4Svk/32/2022

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu prof. JUDr. PhDr. Petra Potáscha, PhD. a členiek senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD., LL.M. a JUDr. Zuzany Mališovej, v právnej veci žalobkyne (sťažovateľky): O.. E. K., B.., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XX, XXX XX T., právne zastúpená: JUDr. Peter Arendacký, advokát so sídlom Železničiarska 13, 811 07 Bratislava, proti žalovanému: Okresný úrad Banská Bystrica, odbor opravných prostriedkov, Nám. Ľ. Štúra 1, 974 05 Banská Bystrica, IČO: 00151866, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného č. OU-BB-OOP4/ 2017002680-006 zo dňa 03.07.2017, č. OU-BB-OOP4-2017/002680-005 zo dňa 03.07.2017 a č. OU-BB-OOP4-2017/002680-007 zo dňa 04.07.2017, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti právoplatnému rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 77S/2/ 2021-31 zo dňa 27. októbra 2021, takto

rozhodol:

Rozsudok

Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 77S/2/2021-31 zo dňa 27. októbra 2021 zrušuje a vec vracia Správnemu súdu v Banskej Bystrici na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

I. Priebeh administratívneho konania a správneho súdneho konania

XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX/T., XXXX/T., XXXX/I., XXXX/T., XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, PKV č. XXX p. č. XXX, XXXX, XXXX, XXXX/B., XXXX/X, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX/I., XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXX, XXXX, XXXX, XXXX, PKV č. XXX p. č. XXXX, PKV č. XXX p. č. XXX, XXX/ T., XXX, PKV č. XX p. č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, PKV č. XXX p. č. XXX, XXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX,

4. Žalovaný rozhodnutím č. OU-BB-OOP4-2017/002680-006 zo dňa 03.07.2017 odvolanie žalobkyne zo dňa 28.11.2016 zamietol a rozhodnutie prvostupňového orgánu č. OU-ZH-PLO-2016/000466/1 zo dňa 03.11.2016 potvrdil. 5. Ďalším rozhodnutím č. OU-ZH-PLO-2016/000466/2 zo dňa 03.11.2016 prvostupňový orgán rozhodol, že žalobkyňa nespĺňa podmienky ust. § 2 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z. z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a v doplnení zákona NR SR č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon č. 503/2003 Z. z.“) na vrátenie vlastníctva alebo priznanie práva na náhradu za pozemky evidované v pozemkovej knihe katastrálneho územia P., v pozemkovoknižných vložkách:

Zároveň rozhodol, že podľa ustanovenia § 2 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z. z. nespĺňa podmienky na vrátenie vlastníctva alebo priznanie právnej náhrady za pozemky, ktoré prešli do vlastníctva štátu podľa nariadenia Slovenskej národnej rady č. 104/1945 Sb.n. SNR, evidované v PKV pozemkovej knihy katastrálneho územia P.: PKV č. X, XXX p. č. XXXX, PKV č. XXX p. č. XXX/T., XXX, PKV č. XX p. č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, PKV č. XX p. č. XXXX, PKV č. XXX p. č. XXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX pozemok C KN p. č. XXX

PKV č. XXX, XXX - P. P., D. P., E. P., E. P., I. P., D. P., PKV č. XX - A. E., D. P., E. P., E. P., I. P., D. P., PKV č. XXX - M. D., PKV č. XX - A. M., PKV č. XXX p. č. XXX (pôvodná PKV č. XXX) - I. S. a jeho manželka E. S. rod. M..

7. Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej aj ako „správny súd“ alebo „krajský súd“) rozsudkom č. k. 23S/158/2019-256 zo dňa 27. mája 2020, podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej aj ako „SSP“) zamietol žalobu žalobkyne proti rozhodnutiam žalovaného č. OU-BB-OOP4-2017/002680-006 zo dňa 03.07.2017, č. OU-BB-OOP4-2017/002680-005 zo dňa 03.07.2017 a č. OU-BB-OOP4-2017/002680-007 zo dňa 04.07.2017.

žalovaného. Konštatoval, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku je vidno, že správny súd len prevzal vyjadrenie žalovaného sa k žalobe, pričom ku konkrétnym jednotlivým žalobným námietkam žalobkyne sa vôbec nevyjadroval, tieto jednoducho odignoroval.

9. Správny súd následne rozsudkom č. k. 77S/2/2021-31 zo dňa 27. októbra 2021 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) žalobu žalobkyne zamietol. 10. Správny súd v napadnutom rozsudku osobitne poukázal na to, že v zmysle prebiehajúceho prídelového konania podľa nariadenia Slovenskej národnej rady č. 104/1945 SNR nebolo v prospech otca žalobkyne D. A. ukončené prídelové konanie vydaním výmeru alebo prídelovej listiny na nehnuteľnosti v jeho prospech.

Zároveň je nutné poukázať na skutočnosť, že zo strany žalobkyne prídelová listina nebola predložená. Odobratie prídelových listín obyvateľov Kopernice JRD Kopernica nie je dôkazom existencie prídelovej listiny v prospech otca žalobkyne D. A.. Zároveň zo súpisu osôb, ktoré vstúpili do jednotného roľníckeho družstva s pôdou vyplýva, že osobou, ktorá vstúpila do družstva bol M. A. s výmerou 12,50.49 ha. Skutočnosť, že žalobkyňa nesúhlasí s hodnotením zistených skutočností tak, že by osvedčovali existujúci prídel jej právnemu predchodcovi a to D. A., nezakladá nezákonnosť rozhodnutia ako takého, a teda správny súd konštatoval, že táto žalobná námietka je nedôvodná.

12. Pokiaľ žalobkyňa namietala, že žalovaný mal zakázať riaditeľke Štátneho archívu v Kremnici agendu Konfiškačnej komisie v sídle Národného výboru v Kremnici sprístupniť žalobkyni agendu a s tým súvisiace okolnosti, krajský súd k uvedenému uviedol, že predmetné tvrdenie z obsahu administratívneho spisu nevyplýva, a teda ho považuje za irelevantné. 13. Žalobné námietky týkajúce sa neexistencie administratívneho spisu považoval krajský súd za irelevantné vzhľadom na skutočnosť, že spisový obal je riadne žurnalizovaný a zároveň žalobkyňa neuviedla, v čom vidí zásah do jej subjektívnych práv týkajúcich sa obsahu administratívneho spisu ako takého.

II. Kasačná sťažnosť, vyjadrenie k nej

15. Proti rozsudku krajského súdu podala včas kasačnú sťažnosť žalobkyňa (ďalej aj ako „sťažovateľka“), ktorá ju odôvodnila ustanoveniami § 440 ods. 1 písm. f), g), h) a i) SSP a ktorou žiadala, aby kasačný súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že zruší preskúmavané rozhodnutia žalovaného a vec mu vráti na ďalšie konania. 16. V úvode kasačnej sťažnosti poukázala na to, že krajský súd nesplnil príkaz kasačného súdu v zrušujúcom rozsudku (najvyššieho súdu) sp. zn. 8Sžrk/10/2020. Uviedla, že z komparácie napadnutého rozsudku a zrušeného rozsudku sp. zn. 77S/2/2021 vyplýva, že sú na 76,56% zhodné, pričom má za to, že správny súd nevyhodnotil zákonnosť jednotlivých napadnutých rozhodnutí žalovaného samostatne. Uviedla, že krajský súd ani neaplikoval príslušné hmotnoprávne a procesné normy platné pre posudzovanú vec. 17. Sťažovateľka ďalej o.i. namietala, že: - krajský súd neposúdil podstatné žalobné námietky, - krajský súd z neexistujúcej povinnosti predložiť prídelovú listinu (ktorú má u seba žalovaný) vyvodil dôvod na zamietnutie žaloby, - krajský súd opomenul podmienky bezplatného prechodu prídelu, ako je to uvedené v dekonfiškačnom rozhodnutí a opomenul tiež kritériá pre prednostný prídel pre žiadateľa Jána Lacku, - napadnutý rozsudok považuje za svojvoľný. 18. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že dôvody kasačnej sťažnosti považuje za neopodstatnené, opakujúce sa, rovnako ako aj sťažovateľkou uplatňovaný reštitučný nárok. S ohľadom na uvedené žiadal kasačnú sťažnosť zamietnuť.

III. Konanie na kasačnom súde

23. Podľa § 134 ods. 2 SSP, v odôvodnení rozsudku uvedie správny súd stručný priebeh administratívneho konania, stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia, podstatné zhrnutie argumentov žalobcu a vyjadrenia žalovaného, prípadne ďalších účastníkov, osôb zúčastnených na konaní a zainteresovanej verejnosti, posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Ak správny súd zruší rozhodnutie orgánu verejnej správy a vráti mu vec na ďalšie konanie, je povinný v odôvodnení rozsudku uviesť aj to, ako má orgán verejnej správy vo veci ďalej postupovať.

25. Skôr ako kasačný súd pristúpil k verifikácii dôvodnosti hmotnoprávnych argumentov sťažovateľky, overil relevanciu prvej námietky uvedenej v časti A kasačnej sťažnosti, a to v tom zmysle, že krajský súd nerešpektoval právne záväzný pokyn vyjadrený kasačným súdom v jeho skoršom rozsudku vo veci.

27. Najvyšší správny súd pre účely konania o podanej kasačnej sťažnosti zistil, že predmetom konania sú tri administratívne rozhodnutia: a) č. OU-BB-00P4-2017/0002680-006, b) č. OU-BB-00P4-2017/0002680-007, c) č. OU-BB-00P4-2017/0002680-005.

29. Hneď v úvode je pritom potrebné povedať, že predchádzajúcim zrušujúcim rozsudkom kasačný súd krajskému súdu nedal pokyn len v tom zmysle, že sa má vysporiadať s touto osobitnou argumentáciou vo vzťahu k jednotlivým rozhodnutiam, ale krajskému súdu fakticky nariadil, aby sa v odôvodnení osobitne vysporiadal s každým jedným rozhodnutím po právnej aj skutkovej stránke. Podľa názoru kasačného súdu krajský súd tejto požiadavke najvyššieho súdu nevyhovel. Naviac, nielenže nevyhovel požiadavke vyplývajúcej zo skoršieho rozsudku kasačného súdu, ale nedostatočne a zmätočne sa vysporiadal aj s tými, na ktoré sa v napadnutom rozsudku pokúsil špecificky reagovať.

31. Kvalitatívne sa kasačný súd s takýmto odôvodnením námietky sťažovateľky týkajúcej sa účastníctva konania nemôže stotožniť, pretože pri posudzovaní predmetnej otázky je potrebné vychádzať napr. z toho, že žalobca a ďalší účastník/účastníci konania nemusia byť v jednom a tom istom konaní rovnaké právne záujmy. Berúc do úvahy súbor procesných práv účastníka konania, ako aj to, že sťažovateľka a SPF nemusia mať v správnom konaní identické záujmy, záver krajského súdu o tom, že v žalobe nie je uvedené, ako sa účastníctvo SPF v konaní dotýka subjektívnych práv žalobcu, javí len ako formálne odôvodnenie. Krajský súd mal na predmetnú námietku reagovať minimálne posúdením toho, že v prípade, ak by sa aj preukázalo, že s SPF sa konať nemalo, či by uvedené malo dopad na subjektívne práva sťažovateľky, t. j. posúdiť, či vôbec ide o procesnú vadu a ak by zistil, že áno, či by prípadné nové konanie vo veci nebolo len formálnym zopakovaním konania bez dosiahnutia možnosti reálnej zmeny rozhodnutia v prospech sťažovateľky (napr. rozhodnutie najvyššieho súdu publikované v Zbierke stanovísk

33. Vo vzťahu k rozhodnutiu č. OU-BB-00P4-2017/0002680-006 krajský súd zaujal stanovisko (bod 61 napadnutého rozsudku) o údajnej účelovosti konania žalovaného, a to konkrétne k tomu, že podľa žalobkyne žalovaný mal zakázať „riaditeľke Štátneho archívu v Kremnici konfiškačnú [konfiškovanú] agendu Konfiškačnej komisie v sídle Národného výboru v Kremnici sprístupniť“, a to pravdepodobne s cieľom navodiť nepravdivý skutkový stav, „keďže žalovaný tvrdil, že sa dopytoval na Štátnom archíve v Kremnici o zaslanie

34. K uvedenému kasačný súd v prvom rade uvádza, že predmetnú námietku sťažovateľka nevzniesla k rozhodnutiu č. OU-BB-00P4-2017/0002680-006, ale k rozhodnutiu č. OU-BB-00P4-2017/0002680-007 - k tomu pozri str. 9, bod 1 žaloby.

35. Napokon kasačný súd uvádza, že v rozpore so skorším pokynom najvyššieho súdu, ani v novom rozsudku vo veci neidentifikoval ucelenú časť, resp. justičnú argumentáciu, kde by sa krajský súd adresne venoval námietkam, ktoré žalobkyňa vzniesla v súvislosti s rozhodnutím č. OU-BB-00P4-2017/0002680-005. K predmetnému rozhodnutiu žalobkyňa uviedla svoje námietky na str. 11 - 12 žaloby (pod bodom VI) a týkali sa napr. tvrdenia žalovaného, že nebolo možné konať podľa § 9 ods. 2 zákona č. 229/1991 Zb., ale len podľa §

36. Kasačný súd rozhodujúci o podanej kasačnej sťažnosti v tejto veci dospel k záveru, že práve z dôvodu, že predmetom konania sú tri samostatné reštitučné konania, pričom ich skutkové a právne okolnosti môžu, ale nemusia byť identické, resp. môže byť v rámci nich zhoda len čiastočná, nevidí dôvod netrvať na požiadavke, ktorú už pôvodne vo veci vyslovil najvyšší súd v rozsudku sp. zn. 8Sžrk/10/2020, a to konkrétne v bode 67 až 69.

38. Kasačný súd v tomto kontexte prisvedčil, napr. aj tej parciálnej námietke sťažovateľky (str. 2 kasačnej sťažnosti), kde táto uviedla, že reštitučný nárok si uplatnil v roku 1992 (t. j. za účinnosti zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku), čo v konečnom dôsledku vyplýva aj z bodu 25 napadnutého rozsudku („25. Z obsahu spisu vyplynulo, že žiadosťou evidovanou na správnom orgáne dňa 29.12.1992, bol uplatnený nárok na navrátenie vlastníctva k nehnuteľnostiam pôvodných

Uvedené je pritom relevantné, keďže od voľby súvisiacej právnej úpravy bude závisieť aj skúmanie splnenia podmienok pre prípadné vyhovenie žiadosti sťažovateľky. 39. V sumarizačnej časti odôvodnenia krajský súd napr. v súvislosti s rozhodnutím č. OU-BB-00P4-2017/0002680-006 odkázal na právnu úpravu zákona č. 229/1991 Zb. (bod 10 napadnutého rozsudku), kým vo vzťahu k rozhodnutiu žalovaného č. OU-BB-00P4-2017/ 0002680-007 (bod 12), ktorým bolo rozhodnuté o prvostupňovom rozhodnutí o inej časti uplatneného nároku, krajský súd odkázal na zákon č. 503/2003 Z. z. (bod 11).

nie sú.

41. Kasačný súd preto skôr ako pristúpil k hodnoteniu meritórnych námietok sťažovateľky, overoval procesnú námietku sťažovateľky a zistil, že táto je dôvodná. Ani kasačný senát rozhodujúci v tejto veci nevidí dôvod na to, aby sa odklonil od legitímnej požiadavky už pôvodne vyslovenej iným senátom kasačného súdu, ktorej splnenie však vo vzťahu k napadnutému rozsudku konštatovať nemôže.

43. V tejto súvislosti však kasačnému súdu zároveň nedá neuviesť, že ak z vyššie uvedených dôvodov kladie vysoké nároky na formálne aj vecné odôvodnenie rozsudku krajského súdu, má za to, že obdobné parametre by mala spĺňať aj samotná kasačná sťažnosť, a to najmä adresnosť a konkrétnosť námietok vždy vo vzťahu ku konkrétnemu rozsudku. Hoci z dôvodov, pre ktoré kasačný súd vec vracia na ďalšie konanie správnemu súdu sa osobitne hmotnoprávnym námietkam sťažovateľa nevenoval, neušlo jeho pozornosti, že kasačná sťažnosť má 67 strán a v podstatnej časti dokonca s riadkovaním 1,0.

Na jednej strane strohá a všeobecná kasačná (žalobná) argumentácia vedie k vybaveniu kasačnej sťažnosti (žaloby) iba v zodpovedajúcej - nízkej - miere detailov, ale na strane druhej rozsahovo excesívna kasačná sťažnosť, ktorá je však obsahovo nesúrodá, má za následok, že sa súd pri „vysporiadaní“ takejto kasačnej sťažnosti obmedzí na podstatu veci a s jednotlivými námietkami sa prípadne vysporiada prostým odkázaním na príslušnú pasáž odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia. Bolo by v rozpore so zásadou procesnej ekonómie, ak by mal súd reagovať na každé jednotlivé tvrdenie sťažovateľky, obzvlášť pokiaľ už podstatu sťažovateľkiných námietok vysporiadala predchádzajúca súdna a správna prieskumná inštancia a pokiaľ sťažovateľka nepredkladá argumentáciu tomuto názoru konkurujúcu. Súčasne Najvyšší správny súd pripomína, že v konaní o kasačnej sťažnosti vystupuje ako inštancia kasačná. Jeho úlohou teda nie je primárne preskúmať skutkové zistenia správnych orgánov a krajských súdov ale podrobiť hodnoteniu ich právne posúdenie veci.

45. Kasačný súd plne rešpektuje spôsob, akým uplatňuje sťažovateľka svoje práva, a to tak po kvalitatívnej, ako aj kvantitatívnej stránke, t. j. rozsahu. Je však nesporné, že konkrétna kasačná sťažnosť, jasne zacielená na napádané úvahy a závery krajského súdu bude spôsobilá byť efektívnejším nástrojom ochrany práv a právom chránených záujmov sťažovateľky, a to napr. aj v rovine procesnej ekonómie, resp. rýchlosti konania.

Banskej Bystrici. Pre úplnosť kasačný súd dopĺňa, že keďže dôvodom zrušenia napadnutého rozsudku boli procesné okolnosti, zrušenie rozsudku žiadnym spôsobom nereaguje na hmotnoprávne posúdenie veci krajským súdom, t.j. kasačný súd najmä nevyslovuje právne záväzný názor, že výroková časť rozsudku je z hmotnoprávneho hľadiska (vo veci samej) v rozpore so zákonom.

48. O trovách kasačného konania rozhodne správny súd podľa § 467 ods. 3 SSP. 49. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky rozhodol vo veci pomerom hlasov 3:0. (§ 463 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).

V Bratislave dňa 2. augusta 2023