4Svk/34/2023

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom zo sudcov: Michal Novotný (sudca spravodajca) ako predseda senátu, JUDr. Jana Martinčeková ako členka senátu a JUDr. Martin Tiso ako člen senátu vo veci žalobcu: Združenie domových samospráv, o. z., Rovniakova 1667/14, Bratislava, zastúpeného: Advokátska kancelária Tkáč & Partners, s.r.o., IČO: 53929 6910, Hrnčiarska 29, Košice, proti žalovanej: Slovenská inšpekcia životného prostredia, ústredie, Grösslingová 5, Bratislava, za účasti ďalšieho účastníka: DETOX s. r. o., IČO: 31582028, Zvolenská cesta 139, Banská Bystrica, zastúpeného: JUDr. Zuzana Kovalová, advokátka, Komenského 3, Banská Bystrica, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného z 21. októbra 2020, č. 7789/27/2020-30652/2020, o kasačnej sťažnosti proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 72 S 27/2020-113 z 12. januára 2023 takto

rozhodol:

I. Návrh žalobcu na prerušenie kasačného konania sa zamieta. II. Kasačná sťažnosť žalobcu sa zamieta. III. Účastníkom ani ďalšiemu účastníkovi sa nepriznáva právo na náhradu trov kasačného konania.

Odôvodnenie

I. Administratívne konanie a konanie pred správnym súdom

januára 2020) pre prevádzku „Centrum fyzikálno-chemických úprav odpadov“. Jednou zo zmien integrovaného povolenia (rozhodnutím z 30. júna 2005) bola v rámci tejto prevádzky povolená stavba „Sklad ropných produktov, Centrum fyzikálno-chemických úprav odpadov, závod 45, Rimavská Sobota“. Dňa 28. februára 2020 ďalší účastník požiadal o ďalšiu zmenu tohto integrovaného povolenia, ktorej súčasťou bola zmena tejto stavby pred dokončením na stavbu „Sklad a sedimentácia ropných produktov“, odstránenie časti stavby „Sklad náhradných dielov“ a povolenie novej stavby „Kanalizácia“. Zmenená stavba „Sklad a sedimentácia ropných produktov“ mala pozostávať z dvoch zberných a dvoch sedimentačných nádrží, potrubného mosta, napájacích rozvodov, strojnotechnického vybavenia a vykurovania.

Okrem toho pripojil aj stanoviská ďalších dotknutých orgánov. 2. Inšpektorát životného prostredia v Banskej Bystrici 30. apríla 2020 upovedomil o začatí správneho konania účastníkov a dotknuté orgány. V konaní predložil záväzné stanovisko okrem iného Okresný úrad Rimavská Sobota, odbor starostlivosti o životné prostredie, ako orgán štátnej vodnej správy, ktorý v zmysle zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách súhlasil z hľadiska ochrany vodných pomerov s navrhovanou zmenou bez pripomienok. Ďalej tento odbor ako orgán štátnej správy odpadového hospodárstva určil určité podmienky vo vzťahu k odpadom a ako orgán štátnej správy na úseku ochrany prírody a krajiny nemal žiadne námietky. Ministerstvo životného prostredia v záväznom stanovisku potvrdilo, že navrhnutá zmena je v súlade s jeho rozhodnutím z 10. augusta 2018. Žalobca v námietkach podľa § 62 ods. 3 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov žiadal overiť environmentálne záujmy v rámci zákona č. 24/2006 Z. z., cestného zákona č. 135/1961 Zb., zákona č. 364/2004 Z. z. (osobitne predložením potvrdenia

3. Inšpektorát rozhodnutím z 9. júla 2020 podľa § 3 ods. 3 písm. b) bod č. 3 a 4, § 3 ods. 3 písm. g), § 3 ods. 4 v spojení s § 19 zákona č. 39/2013 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a v spojení s § 68 a § 88 ods. 3 stavebného zákona vydal zmenu integrovaného povolenia, ktorým povolil žiadanú zmenu stavby pred dokončením, odstránenie stavby a aj vodnú stavbu - kanalizáciu. Ako podmienky pre stavbu skladu a sedimentácie uložil ďalšiemu účastníkovi okrem iného, aby vykonal skúšky tesnosti odborne spôsobilou osobou, zabezpečil prednostne recykláciu odpadov a žiadal o súhlas príslušný orgán, ak produkcia nebezpečných odpadov stúpne nad 1.000 kg.

Popri tom doplnil aj podmienky prevádzkovania (okrem iného) tak, že dažďové vody sa budú pred odkanalizovaním čistiť v odlučovači ropných látok, budú sa kontrolovať a riadne prevádzkovať sorpčné lapače olejov. Námietkam žalobcu nevyhovel (okrem požiadavky dbať o ochranu podzemných vôd, postupu podľa smernice 2000/60/ES Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia Spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva, a splnenia podmienok nakladania s odpadmi). Na odôvodnenie inšpektorát k väčšine z nich uviedol, že nesúvisia s predmetom konania, resp. v ňom nemajú význam.

Dospel k záveru, že nie sú ohrozené záujmy spoločnosti, ani neprimerane obmedzené či ohrozené práva a oprávnené záujmy účastníkov konania. 4. V podanom odvolaní žalobca najmä žiadal v súlade s § 140b ods. 6 stavebného zákona zabezpečiť zjednocujúce stanoviská dotknutých orgánov v oblasti posudzovania vplyvov na životné prostredie, pozemných komunikácií, ochrany prírody a krajiny, odpadového hospodárstva, ale aj stanovisko orgánu štátnej vodnej správy podľa § 28 zákona č. 364/ 2004 Z. z., v ktorom uvedie, akým spôsobom bolo zohľadnené rozhodnutie podľa § 16a a § 18 ods. 5, resp. § 65 cit. zák., a tiež overenie náležitosti projektovej dokumentácie podľa § 47 stavebného zákona. Žalovaná však preskúmavaným rozhodnutím z 21. októbra 2020 nevyhovela tomuto odvolaniu. Na odôvodnenie k jednotlivým námietkam žalobcu uviedla, že prvostupňový správny orgán si v konaní zabezpečil vyjadrenie orgánu štátnej ochrany prírody a súhlasné stanovisko orgánu odpadového hospodárstva.

5. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca správnu žalobu, v ktorej okrem iného namietal, nepreskúmateľnosť rozhodnutia a to, že žalovaná ani inšpektorát v zmysle § 16a ods. 23 zákona č. 364/2004 Z. z. nemali vydať územné rozhodnutie bez primárneho posúdenia vplyvov na

záujmy podľa § 3 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov v spojení s Aarhuským dohovorom (oznámenie č. 43/2006 Z. z.) tým, že sa nemohol zúčastniť na konzultáciách podľa § 63 zákona č. 24/2006 Z. z. Správny súd tu napadnutým rozsudkom č. k. 72 S 27/2020-113 správnu žalobu zamietol. Argument žalobcu, že

47 ods. 3 Spr. por.

II. Kasačná sťažnosť a vyjadrenia k nej

III. Posúdenie veci kasačným súdom

9. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnutý rozsudok v celom rozsahu (§ 453 ods. 1 SSP) a predchádzajúce konanie pred správnym súdom bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) v medziach uplatnených sťažnostných bodov (§ 453 ods. 2 SSP). 10. Námietka údajnej negatívnej kampane proti žalobcovi nemá žiaden vecný súvis s prerokúvanou vecou. Z obsahu administratívneho spisu, ale ani súdneho spisu nevyplýva, že by orgány verejnej správy alebo správny súd voči žalobcovi prejavili svoj negatívny postoj. Naopak, už inšpektorát so žalobcom riadne konal, dal mu možnosť oboznámiť sa s podkladmi rozhodnutiami a jeho námietkami sa v rozhodnutí zaoberal. Pokiaľ ide o otázku odôvodnenia napadnutého rozsudku, v zmysle čl. 46 ods. 1 ústavy má účastník konania právo na také

odôvodnenie

rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany (ustálená judikatúra, porov.

11. Predmetom prieskumu v prerokúvanej veci boli rozhodnutia žalovanej a inšpektorátu, ktorými rozhodli o zmene integrovaného povolenia, ktorá zahŕňala povolenie zmeny stavby pred jej dokončením, odstránenie časti stavby a vybudovanie vodnej stavby (kanalizácie). Podstata kasačných námietok žalobcu sa týkala najmä výkladu § 16a zákona č. 364/2004 Z. z. Už správny súd trefne zdôraznil, že predmetom tohto konania nebolo územné rozhodnutie (to napokon nemôže tvoriť súčasť integrovaného povoľovania, porov. § 3 ods. 5 zákona č. 39/2013 Z. z.), preto sú nejasné žalobcove námietky, že podľa § 16a ods. 23 zákona č. 364/2004 Z. z. nemohlo byť také rozhodnutie vydané bez zabezpečenia rozhodnutia o primárnom posúdení vplyvov na vody (porov. podobne rozsudok tunajšieho súdu sp. zn. 2 Svk 21/2021). Kasačný súd vo svojej judikatúre takisto opakovane zdôraznil, že postup podľa § 16a zákona č. 364/2004 Z. z. sa týka navrhovanej činnosti, ktorá musí byť v súlade s environmentálnymi cieľmi spočívajúcimi v zabezpečení ochrany vôd a jej trvalo udržateľného využívania a stanovenými jednak pre útvary povrchových vôd a útvary podzemných vôd

vody. Pod útvarom povrchovej vody treba rozumieť vymedzenú významnú časť povrchovej vody, napríklad jazero, nádrž, potok alebo jeho úsek, rieka alebo jej úsek, kanál, časť brakickej vody alebo pásmo pobrežnej vody [§ 2 písm. e)] a pod útvarom podzemnej vody vymedzené množstvo podzemnej vody hydrogeologického kolektora alebo hydrogeologických kolektorov

Ide napríklad o stavby protipovodňových opatrení, vodných elektrární, prístavov, ciest a diaľnic, mostov, tunelov, železníc, melioračných zariadení. Posúdenie týchto nových činností človeka podľa § 16 ods. 6 písm. b) zákona č. 364/2004 Z. z. v zmysle čl. 4 ods. 7 smernice 2000/60/ ES je nevyhnutnou podmienkou pre povoľovacie konanie pred rozhodnutím o umiestnení

13. Žalobca svoje odkazy na zákon č. 364/2004 Z. z. a smernicu 2000/60/ES nijako bližšie neaplikoval na prerokúvanú vec. Nijako nevysvetlil, prečo povolená zmena integrovaného povolenia spĺňa znaky navrhovanej činnosti podľa cit. § 16 ods. 10 zákona č. 364/2004 Z. z. Podľa zisteného skutkového stavu totiž v konaní išlo o stavbu kanalizácie v dĺžke 5,3 m a ešte o otázku odvádzania dažďových vôd v plánovanom areáli. Inšpektorát pritom počas konania zabezpečil súhlasné stanovisko orgánu štátnej vodnej správy zo 4. mája 2020, ktorého úlohou bolo chrániť záujem na ochrane vôd, no ktorý sám neuviedol, že by o takúto navrhovanú činnosť malo ísť a že by bolo potrebné rozhodnutie v zmysle § 16a cit. zák. Argumentácia žalobcu cit. rozsudkom Súdneho dvora vo veci C-461/13 je nepriliehavá už preto, že ten sa týkal kvantifikácie priamych vplyvov bagrovania a násypov (!) v rieke Vezera, teda činnosti, ktorá už celkom zreteľne mala pre dotknuté úseky rieky hydrologické a morfologické dôsledky. Podľa ustálenej judikatúry tunajšieho súdu však ani z tohto rozsudku, ani zo smernice 2000/

14. Konečne, poslednú skupinu námietok tvoria námietky nesúladu aplikačnej praxe s právom Európskej únie a na to nadväzujúci návrh na položenie prejudiciálnej otázky podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ktorý kasačný súd v súlade s § 100 ods. 1 písm. c) SSP posúdil aj ako návrh na zodpovedajúce prerušenie kasačného konania. Zákon č. 24/2006 Z. z. skutočne predstavuje implementáciu (okrem iného aj) smernice 2011/92/EÚ a zákon č. 364/2004 Z. z. je zasa implementáciou smernice 2000/60/ES. Žalobca žiada o položenie prejudiciálnej otázky, či je prax orgánov verejnej správy k podaniu odôvodneného stanoviska, odvolania, inštitútu doplňujúcej informácie v súlade so smernicou 2011/92/EÚ a výklad § 16a zákona č. 364/2004 Z. z. v súlade so smernicou 2000/60/ES.

Otázku, či výklad ustanovenia § 16a zákona č. 364/2004 Z. z. neodporuje smernici 2000/60/ES, považuje kasačný súd z vyššie vysvetlených dôvodov za dostatočne objasnenú, čo podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora znamená, že ani súd rozhodujúci v poslednej inštancii nie je povinný predložiť prejudiciálnu otázku.