4Svk/41/2023

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a členov senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. a JUDr. Martina Tisa, v právnej veci žalobkyne: D. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom P.Č. XXX/X, O. H., právne zastúpená: Nosko & Partners s.r.o., so sídlom Podjavorinskej 2, Bratislava, proti žalovanému: Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, Regionálny úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky Žilina, so sídlom Uhoľná 571/1, 010 01 Žilina, za účasti: 1/ Stredoslovenská distribučná a.s., so sídlom Pri Rajčianke 2927/8, Žilina, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Okresný úrad Žilina, odbor výstavby a bytovej politiky, oddelenie štátnej stavebnej správy, Vysokoškolákov 8556, Žilina z 02. 11. 2021 č. OU-ZA-OVBP2-2021/035045-002/Rep, o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 03. apríla 2023, č. k. 30S/1/2022-150, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta. Účastníkom konania a ďalšiemu účastníkovi konania náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I.

A10 zo dňa 21. 05. 2021, ktorým rozhodlo o umiestnení stavby: „12964-Dolný Kubín - Kubínska Hoľa -Rekonštrukcia VNL 238“ na pozemkoch v k.ú. I. G. M. L., pre navrhovateľa: Stredoslovenská distribučná a.s., pri Rajčianke 2927/8, 010 47 Žilina, IČO: 36442151, rozhodol tak, že podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov odvolanie účastníčky konania D. H., trvale bytom P. XXX/X, XXX XX O. H. zamietol a rozhodnutie mesta Dolný Kubín č.j. 3979/2021/85-TS05/ A10 zo dňa 21. 05. 2021 potvrdil. 3.

4. Krajský súd po preskúmaní veci a predovšetkým v súvislosti so spornou otázkou o správnosti záverov správnych orgánov o tom, že v posudzovanom prípade bolo možné vydať územné rozhodnutie k rekonštrukcii stavby vo vlastníctve ďalšieho účastníka/žalobkyne, ktorá zasahuje do vlastníckych práv, z obsahu spisov zistil, že rekonštrukcia vzdušného elektrického vedenia v mieste, v ktorom sa dotýka pozemkov žalobcu je trasovaná presne rovnako, ako do súčasnosti, pričom z predloženého návrhu jeho príloh ako aj rozhodnutí správnych orgánov vyplýva, že vydaním územného rozhodnutia nedošlo k väčšiemu zásahu do práv žalobcu, ako

V minulosti pri elektrifikácii územia Slovenskej republiky boli zriaďované vzdušné vedenia bez komunikácie s dotknutými vlastníkmi. Napravenie tohto stavu nie je v súčasnosti možné, a to ani pri rekonštrukciách, nakoľko nákladnosť zemného vedenia je ďaleko vyššia, ako pri vzdušnom vedení, čo je mimo finančné možnosti ďalšieho účastníka, resp. aj štátu samotného.

Správny súd sa stotožnil so záverom správnych orgánov, že žalobkyňa nemá na preložku právny nárok. Žalobkyňou tvrdená skutočnosť, že podzemné vedenie je bezpečnejšie ako nadzemné vzdušné vedenie nie je sporné (v našom geografickom prostredí), avšak uvedené nemôže byť samo o sebe dôvodom na vyhovenie jej žiadosti.

Správne orgány podľa § 58 a § 139 stavebného zákona uzavreli, že toto právo mu plynie zo zákonného vecného bremena podľa § 22 elektrizačného zákona v spojení s § 96 ods. 4 zákona. Zákonné limity podľa § 11 ods. 6 zákona o energetike nemožno aplikovať na prejednávanú vec, nakoľko nedochádza k spôsobeniu ujmy na právach žalobkyne. Nedôvodnou bola aj námietka, že pozemky sa nachádzajú v oblasti s intenzívnou rekreačnou výstavbou, nakoľko na pozemkoch viazne zákonné vecné bremeno a za súčasnej situácie nie je možná zmena bez ďalšieho. Je potrebné rozlišovať medzi zastavaným územím obce podľa stavebného zákona, ktorým je územie výhľadovo určené v územnom pláne na zastavanie a pojmom zastavané územie obce, ktorého hranice sú zapísané v katastri nehnuteľností (ide o dva rozdielne pojmy). Hranice zastavaného územia obce pre účely katastrálneho zákona vychádzajú z § 2 písm. j) zákona č. 220/2004 Z. z., podľa ktorého sa rozumie hranicou zastavaného územia obce hranica územia vytýčeného lomovými bodmi zastavaného územia obce, ktoré boli premietnuté do odtlačkov katastrálnych máp k 1. januáru 1990.

6. Za nedôvodnú vyhodnotil aj námietku nepreskúmateľnosti rozhodnutia. Z preskúmavaného rozhodnutia je zrejmé, z akých skutkových zistení žalovaný vychádzal, uviedol právne predpisy, na základe ktorých rozhodoval a akým spôsobom danú právnu úpravu aplikoval na zistený skutkový stav veci. Výklad relevantných ustanovení zákona č. 251/2012 Z. z., resp. zákona 50/1976 Zb. týkajúcich sa vydania územného rozhodnutia k rekonštrukcii elektrického vzdušného vedenia bol súladný s ich obsahom a protichodnosť, či vzájomnú rozpornosť argumentácie správny súd nezistil. Správny súd konštatoval, že napadnuté rozhodnutia majú jasné právne závery, pričom správne orgány postupovali pri ich vydaní zákonným spôsobom a neporušili žiadne práva žalobcu, ktoré by mohli viesť k zrušeniu rozhodnutí.

7. Vzhľadom na uvedené skutočnosti krajský súd dospel k záveru o nedôvodnosti správnej žaloby, ktorú podľa § 190 SSP zamietol. 8. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario tak, že žalobkyni náhradu trov konania nepriznal, pretože v konaní nebola úspešná.

9. Proti rozsudku krajského súdu podala žalobkyňa (ďalej aj „sťažovateľka) v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť. 10. Namietala, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP).

S týmto právnym posúdením nesúhlasí z dôvodu, že sa nestotožňuje so záverom, že plánovanou rekonštrukciou nedôjde do väčšieho zásahu do jej práv, ale zostane zachovaný doterajší stav. Sťažovateľka tvrdí, že zásah do jej práv nemá len priestorový charakter, ktorý možno vyvodiť z priestorového umiestnenia plánovanej rekonštrukcie v danom území, ale má aj časový charakter - je predsa zrejmé, že pokiaľ dôjde k rekonštrukcii súčasného vedenia, jej účelom (z povahy samotnej rekonštrukcie) bude aj predĺženie funkčnosti predmetného vedenia oproti stavu, ktorý by bol v prípade, ak by k rekonštrukcii nedošlo - z uvedeného potom vyplýva, že obdobie, kedy bude sťažovateľka obmedzená vo svojom vlastníckom práve existenciou vzdušného vedenia (ktoré spôsobuje do jej práv väčší zásah ako vedenie podzemné, čo konštatuje aj správny súd a nakoniec nebolo v konaní ani sporné) sa predlžuje, a tým sa predlžuje „väčší“ zásah do jej práv oproti zásahu primeranému, ktorý by bol daný v prípade podzemného umiestnenia

vedenia. Z ekonomického hľadiska je nepochybné, že ak má dôjsť k zmene vedenia zo vzdušného na podzemné, tak je najefektívnejší čas na túto zmenu práve vtedy, keď vznikne potreba rekonštrukcie funkčnosti súčasného vedenia a nie napríklad tesne po tom, kedy sa plne zrekonštruované súčasné vzdušné vedenie. Táto argumentácia má potom za následok aj nesprávnosť ďalšieho záveru správneho súdu: „Neobstojí potom právny názor žalobcu, že proporčný zásah do jeho práv by bolo práve zemné vedenie, nakoľko zásah do práv už existuje a zostáva zachovaný v súlade s § 22 elektrizačného zákona v spojení s § 96 ods. 4 zákona o energetike“, keďže ako vysvetlila sťažovateľka, rekonštrukciou zásah do jej práv nezostáva zachovaný, ale sa zväčšuje minimálne z časového hľadiska.

zákona. Sťažovateľka tvrdila, že ďalší účastník nemá právo podľa § 38 stavebného zákona, pretože jeho navrhovaná činnosť odporuje limitom určeným v ustanovení § 11 ods. 6 zákona o energetike, teda koná nad rámec zákona a takéto konanie nemožno považovať za výkon práva, ktorý by bol v súlade s ustanovením § 38 stavebného zákona.

Konštatovala, že ďalší účastník nemá právo, ktoré by ho oprávňovalo k vydaniu predmetného územného rozhodnutia. 13. Sťažovateľka sa nestotožnila ani so záverom správneho súdu o otázke technickej nemožnosti preloženia vedenia len na pozemkoch sťažovateľky. Sťažovateľka uviedla, že nie je jej vecou, akým spôsobom je vedené vedenie na okolitých pozemkoch vo vlastníctve iných osôb, avšak aj zákonné vecné bremená a ich proporcionálne limity umožňujú ďalšiemu účastníkovi, aby vykonal preloženie vedenia v rozsiahlom území, čo má nepochybne aj väčšie ekonomické a technické rácio. Naviac poukázala na skutočnosť, že ekonomické limity ďalšieho účastníka nemajú absolútny význam, ale je potrebné ich dať aj do vzťahu k individuálnym záujmom vlastníkov dotknutých pozemkov, pričom zásah záujmov ďalšieho účastníka má svoje limity a nie je nekonečný a neobmedzený.

V neposlednom rade v súvislosti s argumentáciou o ekonomických limitoch výkonu práv a povinností ďalšieho účastníka poznamenala aj to, že práve preloženie vedenia pod zemský povrch je vo verejnom záujme a zároveň nie je ekonomicky dlhodobo stratové, keďže v takom prípade je vedenie chránené pred nepriaznivými vplyvmi poveternostných podmienok a vylučuje aj zodpovednosť ďalšieho účastníka za možné škody. V tejto súvislosti poukázala na vzniknuté škody a výpadky dodávky elektrickej energie, ktorá bola dňa 17. 08. 2021 spôsobená v Dolnom Kubíne silnou búrkou. Skutočnosť, že daná lokalita je exponovaná, čo sa týka poveternostných podmienok, potvrdzuje napríklad aj výstraha SHMÚ zo dňa 18. 02. 2022, resp. oznámenia Mesta Dolný Kubín o výpadku elektrickej energie na Kubínskej Holi zo dňa 04. 02. 2023.

16. Sťažovateľka navrhla, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky zrušil rozsudok krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Alternatívne navrhla rozsudok krajského súdu zmeniť a zrušiť rozhodnutie žalovaného a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Sťažovateľka si uplatnila náhradu trov konania na správnom súde v rozsahu 100% a na kasačnom súde v rozsahu 100%.

III.

17. Kasačná sťažnosť bola žalovanému doručená na vedomie dňa 20. 09. 2023. 18. Stredoslovenská distribučná, a.s. Žilina sa vo vyjadrení z 02. 10. 2023 stotožnila s názorom prvostupňového správneho súdu, ako aj s rozhodnutím žalovaného z 03. 04. 2023, ktoré považuje za právne a vecne správne, nakoľko vychádza zo správneho právneho posúdenia veci. Kasačnú sťažnosť navrhla zamietnuť. 19. Vyjadrenie ku kasačnej sťažnosti bolo žalobkyni doručené na vedomie dňa 16. 10. 2023.

IV.

21. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej ako „najvyšší správny súd“) ako súd kasačný (§ 11 písm. h/ SSP) preskúmal kasačnú sťažnosť postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a po jej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. 22.

23. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom

25. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 26. Predmetom konania o kasačnej sťažnosti v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd postupom podľa § 190 SSP zamietol správnu žalobu o preskúmanie rozhodnutia zrušil rozhodnutie žalovaného Okresného úradu Žilina, odbor výstavby a bytovej politiky, oddelenie štátnej stavebnej správy v Žiline (žalovaného) z 02. 11. 2021 č. OU-ZA- OVBP2-2021/035045-002/Rep (ďalej aj „preskúmavané rozhodnutie“), ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu Mesto Dolný Kubín, číslo 3979/2021/85-TS05/A10 z 21. 05. 2021, ktorým ako príslušný stavebný úrad podľa § 117 stavebného zákona rozhodol podľa § 39, § 39a, 140 stavebného zákona, podľa § 4 vyhlášky č. 453/2000 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona vo veci žiadosti o vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby pre navrhovateľa Stredoslovenská distribučná, a. s. Žilina o umiestnení

28. Pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. 29. Podľa § 37 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. stavebný úrad v územnom konaní posúdi návrh predovšetkým z hľadiska starostlivosti o životné prostredie a potrieb požadovaného opatrenia v území a jeho dôsledkov; preskúma návrh a jeho súlad s podkladmi podľa odseku 1 a predchádzajúcimi rozhodnutiami o území, posúdi, či vyhovuje všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu a všeobecne technickým požiadavkám na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu, prípadne predpisom, ktoré ustanovujú hygienické, protipožiarne podmienky, podmienky bezpečnosti práce a technických zariadení, dopravné podmienky, podmienky ochrany prírody, starostlivosti o kultúrne pamiatky, ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu, lesného pôdneho fondu a pod., pokiaľ posúdenie nepatrí iným orgánom.

31. Podľa § 45 zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike preložkou elektroenergetického rozvodného zariadenia na účely tohto zákona je premiestnenie niektorých prvkov elektroenergetického rozvodného zariadenia alebo zmena jeho trasy. 32. Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

34. V danej veci ide o spor. Žalobkyňa, ktorej pozemky sa nachádzajú mimo zastavaného územia obce a sú dotknuté stavbou, sa svojimi podaniami doručenými správnym orgánom a súdom domáha preložky existujúceho elektroenergetického rozvodného zariadenia od prevádzkovateľa distribučnej siete v konaní, ktoré nebolo začaté na jej podnet. Kasačný súd zdôrazňuje, že zákonodarca nevylúčil prípadné individuálne požiadavky jednotlivcov v súvislosti s preložkou elektroenergetického rozvodného zariadenia. V ustanovení § 45 ods. 2 zákona o energetike ustanovil podmienky, za ktorých je možné požiadavku žalobkyne riešiť, v novom správnom konaní začatom na jej podnet. Na vydanie územného rozhodnutia v danom konaní nie je potrebný súhlas žalobkyne. Rekonštrukciu energetického zariadenia môže realizátor prác uskutočniť aj bez jej súhlasu.

Rozhodnutie o rekonštrukcii stavby však reálne do narušenia práva na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života nezasahuje, vytvára sa ním len právny základ pre rozhodnutie o realizácii stavby, ku ktorej môže ale nemusí v budúcnosti ani dôjsť. Vyplýva to aj z časovej platnosti rozhodnutia o rekonštrukcii stavby.

37. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že k námietkam žalobkyne doručenými stavebnému úradu sa prvostupňový správny orgán, ako to vyplýva aj z odôvodnenia jeho rozhodnutia náležite zaoberal. Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobkyňa nenamieta, že by boli jej argumenty ignorované, len sa nestotožňuje s tým, že realizátor prác nepristúpi k premiestneniu existujúceho vzdušného vedenia do zeme v súlade s jej predstavou. Z obsahu spisov vyplýva, že žalobkyni bolo doručené oznámenie, z odôvodnenia ktorého okrem iného vyplýva, že: „.

zeme. Riešenie premiestnenia existujúceho vzdušného vedenia do zeme požadované vlastníkom nie je technicky možné, nakoľko preloženie VN nadzemného 22KV vedenia v rozsahu ako požaduje nie je možné, nakoľko do VN sieti je neprípustné striedanie krátkych úsekov nadzemného a podzemného vedenia.

39. K ďalším námietkam sťažovateľky a vytýkanému nesprávnemu postupu krajského súdu kasačný súd dáva do pozornosti, že integrálnou súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03, III. ÚS 60/04). Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje pre záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (III. ÚS 209/04). Kasačný súd má za to, že krajský súd sa posudzovanou vecou dôsledne zaoberal, vysporiadal sa s podstatnými námietkami

Ani po zohľadnení koncentračnej zásady v zmysle § 36 ods. 1 a § 42 ods. 5 zákona č. 50/1976 Zb. viazanosť štátnych orgánov zákonom v zmysle čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky totiž neznamená výlučnú a bezpodmienečnú nevyhnutnosť doslovného gramatického výkladu aplikovaných zákonných ustanovení. Ustanovenie čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky nepredstavuje iba viazanosť štátnych orgánov textom, ale aj zmyslom a účelom zákona (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 01. júla 2008, sp. zn. III. ÚS 34/07).

41. Po preskúmaní podanej kasačnej sťažnosti kasačný súd konštatuje, že s opakovanými právnymi námietkami sťažovateľky sa krajský súd v rozhodnutí riadne a dôkladne vysporiadal a nenechal otvorenú žiadnu spornú otázku, riešenie ktorej zostalo na kasačnom súde, a preto námietky uvedené v kasačnej sťažnosti vyhodnotil najvyšší správny súd ako bezpredmetné, ktoré neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia. Z uvedeného dôvodu kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol.

43. O náhrade trov kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd tak, že žalobkyni, ktorá v tomto konaní úspech nemala, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1