4Svk/39/2023
ECLI:SK:NSSSR:2025:1023200353.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Správny súd v Bratislave
- Sp. zn. 1. inštancie
- BA-6S/64/2023
- IČS
- 1023200353
- Citované
- 1× inými rozhodnutiami
- Zdroj
- PDF ↗
UZNESENIE
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Slovenská plavba a prístavy a.s., so sídlom Horárska 12, Bratislava, IČO: 35705671, právne zastúpená advokátkou JUDr. Michaela Töröková, so sídlom Ulica 29. augusta 5, Bratislava, proti žalovanému: Verejné prístavy, a.s., so sídlom Prístavná 10, Bratislava, IČO: 36856571, právne zastúpená BADUCCI Legal s.r.o., so sídlom Mostová 2, Bratislava, IČO: 35872900, o preskúmanie: 1/ faktúry OF 3 2022 341 zo dňa 09. januára 2013, 2/ faktúry OF 2 2022 833 zo dňa 09. januára 2023, 3/ faktúry OF 2 2022 834 zo dňa 09. januára 2023, 4/ faktúry OF 2 2022 835 zo dňa 09. januára 2022, 5/ faktúry OF 2 2023 001 zo dňa 10. januára 2023, 6/ faktúry OF 2 2023 044 zo dňa 09. februára 2023, 7/ faktúry OF 2 2023 045 zo dňa 09. februára 2023, 8/ faktúry OF 2 2023 046 zo dňa 09. februára 2023, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave zo 04. mája 2023, č. k. 6S/64/2023-127, takto
rozhodol:
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 6S/64/2023-127 zo dňa 04. mája 2023 zrušuje a vec vracia Správnemu súdu v Bratislave na ďalšie konanie.
Odôvodnenie
I.
1. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) napadnutým uznesením postupom podľa § 98 ods. 1 písm. g) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) odmietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti faktúr: 1/ OF 3 2022 341 z 09. januára 2013, 2/ OF 2 2022 833 z 09. januára 2023, 3/ OF 2 2022 834 z 09. januára 2023, 4/ OF 2 2022 835 z 09. januára 2022, 5/ OF 2 2023 001 z 10. januára 2023, 6/ OF 2 2023 044 z 09. februára 2023, 7/ OF 2 2023 045 z 09. februára 2023, 8/ OF 2 2023 046 z 09. februára 2023 dôvodiac tým, že neboli naplnené všetky podmienky na preskúmanie rozhodnutia v rámci správneho súdnictva. 2. Krajský súd skúmaním podmienok na konanie o žalobe z 03. marca 2023 zistil, že žalobca sa domáha preskúmania faktúr, ktoré nemajú povahu rozhodnutia/opatrenia, ale sú vystavené na základe sadzobníka schváleného Ministerstvom dopravy a výstavby Slovenskej republiky v zmysle § 6 zákona č. 338/2000 Z.z. o vnútrozemskej plavbe v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoVP“). Žalobca sa domáha preskúmania zákonnosti jednotlivých faktúr ako individuálnych správnych aktov. Žalovaný vystavil faktúry, ktorých prílohou je aj dodací list. Správny súd tak mal za to, že faktúry nepodliehajú súdnemu prieskumu v rámci úpravy správneho súdnictva.
3. O trovách konania rozhodol podľa § 170 písm. a) SSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko žaloba bola odmietnutá. 4. Správny súd v súlade s § 11 ods. 3 tretia veta a § 11 ods. 4 prvá veta zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov rozhodol o vrátení zaplateného súdneho poplatku vo výške 226,40 eur po právoplatnosti rozhodnutia.
II.
5. Proti rozhodnutiu správneho súdu podal žalobca kasačnú sťažnosť. 6. Namietal, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 440 ods. 1 písm. f/ SSP), súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP) a podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 písm. j/ SSP). 7. Kasačnú sťažnosť odôvodnil tým, že žalovaný je akciovou spoločnosťou, ktorej ZoVP zveril pôsobnosť v oblasti verejnej správy, vrátane ukladania povinnosti platiť úhradu podľa § 5 ods. 14 ZoVP. Faktúry, ktoré boli predmetom žaloby nemožno stotožňovať s faktúrami, ktoré sú vystavené v rámci súkromnoprávnych vzťahov. Žalovaný vystavuje faktúry v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy, a nie na zmluvnom základe. V danom prípade preto bolo potrebné posúdiť, či žalovaný vyberá úhrady podľa § 5 ods. 14 ZoVP v rámci výkonu podnikateľskej činnosti alebo v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy. Sťažovateľ tak tvrdil, že základnou metódou právnej regulácie vzťahu medzi žalobcom a žalovaným nie je norma súkromného práva, ale správny akt (faktúra), ktorý vydáva žalovaný na základe § 5 ods. 14 ZoVP. 8. Sťažovateľ v ďalšom namietal nezákonnosť odmietnutia správnej žaloby tvrdiac, že neboli splnené zákonné podmienky na odmietnutie žaloby podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP, pretože sa nejednalo o neprípustnú žalobu. Nestotožňuje sa so záverom správneho súdu, že faktúry nemajú povahu rozhodnutia, a že nie sú opatrením v zmysle § 3 písm. c) Správneho súdneho poriadku. Správnemu súdu vytýkal, že nerozlišoval medzi výkonom podnikateľskej činnosti žalovaného realizovanej podľa Obchodného zákonníka a medzi výkonom jeho pôsobnosti podľa § 5 ods. 14 ZoVP, ktorú nie je možné stotožňovať s výkonom podnikateľskej činnosti. Preto tvrdil, že faktúry sú preskúmateľné v správnom súdnictve, a preto neboli splnené zákonné podmienky na odmietnutie žaloby. 9. Kasačná sťažnosť bola doručená na vedomie žalovanému dňa 14. augusta 2023. 10. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti sa stotožnil s postupom správneho súdu, keď správnu žalobu odmietol, keďže nesmeruje voči rozhodnutiu orgánu verejnej správy, opatreniu orgánu verejnej správy alebo voči inému zásahu orgánu verejnej správy, ani sa netýka nečinnosti orgánu verejnej správy a je evidentné, že žaloba, ktorou sa žalobca domáha zrušenia faktúr, nespadá do právomoci správneho súdu. Správny súd nemá právomoc konať a rozhodovať v tejto právnej veci, nakoľko predmetná vec nespadá pod súdny prieskum v rámci správneho súdnictva a neexistuje žiaden legálny dôvod na to, aby došlo k zrušeniu faktúr napadnutých správnou žalobou. 11. Žalovaný navrhol kasačnú sťažnosť zamietnuť ako nedôvodnú. Uplatnil si právo na náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia v rozsahu 100 %. 12. Vyjadrenie žalovaného bolo žalobcovi doručené dňa 04. septembra 2023.
III.
13. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len ,,najvyšší správny súd“) ako súd kasačný (§ 11 písm. g/ SSP) preskúmal kasačnú sťažnosť žalobcu postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a dospel k záveru, že kasačnej sťažnosti je potrebné vyhovieť. 14. Ústava SR vo svojom siedmom oddiele zaručuje každému právo na súdnu a inú právnu ochranu na nestrannom a nezávislom súde alebo na inom orgáne SR (čl. 46 ods. 1 Ústavy SR).
15. V čl. 46 ods. 2 Ústavy SR vymedzuje právo na ochranu pre každého, kto tvrdí, že bol ukrátený na svojich právach rozhodnutím orgánu verejnej správy. Takejto ochrany sa môže domáhať každý prostredníctvom súdu, za zákonom vymedzených podmienok.
16. Určujúcim pre rozsah právomocí správneho súdnictva je obsah čl. 46 ods. 2 ústavy: „Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanovuje inak.
Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.“ 17. Tento článok súčasne vymedzuje aj vzťah správneho súdnictva k ústavnému súdnictvu a k právomoci Ústavného súdu SR, ktorého kompetencie fungujú na princípe subsidiarity (čl. 127 Ústavy SR). 18.
Podľa čl. 46 ods. 4 ústavy podmienky a podrobnosti súdnej a inej právnej ochrany ustanoví zákon. Týmto zákonom, z hľadiska súdneho prieskumu, je Správny súdny poriadok. 19. Všeobecná právomoc správneho súdnictva vyplýva z čl. 142 ods. 1 ústavy, podľa ktorého: „Súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci, ak tak ustanoví zákon.“
20. Správne súdnictvo predstavuje prostriedok ochrany subjektívnych práv a zákonom chránených záujmov fyzických a právnických osôb a zároveň umožňuje uplatniť idey právneho štátu. Správne súdnictvo je právnym inštitútom umožňujúcim každej osobe, ktorá sa cíti poškodená vo svojich právach rozhodnutím alebo postupom správneho orgánu, aby sa dovolala súdu alebo nezávislého orgánu, ktorý rozhodne o zákonnosti takéhoto rozhodnutia alebo postupu, a to v konaní, v ktorom správny orgán už nemá autoritatívne postavenie, ale má postavenie účastníka konania s rovnakými právami ako ten, o koho práva v konaní ide. Inými slovami povedané, v tomto konaní sa uplatňuje zásada rovnosti účastníkov konania, čo znamená, že všetci účastníci majú rovnaké postavenie. Taktiež sa treba stotožniť s názorom, že správne súdnictvo má garantovať riadne aplikovanie verejného práva.
21. Podľa § 2 ods. 1 zák. č. 162/2015 Z.z. SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
22. Podľa § 2 ods. 2 zákona každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany v správnom
súdnictve. 23. Podľa § 3 ods. 1 SSP na účely tohto zákona sa rozumie a) administratívnym konaním postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov, b) rozhodnutím orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa jej priamo
dotýka, c) opatrením orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté, d) nečinnosťou orgánu verejnej správy stav, keď orgán verejnej správy protiprávne nepokračuje v začatom administratívnom konaní, alebo stav, keď orgán verejnej správy protiprávne z úradnej povinnosti nezačal administratívne konanie, e) iným zásahom orgánu verejnej správy faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté; iným zásahom je aj postup orgánu verejnej správy pri výkone kontroly alebo inšpekcie podľa osobitného predpisu, ak ním sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby
priamo dotknuté. 24. Podľa názoru kasačného súdu faktúra je daňový/účtovný doklad. Spôsobilosť daňového dokladu, žalobcom označeného ako „individuálny správny akt“ zasiahnuť do práv a právom chránených záujmov alebo do povinností fyzickej alebo právnickej osoby je rozhodujúcim meradlom v otázke posúdenia súdneho prieskumu, týmto meradlom nie je označenie ani povaha správneho aktu. Tento záver však je potrebné vykladať v súvislosti s rozsahom preskúmavanej činnosti v správnom súdnictve, ktorý vymedzuje Správny súdny poriadok a do ktorého nie je možné subsumovať daňové doklady, lebo nie sú individuálnym správnym aktom. V konaní bolo nesporným, že predmetom súdneho prieskumu boli faktúry za prístavné poplatky za denný pobyt plavidiel v územnom obvode nákladného prístavu Bratislava s DPH, resp. mesačný pobyt neprevádzkových plavidiel v územnom obvode nákladného prístavu Bratislava s DPH, v cene žalobcom špecifikovanej v jednotlivých faktúrach, ako daňových dokladoch. 25.
Keďže správny súd rozhodol na základe iného právneho názoru, boli splnené podmienky vyhovenia kasačnej sťažnosti z dôvodov § 440 ods. 1 písm. g) SSP a postupom podľa § 462 ods. 1 SSP kasačný súd rozsudok správneho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Vysloveným právnym názorom je správny súd viazaný (§ 469 SSP).
26. Podľa § 97 zák. č. 162/2015 Z.z. SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").
27. Procesné podmienky treba vždy skúmať podľa typu konania (§ 6 ods. 2 písm. a/ až k/ SSP), v ktorom sa žalobca domáha súdnej ochrany. Pred ich skúmaním musí správny súd preto najskôr zo žaloby ustáliť tento typ konania (druh žaloby). Označenie typu konania (druhu žaloby) je vždy aj zákonnou náležitosťou žaloby, ktorú musí účastník uviesť, a správny súd následne preskúma, či možno žalobe priradiť navrhovaný režim súdnej ochrany.
28. Ustanovenie § 7 SSP negatívne vymedzuje právomoc správnych súdov, teda ustanovuje, čo správne súdy nepreskúmavajú. Tento výpočet však logicky nie je a ani nemôže byť úplný, ale nadväzuje na pozitívne vymedzenie právomoci, obsiahnutej v § 6 SSP.
Právomoc správnych súdov je vo všeobecnosti vymedzená v § 6 ods. 1 SSP prostredníctvom predmetu prieskumu a skúmanej otázky. 29. Predmetom prieskumu sú rozhodnutia, opatrenia, iné zásahy, nečinnosť orgánov verejnej správy a ďalšie veci ustanovené zákonom, týkajúce sa činnosti orgánov verejnej správy. Spoločným menovateľom všetkých týchto predmetov prieskumu je, že ide o výsledky konania, resp. nekonania orgánov verejnej správy pri výkone verejnej správy. Od tohto elementárneho vyjadrenia predmetu prieskumu možno potom odvodiť prvé základné vymedzenie toho, čo správne súdy nepreskúmavajú, a to právne a iné akty, či úkony subjektov, ktoré nie sú orgánmi verejnej správy, resp. tie právne akty orgánov verejnej správy, ktoré nie sú výsledkom výkonu verejnej správy a ktorých teda absentuje vrchnostenský vzťah medzi orgánom verejnej správy a adresátom daného aktu. Práve z uvedenej axiómy možno odvodiť nedostatok právomoci správnych súdov preskúmavať, napr. rozhodovanie orgánov činných v trestnom konaní, konanie prokuratúry pri výkone trestného dozoru, verejného ochrancu práv, Ústavného súdu SR, Národnej rady SR, atď. (komentár Správny súdny poriadok, JUDr.
Jana Baricová, JUDr. Marián Fečík, prof. JUDr. Marek Števček, PhD. a JUDr. Anita Filová a kol., 2018, ďalej aj JUDr. Jana Baricová a kol., 2018). 30. Na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže súd konať vo veci a rozhodnúť, prihliada súd kedykoľvek za konania. Procesné podmienky sú také vlastnosti, ktoré musia byť splnené na to, aby sa dosiahol cieľ správneho súdneho konania. Existencia a splnenie procesných podmienok sú predpokladom poskytnutia súdnej ochrany právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a v ďalších veciach ustanovených Správnym súdnym poriadkom (§ 2 SSP, čl. 1 CSP v spojení s § 5 ods. 1 SSP). Tieto podmienky, nie sú výslovne zákonom definované, dajú sa však vyvodiť z ustanovení Civilného sporového poriadku (§ 161 CSP).
31. Vecná príslušnosť je vymedzená v § 10 až 12 SSP, funkčná príslušnosť v § 11 písm. g) a kauzálna príslušnosť v § 15 až 17 SSP. Vecnú, funkčnú a kauzálnu príslušnosť skúma správny súd počas celého konania. V prípade nedostatku podmienky konania, t.j. v rozsahu vecnej, funkčnej a kauzálnej príslušnosti zákonodarca hovorí o odstrániteľnom nedostatku podmienky konania, pretože nemá za následok zastavenie konania, ale postúpenie veci príslušnému správnemu súdu.
32. Pri postúpení veci civilnému súdu pre nedostatok vecnej príslušnosti postupuje správny súd podľa § 43 CSP v spojení s § 25 SSP tak, že vec postúpi vecne príslušnému civilnému súdu bez rozhodnutia a upovedomí o tom žalobcu. 33. Úlohou správneho súdu, ktorému sa vec vracia na ďalšie konanie, bude novo posúdiť podmienky na konanie v správnom súdnictve a vec postúpiť vecne príslušnému civilnému súdu na ďalšie konanie.
34. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave dňa 21. februára 2025