4Svk/37/2025
ECLI:SK:NSSSR:2025:1022200492.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Správny súd v Bratislave
- Sp. zn. 1. inštancie
- BA-6S/77/2022
- IČS
- 1022200492
- Zdroj
- PDF ↗
UZNESENIE
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: euroAWK, spol. s r. o., Bajkalská 19B, Bratislava, IČO: 35808683, právne zastúpený: JUDr. Martin Repáň, advokát s.r.o., Mamateyova 12, Bratislava, IČO: 36861502, proti žalovanému (sťažovateľ): obec Dunajská Lužná, stavebný úrad, Jánošíkovská 466/7, Dunajská Lužná, právne zastúpený: Advokátska kancelária VOZÁR s.r.o., Trenčianska 56/D, Bratislava, IČO:47234628, o žalobe opomenutého účastníka, v konaní o kasačnej sťažnosti žalovaného voči výroku II. uznesenia Správneho súdu v Bratislave č. k. BA-6S/77/2022 - 99 zo dňa 15. apríla 2025, takto
rozhodol:
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky zrušuje výrok II. uznesenia Správneho súdu v Bratislave č. k. BA-6S/77/2022 - 99 zo dňa 15. apríla 2025 a vec mu v tomto rozsahu vracia na ďalšie konanie.
Odôvodnenie
I. Konanie pred správnym súdom
1. Žalobou zo dňa 12.04.2022 sa žalobca - ako opomenutý účastník administratívneho konania - domáhal v zmysle § 179 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok - v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) - doručenia: a) Oznámenia o ohlásení odstránenia reklamnej stavby neznámeho vlastníka č. 7089-161-DL-21-Šv-1 zo dňa 21.06.2021, ktorým žalobcu vyzýva, aby sa do 5 dní odo dňa doručenia tohto oznámenia prihlásil na stavebný úrad a v rovnakej lehote preukázal vlastníctvo k reklamným stavbám (ďalej len „Oznámenie“) a b) P. s odstránením reklamných stavieb č.:7089-161-DL-21-Šv-2 zo dňa 28.07.2021, ktorým obec Dunajská Lužná, ako príslušný stavebný úrad, vydala súhlas obci Dunajská Lužná ako výlučného vlastníka pozemkov parcely registra “C“ č. XXX/X, XXX/X, XXX/X, XX, XX, XX, XX, XXX/X, XX, XX, XX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX/XX, XX, XX, a parcely reg. E-KN XXX/XXX v kat. území T., s odstránením reklamných stavieb neznámeho stavebníka bez príslušného stavebného povolenia (ďalej len „Súhlas“). 2. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) uznesením č. k. BA/6S/77/2022-82, BA- 6S/168/2022 zo dňa 19.12.2024 výrokom I. uložil žalovanému povinnosť doručiť žalobcovi Súhlas a výrokom II. vo zvyšnej časti konanie zastavil. K výroku II. správny súd uviedol, že hoci sa žalobca domáhal doručenia aj Oznámenia, súd v tejto časti jeho návrhu nevyhovel, keďže v tomto type konania sa aktívna legitimácia opomenutého účastníka odvíja od skutočnosti, že vo veci bolo vydané konečné (meritórne) rozhodnutie (opatrenie), a preto sa žalobca „súčasne s doručením konečného rozhodnutia (opatrenia) nemôže domáhať doručenia rozhodnutia, ktoré je svojou povahou oznámením o začatí administratívneho konania“. Z uvedeného dôvodu súd žalobu v časti, v ktorej sa žalobca domáhal doručenia Oznámenia - s poukazom na § 99 písm. b) SSP - zastavil, pretože v tomto type žaloby ako osobitnej súčasti všeobecnej správnej žaloby nie sú vo vzťahu k navrhnutému výroku splnené procesné podmienky. Tiež uviedol, že o vrátení kráteného súdneho poplatku rozhodne súdny úradník samostatným rozhodnutím. 3. Správny súd dodal, že o náhrade trov konania rozhodne po vydaní uznesenia podľa § 179 ods. 4 vety prvej SSP, ktorým sa konanie vo veci žaloby opomenutého účastníka končí. 4. Správny súd následne v ďalšom uznesení - č. k. BA-6S/77/2022 - 99 zo dňa 15. apríla 2025 (ďalej len „napadnuté uznesenie“) uviedol, že z vyjadrení účastníkov konania mal preukázané splnenie súdom uloženej povinnosti (doručenie Súhlasu), a preto podľa § 179 ods. 4 prvá veta SSP konanie zastavil. Výrokom II. napadnutého uznesenia priznal žalobcovi právo na náhradu trov konania. 5. Toto odôvodnil odkazom na ustanovenie § 167 SSP, keď uviedol, že „podľa § 167 ods. 1 SSP úspešnému žalobcovi náhradu účelne vynaložených trov konania voči žalovanému priznal.“
II. Kasačná sťažnosť žalovaného, vyjadrenie žalobcu
6. Proti výroku II. napadnutého uznesenia - o náhrade trov konania - podal žalovaný (ďalej aj ako „sťažovateľ“) kasačnú sťažnosť, ktorú formálne odôvodnil ustanovením § 440 ods. 1 písm. g) SSP. Žiadal napadnutý výrok o náhrade trov konania zrušiť a vec vrátiť správnemu súdu na ďalšie konanie. 7. Sťažovateľ považoval záver správneho súdu za nesprávny, nakoľko žalobca sa správnou žalobou domáhal doručenia dvoch písomností - Oznámenia a Súhlasu, pričom správny súd uznesením č. k. BA/6S/77/2022-82, BA-6S/168/2022 zo dňa 19.12.2024 uložil žalovanému povinnosť doručiť len Súhlas a vo zvyšnej časti konanie zastavil (t. j. žalovaného nezaviazal doručiť žalobcovi aj Oznámenie). Z uvedeného podľa sťažovateľa vyplýva, že žalobca bol v časti žaloby neúspešný, nakoľko správny súd uložil žalovanému povinnosť doručenia len jedného dokumentu a vo vzťahu k Oznámeniu konanie zastavil. 8. Sťažovateľ je toho názoru, že správny súd pri výroku II. napadnutého uznesenia aplikoval nesprávnu právnu normu uvedenú v § 167 ods. 1 SSP, keď podľa § 170 písm. b) SSP nemal žiadnemu z účastníkov priznať právo na náhradu trov konania. 9. Sťažovateľ tiež namietal, že správny súd vo výroku II. napadnutého uznesenia nesprávne aplikoval § 167 ods. 1 SSP, keď žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania, pričom neuviedol, či priznáva žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. Zdôraznil, že žalobca nemal vo veci celkom úspech, jeho úspech možno podľa sťažovateľa kvantifikovať nanajvýš ako 50%. 10. Žalobca vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti žiadal kasačnú sťažnosť zamietnuť tvrdiac, že návrh vo veci samej smeroval primárne k uloženiu povinnosti žalovaného doručiť Súhlas, čomu správny súd vyhovel.
III. Právne posúdenie veci kasačným súdom
11. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v postavení kasačného súdu (ďalej aj ako „kasačný súd“ alebo „Najvyšší správny súd“) preskúmal výrok II. napadnutého uznesenia v rozsahu podanej kasačnej sťažnosti. Jeho právomoc a príslušnosť pre toto konanie a rozhodnutie je daná v § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a zmene a doplnení niektorých zákonov v účinnom znení a § 11 písm. h) SSP.
12. So zreteľom na § 439 ods. 1, § 442 ods. 1, § 443 SSP kasačný súd skonštatoval, že podaná kasačná sťažnosť smeruje proti výroku uznesenia o náhrade trov konania, voči ktorému je kasačná sťažnosť prípustná, bola podaná oprávnenou osobou a včas.
Po preskúmaní napadnutého uznesenia a kasačnej sťažnosti, ako aj podkladového materiálu, kasačný súd dospel k záverom, ktoré odôvodňuje v nasledovnom texte. 13. Podľa § 167 SSP, správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo
sčasti úspech. 14. Kasačný súd sa stotožnil so sťažovateľom, že výrok II. napadnutého uznesenia vykazuje vadu v tom zmysle, že z neho nie je možné zistiť, či správny súd priznal žalobcovi náhradu trov konania celkom alebo čiastočne (k tomu pozri aj body 9. a 13. tohto uznesenia), pričom práve jednoznačnosť uvedeného výroku môže determinovať aj ďalšie úkony s tým spojené, a to napr. samotnú kvantifikáciu náhrady trov konania osobitným postupom podľa SSP.
15. I keď Najvyšší správny súd pripúšťa, že za určitých okolností by tento nedostatok bolo možné preklenúť (najmä s cieľom predchádzať zbytočnému formalizmu v rámci rozhodovania súdov, príp. predchádzať neúčelnej tvorbe ďalších trov konania), a to napr. synergickou interpretáciou výroku II. napadnutého uznesenia spolu s jeho vecným odôvodnením, v súdenej veci však ani z odôvodnenia napadnutého uznesenia výslovne nevyplýva, či výrokom II. napadnutého uznesenia priznal súd žalobcovi náhradu trov konania v celom rozsahu alebo len
čiastočne. Správny súd v odôvodnení uviedol výlučne to, že postupoval podľa § 167 ods. 1 SSP a žalobcu považoval za úspešného. 16. Z výroku II. napadnutého uznesenia o náhrade trov konania implicitne vyplýva, že tento mal byť formulovaný vo vzťahu k celému konaniu, čomu napokon zodpovedá aj odôvodnenie bodu 36. uznesenia č. k. BA/6S/77/2022-82, BA-6S/168/2022 zo dňa 19.12.2024, ktorým sa konanie v časti doručenia Oznámenia zastavilo - k tomu pozri aj bod 7. tohto uznesenia vyššie („O náhrade trov konania rozhodne správny súd po vydaní uznesenia podľa § 179 ods. 4 vety prvej SSP, ktorým sa konanie vo veci žaloby opomenutého účastníka končí.“).
17. Ako však už kasačný súd uviedol vyššie, z napadnutého uznesenia nie je možné určiť - či už z jeho výrokovej časti alebo z jeho odôvodnenia, či správny súd priznal žalobcovi náhradu trov konania úplnú alebo čiastočnú, resp. či správny súd v rámci rozhodovania o náhrade trov konania vôbec zohľadnil, že správna žaloba smerovala k doručeniu dvoch písomností - Oznámenia a Súhlasu, keď žalovanému bola súdom uložená povinnosť doručiť len jednu z uvedených písomností. Na predmetné poukazuje kasačný súd bez ohľadu na to, že vadu odôvodnenia napadnutého uznesenia sťažovateľ v kasačnej sťažnosti výslovne nenamietal a jeho kasačná sťažnosť smerovala primárne proti právnemu posúdeniu veci (k tomu porovnaj napr. aj rozhodnutie Veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky - sp. zn. 19Svs/6/2023 zo dňa 05.06.2024 „29. Hranica medzi nezákonnosťou rozhodnutia z dôvodu zmätočnosti (nepreskúmateľnosti) a nesprávneho právneho posúdenia môže byť v praxi nejasná. Preto posudzovanie týchto momentov nemôže byť striktné zo strany kasačného
súdu. Ak teda aj sťažovateľ namieta nesprávne právne posúdenie, ale kasačný súd dospeje k záveru, že z dôvodu absencie jasného právneho posúdenia zo strany správneho súdu ide o zmätočné (nepreskúmateľné) rozhodnutie, nemôže to byť prekážkou preskúmania len z dôvodu (nesprávneho) podradenia uvedenej skutočnosti sťažovateľom pod iný dôvod kasačnej sťažnosti.“).
18. Odhliadnuc teda od skutočnosti, že z napadnutého uznesenia (výrok II. a príslušná časť odôvodnenia) nevyplýva všeobecný rozsah náhrady trov konania, čo samo osebe predstavuje rozpor predmetného výroku s ustanovením § 167 ods. 1 SSP (ako to namietol aj sťažovateľ), v napadnutom rozhodnutí naviac správny súd neuviedol ani žiadne úvahy k aplikácii ním zvolenej právnej normy, a to adresne vo vzťahu k okolnostiam predmetnej veci; neuviedol žiadnu úvahu k tomu, či je toho názoru, že predmetom žaloby bolo doručenie primárne len Súhlasu alebo sa jednalo o doručenie dvoch rovnocenných písomností (Súhlasu a Oznámenia), príp. ako na predmetnú procesnú situáciu prihliadal v kontexte náhrady trov konania.
19. Kasačný súd dodáva, že použitie zásady úspechu aj v prípade zastavenia konania podľa § 179 ods. 4 vety prvej SSP síce nie je a priori nesprávne (k tomu pozri napr. uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžk/4/2020 a sp. zn. 3Sžk/50/2019), avšak v tu prejednávanej veci došlo k zastaveniu konania z uvedeného dôvodu len v časti žalobného
návrhu. 20. V súvislosti so zásadou úspechu kasačný súd - v kontexte všeobecných správnych žalôb proti rozhodnutiam, resp. opatreniam správnych orgánov - poukazuje napr. na uznesenie Najvyššieho správneho súdu - sp. zn. 7Svk/17/2022 zo dňa 27. februára 2023: „11. Žalovaný tak vo výsledku správne namieta, že vo vzťahu k preskúmaniu rozhodnutia o oprave chyby v katastrálnom operáte, kde bol daný dôvod na odmietnutie žaloby, nezavinil svojím postupom (zrušením rozhodnutia z 24. júla 2018) zastavenie konania v zmysle § 99 písm. g) SSP.
V dôsledku toho v tejto časti nemohol mať žalobca voči nemu nárok na náhradu trov konania podľa § 171 SSP. Správny súd tak mal zohľadniť, že z hľadiska predmetu konania tvorilo preskúmanie rozhodnutia z 28. marca 2018 jeho rovnocennú časť s preskúmaním opatrenia z 8. septembra 2020 spolu s rozhodnutím z 24. júla 2018. Pokiaľ však s odkazom na citované ustanovenie zaviazal žalovaného na náhradu 100 % trov žalobcu a nezohľadnil, že mu možno pričítať zavinenie konania len sčasti, nepostupoval správne.“). 21. Ďalej, k ustanoveniu § 167 SSP doktrína - okrem iných - uvádza, že „O čiastočný úspech pôjde aj vtedy, ak žalobca jednou žalobou napadne viac rozhodnutí, opatrení alebo nečinností či iných zásahov orgánu verejnej správy alebo správny súd spojí viac vecí na spoločné konanie (§ 65 SSP) a správny súd vyhovie jeho požiadavke len sčasti. I v správnom súdnom konaní rovnako ako v civilnom sporovom konaní vo všeobecnosti platí, že ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, správny súd náhradu trov konania pomerne rozdelí (§ 255 ods. 2 CSP v spojení s § 25 SSP). Pomerne rozdelenie trov je jednak odrazom reálneho výsledku správneho
súdneho konania a jednak predstavuje prevenciu, aby žalobcovia nežalovali viac, resp. niečo iné, ako im podľa zákona patrí (k tomu pozri § 2 SSP). Keďže ani v správnom súdnom konaní niet žiadneho rozumného dôvodu, aby si účastníci konania v prípade čiastočného úspechu platili trovy konania navzájom, časť, ktorá sa prekrýva, sa odpočíta. Zásadne teda platí, že sa určuje najskôr pomer úspechu a neúspechu v konaní a až keď došlo k pomernému rozdeleniu náhrady, vypočítajú sa vynaložené trovy, a to u účastníka konania, ktorého úspech bol vyšší a má teda nárok na ich náhradu.“ (BARICOVÁ, Jana. § 167 [Trovy úspešného žalobcu a výnimočné dôvody pre nepriznanie náhrady trov konania].
In: BARICOVÁ, Jana, FEČÍK, Marián, ŠTEVČEK, Marek, FILOVÁ, Anita a kol. Správny súdny poriadok. 1. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2018, s. 817.) 22. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, Najvyšší správny súd ako súd kasačný dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalovaného je dôvodná, v dôsledku čoho kasačný súd podľa § 462 ods. 1 SSP výrok II. napadnutého uznesenia zrušil a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie.
23. Správny súd opätovne rozhodne o trovách konania a viazaný právnym názorom vysloveným v tomto uznesení (§ 469 SSP) sa vyjadrí k ním zvolenej právnej norme k tomu, že konanie bolo v časti zastavené podľa § 99 písm. b) SSP ako aj k tomu, že správna žaloba smerovala k doručeniu Oznámenia aj Súhlasu. Správny súd v rámci ďalšieho konania adresne právne posúdi aplikovateľnosť zásady úspechu (§ 167 ods. 1 SSP) v prípade žalôb opomenutého účastníka za situácie, kedy správny súd v merite nevyhovel žalobnému návrhu na doručenie jednej z listín, doručenia ktorej sa žalobca domáhal, t. j. právne posúdi, či takáto situácia znamená čiastočný neúspech žalobcu, resp. či táto skutočnosť akýmkoľvek spôsobom dopadá na pomer úspechu v súdnom konaní a na nadväzujúci pomer, resp. rozsah náhrady trov konania. Z výroku II. napadnutého uznesenia totiž výslovne nevyplýva žiadny pomer úspechu žalobcu, za ktorý sa mu náhrada trov konania priznala (úplná vs. čiastočná), s tým súvisiace úvahy správneho súdu nevyplývajú ani z vlastného odôvodnenia napadnutého uznesenia, t. j. fakticky v ňom absentuje (explicitné) právne posúdenie veci (v uvedenom kontexte), čo je potrebné reparovať v ďalšom konaní pred správnym súdom. 24. Trovy konania o tejto kasačnej sťažnosti sú súčasťou trov konania, o ktorých podľa § 467 ods. 3 SSP takisto rozhodne správny súd v novom rozhodnutí. 25. Toto rozhodnutie bolo prijaté kasačným senátom Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0 (§ 452, § 463, § 147 ods. 2 SSP, § 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 15. decembra 2025