← Späť na vyhľadávanie
Najvyšší správny súd·Uznesenie·1. 12. 2023

4Svk/37/2022

ECLI:SK:NSSSR:2023:7018200967.1

ZamietaZrušujeVyhovujePotvrdzujeVracia na ďalšie konanie
Súd
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
Súd 1. inštancie
Krajský súd v Košiciach
Sp. zn. 1. inštancie
7S/144/2018
IČS
7018200967
Zdroj
PDF ↗

UZNESENIE

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): D. S., bytom Y., W. XX, v zastúpení súdom ustanovenou opatrovníčkou I. Y., bytom Y., W. XX, zastúpeného advokátom JUDr. Vladimírom Volčkom, AK so sídlom Košice, Mlynská 27, proti žalovanému: Okresný úrad Košice, odbor opravných prostriedkov, so sídlom Košice, Komenského 52, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: OU-KE- OOP6-2018/036058/Nan z 22. augusta 2018, konajúc o kasačnej sťažnosti proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach č. k. 7S/144/2018- 338 z 09. septembra 2021, takto

rozhodol:

Uznesenie

Krajského súdu v Košiciach č. k. 7S/144/2018-338 z 09. septembra 2021 sa zrušujea vec sa vracia Správnemu súdu v Košiciach na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

I. Konanie pred orgánmi verejnej správy a správnym súdom

1. Krajský súd v Košiciach (ďalej aj „správny súd“) napadnutým uznesením zrušil uznesenie Krajského súdu v Košiciach č. k. 7S/1441/2018-318 z 26. februára 2019 ako rozhodnutie, ktoré bolo vydané v rozpore s právnou úpravou. 2. Z odôvodnenia rozhodnutia správneho súdu vyplýva, že sťažovateľ sa správnou žalobou z 26. októbra 2018, podanou elektronicky na Krajskom súde v Košiciach 26. októbra 2018 domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia Okresného úradu Košice, odboru opravných prostriedkov z 22. augusta 2018, č.: OU-KE-OOP6-2018/036058/Nan, ktorým bolo podľa § 59 ods. 2 Zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej iba Správny poriadok) zamietnuté odvolanie žalobcu a potvrdené rozhodnutie Okresného úradu Košice, pozemkového a lesného odboru z 28. mája 2018, č. OU-KE-PLO-2018/ 012781-164-An, ktorým v zmysle § 9 ods. 1 zákona č. 64/1997 Z. z. o užívaní pozemkov v zriadených záhradkových osadách a vyporiadaní vlastníctva k nim v znení neskorších predpisov (ďalej iba zákon č. 64/1997 Z. z.) nebolo vyhovené námietke žalobcu, podanej proti výpisu z úvodných podkladov, skladajúcich sa z registra pôvodného stavu a geometrického plánu na pozemky, nachádzajúce sa v obvode záhradkovej osady ZO SZZ 32-45 Šaca Pod lesom v katastrálnom území D.. 3. Správny súd, vychádzajúc z obsahu správnej žaloby, uznesením z 26. februára 2019, č. k. 7S/1441/2018-318, pribral do konania ako účastníkov V.. D. R., D. R., I. D., rod. R., N. R., I. Y., rod. R., R. C., rod. U., W. Q., V.. V. H., M. V., rod. H., I. G., rod. Y., R. R., rod. Y., I. F., I. F., I. H., rod. F., D. K., rod. F. a Q. F.. Uznesenie bolo vydané vyšším súdnym úradníkom.

Proti citovanému uzneseniu sťažnosť podaná nebola. Rozhodnutie však doposiaľ nenadobudlo právoplatnosť. 4. Predmet súdneho prieskumu bol vymedzený obsahom rozhodnutia, napadnutého správnou žalobou. Z administratívneho spisu nepochybne, podľa správneho súdu vyplýva, že napadnuté rozhodnutie žalovaného i správneho orgánu prvého stupňa bolo vydané v konaní o individuálnej námietke žalobcu D. S., podanej v zastúpení súdom ustanovenou opatrovníčkou I. Y. proti úvodným podkladom na pozemky, nachádzajúce sa v obvode záhradkovej osady ZO SZZ 32-45 Šaca Pod lesom v katastrálnom území D. v zmysle § 9 ods. 1 zákona č. 64/1997 Z. z. 5. Správny súd mal za to, že účastníkmi konania pred správnym súdom sú žalobca, ktorý podal v administratívnom konaní námietky a žalovaný. Správny súd dospel k záveru, že v danom prípade, vychádzajúc z predmetu konania, neboli splnené podmienky pre pribratie osôb, špecifikovaných v bode 2 odôvodnenia uznesenia správneho súdu (bod 3. rozhodnutia kasačného súdu - pozn. kasačného súdu), do konania ako účastníkov. 6. Správny súd zvážil všetky uvedené skutočnosti a na ich základe, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, (§ 5 ods. 3 a 4, § 32 ods. 1 a 3 SSP) považoval za potrebné rozhodnúť tak, ako to vyplýva z výrokovej časti tohto uznesenia, t. j. zrušil uznesenie Krajského súdu v Košiciach z 26. februára 2019, č. k. 7S/144/2018-318, ako rozhodnutie, ktoré bolo vydané v rozpore s citovanou právnou úpravou.

II. Kasačná sťažnosť, vyjadrenia

7. Proti uzneseniu správneho súdu podal sťažovateľ, prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu, riadne a včas kasačnú sťažnosť, a to z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. f) a g) SSP a navrhol, aby kasačný súd uznesenie správneho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie

konanie. 8. Sťažovateľ považoval postup správneho súdu za svojvoľný, ktorý nemá oporu v SSP, mal za to, že vydaním napadnutého uznesenia šiel správny súd nad rámec svojich právomocí, keďže podľa § 150 ods. 1 SSP je správy súd vlastným uznesením viazaný len čo ho vyhlási,

prípadne vydá. Správny súdny poriadok však upravuje z uvedenej zásady výnimku, na základe ktorej nie je správny súd viazaný uznesením, ktorým sa upravuje vedenie konania. Podľa názoru sťažovateľa nemožno uznesenie o pribratí účastníkov považovať za uznesenie, ktorým sa upravuje vedenie konania, a to z dôvodu, že sa ním zasahuje do právom chránených záujmov účastníkov konania a bola voči nemu prípustná sťažnosť. 9. Ďalej sťažovateľ na podporu svojej argumentácie uviedol, že ani samotný správny súd predmetné uznesenie nepovažoval za uznesenie podľa § 150 ods. 2 SSP, o čom svedčí aj skutočnosť, že napádané uznesenie je možné napadnúť kasačnou sťažnosťou, v prípade, ak by sa jednalo o uznesenie, ktoré upravuje vedenie konania, neuviedol by správny súd do poučenia možnosť napadnúť uznesenie kasačnou sťažnosťou.

10. Navyše sťažovateľ uviedol, že výrok správneho sudu obsahuje chybu v písaní, predmetné uznesenie totiž nebolo vydané 26. februára 2019 ale 27. februára 2019 a správna nie je ani spisová značka konania, ktorá je 7S/144/2015 a nie 7S/1441/2018, ako to chybne uviedol správny súd.

11. Záverom sťažovateľ uviedol, že má za to, že správny súd nebol oprávnený svojvoľne zrušiť uznesenie o pribratí účastníkov do konania, vydaním zrušujúceho uznesenie bolo porušené právo na spravodlivé súdne konanie a porušená požiadavka právnej istoty. Uznesenie, podľa sťažovateľa, nie je dostatočne odôvodnené a nie je zrejmé, čo správny súd po dvoch rokoch od vydania uznesenia bez akéhokoľvek návrhu, resp. podnetu či už sporových strán alebo ďalších účastníkov konania viedlo k vydaniu zrušujúceho uznesenia.

Správny súd taktiež neuviedol, akými ustanoveniami SSP sa pri vydávaní rozhodnutia riadil, resp. neuviedol zákonný podklad, z ktorého odvodil možnosť vydania zrušujúceho uznesenia. 12. Ku kasačnej sťažnosti sa písomným podaním vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že sa plne stotožňuje s právnym posúdením správnej veci správnym súdom a odkázal na rozhodnutie kasačného súdu vo veci sp. zn. 3Sžrk/8/2019 zo 17. októbra 2019, ktorým zamietol kasačnú sťažnosť žalobkyne v inej veci týkajúcej sa vysporiadania pozemkov v tej istej záhradkovej oblasti, o ktorej správny sud rozhodol zamietnutím žaloby. Žalovaný upriamil pozornosť na to, že kasačný súd sa s požiadavkou sťažovateľky v tejto veci vysporiadala tak, že pribratie všetkých vlastníkov do konania nebol vôbec potrebný, a jednak by bol v rozpore so zásadou rýchlosti a hospodárnosti konania a sťažovateľ sa v konaní môže domáhať iba ochrany svojich subjektívnych práv a nie práv iných vlastníkov, preto kasačný súd považoval pribratie ďalších účastníkov za neúčelné a to bez ohľadu na to, že v iných konaniach ich správny súd pribral.

13. Ku vyjadreniu žalovaného sa vyjadril sťažovateľ tak, že mal za to, že sa žalovaný nijakým spôsobom neuviedol na základe akých zákonných ustanovení považuje procesný postup súdu za správny, resp. nereagoval na podstatné argumenty ani judikatúru uvedenú sťažovateľom, len odkázal na rozsudok kasačného súdu vo veci 3Sžrk/8/2019, ktorý však žiadnym spôsobom nedáva odpoveď na vzniknuté procesné pochybenie správneho súdu.

III. Konanie na kasačnom súde

14. Najvyšší správny súd konajúci ako kasačný súd postupom podľa § 452 a nasl. SSP preskúmal napadnuté uznesenie správneho súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná. 15. Predmetom konania o kasačnej sťažnosti v preskúmavanej veci bolo uznesenie správneho súdu, ktorým zrušil uznesenie Krajského súdu v Košiciach č. k. 7S/1441/2018-318 z 26. februára 2019 o pribratí ďalších účastníkov do konania.

IV. Relevantná právna úprava a právne názory kasačného súdu

16. Podľa § 32 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len "SSP"), účastníkmi konania sú žalobca, žalovaný a ďalší účastníci, ak tento zákon neustanovuje inak. 17. Podľa § 32 ods. 3 SSP ďalšími účastníkmi sú tí: a) ktorí boli účastníkmi administratívneho konania, b) na ktorých sa pre nerozlučné spoločenstvo práv a povinností so žalobcom alebo účastníkmi administratívneho konania musí tiež vzťahovať rozhodnutie správneho súdu, c) ktorých za účastníkov označuje zákon. 18.

Podľa § 462 ods. 1 SSP ak kasačný súd po preskúmaní zistí dôvodnosť kasačnej sťažnosti, rozhodne o zrušení napadnutého rozhodnutia a podľa povahy vráti vec správnemu súdu na ďalšie konanie alebo konanie zastaví, prípadne vec postúpi orgánu, do ktorého pôsobnosti

patrí. 19. V rozsahu kasačných bodov sa kasačný súd musel v prvom rade vysporiadať s námietkou sťažovateľa, či uznesenie o pribratí účastníkov je možné (alebo nie je možné) považovať za uznesenie, ktorým sa upravuje vedenie konania a v súvislosti s tým posúdiť či je voči nemu prípustná kasačná sťažnosť.

20. Senát Najvyššieho správneho súdu sa stotožnil so sťažnostnou námietkou sťažovateľa a konštatoval, že v danom prípade toto uznesenie nemožno považovať za uznesenie, ktorým sa upravuje vedenie konania. 21. Uznesenia o vedení konania sa spravidla týkajú tých otázok, ktoré si v záujme hospodárnosti konania vyžadujú rýchle riešenie, pritom odopretie opravného prostriedku nemôže byť na ujmu účastníkom konania. Správny súd sám nie je týmito uzneseniami viazaný a môže ich zmeniť. To však nie posudzovaný prípad, preto postup správneho súdu možno označiť tak, ako uviedol sťažovateľ, za svojvoľný.

22. Pokiaľ ide o uznesenia o vedení konania, tak vo všeobecnosti ide o rozhodnutia, ktoré nemajú vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Ide napr. o rozhodnutie o spojení veci alebo o vylúčení veci, o uznesenie o nariadení pojednávania, uznesenie o odročení pojednávania. (Baricová, J., Fečík, M., Števček, M., Filová, A. a kol. Správny súdny poriadok. Komentár. Bratislava:

C.H_Beck, 2018, s. 1595). 23. V tejto súvislosti kasačný súd poukazuje na skutočnosť, že ďalší účastník je špecifickým pojmom správneho súdnictva. Označujeme ním osobu, ktorá je ako účastník administratívneho konania alebo subjekt, ktorý je pre nerozlučné spoločenstvo práv a povinností so žalobcom alebo účastníkom administratívneho konania priamo dotknutý na svojich hmotnoprávnych

právach. Ak administratívne rozhodnutie vytvára nový právny režim pre viaceré osoby, tak potom všetky tieto osoby musia mať možnosť byť informované o tom, že niektorá z nich podala správnu žalobu a domáha sa zrušenia rozhodnutia. Rovnako musia mať možnosť sa k veci vyjadriť. Nemožno preto v žiadnom prípade dospieť k záveru, že by uznesenie o pribratí účastníka do konania bolo rozhodnutím, ktoré upravuje iba vedenia konania, lebo jeho právne účinky majú pre takéto osoby závažný význam spočívajúci v možnosti ochrany ich práv v konaní. (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sžk/38/2018 z 10. decembra 2018). 24.

Je možné stotožniť sa aj s ďalšou sťažnostnou námietkou, a síce, že vo výroku správneho sudu je chyba v písaní. Predmetné uznesenie totiž nebolo vydané 26. februára 2019 ale 27. februára 2019 a správna nie je ani spisová značka konania, ktorá je 7S/144/2015 a nie 7S/1441/ 2018, ako to chybne uviedol správny súd. Pozornosti kasačného súdu neušla ani tá skutočnosť, že správny súd nesprávne označil zákon, z ktorého citoval ustanovenia, a to v bode 4. a 5. rozhodnutia správneho súdu, keď správny súd uviedol, že ide o ustanovenia zákona č. 180/ 1995 Z. z., pričom správne mal byť citovaný zákon č. 64/1997 Z. z. o užívaní pozemkov v zriadených záhradkových osadách a vysporiadaní vlastníctva k nim.

25. Kasačný súd preto s poukazom na § 462 ods. 1 SSP uznesenie správneho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia, keď kasačnú sťažnosť sťažovateľa vyhodnotil ako dôvodnú.

26. O trovách konania kasačného konania rozhodne podľa ustanovenia § 467 ods. 3 SSP krajský súd v súlade s § 175 ods. 2 SSP v spojení s § 167 SSP samostatným uznesením. 27. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 2:1 (§ 139 ods. 4 Správneho súdneho poriadku, § 147 ods. 2 Správneho súdneho poriadku a § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 1. decembra 2023

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Uznesenie 4Svk/37/2022 – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky | AI Pravnik