4Svk/34/2025

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu prof. JUDr. PhDr. Petra Potáscha, PhD. a členov senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD., LL.M. a prof. JUDr. Juraja Vačok, PhD., v právnej veci žalobcu: G. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. O.. XX, XXX XX B., právne zastúpený: JUDr. Pavol Gráčik, advokát, so sídlom Farská 40, 949 01 Nitra a JUDr. Viktor Mlynek, advokát so sídlom Štúrova 43, Nitra, proti žalovanému: Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, Tomášikova 64A, Bratislava, za účasti ďalších účastníkov: 1. MH Invest, s. r. o., Mlynské Nivy 44/A, Bratislava, IČO 36724530, právne zastúpený: spoločnosť Chrenek, Toman, Kotrba advokátní kancelář spol. s r.o., so sídlom Těsnov 1/1059, Praha, konajúca prostredníctvom organizačnej zložky Chrenek, Toman, Kotrba advokátska kancelária spol. s r.o., so sídlom Palisády 56, Bratislava, 2. Mesto Nitra, so sídlom Štefánikova trieda 60, Nitra, 3. Západoslovenská vodárenská spoločnosť, a.s., so sídlom Nábrežie za hydrocentrálou 4, Nitra, IČO 36550949, právne zastúpený: JUDr. Anna Polonyová, advokátka so sídlom Chorvátska 12, Bratislava, 4. Orange Slovensko, a.s., so sídlom Metodova 8, Bratislava, IČO: 35697270, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 10956/2018/SV/94745 zo dňa 14.12.2018, konajúc o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Správneho súdu v Bratislave č. k. NR-26S/10/2019-986 z 11. decembra 2024, takto

rozhodol:

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta. II. Účastníkom konania sa právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

1. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) napadnutým rozsudkom č. k. NR- 26S/ 10/2019-986 z 11. decembra 2024 (ďalej aj ako „napadnutý rozsudok“) - postupom podľa ustanovenia § 190 zákona č. 162/2015 Z. Z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) - zamietol žalobu žalobcu proti rozhodnutiu Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky, sekcia výstavby (ďalej aj ako „ministerstvo“) č. 10956/2018/SV/94745 zo dňa 14.12.2018, ktorým bolo zamietnuté jeho odvolanie a potvrdené rozhodnutie Okresného úradu Nitra, odbor výstavby a bytovej politiky, č. OU-NR-OVBP2-2018/007113-097 z 10.7.2022 (ďalej aj ako „prvostupňové rozhodnutie“). Prvostupňovým rozhodnutím došlo k vyvlastneniu nehnuteľností - pozemkov vo vlastníctve žalobcu v k. ú. Z., a to za náhradu vo výške 732279,12 Eur. Správny súd účastníkom konania náhradu trov konania nepriznal.

Na konania o vyvlastnení, začaté po 30.06.2016 sa vzťahuje zákon o vyvlastňovaní, ktorý v zmysle zásady „lex posterior derogat legi priori“ nahrádza dovtedy aplikovanú právnu úpravu obsiahnutú v § 108 a nasl. stavebného zákona. S účinnosťou od 01.07.2016 je tak všeobecným predpisom o vyvlastňovaní zákon o vyvlastňovaní. Pokiaľ teda zákon č. 175/1999 Z. z. v § 4a ods. 1 odkazuje na podpornú aplikáciu všeobecného predpisu o vyvlastňovaní, je ním práve zákon o vyvlastňovaní. 4.

je normatívnym textom, ani záväzným pravidlom, ale len možnou interpretačnou pomôckou, z ktorej nemožno vyvodzovať aplikovanie stavebného zákona. 5. Keďže konanie o vyvlastnení začalo dňa 18.10.2017, neboli splnené podmienky podľa prechodného ustanovenia § 19 zákona o vyvlastňovaní na postup podľa stavebného zákona.

6. Ako nedôvodnú vyhodnotil správny súd aj námietku žalobcu týkajúcu sa určenia poskytnutej náhrady za vyvlastnené pozemky. Poukázal tu na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky - sp. zn. 1 Ko/19/2020, ako aj na rozhodnutie Kompetenčného senátu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky -

7. Rovnako poukázal aj na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky - sp. zn. 8Sžk/28/2019, podľa ktorého vo vzťahu k preskúmaniu zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy o určení výšky náhrady v konaní pred správnym súdom musí mať žalobca možnosť namietať nedostatky, ktorými bolo zaťažené konanie a rozhodovanie orgánu verejnej správy o určení výšky náhrady za vyvlastnenie. Ide však predovšetkým o vady týkajúce sa postupu správneho orgánu, ktoré by mali vplyv na zákonnosť výroku o určení náhrady za vyvlastnenie, medzi ktoré patrí napr. neobstaranie zákonom stanovených podkladov pre rozhodnutie, či nedodržanie s tým spojeného procesného postupu (zabezpečenie odborného vyjadrenia alebo vysvetlenia znalca) a pod.

Pre orgán verejnej správy sú závery znaleckého posúdenia podkladom pre rozhodnutie vo veci a nie je oprávnený do výpočtov v nich uvedených akokoľvek zasahovať, robiť si o nich vlastný úsudok, či meniť ich. Z § 4 ods. 4 zákona o vyvlastňovaní v prípade nesúhlasu so stanovením výšky náhrady za vyvlastnenie znaleckým posudkom nevyplýva prehodnocovanie týchto odborných záverov ďalším dokazovaním, ale zakotvuje povinnosť orgánu verejnej správy zabezpečiť odborné vyjadrenie alebo vysvetlenie znalca, čo žalovaný rešpektoval. Závery uvedené v znaleckom posudku vyhodnotil správny súd ako konzistentné a riadne odôvodnené, s tým, že aj zo znaleckého posudku bolo zrejmé, z akých dôvodov znalec volil určenie všeobecnej hodnoty oceňovaných nehnuteľností metódou polohovej diferenciácie.

10. Pokiaľ žalobca ako vyvlastnený predložil vo vyvlastňovacom konaní znalecký posudok, nestotožňujúc sa so závermi pôvodného znaleckého posudku, z ktorého vychádzal žalovaný pri určení výšky náhrady za vyvlastnenie, jediným zákonným a do úvahy prichádzajúcim postupom bolo uplatnenie § 4 ods. 4 zákona o vyvlastňovaní, resp. v súlade s § 13 ods. 3 písm. a) zákona o vyvlastňovaní s požiadavkou na vyššiu náhradu za vyvlastnenie odkázať žalobcu ako vyvlastneného na civilný súd. Žalobca tak aj urobil a na Mestskom súde Bratislava IV sa vedie konanie o zaplatenie.

12. K námietke žalobcu, že na rozhodovaní sa podieľala vylúčená zamestnankyňa, správny súd poukázal na to, že o námietke zaujatosti uplatnenej voči tejto osobe bolo rozhodnuté tak, že nebola vylúčená z prejednania a rozhodovania vo veci.

14. Ako nedôvodnú posúdil správny súd aj námietku týkajúcu sa neexistencie verejného záujmu na vyvlastnení a nevymedzenia, resp. nedostatočne vymedzeného účelu vyvlastnenia. Správny súd považoval účel vyvlastnenia vo verejnom záujme vychádzajúc z výroku prvostupňového rozhodnutia, kde bol tento účel určený stavbou „Vybudovanie Strategického parku“ k. ú. T., Z., J., I., Z., K., Y. za vymedzený dostatočne určito, a to aj vo vzťahu k Osvedčeniam o významnej investícii, v zmysle ktorých je vyššie uvedená stavba významnou investíciou a jej uskutočnenie je vo verejnom záujme.

15. Pokiaľ žalobca uvádzal, že stavba „Vybudovanie Strategického parku“ nebola predmetom posudzovania vplyvov na životné prostredie, z čoho mal rovnako vyplývať nedostatok verejného záujmu, správny súd poukázal na to, že rozhodnutie podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj ako „zákon o EIA“) nepatrí k podkladom rozhodnutia vo vyvlastňovacom konaní.

17. Vo vzťahu k namietanému porušeniu čl. 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru, správnemu súdu nebolo zrejmé, akým spôsobom mali byť dotknuté subjektívne práva žalobcu, keďže článok 9 ods. 3 zaručuje členom dotknutej verejnosti prístup k spravodlivosti vo veciach životného prostredia. 18.

19. Vo vzťahu k námietke, že správny orgán nerozhodol o rozšírení predmetu vyvlastnenia, správny súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že predmetom vyvlastnenia boli samostatné pozemky, nie ich časti, pričom argumentáciu žalobcu ohľadne faktického vyvlastnenia účelovo odčlenených pozemkov nepovažoval za relevantnú.

vyvlastňovaní. 20. Pokiaľ žalobca namietal nedostatky v zisťovaní skutkového stavu k možnosti poskytnutia náhradného pozemku, uvedený postup je možný za situácie, ak by navrhovateľ vyvlastnenia takýto pozemok vlastnil a jeho ponuka na zámenu by bola prijatá, pričom žalobca v podanej žalobe v konkrétnostiach netvrdil, že vyvlastniteľ pozemok vhodný na zámenu vlastní, ako ani to, že by s prevodom vlastníctva takto hypoteticky existujúceho pozemku ponúknutého na zámenu súhlasil. 21.

22. Ako nedôvodnú vyhodnotil správny súd aj námietku žalobcu týkajúcu sa absencie dôvodov správnych rozhodnutí vo vzťahu k obsahu záväzného stanoviska mesta Nitra predloženému k návrhu na vyvlastnenie. S touto námietkou sa okresný úrad riadne vysporiadal, keď uviedol, že podkladom pre vydanie rozhodnutia nebolo záväzné stanovisko obce o súlade účelu vyvlastnenia s platnou územnoplánovacou dokumentáciou, ale Osvedčenie o významnej

24. Pokiaľ žalobca namietal, že lehota na využitie predkupného práva uplynula a vyvlastniteľ nebol oprávnený podať návrh na vyvlastnenie, pričom žalobca neodmietol predať vyvlastniteľovi predmetné pozemky, uvedené vyhodnotil správny súd ako nedôvodné. Predkupné právo štátu a jeho prípadný zánik nemá vplyv na zákonnosť následného rozhodnutia o vyvlastnení, keďže dôsledkom zániku predkupného práva je, že povinný z predkupného práva nie je ďalej povinný v prípade predaja ponúknuť prevádzanú nehnuteľnosť oprávnenému z predkupného práva.

investíciách. Z obsahu administratívneho spisu rovnako vyplýva, že žalobca označil návrh vyvlastniteľa na uzavretie kúpnej zmluvy za neakceptovateľný, čo možno podľa názoru správneho súdu v súlade s pravidlami výkladu obsahu právnych úkonov považovať za prejav vôle vyjadrený slovami, z ktorého je zrejmé odmietnutie návrhu na uzavretie kúpnej zmluvy.

II. Kasačná sťažnosť a súvisiace vyjadrenia

28. Sťažovateľ nesúhlasil s vyhodnotením správneho súdu ohľadom jeho námietky, že na konanie a rozhodovanie správnych orgánov sa nemal aplikovať zákon o vyvlastňovaní, ale stavebný zákon. Podľa jeho názoru zákon o významných investíciách výslovne upravuje aplikáciu stavebného zákona konkrétne v poznámke pod čiarou 4a odkazom na § 112 ods. 3 a 4 stavebného zákona. V osvedčení na stavbu „Vybudovanie Strategického parku“ ako významnej investície vydané Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky, ktoré má byť podkladom pre vyvlastňovacie konanie je uvedené, že toto osvedčenie je dokladom, ktorý sa vydáva - okrem iného - k návrhu na začatie vyvlastňovacieho konania podľa § 112 ods. 2 stavebného zákona. 29.

30. Sťažovateľ sa nestotožnil ani s názorom správneho súdu ohľadom žalobnej námietky týkajúcej sa určenia poskytnutej náhrady za vyvlastnené pozemky. Nesúhlasí s vyhotoveným znaleckým posudkom a so sumou náhrady za vyvlastnené pozemky. Znalecký posudok, z ktorého sa vychádzalo, predložil vyvlastniteľ a posudok predložený sťažovateľom nebol vôbec braný do úvahy. Sťažovateľ poukázal na to, že iné pozemky v rovnakom katastrálnom území predal za oveľa vyššiu sumu. Je nepostačujúce, keď je znalecký posudok vypracovaný len na základe metódy polohovej diferenciácie, musí byť ohodnotený aj porovnávacou metódou. Sťažovateľ tu poukázal na rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky - sp. zn. 10Sžk/ 15/2016 a sp. zn. 5Sžk/3/2017.

33. Sťažovateľ nesúhlasí ani s vyhodnotením námietky správnym súdom pokiaľ ide o prísľub predsedu vlády na tlačovej konferencii, kde uviedol, že štát jeho pozemky nepotrebuje a že si môže realizovať svoje zámery a nikto mu v tom nebude brániť. Správny súd vyhodnotil túto námietku ako irelevantnú nakoľko nevzhliadol súvis s prejednávanou vecou, keďže predseda vlády nebol administratívnym orgánom alebo jeho členom, ktorý by konal a rozhodoval vo veci vyvlastnenia žalobcu a vyjadrenia v rámci politického boja nemožno považovať za záruku konkrétneho výsledku následnej rozhodovacej činnosti.

37. Sťažovateľ nesúhlasil so správnym súdom ani v tom, že vyhodnotil ako nedôvodnú jeho námietku, že Osvedčenie o významnej investícii nie je právoplatné, pretože mu nebolo doručené. Podľa neho ide o individuálny správny akt a došlo ním k priamemu zásahu do jeho vlastníckych práv.

39. Podľa názoru sťažovateľa je tu aplikovateľný aj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky - sp. zn. 2Svk/13/2023, aj keď bol správny súd iného názoru. 40. Sťažovateľ nesúhlasil ani s reakciou správneho súdu na to, že vyvlastnenie nebolo v súlade s cieľmi a zámermi územného plánovania a vyvlastniteľ k návrhu na vyvlastnenie nepredložil územné rozhodnutie. Správny súd uviedol, že poukázaním na § 4a ods. 1 posledná veta zákona o významných investíciách, z ktorého vyplýva, že ak ku dňu začatia vyvlastňovacieho konania nie je schválený územný plán obce, alebo ak v schválenom územnom pláne obce alebo v územnom rozhodnutí nie je územie určené na umiestnenie a realizáciu významnej investície, podkladom na vydanie rozhodnutia o vyvlastnení je Osvedčenie o významnej investícii. Podľa sťažovateľa stavba musí byť v súlade s územným plánom, pričom predmetná stavba v ňom zahrnutá nie je.

42. Sťažovateľ ďalej tvrdil, že lehota na využitie predkupného práva uplynula a vyvlastniteľ nebol oprávnený podať návrh na vyvlastnenie, keďže sťažovateľ neodmietol predať vyvlastniteľovi predmetné pozemky.

45. Ku kasačnej sťažnosti sa vyjadrili žalovaný, ďalší účastník konania 1. a ďalší účastník konania 2.

48. Pokiaľ ide o namietanú výšku náhrady za vyvlastnenie, žalovaný nespochybňuje, že výrok správneho orgánu o náhrade za vyvlastnenie môže byť predmetom súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva, avšak výlučne v rozsahu skúmania zákonnosti samotného výroku o priznaní náhrady, nie však v rozsahu skúmania primeranosti výšky náhrady priznanej správnym orgánom na základe znaleckého posudku vypracovaného súdnym znalcom v príslušnom odbore. Otázku primeranosti výšky náhrady za vyvlastnenie nemožno posúdiť v rámci prieskumu zákonnosti sťažovateľom napadnutých rozhodnutí, v ktorom majú správne súdy právomoc posudzovať výlučne to, či rozhodnutie orgánu verejnej správy v rámci rozhodovania o výške náhrady za vyvlastnenie nebolo zaťažené vadami v postupe správneho orgánu. Správny orgán nemá možnosť zasahovať do odborného vyjadrenia znalca, ani do záverov a výpočtov obsiahnutým v znaleckom posudku. Tomu svedčí aj početná judikatúra, ktorú sťažovateľ vo svojom vyjadrení aj uviedol. 49. Žalovaný následne poukázal na ustanovenie § 13 ods. 3 písm. a) zákona o vyvlastňovaní,

Keďže správny orgán postupoval v súlade s § 4 ods. 4 zákona o vyvlastňovaní a s § 4a ods. 4 zákona o významných investíciách, nebolo možné konštatovať nezákonnosť v rámci súdneho prieskumu výroku o priznanej náhrade za vyvlastnenie.

53. Ani skutočnosť, že vyvlastniteľom je spoločnosť s majetkovou účasťou štátu, bez ďalšieho nezakladá nezákonnosť napadnutých rozhodnutí. 54. Rovnako sa žalovaný nestotožnil s tvrdením žalovaného, že by vydaním Osvedčenia o významnej investícii došlo k zásahu do práv sťažovateľa. Ide síce o individuálny správny akt, ale deklaratórnej povahy preukazujúci, že konkrétny zámer je významnou investíciou v zmysle zákona o významných investíciách.

57. Rovnako sa stotožnil aj so záverom správneho súdu, ktorý vyhodnotil ako nespôsobilé negatívne zasiahnuť do subjektívnych práv sťažovateľa námietky týkajúce sa tvrdených procesných pochybení Okresného úradu Nitra. 58. Žalovaný preto navrhol kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietnuť. 59. Ďalší účastník konania 1. uviedol, že správne súdne konanie, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, netrpí žiadnymi vadami. Napadnuté rozhodnutie správneho súdu vychádza zo správneho právneho posúdenia veci, je vecne správne a riadne právne odôvodnené, pričom konajúci správny súd rozhodol plne v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou kasačného súdu.

62. Z kasačnej sťažnosti je zrejmé, že sťažovateľ nenapadá ani tak proces vyvlastnenia ako stanovenú výšku vyvlastňovacej náhrady. Keďže požadoval vyššiu náhradu za vyvlastnenie, požadoval presne to, čo nie je predmetom správneho konania, ale osobitného civilného sporového konania. V tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že sťažovateľ podal aj riadnu žalobu o určenie vyššej náhrady za vyvlastnenie, o ktorej koná Mestský súd Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn. 16C/1/2020, kde požadoval niekoľko desiatok miliónov euro.

63. K zaujatosti zamestnankyne uviedol, že nie je podstatné, či tá sedela stále na svojom mieste, alebo opustila na nejaký čas miestnosť. Celkovo boli 3 niekoľkohodinové pojednávania, v extrémne „vybičovanej“ atmosfére. Navyše po vznesení námietky bolo o tejto riadne rozhodnuté a to tak, že namietaná zamestnankyňa nie je vylúčená z prejednania a rozhodovania. 64. Ďalej uviedol, že vyjadrenia predsedu vlády nie sú pre orgány verejnej moci záväzné.

66. K námietke o nesúlade vyvlastnenia s cieľmi a zámermi územného plánovania uviedol, že v súlade so zákonom vyvlastniteľ v konaní preukázal súlad s cieľmi a zámermi územného plánovania predložením Osvedčenia o významnej investícii.

Zo zákona o významnej investícii nevyplýva povinnosť ho komukoľvek doručovať. Jeho vydaniu predchádzal zákonný postup. 68. K námietke týkajúcej sa nesprávneho posúdenia existencie verejného záujmu na vyvlastnení uviedol, že v Osvedčení o významnej investícii je jasne uvedené, že ide o stavbu „Vybudovanie Strategického parku“ a jej uskutočnenie je vo verejnom záujme. Táto stavba má

Následne vo svojom vyjadrení uviedol, že žalovaný aj prvostupňový správny orgán sa riadne vysporiadali aj s námietkou týkajúcou sa rozsahu vyvlastnenia, keď poukázali na samotné osvedčenia a ich prílohy, z ktorých jasne vyplýva, že pre realizáciu stavby významnej investície bolo potrebné vyvlastniť pozemky kasačného sťažovateľa v rozsahu, ako je uvedené v ich rozhodnutiach.

74. Dňa 19. novembra 2025 bolo Najvyššiemu správnemu súdu doručené podanie sťažovateľa označené ako Vyjadrenie sťažovateľa k vyjadreniam ku kasačnej sťažnosti. V ňom tento žiadal o nariadenie ústneho pojednávania. Následne vyjadril svoju nespokojnosť s príliš nízkou cenou za vyvlastnené pozemky, pričom poukázal na výstavbu najnovšieho projektu Rezidencia pod Zoborom - Šindolka, kde sa pozemky predávajú za oveľa vyššiu sumu, pričom tento projekt sa nachádza v rovnakej lokalite ako jeho vyvlastňované pozemky. Taktiež poukázal na

vedomie.

vybrané zistenia z administratívneho spisu 75. Najvyšší správny súd ako súd kasačný preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu v medziach sťažnostných bodov, pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote, a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná, vo veci v zmysle § 455 SSP nenariadil pojednávanie a po porade senátu jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť sťažovateľa nie je dôvodná. Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu www.nssud.sk podľa § 137 ods. 4 SSP v spojení s § 452 ods. 1 SSP.

77. Predmetom súdneho prieskumu bol rozsudok správneho súdu č. k. NR-26S/10/2019-986 z 11. decembra 2024, ktorý postupom podľa ustanovenia § 190 SSP zamietol ako nedôvodnú žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ministerstva č. 10956/2018/SV/94745 zo dňa 14.12.2018, ktorým bolo zamietnuté odvolanie a potvrdené rozhodnutie Okresného úradu Nitra, odbor výstavby a bytovej politiky, č. OU-NR-OVBP2-2018/007113-097 z 10.7.2022, ktorým boli vyvlastnené pozemky vo verejnom záujme trvalým odňatím vlastníckeho práva v prospech vyvlastniteľa v k. ú. Z. za vyvlastňovaciu náhradu vo výške 732279,12 Eur.

79. Následne Okresný úrad Nitra, odbor výstavby a bytovej politiky vydal dňa 10.7.2018 rozhodnutie č. OU-NR-OVBP2-2018/007113-097, ktorým v časti I. podľa § 13 ods. 2 písm. a) a b) v spojení s ustanovením § 2 ods. 1 zákona o vyvlastňovaní vo verejnom záujme vyvlastnil vlastnícke právo k pozemkom vlastníkovi - sťažovateľovi, presne definovaný vo výroku rozhodnutia, v prospech spoločnosti MH Invest, s.r.o. na účel podľa ustanovenia § 4a zákona o významných investíciách pre stavbu „Vybudovanie Strategického parku“, k. ú. T., Z., J., I., Z., K., Y.. Zároveň uviedol, že podľa ustanovenia § 13 ods. 2 písm. e) zákona o vyvlastňovaní je vyvlastniteľ povinný začať s užívaním vyvlastnených pozemkov na účel, pre ktorý boli vyvlastnené v lehote 2 rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Námietky účastníkov konania boli zamietnuté ako nedôvodné. V časti II. rozhodol orgán verejnej správy prvého stupňa o náhrade vo výške 732279,12 Eur.

IV. Vybraná súvisiaca právna úprava a právne posúdenie veci kasačným súdom

82. Podľa § 1 ods. 2 písm. c) zákona o významných investíciách, významná investícia je stavba, ktorej výstavbu bude zabezpečovať právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky (ďalej len „podnik“), ak vláda Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“) o nej rozhodla, že jej uskutočnenie je vo verejnom záujme.

84. Podľa § 1 ods. 11 zákona o významných investíciách, strategickým parkom sa rozumie súhrn a) pozemkov nachádzajúcich sa v jednom katastrálnom území alebo vo viacerých bezprostredne susediacich katastrálnych územiach, ktorých celková výmera predstavuje najmenej 250 ha, a b) stavieb na nich sa nachádzajúcich, ktoré sú potrebné na realizáciu investícií v oblasti priemyselnej výroby, služieb, činností v oblasti výskumu a vývoja.

86. Podľa § 3 ods. 4 zákona o významných investíciách, osvedčenie o významnej investícii je dokladom, ktorý podnik dokladá k návrhu na začatie územného konania, k návrhu na začatie vyvlastňovacieho konania a k návrhu na začatie stavebného konania.

88. Podľa § 3 ods. 7 zákona o významných investíciách, predkupné právo štátu podľa odseku 5 zanikne, ak sa do dvoch rokov odo dňa schválenia návrhu na vydanie osvedčenia o významnej investícii vládou nevykoná alebo ak sa nezačne vyvlastňovacie konanie.

Súčasťou písomného návrhu je upozornenie, že ak na návrh vlastník nehnuteľnosti alebo oprávnený z vecného bremena nereaguje písomne do 15 dní odo dňa doručenia, považuje sa návrh na uzavretie dohody za odmietnutý a bude možné konať podľa § 4a.

nie je schválený územný plán obce alebo ak v schválenom územnom pláne obce alebo v územnom rozhodnutí nie je územie určené na umiestnenie a realizáciu významnej investície, podkladom na vydanie rozhodnutia o vyvlastnení je osvedčenie podľa § 3.

b) potvrdením o zaslaní a o doručení návrhu na uzavretie dohody vlastníkovi nehnuteľnosti alebo oprávnenému z vecného bremena, najmä doručenkou, ak vlastník nehnuteľnosti alebo oprávnený z vecného bremena neodpovedal v lehote 15 dní odo dňa doručenia návrhu na

náhradu voči podniku možno uplatniť na súde v lehote jedného roka odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení, inak toto právo zanikne. 93. Podľa § 2 ods. 1 zákona o vyvlastňovaní, vyvlastnenie možno uskutočniť len v nevyhnutnej miere, vo verejnom záujme na účel ustanovený zákonom, pričom verejný záujem na vyvlastnení sa musí preukázať vo vyvlastňovacom konaní, za primeranú náhradu, a ak cieľ vyvlastnenia nemožno dosiahnuť dohodou alebo iným spôsobom.

95. Podľa § 2 ods. 3 zákona o vyvlastňovaní, rozsah vyvlastnenia musí byť primeraný účelu, na ktorý sa vyvlastňuje. Nemožno rozhodnúť o prechode vlastníckeho práva tam, kde stačí jeho obmedzenie. Ak by obmedzenie vlastníckeho práva bolo pre vyvlastňovaného nepriaznivejšie ako jeho prechod, rozhodne sa o prechode vlastníckeho práva, ak to vyvlastňovaný uplatnil ako námietku najneskôr pri prerokovaní návrhu na ústnom pojednávaní, aj keď tento prechod nie je nevyhnutný na dosiahnutie účelu vyvlastnenia. Vyvlastňovaný je ten, proti koho majetku vyvlastnenie smeruje a je vlastníkom alebo spoluvlastníkom vyvlastňovaného pozemku alebo stavby alebo má k tomuto pozemku alebo k tejto stavbe právo zodpovedajúce vecnému

97. Podľa § 4 ods. 1 zákona o vyvlastňovaní, vyvlastnenému patrí za vyvlastnenie primeraná náhrada, ktorá sa poskytuje v peniazoch. 98. Podľa § 4 ods. 3 zákona o vyvlastňovaní, podkladom na určenie náhrady za vyvlastnenie je všeobecná hodnota pozemku alebo všeobecná hodnota stavby, alebo všeobecná hodnota práva zodpovedajúceho vecnému bremenu; tá sa určí na základe znaleckého posudku nie staršieho ako dva roky. Náhrada za vyvlastnenie nesmie byť nižšia ako všeobecná hodnota určená znaleckým posudkom.

100. Podľa § 9 ods. 3 písm. f) zákona o vyvlastňovaní, k návrhu vyvlastniteľ priloží znalecký posudok o všeobecnej hodnote pozemku alebo stavby alebo všeobecnej hodnoty práva zodpovedajúceho vecnému bremenu nie starší ako dva roky.

102. Podľa § 13 ods. 3 písm. a) zákona o vyvlastnení, výrokmi o náhrade za vyvlastnenie vyvlastňovací orgán určí primeranú náhradu za vyvlastnenie, ktorá prislúcha jednotlivým vyvlastneným a určí lehotu podľa § 6 ods. 1, 2 alebo ods. 3 a spôsob jej zaplatenia, ak nedôjde medzi vyvlastniteľom a vyvlastňovaným k dohode o náhrade za vyvlastnenie, vyvlastňovací úrad určí náhradu za vyvlastnenie v sume zodpovedajúcej všeobecnej hodnote pozemku alebo stavby, alebo všeobecnej hodnote práva zodpovedajúceho vecnému bremenu na základe znaleckého posudku [§ 9 ods. 2 písm. f)]; s požiadavkou na vyššiu náhradu za vyvlastnenie odkáže vyvlastneného bez prerušenia konania na súd.

104. Najvyšší správny súd nezistil žiaden dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku správneho súdu. Tieto závery spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Preto sa s ním Najvyšší správny súd v celom rozsahu stotožňuje, považujúc právne posúdenie veci správnym súdom za správne. Podľa názoru Najvyššieho súdu námietky vznesené v kasačnej sťažnosti neboli spôsobilé ovplyvniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku správneho súdu.

105. Zákon o vyvlastňovaní predstavuje všeobecnú právnu úpravu podmienok vyvlastnenia, a to z tzv. hmotnoprávneho hľadiska, ako aj z hľadiska procesného. Zákon vychádza z ústavnoprávneho rámca z čl. 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky a z čl. 11 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd, ktorý nadväzuje na Dodatkový protokol č. 1 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

106. Pokiaľ ide o námietku sťažovateľa ohľadne poznámky pod čiarou, ktorá podľa neho znamená, že sa na vyvlastňovanie týkajúce sa jeho pozemkov mal použiť stavebný zákon, kasačný súd tu uvádza, že poznámka 4a síce odkazuje na § 112 ods. 3 a 4 stavebného zákona, nenachádza sa však v ustanovení § 4a, ale v § 4 ods. 4.

Ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahuje sa na vyvlastnenie všeobecný predpis o vyvlastňovaní. Ak ku dňu začatia vyvlastňovacieho konania nie je schválený územný plán obce alebo ak v schválenom územnom pláne obce alebo v územnom rozhodnutí nie je územie určené na umiestnenie a realizáciu významnej investície, podkladom na vydanie rozhodnutia o vyvlastnení je osvedčenie podľa §

Súčasťou písomného návrhu je upozornenie, že ak na návrh vlastník nehnuteľnosti alebo oprávnený z vecného bremena nereaguje písomne do 15 dní odo dňa doručenia, považuje sa návrh na uzavretie dohody za odmietnutý a bude možné konať podľa § 4a.“ 109.

110. Na konania o vyvlastnení začaté po 30.6.2016 sa totiž vzťahuje nový zákon - zákon o vyvlastňovaní, ktorý nahrádza dovtedy aplikovanú právnu úpravu, a to v zmysle zásady „lex posterior derogat legi priori“. Správny súd sa touto námietkou správne a vyčerpávajúco zaoberal. Konanie o vyvlastnení bolo začaté na základe návrhu podaného dňa 18.7.2017.

99). 111. Rovnaký názor vyslovil Najvyšší súd Slovenskej republiky napríklad vo svojom rozhodnutí - sp. zn. 1 Sžk/45/2019: „Zároveň kasačný súd podotýka, že na konania o vyvlastnení, začaté po 30.06.2016 sa vzťahuje zák. č. 282/2015 Z.z., ktorý v zmysle zásady „lex posterior derogat legi priori" nahrádza dovtedy aplikovanú právnu úpravu obsiahnutú v § 108 a nasl. stavebného zákona. S účinnosťou od 01.07.2016 je tak všeobecným predpisom o vyvlastňovaní zák. č. 282/2015 Z.z. Pokiaľ teda zák. č. 175/1999 v § 4a ods. 1 odkazuje na podpornú aplikáciu všeobecného predpisu o vyvlastňovaní, má tým na mysli práve zák. č. 282/2015 Z.z. Konanie o vyvlastnení bolo začaté na základe návrhu podaného dňa 16.06.2017, preto niet pochýb o tom, že v predmetnej veci neboli splnené podmienky podľa § 19 zák. č. 282/2015 Z.z. na postup podľa stavebného zákona. Pokiaľ teda konkrétna otázka nie je upravená zákonom č. 175/1999 Z.z., správne orgány sú povinné postupovať v rámci právnej úpravy zák. č. 282/2015 Z.z., pričom v danom prípade tak učinili. Krajský súd rozhodol na

113. Pokiaľ ide o námietky týkajúce sa výšky náhrady a znaleckého posudku, tu kasačný súd uvádza, že sťažovateľom uvedené rozsudky boli vydané, resp. týkali sa vyvlastnení za účinnosti stavebného zákona. Ide o rozdielnu právnu úpravu ako tomu bolo v prejednávanom

vyplýva, že tak správny orgán v prejednávanej veci urobil a svoju povinnosť podľa zákona o vyvlastňovaní si splnil. Rozsiahla rozhodovacia činnosť najvyšších súdnych autorít fakticky ustálene deklaruje, že vyvlastnená osoba (a teda aj sťažovateľ), má možnosť domáhať sa aj navýšenia ceny určenej znalcom v civilnom konaní, a to aj na základe spochybnenia správnosti záverov znaleckého posudku [k tomu pozri napr. nasledovné rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky - sp. zn. 3Sžp/7/2012, sp. zn. 3Sžp/23/2013, sp. zn. 2Sžk/10/2018, sp. zn. 1Sžk/45/2019 a Najvyššieho správneho súdu - sp. zn. 8Sžk/28/2019, sp. zn. 1Ko/35/2017, sp. zn. 1Ko/36/2017 a i.]. Zo súdneho spisu pritom vyplýva, že sťažovateľ sa v tejto veci na civilný súd aj obrátil. O jeho námietkach týkajúcich sa navýšenia sumy za vyvlastnené pozemky tak bude civilným súdom rozhodnuté. Aj z tohto dôvodu nie je žiaduce, aby správne súdy rozhodovali o rovnakom predmete, teda o konkrétnej výške, resp. navýšení vyvlastňovacej náhrady.

Správne súdy majú právomoc posudzovať výlučne to, či rozhodnutie správneho orgánu nebolo v rámci správneho konania zaťažené podstatnými vadami v postupe správneho orgánu, ktoré by mali vplyv na zákonnosť výroku o určení náhrady za vyvlastnenie, napríklad neobstaranie zákonom stanovených podkladov pre rozhodnutie, nedodržanie procesného postupu a pod.

náhrady za vyvlastnenie. Pre orgán verejnej správy sú závery znaleckého posúdenia podkladom pre rozhodnutie vo veci a nie je oprávnený do výpočtov v nich uvedených akokoľvek zasahovať, robiť si o nich vlastný úsudok, či meniť ich. V súvislosti s právnym názorom krajského súdu o potrebe odstrániť nedostatky v skutkovom stave je potrebné dať do pozornosti i vzájomný vzťah medzi Správnym poriadkom a zákonom č. 282/2015 Z. z., ktorý je špeciálnou právnou úpravou a ktorý zakotvuje osobitný procesný mechanizmus uplatňujúci sa v prípade namietania skutočnosti, ktoré sú obsahom znaleckého posudku.

Pri uplatnení takéhoto procesného postupu by sa právna úprava § 4 ods. 4 zákona č. 282/2015 Z. z. stala obsolétnou.“ 117. Závery uvedené v znaleckom posudku sú pritom v rozsahu, ako tieto podliehajú prieskumu v režime správneho súdnictva, riadne odôvodnené a tento zodpovedá zásadám

Rovnako ako nedôvodnú vyhodnotil kasačný súd aj námietku týkajúcu sa poskytnutia náhradného pozemku. Podľa § 4 ods. 2 zákona o vyvlastňovaní má poskytnutie náhradného pozemku prednosť pred peňažnou náhradou, len ak sú splnené podmienky uvedené v tomto ustanovení, a to ak je možné majetkové vyrovnanie za vyvlastnený pozemok pridelením náhradného pozemku a ak s tým vyvlastňovaný súhlasí. Zo zákona o vyvlastnení nevyplýva povinnosť vyvlastniteľa ponúknuť v každom prípade náhradný pozemok.

Z obsahu administratívneho spisu je zrejmé, že sťažovateľ nenamietal žiadne také skutočnosti, ktorá by mohli viesť k vylúčeniu namietanej zamestnankyne, nakoľko jej zaujatosť videl výlučne v jej postupe v konaní. 121. Kasačný súd nesúhlasí ani s námietkou sťažovateľa týkajúcou sa vyjadrení predsedu vlády na tlačovej konferencii. Predseda vlády nie je správnym orgánom rozhodujúcim o vyvlastnení, jeho prípadné vyhlásenia na tlačovej konferencii nemôžu tvoriť právny základ, resp. podklad pre rozhodnutie správneho orgánu, keď tieto nemajú povahu všeobecne záväzného právneho predpisu, ani iného prameňa práva, príp. iného právneho aktu, ktorý by bol pre správny orgán - v rámci konania a rozhodovania vo veci - záväzný.

Podľa názoru kasačného súdu rozhodnutia správnych orgánov vychádzajú z riadne zisteného skutkového stavu veci a sú dostatočne presvedčivé. Riadne sa zaoberali všetkými podmienkami vyvlastnenia a reagovali na námietky sťažovateľa prednesené počas správneho konania. 123.

podkladom, ktorý bez akýchkoľvek pochýb v zmysle § 3 ods. 4, § 4a ods. 1 zákona o významnej investícii preukazuje, že účel vyvlastnenie je v tomto konaní daný, pretože v ňom Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky, na základe uznesení vlády Slovenskej republiky osvedčuje, že stavba „Vybudovanie Strategického parku“ je významnou investíciou a jej uskutočnenie je vo verejnom záujme. Ako vyplýva jednak z rozhodnutí správnych orgánov, ako aj so samotného Osvedčenia o významnej investícii, predmetnou investíciou sa ovplyvní výroba a zamestnanosť v Slovenskej republike. To sa priaznivo prejaví na ekonomike a v sociálnej sfére zvýšením zamestnanosti. Táto investícia bude mať pozitívny vplyv aj na sekundárnu zamestnanosť v oblasti subdodávateľskej siete. Vybudovanie Strategického parku bude mať pozitívne dopady na hospodárstvo Slovenskej republiky, najmä v oblasti zníženia nezamestnanosti a zlepšenia ponuky pracovným miest v Nitrianskom kraji, zlepšenie dopravnej infraštruktúry, najmä vybudovaním nových pozemných komunikácií, ako aj v oblasti podpory a rozvoja podnikateľov a podnikateľského prostredia.

Jedná sa teda o (derivatívny) právny subjekt, ktorý koná v mene Slovenskej republiky. Ak sťažovateľ vo svojom poslednom podaní doručenom kasačnému súdu namietal, že nesúhlasí s prechodom vyvlastnených pozemkov na Slovenskú správu ciest, kasačný súd zdôrazňuje, že ide o rozpočtovú organizáciu Ministerstva dopravy Slovenskej republiky. Dôležité pri vyvlastnených pozemkoch je, že vyvlastnené pozemky musia byť v súlade s § 16 zákona o vyvlastňovaní, užívané iba na účel, na ktorý boli vyvlastnené. Ak dôjde k prevodu správy alebo k prevodu vlastníctva podľa zákona č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu, medzi právnickými osobami s účasťou štátu, takýto postup je zákonný, pokiaľ bude naplnený/zachovaný účel vyvlastnenia.

126. Pokiaľ ide o dokument Osvedčenie o významnej investícii, nejde tu o dokument, ktorý by mal možnosť ovplyvniť práva a právom chránené záujmy sťažovateľa. Deklaruje už existujúci stav. Zo zákona o významnej investícii nevyplýva povinnosť komukoľvek ho doručovať. Preto nemohlo dôjsť nedoručením tohto dokumentu k priamemu zásahu do jeho vlastníckych práv tak, ako to sťažovateľ tvrdí. Na proces jeho vydávania sa nevzťahuje Správny poriadok. Jeho schválenie je politickým rozhodnutím. Žiadosť na vydanie Osvedčenia o významne investícii podáva podnik, ktorý spĺňa podmienky podľa § 3 ods. 1 zákona o významnej investícii. Príslušné ministerstvo potom následne predloží vláde návrh na vydanie Osvedčenia o významnej investícii. Vláda Slovenskej republiky návrh na vydanie Osvedčenia o významnej investícii uznesením schváli alebo neschváli.

MH Invest, s.r.o. tak pripojil k návrhu Osvedčenie o významnej investícii vydané Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky. 127. K námietke týkajúcej sa rozšírenia predmetu vyvlastnenia, kedy podľa názoru sťažovateľa vyvlastňovací orgán porušil ustanovenie § 13 ods. 3 písm. d) zákona o vyvlastňovaní, kasačný súd uvádza, že tu neboli vyvlastňované časti pozemkov, ale celé pozemky.

129. Kasačný súd súhlasí s názorom správneho súdu, keď tento uviedol, s poukázaním na § 4a ods. 1 posledná veta zákona o významných investíciách, že ak ku dňu začatia vyvlastňovacieho konania nie je schválený územný plán obce, alebo ak v schválenom územnom pláne obce alebo v územnom rozhodnutí nie je územie určené na umiestnenie a realizáciu významnej investície, potom podkladom na vydanie rozhodnutia o vyvlastnení je osvedčenie o významnej investícii. Správny orgán konal plne v súlade s ustanovením § 4a ods. 1 spomínanom vyššie, kedy bolo spolu s návrhom na vyvlastnenie vyvlastniteľom prvostupňovému správnemu orgánu predložené Osvedčenie o významnej investícii. Osvedčenie o významnej investícii tak nahrádza územný plán aj územné rozhodnutie a stanovisko obce o súlade účelu vyvlastnenia s územnoplánovacou dokumentáciou. Vyvlastniteľ v konaní preukázal súlad s cieľmi a zámermi územného plánovania práve predložením Osvedčenia o významnej investícii.

131. Kasačný súd sa stotožnil aj s vyhodnotením námietky procesných pochybení v konaní správnych orgánov správnym súdom. Aj podľa názoru kasačného súdu, namietané skutočnosti neboli spôsobilé negatívne zasiahnuť do subjektívnych práv žalobcu. 132. Ďalšie námietky sťažovateľa sa týkajú toho, že sa správny súd nevysporiadal so všetkými

Aj Európsky súd pre ľudské práva vo svojej judikatúre stabilne zdôrazňuje, že článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd síce ukladá súdom povinnosť odôvodniť svoje rozhodnutia, túto požiadavku však nemožno chápať tak, že súdy majú povinnosť dať podrobnú odpoveď na každý argument (rozsudok vo veci Van Hurk v. Holandsko z 19. apríla 1994, č. 16034/90, § 61).

133. Pokiaľ sťažovateľ vo svojom poslednom podaní doručenom kasačnému súdu žiadal o nariadenie pojednávania, kasačný súd uvádza, že pojednávanie môže nariadiť, ak to považuje za potrebné, pričom takáto situácia v prejednávanej veci nenastala. Sťažovateľ ani bližšie nekonkretizoval, prečo považuje nariadenie pojednávania za potrebné. Naviac, vec sťažovateľa nepatrí ani do kategórie vecí, pri ktorých by bola daná „plná jurisdikcia“ Najvyššieho správneho súdu, jedná sa o vec štandardného kasačného konania vrátane súvisiacich zákonných pravidiel a limitov (ako je napr. zásada koncentrácie, neprípustnosť novôt a pod.), a preto kasačný súd ani v merite nevidel ako odôvodnené vo veci nariaďovať ústne pojednávanie. Z hľadiska vecného kasačný súd dopĺňa, že aj ostatné podanie sťažovateľa vo veci napáda primárne sumu peňažného plnenia, ktorá mu bola poskytnutá titulom vyvlastnenia, a ktorú považuje za neprimeranú, keď však uvedená námietka je v zásade predmetnom civilného súdneho konania (k tomu pozri aj odsek 74 tohto rozsudku vyššie). 134. Vychádzajúc zo všetkých vyššie uvedených skutočností, Najvyšší správny súd kasačnú sťažnosť sťažovateľa ako nedôvodnú zamietol (§ 461 SSP). 135. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 467 ods. 1 SSP. Sťažovateľ v kasačnom konaní úspech nemal a žalovanému náhrada trov kasačného konania prislúcha len v prípadoch, ak to možno spravodlivo požadovať a po splnení zákonom stanovených podmienok len výnimočne (§ 168 SSP), ktoré podľa obsahu súdnych spisov nenastali. Ďalším účastníkom konania kasačný súd náhradu trov kasačného konania podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 169 SSP nepriznal - v rámci kasačného konania im nebola súdom uložená žiadna povinnosť, ku ktorej by sa náhrada trov konania mohla viazať. 136. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 463 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.