4Svk/36/2022
ECLI:SK:NSSSR:2023:4017200907.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Krajský súd v Nitre
- Sp. zn. 1. inštancie
- 11S/16/2019
- IČS
- 4017200907
- Citované
- 1× inými rozhodnutiami
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu prof. JUDr. PhDr. Petra Potáscha, PhD. a členiek senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD., LL.M. a JUDr. Zuzany Mališovej, v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): F. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. H. XX, D., právne zastúpený: JUDr. Viktor Mlynek, advokát so sídlom Štúrova 43, 949 01 Nitra, proti žalovanému: Slovenská inšpekcia životného prostredia, ústredie - útvar integrovaného povoľovania a kontroly, so sídlom Grösslingova 5, 811 09 Bratislava, IČO: 00156906, za účasti: 1/ Jaguar Land Rover Slovakia s.r.o. so sídlom Horné lúky 4540/1, 949 01 Nitra, IČO: 48302392, zastúpený CMS Cameron McKenna Nabarro Olswang, advokáti, v.o.s., Na Poříčí 1079/3a, Praha 1, Česká republika, IČ: 256 02381, za ktorú koná CMS Cameron Mc Kenna Nabarro Olswang, advokáti, v.o.s., organizačná zložka, Staromestská 3, Bratislava, IČO: 51034166, 2/ MH Invest, s.r.o. so sídlom Mlynské Nivy 44/A, 821 09 Bratislava, IČO: 36724530, právne zastúpený: JUDr. Allan Böhm, advokát so sídlom Jesenského 32, 811 02 Bratislava, 3/ Obec Lužianky, Rastislavova 266, 951 41 Lužianky, IČO: 34003517, 4/ Roman Cerulík K CERO so sídlom Štefánikova 59, 949 01 Nitra, IČO: 11726938, 5/ M.. A. B., nar. XX.XX.XXXX., T. XX, XXX XX D., 6/ Združenie domových samospráv, o.z., Rovniankova 14, 851 02 Bratislava, IČO: 31820174, 7/ L.. M. O., nar. XX.XX.XXXX, A. W. X, XXX XX D., 8/ A. S., nar. XX.XX.XXXX, . M. X, XXX XX . D., 9/ A. Y., nar. XX.XX.XXXX, A. W. XX, XXX XX D., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 6378-25083/27/2017/Hru zo dňa 17. augusta 2017, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti právoplatnému rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/16/2019-444 zo dňa 29. septembra 2021 v spojení s opravným uznesením Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/16/ 2019-564 zo dňa 25. apríla 2022, takto
rozhodol:
I. Kasačná sťažnosť sa zamieta . II. Žalovanému sa nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva .
III. Ďalším účastníkom konania sa nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva .
Odôvodnenie
I. Priebeh administratívneho konania a správneho súdneho konania
1. Slovenská inšpekcia životného prostredia - Inšpektorát životného prostredia Bratislava (ďalej len „inšpekcia“) rozhodnutím číslo: 918-14105/2017/Čás/375180116/SP zo dňa 09. mája 2017 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) žiadateľovi - ďalšiemu účastníkovi konania v 1. rade vydala v zmysle § 3 ods. 3 písm. a/, bod 1., 10. a 12., § 3 ods. 3 písm. b/, bod 3., 4. a 8., § 3 ods. 3 písm. c/, bod 9., § 3 ods. 3 písm. g/ a § 3 ods. 4 zákona č. 39/2013 Z. z.
o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 39/2013 Z. z.“) v spojení s § 62 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „stavebný zákon“) a § 26 ods. 1 1 zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov
(vodný zákon) v znení neskorších predpisov integrované povolenie, ktorým povolila vykonávanie činností v prevádzke Lakovňa, v areáli spoločnosti Jaguar Land Rover Slovakia s.r.o. v priemyselnom parku, okres Nitra. Zároveň udelila súhlas na vydanie rozhodnutia o povolení stavby veľkého zdroja znečistenia ovzdušia, určila emisné limity a technické požiadavky a podmienky prevádzkovania, určila rozsah a požiadavky vedenia prevádzkovej evidencie veľkých zdrojov znečisťovania ovzdušia, povolila uskutočnenie vodnej stavby neutralizačná stanica odpadových vôd, vydala súhlas na zmenu stavby „Automotive Nitra Project“ v rozsahu E1 Budovy - SO 301 úprava karosérií pred dokončením realizáciou stavby SS 300 Lakovňa, ktorá môže ovplyvniť stav povrchových vôd a podzemných vôd, vydala vyjadrenie k zámeru stavby integrované povolenie, ktorým povoľuje vykonávanie činností v prevádzke Lakovňa, v areáli spoločnosti JLR Slovakia s.r.o. v priemyselnom parku, okres
Nitra. Zároveň udelila súhlas na vydanie rozhodnutia o povolení stavby veľkého zdroja znečistenia ovzdušia, určila emisné limity a technické požiadavky a podmienky prevádzkovania, určila rozsah a požiadavky vedenia prevádzkovej evidencie veľkých zdrojov znečisťovania ovzdušia, povolila uskutočnenie vodnej stavby neutralizačná stanica odpadových vôd, vydala súhlas na zmenu stavby „Automotive Nitra Project“ v rozsahu E1 Budovy - SO 301 Úprava karosérií pred dokončením realizáciou stavby, SS 300 Lakovňa, ktorá môže ovplyvniť stav povrchových vôd podzemných vôd, vydala vyjadrenie k zámeru stavby SS 300 Lakovňa z hľadiska ochrany vodných pomerov, dala vyjadrenie k stavbe týkajúcej sa odpadového hospodárstva a to k projektovej dokumentácii stavby SS 300 Lakovňa v stavebnom konaní, pretože sa neuskutočnilo územné konanie, dala vyjadrenie k vydaniu stavebného povolenia na stavbu SS 300 Lakovňa a vydala stavebné povolenie na zmenu stavby „Automotive Nitra Project“ v rozsahu E 1 Budovy - SO 301 Úprava karosérií pred dokončením realizáciou stavby SS 300 Lakovňa v rozsahu tam uvedených stavebných objektov v k. ú.
U.. 2. Žalovaný rozhodnutím číslo: 6378-25083/27/2017/Hru zo dňa 17. augusta 2017 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) prvostupňové rozhodnutie potvrdil. 3. Krajský súd v Nitre (ďalej aj ako „správny súd“ alebo „krajský súd“) rozsudkom č. k. 11S/16/2019-444 zo dňa 29. septembra 2021 (ďalej aj ako „napadnutý rozsudok“) podľa ustanovenia § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej aj ako „SSP“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia.
4. Krajský súd v odôvodnení napadnutého rozsudku poukázal na to, že predmetnú žalobu je potrebné posudzovať v zmysle ust. § 178 ods. 3 SSP, teda ako žalobu podanú zainteresovanou verejnosťou, čo odôvodnil tým, že žalobca žiadnym spôsobom nevymedzil práva, na ktorých mal byť napadnutým rozhodnutím ukrátený, resp. ktoré jeho práva mali byť žalobou napadnutým rozhodnutím porušené alebo priamo dotknuté.
5. S námietkou žalobcu, že integrované povolenie sa udeľuje prevádzke, t. j. už existujúcej stavbe (až po tom, ako bola stavba dokončená a prevádzka otestovaná) sa správny súd vysporiadal tak, že upriamil pozornosť na ust. § 3 ods. 4 zákona č. 39/2013 Z. z., podľa ktorého, ak ide o integrované povoľovanie prevádzky, ktoré vyžaduje konanie podľa § 60 až § 74 a § 86 až § 88 stavebného zákona, Slovenská inšpekcia životného prostredia má v integrovanom povoľovaní pôsobnosť špeciálneho stavebného úradu podľa § 120 stavebného zákona, okrem pôsobnosti vo veciach územného rozhodovania a vyvlastnenia. Z uvedeného ustanovenia zákona podľa krajského súdu vyplýva, že žalovaný má právomoci riadneho stavebného úradu v presne vymedzených kompetenciách - okrem kolaudácie a územného konania.
Z uvedenej dikcie § 3 ods. 4 zákona č. 39/2013 Z. z., a teda i z teleologického výkladu zákona je zrejmé, že integrované povolenie môže byť vydané aj na stavbu, ktorá nie je dokončená. Krajský súd tiež poukázal na to, že z prvostupňového rozhodnutia vyplývajú podmienky povolenia (časť III), v ktorých sú určené podmienky prevádzkovania s tým, že v bode 1.5 je uvedené: „Všetky plánované zmeny charakteru alebo fungovania prevádzky alebo jej rozšírenie, ktoré môžu mať dôsledky na životné prostredie, alebo významný negatívny vplyv na človeka, budú podliehať integrovanému povoľovaniu a tieto zmeny musia byť inšpekcii vopred ohlásené“. Rovnako uviedol, že rozhodnutie sa v časti označenie pod písm. J zaoberá i požiadavkami na skúšobnú prevádzku Lakovne.
Krajský súd navyše zdôraznil, že žalobca v žalobe neuviedol, aké konkrétne negatívne dopady na životné prostredie by mala mať ním namietaná skutočnosť, že integrované povolenie nebolo vydané na dokončenú stavbu. 6. Krajský súd ďalej uviedol, že v napadnutom rozhodnutí sa správny orgán zaoberal i námietkami, že žalobcovi bolo priznané účastníctvo v rámci procesu EIA s tým, že uviedol, že všetky práva boli žalobcovi priznané.
7. K námietke žalobcu, že v rámci strategického parku neprebehlo zisťovacie konanie podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 24/2006 Z. z.“), resp. že strategický park nebol posudzovaný z hľadiska vplyvov na životné prostredie, správny súd uviedol, že citovaný zákon nepozná pojem strategický park, preto nie je možné viesť ani zisťovacie konanie v rámci tohto zákona, ktoré by sa týkalo strategického
parku. Predmetný zákon upravuje zisťovacie konanie o posudzovaní strategických dokumentov a ich vplyvov (strategickým dokumentom sa rozumie návrh plánu alebo programu), resp. konanie o posudzovaní činností, ale nie konanie o posudzovaní strategických parkov. Pokiaľ žalobca poukazoval na ust. § 18 ods. 2 písm. b/ zákona č. 24/2006 Z. z., správny súd uviedol, že príslušný správny orgán navrhovanú činnosť „Automotive Nitra Project - Fáza 2“ posudzoval v rámci zisťovacieho konania a dňa 04.11.2016 vydal záverečné stanovisko a súhlasil s realizáciou navrhovanej činnosti. Toto záverečné stanovisko potom oprávňovalo navrhovateľa, ďalšieho účastníka konania v 1. rade, aby podal žiadosť o integrované povolanie pre prevádzku „Lakovňa“ v súvislosti so žiadosťou o vydanie stavebného povolenia na zmenu stavby „Automotive Nitra Project“. Krajský súd podotkol, že pre správne orgány bolo záverečné stanovisko Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky zo dňa 04.11.2016 záväzné a nebolo možné, aby súd v predmetnej veci posudzoval zákonnosť rozhodnutí vydaných v zisťovacom konaní, pretože tieto sú predmetom samostatného súdneho
konania. 8. Za nedôvodnú považoval krajský súd i námietku ohľadom dopravného napojenia, vyústenia dopravy na cestu I/64, napojenie na rýchlostnú komunikáciu R1 A. V súvislosti s touto námietkou správny súd poukázal na ust. § 66 ods. 4 písm. d/ stavebného zákona, v zmysle ktorého sa v záväzných podmienkach uskutočňovania stavby podľa potreby okrem iného určia i podrobnejšie požiadavky na uskutočnenie stavby predovšetkým z hľadiska komplexnosti a plynulosti, napojení na siete a zariadenia technického vybavenia, pozemné komunikácie a pod. V predmetnej veci je podľa krajského súdu podstatná tá skutočnosť, že dopravné napojenie ani ďalšie skutočnosti, ktoré žalobca namietal, sa neriešia v tomto konaní o vydanie integrovaného povolenia, neboli predmetom žiadosti o jeho vydanie ani projektovej dokumentácie a nesúvisia s realizáciou stavby a prevádzky.
9. K námietkam žalobcu o porušení jeho subjektívnych práv, na ktorých mal byť ukrátený vydaním žalobou napadnutého rozhodnutia a tiež vo vzťahu k jeho námietke, že sa žalovaný nedostatočne vysporiadal s jeho odvolacími dôvodmi, správny súd skonštatoval, že tieto žalobca dostatočne nešpecifikoval. Z administratívneho spisu krajský súd nezistil, že by došlo k porušeniu procesných práv žalobcu, s ktorým správne orgány konali, doručili mu oznámenie o začatí konania vo veci vydania integrovaného povolenia pre prevádzku Lakovňa, ku ktorému podal námietky a s týmito sa správny orgán prvého stupňa vo svojom rozhodnutí vysporiadal. Rovnako tak sa námietkami žalobcu obsiahnutými v podanom odvolaní zaoberal žalovaný, čo vyplýva z jeho rozhodnutia, ktoré je predmetom tohto súdneho prieskumu.
10. Správny súd ďalej uviedol, že sa v tomto konaní nemohol zaoberať námietkami žalobcu, ktoré sa týkali ďalších konaní. Taktiež podľa krajského súdu nie je možné posudzovať v predmetnej veci otázku zaujatosti zamestnancov správnych orgánov, resp. dokonca celého správneho orgánu, nakoľko tieto námietky žalobca v priebehu správneho konania nevzniesol a ich vznášanie v žalobe, resp. dokonca na pojednávaní, považuje súd za irelevantné.
Krajský súd uzavrel, že sa nezaoberal ani ďalšími námietkami žalobcu prezentovanými na pojednávaní, lebo ide o námietky vznesené po uplynutí dvojmesačnej lehoty na podanie námietok (koncentračná zásada).
II. Kasačná sťažnosť, vyjadrenie
11. Proti napadnutému rozsudku podal žalobca (ďalej ako „sťažovateľ“) v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť podľa § 440 ods. 1 písm. g) a f) SSP, v ktorej navrhol, aby kasačný súd napadnutý rozsudok zrušil, alternatívne aby napadnutý rozsudok zmenil tak, že zruší napadnuté rozhodnutie a vec vráti žalovanému na ďalšie konanie. 12. Sťažovateľ považuje za nesprávne právne posúdenie jeho aktívnej žalobnej legitimácie v zmysle § 178 ods. 3 SSP (zainteresovaná verejnosť) krajským súdom. Sťažovateľ tvrdil, že on bol ako fyzická osoba ukrátený na svojich právach (§ 178 ods. 1 SSP), a to z dôvodu, že je vlastníkom pozemkov v rámci strategického parku. Namietal, že je riadnym účastníkom všetkých povoľovacích konaní v rámci vybudovania strategického parku aj z toho dôvodu, že pre túto stavbu bol vyvlastňovaný. 13. Sťažovateľ sa tiež ohradil voči tomu, že v predmetnej veci bolo udelené integrované povolenie v zmysle zákona č. 39/2013 Z. z. Uviedol, že integrované povolenie sa udeľuje už existujúcej stavbe v zmysle § 43 stavebného zákona, pričom sa odvolával na gramatický a logický výklad relevantných ustanovení. Zdôraznil, že z dôvodu nedokončenia, resp.
neexistencie predmetnej stavby, nebolo objektívne možné náležite posúdiť skutkový stav, na základe ktorého by mohlo dôjsť k vydaniu predmetného povolenia. 14. Zároveň sťažovateľ poukázal na to, že v zmysle § 24 ods. 2 zákona č. 24/2006 Z. z. mal ako účastník konania podľa zákona č. 24/2006 Z. z. byť automaticky účastníkom aj nasledovných povoľovacích konaní. V tejto súvislosti argumentoval doktrinálnym výkladom predmetného zákona. 15. Ďalším sťažnostným bodom sťažovateľ namietal, že sa krajský súd nezaoberal námietkou, ktorú prezentoval na pojednávaní, že v predmetnej veci rozhodoval predpojatý správny orgán (spadajúci pod ministra životného prostredia Slovenskej republiky, ktorý rozhodoval vo veci posudzovania vplyvov).
16. Sťažovateľ tiež nesúhlasil s názormi správneho súdu, že nie je možné viesť zisťovacie konanie podľa zákona č. 24/2006 Z. z., pretože tento zákon nepozná pojem strategický park a tiež že nebolo možné v predmetnej veci preskúmavať iné rozhodnutia v procese prípravy a realizácie Strategického parku. Namietal, že pojem strategický park je širší pojem a ide o väčšiu časť územia, ako je zámer „Automotive Nitra Project“, ktorý bol predmetom zisťovacieho konania. Zdôraznil, že zámer „Automotive Nitra Project“ neobsahoval lakovňu. V tejto súvislostí argumentoval aj ustanovením § 18 ods. 2 zákona č. 24/2006 Z. z. pri uplatnení prílohy č. 8 časť 9, položka 15 (pod ktorú spadajú priemyselné parky), v ktorej je uvedené „bez limitu“ a tiež § 38 ods. 3 zákona č. 24/2006 Z. z. Strategický park je v zmysle sťažovateľovej argumentácie priestorom, kde sa jednotlivé investície budú realizovať, pričom súčasťou tohto priestoru sú aj stavby v danom priestore sa nachádzajúce.
Tiež uviedol, že aj samotný strategický park môže mať povahu významnej investície, ale vždy to bude iná stavebná investícia, ako sú investície, ktoré budú v strategickom parku realizované. Sťažovateľ mal za to, že správne orgány nepostupovali zákonne, keď vo vzťahu k predmetnej stavbe nebolo uskutočnené konanie podľa zákona č. 24/2006 Z. z.
17. Sťažovateľ tiež nesúhlasil, s tým, ako sa krajský súd vysporiadal s jeho námietkami ohľadom úseku rýchlostnej cesty I/64 s napojením na rýchlostnú komunikáciu R1 A. Namietal, že správny orgán mal posúdiť parametre cesty I/64 na celom úseku cesty, nielen v Dražovciach. Za nedostatočné považoval aj podklady tohto rozhodnutia. Tiež doplnil, že uvedené dopravné napojenie ide cez jeho pozemky a on mal s týmito pozemkami zámery.
18. Sťažovateľ tiež namietal, že neboli naplnené podmienky podľa § 32 ods. 2 stavebného zákona, preto malo byť v predmetnej veci vedené územné konanie. Poukázal na to, že územný plán mesta Nitra stanovil podmienku spracovania územnoplánovacej dokumentácie na úrovni zóny, ktorá nebola vypracovaná. Odôvodnenie, že územné rozhodnutie sa nevyžaduje z dôvodu strategickej investície, považuje za nedostatočné. Tiež namietal, že krajský súd mal zohľadniť aj ním namietané porušenie § 62 ods. 1 písm. a) stavebného zákona.
Sťažovateľ tiež podotkol, že krajský súd vôbec neuviedol, či a ako územný plán mesta Nitra rieši zastavovací plán a vzájomné vzťahy priestorového usporiadania dotknutého územia. 19. Napokon sťažovateľ namietal, že sa krajský súd nijako nevysporiadal s jeho žalobnou námietkou ohľadne porušenia § 33 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v platnom znení (ďalej len „Správny poriadok“). Tiež kasačný súd žiadal, aby mu z titulu jeho účastníctva umožnil pred vyjadrením rozhodnutia vyjadriť sa ku všetkým
podkladom. V tejto časti argumentoval rozsudkami Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Szd/4/2009, sp. zn. 6sžo/165/2021, sp. zn. 3Sžo/220/2021 a sp. zn. 3Sžo/56/2014. 20. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že zotrváva na svojich predchádzajúcich vyjadreniach. K jednotlivým námietkam osobitne uviedol, že sťažovateľ v rámci napádanej prevádzky „Lakovňa“ nie je vlastníkom pozemkov.
Je toho názoru, že má postavenie povoľovacieho orgánu v oblasti životného prostredia a zároveň aj postavenie špeciálneho stavebného úradu. Tiež uviedol, že nie je v jeho kompetencii posudzovanie podľa zákona č. 24/2006 Z. z. a že je viazaný záväzným stanoviskom Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky. V kontexte tvrdenia žalobcu, že stavebný úrad nedisponoval zisťovacím konaním, žalovaný argumentoval tým, že predmetom integrovaného povoľovania bola prevádzka „Lakovňa“ a nie strategický park. Na námietku ohľadom cesty I/64 žalovaný reagoval tak, že nemá postavenie špeciálneho stavebného orgánu vo vzťahu k pozemným komunikáciám.
Tiež poukázal na to, že všetky pozemky, na ktorých sa realizujú stavby povolené napadnutým rozhodnutím sú obsiahnuté v osvedčení Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky zo dňa 14.01.2016, a preto sa na tieto stavby nevyžaduje územné
rozhodnutie. Napokon poukázal na to, že porušenie § 33 ods. 2 Správneho poriadku žalobca nenamietal v správnej žalobe. Na základe vyššie uvedeného žiadal žalovaný kasačnú sťažnosť zamietnuť. 21. Ďalší účastník konania v 1. rade vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že napadnutý rozsudok považuje za zákonný. Je toho názoru, že v kasačnej sťažnosti sú len duplikované žalobné námietky. Rovnako je toho názoru, že sťažovateľ iba zneužíva svoje právo na skomplikovanie stavby strategického parku, v tejto súvislosti uviedol, že sťažovateľ podal viac ako 100 správnych žalôb v súvisiacich veciach. Osobitne poukázal na to, že podľa jeho názoru bola naplnená hypotéza § 32 ods. 2 stavebného zákona, nakoľko z územného plánu obce Lužianky a mesta Nitra vyplýva funkčné usporiadanie a zo zastavovacieho plánu vyplýva priestorové usporiadanie strategického parku.
K námietkam na dopravné napojenie uviedol, že tieto neboli predmetom preskúmavaných rozhodnutí ani projektovej dokumentácie predmetnej stavby. Sťažovateľovu interpretáciu zákona č. 24/2006 Z. z. ďalší účastník konania v 1. rade považoval za nesprávnu, nakoľko tento zákon nevyžaduje samostatné posudzovanie strategického parku. V závere svojho vyjadrenia
zdôraznil princíp proporcionality medzi namietanou nezákonnosťou a dôsledkami prípadného zrušenia napadnutého rozhodnutia. Vzhľadom na uvedené je ďalší účastník konania v 1. rade toho názoru, že kasačná sťažnosť je nedôvodná a navrhoval ju zamietnuť.
III. Konanie na kasačnom súde
22. Prejednávaná vec bola dňa 17.06.2022 predložená Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší správny súd“ alebo „kasačný súd“) a bola náhodným výberom technickými a programovými prostriedkami schválenými Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená na rozhodnutie senátu 4S - sp. zn. 4Svk/36/2022. 23. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný preskúmal rozsudok správneho súdu v medziach sťažnostných bodov (§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm. c), ods. 2 SSP), pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 2 písm. a) SSP) a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 a ods. 2 SSP), vo veci v zmysle § 455 SSP nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.
IV. Právne predpisy, právne názory kasačného súdu
24. Podľa § 2 ods. 1 a 2 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
25. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
26. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 39/2013 Z. z., integrované povoľovanie je konanie, ktorým sa koordinovane povoľujú a určujú podmienky vykonávania činností v existujúcich prevádzkach a v nových prevádzkach s cieľom zaručiť účinnú integrovanú ochranu zložiek životného prostredia a udržať mieru znečistenia životného prostredia v normách kvality životného prostredia. 27.
Podľa § 3 ods. 4 zákona č. 39/2013 Z. z., ak ide o integrované povoľovanie prevádzky, ktoré vyžaduje konanie podľa § 60 až 74 a § 86 až 88 stavebného zákona, Slovenská inšpekcia životného prostredia (ďalej len „inšpekcia“) má v integrovanom povoľovaní pôsobnosť špeciálneho stavebného úradu podľa § 120 stavebného zákona okrem pôsobnosti vo veciach územného rozhodovania a vyvlastnenia.
28. Podľa § 32 ods. 2 stavebného zákona, územné rozhodnutie sa nevyžaduje na umiestnenie strategického parku a na prípravu územia na realizáciu strategického parku, na ktoré bolo vydané osvedčenie o významnej investícii podľa osobitného predpisu,1fc) ak priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie územia, ktoré nie je v rozpore s ich umiestnením, vyplýva z územného plánu obce alebo z územného plánu zóny.
29. Kasačný súd v súvislosti s kasačnou sťažnosťou v prvom rade poukazuje na to, že kvalita kasačnej sťažnosti do značnej miery predurčuje obsah rozhodnutia kasačného súdu. Na jednej strane strohá a všeobecná kasačná (žalobná) argumentácia vedie k vybaveniu kasačnej sťažnosti (žaloby) iba v zodpovedajúcej - nízkej - miere detailov. Ale aj na druhej strane rozsahovo excesívna kasačná sťažnosť, ktorá je však obsahovo nesúrodá, má za následok, že sa súd pri „vysporiadaní“ takejto kasačnej sťažnosti obmedzí na podstatu veci a s jednotlivými námietkami sa prípadne vysporiada prostým odkázaním na príslušnú pasáž odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia (k tomu pozri analogicky Rozsudky Najvyššieho správneho súdu Českej republiky č. k. 1 AS 132/2021-30 zo dňa 15.07.2021, č. k. 1 Afs 163/2021-52 zo dňa 12.10.2021a č. k. 3 Afs 284/2022-99 zo dňa 14.04.2023).
Bolo by v rozpore so zásadou procesnej ekonómie, ak by mal súd reagovať na každé jednotlivé tvrdenie sťažovateľa, obzvlášť pokiaľ už podstatu sťažovateľových námietok vysporiadala predchádzajúca súdna a správna prieskumná inštancia a pokiaľ sťažovateľ nepredkladá argumentáciu tomuto názoru konkurujúcu.
30. Súčasne najvyšší správny súd pripomína, že v konaní o kasačnej sťažnosti vystupuje ako inštancia kasačná. Jeho úlohou teda nie je primárne preskúmať skutkové zistenia správnych orgánov a krajských súdov, ale podrobiť hodnoteniu ich právne posúdenie veci, a to v spojení s právnymi názormi krajského súdu. Vo vzťahu k skutkovým zisteniam sa Najvyšší správny súd Slovenskej republiky obmedzuje na overenie, či správnymi orgánmi a krajským súdom zistený skutkový stav zodpovedá obsahu spisu (vykonanému dokazovaniu) a či preskúmavané rozhodnutia obsahujú dostatok skutkových dôvodov vo vzťahu k vyvodeným právnym záverom.
31. V súvislosti s kasačnou sťažnosťou sťažovateľa najvyšší správny súd naviac dopĺňa, že táto sa javí ako excesívna, resp. vykazujúca nízku adresnosť. Kasačná argumentácia k jednotlivým otázkam sa opakuje, nie je súrodá a logicky štruktúrovaná. Pochopiteľne - je na sťažovateľovi, akým spôsobom vedie polemiku so závermi krajského súdu, čo najvyšší správny súd plne akceptuje. Neušlo však jeho pozornosti, že značná časť kasačnej sťažnosti (body II.2, II.4, II.5, II.6) spočívala v prekopírovaní rozsiahlej žalobnej argumentácie, pričom v tejto súvislosti sťažovateľ len subsidiárne reaguje na právne posúdenie napadnutého rozsudku, prieskum ktorého je predmetom tohto konania. Naopak, niektoré sťažnostné námietky (body II.3, II.7 kasačnej sťažnosti) neboli v správnej žalobe vznesené vôbec, preto došlo k porušeniu koncentračnej zásady. V tomto kontexte kasačný súd opätovne poukazuje na podstatu kasačného konania (k tomu pozri toto odôvodnenie vyššie), ako aj na to, že tak ako všeobecné súdy, ani kasačný súd nie je povinný v rozsudku reagovať
na každé jednotlivé tvrdenie, resp. námietku sťažovateľa, čo platí osobitne v prípade, ak táto nebola vznesená kvalifikovane, t. j. jednoznačne a včas. 32. Kasačný súd pritom k jednotlivým sťažnostným bodom obsiahnutým v kasačnej sťažnosti
uvádza: K posúdeniu postavenia sťažovateľa ako zainteresovanej verejnosti 33. K sťažnostnému bodu týkajúcemu sa nesprávneho právneho posúdenia aktívnej žalobnej legitimácie sťažovateľa kasačný súd v prvom rade uvádza, tak ako krajský súd, ani kasačný súd nemá z tvrdení sťažovateľa nijako preukázané, že by bol ako fyzická osoba dotknutý integrovaným povolením na svojich právach a právom chránených záujmoch tak, ako to predpokladá § 178 ods. 1 SSP. Iné závery nevyplývajú ani z predloženého administratívneho spisu, či z obsahu správnej žaloby alebo kasačnej sťažnosti. V nej sťažovateľ iba stroho konštatoval, že sa cíti byť účastníkom konania odvodzujúc svoje postavenie údajným vlastníctvom vyvlastňovaných pozemkov. Takéto tvrdenia bez ďalšieho nemohli zvrátiť závery krajského súdu, ktoré boli vyčerpávajúco odôvodnené v bode 60 napadnutého rozsudku. K námietke, že integrované povolenie sa udeľuje už existujúcej stavbe
34. S námietkou žalobcu, že integrované povolenie sa udeľuje prevádzke, t. j. už existujúcej stavbe (až potom, ako bola stavba dokončená a prevádzke otestovaná) sa správny súd vysporiadal v bodoch 61, 62, 64 a 65 napadnutého rozsudku, na ktoré kasačný súd odkazuje.
35. Kasačný súd sa stotožňuje s argumentáciou krajského súdu, ktorý poukázal na ustanovenie § 3 ods. 4 zákona č. 39/2013 Z. z. Tiež je potrebné zdôrazniť, že na ustanovenie § 3 ods. 4 zákona č. 39/2013 Z. z. v spojení s § 62 stavebného zákona odkazovalo aj prvostupňové rozhodnutie, ktoré jasne uviedlo, že inšpekcia vydala integrované povolenie ako špeciálny stavebný úrad podľa § 120 ods. 1 stavebného zákona.
36. V zmysle § 3 ods. 4 zákona č. 39/2013 Z. z., ak ide o integrované povoľovanie prevádzky, ktoré vyžaduje konanie podľa § 60 až 74 a § 86 až 88 stavebného zákona, Slovenská inšpekcia životného prostredia (ďalej len „inšpekcia“) má v integrovanom povoľovaní pôsobnosť špeciálneho stavebného úradu podľa § 120 stavebného zákona okrem pôsobnosti vo veciach územného rozhodovania a vyvlastnenia. Krajský súd správne upriamil pozornosť na formuláciu dispozície uvedenej normy, v zmysle ktorej má inšpekcia má v integrovanom povoľovaní pôsobnosť špeciálneho stavebného úradu (okrem pôsobnosti vo veciach územného rozhodovania a vyvlastnenia). Kasačný súd navyše upriamuje pozornosť aj na to, že rovnaký záver možno vyvodiť aj z hypotézy uvedenej normy, keď výslovne označuje konanie podľa § 60 až 74 stavebného zákona (upravujúce stavebné konanie, stavebné povolenie a povolenie terénnych úprav a prác). Odkaz na uvedené konania v hypotéze predmetnej normy jednoznačne preukazuje, že sa integrované povolenie vťahuje (aj) na novú stavbu.
37. Výklad krajského súdu napokon podporuje aj § 3 ods. 1 zákona č. 39/2013 Z. z., v zmysle ktorého integrované povoľovanie je konanie, ktorým sa koordinovane povoľujú a určujú podmienky vykonávania činností v existujúcich prevádzkach a v nových prevádzkach s cieľom zaručiť účinnú integrovanú ochranu zložiek životného prostredia a udržať mieru znečistenia životného prostredia v normách kvality životného prostredia.
38. Naopak, argumentácia sťažovateľa, v zmysle ktorej je prevádzkou až existujúca stavba, je nepodložená a je založená len na účelovom výklade jedného ustanovenia stavebného zákona, a to bez zohľadnenia celkového kontextu relevantných právnych noriem. Stavebný zákon v § 43 definuje stavbu, pričom zo systematického zaradenia tohto ustanovenia do časti základných ustanovení stavebného zákona, ktorá upravuje stavebný poriadok vyplýva, že uvedený pojem je zadefinovaný pre potreby povoľovania stavieb. V samotných ustanoveniach § 60 až § 65 stavebného zákona upravujúcich stavebné konanie zákonodarca používa jednak pojem „stavba“ a tiež „navrhovaná stavba“, resp. aj „povoľovaná stavba“, pričom z kontextu predmetných ustanovení vyplýva, že pod pojmom „stavba“ sa v rámci týchto ustanovení týkajúcich sa stavebného konania rozumie spravidla neexistujúca stavba, ktorú ešte stavebník nezačal realizovať. V tomto kontexte kasačný súd osobitne poukazuje, napr. na § 62 ods. 2, ktoré uvádza, že ak sa má stavba užívať ako prevádzkareň, stavebný úrad skúma z hľadísk uvedených v odseku 1 písm. b) aj účinky budúcej prevádzky. Uvedené ustanovenie sa zjavne
týka preskúmavania dokumentácie navrhovanej stavby (z § 62 ods. 1 písm. d/ v hypotéze uvádza, „bude stavbu uskutočňovať“), avšak zákonodarca v § 62 ods. 2 použil pojem „stavba“. 39. To, že sa integrované povolenie vťahuje (aj) na novú stavbu podľa kasačného súdu vyplýva tiež z komparácie s predošlou právnou úpravou. Z dôvodovej správy k zákona č. 39/ 2013 Z. z. vyplýva, že ustanovenie § 3 tohto zákona „je v zásade len prebraté z doteraz platného znenia zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia v znení neskorších predpisov“. Kasačný súd v tejto súvislosti ďalej poznamenáva, že ustanovenie § 8 ods. 3 zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia v znení účinnom do 14.03.2013 (ďalej len „zákon č. 245/ 2003 Z. z.“ ) malo mierne odlišné znenie, („ak ide o integrované povoľovanie prevádzky, ktoré súčasne vyžaduje povoliť novú stavbu alebo zmenu jestvujúcej stavby, je súčasťou konania aj stavebné konanie, konanie o zmene stavby ešte pred jej dokončením a konanie o povolení
terénnych úprav. Stavebný úrad má v integrovanom povoľovaní postavenie dotknutého orgánu (§ 10 ods. 4)“), v ktorého normatívnom texte bolo konanie podľa § 60 až § 74 stavebného zákona výslovne uvedené v hypotéze predmetnej normy, rovnako bola v normatívnom texte výslovne uvedená aj možnosť súčasného povolenia novej stavby v procese integrovaného povoľovania prevádzky. Nakoľko z úmyslu zákonodarcu vyplýva, že do § 3 zákona č. 39/2013 Z. z. v zásade preberal predošlú právnu úpravu, kasačný súd je toho názoru, že aj novšia právna úprava sa vzťahuje (aj) na povolenie novej stavby.
40. Kasačnému súdu je navyše z rozhodovacej činnosti známe, že aj za účinnosti zákona č. 245/2003 Z. z. bolo v praxi integrované povolenie spojené so súčasným vydaním stavebného povolenia na stavbu a hoci obdobná námietka ako v tomto konaní (že v rámci integrovaného povolenia bola povolená nová stavba) v doterajšej rozhodovacej činnosti nebola vznesená, problematickosť takéhoto postupu - udelenia integrovaného povolenia novej stavbe - nenaznačil napr. ani ústavný súd (napr. v náleze Ústavného súdu SR, sp. zn. I. ÚS 223/09 z
27.05.2010). 41. V súvislosti s udelením integrovaného povolenia na novú stavbu tiež sťažovateľ namietal, že nebolo objektívne možné náležite posúdiť vplyv stavby. Aj v tomto sa kasačný súd stotožnil s konštatovaním krajského súdu, že z tohto hľadiska je podstatné to, že prvostupňové rozhodnutie v časti III detailne uvádza podmienky povolenia, v zmysle ktorých bude prevádzka prevádzkovaná. V časti III písm. A prvostupňového rozhodnutia inšpekcia účastníkovi konania v 1. rade uložila povinnosť, aby vopred ohlásil všetky plánované zmeny, ktoré môžu mať dôsledky na životné prostredie, alebo významný negatívny vplyv na človeka, pričom tieto budú podliehať integrovanému povoľovaniu V časti III písm. J prvostupňového rozhodnutia inšpekcia určila požiadavky na skúšobnú prevádzku Lakovne.
42. Pokiaľ sťažovateľ zároveň poukázal na to, že v zmysle § 24 ods. 2 zákona č. 24/2006 Z. z. mal byť ako účastník konania podľa zákona č. 24/2006 Z. z. automaticky účastníkom aj ďalších nasledovných povoľovacích konaní, touto argumentáciou podľa kasačného súdu nebol vznesený relevantný kasačný bod, keď sťažovateľ nenamietal konkrétne právne posúdenie veci
krajským súdom. Zároveň sťažovateľ poukazoval na účastníctvo v iných administratívnych konaniach, ktoré neboli predmetom súdneho prieskumu v tejto veci, preto je táto parciálna námietka nielen nesprávne vznesená, ale aj zjavne nedôvodná, pretože nebolo možné, aby súd v predmetnej veci posudzoval zákonnosť iných rozhodnutí týkajúcich sa iných administratívnych konaní. Porušenie koncentračnej zásady - námietka predpojatosti 43. Ďalším sťažnostným bodom sťažovateľ namietal, že sa krajský súd nezaoberal námietkou, ktorú prezentoval na pojednávaní, a to, že v predmetnej veci rozhodoval predpojatý správny orgán (spadajúci pod ministra životného prostredia Slovenskej republiky, ktorý rozhodoval vo veci posudzovania vplyvov). Kasačný súd v žalobe neidentifikoval žalobný bod, ktorý by sa týkal predpojatosti vo veci konajúcich správnych orgánov. Navyše nie je pravda, že by sa krajský súd s uvedenou námietkou nezaoberal, nakoľko tento v bode 74 napadnutého rozsudku implicitne poukázal na porušenie koncentračnej zásady („vznášanie.
. . .na pojednávaní, považuje súd za irelevantné“). Kasačný súd zdôrazňuje, že v správnom súdnictve v zásade platí koncentračná zásada, v zmysle ktorej je uvádzanie skutkových okolností a právneho posúdenia veci a označovanie dôkazných návrhov obmedzené, až na výnimky stanovené zákonom v citovanom ustanovení SSP, len do uplynutia lehoty na podanie žaloby. Preto pokiaľ žalobca po uplynutí lehoty na podanie správnej žaloby túto rozšíril o ďalšiu námietku, na jej obsah krajský súd správne neprihliadal, nakoľko sa nejednalo o prípad vymedzený v § 134 ods. 2, resp. § 195, § 418 SSP.
44. Nad rámec toho najvyšší správny súd dodáva, že sťažovateľ len vo všeobecnej rovine odvodzoval predpojatosť celého orgánu žalovaného, resp. inšpekcie, z inštitucionálnej povahy a vzťahov podriadenosti, čo by ani v prípade meritórneho prieskumu takejto námietky nebolo možné vyhodnotiť ako dôvodné. K povinnosti, aby k strategickému parku prebehlo zisťovacie konanie podľa zákona o EIA
45. Kasačný súd poukazuje na to, že s uvedenou námietkou sa vyčerpávajúco zaoberal krajský súd v bodoch 66-69 napadnutého rozsudku. Pokiaľ sťažovateľ namietal, že zámer „Automotive Nitra Project“ neobsahoval lakovňu, z administratívneho spisu kasačný súd overil, že dňa 4. novembra 2016 bolo vydané záverečné stanovisko Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 4783/2016-1.7/pl. k navrhovanej činnosti „Automotive Nitra Project - Fáza 2“, ktoré potvrdil minister životného prostredia SR rozhodnutím č. 2930/2017-9.2 (1/2017 - rozkl.) zo dňa 13. januára 2017, ktoré sa na str. 3-4 popisuje „Výrobný krok 3 - Lakovňa“. Kasačný súd nad rámec uvedeného v súlade s § 464 ods. 1 SSP poukazuje na skorší rozsudok sp. zn. 3Svk/36/2022 zo dňa 31. mája 2023 v právnej veci sťažovateľa, v ktorej sa už vysporiadal s obsahovo rovnakým sťažnostným bodom: „45. Na úvod tejto časti kasačný súd poukazuje na to, že právna teória v prípadoch týkajúcich sa ochrany životného prostredia v procese stavebného práva pozná tzv. reťazenie správnych
aktov, kedy každý akt vystupuje navonok samostatne a vydanie jedného aktu je predpokladom vydania následného aktu. O každom jednotlivom akte sa následne vedie samostatné správne konanie s výsledkom, ktorý bezprostredne pôsobí navonok (Kocourek, T. Poláčková, M. Závazná stanoviska a jiné úkony dle části čtvrté správního řádu.
In: Průchová, I. a kol. Správní procesy v právu životního prostředí. Brno: Masarykova univerzita, 2010, s. 89). V rámci vybudovania strategického parku „Automotive Nitra Project“ bolo vydaných viacero rozhodnutí, či stanovísk, ktoré boli, resp. mohli byť vzájomne prepojené, resp. vzájomne
závislé. V dôsledku reťazenia jednotlivých správnych aktov nastala situácia, že sťažovateľ spochybňuje zákonnosť rozhodnutia zo zisťovacieho konania, ktoré bolo/malo byť podkladom pre vydanie stavebného povolenia v predmetnom konaní. Uvedené spôsobuje hromadenie správnych žalôb a následne kasačných sťažností smerujúcich voči rozhodnutiam, ktoré sú na
sebe vzájomne závislé. 46. Kasačný súd mal z administratívneho spisu za preukázané, že stavebnému konaniu v tejto veci predchádzalo zisťovacie konanie, v ktorom Okresný úrad Nitra, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia vydal dňa 8. októbra 2015 rozhodnutie č. OU-NR-OSZP3-2015/031851-017-F36, v zmysle ktorého sa navrhovaná činnosť „Automotive Nitra Project“, ktorú predložil navrhovateľ - Slovenská agentúra pre rozvoj investícii a obchodu po ukončení zisťovacieho konania nebude posudzovať podľa § 29 zákona o EIA. Uvedené rozhodnutie bolo potvrdené v odvolacom konaní (vedenom i na základe odvolania sťažovateľa) rozhodnutím Okresného úradu Nitra, odboru opravných prostriedkov, referátu starostlivosti o životné prostredie č. OU-NR-OOP4-2015/045777 zo dňa 14. decembra 2015. Následne dňa 1. júla 2021
rozsudkom Krajského súdu v Nitre v konaní vedenom pod sp. zn. 26S/3/2016 bola zamietnutá žaloba sťažovateľa, čo znamená, že rozhodnutie vydané v zisťovacom konaní je stále právoplatné a záväzné pre správne orgány konajúce v stavebnom konaní, ako i pre súdy.
V uvedenom zisťovacom konaní príslušný orgán posudzoval zámer podľa prílohy č. 8 zákona o EIA okrem iného aj v kapitole č. 9 Infraštruktúra - položka č. 15 Projekty budovania priemyselných zón vrátane priemyselných parkov, keďže v danom prípade sa zisťovacie konalo bez limitu. 47.
Rovnako mal kasačný súd za preukázané, že v rámci konania o posudzovaní vplyvov na životné prostredie podľa zákona o EIA dňa 4. novembra 2016 bolo vydané záverečné stanovisko č. 4783/2016-1.7/pl. k navrhovanej činnosti „Automotive Nitra Project - Fáza 2“, v ktorom Ministerstvo životného prostredia SR, odbor posudzovania vplyvov na životné prostredie vyjadrilo súhlas s navrhovanou činnosťou za predpokladu splnenia tam uvedených podmienok a realizácie opatrení, pričom uviedlo, že účelom navrhovanej činnosti je vybudovanie výrobného závodu zameraného na výrobu a montáž automobilov Jaguar a Land Rover v lokalite strategického parku Nitra s tým, že súčasťou navrhovanej činnosti sú aj súvisiace činnosti externej infraštruktúry, ktorú bude zabezpečovať spoločnosť MH Invest, s.r.o. Na základe rozkladu proti záverečnému stanovisku rozhodol minister životného prostredia SR rozhodnutím č. 2930/2017-9.2 (1/2017 - rozkl.) zo dňa 13. januára 2017 rozklad zamietol a záverečné stanovisko zo dňa 4. novembra 2016 potvrdil.
V predmetnom konaní konal príslušný orgán na základe návrhu spoločnosti Jaguar Land Rover
Slovakia, s.r.o., pričom predmetom tohto konania bolo povinné posudzovanie vplyvov na životné prostredie podľa prílohy č. 8 zákona o EIA pre Tepelné elektrárne a ostatné zariadenia na spaľovanie s tepelným výkonom, Prevádzky na povrchovú úpravu kovov a plastov využívajúce elektrolytické alebo chemické procesy upravenej plochy, Výrobu a montáž vozidiel a výroba motorov motorových vozidiel, Projekty budovania priemyselných zón vrátane priemyselných parkov, Projekty rozvoja obcí vrátane statickej dopravy, Čistiarne odpadových vôd a kanalizačné siete, Železničné stanice, terminály nákladné, prekladiská kombinovanej dopravy. 48.
Z vyššie uvedeného rozsahu zisťovacieho konania ako aj následného posudzovania vplyvov na životné prostredie vyplýva, že v oboch týchto konaniach bolo súčasťou zámeru aj posudzovanie kapitoly - Projekty budovania priemyselných zón vrátane priemyselných parkov. Ako už bolo uvedené v rozhodnutí správneho súdu, zákon o EIA nepozná pojem „strategický park“, preto posudzovanie týchto činností je zaraďované práve pod činnosť uvedenú v prílohe č. 8 zákona o EIA, kapitole č. 9 Infraštruktúra - položka č. 15 Projekty budovania priemyselných zón, vrátane priemyselných parkov. Vzhľadom na uvedené, priemyselný/ strategický park Nitra prešiel zisťovacím konaním a aj ako súčasť posudzovania vplyvov na životné prostredie jednotlivých činností plánovaných v parku. Argumenty sťažovateľa, keď tvrdil, že strategický park neprešiel zisťovacím konaním sa preto nezakladajú na pravde a kasačný súd ich vyhodnotil ako nedôvodné.
49. Kasačný súd sa tiež stotožnil so záverom správneho súdu, že nebolo možné, aby súd v predmetnej veci posudzoval zákonnosť iných rozhodnutí, ktoré boli záväzné pre rozhodnutia vydané v stavebnom konaní, a to i s poukazom na § 27 ods. 1 SSP, pretože rozhodnutia vydané v iných konaniach je rovnako možné preskúmať správnym súdom. Uvedené platí aj o námietkach sťažovateľa, týkajúcich sa posúdenia parametrov cesty I/64 v úseku Nitra Zobor - Šindolka a osvedčenia Ministerstva hospodárstva SR pre stavbu „Vybudovanie strategického parku“.
50. Kasačný súd tiež poukazuje aj na svoje ďalšie rozhodnutia, v ktorých sa s predmetnou námietkou vysporiadal rovnakým spôsobom. Konkrétne ide o rozsudky Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 1Sžk/44/2020 zo dňa 30. novembra 2022, sp. zn. 8Sžk/30/2019 zo dňa 30. novembra 2022 a sp. zn. 6Sžk/17/2020 zo dňa 30. novembra 2022.“
Námietka ohľadom dopravného napojenia 46. Kasačný súd konštatuje, že krajský súd sa s uvedenou námietkou vyčerpávajúco vysporiadal v bode 71 napadnutého rozsudku. Kasačný súd sa stotožnil so záverom správneho súdu, že nebolo možné, aby súd v predmetnej veci posudzoval zákonnosť iných rozhodnutí, keď uvedené dopravné napojenie nebolo predmetom napadnutého rozhodnutia.
Navyše, sťažovateľ v kasačnej sťažnosti vyjadril nesúhlas s právnym posúdením uvedenej otázky krajským súdom, avšak uvedený dôvod nevymedzil v zmysle požiadaviek § 440 ods. 2 SSP. Ustanovenie § 440 ods. 2 SSP vyžaduje, aby bol dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) vymedzený tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Uvedené ustanovenie vyžaduje, aby sťažovateľ v kasačnej sťažnosti priamo reagoval na právne posúdenie správneho súdu, čo sťažovateľ v súdenej veci neurobil. Z týchto dôvodov najvyšší správny súd na túto námietku neprihliadal. K aplikácii § 32 ods. 2 stavebného zákona
47. Kasačný súd v súlade s § 464 ods. 1 SSP poukazuje na svoj skorší rozsudok sp. zn.
1Sžk/44/2020 zo dňa 30. novembra 2022 v obdobnej právnej veci sťažovateľa, v ktorej sa už vysporiadal s obsahovo rovnakým sťažnostným bodom: „31. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti namieta, že podľa výnimky ustanovenej v § 32 ods. 2 (nevyžadovanie územného rozhodnutia) stavebného zákona možno postupovať len vtedy, keď územný plán obce/zóny dostatočne podrobne reguluje územie, kde má byť strategický park
umiestnený. 32. Z právneho rozboru § 32 ods. 2 stavebného zákona podľa kasačného súdu vyplýva, že na umiestnenie strategického parku sa nevyžaduje územné rozhodnutie ak (splnenie podmienok) priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie územia nie je v rozpore s ich umiestnením a (kumulatívne) vyplýva z územného plánu obce alebo (alternatívne) z územného plánu zóny.
33. Kasačný súd sa v súvislosti s touto námietkou v plnom rozsahu stotožňuje so závermi správneho súdu a tiež odkazuje na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Sžk 26/2020 zo dňa 28. septembra 2022, týkajúci sa rovnakých účastníkov konania v obdobnej právnej veci, v ktorom kasačný súd uviedol: „.
. .Toto ustanovenie však podľa kasačného súdu nevyžaduje, aby pre umiestňovaný strategický park existovalo v územnom pláne obce/zóny podrobne ustanovené priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie územia. Zákonným predpokladom, ktorý z citovaného ustanovenia vyplýva, je len absencia rozporu umiestnenia strategického parku s priestorovým usporiadaním územia a funkčným využívaním územia, ktoré je v územnom pláne ustanovené.
Sťažovateľovi sa nepodarilo preukázať, že umiestnenie strategického parku, v ktorom mali byť povoľované stavby postavené (opätovne súd zdôrazňuje, že sám sťažovateľ v žalobe tieto projekty nerozlišoval), bolo v rozpore s relevantnými časťami územného plánu. Sťažovateľ poukazoval na poznámku z textovej časti a legendu z grafického výkresu, ktoré podmieňujú priemyselnú výrobu či priemyselný park (vo forme rezervovanej funkcie) riešením územnoplánovacej dokumentácie na úrovni zóny. Tieto state zvažoval a citoval v napadnutom rozsudku aj správny súd.
Kasačný súd sa však v súlade s vyššie uvedeným domnieva, že pre aplikáciu § 32 ods. 2 stavebného zákona sa nevyžaduje, aby územný plán priamo podrobne riešil umiestnenie strategického parku. Podstatné je, že z územného plánu nevyplýva také priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie dotknutého územia, s ktorým by bol strategický (priemyselný) park v rozpore - napríklad rekreačná funkcia, bytová výstavba a pod. Preto sa dá povedať, že výslovná rámcová rezervácia územia na priemyselnú výrobu (hoci podmienená ďalšou dokumentáciou) v územnom pláne Mesta Nitra v podstate prevyšuje požiadavky stavebného zákona na absenciu rozporu s územným plánom, ak pri nesplnení podmienky uvedenej v poznámke/legende nie je územie určené na iný účel. Kasačný súd tiež poznamenáva, že jeho úlohou v tomto konaní nebolo preskúmať, či boli splnené všetky zákonné požiadavky na vydanie preskúmavaného rozhodnutia alebo samostatne vyhľadávať nesprávnosti napadnutého rozsudku, ale len vyhodnotiť dôvodnosť sťažovateľom uplatnených a prípustných sťažnostných bodov.“
34. K uvedenému kasačný súd navyše dodáva, že hoci územné ako aj stavebné konanie každé plní svoj vlastný účel, platia pre nich rovnaké zásady správneho konania, ktoré nie je možné ani z dôvodu rozdielneho predmetu posudzovania ignorovať. V zmysle § 3 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok; ďalej len „Správny poriadok“) „správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi“ (zásada legality). Zároveň podľa § 46 Správneho poriadku „rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.“ V súlade so zásadou legality je teda povinnosťou správnych orgánov postupovať v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, pričom podľa právnej teórie inými právnymi predpismi sa nepochybne rozumejú aj všeobecne záväzné nariadenia obcí a samosprávnych krajov (POTÁSCH, P.; HAŠANOVÁ, J.; VALLOVÁ, J.; MILUČKÝ, J.; MEDŽOVÁ, D.:
Správny poriadok. Komentár. 3. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2019, str. 379). 35. Zmysel procesného rozčlenenia územného a stavebného konania nespočíva v tom, že by sa v nich riešené otázky nemohli prelínať alebo že by v nich platili iné zásady.
Naopak, vylúčenie niektorých stavieb z rozhodovania o umiestnení stavby práve naopak, podľa kasačného súdu, prenáša povinnosti správneho orgánu z územného konania (napr. zohľadnenie územného plánu) priamo do stavebného konania. Z uvedeného vyplýva, že účastník konania, teda ani sťažovateľ, nie je na svojich právach vylúčením územného konania ukrátený, keďže zásada legality rovnako platí v stavebnom ako aj územnom konaní.
36. Kasačný súd preto v tejto časti námietok sťažovateľa nezistil, že by správny súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Námietky sťažovateľa v tomto smere považoval za nedôvodné. 37. Na doplnenie kasačný súd odkazuje aj na argumentáciu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky v rozsudkoch napr. sp. zn. 10Sžk/40/2020 a sp. zn. 5Svk/15/2021, ktorá je identická s vyššie uvedenou argumentáciou a túto aj za „logickú a vychádzajúcu z ústavne akceptovateľného výkladu a aplikácie príslušných ustanovení stavebného zákona“ označil Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. IV. ÚS 487/2022 zo dňa 27. septembra
2022.“ 48. Kasačný súd tiež poukazuje aj na svoje ďalšie rozhodnutia, v ktorých predmetnú námietku vyhodnotil ako nedôvodnú. Jedná sa napr. o rozsudky najvyššieho správneho súdu sp. zn. 8Sžk/ 30/2019 zo dňa 30. novembra 2022 a sp. zn. 6Sžk/17/2020 zo dňa 30. novembra 2022. Porušenie koncentračnej zásady - námietka porušenia § 33 ods. 2 správneho poriadku
49. Napokon sťažovateľ namietal, že sa krajský súd nijako nevysporiadal s jeho žalobnou námietkou ohľadne porušenia § 33 ods. 2 Správneho poriadku. Kasačný súd v uvedenom nevidel porušenie sťažovateľových práv, a to s ohľadom na to, že v žalobe neidentifikoval kvalifikovaný - explicitný žalobný bod, ktorý by sa týkal porušenia § 33 ods. 2 Správneho
poriadku. Kasačný súd nepopiera, že v čl. II správnej žaloby - pod názvom „Analýza skutkového stavu“ sťažovateľ tvrdí, že v konaní boli porušené niektoré ustanovenia správneho poriadku, avšak tu explicitne neoznačil ustanovenie § 33 ods. 2. Navyše, z kontextu čl. II správnej žaloby - pod názvom „Analýza skutkového stavu“ ani nie je možné jednoznačne určiť, či sa jedná o žalobné body, a to najmä s ohľadom na to, že následný čl. III správnej žaloby je označený ako „Dôvody žaloby“, pričom aj z bodu 60 napadnutého rozsudku je zrejmé, že sa správnemu súdu javilo, že samotné žalobné body sú obsiahnuté až v čl. III. správnej žaloby.
Najvyšší správny súd má za to, že ak mal žalobca za to, že došlo k porušeniu § 33 ods. 2 Správneho poriadku, mal to v správnej žalobe kvalifikovane namietnuť. V tomto kontexte najvyšší správny súd naviac dopĺňa, že ak by aj predmetná námietka sťažovateľa bola v rámci konania pred správnym súdom považovaná za riadne vznesenú, neboli v rámci konania pred krajským súdom špecifikované žiadne podstatné okolnosti, ktoré by dokazovali, že ak by aj žalovaný postup podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku neuplatnil, že by toto nejakým spôsobom materiálne zasiahlo do práv a právom chránených záujmov sťažovateľa. Kasačný súd už dlhodobo a opakovane judikoval, že prípadné procesné vady v rámci konania pred správnym orgánom sú relevantným dôvodom pre vyhovenie správnej žalobe jedine v prípade, ak tieto mohli mať vplyv na výsledok konania, resp. materiálne dopadajú na práva účastníka konania (napr. rozhodnutie najvyššieho súdu publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 103/2011 a uznesenie Ústavného súdu SR z 19. apríla 2016, sp. zn. III. ÚS 245/2016).
V súdenej veci teda sťažovateľ nielenže predmetnú námietku v rámci konania pred krajským súdom riadne, resp. kvalifikovane nevzniesol, ale opomenul aj takú špecifikáciu príslušnej námietky, ktorá by preukazovala, že ak by aj táto námietka bola riadne vznesená, že predmetné porušenie právnej úpravy (ak by bolo preukázané), mohlo mať vplyv na výsledok správneho konania.
50. Kasačný súd tiež nevidel dôvod na to, aby sa osobitne zaoberal žiadosťou sťažovateľa o to, aby mu bolo „umožnené“ sa opätovne vyjadriť ku všetkým podkladom napadnutého rozhodnutia. Možnosť vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia totiž nepodlieha súhlasu, resp. schváleniu zo strany kasačného súdu. Súčasne však najvyšší správny súd pripomína, že v konaní o kasačnej sťažnosti vystupuje ako inštancia kasačná, pričom novoty v kasačnom konaní sú v zásade neprípustné. Ani uvedené však nebránilo tomu, aby sťažovateľ, napr. nahliadol do súdneho spisu (v rámci konania pred kasačným súdom) a produkoval následne akékoľvek dodatočné, resp. ďalšie písomné vyjadrenie k veci (na ktoré by kasačný súd mohol prihliadať, ak by ním nedochádzalo k prezentovaniu novej kasačnej argumentácie, ale len k ďalšej detailizácii už riadne uplatnených kasačných námietok). Je nepochybné, že takéto dodatočné vyjadrenie mohol sťažovateľ vo vzťahu ku kasačnému súdu produkovať aj bez nahliadnutia do súdneho spisu. Naviac, pre úplnosť najvyšší správny súd dopĺňa, že podľa §
455 kasačný súd rozhoduje o kasačnej sťažnosti spravidla bez pojednávania a pojednávanie môže nariadiť, ak to považuje za potrebné. Potrebu pojednávania vo veci najvyšší správny súd neidentifikoval, a preto bolo o kasačnej sťažnosti rozhodnuté tak, ako je to uvedené v bode 23 tohto rozsudku.
51. Vychádzajúc z uvedeného a vzhľadom na to, že vznesené kasačné námietky neboli spôsobilé na zrušenie napadnutého rozsudku krajského súdu, Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný, kasačnú sťažnosť v zmysle § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol.
52. O trovách sťažovateľa a žalovaného rozhodol kasačný súd podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 467 ods. 1 SSP. Sťažovateľ v kasačnom konaní úspech nemal a žalovanému náhrada trov kasačného konania prislúcha len v prípadoch, ak to možno spravodlivo požadovať a po splnení zákonom stanovených podmienok len výnimočne (§ 168 SSP), ktoré podľa obsahu súdneho spisu nenastali, preto im kasačný súd právo na náhradu trov kasačného konania nepriznal.
53. Ďalším účastníkom konania kasačný súd náhradu trov kasačného konania podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 169 SSP nepriznal. V kasačnom konaní vznikli trovy len účastníkovi konania v 1. rade, ale tomuto v kasačnom konaní nebola uložená žiadna povinnosť, keď sa vyjadril na základe výzvy č. k. 11S/16/2019-513 zo dňa 28.01.2021, v zmysle ktorej bol poučený, že ak sa nevyjadrí, bude sa konať bez jeho vyjadrenia. Zároveň účastník konania v 1. rade vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti nepredložil novú, resp. podstatnú argumentáciu, ktorá by z materiálneho hľadiska ovplyvnila výsledok kasačného konania.
Nad rámec uvedeného kasačný súd dodáva, že ani samotný účastník konania v 1. rade vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti náhradu trov konania nežiadal. 54. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0 (§ 463 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 2. augusta 2023