4Svk/40/2022

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD., LL.M. a členov senátu prof. JUDr. PhDr. Petra Potáscha, PhD. a JUDr. Zuzany Mališovej v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): Združenie domových samospráv, o. z., so sídlom Rovniankova 14, 851 02 Bratislava, IČO: 31820174, právne zastúpený: Advokátska kancelária Tkáč & Partners, s.r.o. so sídlom Hrnčiarska 29, 040 01 Košice, IČO: 53929691, v mene ktorej koná JUDr. Ján Tkáč, advokát a konateľ, proti žalovanému: Okresný úrad Banská Bystrica, odbor opravných prostriedkov, Nám. Ľ. Štúra 5943/1, 974 05 Banská Bystrica, za účasti ďalších účastníkov: 1. Z. S., bytom V. X, XXX XX Z. a 2. M. S., V. X, XXX XX., Z., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU- BB-OOP3-2020/011137-002 zo dňa 22. apríla 2020, konajúc o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 24S/63/2020-90 zo dňa 17. februára 2022, takto

rozhodol:

I. Návrh sťažovateľa na prerušenie konania sa zamieta . II. Kasačná sťažnosť sa zamieta . III. Účastníkom konania sa náhrada trov konania nepriznáva .

Odôvodnenie

I. Konanie pred krajským súdom

2. V odôvodnení rozsudku krajský súd uviedol, že pokiaľ žalobca namietal, že postup prvostupňového orgánu verejnej správy neviedol k naplneniu „vyššie uvedených práv verejnosti“, a preto konal v rozpore s § 3 ods. 4 a § 3 ods. 2 Správneho poriadku, pričom v texte žaloby poukázal na právo verejnosti na informácie o životnom prostredí, jeho stave a následkoch, ktoré bude mať konkrétny projekt na životné prostredie, tak tento namietaný vadný postup prvostupňového orgánu verejnej správy žalobca nekonkretizoval.

práva vyplývajúce z konkrétneho právneho predpisu tak, aby bolo zrejmé, v dôsledku akého konkrétneho postupu orgánov verejnej správy nemali byť naplnené „práva verejnosti“ a k porušeniu akých hmotných práv žalobcu malo dôjsť, teda neuviedol, o aké konanie, postup, či opomenutie povinného postupu orgánu verejnej správy v konaní sa malo jednať. K tejto nekonkrétnej námietke správny súd len vo všeobecnosti poukázal na to, že začatie konania v preskúmavanej veci bolo zverejnené zákonom stanoveným postupom. Účastníctvo žalobcu v predmetnom administratívnom konaní sporné nebolo, prvostupňový orgán verejnej správy akceptoval ním podané odvolanie, ktoré predložil na rozhodnutie žalovanému a žalovaný ako odvolací orgán o ňom rozhodol napadnutým rozhodnutím, v ktorom sa vysporiadal s odvolacími námietkami žalobcu. 3. Žalobca v žalobe poukázal na viaceré rozsudky NS SR (sp. zn. 1So/115/2010, 10Sža/ 15/2011, 6Sž/73/01, 10Sžo/79/2015, 5Sžo/132/2015, 5Sžo/29/2013, 5Sžo/11/2013), nálezy Ústavného súdu, čl. 46 ods. 1, čl. 44 Ústavy SR, citoval z ustanovení Správneho poriadku,

Namietal, že odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy je neprimerane všeobecné a nespĺňajúce podmienky judikatúry NS SR na riadne odôvodnenie rozhodnutia v zmysle § 47 ods. 3 Správneho poriadku, že v prvostupňovom rozhodnutí i v napadnutom rozhodnutí žalovaného absentuje akákoľvek správna úvaha a že rozhodnutie žalovaného nespĺňa náležitosti pre riadne odôvodnenie rozhodnutia. Žalobca pritom poukázal na povinnosť orgánov verejnej správy zaoberať sa vecou riadne, na potrebu dostatočného odôvodnenia rozhodnutia a podmienky uplatnenia správnej úvahy a tvrdil, že „žiadnu z uvedených skutočností“ žalovaný nezobral do úvahy. K týmto námietkam krajský súd uviedol, že takto formulované žalobné námietky nepreskúmateľnosti a nezákonnosti preskúmavaných rozhodnutí boli všeobecné, pretože neobsahovali žiadnu skutkovú a ani právnu argumentáciu vecne sa vzťahujúcu k preskúmavanému rozhodnutiu žalovaného a prvostupňového orgánu verejnej správy vo vzťahu k tvrdenej nezákonnosti. Na základe takto formulovaných žalobných námietok nebolo možné dospieť k záveru o nezákonnosti preskúmavaného rozhodnutia

okolností. To znamená, že za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov je možné považovať rozhodnutie vtedy, keď chýbajú dôvody skutkové a právne. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia nespôsobujú čiastkové chyby odôvodnenia.

V rozhodnutiach sú uvedené dôkazy, z ktorých boli zisťované rozhodné skutočnosti, je v nich uvedené, ako boli tieto vyhodnotené a ako sa žalovaný vysporiadal s odvolacími námietkami žalobcu. 6. Správny súd ďalej uviedol, že vyjadrenie nesúhlasu žalobcu s tým, ako sa žalovaný vysporiadal s odvolacími námietkami žalobcu, t. j. že s vysporiadaním sa s odvolacími námietkami žalovaným žalobca nesúhlasí, nespôsobuje nezákonnosť napadnutého

v rozpore so zákonom. Pokiaľ žalobca považoval rozhodnutie žalovaného za nesprávne a uviedol, že sa nestotožnil s tým, že žalovaný prihliadol a vyhodnotil všetky stanoviská doručené v priebehu „zisťovacieho konania“, pretože sa s pripomienkami žalobcu náležitým spôsobom nevysporiadal, čím malo byť porušené ústavné právo v zmysle čl. 44 Ústavy SR, správny súd považoval túto dielčiu námietku za nedôvodnú, všeobecnú, nekonkrétnu a nemajúcu oporu v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaného, z ktorého obsahu je zrejmé, že sa vysporiadal s odvolacími námietkami žalobcu. 7. Žalobca v žalobe namietal, že napadnuté rozhodnutie je nezákonné a nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, pretože neobsahuje žiadnu relevantnú argumentáciu týkajúcu sa nedoručenia kópie spisov žalobcovi. Z obsahu administratívneho

Krajský súd uviedol, že takto formulovaná žalobná námietka je nekonkrétna, pretože nie je zrejmé, čo konkrétne žalobcovi nebolo doručené a ani s ktorou konkrétnou odvolacou námietkou sa žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nevysporiadal.

rozhodnutia. Uvedenú námietku žalobcu preto správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú nielen pre jej všeobecnosť, ale aj preto, že obsahovo nezodpovedá obsahu administratívneho spisu. Pre úplnosť správny súd dodáva, že podľa § 23 ods. 1 Správneho poriadku majú účastníci konania, ich zástupcovia a zúčastnené osoby právo nazerať do spisov, robiť si z nich výpisy, odpisy a dostať kópie spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní alebo dostať informáciu zo spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní iným spôsobom. Z tohto zákonného ustanovenia nemožno žiadnym výkladom dospieť k tomu, že orgán verejnej správy má povinnosť na písomnú žiadosť účastníka doručiť mu obsah administratívneho spisu, resp. elektronickú kópiu administratívneho spisu, resp. jeho častí. Vyhotovenie kópií spisov sa viaže na úkon nahliadnutia do spisu na orgáne verejnej správy. Aj § 17 ods. 1 písm. c/ zák. č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánu verejnej moci (Zákon o e-Governmente) výslovne upravuje výnimku z výkonu verejnej moci elektronicky, teda orgán verejnej správy nemá povinnosť elektronickej komunikácie, ak ide o úkony v konaní o právach, právom

Z administratívneho spisu je zrejmé, že žalobca do administratívneho spisu neprišiel nahliadnuť, a teda, že žalobca svoje právo nahliadnuť do administratívneho spisu sám dobrovoľne nevyužil. Naviac, prvostupňový orgán verejnej správy nad rámec svojich povinností doručil žalobcom žiadané a existujúce podklady rozhodnutia, čím mu zabezpečil prístup k spravodlivosti vo veciach životného prostredia tak, ako to žalobca s poukazom na čl. 3 ods. 2 Aarhuského dohovoru žiadal.

pretože tejto žalobnej námietke chýba akákoľvek skutková a právna argumentácia, na základe ktorej by bolo možné dospieť k záveru o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia. Žalobca nekonkretizoval, v čom malo spočívať porušenie verejného záujmu v oblasti životného

Bez toho, aby uviedol skutkovú a právnu argumentáciu vecne sa viažucu k obsahu preskúmavaného rozhodnutia, teda v čom rozhodnutie prvostupňového orgánu a žalovaného vydané v preskúmavanom konaní nezodpovedá platnej právnej úprave, obsahu vykonaných dôkazov, alebo logickému uvažovaniu, je táto argumentácia žalobcu vo svojej podstate len vyjadrením jeho nesúhlasu s tým, ako bolo v preskúmavanej veci rozhodnuté. Samotný nesúhlas žalobcu so skutkovým a právnym posúdením veci bez toho, aby boli konkretizované skutkové a právne dôvody, na základe ktorých žalobca tvrdí nezákonnosť preskúmavaného rozhodnutia, nie je postačujúci pre to, aby správny súd mohol dospieť k záveru o nezákonnosti preskúmavaného rozhodnutia. Žalobca neuviedol, aké zákonné ustanovenie mali orgány verejnej správy porušiť, keď pri udelení súhlasu na zásah do biotopu európskeho významu nevychádzali z jeho stavu a aký to malo vplyv na zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia.

Takáto požiadavka a na jej základe tvrdená nezákonnosť preskúmavaného rozhodnutia teda nemohla obstáť, pretože nemala oporu v platnej právnej úprave. Vo svojej podstate žalobca vlastnou úvahou rozšíril, resp. doplnil text zákona bez toho, aby tvrdil, čo porušili orgány verejnej správy, keď rozhodli spôsobom uvedeným vo výroku prvostupňového rozhodnutia, ktorý bol rozhodnutím

11. Tvrdenie žalobcu, že prvostupňové rozhodnutie neobsahuje popis dotknutého biotopu nezodpovedá obsahu prvostupňového rozhodnutia. Preskúmaním prvostupňového rozhodnutia, ktorý tvorí s rozhodnutím žalovaného jeden celok, totiž správny súd zistil, že obsahuje popis rozhodnutím dotknutého biotopu európskeho významu.

Osídľujú rozmanité stanovištia od vlhkých až po suchšie stanovištia v teplejších oblastiach, s čím je úzko spojená ich pomerne veľká variabilita. Sú druhovo bohaté, ich typické druhové zloženie sa však mení podľa typu stanovišťa a spôsobu obhospodarovania. Vrstva machorastov je slabo vyvinutá. Biotop sa vyskytuje v alúviách veľkých riek, na svahoch, násypoch, na miestach bývalých polí, na zatrávnených úhoroch a v ovocných sadoch na slabokyslých až neutrálnych, stredne hlbokých až hlbokých, mierne vlhkých až mierne suchých pôdach s dobrou zásobou živín“.

dôvodov. Z hľadiska tvrdenej nezákonnosti preskúmavaného rozhodnutia nemohla obstáť ani argumentácia žalobcu, že z rozhodnutí orgánov verejnej správy malo byť zrejmé, či nie je možné v danej lokalite realizovať také efektívne opatrenia, ktoré by smerovali k zachovaniu biotopu, alebo minimalizovali dopad činnosti na stav biotopu v postihnutej oblasti, resp., ktoré by zlepšovali biologické hodnoty poškodeného územia, alebo či nie je možnosť vytvorenia porovnateľného biotopu v tejto lokalite, pretože takáto požiadavka žalobcu nemá oporu v zákone.

Z prvostupňového rozhodnutia pritom vyplýva, že ním boli určené podmienky pre vykonávanie povolenej činnosti v zmysle § 82 ods. 12 zákona č. 543/2002 z. z. 13. Pokiaľ žalobca namietal, že orgány verejnej správy rozhodli nad rámec stanoviska ŠOP, Správy CHKO Štiavnické vrchy, ktorý v preskúmavanej veci vydal súhlas na zásad do biotopu v menšom rozsahu, než ktorý bol preskúmavaným rozhodnutím žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím povolený, pričom toto stanovisko žalobca označil za záväzné, táto žalobná argumentácia nebola dôvodná, pretože nemala oporu v platnej právnej úprave, súd uviedol, že žalobca sa mýlil, keď tvrdil, že stanovisko ŠOP, Správy CHKO Štiavnické vrchy č. CHKOŠV/258-001/2019 zo dňa 10. októbra 2019 je pre prvostupňový orgán verejnej správy a žalovaného záväzné pri rozhodovaní podľa § 6 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z. z., pretože toto tvrdenie nemá oporu v platnej právnej úprave. Z § 65a ods. 2 písm. zc) cit. zákona vyplýva, že ŠOP SR ako odborná organizácia ochrany prírody a krajiny na úseku ochrany prírody a

14. Rozhoduje na základe vlastnej úvahy, ktorú má povinnosť v zmysle § 47 ods. 3 Správneho poriadku v rozhodnutí odôvodniť. Prvostupňový orgán verejnej správy týmto spôsobom postupoval, pretože v odôvodnení svojho rozhodnutia ozrejmil, z akého dôvodu navýšil výmeru, v rámci ktorej povolil ďalším účastníkom 1, 2 zásah do biotopu európskeho významu. Žalobca teda v rozpore s obsahom prvostupňového rozhodnutia, s ktorým sa žalovaný stotožnil, namietal, že prvostupňové rozhodnutie neobsahuje žiadnu úvahu v rámci hodnotenia dôkazov a pri použití právnych predpisov, pretože toto tvrdenie nezodpovedá obsahu preskúmavaného rozhodnutia. Prvostupňový orgán verejnej správy ozrejmil svoje úvahy k potrebe navýšenia výmery pre povolený zásah do biotopu európskeho významu.

verejnej správy podľa správneho súdu zodpovedá zistenému skutkovému stavu veci, zmyslu a účelu vydaného súhlasu pre zásah do biotopu národného významu, je logická a presvedčivá. Touto argumentáciou bol dostatočne ozrejmený záujem na zásahu do biotopu európskeho významu v súvislosti s plánovanou výstavbou nehnuteľnosti ďalších účastníkov, ktorý prevýšil záujem na ochrane prírody a krajiny. 15. Žalobca pritom nijakým spôsobom nenamietal voči uvedenému zásahu vo vzťahu k stavebnému zámeru ďalších účastníkov, ktorý si prirodzene a logicky vyžaduje zásah do väčšieho územia chráneného biotopu než toho, ktorý zodpovedá zastavanej ploche rodinného domu, pretože s výstavbou rodinného domu je potrebné zabezpečiť aj výkon obslužných činností okolo domu, prípadne prístupu k nemu. Žalobca pritom neuviedol žiadnu konkrétnu argumentáciu, z ktorej by bolo možné vyvodiť, že preskúmavanými rozhodnutiami neboli uložené primerané opatrenie na kompenzovanie negatívnych účinkov plánovanej výstavby rodinného domu.

stanoviskom ŠOP SR na 218 m2. Žalobca len polemizuje s podmienkami, ktoré stanovil orgán verejnej správy v prvostupňovom rozhodnutí a s ktorými sa žalovaný stotožnil, ale nepredložil a ani neoznačil žiadny podklad, na základe ktorého by bolo možné dospieť k záveru, že súhlas so zásahom do biotopu európskeho významu v stanovenej výmere, alebo uložené opatrenia podľa § 82 ods. 12 cit. zákona je v rozpore so zákonom.

Z neho vyplýva, že prvostupňový orgán verejnej správy v spojení s rozhodnutím žalovaného jednak rozšíril plochu, vo vzťahu ku ktorej bol vydaný súhlas na zásah do biotopu a ktorý zahŕňa aj výstavbu bazéna, jednak ďalší účastníci od svojho stavebného zámeru realizácie bazéna ustúpili, teda zásah do dotknutého biotopu európskeho významu, ktorý sa nachádza na nehnuteľnostiach, ku ktorým sa vzťahuje plánovaný stavebný zámer, sa ani nemusí uskutočniť a k jeho prípadnej realizácii zaujal stanovisko príslušný orgán ochrany vodného hospodárstva, ktorý bude potrebné v ďalších krokoch rešpektovať

Takáto nekonkrétna argumentácia je teda len vyjadrením nesúhlasu žalobcu s prijatými revitalizačnými opatreniami. Bez toho, aby konkrétne uviedol, v čom boli prijaté revitalizačné opatrenie nedostatočné, nevhodné, v rozpore so zisteným skutkovým stavom veci, či platnou právnou úpravou, išlo len o všeobecnú námietku, na základe ktorej nebolo možné dospieť k záveru o nezákonnosti preskúmavaného rozhodnutia. Správny súd zdôraznil, že zákonnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy preskúmava len z tých dôvodov, ktoré ako porušenie zákona žalobca uplatnil vo včas podanej správnej žalobe. Všeobecná námietka nezákonnosti obsahujúca tvrdenie, že prijaté revitalizačné opatrenia neboli adekvátne pre vydaný súhlas so zásahom do biotopu európskeho významu bez konkrétnej skutkovej a právnej argumentácie vzťahujúcej sa k preskúmavanému konkrétnemu prípadu, neposkytuje/nevymedzuje správnemu súdu žiadny obsah jeho prieskumu, a preto musí byť vyhodnotená ako nedôvodná. Bez vyjadrenia jasného stanoviska k súvisu týchto námietok so zákonnosťou napadnutého rozhodnutia, t. j. k otázke, v čom konkrétne sa žalovaný mýlil pri hodnotení podkladov

20. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím, ako aj konania, ktoré ich vydaniu predchádzalo, z dôvodov uvedených v žalobe dospel k záveru, že z týchto dôvodov je napadnuté rozhodnutie žalovaného v súlade so zákonom, a preto s poukazom na § 190 SSP žalobu zamietol.

22. V kasačnej sťažnosti sťažovateľ uvádzal, že podľa jeho názoru rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici bol vydaný na základe nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietal porušenie článku 29 ods. 1 Ústavy, článku 44, 45, 48, 51 Ústavy Slovenskej republiky. Ďalej článku 37 Charty základných práv Európskej únie článku 41 Charty práv Európskej únie. Namietal, že neboli dodržané garantované práva dané Aahurským dohovorom, ktoré mu boli dostupné iba formálne. V tejto súvislosti namietal najmä porušenie práva na prístup na informácie podľa Aahurského dohovoru, najmä namietal porušenie článku 44 tohto dohovoru, ako aj porušenie práva na oboznámenie sa účastníka konania s podkladmi, na základe ktorých bolo predmetné rozhodnutie vydané. Taktiež namietal porušenie ust. § 47 Správneho poriadku. Sťažovateľ tvrdil, že právny výklad správneho súdu bude v rozpore s eurokonformným výkladom práva v zmysle nálezu Ústavného súdu sp. zn. III. US 666/2016 zo dňa 11.10.2016. 23. Rozsudok krajského súdu považuje za nepreskúmateľný a arbitrárny a jeho nepreskúmateľnosť, arbitrárnosť vidí hlavne v tom ako sa tak správny orgán, ako aj správny súd vysporiadali s pripomienkami a námietkami sťažovateľa. Podľa jeho názoru v rozhodnutí správneho orgánu absentuje správna úvaha a toto obsahuje len interpretáciu navrhovateľových právnych názorov. 24. Sťažovateľ má za to, že nie je oprávnené spravodlivo súdom žiadať a teda ako dôvod zamietnutia žaloby uvádzať prílišnú všeobecnosť a teda neadresnosť žaloby, pretože sťažovateľ sa nazdáva vzhľadom na zásadu proporcionality by toto bolo oprávnené len vtedy, ak by súd poskytol žalobcovi usmernenie, ktoré právne vzťahy sú pre neho rozhodujúce a na ktorú časť žaloby sa má ďalej zamerať a to na základe predbežného preskúmania žaloby a súdneho spisu, nakoľko je potrebné súčasne zohľadniť absenciu jednoznačnej aplikačnej praxe danej oblasti, primerané by to bolo taktiež bez toho usmernenia, ak by existovala dostatočná aplikačná prax v tomto smere. Podľa sťažovateľa nie je primerané, aby sa kládli nároky na presné odhadnutie tohto správneho postupu k porušeniu jeho práv a záujmov, sústrediť sa na preukázanie oprávnenosti tejto žaloby ďalšími analýzami, ktoré stoja v pozadí tohto tvrdenia a tak vlastne len odhadovať či hádať spôsob, akým sudca uvažuje. Takýto spôsob rozhodovania svedčí o svojvôli správneho súdnictva. 25. Žalovaný, ako aj ďalší účastník konania sa k podanej kasačnej sťažnosti nevyjadrili.

26. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (ďalej aj „kasačný súd“) po zistení, že kasačnú sťažnosť podal včas účastník konania zastúpený v súlade s ust. § 449 ods. 1 SSP bez nariadenia pojednávania preskúmal vec a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.

27. Predmetom kasačnej sťažnosti bol rozsudok krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 24S/63/2020-90 zo dňa 17.02.2022, ktorým tento zamietol návrh žalobcu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BB-OOP3-2020/011137-002 zo dňa 22.04.2020.

Vo výroku rozhodnutia popísal charakter predmetného biotopu, predstavujúceho travinno - bylinný porast a uviedol, že sa v alpskom biogeografickom regióne vyskytuje na výmere 1642 km2, pričom rozsah zničeného/poškodeného biotopu má predstavovať 218 m2 z uvedenej výmery.

V rámci posúdenia projektovej dokumentácie však prvostupňový orgán verejnej správy posúdil aj ďalšie stavebné objekty, a to terasu, spevnené plochy a bazén s tým, že ich umiestnenie je zakreslené v situačnom nákrese tvoriacom súčasť projektovej dokumentácie a ktorých celková zastavaná plocha predstavuje 217,21 m2, a preto pre vydanie súhlasu v zmysle § 6 ods. 2 zákona č. 543/ 2002 Z. z. akceptoval rozlohu do 218 m2.

V odôvodnení rozhodnutia žalovaný poukázal na priebeh prvostupňového administratívneho konania, obsah prvostupňového rozhodnutia a obsah podaného odvolania a po ich preskúmaní konštatoval, že prvostupňové rozhodnutie vychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci, je vydané v súlade s právnymi predpismi, a preto ho podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku ako vecne správne potvrdil. Jednotlivo sa vyjadril k odvolacím námietkam žalobcu, ktoré považoval za nedôvodné.

32. V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánom verejnej správy sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde (§ 2 ods. 1, ods. 2 SSP).

35. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z. z. v znení účinnom v čase vydania prvostupňového rozhodnutia, tento zákon upravuje pôsobnosť orgánov štátnej správy a obcí, ako aj práva a povinnosti právnických osôb a fyzických osôb pri ochrane prírody a krajiny s cieľom dlhodobo zabezpečiť zachovanie prírodnej rovnováhy a ochranu rozmanitosti podmienok a foriem života, prírodných hodnôt a krás a utvárať podmienky na trvalo udržateľné využívanie prírodných zdrojov a na poskytovanie ekosystémových služieb, berúc do úvahy hospodárske, sociálne a kultúrne potreby, ako aj regionálne a miestne pomery.

záujme. 37. Podľa § 6 ods. 1, 2, 3 zákona č. 543/2002 Z. z. Ochrana prírodných biotopov je súbor opatrení potrebných na zachovanie alebo obnovu priaznivého stavu biotopov európskeho významu a biotopov národného významu. (2) Ak orgán ochrany prírody v konaní podľa druhej a tretej časti tohto zákona alebo ako dotknutý orgán podľa § 9 ods. 1 upozorní osobu, že činnosťou, ktorú plánuje vykonať, a ku ktorej nebol vydaný súhlas alebo záväzné stanovisko podľa tohto zákona, môže dôjsť k poškodeniu alebo zničeniu biotopu európskeho významu alebo biotopu národného významu, je na uskutočnenie tejto činnosti potrebný súhlas orgánu ochrany prírody.

38. Podľa § 65a ods. 1, 2 písm. zc) citovaného zákona štátna ochrana prírody Slovenskej republiky je odborná organizácia ochrany prírody a krajiny s celoslovenskou pôsobnosťou zriadená ministerstvom ako príspevková organizácia, ktorá zabezpečuje úlohy na úseku ochrany prírody a krajiny podľa tohto zákona a osobitných predpisov. (2) Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky

40. Podľa § 81 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z. z. citovaného zákona na konanie podľa tohto zákona sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. 41. Podľa § 86 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z. z. citovaného zákona orgán ochrany prírody rozhoduje na základe zisteného skutkového stavu a z vykonaných dôkazov.

43. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

45. Predmetom súdneho prieskumu bolo preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného, ktorým bol účastníkom konania Z. S. a M. S., obidvaja bytom Justičná 3, Bratislava vydaný súhlas k poškodeniu a ničeniu konkrétne označeného biotopu Európskeho významu v nevyhnutnom rozsahu 218 m2 a určené podmienky vykonávania povolenej

47. Z obsahu administratívneho spisu kasačný súd mal ďalej za preukázané, že bola vykonaná verejná obhliadka odbornou organizáciou ŠOP SR správou CHKO Štiavnické vrchy v zmysle ust. § 21 Správneho poriadku. Dňa 22.11.2019 elektronickou formou sťažovateľ (Združenie domových samospráv, o. z.) potvrdilo svoju účasť na prebiehajúcom konaní.

organizácie ŠOP SR, správy CHKO Štiavnické vrchy vrátane ich zapracovania do podmienok rozhodnutia a ich citovania v odôvodnení rozhodnutia. 48. Zo stanoviska odbornej organizácie ŠOP SR, správy CHKO Štiavnické vrchy vyplýva povolenie vydania súhlasu na zásah do uvedeného biotopu v nevyhnutnom rozsahu o rozlohe 113,7 m2, ktorý vychádza z údajov sprievodnej správy predloženej projektovej dokumentácie. Táto rozloha zodpovedala iba celkovej úžitkovej ploche novostavby rodinného domu, ktorého zastavaná plocha mala predstavovať 92,98 m2. V rámci posúdenia projektovej dokumentácie však stavebný úrad posúdil aj ďalšie stavebné objekty, ktorými sú terasa, spevnené plochy a bazén. Umiestnenie týchto stavebných objektov je zakreslené v situačnom nákrese a preto celková zastavaná plocha objektov predstavovala rozlohu 217,21 m2.

49. Voči tomuto rozhodnutiu bolo podané odvolanie, o ktorom bolo rozhodnuté preskúmavaným rozhodnutím žalovaného tak, že odvolanie bolo zamietnuté a prvostupňové rozhodnutie vydané Okresným úradom v Žarnovici č. OU-ZC-OZSP-2020/00033-11 zo dňa 07.01.2020 bolo potvrdené.

51. S kasačnými námietkami sťažovateľa uvedenými v kasačnej sťažnosti sa najvyšší správny súd nestotožnil. Najvyšší správny súd nadväzuje na závery uvedené v rozsudku krajského súdu, ktorý sa vo svojom rozsudku so všetkými riadne vysporiadal a nenechal otvorenú žiadnu spornú otázku, riešenie ktorej by zostalo na kasačnom súde. Skutočnosti, ktorými sťažovateľ

52. Kasačný súd uvádza, že zákonodarca ustanovuje podmienky, za ktorých sa vyžaduje súhlas s činnosťou, ktorou môže dôjsť k poškodeniu alebo zničeniu biotopu európskeho významu alebo biotopu národného významu, ako aj náležitosti rozhodnutia, ktorým sa takýto

podľa tohto odseku sa riadi príslušnými ustanoveniami zákona a všeobecnými predpismi o správnom konaní (zákon č. 71/1967 Zb.) 54. Štátny orgán ochrany prírody a krajiny, ktorý rozhoduje o vydaní súhlasu činnosti, ktorou môže dôjsť k poškodeniu alebo zničeniu biotopu je povinný skúmať, či k činnosti ktorej sa konanie týka, bolo vydané vyjadrenie podľa ust. § 9 ods. 1 citovaného zákona a ak tak bolo, tak či obsahuje upozornenie, že dotknutou činnosťou dôjde k poškodeniu, resp. zničeniu tohto biotopu.

56. Z obsahu administratívneho spisu mal kasačný súd nesporne za preukázané, že podkladom pre vydanie preskúmavaného rozhodnutia bola žiadosť o vydanie súhlasu na zásah do biotopu, vyjadrenie okresného úradu Žarnovica, OSŽP č. OU-ZC-OSZP-2019/001149 zo dňa 15.10.2019, projektová dokumentácia vypracovaná spoločnosťou PRODESI v.o.s., Praha 2019, výpis LV č. XXX, stanovisko ŠOP SR, správy CHKO Štiavnické vrchy č. CHKOŠV/ 258-001/2019 zo dňa 10.10.2019 v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení.

Vyhovel žiadosti sťažovateľa a zabezpečil doručenie všetkých podkladov aj sťažovateľovi (ZDS), ktorému bol poskytnutý priestor k vyjadreniu k doručeným podkladom. 58. Pri vydávaní o udelení súhlasu k poškodeniu a ničeniu biotopu európskeho významu prvostupňový správny úrad zhodnotil všetky relevantné skutočnosti, podané vyjadrenia, ako aj konkrétne špecifiká pre dané územie. Súčasne v súlade s ust. § 82 ods. 12 citovaného zákona určil podmienky vykonávania činnosti povolenej preskúmavaným rozhodnutím.

60. Rovnako kasačný súd nesúhlasí s námietkou sťažovateľa, že bolo povinnosťou súdu ho usmerniť, pokiaľ bol tento názoru, že žaloba je nekonkrétna a všeobecná. Takáto povinnosť správnemu súdu nevyplýva zo žiadneho ustanovenia zákona. V tomto prípade nemožno hovoriť o situácii, v ktorej sa aplikuje ust. § 58 a nasl. SSP. 61. Kasačný súd v zhode s právnym názorom Krajského súdu v Banskej Bystrici po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím, ako aj konaní, ktoré predchádzali ich vydaniu a v nadväznosti naň dospel k záveru, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného je v súlade so zákonom. Rovnako za súladné so zákonom považuje kasačný súd aj rozhodnutie správneho súdu, ktorý sa podľa jeho názoru so všetkými námietkami sťažovateľa uvedenými v žalobe vysporiadal dôsledne a podrobne. Najvyšší správny súd sa s odôvodnením tohto rozsudku v celom rozsahu stotožňuje a preto nezistil žiaden dôvod na zrušenie či jeho zmenu a kasačnú sťažnosť podľa ust. § 461 SSP zamietol. 62. Kasačný súd k námietke ohľadom povinnosti obrátiť sa na Súdny dvor s prejudiciálnou otázkou a prerušiť konanie o kasačnej sťažnosti uvádza, že s túto bolo potrebné zamietnuť. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti neformuloval žiadne konkrétne otázky, ktoré by boli podstatné pre rozhodnutie ani nešpecifikoval, ktoré konkrétne normy európskeho práva majú byť predmetom výkladu Súdneho dvora. 63. O trovách konania bolo rozhodnuté v súlade s ust. § 170 písm. a) SSP v spojení s ust. § 467 ods. 1 SSP tak, že neúspešnému sťažovateľovi nárok na náhradu trov konania nepriznal. 64. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu SR pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.