4Svk/3/2024

. Priebeh administratívneho konania 1. Okresný úrad Čadca, odbor starostlivosti o životné prostredie vydal dňa 02. júla 2021 rozhodnutie č. OU-CA-OSZP-2021/006322-015, ktorým ako príslušný orgán štátnej správy podľa § 1 a § 5 zákona č. 525/2003 Z. z. o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a správny orgán podľa § 1 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „správny poriadok“) v spojení s § 56 písm. b) zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákon EIA“), rozhodol podľa § 29 ods. 11 zákona EIA a § 46 a § 47 správneho poriadku, po vykonaní zisťovacieho konania pre navrhovanú činnosť „Prevádzka MONTÁŽA, s.r.o. - zariadenie na zber nie nebezpečných odpadov“ navrhovateľa MONZÁŽA, s.r.o. tak, že navrhovaná činnosť, ktorá sa bude realizovať v katastrálnom území M. O. M., na parcele č. KN-C XXXX/XXX, XXXX/XXX, sa nebude posudzovať podľa zákona EIA.

2. Okresný úrad Žilina, odbor opravných prostriedkov, ako príslušný odvolací orgán podľa § 4 ods. 2 a 4 zákona č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v spojení s § 58 ods. 1 správneho poriadku (ďalej aj ako „žalovaný“), rozhodol dňa 24. novembra 2021 č. OU-ZA-OOP3-2021/034534-002 tak, že zamietol odvolanie Združenia domových samospráv, o. z., so sídlom Rovniankova 1667/ 14, 851 02 Bratislava, IČO: 31820174 (ďalej aj ako „žalobca“) a potvrdil prvostupňové

Taktiež zverejnil zámer navrhovanej činnosti na webovom sídle MŽP SR, zároveň na mestskom webovom sídle, a v uvedenej tabuli zverejnil informáciu pre verejnosť v súlade s § 24 ods. 1 zákona EIA. Svoje súhlasné písomné stanovisko na prvostupňový orgán doručilo Ministerstvo životného prostredia SR, sekcia obehového hospodárstva, odbor odpadového hospodárstva, Okresný úrad Čadca, odbor starostlivosti o životné prostredie, úsek štátnej vodnej správy a Regionálny úrad verejného zdravotníctva do sídlom v Čadci, ktorý upozornil na povinnosť rešpektovania a dodržiavania platnej legislatívy vychádzajúcej zo zákona č. 355/ 2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia v znení neskorších predpisov a

4. Listom zo dňa 28. mája 2021 bolo verejnosťou (žalobcom) v zmysle §?24 ods.?3 zákona EIA doručené písomné stanovisko k?zámeru podľa §?23 ods.?4 tohto zákona. Žalobca v stanovisku uviedol, že v?zmysle §?24 ods.?2 zákona EIA mu vyplýva postavenie dotknutej verejnosti, resp. účastníka v?povoľovacom konaní. Poukazujúc na účel zákona EIA žiadal, aby vydané rozhodnutie opísalo a?zrozumiteľne vysvetlilo priame a?nepriame vplyvy na životné prostredie, objasnilo a?preanalyzovalo jednotlivé varianty a?určilo environmentálne opatrenia a?právne záväzným spôsobom ich ukotvilo pre nasledujúce povoľovacie procesy.

Verejnosť bola pritom informovaná primeraným spôsobom prostredníctvom zverejnenia a?odôvodneného písomného stanoviska. 6. Žalovaný v?odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na účel zisťovacieho konania, ako aj to, že z?ust. §?29 ods.?3 zákona EIA vyplýva povinnosť správneho orgánu pri rozhodovaní vychádzať primárne z?kritérií podľa prílohy č.?8 zákona EIA a?prihliadať aj na urobenú ústnu konzultáciu podľa §?23 ods.?4 zákona EIA. Mal za to, že uvedené v?žiadnom prípade nemôže posunúť do roviny absolútnej prednosti dotknutej verejnosti voči navrhovaným podmienkam. Stanovenie jednotlivých podmienok na zmiernenie vplyvov na životné prostredie je v?dispozícii správneho orgánu, pričom na doručené stanoviská a?podmienky v?nich uvedené prihliadal najmä vo vzťahu k?ich vyhodnoteniu, účelnosti a?relevantnosti pre konkrétny

Poukázal na to, že vyhodnocujúce sú tie pripomienky, ktoré sú doručené v?súlade so zákonom EIA, v?zákonom stanovenom rozsahu a?obsahujú zákonom predpísané náležitosti. Z?ust. §?29 ods.?10 zákona EIA vyplýva povinnosť, nie iba možnosť, t. ?j. je na úvahe správneho orgánu, či je potrebné v?prerokovanej veci si vyžiadať k?zámeru alebo oznámeniu o?zmene navrhovanej činnosti od navrhovateľa doplňujúce informácie. Všetky postupy boli prvostupňovým orgánom vykonané v súlade s Aarhuským dohovorom a verejnosti bolo umožnené presadzovať svoje práva a záujmy a bola dostatočne oboznámená so stavom životného prostredia. 7. Žalovaný na záver uviedol, že sa stotožnil s posúdením navrhovanej činnosti prvostupňovým orgánom s tým, že v konaní nezistil také porušenie hmotného alebo procesného práva, pre ktoré by bolo potrebné jeho rozhodnutie zrušiť alebo zmeniť, a preto prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

8. Žalobca podal proti rozhodnutiu žalovaného č. OU-ZA-OOP3-2021/034534-002 zo dňa 24. novembra 2021 správnu žalobu o preskúmanie jeho zákonnosti. V správnej žalobe žalobca namietal najmä to, že správne orgány v konaní podľa zákona EIA a súvisiacich právnych predpisov nepostupovali dostatočne dôsledne a konzistentne. Podľa žalobcu sa náležite nevyhodnotili pripomienky dotknutej verejnosti, neboli zavedené záväzné environmentálne opatrenia na minimalizáciu negatívnych vplyvov na životné prostredie (hoci podľa žalobcu vyplývajú z §?20a zákona EIA), a správne orgány zároveň opomenuli právnu úpravu týkajúcu sa ochrany životného prostredia, čím došlo k porušeniu ústavných práv a princípov účasti verejnosti (vrátane Aarhuského dohovoru a Charty základných práv EÚ). Žalobca tiež vytýkal, že nebola zabezpečená dostatočná participácia verejnosti, a že sa správny orgán náležite nevysporiadal s pripomienkami, ktoré sa týkali predovšetkým ochrany vôd, biodiverzity a realizácie opatrení podľa programu odpadového hospodárstva SR. Rovnako poukazoval na

Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej aj ako „správny súd“) rozsudkom č. k. ZA-30S/ 12/2022 zo dňa 28. septembra 2023 (napadnutým predmetnou kasačnou sťažnosťou) žalobu zamietol a návrhu žalobcu na položenie prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru EÚ správnym súdom nevyhovel. O trovách rozhodol tak, že žalobcovi a ďalším účastníkom konania 1/ a 2/ sa trovy nepriznávajú.

11. Správny súd ďalej uviedol, že predložený zámer a rozhodnutia orgánov verejnej správy prvého stupňa boli vypracované v súlade s príslušnými environmentálnymi predpismi. Podľa zistení zo správneho konania boli pri posudzovaní navrhovanej činnosti zohľadnené jej priame aj nepriame vplyvy na životné prostredie, vrátane možných dosahov na vodné zdroje a kvalitu ovzdušia. Prvostupňový orgán náležite reagoval na pripomienky žalobcu, keď vyhodnotil, že navrhovaná činnosť nevyžadovala ďalšie stavebnotechnické zásahy a bola realizovaná v priemyselnej zóne, kde sa nepredpokladali neprimerané vplyvy na vegetáciu ani na zdravie obyvateľov. V rámci zmierňujúcich opatrení boli stanovené povinnosti najmä v oblasti kontrol technického stavu zariadení a dopravných prostriedkov, znižovania prašnosti a vypracovania bezpečnostných predpisov. Osobitne sa poukázalo na zabezpečenie technologických prvkov, aby sa predišlo únikom nebezpečných látok do povrchových a podzemných vôd. Ďalej sa zohľadnilo, že navrhovaná činnosť bola prínosná aj z hľadiska environmentálne vhodného nakladania s rôznymi druhmi odpadov. Správny súd konštatoval, že spomenuté opatrenia boli

Pri žalobnom dôvode venujúcom sa odôvodnenosti stanoviska podaného verejnosťou správny súd uvádza, že pripomienky vznesené zo strany žalobcu boli už jednak riešené v zámere navrhovanej činnosti a ich dodržiavanie vyplýva priamo zo zákona, resp. už boli premietnuté do výroku rozhodnutia, keď bolo prihliadnuté na stanoviská doručené k zámeru od zainteresovaných subjektov. 13.

aby v záujme čo najefektívnejšieho naplnenia jeho účelu v konaní formuloval jednotlivé pripomienky jasne, konkrétne a so zohľadnením osobitostí posudzovaného zámeru. Iba tak mohol spochybniť správnosť vyhodnotenia reálnych vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie dotknutými orgánmi a docieliť prípadné premietnutie svojich návrhov či opatrení do výrokovej časti rozhodnutia. Ako už bolo uvedené, pokiaľ orgán verejnej správy považoval tieto pripomienky za dostatočne nekonkrétne a z hľadiska zákonných predpokladov neopodstatnené, tak ich aj vyhodnotil ako neopodstatnené. Správny súd pri preskúmaní tejto otázky zistil, že nebola preukázaná ich opodstatnenosť.

15. Príslušná legislatíva podľa správneho súdu ukladala orgánu verejnej správy povinnosť vyhodnotiť aj negatívne vplyvy navrhovanej činnosti a prijať potrebné zmierňujúce opatrenia podľa § 29 ods. 13 zákona EIA. Správny súd však zdôraznil, že žalobca sa dožadoval zapracovania opatrení na zmiernenie negatívneho vplyvu bez toho, aby uviedol konkrétny negatívny vplyv navrhovanej činnosti, pričom medzi prijatými opatreniami a negatívnym vplyvom musí byť príčinná súvislosť. 16. Žalobca mal podľa správneho súdu možnosť v stanovenej lehote oboznámiť sa s podkladmi pre vydanie rozhodnutia, keďže bol listom zo dňa 15. júna 2021 prvostupňovým orgánom riadne oboznámený s ukončením zisťovacieho konania a zároveň bol poučený aj o možnosti vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia a spôsobu ich zistenia, vrátane možnosti navrhnúť ich doplnenie. Na základe vyššie uvedeného preto správny súd vyslovil názor, že nedošlo k porušeniu jeho procesného práva ako účastníka konania v zmysle § 33 ods. 2 správneho poriadku. 17.

18. Podľa správneho súdu bol postup správneho orgánu v súlade so správnym poriadkom, v záujme čo najúplnejšieho zistenia skutkového stavu veci a zachovania procesných práv účastníka administratívneho konania. To, že žalobca sa v lehote k podkladom rozhodnutia nevyjadril a nevyužil inštitút nazretia do administratívneho spisu, je inou otázkou, z ktorej nemožno vyvodiť záver v neprospech orgánu verejnej správy, ktorý neuprel účastníkovi konania právo podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku. Žalobca tým, že nevyužil možnosť vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, nielenže neprejavil aktívny postoj a skutočný záujem na výsledku konania, ale sám vytvoril predpoklad pre plynulé konanie bez prieťahov a jeho účasť na ochrane životného prostredia sa tak efektívne nenaplnila. V preskúmavanej veci si správny orgán splnil svoju povinnosť a zariadil administratívne konanie tak, že boli dostatočne zhromaždené podklady pre rozhodnutie, pričom bolo možné podať svoje námietky v stanovenej lehote.

V danej veci bol zo strany orgánu verejnej správy uvedený postup zachovaný. Aj s poukazom na uvedené nebolo možné konštatovať porušenie práva na prístup k informáciám o životnom prostredí. 20. Ako nedôvodný vyhodnotil správny súd aj žalobný návrh týkajúci sa neumožnenia žalobcu zúčastniť sa konzultácie, t. j. ohlásenom tvrdenom nesprávnom postupe podľa § 63 zákona EIA. Z hľadiska cieľa konzultácie malo byť vzájomné oboznámenie a spresnenie údajov rozhodnutia medzi žalobcom a orgánom verejnej správy, čo však nebolo možné plnohodnotne realizovať, ak žalobca dostatočne nešpecifikoval, akým spôsobom by tento úkon mohol prispieť k upresneniu posudzovania vplyvov na životné prostredie. Je zrejmé, že z obsahu predložených odborných stanovísk vyplýva súlad navrhovanej činnosti s príslušnými právnymi predpismi pre danú oblasť. Žalobca tým, že nepreukázal opodstatnenosť potreby osobitných konzultácií, nezaložil dôvody na záver o porušení svojich procesných práv.

Takéto zopakovanie administratívneho konania by bolo neúčelné a nehospodárne. 22. Povinnosťou žalobcu bolo podľa § 182 bod 1 písm. c) zákona č. 160/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej aj ako „SSP“) uviesť žalobné body, teda skutkové a právne dôvody, pre ktoré sa domnieval, že rozhodnutie napadnuté žalobou je nezákonné. V procese súdneho prieskumu správny súd posudzuje, či tie tvrdenia sú opodstatnené. Správny súd postupuje v rozsahu a z dôvodov uvádzaných v žalobe v zmysle § 134 ods. 1 SSP, teda skúma len vecne a je limitovaný dispozičnou zásadou. Správny súd nie je oprávnený a ani nemôže za žalobcu vyhľadávať dôvody nezákonnosti, ani nahrádzať skúmanie činností absentujúcej aktivity žalobcu. Na uvedené preto implicitne reflektuje aj ustanovenie § 135 ods. 1 SSP.

rozhodnutia musí spĺňať zákonné náležitosti v zmysle § 74 ods. 3 správneho poriadku, pričom v tomto prípade aj podľa § 20a, § 29 ods. 3 a § 29 ods. 13 zákona EIA.

III. Kasačná sťažnosť a vyjadrenie

29. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti tvrdil, že došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu vyhodnotenia správneho orgánu o neexistencii akéhokoľvek zhoršenia stavu životného prostredia zámerom, keďže takéto tvrdenie nie je podložené administratívnym spisom a ani z neho nevyplýva.

31. Správny súd podľa sťažovateľa nesprávne posúdil najmä ustanovenie § 46 správneho poriadku, v zmysle ktorého musí byť rozhodnutie správneho orgánu zosúladené aj s inými právnymi predpismi. Nesprávnym výkladom právnych predpisov bez zohľadnenia iných relevantných právnych predpisov, ktoré sú právnymi predpismi vyššej právnej sily dospel správny súd podľa sťažovateľa k nesprávnym záverom. Ďalej správny súd nesprávne vyhodnotil, ktorý subjekt disponuje podľa § 63 zákona EIA využitím právneho prostriedku konzultácie. Podľa sťažovateľa je zrejmé, že znenie § 63 zákona EIA jednoznačne ukladá právny prostriedok konzultácie verejnosti, a nie správnemu orgánu. Sťažovateľ má preto za to, že nevykonaním konzultácie došlo k protiprávnemu konaniu zo strany správneho orgánu. Žalobca nemal povinnosť podľa jeho tvrdení zdôvodňovať využitie právneho prostriedku konzultácie, pričom takáto povinnosť mu udelená spôsobuje šikanózne zbytočné zaťažovanie účastníka konania. 32.

33. Sťažovateľ tvrdil, že jeho pripomienky aj odvolacie námietky boli relevantné a zároveň korektné. Jednou z týchto pripomienok bolo aj podľa § 12 zákona č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí (ďalej aj ako „zákon o životnom prostredí“) aplikovanie konkrétnych kritérií pri posudzovaní či neposudzovaní vplyvov na životné prostredie a používanie hmotnoprávnych noriem osobitných zákonov pri vyhodnocovaní týchto vplyvov na životné prostredie.

Podľa Ústavného súdu SR nie je úlohou správneho súdu chrániť kabinetný výkon zverenej verejnej moci na strane žalovaného správneho orgánu pred verejnou kontrolou jeho pochybení. Sťažovateľ následne uviedol, že podľa jeho názoru správny súd chránil kabinetný výkon verejnej moci, keďže uprednostnil ekonomické záujmy vedľajšieho účastníka pred oprávnenými záujmami žalobcu (právna ochrana životného prostredia).

35. Správne súdy podľa sťažovateľa rozhodovali neúmerne dlho, a z toho dôvodu boli rozhodnutia vydané diskriminačne s cieľom definitívne ukončiť predmetné spory, čím došlo k dopusteniu sa šikanózneho správania. 36. Sťažovateľ namietal, že odôvodnenie v napadnutom rozsudku nebolo správne z dôvodu správnej úvahy, ktorá neobsahovala zákonom predpokladané zložky, a to vecné vyhodnotenie a právne posúdenie. Napadnutý rozsudok podľa sťažovateľa obsahoval iba vecné vyhodnotenie, čo malo za následok nemožnosť založenia správnej žaloby na konkrétnych porušeniach hmotnoprávnych predpisov. Správny súd ďalej nemôže podľa sťažovateľa zamietnuť správnu žalobu pre nedostatok žalobných dôvodov, ak podstatou žaloby je nepreskúmateľnosť rozhodnutia správneho orgánu pre nedostatok dôvodov. 37. Najvyšší správny súd má podľa sťažovateľa povinnosť v prípade nejasností pri aplikácii práva Európskej únie podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie požiadať Súdny dvor Európskej únie o vydanie predbežného nálezu v otázkach, ktoré sa týkajú výkladu zmlúv. Preto v kasačnej sťažnosti sťažovateľ dáva žiadosť z dôvodu absencie eurokonformného výkladu aplikácie práva v oblasti posudzovania vplyvov na životné prostredie podľa zákona EIA, Smernice EIA a Aarhuského dohovoru. 38. Sťažovateľ v závere kasačnej sťažnosti navrhuje, aby kasačný súd zrušil napadnutý

rozsudok

a vrátil vec na ďalšie konanie. Žiada tiež priznať náhradu trov konania v plnej výške voči žalovanému. O výške trov má rozhodnúť najvyšší správny súd samostatným uznesením. 39. Ku kasačnej sťažnosti sa vyjadril ďalší účastník 1 podaním zo dňa 11. decembra 2023. Vo vyjadrení uviedol, že považuje kasačné dôvody za účelové, siahodlhé, všeobecné, neustále sa opakujúce a bez akýkoľvek nových skutočností. Účel správneho súdnictva nepredstavuje povinnosť posudzovania zákonnosti žalobcom predostretého právneho posúdenia veci a povinnosť zaoberať sa len úvahou a predstavou žalobcu, ako by mal orgán verejnej správy podľa jeho názoru postupovať, a aké rozhodnutie by mal vydať. Jeho úlohou je podľa primátora posudzovať postup orgánu verejnej správy a ním vydaného rozhodnutia, vrátane jeho úvahy pri rozhodovaní, či orgán verejnej správy postupoval v súlade s hmotnoprávnymi a procesnými predpismi, či v rozsahu tvrdení žalobcom v žalobe, sú postup a rozhodnutie zákonné alebo nezákonné. Ďalej sa má posúdiť, kedy sú a kedy nie sú splnené podmienky pre taký postup, aby nedochádzalo k umelému predlžovaniu konania, a aby bola zabezpečená dôsledná ochrana práv účastníka konania, ale aj dotknutej verejnosti. Ďalší účastník 1 poukázal na nezúčastnenie sa sťažovateľa, ako žalobcu, na vytýčenom pojednávaní (bez ospravedlnenia) na správnom súde, kde mohol vykonávať ním navrhnuté dôkazy, prezentovať svoje názory a argumentáciu. Na základe vyššieho uvedeného primátor uviedol, že sa plne stotožňuje s napadnutým rozsudkom, ako aj jeho dôvodmi a navrhol, aby najvyšší správny súd napadnutý

rozsudok

správneho súdu potvrdil.

40. Podľa čl. 44 ods. 1 a 2 Ústavy SR každý má právo na priaznivé životné prostredie. Každý je povinný chrániť a zveľaďovať životné prostredie a kultúrne dedičstvo. 41. Podľa § 22 ods. 1 zákona EIA ak ma´ bytˇ predmetom posudzovania vplyvov navrhovana´ cˇinnostˇ alebo jej zmena, navrhovatelˇ je povinny´ pred zacˇati´m povolˇovacieho konania k navrhovanej cˇinnosti alebo jej zmene dorucˇitˇ pri´slusˇne´mu orga´nu za´mer s na´lezˇitostˇami podlˇa odsekov 3 azˇ 5; za´mer je navrhovatelˇ povinny´ dorucˇitˇ pi´somne a elektronicky a za´rovenˇ vopred dohodnu´tˇ s pri´slusˇny´m orga´nom potrebny´ pocˇet pi´somny´ch vyhotoveni´ pre dotknute´ obce. Tu´to povinnostˇ navrhovatelˇ nema´, ak dorucˇil k navrhovanej cˇinnosti alebo jej zmene za´mer v priebehu zistˇovacieho konania podlˇa § 29.

ak ide o činnosť už posúdenú, povolenú, realizovanú alebo v štádiu realizácie, ak to vyplýva z rozhodnutia, ktoré je výsledkom zisťovacieho konania o posudzovaní jej vplyvov, f) zmena navrhovanej činnosti uvedenej v prílohe č. 8 časti B, ak ide o činnosť už posúdenú, povolenú, realizovanú alebo v štádiu realizácie a ide o zmenu, ktorá môže mať významný nepriaznivý vplyv na životné prostredie, ak to vyplýva z rozhodnutia, ktoré je výsledkom

chránených území, h) navrhovaná činnosť, na ktorú sa vzťahuje osobitný predpis o prevencii závažných priemyselných havárií, z dôvodu zohľadnenia cieľov prevencie závažných priemyselných havárií a obmedzovania ich následkov na zdravie ľudí, životné prostredie a majetok.

44. Podľa § 23 ods. 1 zákona EIA pri´slusˇny´ orga´n do siedmich pracovny´ch dni´ od dorucˇenia za´meru podlˇa § 22 zasˇle za´mer povolˇuju´cemu orga´nu, rezortne´mu orga´nu, dotknute´mu orga´nu a dotknutej obci. Pri´slusˇny´ orga´n zverejni´ bezodkladne prostredni´ctvom webove´ho si´dla ministerstva za´mer a ozna´menie o predlozˇeni´ za´meru, ktore´ obsahuje za´kladne´ u´daje o navrhovanej cˇinnosti a za´kladne´ u´daje o navrhovatelˇovi. Za´kladny´mi u´dajmi o navrhovanej cˇinnosti su´ na´zov, miesto realiza´cie, predmet cˇinnosti a za´kladny´mi u´dajmi o navrhovatelˇovi su´ na´zov, adresa alebo si´dlo navrhovatelˇa.

Za´mer musi´ bytˇ verejnosti spri´stupneny´ najmenej po dobu 21 dni´ od zverejnenia informa´cie o jeho dorucˇeni´. 46. Podľa § 23 ods. 4 zákona EIA rezortný orgán, povoľujúci orgán, dotknutý orgán a dotknutá obec doručia písomné stanoviská k zámeru príslušnému orgánu do 21 dní od jeho doručenia; ak sa nedoručí písomné stanovisko v uvedenej lehote, stanovisko sa považuje za

prihliadnuť. Dotknutý orgán je oprávnený uplatňovať pripomienky len v rozsahu svojej pôsobnosti a písomné stanovisko odôvodniť. 47. Podľa § 24 ods. 1 zákona EIA príslušný orgán informuje bezodkladne verejnosť na svojom webovom sídle, prípadne aj na svojej úradnej tabuli o a) tom, že navrhovaná činnosť alebo jej zmena podlieha zisťovaciemu konaniu, posudzovaniu vplyvov, konaniu podľa § 19 a o skutočnosti, že navrhovaná činnosť alebo jej zmena podlieha posudzovaniu vplyvov presahujúcich štátne hranice, ak ide o tento prípad, b) svojej právomoci na vydanie rozhodnutia k navrhovanej činnosti alebo jej zmene v zisťovacom konaní alebo v posudzovaní jej vplyvov a o povoľujúcom orgáne, c) tom, že od povoľujúceho orgánu a príslušného orgánu možno získať informácie o navrhovanej činnosti alebo jej zmene, ktorá je predmetom konania, d) povoleniach potrebných na realizáciu navrhovanej činnosti alebo jej zmeny, e) odbornom stanovisku podľa § 18 ods. 1 písm. g), zámere podľa § 22 a 23, rozsahu hodnotenia podľa § 30 a správe o hodnotení činnosti podľa § 31, f) čase, mieste a spôsobe, ktorým sa relevantné informácie sprístupnia verejnosti vrátane informácie o konaní verejného prerokovania,

48. Podľa § 24 ods. 2 zákona EIA dotknutá verejnosť má postavenie účastníka v konaniach uvedených v tretej časti a následne postavenie účastníka v povoľovacom konaní k navrhovanej činnosti alebo jej zmene, ak uplatní postup podľa odseku 3 alebo odseku 4, ak jej účasť v konaní už nevyplýva z osobitného predpisu. Na odôvodnené písomné stanoviská a pripomienky podané v konaní podľa tretej časti tohto zákona o ktorých už bolo rozhodnuté, sa nemusí prihliadať v povoľovacom konaní k navrhovanej činnosti.

49. Podľa § 24 ods. 3 zákona EIA verejnosť prejaví záujem na navrhovanej činnosti alebo jej zmene a na konaní o jej povolení podaním a) odôvodneného písomného stanoviska k zámeru podľa § 23 ods. 4, b) odôvodnených pripomienok k rozsahu hodnotenia navrhovanej činnosti alebo jej zmeny podľa § 30 ods. 8, c) odôvodneného písomného stanoviska k správe o hodnotení činnosti podľa § 35 ods. 2, d) odôvodneného písomného stanoviska k oznámeniu o zmene podľa § 29 ods. 9. 50. Podľa § 24 ods. 4 zákona EIA verejnosť má právo podať odvolanie proti rozhodnutiu o tom, či sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena má posudzovať podľa tohto zákona (ďalej len "rozhodnutie vydané v zisťovacom konaní"), alebo proti záverečnému stanovisku aj vtedy, ak nebola účastníkom zisťovacieho konania alebo konania o vydaní záverečného stanoviska alebo jeho zmeny. Za deň doručenia rozhodnutia sa pri podaní takého odvolania považuje pätnásty deň zverejnenia rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní podľa § 29 ods. 15 alebo záverečného stanoviska príslušným orgánom podľa § 37 ods. 6. Verejnosť podaním odvolania zároveň prejaví záujem na navrhovanej činnosti a na konaní o jej povolení. 51. Podľa § 29 ods. 1 zákona EIA ak ide o navrhovanú činnosť uvedenú v § 18 ods. 2, navrhovateľ je povinný pred začatím povoľovacieho konania k navrhovanej činnosti doručiť príslušnému orgánu písomne a elektronicky a) zámer s náležitosťami podľa § 22 ods. 4 a prílohy č. 9, ak má byť predmetom zisťovacieho konania navrhovaná činnosť alebo b) oznámenie o zmene navrhovanej činnosti vypracované podľa prílohy č. 8a, ak má byť predmetom zisťovacieho konania zmena navrhovanej činnosti. 52. Podľa § 29 ods. 2 zákona EIA príslušný orgán na základe zámeru alebo oznámenia o zmene navrhovanej činnosti vykoná zisťovacie konanie o posudzovaní navrhovanej činnosti k zámeru alebo k oznámeniu o zmene navrhovanej činnosti a rozhodne, či sa predmet zisťovacieho konania bude posudzovať podľa tohto zákona. 53. 57. Podľa § 29 ods. 3 zákona EIA ak sa rozhoduje o tom, či sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena bude posudzovať podľa tohto zákona, primerane sa použijú kritériá pre zisťovacie konanie uvedené v prílohe č. 10, pričom príslušný orgán prihliada aj na stanoviská podľa § 23 ods. 4. 54. 58. Podľa § 29 ods. 4 zákona EIA na zisťovacie konanie k zámeru sa vzťahujú primerane § 22 ods. 5 a 6, § 23 a § 53 ods. 3. 55. 59. Podľa § 29 ods. 6 zákona EIA príslušný orgán oznámenie o zmene navrhovanej činnosti, ktoré je v súlade s odsekom 1 písm. b), do troch pracovných dní po doručení a) zašle povoľujúcemu orgánu, dotknutému orgánu a dotknutej obci, b) zverejní na svojom webovom sídle. 56. Podľa § 29 ods. 11 zákona EIA výsledkom zisťovacieho konania je rozhodnutie vydané v zisťovacom konaní. 57. Podľa § 29 ods. 13 zákona EIA výroková časť rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní, okrem náležitostí ustanovených všeobecným predpisom o správnom konaní, obsahuje určenie, či sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena má posudzovať podľa tohto zákona. Ak ide o rozhodnutie, v ktorom sa určilo, že navrhovaná činnosť alebo jej zmena nepodlieha posudzovaniu podľa tohto zákona, výroková časť rozhodnutia obsahuje aj podmienky, ktoré eliminujú alebo zmierňujú vplyv na životné prostredie.

V. Posúdenie námietok kasačnej sťažnosti

64. Úlohou kasačného súdu bolo v zmysle dôvodov kasačnej sťažnosti subsumovaných pod ustanovenie § 440 ods. 1 písm. g) SSP podrobiť hodnoteniu právne posúdenie veci rozsudku správneho súdu opísaného v časti II odôvodnenia tohto rozhodnutia.

Uvedeným rozhodnutím boli zároveň uložené podmienky, ktoré eliminujú alebo zmierňujú vplyv navrhovanej činnosti na životné prostredie. Vo výrokovej časti rozhodnutia orgán verejnej správy prvého stupňa zároveň stanovil, že ak sa zistí, že skutočné vplyvy posudzovanej činnosti sú väčšie, ako sa uvádza v zámere, je ten, kto činnosť vykonáva, povinný zabezpečiť opatrenia na zosúladenie skutočného vplyvu s vplyvom uvedeným v zámere, a v súlade s podmienkami určenými v rozhodnutí o povolení činnosti podľa osobitných predpisov. 66. Žalobca postavil svoju kasačnú sťažnosť na tvrdení, že správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia medzi účastníkmi spornej otázky aplikácie zákona EIA.

68. Kasačná sťažnosť sťažovateľa bola do podstatnej miery formulovaná vo všeobecnej rovine, pričom jej značná časť nesmerovala adresne voči napadnutému rozsudku alebo preskúmavaným rozhodnutiam orgánov verejnej správy a súvis týchto námietok s predmetnou vecou nebol sťažovateľom kvalifikovane špecifikovaný.

Sťažovateľ vymenoval, čo správnemu súdu vytýka z hľadiska právneho posúdenia veci, konštatoval svoj nesúhlas s takýmto posúdením, avšak neuviedol žiadnu právne relevantnú argumentáciu, ktorou by dal právne posúdenie jednotlivých namietaných záverov napadnutých správnych rozhodnutí na pravú mieru obsahovo uchopiteľným spôsobom, aby z kasačnej sťažnosti bolo zrejmé, aké právne posúdenie veci bolo podľa jeho názoru v súlade so zákonom. Vlastný výklad príslušnej právnej úpravy sťažovateľ do kasačnej sťažnosti nezahrnul. Kasačný

Vo vzťahu k skutkovým zisteniam sa kasačný súd obmedzuje na overenie, či správnymi orgánmi a správnym súdom zistený skutkový stav zodpovedá obsahu spisu (vykonanému dokazovaniu) a či preskúmavané rozhodnutia obsahujú dostatok skutkových dôvodov vo vzťahu k vyvodeným právnym záverom. Vo vzťahu k týmto námietkam kasačný súd poukazuje na to, že súd nie je povinný domýšľať dôvody miesto účastníka, ktorý sám je povinný preukázať svoje tvrdenia dôveryhodným spôsobom. Súd nie je povinný ani nahrádzať povinnosť účastníka súdneho konania a vyhľadávať argumenty alebo dôkazy, ktoré potvrdzujú účastníkom tvrdené avšak ničím nepreukázané skutočnosti. Doplnenie chýbajúcej argumentácie alebo benevolencia uvedeného nedostatku by zo strany kasačného súdu znamenala porušenie princípu rovnosti účastníkov konania (§ 5 ods. 9 SSP).

Bolo by preto podľa názoru kasačného súdu nad rámec potrebného odôvodnenia zaoberať sa podrobnejšie námietkami sťažovateľa k vadám vymenovaným v kasačnej sťažnosti (ako je vyššie uvedené) bez potrebného obsahu.

V kasačnom konaní by preto mal sťažovateľ adresne a čo najpresnejšie pomenúvať nedostatky v konaní a v právnych úvahách správneho súdu, tieto zrozumiteľne a v konkrétnej rovine konfrontovať s pozitívnoprávnou úpravou, resp. ustálenou rozhodovacou praxou kasačného súdu, formulovať alternatívny právny výklad (ak sa nestotožnil s právnymi závermi správneho súdu), resp. čo najpresvedčivejšie prezentovať najvyššiemu správnemu súdu argumentáciu v prospech správnosti ním prezentovaného názoru. Kasačná sťažnosť žalobcu tieto podmienky a predpoklady spĺňa len v minimálnej miere. 73. Účelom zákona EIA je najmä včasne a účinne zabezpečiť vysokú úroveň ochrany životného prostredia a prispieť k integrácii environmentálnych aspektov do prípravy a schvaľovania strategických dokumentov so zreteľom na podporu trvalo udržateľného rozvoja, zistiť, opísať a vyhodnotiť priame a nepriame vplyvy navrhovaného strategického dokumentu a navrhovanej činnosti na životné prostredie, určiť opatrenia, ktoré zabránia znečisťovaniu životného prostredia, zmiernia znečisťovanie životného prostredia alebo zabránia poškodzovaniu životného prostredia, získať odborný podklad na schválenie strategického

75. Sťažovateľ bol v predmetnom administratívnom konaní v postavení účastníka z titulu jeho statusu dotknutej verejnosti a už vyššie spomenutého práva (dotknutej) verejnosti na priaznivé životné prostredie. Ako vyplýva z administratívneho spisu, v konaní boli správnym v prvom stupni konajúcim správnym orgánom verejnosti štandardným spôsobom sprístupnené relevantné informácie o zámere predmetnej navrhovanej činnosti. Sťažovateľ svoje právo ako účastník uplatnil v konaní pred prvostupňovým správnym orgánom, keď doručil stanovisko k

Možno preto zhrnúť, že žalobcovi v intenciách hore uvedeného nebolo upreté žiadne z jeho procesných oprávnení ako účastníka konania, jeho kritika, že správne orgány zľahčovali jeho úlohu reprezentanta dotknutej verejnosti a z toho vyplývajúce postavenie účastníka konania o posudzovaní nebola opodstatnená.

78. Pri posudzovaní vplyvov navrhovanej cˇinnosti alebo jej zmeny v zmysle zákona EIA sa hodnotia pravdepodobne´ vplyvy navrhovanej cˇinnosti alebo jej zmeny na zˇivotne´ prostredie vra´tane vplyvov na zdravie lˇudi´. Pri vsˇetky´ch fa´zach postupu je zabezpecˇena´ u´cˇastˇ verejnosti a dotknuty´mi orga´nmi. Správny orgán nehodnotí navrhovanú činnosť z hľadiska potreby posudzovania jej vplyvov na žovotné prostredie svojvoľne, ale vychádza vždy zo stanovísk zabezpečených na základe zákona. Úlohou správneho orgánu je teda zadovážiť podklady, na základe nich spoľahlivo zistiť skutkový stav a ten náležite po právnej stránke zhodnotiť.

orgán a dotknutá obec nedoručí písomné stanovisko v uvedenej lehote, tak sa považuje stanovisko za súhlasné. Na stanovisko verejnosti doručené po lehote sa nemusí prihliadnuť. Pokiaľ príslušný orgán vychádzajúc zo zadovážených podkladov dospeje k záveru, že sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena nebude posudzovať podľa zákona EIA, ukončí posudzovanie a vydá rozhodnutie zo zisťovacieho konania, ktoré obsahuje aj podmienky, ktoré eliminujú alebo zmierňujú vplyv na životné prostredie. Na základe rozhodnutia zo zisťovacieho konania je potom navrhovateľ oprávnený podať návrh na začatie povoľovacieho procesu podľa osobitných predpisov (napr. o územné rozhodnutie a stavebné povolenie).

správy. Rovnako súhlasné stanovisko doručil Regionálny úrad verejného zdravotníctva do sídlom v Čadci, ktorý upozornil na povinnosť rešpektovania a dodržiavania platnej legislatívy vychádzajúcej zo zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia v znení neskorších predpisov a s ním súvisiacimi predpismi.

81. Od správneho orgánu nemožno žiadať, aby rozhodoval na základe neexistujúcich podkladov, resp. takých, ktoré z procesného hľadiska nie je možné vykonať (napr. zaslané po zákonnej lehote), alebo ktoré sú v čase rozhodovania nedostupné. Len preto, že nebolo rozhodnuté podľa predstáv sťažovateľa, nemožno hľadieť na rozhodnutia vydané na základe k navrhovanej činnosti súhlasných podkladov ako na rozhodnutie nezákonné, upierajúce právo sťažovateľom zastupovanej dotknutej verejnosti na priaznivé životné prostredie. Žalovaný ani orgán verejnej správy prvého stupňa netvrdili, že navrhovanou činnosťou nedôjde k vplyvu na životné prostredie. sa netvrdilo že žiadne vplyvy. V prvostupňovom právnom rozhodnutí

82. Navrhovaná činnosť alebo zmena navrhovanej činnosti spočíva zväčša v realizácii stavieb, iných zariadení, realizačného zámere alebo v inom zásahu do prírodného prostredia alebo do krajiny meniaci fyzické aspekty lokality. Zákon EIA vyžaduje, aby výroková časť rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní, okrem náležitostí ustanovených všeobecným predpisom o správnom konaní, obsahovala určenie, či sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena má posudzovať podľa tohto zákona. Ak ide o rozhodnutie, v ktorom sa určilo, že navrhovaná činnosť alebo jej zmena nepodlieha posudzovaniu podľa tohto zákona, výroková časť rozhodnutia obsahuje aj podmienky, ktoré eliminujú alebo zmierňujú vplyv na životné

83. Pokiaľ sťažovateľ poukazoval na ustanovenie § 12 zákona č. 17/1992 Zb. pri tvrdení, že sa v administratívnom spise nachádza tvrdenie o neexistencii významných vplyvov, avšak nie je podložené na celkovom zaťažení územia a vplyvoch na jednotlivé prahové hodnoty jednotlivých častí životného prostredia podľa osobitného právneho predpisu, je nutné uviesť, že sťažovateľom uvádzané zákonné ustanovenie nemá normotvornú povahu.

Kasačný súd podotýka, že orgány vymenované v ods. 3 odôvodnenia tohto rozhodnutia, ktorých úlohou je tiež venovať pozornosť aspektom životného prostredia, po oboznámení sa s predmetnou navrhovanou činnosťou nezaujali v administratívnom konaní záporné stanoviská.

Rozsudok

správneho súdu ako celok nemožno považovať za nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov, jeho odôvodnenie obsahuje dostatočné odborné argumenty vysvetľujúce právny názor súdu na žalobné námietky a zároveň poskytuje dostatočný základ na jeho vecné preskúmanie v kasačnom konaní. Námietky žalobcu sú v odôvodnení napadnutého rozsudku podrobne opísané, pričom je zrejmé, že sa správny súd nimi zaoberal a zrozumiteľne sa s nimi vysporiadal.

85. Pokiaľ sa v kasačnej sťažnosti (rovnako ak v správnej žalobe) spomína nedostatok procesného postupu správneho orgánu nevykonaním konzultácií podľa § 63 zákona EIA, kasačný súd poukazuje na východiská uvedené v rozsudku sp. zn. 3Svk/4/2023 zo dňa 28. marca 2024, v ktorom sa uvádza, že úvodné ustanovenia novely č. 2014/52/EÚ smernice EIA, konzultácie v zisťovacom konaní len odporúčajú ako „dobrý správny postup“ (bod 29.). Vzhľadom na to, že zákon EIA a ani smernica EIA v zisťovacom konaní výslovne nepredpokladajú vykonanie konzultácií, ktoré sú až inštitútom posudzovania vplyvov na životné prostredie v prípade, že príslušný orgán tieto v zisťovacom konaní nevykonal, nemožno uvedené považovať za nezákonný postup. Konzultácie v zmysle § 63 zákona EIA sú v dispozícii konajúceho správneho orgánu, ktorý v konkrétnom prípade na základe správneho uváženia zváži vhodnosť ich vykonania. Uvedené závery z ústavnoprávneho hľadiska preskúmal aj ústavný súd (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky II. ÚS 472/2024 zo dňa 3. októbra 2024).

Kasačný konštatoval splnenie podmienok potrebných na riadne uplatnenie práv účastníka konania. V intenciách práva účastníka sťažovateľovi bolo umožnené vyjadriť sa ku konaniu, k podkladom pre rozhodnutie, prípadne navrhnúť dôkazy. Sťažovateľovi nebolo nijako bránené konať za dotknutú verejnosť rovnoprávne s ostatnými účastníkmi administratívneho konania.

Je však zároveň nutné konštatovať, že citované právne vety ponechal sťažovateľ bez vysvetlenia spojitosti s rozsudkom napadnutým kasačnou sťažnosťou. 88. K návrhu sťažovateľa na prerušenie konania a položenie prejudiciálnej otázky SD EÚ: kasačný súd poukazuje na svoje nedávne rozhodnutie vo veci sp. Zn. 4Svk/60/2022 zo dňa 30. júla 2024.

89. Kasačný súd má na pamäti, že predmetom prejudiciálnej otázky podľa čl. 267 ZF EÚ nemôže byť otázka, či bolo správne aplikované právo Európskej únie v konkrétnej veci. Poukazujúc aj na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci Consorzio Italian Management, Catania Multiservizi SpA z 6. októbra 2021, C-561/19, v zmysle ktorého: „článok 267 ZFEÚ sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorého rozhodnutia nemožno napadnúť súdnym prostriedkom nápravy podľa vnútroštátneho práva, je povinný predložiť Súdnemu dvoru otázku týkajúcu sa výkladu práva Únie, ktorá bola pred ním nastolená, pokiaľ nekonštatuje, že táto otázka nie je relevantná alebo že predmetné ustanovenie práva Únie už bolo predmetom výkladu zo strany Súdneho dvora, alebo že správny výklad práva Únie je taký jasný, že nie je priestor na žiadne dôvodné pochybnosti, kasačný súd v prejednávanom prípade nepredložil Súdnemu dvoru Európskej únie prejudiciálnu otázku“. Vzhľadom na všeobecnosť sťažovateľových tvrdení (aj navrhovaných otázok), o potrebe obrátenia sa na Súdny dvor Európskej únie, navyše bez špecifikácie konkrétnej vecnej

90. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov kasačný súd dospel k názoru, že sa správny súd posudzovanou vecou zaoberal dôsledne. Vysporiadal sa s podstatnými námietkami sťažovateľa a vyvodil správne skutkové aj právne závery, ktoré náležite aj odôvodnil, pričom dospel k správnym a nepochybným záverom o zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia. Na základe uvedených zistení kasačný súd nepovažuje sťažnostné body kasačnej sťažnosti za opodstatnené, a preto podľa § 461 SSP kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietol.

92. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom kasačného súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 463 SSP a § 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.