4Svk/3/2023

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu prof. JUDr. PhDr. Peter Potásch, PhD. a členov senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. LL.M. a JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD. - v právnej veci žalobcov: 1/ M. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. O. XXX, XXX XX V. O., 2/ T.. Y. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. O. XXX, XXX XX . V. O., obaja zastúpení spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Peter Strapáč, PhD., s.r.o., so sídlom ul. 17. novembra 3215, 022 01 Čadca, IČO: 50473522, proti žalovanému (sťažovateľ): Okresný úrad Žilina, Odbor opravných prostriedkov, referát katastra nehnuteľností so sídlom Vysokoškolákov 8556, 010 08 Žilina, za účasti ďalších účastníkov 1/ O. Z., bytom V.-L. XX, XXX XX V.-L., 2/ Q. E., bytom E. XXXX/XX, XXX XX J., 3/ B. C., bytom V.-L. XX, XXX XX V.-L., 4/ N. Z., bytom V.-L. XX, XXX XX V.-L., 5/ B. P., bytom B. XXX/XX, XXX XX C. O., 6/ A. Z., bytom O. XXXX/XX.Q., XXX XX . J., 7/ C. C., bytom V.-L. XX, XXX XX. V.-L., o preskúmanie rozhodnutia žalovaného Xo-18/2020-Ko zo dňa 01.10.2020 - konajúc o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. 31S/135/2020-134 zo dňa 30. augusta 2022 - takto

rozhodol:

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta. II. Žalobcom v 1/ a 2/ rade sa priznáva nárok na náhradu trov kasačného konania. III. Ďalším účastníkom konania a žalovanému sa nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I. Administratívne konanie

rozhodnutím č. X-91/20 zo dňa 19.05.2020 (ďalej aj ako „prvostupňové rozhodnutie“) rozhodol podľa ustanovenia § 59 ods. 2 písm. a) zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (ďalej len „Katastrálny zákon“) tak, že opravil chybu v katastrálnom operáte v katastrálnom území V. tak, že v liste vlastníctva č. XXXX v časti „B - vlastník a iná oprávnená osoba“ zapísal duplicitnú vlastníčku Z. Z., rod. Z. v spoluvlastníckom podiele 5/192 s titulom nadobudnutia: D 795/86, PVZ 84/86. Ostatné údaje v liste vlastníctva č. XXXX ostali nezmenené.

nadobudnutia: Kúpna zmluva č. V 2870/02 - 155/04. Technickým podkladom tejto zmluvy bol geometrický plán č. 6/2002, v zmysle ktorého bola parcela registra C KN č. XXXX/X o výmere 450 m2 vytvorená z časti pozemkovoknižnej parcely č. XXX evidovanej v pozemkovoknižnej vložke č. XX v k. ú. L. a na LV č. XXXX v k. ú. V.. 3.

rod. Z., ktorej spoluvlastnícky podiel v rozsahu 5/192 však zostal neprededený. 4. Spracovateľ diela ZRPS riešil pozemnoknižnú parcelu č. XXX v diele ZRPS zápisom rozhodnutia o schválení ZRPS. Do katastra nehnuteľností bola táto parcela zaevidovaná na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie V. ako E KN parcely č. XXX/XX a XXX/XX. Vlastnícke právo bolo zaevidované v prospech podielových spoluvlastníkov, a to Q. J., Z. Z., P. Z. a O. Z..

katastra nehnuteľností. Do katastra nehnuteľností bola zapísaná po zápise ZRPS do katastra nehnuteľností pod poradovým číslom zmeny 155/04. Pod uvedeným poradovým číslom bola vykonaná aktualizácia údajov katastra nehnuteľností nasledovne: parcele registra E KN č. XXX/XX evidovanej na LV č. XXXX k. ú. V. v prospech nových podielových spoluvlastníkov bola zmenšená výmera o výmeru parcely C KN č. XXXX/X, a to o 450 m2, keďže v zmysle geometrického plánu č. 6/2002 bola táto parcela C KN registra vytvorená z časti pozemnoknižnej parcely č. XXX, ktorá zápisom ZRPS do katastra nehnuteľností bola vedená okrem iného aj ako parcela E KN č. XXX/XX. Na list vlastníctva č. XXXX k. ú.

6. Správny orgán prvého stupňa dospel z vyššie uvedených dôvodov k záveru, že zápisom Kúpnej zmluvy č. V 2870/02 do katastra nehnuteľností nemalo byť zrušené vlastnícke právo Z. Z., rod. Z. k predmetnej parcele v spoluvlastníckom podiele 5/192. Keďže na liste vlastníctva

rod. Z. (Z. Z. rod. Z. nebola účastníčkou tejto zmluvy), správny orgán prvého stupňa v zmysle § 59 ods. 2 písm. a) katastrálneho zákona na list vlastníctva č. XXXX k. ú. V. zaevidoval Z. Z., rod. Z. v spoluvlastníckom podiele 5/192 s titulom nadobudnutia D 795/86, PVZ 84/86 a zaevidoval ju ako duplicitnú vlastníčku. 7. Žalovaný rozhodnutím č. Xo-18/2020-Ko zo dňa 01.10.2020 na základe spoločného odvolania M. K. a T.. Y. K. podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku odvolanie zamietol a prvostupňové správne rozhodnutie potvrdil. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že

správnom rozhodnutí. Zápis bol vykonaný pod poradovým číslom zmeny 2/03. Až po zápise ZRPS v katastrálnom území V. do katastra nehnuteľností bola zapísaná Kúpna zmluva č. V 2870/02 na novovytvorený list vlastníctva č. XXXX v prospech M. K. a T.. Y. K. v spoluvlastníckom podiele 1/1 pod poradovým číslom zmeny 155/04.

V.. Z uvedeného vyplýva, že v katastri nehnuteľností sú zapísané dve listiny, ktoré preukazujú vlastnícke právo k tomu istému pozemku k parcele C KN č. XXXX/X, a to Kúpna zmluva č. V 2870/02 zapísaná pod poradovým číslom 155/04 v prospech M. K. a T.. Y. K. v celosti a zároveň uznesenie Štátneho notárstva v Žiline č. B 795/86 zapísané na list vlastníctva č. XXXX zápisom ZRPS pod poradovým číslom 2/03 v prospech Z. Z. v podiele 5/192.

V.. 9. Žalovaný tiež uviedol, že nemožno odvodzovať opravu chyby v katastrálnom operáte na základe D 795/86, pretože toto konanie už bolo pretrhnuté ďalším dedičským konaním, čiže ďalšou verejnou listinou D 866/87, teda je tu ďalšia verejná listina, na základe ktorej došlo k nadobudnutiu vlastníckeho práva a na základe tejto verejnej listiny už kataster nemôže zapísať predchádzajúcu verejnú listinu a zároveň tu bol ďalší zápis Kúpnej zmluvy č. V 2870/02. Predmetom osvedčenia č. D 866/87 nebol podiel 5/192 na pozemku pozemnoknižná parcela č. XXX, evidovaný pod B 35 v pozemnoknižnej vložke č. 19, preto sa nejedná o následnú listinu (následný právny úkon). Zároveň vlastnícke právo k podielu 5/192 Z. Z. nebolo predmetom Kúpnej zmluvy č. V 2870/02, preto bolo možné vykonať opravu chyby v katastrálnom operáte. Podiel Z. Z. nebol predmetom žiadnej ďalšej listiny, ktorá by bola zapísaná do katastra nehnuteľností, a ktorá by bránila vykonaniu opravy, tak ako to uvádzali žalobcovia.

II. Konanie na krajskom súde

11. Proti rozhodnutiu žalovaného - v spojení s prvostupňovým rozhodnutím - podali správnu žalobu žalobcovia, ktorí žiadali, aby krajský súd predmetné rozhodnutia zrušil a zároveň im priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%. 12. V žalobe namietali najmä to, že orgány verejnej správy na úseku katastra nehnuteľností nemôžu „určovať vlastníka, resp. či tu vlastnícke právo je alebo nie je“ prostredníctvom inštitútu opravy chyby v katastrálnom operáte podľa § 59 ods. 1 Katastrálneho zákona. Z vecného hľadiska namietali samotný podiel Z. Z., rod. Z. (5/192 z celku), keďže tento mal v podstate vzniknúť pri pochybení v písaní alebo počítaní jednotlivých podielov. V ďalších častiach žaloby žalobcovia špecifikovali, kde identifikovali pochybenia v rámci dedičských konaní, ktoré by mali spochybňovať spoluvlastnícky podiel Z. Z., rod. Z.. V súhrne majú za to, že vzniknutú situáciu spôsobila nedôslednosť Štátneho notárstva v Žiline, pričom žalobcovia by „nemali niesť negatívne následky takéhoto pochybenia“, a to v podobe obmedzenia ich vlastníckeho práva. 13. O podanej správnej žalobe Krajský súd v Žiline (ďalej aj ako „krajský súd“ alebo „správny súd“) rozhodol tak, že jej vyhovel, keď rozsudkom č. k. 31S/135/2020-134 zo dňa 30. augusta 2022 zrušil rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie (ďalej aj ako „napadnutý rozsudok“). Napadnutým rozsudkom rozhodol krajský súd aj o trovách konania. 14. V bodoch 1 a 2 napadnutého rozsudku správny súd opísal priebeh administratívneho konania (k tomu pozri aj čl. I tohto rozsudku) a v bodoch 3 až 9 zreprodukoval podanú správnu žalobu, resp. vyjadrenia účastníkov konania. Vlastné odôvodnenie rozsudku krajského súdu je v bodoch 15 až 25 napadnutého rozsudku.

úz. V. (vytvorenej z pôvodnej pozemkoknižnej parcely č. XXX, zapísanej v pozemkoknižnej vložke č. XX, kat. úz. V.). Vklad vlastníckeho práva v prospech žalobcov bol povolený dňa 09.10.2002. 16. Z dedičského rozhodnutia 2D 795/86-12 zo dňa 07.08.1986 po poručiteľovi W. Z. (nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX.) krajský súd zistil, že preberateľmi dedičstva sa stali Z. Z. a Z. Z., rod. Z. - obaja v rovnakom pomere. Predmetom dedenia boli - okrem iného - nehnuteľnosti zapísané v pozemkoknižnej vložke č. XX, k. ú. L. pod B XX, XX, XX, XX, XX a XX, čo vyplýva z výroku rozhodnutia, z ktorého krajský súd tento stav ustálil. 17. Ďalej z dedičského rozhodnutia D 866/87-35 zo dňa 14.12.1987 po poručiteľke Z. Z. (nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX) krajský súd zistil, že po uvedenej poručiteľke dedili pozemky zapísané v pozemkoknižnej vložke č. XX P. Z. (nar. XX.XX.XXXX) a O. Z. (nar. XX.XX.XXXX) - obaja v jednej polovici. Krajský súd doplnil, že predmetné dedičské rozhodnutie vo výroku vo vzťahu k dedenému majetku špecifikuje len čísla pozemkoknižných vložiek.

V súvislosti uvedenými dedičskými rozhodnutiami krajský súd uzavrel, že tieto neuvádzajú výšku dedených podielov, resp. že ich presné určenie je viazané na obsah pozemkovej knihy. 19. Napokon krajský súd doplnil, že v zmysle darovacej zmluvy zo dňa 03.04.1997 Z. Z. daroval svoj podiel zdedený po poručiteľovi W. Z. (k tomu pozri aj bod 16 tohto odôvodnenia) obdarovanému O. Z., nar. XX.XX.XXXX (k tomu pozri aj bod 17 tohto odôvodnenia).

21. Správny súd následne účastníkom konania prezentuje vybranú rozhodovaciu prax českých a slovenských súdnych autorít k inštitútu opravy chyby v katastrálnom operáte. Uvádza, že „Právne vzťahy nemôžu byť dotknuté na základe revízie údajov katastra opravou chýb v katastrálnom operáte ani obnovou katastrálneho operátu, pokiaľ zmena nie je doložená listinou.“. Poukazuje na to, že oprava chýb v katastrálnom operáte „slúži k uvedeniu údajov katastra do súladu s listinami založenými v zbierke listín.“ a že sa nejedná o prostriedok k rozhodovaniu o vecnej správnosti zápisu vecného práva k nehnuteľnostiam.

Krajský súd tiež uviedol, že oprava chyby v katastrálnom operáte sa aplikuje v prípade nesporovej opravy chyby, keďže v opačnom prípade by orgány katastra v jej rámci nepriamo riešili vlastnícke, resp. vecnoprávne spory.

Samotné plynutie času však v zásade nebráni realizácii zmeny informácií prostredníctvom inštitútu opravy chyby. Výnimkou by mohol byť iba prípad nesprávneho zápisu v prospech určitej fyzickej osoby alebo právnickej osoby, od vykonania ktorého uplynulo 10 rokov, a uplynutie tohto času by mohlo objektívne vyvolať spor ohľadne právnych vzťahov k dotknutej nehnuteľnosti z hľadiska inštitútu vydržania vlastníckeho práva alebo vecného bremena k danej nehnuteľnosti podľa § 134 ods. 1, § 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka (Fečík, M., Jakubáč, R. Katastrálny zákon. Komentár. 1. vydanie. Bratislava : C. H. Beck, 2021, s. 838).

24. Podľa krajského súdu, takýto záver zjavne nezodpovedá podstate a obsahu dedičského rozhodnutia po Z. Z. vydaného v konaní D 866/87. Pokiaľ by aj došlo k istému pochybeniu pri vyhotovení výroku dedičského rozhodnutia, podľa názoru správneho súdu nešlo o chybu, ktorú by bolo možné opraviť podľa § 59 Katastrálneho zákona. Z hľadiska hodnotenia uvedeného rozhodnutia vydaného v dedičskom konaní po poručiteľke Z. Z. je nutné prihliadať aj na historický kontext vydania konkrétneho rozhodnutia a iné kvalitatívne štandardy kladené na súdne a iné rozhodnutia príslušných orgánov (napríklad ako uvádza súd v odseku 17, kde sa vo výroku dedičského rozhodnutia neuvádza ani označenie katastrálneho územia).

Pokiaľ obsah sporného dedičského rozhodnutia vyvoláva nejasnosti a nie je zrejmé, či obsahuje chybu v písaní alebo išlo vyslovene o opomenutie zahrnutia časti majetku do dedičstva, potom je nutné konštatovať neprípustnosť postupu podľa § 59 Katastrálneho zákona.

III. Kasačná sťažnosť žalovaného a vyjadrenia k nej

V tejto súvislosti sťažovateľ osobitne namietal záver krajského súdu, že právnym základom pre uskutočnenie opravy chyby v katastrálnom operáte mala byť chyba v dedičskom rozhodnutí po Z. Z. - ako to uvádza krajský súd v bode 20 napadnutého rozsudku.

28. Poukázal na to, že ZRPS v katastrálnom území V. riešil PKP parcelu č. XXX evidovanú v PKV č. XX, k. ú. L. tak, že bola zapísaná na LV č. XXXX, k. ú. V., ako parcely registra C KN č. XXX/XX a č. XXX/XX, v prospech vlastníkov: Q. J. v spoluvlastníckom podiele 1/2, Z. Z. v spoluvlastníckom podiele 5/192, P. Z. v spoluvlastníckom podiele 43/384 a O. Z. v spoluvlastníckom podiele 139/384. zápis bol vykonaný pod poradovým číslom zmeny 2/03. Až po zápise ZRPS v katastrálnom území V. do katastra nehnuteľností (po zápise pozemkov, parciel registra C KN číslo XXX/XX a číslo XXX/XX na LV č. XXXX v prospech jednotlivých spoluvlastníkov), bola zapísaná kúpna zmluva číslo V 2870/02 na novovytvorený LV č. XXXX (parcela registra CKN č. XXXX/X bola vytvorená z časti PKN parcely č. XXX) v prospech M. K. a T.. Y. K. v podiele 1/1, pod poradovým číslom zmeny 155/04. 29. Šťažovateľ v kasačnej sťažnosti osobitne upozornil na to, že Z. Z. bola na základe zápisu ZRPS v k. ú. V. riadne zapísaná na LV č. XXXX (ako spoluvlastníčka pôvodného pozemku

30. Sťažovateľ má za to, že postupoval v súlade so zákonom (§ 59 Katastrálneho zákona), pretože údaje katastra po zápise kúpnej zmluvy č. V 2870/02 sú v rozpore s verejnou listinou, a to konkrétne so ZRPS v k. ú. V. zapísaným do katastra nehnuteľností pod poradovým číslom

V., zapísaným pod PVZ č. X/XX. 32. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností sťažovateľ navrhol, aby kasačný súd napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 33. Ku kasačnej sťažnosti žalovaného sa vyjadrili žalobcovia podaním zo dňa 12.12.2022, v ktorom poukazujú na to, že kasačná sťažnosť žalovaného neobsahuje jednu z podstatných náležitostí predpísaných zákonom, a to uvedenie dátumu kedy bol napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi. V tejto súvislosti poukazuje na to, že je daný dôvod na odmietnutie kasačnej sťažnosti. 34. Žalobcovia obdobne namietajú, že sťažovateľ nevyhovel ani tej zákonnej požiadavke, podľa ktorej, ak tento namieta nesprávne právne posúdenie veci krajským súdom, je potrebné, aby konkrétne špecifikoval príslušnú právnu otázku a uviedol, prečo krajský súd zaujal nesprávny právny názor na jej riešenie. V tejto súvislosti poukázali žalobcovia na rozhodovaciu prax kasačného súdu, a to v tom zmysle, že nie je možné ponechať na kasačný súd, aby si

Majú za to, že argumentácia sťažovateľa obsiahnutá v podanej kasačnej sťažnosti je nespôsobilá preukázať, že „správny súd naplnil sťažnostný bod podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP, a jednak žalovaný len opakovane interpretoval svoju právnu argumentáciu z konania pred krajským súdom.“

Sťažovateľ ani neargumentoval svojím právnym názorom vysloveným vo svojom rozhodnutí a rovnako explicitne neuviedol, v čom spočíva nesprávnosť interpretácie právnej normy správneho súdu. Žalobcovia majú v súhrne za to že podaná kasačná sťažnosť "postráda akékoľvek rácio a bola

38. V závere vyjadrenia žalobcovia uvádzajú, že podanie kasačnej sťažnosti zo strany žalovaného predstavuje "tendenčný postup s cieľom oddialiť právoplatnosť správneho súdu". Navrhujú, aby túto súd zamietol a žalobcom priznal náhradu trov konania v konaní o kasačnej sťažnosti v rozsahu 100%.

XXX. 40. Podaním zo dňa 18.12.2022 sa ku kasačnej sťažnosti žalovaného vyjadrila ďalšia účastníčka konania - C. C., ktorá v predmetnom vyjadrení opisuje priebeh dedičských konaní súvisiacich s vecou, cituje vybrané časti z napadnutého rozsudku krajského súdu a v závere uvádza, že sa s týmto rozsudkom v plnom rozsahu stotožňuje. Z tohto dôvodu žiada, aby kasačný súd podanú kasačnú sťažnosť odmietol, prípadne zamietol. Odmietnutie kasačnej sťažnosti viaže účastníčka konania na ustanovenie § 445 ods. 1 SSP v spojení s § 459 písm. e) SSP. Poukazuje na to, že sťažovateľ nedostatočným spôsobom vymedzil kasačný dôvod, tak ako to predpokladá § 440 ods. 1 SSP.

IV. Konanie na Najvyššom správnom súde Slovenskej republiky

42. Kasačný súd preskúmal rozsudok krajského súdu v medziach sťažnostných bodov (§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm. c), ods. 2 SSP), pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 2 písm. a) SSP) a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 a ods. 2 SSP), vo veci v zmysle § 455 SSP nenariadil pojednávanie, deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke najvyššieho správneho súdu www.nssud.sk podľa § 137 ods. 4 SSP v spojení s § 452 ods. 1 SSP - a po neverejnej porade senátu jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je nedôvodná.

Prvá veta kasačnej sťažnosti žalovaného totiž obsahuje výslovné vymedzenie dátumu, kedy mal byť žalovanému doručený rozsudok krajského súdu („Dňa 30.09.2022 bol Okresnému úradu Žilina, odboru opravných prostriedkov .

46. Tak ako to vyplýva z čl. III tohto rozsudku, kasačný súd bol schopný identifikovať, v čom vidí žalovaný nesprávne právne posúdenie veci krajským súdom (k tomu pozri napr. body 25 a 27 tohto rozsudku vyššie), ako aj to, aký výklad ustanovenia § 59 Katastrálneho zákona považuje sťažovateľ za správny (k tomu pozri napr. body 28 až 31 tohto rozsudku vyššie). Ak žalobca namietal, že sťažovateľ len zopakoval argumentáciu, ktorú skôr prezentoval v rámci konania pred krajským súdom, tomuto postupu žalovaného nemôže kasačný súd nič vytknúť. Sťažovateľ totiž tak neurobil „len“ poukázaním na svoje podanie pred správnym súdom, ale svoj právny názor na vec odprezentoval výslovne pre účely kasačného konania, a to tak, že ho inkorporoval do kontextu rozsudku krajského súdu.

48. Vzhľadom na uvedené, kasačný súd pristúpil k preskúmaniu správnosti meritórnej argumentácie sťažovateľa tak, ako je táto zhrnutá v čl. III tohto rozsudku. Táto sa v princípe odvíja od toho, že podľa krajského súdu orgány verejnej správy mali uskutočniť opravu chyby v katastrálnom operáte na základe chýb v dedičských osvedčeniach relevantných pre súdenú

Kasačný súd sa dôkladne oboznámil s napadnutým rozsudkom krajského súdu, pričom dospel k záveru, že námietke sťažovateľa nie je možné prisvedčiť a kasačnú sťažnosť je potrebné zamietnuť. Akokoľvek brojil kasačný sťažovateľ proti tomu, že krajský súd mal vo veci nesprávne skúmať zákonnosť opravy chyby v katastrálnom operáte cez prizmu chýb dedičských rozhodnutí a ich interpretácie pre účely uplatnenia § 59 Katastrálneho zákona, z napadnutého rozsudku ako celku je zrejmé, že súd vec právne posudzoval komplexne a v súlade s aktuálnou rozhodovacou praxou kasačného súdu.

Z.. Následne v bode 17 rozsudku krajský súd stručne sumarizuje dedičského konanie po Z. Z., rod. Z. (D 866/87), po ktorej nehnuteľnosti dedili P. Z. a O. Z., pričom práve v rámci tohto dedenia malo dôjsť k tomu, že sporný pozemok, resp. spoluvlastnícky podiel 5/192-ín k celku nemal byť predmetom dedenia po Z. Z.. Krajský súd v rozsudku uviedol, že toto rozhodnutie (D866/ 87) vo výroku vo vzťahu k dedenému majetku špecifikuje len čísla pozemnoknižných vložiek (dokonca bez označenia katastrálneho územia) a v odôvodnení rozhodnutia sa nachádzajú čísla parciel a poradové čísla časti B zápisu v pozemnoknižnej vložke. Napokon krajský súd dodal, že ani jedno zo spomínaných dedičských rozhodnutí neuvádza výšku dedených podielov, ich presné určenie je viazané na obsah pozemkovej knihy.

52. Vo vzťahu k samotným dedičským listinám a (prípadným) pochybeniam v dedičských konaniach krajský súd uviedol, že tieto nemôžu byť reparované aplikáciou inštitútu opravy chyby v katastrálnom operáte (bod 24 napadnutého rozsudku) - „V dedičskom konaní po poručiteľke Z. Z. podľa názoru správnych orgánov nebol prededený podiel na pozemku v rozsahu 5/192, ktorá skutočnosť však vyplýva len z odôvodnenia dedičského rozhodnutia vydaného v konaní D 866/87 (odsek 17 tohto rozsudku). Pokiaľ samotný výrok neobsahoval vôbec označenie častí B dotknutej pozemnoknižnej vložky, potom by bolo možné ad absurdum konštatovať, že po uvedenej poručiteľke nedošlo k žiadnemu dedeniu a všetky nehnuteľnosti v jej vlastníctve musia byť predmetom osobitného konania o novoobjavenom majetku.

53. Okrem poskytnutia justičnej interpretácie skutkových a právnych okolností veci, krajský súd poukázal aj na to, že oprava chyby v katastrálnom operáte má v zásade nesporovú povahu. Adresne pritom uviedol, že pokiaľ „obsah sporného dedičského rozhodnutia vyvoláva nejasnosti a nie je zrejmé, či obsahuje chybu v písaní alebo išlo vyslovene o opomenutie zahrnutia časti majetku do dedičstva, potom je nutné konštatovať neprípustnosť postupu podľa § 59 katastrálneho zákona.“ (bod 24 rozsudku krajského súdu, posledná veta).

Z administratívneho spisu je však zrejmé, že v prejednávanom prípade o nespornú vec nejde. 55. Obdobný reštriktívny prístup k aplikácii opravy chyby v katastrálnom operáte vyplýva aj z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 6Sžo/126/2008, zo dňa 18. februára 2009 - „Všetky údaje o právnych vzťahoch k nehnuteľnosti zapísané v katastri, o ktorých oprávnený tvrdí, že nezodpovedajú súčasnému právnemu stavu, že k ich zápisu došlo bez platného právneho dôvodu, že boli zápisom v katastri vo svojich právach ukrátení, zbavení možnosti s nehnuteľnosťou nakladať alebo k nej vykonávať iné právo a vyžadujú preto zmenu zápisu v katastri, nemožno odstrániť opravou chyby alebo zmenou zápisu postupom podľa § 59 katastrálneho zákona.“

57. Napokon je vo veci relevantný aj rozsudok najvyššieho správneho súdu - sp. zn. 8Sžrk/ 11/2020, zo dňa 21. apríla 2022, v ktorom sa tento stotožnil s názorom správnych orgánov, že inštitútom opravy chyby v operáte podľa príslušných ustanovení katastrálneho zákona nie je možné meniť právny stav k nehnuteľnostiam tak, že sa tým vstupuje do súkromnoprávnej sféry, resp. do vecných práv fyzických a právnických osôb. Je nesporné, že ak po zápise vlastníckeho práva k príslušnému pozemku v prospech žalobcov (1/1) došlo opravou chyby v katastrálnom operáte (podľa § 59 Katastrálneho zákona) k zápisu (novej) podielovej vlastníčky k predmetnej nehnuteľnosti na relevantný list vlastníctva, tento zápis predstavuje zásah do právnej sféry

58. Kasačný súd napokon uvádza, že i podpornú argumentáciu krajského súdu uvedenú v bode 23 napadnutého rozsudku v spojení s bodom 25, považoval za primeranú a akceptovateľnú. Platí totiž, že aj keď samotné plynutie času bez ďalšieho v zásade neovplyvňuje možnosť vykonania opravy chyby v katastrálnom operáte (okrem § 59 ods. 2 písm. e) Katastrálneho zákona), výnimkou z tohto pravidla by mohol byť „iba prípad nesprávneho zápisu v prospech určitej fyzickej osoby alebo právnickej osoby, od vykonania ktorého uplynulo 10 rokov a uplynutie tohto času by mohlo objektívne vyvolať spor ohľadne právnych vzťahov v dotknutej nehnuteľnosti z hľadiska inštitútu vydržania vlastníckeho

59. Záverom je potrebné doplniť, že toto rozhodnutie kasačného súdu (v spojení s rozsudkom krajského súdu) žiadnym spôsobom nekonzumuje iné práva dotknutých účastníkov konania domáhať sa ochrany svojich práv ďalšími právnymi nástrojmi, ktoré im právny poriadok

súd uložil. 61. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom kasačného súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 463 SSP a § 139 ods. 4 prvá veta SSP) Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.