu o požiadavke účastníka vecne obsahovať aj konkrétne vysvetlenie, prečo nebolo možné, aby sa v konaní pokračovalo ďalej alebo podanie vybavilo vecne.“ 75. Ďalej namietala: „V konečnom dôsledku je to však súd, ktorý určuje, ako žalobu posúdi, pretože podľa § 55 ods. 3 Správneho súdneho poriadku každé podanie posudzuje správny súd podľa jeho obsahu a ak je súd toho názoru, že poverenie na výkon dohľadu na mieste

77. Dňa 28. septembra 2017 žalobkyňa doručila súdu vyjadrenie, v ktorom uviedla, že na tom, aby súd rozhodol o priznaní odkladného účinku žalobe, netrvá.

79. Uznesením č. k. 5Sa/39/2016 - 507 zo dňa 23. februára 2023, krajský súd žalobu žalobkyne proti inému zásahu orgánu verejnej správy odmietol z dôvodu, že táto bola s poukazom na § 98 ods. 1 písm. d) SSP podaná oneskorene.

odôvodnila tromi sťažnostnými bodmi s poukazom na § 440 ods. 1 písm. f), g) a j) SSP. 80. Kasačný súd vyhodnotil, že fundamentálnou právnou otázkou v tu posudzovanej veci je otázka, či žaloba zo dňa 26. augusta 2016, doručená krajskému súdu dňa 31. augusta 2016, ktorou sa sťažovateľ domáhal ochrany pred iným zásahom orgánov verejnej správy, bola podaná v?zákonom stanovenej subjektívnej lehote.

Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. Z konceptu Správneho súdneho poriadku je zrejmé, že rozlišuje tri „základné“ typy správnych žalôb, ktorými sú správna žaloba proti rozhodnutiu / opatreniu orgánu verejnej správy (§ 6 ods. 2 písm. a/ - d/ SSP; § 177 a nasl. SSP), žaloba proti nečinnosti orgánu verejnej správy (§ 6 ods. 2 písm. e/ SSP v spojení s § 242 a nasl. SSP) a žaloba proti inému zásahu orgánu verejnej správy (§ 6 ods. 2 písm. f/ SSP v spojení s § 252 a nasl.

Reflektujú teda špecifiká a principiálne odlišnosti už zmienených najčastejších foriem pôsobenia orgánov verejnej správy, čím následne napomáhajú tomu, aby konanie pred správnymi súdmi mohlo prebehnúť rýchlo a aby súdy v rámci správneho súdnictva mohli poskytnúť ochranu adekvátne reagujúcu na povahu pôsobenia verejnej správy. Z hľadiska systematiky Správneho súdneho poriadku, ale aj z hľadiska historického [keďže až novelou č. 424/2002 Z.z. účinnou od 1. januára 2003 bola Piata časť Občianskeho súdneho poriadku upravujúca správne súdnictvo doplnená aj o konanie proti nečinnosti orgánu verejnej správy (§ 250t ods. 1 - 7 a § 250u OSP) a tiež o konanie o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy (§ 250v ods. 1 - 8 OSP)] je evidentné, že základným / kľúčovým konaním pred správnym súdom je konanie o správnej žalobe proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy, pričom žaloba proti nečinnosti orgánu verejnej správy a správna žaloba proti inému zásahu orgánu verejnej správy predstavujú doplnkovú formu ochrany tam, kde správna žaloba proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy už zo samotnej povahy veci do úvahy neprichádza.

82. Z obsahu tu posudzovanej veci je zrejmé, že žalobkyňa sa súdnej ochrany svojich práv voči žalovanej domáhala prostredníctvom správnej žaloby voči inému zásahu orgánu verejnej správy. Za iný zásah žalovanej ako orgánu verejnej správy označila výkon dohľadu na mieste u žalobkyne podľa § 8 ods. 1 zákona č. 747/2004 Z.z. o dohľade nad finančným trhom. Oznámenie o začatí výkonu dohľadu na mieste u žalobkyne bolo žalobkyni doručené dňa

Kasačný súd súhlasne s názorom krajského súdu konštatuje, že s poukazom na § 491 ods. 1, 2 a 3 SSP sa na konanie o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy a na to nadväzujúce konanie o kasačnej sťažnosti vzťahuje právny režim tohto procesného poriadku.

Iným zásahom je v?zmysle tohto ustanovenia aj postup orgánu verejnej správy pri výkone kontroly alebo inšpekcie podľa osobitného predpisu, ak ním sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a?právnickej osoby priamo dotknuté.

Ide teda o?určité iniciatívne, zamerané konanie (postup), ktoré zasahuje do práv dotknutej osoby nezákonným spôsobom, čím prekračuje rámec právomoci konkrétneho orgánu a?núti objekt zásahu niečo konať, niečo strpieť, niečoho sa zdržať.

Súčasne takýmto zásahom môže byť len aktívne konanie konkrétneho orgánu, nie jeho opomenutie alebo nečinnosť. Pokiaľ ide o?rozdielnosti, v?prvom prípade ide o?faktický postup orgánu verejnej správy, ktorý má na rozdiel od rozhodnutia alebo opatrenia čisto faktickú povahu, čo znamená, že v?súvislosti s?ním nedošlo k?žiadnemu formalizovanému administratívnemu konaniu, a?tento postup je výsledkom okamžitého (bezprostredného) uplatnenia oprávnenia orgánu verejnej správy na mieste samom. Postupom pri výkone kontroly alebo inšpekcie sa rozumie vrchnostenské uplatňovanie kontrolných a inšpekčných oprávnení orgánmi verejnej správy, ktoré majú rôzny dopad na subjektívne práva tých osôb, voči ktorým sú tieto smerované. V praxi ide najčastejšie o obmedzujúce účinky (adresát musí strpieť obmedzenia spojené s kontrolou, najmä umožniť jej výkon), zabezpečovacie účinky, resp. i iné majetkové následky. 85. Žalobca sa v?rámci žaloby proti inému zásahu orgánu verejnej správy môže domáhať ochrany pred takýmto zásahom v?prípade, ak zásah alebo jeho následky trvajú alebo ak hrozí jeho opakovanie (tzv. negatórna zásahová žaloba), alebo sa môže domáhať určenia

Určovacia zásahová žaloba má vo vzťahu k?negatórnej zásahovej žalobe subsidiárnu povahu a?plní reparačnú alebo inú ochrannú funkciu ex post. 86. Žaloba proti inému zásahu orgánu verejnej správy musí byť v zmysle ustanovenia § 256 SSP podaná v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa osoba dotknutá iným zásahom orgánu verejnej správy o ňom dozvedela, najneskôr do dvoch rokov odo dňa vykonania iného zásahu orgánom verejnej správy. Zákonodarca tak v ustanovení § 256 SSP stanovuje dve procesné lehoty - dvojročnú objektívnu lehotu a dvojmesačnú subjektívnu lehotu.

Z pripojeného spisového materiálu vyplýva, že na základe predmetných poverení vykonala žalovaná u žalobkyne šesť kontrolných zaobstaraní finančných služieb pod utajenou identitou, v dôsledku ktorých obdržala informácie o činnosti žalobkyne a ňou ponúkaných finančných službách. Oznámením o začatí dohľadu na mieste zo dňa 18. novembra 2015 č.k. OFS-11660/2015 informovala žalovaná žalobkyňu o začatí dohľadu na mieste u žalobkyne na základe vyššie uvedených poverení a tiež o uvedenom kontrolnom zaobstaraní finančnej služby pod utajenou identitou z konkrétnych dní predchádzajúcich samotnému oznámeniu, ktoré žalobkyňa následne namietala. Je zjavné, že podanie správnej žaloby proti inému zásahu orgánu verejnej správy v rámci objektívnej dvojročnej lehoty bolo zachované a v tu je prejednávanej veci nie je

87. Subjektívna dvojmesačná lehota je vždy viazaná na vedomosť žalobcu o nezákonnom zásahu. Je preto nevyhnutné zodpovedať otázku, ktoré okolnosti vzťahujúce sa určitému úkonu orgánu verejnej správy musia byť žalobkyni známe, aby došlo k začatiu plynutia subjektívnej lehoty pre podanie žaloby proti inému zásahu orgánu verejnej správy.

Pre znalosť o tom, v čom konanie spočíva je rozhodujúca vždy znalosť žalobkyne o skutkových okolnostiach, z ktorých vyplýva konanie či nekonanie orgánu verejnej správy, v ktorom vidí žalobkyňa nezákonný zásah. 88. Najvyšší správny súd sa už zaoberal povahou a plynutím lehôt na podanie žaloby proti inému zásahu už v skoršom uznesení sp. zn. 10Sžk/23/2020 z 30. septembra 2021, ktoré bolo uverejnené pod č. 4/2022 ZNSS, v ktorom vyslovil: „Na plynutie dvojmesačnej lehoty na podanie žaloby proti inému zásahu podľa § 256 Správneho súdneho poriadku, a tým aj na posúdenie jej dôvodnosti, nemá vplyv, či napádaný iný zásah trval počas tejto lehoty alebo prípadne aj po jej uplynutí.“ Toto rozhodnutie a v ňom obsiahnutá argumentácia je pre tu súdenú vec zásadnejšia, ako sťažovateľom citovaná česká judikatúra (aplikujúca český právny poriadok). Podľa uvedeného uznesenia, účelom druhej hlavy štvrtej časti Správneho súdneho poriadku, je poskytnúť súdnu ochranu v dvoch odlišných situáciách ako bolo už uvedené

Naopak, účel žaloby podľa § 252 ods. 2 SSP je reparačný a okrem toho je použiteľná len subsidiárne, ak nebola možná žaloba podľa odseku 1 (napríklad preto, že zásah trval príliš krátko). Kasačný súd preto súhlasne s názorom krajského súdu konštatuje, že sa stotožňuje s jeho argumentáciou uvedenou v bode 74 napadnutého uznesenia (a tu sčasti zopakovanou v bode 5 tohto rozhodnutia), kde uvádza, že subjektívna lehota na podanie žaloby proti inému zásahu je naviazaná na prvú vedomosť dotknutej osoby o tomto

nerešpektovala a žalobu proti inému zásahu orgánu verejnej správy nepodala v zákonom stanovenej dvojmesačnej subjektívnej lehote (ustanovenia § 256 SSP), musí znášať nepriaznivé následky z hľadiska obmedzenia prístupu k správnemu súdu.

plynúť, nakoľko iný zásah žalovanej v podobe výkonu dohľadu ani nebol ukončený a žalobkyňa sa tak nemohla účinne brániť zákonom o dohľade predvídaným podaním námietok. S týmto sa kasačný súd nestotožňuje, nakoľko z priebehu postupu žalovanej pri výkone dohľadu na mieste u žalobkyne je evidentné, že žalobkyňa o tomto zásahu vedomosť mala (nevynímajúc okamžik jeho začatia) a jeho nezákonnosť opakovaným spôsobom a rôznymi formami namietala, pričom charakter tzv. iného zásahu žalovanej ostal nezmenený.

právnej úpravy OSP), hoci aj vo forme sťažnosti podľa zákona o sťažnostiach a následne tak včas podala žalobu voči nezákonnému zásahu orgánu verejnej správy podľa OSP. 90. K samotnému nedostatočnému odôvodneniu napadnutého uznesenia správneho?súdu kasačný súd iba uvádza, že námietky sťažovateľa sú v tomto kontexte nedôvodné.

91. Záverom kasačný súd dodáva, že správny súd správne právne posúdil a zrozumiteľne identifikoval, ktoré momenty boli preň významné pre plynutie lehôt a podľa akej právnej úpravy postupoval. Kasačný súd iba na dôvažok dodáva, že ak by aj pripustil úvahu o posudzovaní subjektívnej lehoty pre včasné podanie žaloby proti inému zásahu žalovanej a túto posudzoval zvlášť vo vzťahu ku každému jednotlivému úkonu žalovanej akýmkoľvek spôsobom namietaným zo strany žalobkyne, dospel by k záveru, že pri počítaní plynutia dvojmesačnej lehoty od akéhokoľvek z týchto medzníkov - okamihu doručenia oznámenia o začatí výkonu dohľadu na mieste, či čiastkových úkonov žalovanej vo forme zápisov z rokovaní, bola by správna žaloba podaná po uplynutí dvojmesačnej subjektívnej lehoty, a teda

92. Pokiaľ ide o námietku sťažovateľa, že jeho podanie (správna žaloba) bolo nezákonne odmietnuté v zmysle § 440 ods. 1 písm. j) SSP, kasačný súd uvádza, že tento kasačný dôvod mieri na odmietnutie z rôznych dôvodov formálne a obsahovo nekorektného podania postupom podľa § 59 ods. 3 SSP, pričom ak bolo podanie (správna žaloba) odmietnuté, napr. z dôvodu zjavne oneskoreného podania žaloby pre zmeškanie lehoty, takéto odmietnutie sa skúma primárne ako otázka správneho právneho posúdenia, čo platí aj pre tu posudzovanú vec (pozri v tomto smere rozhodnutie tunajšieho súdu sp. zn. 2 Asan 25/2019 z 30. septembra 2021, bod 37, alebo rozhodnutie sp. zn. 5 Svk 12/2023 z 22. júna 2023, bod 28). 93. Správny súd tiež nepochybil, keď vo veci nenariadil pojednávanie, nakoľko vydal rozhodnutie výlučne procesného charakteru, keďže mal preukázané, že nie sú splnené procesné podmienky konania pre meritórne rozhodnutie vo veci samotnej. 94. Kasačný súd na doplnenie uvádza, že meritórne námietky proti samotnému rozhodovaniu žalovanej a?novoty z?kasačnej sťažnosti nemohol zohľadňovať, pretože napadnutým bolo (len) odmietnutie žaloby pre jej oneskorené podanie. Krajský súd teda nekonal v?merite veci a?nevyhodnocoval žalobné body. 95. Návrhu na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti kasačný súd nevyhovel, pretože s ohľadom na predmet konania (kasačná sťažnosť proti odmietajúcemu uzneseniu správneho súdu) právnymi následkami napadnutého rozhodnutia správneho súdu nehrozila sťažovateľovi závažná ujma (§ 447 ods. 1 SSP). Napadnutým uznesením sa práva sťažovateľa či jeho procesné postavenie pri výkone dohľadu ani v administratívnom konaní nezmenili, a s priznaním odkladného účinku kasačnej sťažnosti priamo voči napadnutým rozhodnutiam či opatreniam SSP ani nepočíta. 96. Po preskúmaní podanej kasačnej sťažnosti kasačný súd konštatuje, že správny súd sa v napadnutom rozhodnutí riadne vysporiadal s otázkou prípustnosti (včasnosti podania) žaloby proti inému zásahu orgánu verejnej správy a neopomenul žiadnu relevantnú skutočnosť, v dôsledku čoho správny súd správne právne posúdil predmetnú vec a neporušil právo žalobkyne na spravodlivý proces. Námietky žalobkyne vyhodnotil kasačný súd ako nespôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia správneho súdu. Z uvedeného dôvodu kasačný súd kasačnú sťažnosť žalobkyne podľa ustanovenia § 461 Správneho súdneho poriadku ako nedôvodnú zamietol. 97. O náhrade trov kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd tak, že sťažovateľovi, ktorý v tomto konaní úspech nemal, ich náhradu podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP nepriznal a žalovanému ich nepriznal z dôvodu, že nedošlo k naplneniu predpokladu plynúceho z § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 168 SSP. 98. Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (jednomyseľne).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.