4Svk/33/2022

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. (sudkyňa spravodajkyňa) a členov senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. a JUDr. Martina Tisa, v právnej veci žalobcu: Y. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom Š. I.. XX, K., zastúpeného JUDr. Viktorom Mlynekom, advokátom, Štúrova 43, Nitra, IČO: 53109538, JUDr. Pavlom Gráčikom, advokátom, Farská 40, Nitra, IČO: 51721554, Nitra a Mgr. Martinom Lieskovským, Farská 40, Nitra, IČO: 42427291, proti žalovanému: Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, so sídlom Tomášikova 14366/ 64A, Bratislava, IČO: 54669464 (do 31.12.2022 Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky, so sídlom Námestie slobody 6, Bratislava, IČO: 30416094), zastúpeného AK BADUCCI Legal, s.r.o., so sídlom Mostová 2, Bratislava, IČO: 85872900, za účasti pribratého účastníka konania (sťažovateľa): MH Invest, s.r.o., Mlynské Nivy 44/A, Bratislava, IČO: 36724530, zastúpeného JUDr. Allanom B?hmom, advokátom, AK Böhm & Partners, Jesenského 2, Bratislava, IČO: 30845238, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 24338/2016/B625-SV/62456/Pek, zo dňa 10.10.2016, v konaní o kasačnej sťažnosti proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/159/2020-414, zo dňa 24.11.2021, v spojení s opravným uznesením č. k. 11S/159/2020-507, zo dňa 12.04.2022, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/ 159/2020-414, zo dňa 24.11.2021, v spojení s opravným uznesením Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/159/2020-507, zo dňa 12.04.2022, zrušuje a?vec vracia Správnemu súdu v Bratislave na ďalšie konanie.

1. Krajský súd v Nitre rozsudkom č. k. 11S/159/2020-414, zo dňa 24.11.2021 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“), postupom podľa § 191 ods. 1 písm. d) v spojení s § 191 ods. 3 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) zrušil rozhodnutie žalovaného č. 24338/2016/B625-SV/62456/Pek, zo dňa 10.10.2016 (ďalej aj „preskúmavané rozhodnutie“) ako i prvostupňové rozhodnutie Okresného úradu Nitra, odboru výstavby a bytovej politiky č. OU-NR-OVBP2-2016/033157-010, zo dňa 30.08.2016, o vylúčení žalobcu z kolaudačného konania a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie. Napadnutý rozsudok krajského súdu bol vydaný po tom, ako Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „NS SR“) uznesením sp. zn. 10Sžk/38/2019 zo dňa 27.10.2020 zrušil v poradí prvé rozhodnutie krajského súdu č. k. 11S/279/2016-205 zo dňa 27.03.2019 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. O trovách konania rozhodol krajský

2. Krajský súd preskúmavané rozhodnutie žalovaného ako i konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, preskúmal najmä v intenciách § 78 ods. 1, § 82 ods. 1 a 2, § 140, § 140c ods. 8 a 10 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej aj „stavebný zákon“), § 24 ods. 2 zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej aj „zákon o EIA“), § 14 ods. 1 a 2, § 32 ods. 1, 2 a 3, § 46, § 52 ods. 1 a 2, § 53, § 59 ods. 1, 2 a 3 a § 60a zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej aj „SP“) a v režime stanovenom SSP a po prejednaní veci na nariadenom pojednávaní dospel k záveru, že obe napadnuté rozhodnutia je potrebné zrušiť z dôvodu, že sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.

Strategického parku. Mal za to, že kým sú pozemky v jeho vlastníctve zahrnuté v predmetnom osvedčení MH SR, štátnej obchodnej spoločnosti MH Invest, s.r.o. je nespochybniteľné jeho postavenie ako účastníka konania, a to nielen v tomto, ale vo všetkých správnych konaniach týkajúcich sa Strategického parku. Taktiež poukázal na to, že žalobou inicioval konanie o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Okresného úradu Nitra proti neposudzovaniu vplyvov na životné prostredie, ktorý návrh podával SARIO, a to Automotive Nitra Project, kde OÚ rozhodol, že sa nebude posudzovať vplyv na životné prostredie. Je teda zrejmé, že aj od tohto výsledku závisí procesná možnosť aj tohto kolaudačného konania.

Poukázal tiež na uznesenia NS SR sp. zn. 6Sžk/5/2020 zo dňa 24.03.2020, sp. zn. 10Sžk/14/2019 zo dňa 26.05.2020 a sp. zn. 3Sžk/6/2020 zo dňa 15.10.2020. 5. V úvode dôvodil, že na kolaudačné konanie sa aplikuje SP, ktorý všeobecným spôsobom upravuje konanie a rozhodovanie v oblasti verejnej správy a v ust. § 14 obsahuje i definíciu účastníka správneho konania. Keďže pojem účastníka konania definuje tak SP, ktorý je všeobecným predpisom o správnom konaní, ako i stavebný zákon, je potrebné v danej veci aplikovať derogačné pravidlo lex specialis derogat legi generali (špeciálny zákon ruší generálny zákon).

preto správne posudzoval okruh účastníkov predmetného kolaudačného konania v zmysle ust. § 78 ods. 1 stavebného zákona. 6. Krajský súd naproti tomu správnym orgánom vytýkal, že z predloženého administratívneho spisu, ako ani z rozhodnutia stavebného úradu zo dňa 30.08.2016 o vylúčení žalobcu z kolaudačného konania a ani z rozhodnutia žalovaného zo dňa 10.10.2016 nevyplýva, či a akým spôsobom správne orgány zisťovali, či by žalobca mal, resp. mohol byť, účastníkom konania v zmysle osobitného predpisu, t. j. zákona o EIA. V danej súvislosti dôvodil, že podanie žalobcu zo dňa 23.08.2016 bolo potrebné považovať za prihlásenie sa za účastníka prebiehajúceho kolaudačného konania, s tým, že svoje účastníctvo odvodzoval od ust. § 24 ods. 2 zákona o EIA.

prostredie a ani zisťovacieho konania, a preto žalobcovi neprináleží postavenie účastníka konania. Predmetom posudzovania vplyvov na životné prostredie podľa zákona o EIA účinnom do 30.12.2016 sú strategické dokumenty ako aj navrhované činnosti, nie stavby. Pokiaľ sa žalobca domáhal účastníctva v kolaudačnom konaní podľa osobitného predpisu, t. j. zákona o EIA, dôvodiac tým, že bol účastníkom zisťovacieho konania a žalovaný bol toho názoru, že takéto postavenie žalobcovi nepatrí, bolo jeho povinnosťou sa s touto námietkou žalobcu riadne vysporiadať. Aj z obsahu odvolania žalobcu zo dňa 21.09.2016 proti procesnému rozhodnutiu zo dňa 30.08.2016 možno celkom jednoznačne vyvodiť, že žalobca svoje účastníctvo v kolaudačnom konaní odvodzuje od svojej účasti a postupu v zisťovacích konaniach, resp. v konaniach o posudzovaní navrhovaných činností, ktoré predchádzali výstavbe automobilového závodu. V predmetnej veci je nesporné, že stavebný úrad ako správny orgán prvého stupňa so žalobcom ako s účastníkom konania od jeho začatia nekonal. Účasťou v konaniach podľa tretej časti zákona o EIA pritom verejnosť získava automaticky aj

8. Krajský súd ďalej uviedol, že v priebehu kolaudačného konania až do vydania meritórneho rozhodnutia (rozhodnutia o kolaudácii) bolo potrebné skúmať a vymedziť okruh účastníkov kolaudačného konania. Správny orgán je povinný v každom štádiu správneho konania dbať o to, aby bol okruh účastníkov konania správne určený a nemožno spochybniť ani jeho právo v odôvodnených prípadoch a na základe skutkovej a právnej argumentácie vydať rozhodnutie o vylúčení zo správneho konania. V predmetnej veci však takáto argumentácia absentuje a nemôže ju vytvoriť ani súd. S poukazom na uvedené krajský súd vrátil vec správnemu orgánu prvého stupňa, ktorý sa bude ďalej zaoberať otázkou účastníctva žalobcu v kolaudačnom konaní podľa zákona o EIA.

ju oneskorene). Krajský súd neprisvedčil tvrdeniu žalobcu, že ide o rozšírenie žalobného dôvodu podľa § 134 ods. 2 písm. b) SSP. Argumentácia žalobcu, že v súdenej veci rozhodoval orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený len na základe toho, že prednosta Okresného úradu Nitra sa stal v júni 2021 prokuristom v spoločnosti MH Invest, s.r.o., nie je spôsobilá spochybniť zákonnosť preskúmavaných rozhodnutí v tomto súdnom konaní.

II. Kasačná sťažnosť, stanovisko účastníkov

11. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti namietal, že žalobca nemal a nemohol byť účastníkom kolaudačného konania. Dôvodil, že predmetom napadnutých rozhodnutí bolo procesné rozhodnutie v kolaudačnom konaní realizované podľa príslušných ust. stavebného zákona (§ 76 a nasl.), nie konanie podľa tretej časti zákona o EIA a súčasne tvrdil, že aplikácia ust. § 24 ods. 2 zákona o EIA je limitovaná výlučne na následné (po konaní podľa tretej časti zákona o EIA nasledujúce) „povoľovacie konania k navrhovanej činnosti alebo jej zmene“. Kolaudačné konanie nie je povoľovacím konaním k navrhovanej činnosti alebo k jej zmene, t. j. nie je konaním, ktoré má na mysli ust. § 24 ods. 2 zákona o EIA.

12. V ďalšej časti kasačnej sťažnosti sťažovateľ zastával názor, že úprava účastníctva v stavebnom zákone predstavuje osobitnú úpravu nielen vo vzťahu k úprave účastníctva podľa správneho poriadku (§ 14), ale taktiež aj vo vzťahu k účastníctvu podľa zákona o EIA (§ 24 ods. 2), ktorý túto otázku rieši v porovnaní so stavebným zákonom len všeobecne, bez presnej konkretizácie a pozitívnej enumerácie. Dôvodil tiež, že právo účasti žalobcu v?kolaudačnom konaní nezakladá ani § 140c ods. 8 stavebného zákona.

Z tohto dôvodu nemožno hovoriť o žiadnom porušení práv žalobcu v oblasti posudzovania vplyvov na životné prostredie. Žalobca ako dotknutá verejnosť mal na základe tohto ust. možnosť, v prípade, že by sa viedlo zisťovacie konanie, ktorého bol účastníkom, podať kvalifikované odvolanie a v rámci neho namietať potenciálny nesúlad vydaného kolaudačného rozhodnutia s rozhodnutím podľa zákona o EIA. Sťažovateľ tiež poukázal na rozdiel medzi § 80 ods. 1, § 36 ods. 1 a § 61 ods.?1 stavebného zákona vo vzťahu k?oznámeniu o?začatí konania.

13. Pokiaľ ide o krajským súdom uvádzanú nepreskúmateľnosť napadnutých rozhodnutí, ktorá bola dôvodom pre ich zrušenie, sťažovateľ namietal, že správny orgán na strane 4 napadnutého rozhodnutia jednoznačne uviedol, že stavba - „Príprava strategického parku Nitra - stavebný objekt SO 701 Prekládka VTL plynovodu“ nebola predmetom posudzovania a ani zisťovacieho konania. Keďže skutočnosť, že stavba posudzovaná nebola, mal správny orgán za dostatočne preukázanú, bolo preňho zbytočné zaoberať sa úvahami o vzťahu medzi stavbou, ktorú v kolaudačnom konaní povoľuje k užívaniu a rôznymi navrhovanými činnosťami, ktoré boli predmetom zisťovacích konaní. Správnemu orgánu taktiež ani neprináležalo zaoberať sa úvahami, či by žalobca bol účastníkom podľa zákona o EIA, ak by stavba posudzovaná bola, resp. zaoberať sa úvahami, či stavba mala alebo nemala byť posudzovaná z hľadiska jej vplyvov na životné prostredie. V kolaudačnom konaní správny orgánu posudzuje výlučne súlad postavenej stavby so stavebným povolením a nie skutočnosti, ktoré predchádzali alebo mali predchádzať samotnému stavebnému povoleniu.

Správny súd tiež neskúmal skutočnosť, či zrušením rozhodnutí je možné privodiť iné vecné rozhodnutie v merite veci, pretože ak by to urobil, dospel by k tomu, že v merite veci je rozhodnutie už právoplatné a stavba je už skolaudovaná. Poukázal v tejto súvislosti na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, konkrétne napr. na rozhodnutie sp. zn. 4Sž/98-102/

v plnom rozsahu. Podľa názoru žalobcu je v predmetnej veci zrejmé, že kto bol účastníkom konania podľa zákona o EIA, je automaticky účastníkom aj kolaudačného konania. Orgány verejnej správy okruh účastníkov konania neurčili správne, pretože nekonali s?účastníkmi, ktorí boli účastníkmi zisťovacieho konania na navrhovanú činnosť „Automotive Nitra Project“, medzi ktorými bol aj žalobca, čo v?konaní nebolo sporné. Mal za to, že na určenie okruhu účastníkov konania sa uplatní zákon o?EIA ako lex specialis, teda vždy bude účastníkom konania aj ten, kto spĺňa znaky dotknutej verejnosti, ktorá sa v?procese posudzovania vplyvov na životné prostredie správala v?zmysle §?24 ods. 3 a?ods. 4 zákona o?EIA.

Vzhľadom na zákonný predpoklad účastníctva uvedený v § 24 ods. 2 zákona o EIA orgán verejnej správy nemôže ani teoreticky polemizovať, či sa výsledky povoľovacích konaní priamo alebo nepriamo dotýkajú osoby, keď v?zmysle § 44 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky má každý právo na priaznivé životné prostredie, teda neobstojí ani argument orgánov verejnej správy, že v?blízkosti predmetných stavieb žalobca nevlastní žiadny pozemok.

. Činnosť „prekládka plynovodu“ sa v prílohe č. 8 zákona o EIA nenachádza. Žalovaný súhlasil so sťažovateľom, že žalobca nie je účastníkom konania podľa zákona o EIA, pretože kolaudácia plynového potrubia nie je posudzovanou činnosťou. Vzhľadom na to, že pri povolení preložky plynovodu nebolo predmetom posudzovania podľa tretej kapitoly zákona o EIA, žalobca nemohol prejaviť záujem podľa § 24 ods. 3 a 4 zákona o EIA a stať sa účastníkom konania podľa § 24 ods. 2 uvedeného zákona.

17. Prejednávaná vec bola dňa 02.06.2022 predložená Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky, ako súdu príslušnému na konanie a?rozhodnutie, podľa právnej úpravy účinnej k?danému dňu. Na kasačnom súde bola vec náhodným výberom pridelená na rozhodnutie senátu 4S pod sp. zn.: 4Svk/33/2022. Následne na základe § 27b rozvrhu práce Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky na rok 2024 v?znení jeho opatrenia č. 5 bola vec prerozdelená do senátu 6S Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, ktorý o?nej rozhodol v?zložení uvedenom v?záhlaví tohto rozsudku pod pôvodnou spisovou značkou.

19. Kasačný súd s?ohľadom na?§?455 SSP nepovažoval za?potrebné nariadiť vo?veci pojednávanie a?rozhodol o?kasačnej sťažnosti bez jeho nariadenia. Rozsudok bol vyhlásený verejne po oznámení dňa vyhlásenia v?súlade s § 137 ods. 4 SSP.

21. Z predloženého administratívneho spisu kasačný súd zistil, že správnemu orgánu prvého stupňa bol dňa 26.07.2016 doručený návrh na vydanie kolaudačného rozhodnutia pre časť stavby „Príprava strategického parku Nitra - objekt: SO 701 Prekládka VTL plynovodu“, v rozsahu tam uvedených stavebných objektov SO 701.1 Prekládka VTL plynovodu DN 300, SO 701.2 Prekládka katódovej ochrany VTL plynovodu v k.

správny orgán prvého stupňa vydal dňa 28.07.2016 oznámenie o začatí kolaudačného konania na uvedenú stavbu s konkretizáciou parciel v k. ú. Q., J.H_, G. a Č., na ktorých sa stavba realizovala. Zároveň zvolal na 24.08.2016 ústne pojednávanie a miestne zisťovanie. Účastníci boli poučení, že najneskôr na ústnom pojednávaní sa môžu k?podkladom vyjadriť, lebo na neskôr podané námietky neprihliadne; žalobca v podaní zo dňa 23.08.2016 označenom ako „Stanoviská, pripomienky a námietky účastníka konania k oznámeniu o začatí kolaudačného konania č. OU-NR-OVBP2-2016/ 033157-002 zo dňa 28. 07. 2016“ uviedol, že je účastníkom konania s poukazom na skutočnosti vymedzené v ods. 3 tohto rozsudku [Dôvodil zároveň, že dňa 4.7.2016 podal na Krajský súd v Bratislave žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, odbor Štátnej stavebnej správy, sp. zn.: 13507/2016/B625-SV/26533/Pek zo dňa 26.4.2016; z vyššie uvedených dôvodov žalobca

konania. Uviedol, že?pozemky vo vlastníctve žalobcu nie sú žiadnym spôsobom stavbou dotknuté, nie sú ani susediacimi pozemkami, a preto nie sú jeho vlastnícke práva predmetnou stavbou žiadnym spôsobom dotknuté.] Žalobcovi bolo rozhodnutie doručené dňa 07.09.2016 do?vlastných rúk.;

K ďalším námietkam žalobcu týkajúcich sa meritórneho rozhodnutia či predchádzajúcich ukončených konaní vo veci predmetnej stavby a námietkam súvisiacich s konaniami vo veci iných stavieb sa ministerstvo nevyjadrovalo, keďže procesné konanie prebiehajúce v rámci meritórneho konania je samostatným správnym konaním týkajúcim sa konkrétnej stavby.]

od?1. ?januára 2023 došlo k prechodu práv a povinností v oblasti územného plánovania, výstavby a vyvlastnenia podľa doterajších všeobecne záväzných právnych predpisov z?Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky na Úrad pre územné plánovanie a?výstavbu Slovenskej republiky.

25. Kasačný súd v?nadväznosti na uvedené zistil, že v kasačnom konaní boli?rovnaké právne otázky v?obdobnej veci už právoplatne posúdené najvyšším správnym súdom v?rozsudku sp. zn. 3Svk/21/2021 z?30.11.2022. Zohľadniac túto skutočnosť, kasačný súd v?súlade s § 464 ods. 1 SSP ku sťažnostnému bodu sťažovateľa poukazuje na?odôvodnenie skôr vydaného rozsudku najvyššieho správneho súdu sp. zn. 3Svk/21/2021 z?30.11.2022, s ktorým sa konajúci kasačný súd stotožňuje a v príslušnom rozsahu ho uvádza. „30.

31. Podľa § 24 ods. 2 zákona o?EIA dotknutá verejnosť má postavenie účastníka v?konaniach uvedených v tretej časti a následne postavenie účastníka v povoľovacom konaní k?navrhovanej činnosti alebo jej zmene, ak uplatní postup podľa odseku 3 alebo odseku 4, ak?jej účasť v konaní už nevyplýva z osobitného predpisu. (pozn. kasačného súdu: pojem „dotknutá verejnosť“ je totožný s?pojmom „zainteresovaná verejnosť“)

33. Ako vyplýva z?citovaných ustanovení, zákon o?EIA stanovuje, že zainteresovaná/ dotknutá verejnosť, ktorá bola účastníkom konania podľa zákona o?EIA (postup?podľa odseku 3 alebo odseku 4), je následne ex offo účastníkom v povoľovacom konaní k navrhovanej činnosti alebo jej zmene. Jedným zo zákonov, ktorý upravuje následné povoľovacie konania, je aj stavebný zákon. Stavebný zákon zainteresovanej verejnosti výslovne priznáva postavenie účastníka konania v územnom konaní (§ 34 ods. 1 stavebného zákona) ako?aj v?stavebnom konaní (§ 59 ods. 1 stavebného zákona). Na rozdiel od územného a?stavebného konania, stavebný zákon v?kolaudačnom konaní zainteresovanej verejnosti postavenie účastníka konania nepriznáva, keď v § 78 ods. 1 uvádza, že účastníkmi kolaudačného konania sú stavebník, vlastník stavby, ak nie je stavebníkom a vlastník pozemku, na ktorom je stavba umiestnená (účastníctvo by bolo možné prípadne podľa § 78 ods. 2 stavebného zákona, ale v?prejednávanom prípade nebolo preukázané a?ani tvrdené, že išlo o?zmenu stavby).

34. Správny súd v?napadnutom rozsudku bez bližšieho odôvodnenia prijal jednoznačný záver, že za „povoľovacie konanie“ v?zmysle zákona o?EIA je potrebné považovať aj konanie kolaudačné, a?preto sa ustanovenie § 24 ods. 2 zákona EIA použije prednostne pred?ustanovením § 78 ods. 1 stavebného zákona.

36. Aarhuský dohovor a?tiež Smernica o?EIA práva verejnosti na účasť v?administratívnom alebo súdnom konaní viažu na „povolenie činností/projektov“. Smernica o?EIA, ktorá je implementovaná do slovenského právneho poriadku, „povolenie“ definuje ako rozhodnutie príslušného orgánu alebo orgánov, ktoré oprávňuje navrhovateľa realizovať projekt (čl. 1 ods. 2 písm. c) Smernice EIA) a?pojem „projekt“ definuje ako realizáciu stavieb alebo iných zariadení alebo plánov, iné zásahy do prírodného prostredia a krajiny, vrátane?ťažby nerastných surovín (čl. 1 ods. 2 písm. a) Smernice EIA). Uvedené definície Súdny dvor Európskej únie (ďalej ako „SD EÚ“) vo svojej rozhodovacej činnosti konkretizuje tak, že napr. predĺženie existujúceho povolenia na prevádzku letiska nie je možné bez realizácie stavieb alebo zásahov meniacich fyzickú realitu dotknutej krajiny kvalifikovať ako „projekt“ v?zmysle článku 1 ods. 2 Smernice EIA (rozhodnutie SD EÚ C-275/09, Brussels Hoofdstedelijk Gewest and others, bod 24) alebo, že pokračovanie v?prevádzke existujúcej skládky je?„povolením“ v?zmysle článku 1 ods.?2 smernice EIA len vtedy, ak toto rozhodnutie povoľuje zmenu alebo

38. V?zmysle citovaných ustanovení Aarhuského dohovoru, Smernice EIA, zákona?o?EIA a?rozhodovacej praxe SD EÚ kasačný súd ustálil, že účasť verejnosti na?rozhodovaní a?jej prístup k?súdu je potrebné spájať len s?tými povoľovacími konaniami, ktorých výsledkom je povolenie na realizáciu prác či zásahov meniacich fyzický stav stavieb alebo dotknutej krajiny (navrhovaná činnosť). Inak povedané, ak?napr.?stavba elektrárne podlieha posudzovaniu na základe zákona o?EIA, povoľovacími procesmi, ktoré na ňu nadväzujú, budú len tie konania, ktoré oprávňujú túto stavbu realizovať a?nie iné konania, ktoré by mohli súvisieť s?prevádzkou samotnej elektrárne, ktoré už ale nie sú fyzickou realizáciou stavby a?nezasahujú do stavby či

dotknutej krajiny. Naopak, rozhodnutie o?umiestnení stavby ako aj stavebné povolenie, ktoré kolaudačnému konaniu predchádzajú, takýmito povoleniami sú, keďže stanovujú podmienky pre realizáciu prác. Ak je súčasťou kolaudačného konania aj konanie o?zmene stavby pred dokončením, teda konanie, ktoré oprávňuje k?realizácii prác, v?takom prípade je aj kolaudačné konanie potrebné považovať za povoľovacie konanie v?zmysle zákona o?EIA (v súlade s § 78 ods. 2 stavebného zákona).

Záver správneho súdu o?postavení žalobcu (zainteresovanej verejnosti) ako účastníka kolaudačného konania podľa §?24 ods. 2 zákona o?EIA bez posúdenia ďalších skutočností preto vyhodnotil kasačný súd ako nesprávny.

Podaním odvolania podľa odseku 8 sa ten, kto ho podal, stáva účastníkom konania (§?140c?ods.?10 stavebného zákona). Z?uvedeného vyplýva, že žalobca v?postavení zainteresovanej verejnosti síce nemusel mať postavenie účastníka kolaudačného konania, ale?podaním odvolania mu toto postavenie vzniklo a?následne bol aj oprávnený podať správnu žalobu proti rozhodnutiu o?odvolaní v?pozícii zainteresovanej verejnosti (§ 42 a § 178 SSP).“

27. Kasačný súd preto napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a?vec vrátil na ďalšie konanie podľa § 462 ods. 1 SSP Správnemu súdu v?Bratislave, a?to s?odkazom na § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Úlohou správneho súdu v?ďalšom konaní bude opätovne posúdiť účastníctvo v?kolaudačnom konaní.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.