4Svk/42/2022

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu prof. JUDr. PhDr. Petra Potáscha, PhD. a členiek senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD., LL.M. a JUDr. Zuzany Mališovej, v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): Debt Collector, s.r.o. so sídlom Mostná 72, 949 01 Nitra, IČO: 36748919, právne zastúpený: JUDr. Pavol Gráčik, advokát so sídlom Farská 40, 949 01 Nitra, proti žalovanému: Okresný úrad Nitra, odbor opravných prostriedkov so sídlom Štefánikova trieda 69, 949 01 Nitra, IČO: 00151866, za účasti: 1/ Slovenská sporiteľňa, a.s. so sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00151653, 2/ I. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. S. XX, XXX XX Nitra, právne zastúpená: JUDr. Ľubomír Schweighofer, advokát so sídlom Šafárikovo námestie 2, 811 02 Bratislava, 3/ Krajská prokuratúra Nitra, Damborského 1, 949 01 Nitra, IČO: 35629061, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutiu žalovaného č. Vo 3/2019-6/Br OU-NR-OOP5-2019/025112-6 k: V 782/2019 zo dňa 22. mája. 2019, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti právoplatnému rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/80/2019-399 zo dňa 23. februára 2022, takto

rozhodol:

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta . II. Žalovanému sa nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva . III. Ďalším účastníkom konania sa nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva .

Odôvodnenie

I. Priebeh administratívneho konania a správneho súdneho konania

je A.. U. S.. Návrh odôvodnil tým, že na základe nálezu Ústavného súdu SR v konaní pod sp. zn. II. ÚS 60/2018 zo dňa 14.06.2018 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre v konaní pod sp. zn. 25Co/17/2018 zo dňa 28.11.2018 bola vyhlásená dobrovoľná dražba vyššie uvedených nehnuteľností za nezákonnú. Dražba bola vykonaná spoločnosťou auctio, s.r.o. a pôvodní vlastníci nehnuteľnosti pred dražbou boli X.. J. J. a I. J..

2. Rozhodnutím č. V 782/2019-13 zo dňa 12.02.2019 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“) správny orgán prvého stupňa podľa ust. § 31b ods. 1 písm. a/ zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v platnom znení (ďalej len „Katastrálny zákon“) zastavil konanie o návrhu na vklad práva do katastra nehnuteľností z dôvodu, že návrh nepodal účastník

právoplatného rozhodnutia súdu o určení neplatnosti dobrovoľnej dražby. Uviedol, že nie je v kompetencii správneho orgánu na úseku katastra nehnuteľností o tejto skutočnosti rozhodnúť vydaním rozhodnutia v zmysle zákona o správnom konaní v konaní o návrhu na vklad.

rozhodnutia. 6. Krajský súd uviedol, že v predmetnej veci bolo potrebné vychádzať z obsahu predmetného návrhu na vklad, ktorým sa začalo katastrálne vkladové konanie a týmto návrhom bol správny orgán prvého stupňa viazaný, t. j. nemohol v rozpore s návrhom žalobcu konať napr. o zápise záznamu alebo poznámky do katastra nehnuteľností. Vkladové konanie je upravené v ust. § 28 a nasl. katastrálneho zákona, pričom v zmysle ust. § 30 ods. 1 tohto zákona účastníkom vkladového konania je účastník právneho úkonu, na základe ktorého má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť právo k nehnuteľnosti (v tomto prípade záložné právo žalobcu k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX v katastrálnom území T.).

nehnuteľnosti. Krajský súd uviedol, že návrh žalobcu zo dňa 24.01.2019, ktorým bol správny orgán prvého stupňa viazaný v zmysle toho, že musel rozhodovať o návrhu na vklad záložného práva (nie napr. o zápise záznamu alebo poznámky), neoprávňoval tento správny orgán, aby rozhodol o opätovnom povolení vkladu záložného práva do katastra nehnuteľností na základe vyššie uvedenej zmluvy č. 34/334023-3 zo dňa 24.09.1992 o zriadení záložného práva.

Krajský súd uviedol, že rozsudok o neplatnosti dobrovoľnej dražby s vyznačenou doložkou právoplatnosti je spôsobilý na vykonanie záznamu v katastri nehnuteľností v zmysle ust. § 34 ods. 2 katastrálneho zákona. Žalobca sa však v návrhu zo dňa 24.01.2019 domáhal vkladu záložného práva do katastra nehnuteľností, nie vykonania záznamu v zmysle rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 25Co/172/2018-896 zo dňa 28.11.2018, ktorý správnemu orgánu prvého stupňa ani

Správny orgán prvého stupňa ďalším rozhodnutím č. X 40/2019-17 zo dňa 13.08.2019 konanie vo veci návrhu na opravu chyby v katastrálnom operáte zastavil podľa ust. § 30 ods. 1 písm. d/ zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov, teda z dôvodu, že účastník konania na výzvu správneho orgánu, realizovanú vo forme uznesenia zo dňa 24.06.2019, v určenej lehote neodstránil nedostatky svojho podania a bol o možnosti zastavenia konania poučený.

Takto správny orgán prvého stupňa i postupoval, keď najprv rozhodoval v konaní vedenom pod č. V 782/2019 o návrhu žalobcu na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností, ktoré sa začalo dňa 30.01.2019 a rozhodol tak, že konanie zastavil podľa ust. § 31b ods. 1 písm. a/ katastrálneho zákona z dôvodu, že návrh na povolenie vkladu nepodal účastník konania. Žalobca jednoznačne nebol účastníkom zmluvy č. 34/334023-3 zo dňa 24.09.1992 o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam (ako dodatku č. 1 k úverovej zmluve) a nebol ani právnym nástupcom žiadneho z účastníkov tejto zmluvy.

10. Ani v prípade, ak by boli splnené procesné podmienky konania o návrhu žalobcu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností a návrh by podala oprávnená osoba, nebolo by podľa krajského súdu možné vyhovieť takémuto návrhu na opätovný vklad záložného práva do katastra nehnuteľností na základe vyššie uvedenej zmluvy zo dňa 24.09.1992, ale správny orgán by musel takýto návrh na vklad práva zamietnuť.

Správny súd je toho názoru, že správny orgán nie je oprávnený ani povinný v zmysle ust. § 19 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. (na ktorý žalobca poukazoval) po začatí konania inštruovať žalobcu o tom, či má podať návrh na začatie vkladového alebo záznamového konania, resp. aký návrh

Z konania vedeného na správnom orgáne prvého stupňa pod č. X 40/2019 vyplýva, že žalobca bol v rámci konania o návrhu na opravu chyby v katastrálnom operáte vyzvaný na odstránenie nedostatkov jeho podania zo dňa 28.01.2019, na čo nereflektoval, v dôsledku čoho bolo konanie zastavené.

Taktiež za uloženie povinnosti nemožno považovať ani zaslanie predvolania na pojednávanie v predmetnej veci, ktorého sa zúčastnil právny zástupca pribratej účastníčky konania I. J.. Krajský súd nepriznal právo na náhradu trov konania ani Krajskej prokuratúre Nitra, nakoľko v súvislosti s týmto konaním prokuratúre nevznikli žiadne preukázateľné trovy konania.

13. Proti rozsudku krajského súdu podal včas kasačnú sťažnosť žalobca (ďalej ako „sťažovateľ“), ktorý ju formálne odôvodnil ustanoveniami § 440 ods. 1 písm. f), g) a h) SSP. 14. Tvrdí, že krajský súd sa s jeho žalobnou argumentáciou nevysporiadal, fakticky si len osvojil právne názory žalovaného uvedené v jeho rozhodnutí. Rozsudok krajského súdu

16. Poukázal tiež na to, že v rozsudku krajského súdu (v bode 30) sa uvádza, že „Správny súd je toho názoru, že správny orgán nie je oprávnený ani povinný v zmysle ust. § 34 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. (na ktorý žalobca poukazoval) po začatí konania inštruovať žalobcu o tom, či má podať návrh na začatie vkladového konania alebo záznamového konania, resp. aký návrh má podať.“.

V tejto súvislosti odkázal na čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj na čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ľudských právach. 18. Do pozornosti najvyššieho správneho súdu dal vybrané rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky, a to sp. zn. I. ÚS 26/2010 - ktorý uviedol, že je ústavné nesúladné a porušujúce základné práva, ak by rozhodnutia všeobecných súdov v dôsledku napr. prílišného formalizmu interpretovali predpisy v extrémnom rozpore s princípmi spravodlivosti.

. .“ a na ďalšie rozhodnutie ústavného súdu - sp. zn. IV. ÚS 1/02 - „Prílišný formalizmus pri posudzovaní úkonov účastníkov konania občianskeho súdneho konania a nadmerný tlak na doplňovanie takých náležitostí do procesných úkonov účastníkov, ktoré nemajú oporu v zákone, idú nad rámec zákona alebo nemajú základný význam pre ochranu zákonnosti, nie sú v súlade s ústavnými princípmi spravodlivého procesu. Výklad a používanie procesných ustanovení musí v celom rozsahu rešpektovať základné právo účastníkov konania na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR.“.

21. Sťažovateľ tvrdil, že ak by orgán verejnej správy prihliadal na všetky uvedené skutočnosti, nemohol by posúdiť jeho návrh ako návrh na vklad záložného práva, ale ako návrh na vykonanie záznamu. Za týchto okolnosti by potom nebolo možné argumentovať tým, že sťažovateľ nemá postavenie účastníka konania, keďže nebol zmluvnou stranou zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 24.09.1992.

Tvrdenia sťažovateľa považuje za vágne a nekonkrétne. Podaná kasačná sťažnosť má podľa názoru ďalšej účastníčky konania v 2. rade iba obštrukčný a šikanózny charakter, ktorej cieľom v žiadnom prípade nie je ochrana akýchkoľvek porušených práv žalobcu, ale naopak, spôsobovanie zbytočných prieťahov v katastrálnych konaniach na strane ďalšej účastníčky konania v 2. rade. Poukázala na to, že v súčasnosti je aj naďalej vedené pred Okresným úradom Nitra, katastrálnym odborom vkladové konanie pod č. V-2585/2019 (o ďalšom návrhu na vklad záložného práva zo strany žalobcu), ktoré bolo rozhodnutím zo dňa 18.11.2019 prerušené až do vyriešenia predbežnej otázky, ktorou je práve ukončenie veci vedenej na Krajskom súde v Nitre sp. zn. 11S/80/2019, ako aj ďalšie záznamové konania č. Z 1136/2019 a Z 1268/2019, ktoré sú všetky reťazovitým spôsobom naviazané na ukončenie predchádzajúcich konaní. Ďalšia účastníčka konania v 2. rade poukázala na vyjadrenie žalovaného na pojednávaní dňa 23.02.2022, že pokiaľ by žalobca mal záujem alebo chcel dosiahnuť zablokovanie

25. Pokiaľ sťažovateľ namietal prílišný formalizmus, ďalšia účastnícka konania v 2. rade uviedla, že požiadavka na podanie správneho typu návrhu vyplýva priamo z katastrálneho zákona, pričom v tejto súvislosti poukázala na bod 30 napadnutého rozsudku.

26. Krajská prokuratúra Nitra vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedla, že napadnutý rozsudok považuje za zrozumiteľný riadne odôvodnený. Ďalšie sťažnostné dôvody - nesprávne právne posúdenie (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP) a odklon od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu (§ 440 ods. 1 písm. h/ SSP) považuje za nedostatočne vymedzené s ohľadom na § 440 ods. 2 SSP. S poukazom na uvedené navrhla, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť

III. Konanie na kasačnom súde

27. Prejednávaná vec bola dňa 22.07.2022 predložená Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší správny súd“ alebo „kasačný súd“) a bola náhodným výberom technickými a programovými prostriedkami schválenými Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená na rozhodnutie senátu 4S - sp. zn. 4Svk/42/2022. 28. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný preskúmal rozsudok správneho súdu v medziach sťažnostných bodov (§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm. c), ods. 2 SSP), pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 2 písm. a) SSP) a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 a ods. 2 SSP), vo veci v zmysle § 455 SSP nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.

IV. Súvisiace právne predpisy, právne názory kasačného súdu

30. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

na vklad právnická osoba, ktorá písomne poverí svojho zamestnanca v rámci svojej podnikateľskej činnosti podaním návrhu na vklad, g) listiny, ktoré majú dôkaznú hodnotu pre konanie o návrhu na vklad. 32. Podľa § 31b ods. 1 Katastrálneho zákona, konanie o návrhu na vklad sa zastaví, ak a) návrh nepodal účastník konania, b) účastník konania odstúpil od zmluvy10d) pred vydaním rozhodnutia o návrhu na vklad, c) už bol vo veci zamietnutý návrh na vklad z dôvodu uvedeného v § 31 ods. 1, d) účastník konania vzal návrh späť a ostatní účastníci konania s tým súhlasili, e) v určenej lehote nebol zaplatený správny poplatok, f) účastník konania v určenej lehote neodstránil nedostatky návrhu na vklad, prípadne jeho

bola rozsudkom Krajského súdu v Nitre v konaní pod sp. zn. 25Co/17/2018 zo dňa 28.11.2018 vyhlásená za nezákonnú, a preto je potrebné vo veci vykonanie opätovného vkladu záložného práva na predmetné nehnuteľnosti v prospech sťažovateľa ako záložného veriteľa. Ako prílohu k návrhu priložil zmluvu zo dňa 24.09.1992 o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam, ktorá bola uzatvorená na zabezpečenie pohľadávky z úverovej zmluvy z toho istého dňa (24.09.1992) medzi Slovenskou štátnou sporiteľňou v Bratislave, pobočka Nitra na jednej strane a spoločnosťou DONAU BAU spol. s r.o. na strane druhej. Ako spoludlžník vystupovala I. J.. Vklad predmetnej zmluvy do katastra nehnuteľností bol povolený pod č. V 860/1993 dňa 02.11.1993.

V konaní o odvolaní sťažovateľa žalovaný rozhodol tak, že jeho odvolanie zamietol. Uviedol, že povolenie vkladu práva do katastra nehnuteľností začína na návrh účastníka konania a túto podmienku sťažovateľ nespĺňal a práve z tohto dôvodu potom nie je oprávnený ani podať návrh na vklad a ani inak disponovať vo vzťahu k nehnuteľnosti titulom záložnej zmluvy zo dňa 24.09.1992. Uviedol tiež, že konanie, ktorého podstata spočíva v obnovení predchádzajúceho stavu po tom, čo súd právoplatne vyhlási dražbu za neplatnú, je záznamovým konaním, nakoľko táto skutočnosť vyplýva priamo zo zákona (na základe právoplatného rozsudku súdu).

35. Z kasačnej sťažnosti vyplýva, že v nej sťažovateľ primárne brojí proti tomu, že orgány verejnej správy pri posudzovaní jeho návrhu na začatie konania (návrh na vklad záložného práva) uplatnili formalistický výklad, ktorý je v právnom štáte neakceptovateľný.

36. K uvedenej kasačnej námietke najvyšší správny súd v prvom rade uviedol, že v texte správnej žaloby neidentifikoval žiadne výslovné námietky sťažovateľa smerujúce k tomu, že by orgány verejnej správy boli v konaní o jeho návrhu príliš formalistické, resp. že by konali v rozpore so zákonom v tom zmysle, že jeho návrh neposúdili podľa jeho obsahu.

37. Skutočnosť, že v žalobe sťažovateľ fakticky argumentoval tým, čo následne replikoval aj v texte kasačnej sťažnosti - a síce, že záložné právo môže prechádzať na ďalšie osoby, resp. to, že skutkové okolnosti veci neboli orgánmi verejnej správy dostatočne zistené, nie je možné stotožniť s námietkou sťažovateľa uplatnenou v kasačnom konaní v tom zmysle, že by orgány verejnej správy konali v jeho veci príliš formalisticky (a že by tak konali v rozpore s princípmi právneho štátu).

39. Uvedené následne, logicky, vedie k záveru, že krajský súd ani nebol povinný sa s touto námietkou vysporiadať, čo spôsobuje v súhrne celkovú neodôvodnenosť námietky sťažovateľa aj materiálne. 40. Bez ohľadu na uvedené, kasačný súd poukazuje na to, že i bez výslovnej námietky sťažovateľa v žalobe (v naznačenom kontexte), krajský súd sa v napadnutom rozsudku čiastočne autonómne venoval predmetnej otázke, keď napr. v bode 28 odôvodnenia uviedol, že, „.

41. V ďalšej časti kasačnej sťažnosti poukázal sťažovateľ na to, že správny orgán sa v rozhodnutí nezaoberal tým, že právo záložného veriteľa môže prechádzať na iné osoby, a to v kontexte postúpenia pohľadávky a uvádza, že keby si orgány verejnej správy riadne splnili zákonné povinnosti (keď odkázal na rozhodnutie NS SR - sp. zn. 2Sžnč 1/2004) a riadne by zistili skutkový stav veci, zistili by, že mu (rozumej: sťažovateľovi) skutočne svedčilo právo záložného veriteľa.

43. I kasačný súd v administratívnom spise overil, že dňa 30.01.2019 doručil sťažovateľ prvostupňovému správnemu orgánu podanie označené ako „Návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností“, ku ktorému pripojil zmluvu o zriadení záložného práva (z 24.09.1992) a nález Ústavného súdu Slovenskej republiky - sp. zn. II ÚS 60/2018 zo dňa 14.06.2018.

44. Krajský súd sa všetkým relevantným otázkam v odôvodnení napadnutého rozsudku riadne venoval, keď najmä na viacerých miestach uvádza, že sťažovateľ v rámci konania pred prvostupňovým orgánom žiadal o vklad záložného práva na základe zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam, ktorej žalobca nebol účastníkom, ako ani právnym nástupcom žiadneho jej účastníka - (k tomu pozri napr. bod 28 napadnutého rozsudku, príp. napr. bod 30 napadnutého rozsudku). Rovnako sa vysporiadal s tým, že sám sťažovateľ k návrhu na vklad záložného práva nepriložil právoplatný rozsudok civilného súdu, z ktorého by vyplývala neplatnosť dražby, ktorá mala tvoriť základ jeho návrhu (k tomu pozri napr. bod 29 - str. 21 žaloby, prvý odsek, príp. bod 30 - str. 23, prvý odsek napadnutého rozsudku).

vedel vysporiadať. Zákonný spôsob, ako sa s ním vysporiadať bol práve ten, ktorý zvolil prvostupňový správny orgán (a ktorý následne potvrdením rozhodnutia schválil žalovaný). 46. Ak totiž podľa § 30 ods. 4 katastrálneho zákona, prílohou návrhu na vklad je zmluva, na základe ktorej má byť zapísané právo k nehnuteľnosti do katastra - potom práve takáto zmluva (a to záložná zmluva z 24.09.1992) bola k predmetnému návrhu aj priložená.

47. Za daných okolností potom požiadavka sťažovateľa, že správny orgán mal dôkladne zisťovať skutkové okolnosti veci a že keby tak postupoval, tak by sa „dopracoval“ k tomu, že sťažovateľ je účastníkom konania (a teda katastrálne konanie by nebolo zastavené), nemá oporu v zákone. Katastrálny zákon totiž v ustanovení § 30 ods. 1 jasne určuje, že účastníkom konania je ten, kto „je účastník právneho úkonu, na ktorého základe má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť právo k nehnuteľnosti“, pričom práve táto podmienka v predmetnej veci splnená nebola. Orgány verejnej správy na záložnej zmluve neidentifikovali sťažovateľa (ako zmluvnú stranu), a preto s ním ako s účastníkom konania ďalej konať nemohli, t. j. konanie museli zastaviť podľa ustanovenia § 31b ods. 1 písm. a) katastrálneho zákona (Konanie o návrhu na vklad sa zastaví, ak a) návrh nepodal účastník konania).

49. Krajský súd sa pritom všetkým vyššie uvedeným skutkovým aj právnym otázkam súvisiacim s vecou dostatočne venuje v texte napadnutého rozsudku. Tieto vecne správne a presvedčivo ozrejmuje v jednotlivých bodoch odôvodnenia. Odôvodnenie napadnutého rozsudku je rozsahovo primerané počtu účastníkov konania, resp. počtu produkovaných vyjadrení, ktorým sa krajský súd v odôvodnení venuje, ako aj právnej stránke rozhodovanej

50. Záverom kasačný súd dopĺňa, že na str. 4 kasačnej sťažnosti (tretí odsek zdola) sťažovateľ namieta vo všeobecnej rovine, že „súd nijako nereflektoval na podstatné, najmä právne tvrdenia, na ktoré sme poukazovali“, pričom okrem tých námietok, ktorým sa kasačný súd venoval vyššie v tomto rozsudku, žiadne ďalšie sťažovateľ adresne nepomenoval.

52. Sťažovateľ v úvode kasačnej sťažnosti označil ako ďalší sťažnostný bod odklon od ustálenej rozhodovacej činnosti kasačného súdu podľa § 440 ods. 1 písm. h) SSP, avšak v ďalšom texte kasačnej sťažnosti uviedol len jedno rozhodnutie kasačného súdu sp. zn. 2Sžnč/1/2004 od ktorého sa správny súd mal odkloniť. Kasačný súd sa uvedenej námietke venoval v bode 41 a nasl. tohto rozsudku, a preto je predmetný sťažnostný dôvod v ďalšom nedôvodný.

55. Prokuratúre ako ďalšiemu účastníkovi konania v 3. rade (v zmysle § 32 ods. 3 písm. c/ v spojení s § 46 SSP) náhradu trov konania kasačný súd nepriznal odkazom na § 169 SSP a § 170 písm. c/ per analogiam v spojení s § 467 ods. 1 SSP. Na rozdiel od trov konania pri zákonnej možnosti podať prokurátorskú žalobu, v prípade, ak prokurátor využije oprávnenie vstúpiť do konania pred správnym súdom, Správny súdny poriadok výslovné ustanovenie o náhrade trov konania neobsahuje. Z povahy veci vyplýva, že v prípade prokurátora neprichádzajú do úvahy odôvodnené a účelne vynaložené výdavky spojené s jeho zastúpením advokátom alebo iným zástupcom. Ostatné, najmä hotové výdavky, znáša príslušná prokuratúra v rámci vlastného hospodárenia s verejnými prostriedkami. 56. Ďalšiemu účastníkovi konania v 1. rade trovy kasačného konania nevznikli, preto mu ich kasačný súd v zmysle § 169 SSP v spojení s § 467 ods. 1 SSP nepriznal. 57. Ďalšej účastníčke konania v 2. rade v kasačnom konaní vznikli trovy (vyjadrila sa ku kasačnej sťažnosti), ale tejto v kasačnom konaní nebola uložená žiadna povinnosť,

58. Tento rozsudok prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0 (§ 463 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.