4Svk/38/2025
ECLI:SK:NSSSR:2025:0924100450.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Správny súd v Košiciach
- Sp. zn. 1. inštancie
- 2S/12/2024
- IČS
- 0924100450
- Citované
- 1× inými rozhodnutiami
- Zdroj
- PDF ↗
UZNESENIE
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): R.. G. Q., nar. XX.XX.XXXX, P.O. Z. XX, XXX XX B., právne zastúpený: JUDr. Viera Straková, advokátka, so sídlom Námestie legionárov č. 5, 080 01 Prešov, proti žalovanému: Centrum právnej pomoci, Kancelária Prešov, Masarykova 10, 080 01 Prešov, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: KT/8897/2024 ČRZ: 44573/2024 zo dňa 22. apríla 2024, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniu Správneho súdu v Košiciach - č. k. 2S/12/2024-140 zo dňa 27. februára 2025, takto
rozhodol:
I. Kasačná sťažnosť sa zamieta. II. Účastníkom konania sa právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.
Odôvodnenie
I. Konanie pred správnym súdom
1. Správny súd v Košiciach (ďalej len „správny súd“) uznesením č. k. 2S/12/2024-140 zo dňa 27. februára 2025 (ďalej len „napadnuté uznesenie“) podľa § 98 ods. 1 písm. d) zákona č. 162/ 2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) odmietol žalobu žalobcu, ktorou sa tento domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: KT/8897/2024 ČRZ: 44573/2024 zo dňa 22. apríla 2024. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 170 písm. a) SSP tak, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, pretože žaloba bola odmietnutá. 2. Správny súd primárne vo veci posudzoval, či sú splnené procesné podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť podľa § 97 SSP. V odôvodnení napadnutého uznesenia poukázal na ustanovenie § 25 ods. 4 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) - ďalej aj ako „Správny poriadok“ - podľa ktorého v prípade doručovania zásielok do poštového priečinka sa za dátum príchodu zásielky považuje dátum jej uloženia. Ak si adresát nevyzdvihne písomnosť do troch dní od uloženia, posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel. 3. Správny súd skonštatoval, že lehota na podanie správnej žaloby v tomto konaní, keď rozhodovalo Centrum právnej pomoci, bola zákonom určená na 2 mesiace a začala plynúť odo dňa oznámenia rozhodnutia orgánu verejnej správy, proti ktorému správna žaloba smeruje. Lehota na podanie správnej žaloby je lehotou procesnoprávnou, čo znamená, že lehota sa považuje za zachovanú, ak sa správna žaloba posledný deň lehoty podala na správnom súde alebo sa odovzdá na prepravu. Doplnil, že zmeškanie lehoty nemožno odpustiť a nie je možné ju ani predĺžiť. 4. V prejednávanej veci správny súd ďalej uviedol, že k doručeniu odpovede na podnet č. KT/8897/2024 ČRZ: 44573/2024 zo dňa 22.04.2024 (predmet prieskumu podľa podanej správnej žaloby) došlo dňa 27.04.2024 (zásielka bola uložená v poštovom priečinku - P. O. BOX - žalobcu dňa 24.04.2024, čo mal súd za preukázané priloženou doručenkou v administratívnom spise). Zákonná 2-mesačná lehota na podanie správnej žaloby potom - podľa správneho súdu - žalobcovi uplynula dňa 27.06.2024. Keďže správna žaloba na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. KT/8897/2024 ČRZ: 44573/2024 zo dňa 22.04.2024 bola podaná na súd prostredníctvom emailu až dňa 16.07.2024 (osobne doplnená dňa 17.07.2024), správny súd ustálil, že táto bola podaná po uplynutí zákonom stanovenej lehoty, ktorej zmeškanie podľa § 181 ods. 4 SSP nie je možné odpustiť. 5. Na záver správny súd poznamenal, že žalobca sa nesprávne domnieval, že k doručeniu rozhodnutia došlo dňa 13.05.2024, teda v deň jeho prebratia na pošte, keď v danom prípade došlo k doručeniu rozhodnutia tri dni po jeho uložení, keďže sám žalobca požadoval doručovanie všetkých písomností do poštového priečinku (P.O. BOX) a na základe administratívneho spisu mal súd za preukázané, že zásielka obsahujúca rozhodnutie bola na pošte uložená dňa 24.04.2024, keď fikcia doručenia následne nastala podľa § 25 ods. 4 Správneho poriadku. 6. V súvislosti so súdenou vecou poukázal správny súd aj na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky - sp. zn. 3Svk/34/2024 zo dňa 18.12.2024, ktorým tento zamietol kasačnú sťažnosť žalobcu v obdobnej veci.
II. Kasačná sťažnosť žalobcu, vyjadrenie žalovaného k nej
7. Voči napadnutému uzneseniu správneho súdu podal žalobca (ďalej aj ako „sťažovateľ“) kasačnú sťažnosť z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. f) a g) SSP, v ktorej navrhol, aby kasačný súd napadnuté uznesenie správneho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 8. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti uviedol, že nesúhlasí s právnym posúdením veci správnym súdom. Poštový priečinok je podľa sťažovateľa proti nemu zneužívaný. Zároveň uviedol, že nemôže byť každý deň v Prešove pri poštovom priečinku, pričom nemá ani trvalý pobyt, ani inú adresu. 9. Žalovaný sa vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti zo dňa 15.07.2025 stotožnil s napadnutým uznesením správneho súdu. Uviedol, že podľa neho je dôvod na odmietnutie podanej kasačnej sťažnosti podľa § 459 písm. e) SSP, keďže kasačná sťažnosť nemá zákonom predpísané náležitosti. Zároveň poukázal na skutočnosť, že sťažovateľ nepopiera zákonnú úpravu účinkov doručovania do poštového priečinku a z toho vyplývajúcich dôsledkov pre včasnosť podanej správnej žaloby. Vzhľadom na zákonné ustanovenia upravujúce účinky doručenia do poštového priečinku, správny súd ani nemal inú možnosť ako odmietnuť správnu žalobu ako oneskorene podanú, a to bez prihliadania na subjektívne pomery a predstavy sťažovateľa. Sťažovateľ podľa žalovaného využil možnosť doručovania do jeho poštového priečinku, teda je zároveň zodpovedný za to, že sa včas dozvie o tam doručených zásielkach. Záverom navrhol, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť odmietol pre nesplnenie zákonných náležitostí alebo alternatívne, zamietol ako nedôvodnú.
III. Konanie na kasačnom súde, právne posúdenie veci
10. Prejednávaná vec bola dňa 04.08.2025 predložená Najvyššiemu správnemu súdu
Slovenskej republiky (ďalej ako „kasačný súd“ alebo „Najvyšší správny súd“) ako súdu príslušnému na konanie a rozhodnutie vo veci. Na kasačnom súde bola vec pridelená na rozhodnutie senátu 4S - sp. zn. 4Svk/38/2025.
11. Najvyšší správny súd - ako súd kasačný podľa § 21 písm. a) SSP v spojení s § 438 ods. 2 SSP - po tom, čo zistil, že kasačná sťažnosť bola podaná riadne a včas (§ 443 SSP a § 444 SSP), oprávnenou osobou na podanie kasačnej sťažnosti (§ 442 SSP), smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 SSP), preskúmal napadnuté uznesenie z dôvodov a v rozsahu uvedenom v podanej kasačnej sťažnosti podľa § 440 SSP, § 441 SSP a § 453 SSP a postupom podľa § 455 SSP bez nariadenia pojednávania dospel k záveru, že kasačná sťažnosť sťažovateľa nie je dôvodná.
12. Podľa § 69 ods. 3 SSP, do lehoty určenej podľa dní sa nezapočítava deň, v ktorom sa stala udalosť určujúca začiatok lehoty. 13. Podľa § 69 ods. 4 SSP, lehota určená podľa týždňov, mesiacov alebo rokov sa skončí uplynutím toho dňa, ktorý svojím pomenovaním alebo číselným označením zodpovedá dňu, v ktorom sa stala udalosť určujúca začiatok lehoty. Ak chýba tento deň v poslednom mesiaci lehoty, končí sa lehota uplynutím posledného dňa tohto mesiaca.
14. Podľa § 98 ods. 1 písm. d) SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak bola podaná oneskorene. 15. Podľa § 181 ods. 1 SSP, fyzická osoba alebo právnická osoba musí správnu žalobu podať v lehote dvoch mesiacov od oznámenia rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, proti ktorému smeruje, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. 16.
Podľa § 181 ods. 4 SSP, zmeškanie lehoty podľa odsekov 1 až 3 nemožno odpustiť. 17. Podľa § 25 ods. 4 Správneho poriadku, ak si adresát vyhradí doručovanie zásielok do poštového priečinku, pošta adresátovi oznámi príchod zásielky, možnosť prevzatia a odbernú lehotu na predpísanom tlačive, ktoré vloží do poštového priečinku. Ak si adresát na základe dohody preberá zásielky na pošte a nemá pridelený priečinok, pošta tieto zásielky neoznamuje. V obidvoch prípadoch sa dátum príchodu zásielky považuje za dátum uloženia. Ak si adresát nevyzdvihne písomnosť do troch dní od uloženia, posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel. 18. Úlohou kasačného súdu v predmetnej veci bolo preskúmať, či správny súd správne určil uplynutie lehoty na podanie správnej žaloby o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného a správne ustálil, že správna žaloba bola podaná oneskorene.
19. Sťažovateľ v úvode kasačnej sťažnosti namietal proti právnemu posúdeniu správneho súdu, avšak neuviedol, v čom bolo právne posúdenie správneho súdu nesprávne. Bolo pritom úlohou sťažovateľa vymedziť tento dôvod kasačnej sťažnosti (podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP) v zmysle požiadaviek uvedených v § 440 ods. 2 SSP: „Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom.“. 20. Uvedené ustanovenie vyžaduje, aby sťažovateľ v kasačnej sťažnosti priamo reagoval na právne posúdenie správneho súdu, pričom na kvalifikované splnenie si tejto procesnej povinnosti sťažovateľ rezignoval. Pochopiteľne, je na sťažovateľovi, akým spôsobom vedie polemiku so závermi správneho súdu. V predmetnej veci však bol kasačný súd v zmysle § 453 ods. 1 a 2 SSP viazaný rozsahom kasačnej sťažnosti a sťažnostnými bodmi.
21. Kasačný súd ďalej uvádza, že z obsahu administratívneho spisu zistil, že rozhodnutie žalovaného bolo sťažovateľovi dňa 24. apríla 2024 uložené v poštovom priečinku (P. O. BOX), a teda v zmysle § 25 ods. 4 Správneho poriadku, sa táto písomnosť (odpoveď na podnet ako predmet podanej správnej žaloby) považovala za doručenú tretím dňom od jej uloženia.
Od nasledujúceho dňa začala preto plynúť lehota 2 mesiace na podanie správnej žaloby podľa § 181 ods. 1 SSP. Z uvedeného vyplýva, že v čase podania správnej žaloby - 16. júl 2024 - už teda zákonná lehota na podanie správnej žaloby sťažovateľovi márne uplynula.
S poukazom na uvedené, v konaní bolo preukázané, že sťažovateľ zákonom predpísanú lehotu na podanie správnej žaloby nedodržal, správnu žalobu nepodal včas, resp. ju podal oneskorene, čo vedie k záveru o zákonnosti výroku uznesenia správneho súdu.
22. Navyše kasačný súd poznamenáva, že aj keby sa zohľadňovalo materiálne doručenie písomnosti sťažovateľovi, t. j. deň skutočného prevzatia zásielky, čo malo byť v prípade sťažovateľa dňa 13. mája 2024, rovnako by lehotu na podanie správnej žaloby nestihol, nakoľko tá by uplynula 15. júla 2024. 23. Ďalšia argumentácia sťažovateľa, ktorý namieta, že nemá trvalé bydlisko a poštový priečinok je proti nemu zneužívaný, nemá pre vec relevanciu. Lehota plynie v závislosti od okamihu doručenia bez ohľadu na to, akou formou bolo doručenie zákonne vykonané (vrátane právnej fikcie ustanovenej zákonom). Po preskúmaní podanej kasačnej sťažnosti Najvyšší správny súd konštatuje, že sťažovateľ v kasačnej sťažnosti neprezentoval argumentáciu, ktorá by spochybnila vecnú správnosť, resp. zákonnosť napadnutého uznesenia správneho súdu.
24. Záverom kasačný súd dáva do pozornosti, že v obdobnej veci sťažovateľa už Najvyšší správny súd rozhodoval v konaniach sp. zn. 8Svk/30/2024 zo dňa 27.11.2024, sp. zn. 3Svk/ 34/2024 zo dňa 18.12.2024 a sp. zn. 5Svk/35/2024 zo dňa 20.02.2025, pričom vo všetkých uvedených prípadoch kasačný súd kasačnú sťažnosť sťažovateľa ako nedôvodnú zamietol.
25. Sumarizujúc vyššie uvedené, kasačný súd konštatuje, že postup správneho súdu, ktorý napadnutým uznesením odmietol žalobu sťažovateľa ako oneskorene podanú, bol zákonný a neboli ním porušené procesné práva sťažovateľa a v uvedenom kontexte potom ani právo na súdnu ochranu. Najvyšší správny súd nevzhliadol dôvodnosť kasačných námietok sťažovateľa v podanej kasačnej sťažnosti, a preto kasačnú sťažnosť sťažovateľa podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol.
26. O náhrade trov kasačného konania kasačný súd rozhodol tak, že neúspešnému sťažovateľovi ich náhradu podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 SSP nepriznal. Žalovanému náhrada trov kasačného konania prislúcha len v prípadoch, ak to možno spravodlivo požadovať a po splnení zákonom stanovených podmienok len výnimočne (§ 168 SSP), ktoré podľa obsahu súdnych spisov nenastali.
27. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0 - jednomyseľne (§ 452, § 463, § 147 ods. 2 SSP, § 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave dňa 15. decembra 2025