← Späť na vyhľadávanie
Najvyšší správny súd·Rozsudok·23. 10. 2024

4Svk/42/2023

ECLI:SK:NSSSR:2024:1018201083.1

ZamietaZrušujePotvrdzujeMeníVracia na ďalšie konanie
Súd
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
Súd 1. inštancie
Správny súd v Bratislave
Sp. zn. 1. inštancie
BA-1S/97/2018
IČS
1018201083
Zdroj
PDF ↗

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov senátu Mgr. Michala Novotného a JUDr. Martina Tisa, v právnej veci žalobcu: PIT AGRO s.r.o., Šaštínska 37, 841 04 Bratislava, IČO: 43845452, právne zastúpený advokátskou kanceláriou Legalmile Rozbora, s.r.o., Bajkalská 22, 821 09 Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, Dobrovičova 12, 812 66 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo spisu: 1751/2018-640, číslo záznamu: 12284/2018 zo dňa 18.05.2018, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/97/2018-118 zo dňa 16.03.2023, takto

rozhodol:

I. Rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/97/2018-118 zo dňa 16.03.2023 sa mení tak, že sa zrušuje rozhodnutie Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR číslo spisu: 1751/2018-640, číslo záznamu: 12284/2018 zo dňa 18.05.2018 a vec sa vracia žalovanému na ďalšie konanie. II. Žalobca má voči žalovanému právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania pred správnym a kasačným súdom v celom rozsahu.

Odôvodnenie

1. Napadnutým rozsudkom č. k. 1S/97/2018-118 zo dňa 16.03.2023 Krajský súd v Bratislave postupom podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) v znení účinnom do 30.06.2023 zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo spisu: 1751/2018-640, číslo záznamu: 12284/2018 zo dňa 18.05.2018 (ďalej len „preskúmavané rozhodnutie“). Žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.

2. Preskúmavaným rozhodnutím žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil v poradí druhé rozhodnutie Pôdohospodárskej platobnej agentúry (ďalej len „prvostupňový správny orgán“, resp. „PPA“) č. 500/2061/23063/2016 zo dňa 14.02.2018 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým žalobcovi ako žiadateľovi nebolo schválené poskytnutie podpory formou „jednotnej platby na plochu a súčasne sa ukladá dodatočná sankcia vo výške 3731,67 eur podľa § 14 NV SR č. 342/2014 Z. z. platby na poľnohospodárske postupy prospešné pre klímu a životné prostredie podľa § 14 NV SR č. 342/2014 Z. z.“ Prvostupňový správny orgán v odôvodnení uviedol, že žiadateľ aj sporný subjekt predložili doklady preukazujúce obhospodarovanie, preto nie je možné jednoznačne určiť užívacie právo k sporným dielom pôdnych blokov (ďalej aj ako „DPB“, resp. „kultúrny diel“) v zmysle nariadenia vlády č. 342/ 2014 Z. z. a zákona č. 543/2007 Z. z., t. j., ktorý zo subjektov je oprávneným užívateľom a ktorý z nich sporné pozemky skutočne v roku 2016 obhospodaroval. Žiadateľ v žiadosti

nahlásil výmeru 27,84 ha, následne mu bola na základe výsledkov kontroly na mieste určená výmera 0,00 ha, čím vzniklo uňho nadhodnotenie 27,84 ha. Z uvedeného dôvodu rozdiel medzi nadhodnotením a určenou plochou dosiahol 100,00% (výpočet: 27,84 - 0,00 = 27,84/0,00, t. j. 100,00 %).

3. Žalovaný v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia uviedol, v súvislosti s plnením uvedených minimálnych požiadaviek žiadateľom pre poskytnutie platby SAPS (pozn. kasačného súdu: single area payment scheme - jednotná platba na plochu) a platby za ekologizáciu zistil, že PPA vykonala u žiadateľa dňa 20.04.2017 kontrolu na mieste za účelom zistenia skutkového stavu na sporných DPB, pričom ich fyzickou obhliadkou zistila zasiatie inej plodiny - lucerny siatej, jačmeňa ozimného a kukurice na siláž oproti pôde ležiacej úhorom nahlásenej žiadateľom v žiadosti, čo preukazuje fotodokumentácia a tiež merania prístrojom GPS za prítomnosti konateľa žiadateľa Róberta Rauscha a sporného subjektu v zastúpení oprávneného zástupcu Z.. Y. U..

Nakoľko sa žiadateľ a sporný subjekt EURO - SEB, s.r.o. (ďalej len „sporný subjekt“, resp. „spolužiadateľ“) nevedeli dohodnúť na spoločnej hranici, PPA v zmysle ust. § 22 Správneho poriadku vyhotovila zápisnicu o vykonaní kontroly na mieste, ktorá sa uskutočnila dňa 20.04.2017 a pri ktorej bolo zistené, že žalobca na základe výzvy PPA podľa ust. § 16b ods. 1 zákona č. 543/2007 Z. z. na podporu svojich tvrdení predložil ako dôkaz preukazujúci plnenie podmienok oprávnenosti v zmysle § 7 nariadenia vlády č. 342/2014 Z. z. knihu honov (evidencia o hnojení pozemku, jeho vlastnostiach, striedaní plodín, agrotechnike, pozn. kasačného súdu) a ďalej zistil, že sporný subjekt na základe výzvy PPA podľa ust. § 16b ods. 1 zákona č. 543/2007 Z. z. na podporu svojich tvrdení predložil ako dôkaz preukazujúci plnenie podmienok oprávnenosti v zmysle § 7 nariadenia vlády č. 342/2014 Z. z. knihu honov s faktúrami za DPB Medovarce - č. 7001/1, č. 7104/1, č. 7205/1, č. 8002/1 a č. 8202/1.

4. Žalovaný ďalej konštatoval, že žiadateľ a sporný subjekt predložili PPA vyššie uvedené doklady, ktorými preukazujú obhospodarovanie sporných DPB a ktorí vyhlásili, že ich v roku 2016 užívali. Konštatoval, že z predložených dôkazov k hospodáreniu a ich porovnaním so stavom v teréne nebolo v čase kontroly vykonanej po ukončení agrotechnického roka 2016 možné potvrdiť ani vyvrátiť tvrdenia žiadateľa a sporného subjektu. Preto PPA postupovala v zmysle ust. § 16b zákona č. 543/2007 Z. z. a na spornej ploche určila výmeru 0,00 ha a vec vyhodnotila ako sporné právo užívania. Žalovaný s poukazom na §14 ods. 6 a ods. 7 písm. a) Nariadenia vlády SR č. 342/2014 a čl. 19a ods. 1, ods. 2, ods. 3 a ods. 4 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) č. 640/2014 odôvodnil výšku udelenej sankcie a jej konkrétny

výpočet. Nakoľko bolo vykonanými kontrolami zistené nadhodnotenie 27,84 ha voči nahlásenej ploche 27,84 ha, rozdiel dosiahol 100%. Vzhľadom na to, že nadhodnotenie je väčšie ako 50%, žalobcovi sa podľa čl. 28 ods. 1 nariadenia Komisie (EÚ) č. 640/2014 neposkytne požadovaná platba za ekologizáciu. Zhrnul, že v novom konaní na základe výsledkov kontroly na mieste, dokladov predložených obidvoma subjektmi v správnom konaní a stanoviska ku kontrole na mieste, PPA opätovne dospela k záveru, že žiadateľ aj sporný subjekt preukázali plnenie ustanovených podmienok, t. j. najmä obhospodarovanie sporných DPB a tiež preukázali právo užívania sporných DPB podľa ust. § 16b ods. 1 zákona č. 543/ 2007 Z. z. Platobná agentúra znovu skonštatovala, že na základe predložených podkladov nevie jednoznačne určiť, kto z daných subjektov má právo užívania sporných DPB, ani to, kto na sporných DPB v skutočnosti hospodáril. PPA správne konštatovala, že právo užívania DPB je sporné podľa ust. § 16c ods. 1 zákona č. 543/2007 Z. z. a zároveň aj v plnení podmienok

oprávnenosti v zmysle ust. § 7 nariadenia vlády č. 342/2014 Z. z. a nebolo možné jednoznačne určiť, ktorý zo subjektov v skutočnosti v roku 2016 obhospodaroval sporné DPB. 5. Správny súd k námietke žalobcu, že nesúhlasí so záverom žalovaného, že nevidí dôvod na zmenu alebo zrušenie rozhodnutia PPA a tiež nesúhlasí s odôvodnením preskúmavaného rozhodnutia, ktoré nevychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci, uviedol, že žalovaný v novom konaní opätovne preskúmal plnenie podmienok oprávnenosti na poskytnutie podpory žalobcovi v zmysle nariadenia vlády č. 342/2014 Z. z. a to, či plodiny pestované na pozemkoch, ktoré zistila kontrola na mieste vykonaná PPA v apríli 2017, sú kultúrami, ktoré boli osiate v roku 2016 alebo až v roku 2017, či pôda sporných DPB bola v roku 2016 obhospodarovaná žalobcom tzv. úhorovaním, alebo ju užíval sporný subjekt pestovaním lucerny siatej, jačmeňa ozimného a kukurice na siláž.

Na základe vykonaného dokazovania z predložených dôkazov k hospodáreniu bolo v konaní preukázané, že plodina v čase kontroly na mieste nemohla byť objektívne stanovená na rok 2016, keďže kontrola bola vykonaná po ukončení agrotechnického roku 2016, t. j. až v apríli 2017 a ďalej bolo preukázané porovnaním so stavom v teréne, že v čase kontroly na mieste nebolo možné potvrdiť alebo vyvrátiť tvrdenia žalobcu a sporného subjektu, t. j. nebolo možné jednoznačne určiť, ktorý zo subjektov v skutočnosti obhospodaroval v roku 2016 sporné DPB, čo žalobca potvrdil v odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu, v ktorom uviedol, že pôdu obhospodaroval on aj sporný subjekt, nakoľko sporný subjekt neoprávnene vnikol na ním obhospodarované parcely, odstránil kolíky a vykonal na ním pripravenej pôde osev. Správny súd na základe vyššie uvedeného dospel k záveru, že PPA postupovala v súlade s ust. § 16c ods.1 zákona č. 543/2007 Z. z. a správne vyhodnotila právo užívania žiadateľov k pôde ako sporné a neschválila žalobcovi ako žiadateľovi poskytnutie podpory formou platby na poľnohospodárske postupy prospešné pre

klímu a životné prostredie, jednotnej platby na plochu a súčasne mu uložila dodatočnú sankciu v sume vo výške 3731,67 eura. Žalobca tak nesplnil podmienku pre poskytnutie podpory v zmysle ust. § 2 ods. 2 písm. a) nariadenia vlády č. 342/2014 Z. z.

6. K námietke žalobcu, že dokazovanie PPA v novom konaní sa opiera len o jediný nový dôkaz a to o stanovisko vecne príslušnej Sekcie kontroly PPA zo dňa 05.02.2018 a že na vykonanie dokazovania jej stačili len 2 dni a už nepotrebovala na rozhodnutie 60 dní, ako to avizovala vo svojom liste zo dňa 16.05.2018, správny súd uviedol, že žalobca aj sporný subjekt pri výkone kontroly na mieste predložili PPA na základe jej výzvy podľa ust. § 16b ods. 1 zákona č. 543/2007 Z. z. doklady preukazujúce plnenie ustanovených podmienok a doklady preukazujúce právo užívania k pôde, pričom žalobca a aj sporný subjekt v zápisniciach č. 51/ 320/2016 a č. 50/320/2016, vyhlásili, že predloženými dokladmi preukazujú obhospodarovanie sporných DPB, ktoré v roku 2016 podľa ich tvrdenia skutočne užívali a tiež, že predloženými dokladmi preukazujú právo užívať spornú pôdu. V konaní mal správny súd ďalej preukázané, že PPA požiadala vecne príslušnú Sekciu kontroly o zaujatie stanoviska k požiadavke žalovaného preskúmať, či plodiny pestované na pozemkoch, ktoré zistila kontrola na mieste

vykonaná až v apríli 2017, sú kultúrami, ktoré boli siate v roku 2016 alebo až v roku 2017, resp. iným spôsobom. Správny súd dospel k záveru, že PPA v novom konaní vyššie uvedené listinné podklady náležite posúdila a správne dospela k záveru, že právo užívania sporných DPB je sporné v zmysle ust. § 16c ods. 1 zákona č. 543/2007 Z. z.

7. Proti tomuto rozsudku podal kasačnú sťažnosť žalobca (ďalej aj ako „sťažovateľ“) z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g) a h) SSP. Žiadal, aby kasačný súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie alebo aby zrušil preskúmavané rozhodnutie a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň žiadal o priznanie náhrady

trov konania a kasačného konania. 8. Sťažovateľ uviedol, že žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav pre riadne posúdenie veci a dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. V správnom konaní predložil listiny, že N. J. nemal právo užívať a prenajímať spolužiadateľovi pozemky, ktoré boli vo vlastníctve manželov H., tieto sú súčasťou spisu (návrh na uzavretie nájomnej zmluvy odoslaný p.

J. manželom H. zo dňa 04.04.2013, list manželov H. zo dňa 02.05.2013 a 07.05.2014, ktorým ju odmietli uzavrieť). Už v odvolaní žiadal, aby PPA preverila, či v doložených dokumentoch spolužiadateľa sa nachádzajú parcely, ktoré tvoria spornú výmeru.

Ako dôkaz v odvolacom konaní doložil zoznam parciel, ktoré tvoria spornú výmeru [parcelné čísla, výmera, listy vlastníctva (ďalej aj „LV“), spoluvlastnícky podiel, druh pozemku, číslo katastrálneho územia, názov katastrálneho územia F. T.]. Súčasťou odvolania bol aj list žalobcu zo dňa 26.10.2015, ktorým spolužiadateľa opakovane upozorňoval na neoprávnené užívanie pozemkov. Žalobca je pripravený v opakovanom konaní pred správnym orgánom predložiť aj vyhlásenie p.

H. (ako spoluvlastníka pozemkov v katastrálnom území F. T., ktoré boli súčasťou kultúrnych dielov Medovarce XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, ktoré boli predmetom Jednotnej žiadosti 2016), že domnelý nájomca p. J., od ktorého odvodzuje spolužiadateľ užívací titul, nemal v roku 2016 užívací titul k poľnohospodárskej ploche.

Poukázal na predchádzajúce správne konania a skonštatoval, že sa situácia s p. J. opakuje štvrtý rok po sebe. Správny orgán nepreskúmal v súvislostiach užívacie tituly žalobcu a predložený zoznam a neporovnal ho s užívacími titulmi spolužiadateľa. Pokiaľ by správny orgán požiadal o predloženie listov vlastníctva na sporné parcely, tak by sa zistil, od koho si subjekty odvodzujú užívací titul a kto je skutočný užívateľ sporných parciel. Sťažovateľ má za to, že predložil kvalitatívne lepšie dôkazy a správny orgán mal na to prihliadnuť.

Pokiaľ by jediným riešením spornosti užívania malo byť konanie pred civilným súdom, mal by si správny orgán túto otázku vyriešiť ako predbežnú, aby nebola ukladaná sankcia nesprávnemu subjektu. V konaní sp. zn. 1Sžfk/63/2019, kde bola prejednávaná jednotná žiadosť sťažovateľa na rok 2015 a kde odvodil svoj užívací titul z rovnakých dokladov, bolo rozhodnutie žalovaného zrušené, preto má za to, že tu napadnutým rozsudkom dochádza k narušeniu právnej istoty a správny súd sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, hoci na to nie je právny dôvod. 9. Žalovaný sa k obsahu kasačnej sťažnosti vyjadril podaním zo dňa 10.10.2023. Mal za to,

že správny súd vec správne posúdil a nestotožnil sa s námietkami žalobcu. Navrhol kasačnú sťažnosť zamietnuť ako nedôvodnú. 10. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou, je prípustná a podaná v zákonom stanovenej lehote, bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), oboznámiac sa so súdnym spisom a administratívnym spisom a po vyhodnotení sťažnostných námietok, ktorými bol viazaný (§ 453 ods. 2 SSP) zistil, že kasačná sťažnosť je čiastočne dôvodná.

11. Podľa § 2 ods. 1 nariadenia vlády č. 342/2014 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2018 žiadosť o priame platby (ďalej len "žiadosť") môže Pôdohospodárskej platobnej agentúre (ďalej len "platobná agentúra") predložiť osoba, ktorá obhospodaruje poľnohospodársku plochu vedenú v evidencii dielov pôdnych blokov na území Slovenskej republiky (ďalej len "žiadateľ"). 12.

Podľa § 16 ods. 7 cit. nariadenia vlády priame platby sa poskytnú žiadateľovi, ktorý na výzvu príslušného orgánu riadne preukáže vlastnícke právo k poľnohospodárskej ploche alebo právo užívať poľnohospodársku plochu.

13. Podľa § 41 ods. 2 zákona č. 280/2017 Z. z. účinného od 01.01.2018 konanie o poskytnutí priamych podpôr začaté podľa predpisov účinných do 31. decembra 2017, ktoré sa právoplatne neskončilo pred 1. januárom 2018, sa dokončí podľa doterajších predpisov.

14. Podľa § 2 písm. c) a d) zákona č. 543/2007 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2017 na účely tohto zákona sa rozumie pôdnym blokom základná jednotka evidencie pôdy, ktorá predstavuje súvislú plochu obhospodarovanej poľnohospodárskej pôdy, dielom pôdneho bloku súvislá plocha obhospodarovanej poľnohospodárskej pôdy príslušného druhu pozemku v pôdnom bloku.

15. Podľa § 16b ods. 1 cit. zákona ak žiadosť o poskytnutie podpory na tú istú poľnohospodársku pôdu podali viacerí žiadatelia, platobná agentúra ich vyzve, aby v lehote, ktorú im zároveň určí, preukázali plnenie ustanovených podmienok a právo užívania k pôde; právom užívania k pôde sa rozumie právo túto pôdu užívať ako vlastník, nájomca alebo na základe iného právneho dôvodu.

16. Podľa § 16c ods. 1 cit. zákona, ak žiadosť o poskytnutie podpory na tú istú poľnohospodársku pôdu podali viacerí žiadatelia a postupom podľa § 16b ods. 1 sa zistilo, že právo užívania žiadateľov k pôde je sporné, platobná agentúra na spornej výmere neurčí stanovenú plochu a v súlade s ustanovenými podmienkami rozhodne podľa osobitného predpisu.

Proti rozhodnutiu o poskytnutí podpory zníženej o spornú výmeru nie je prípustný opravný prostriedok. 17. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného zo dňa 18.05.2018, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, ktorým nebola žalobcovi schválená podpora formou jednotnej platby na plochu a platby na poľnohospodárske postupy prospešné pre klímu a životné prostredie a súčasne mu bola uložená dodatočná sankcia v sume vo výške 3731,67 eur.

18. V procese posudzovania zákonnosti napadnutého rozsudku správneho súdu kasačný súd vychádzal zo skutkových zistení vyplývajúcich z administratívneho spisu, z ktorého zistil: Žalobca dňa 17.05.2016 podal na PPA jednotnú žiadosť na rok 2016, ktorou požiadal o poskytnutie podpory formou platby na plochu a platby na poľnohospodárske postupy prospešné pre klímu a životné prostredie a platby za ekologizáciu na užívanú výmeru 27,84 ha na DPB Medovarce č. XXXX/X, č. XXXX/X, č. XXXX/X, č. XXXX/X a č. XXXX/ X. PPA po vykonaní administratívnej kontroly zistila pretrvávajúce nezrovnalosti v žiadosti žiadateľa, preto vykonala u neho kontrolu grafickej časti žiadosti v systéme Geopriestorová žiadosť o podporu (ďalej len ako „GSAA“), ktorou zistila, že výmera nahlásená žiadateľom na jednotlivých DPB sa prekrýva s nahlásenou výmerou sporného subjektu a na dvoch DPB zistila, že nahlásená výmera DPB sa podľa systému GSAA nezhoduje s výmerou v grafickej časti žiadosti. 19.

Z dôvodu pretrvávajúceho rozporu pri krížových kontrolách vykonala PPA u žalobcu a u sporného subjektu kontrolu na mieste dňa 20.04.2017, a to fyzickou obhliadkou sporných DPB a meraním GPS prístrojom za prítomnosti žalobcu a sporného subjektu; žiadateľa a sporný subjekt vyzvala, aby v zmysle ust. § 16b zákona č. 543/2007 Z. z. preukázali plnenie ustanovených podmienok a právo užívania k pôde.

20. PPA v prvostupňovom rozhodnutí uviedla (a žalovaná z tohto záveru vychádzala), že porovnaním predložených dokumentov a údajov zo strany žalobcu a sporného subjektu PPA zistila, že oba subjekty disponujú dokumentmi preukazujúcimi užívacie právo k sporným DPB a oba subjekty tvrdia, že na sporných DPB v roku 2016 hospodárili. Z kontroly na mieste zo dňa 20.04.2017 PPA vyhotovila zápisnice č. 51/320/2016 (kontrola na mieste u sporného subjektu) a č. 50/320/2016 (kontrola na mieste u žalobcu) a podľa § 16c ods. 1 zákona č. 543/2007 Z. z. na základe zistenia, že právo užívania obidvoch subjektov na pôde je sporné, stanovila na sporných DPB výmeru 0,00 ha. Prvostupňový správny orgán ďalej vyžiadal stanovisko sekcie kontroly PPA, ktorá v stanovisku zo dňa 05.02.2018 uviedla, že počas výkonu kontroly na mieste žiadateľ aj sporný subjekt predložili požadované doklady, ktoré kontrolná skupina následne porovnala so stavom sporných DPB v teréne a skonštatovala, že v čase kontroly nebolo možné potvrdiť či vyvrátiť tvrdenia sporných strán.

Predmetná kontrola na mieste bola vykonaná po ukončení agrotechnického roku 2016 a teda plodina v čase kontroly pre rok 2016 nemohla byť objektívne stanovená. 21. Kasačný súd z administratívneho spisu zistil, že žalobca dokladoval svoj právny vzťah k DPB zmluvami (nájomná zmluva z 22.08.2012 s prenajímateľmi manželmi H., podnájomná zmluva z 25.04.2012 s nájomnom PIT, s.r.o.), v ktorých bol predmet nájmu špecifikovaný najmä názvom katastrálneho územia, číslom LV, parcelným číslom, výmerou, podielom, a doložením kladu listov, avšak bez uvedenia vzťahu k DPB. V správnom konaní tiež doložil prehľad „Zoznam parciel tvoriacich spornú výmeru“, v ktorej sú parcely špecifikované opätovne najmä názvom katastrálneho územia, číslom LV, parcelným číslom, výmerou, podielom, avšak bez uvedenia vzťahu k DPB. Z dokladov, ktoré predložil sporný subjekt, kasačný súd zistil, že v prílohe č. 2 zmluvy o podnájme zo dňa 30.11.2014, uzatvorenej medzi N. J. ako nájomcom a sporným subjektom ako podnájomcom, je uvedená špecifikácia dotknutých kultúrnych dielov, medzi ktorými sú o. i. uvedené aj sporné DPB Medovarce

č. XXXX/X, č. XXXX/X,. č. XXXX/X, č. XXXX/Xač. XXXX/X.. V ostatných zmluvách, predložených sporným subjektom (nájomná zmluva zo dňa 15.12.2014 medzi prenajímateľom N. J. a sporným subjektom ako nájomcom, nájomná zmluva zo dňa 24.07.2012 medzi prenajímateľom T. R. a nájomcom N. J., nájomná zmluva medzi prenajímateľom Obec Hontianske Tesáre a nájomcom p. J.) sú predmety nájmu/podnájmu špecifikované najmä názvom katastrálneho územia, číslom LV, parcelným číslom, výmerou, podielom, bez uvedenia vzťahu k DPB.

22. Kasačný súd konštatuje, že v prejednávanej veci žalobca aj sporný subjekt v správnom konaní podali žiadosť o poskytnutie podpory na rovnaké DPB. Tvrdili, že v roku 2016 obhospodarovali predmetné DPB, čo preukazovali knihami honov. Oba tiež tvrdili, že majú právo užívania k sporným častiam DPB, čo dokladovali nájomnými a podnájomnými zmluvami s rozličnými subjektami. Jednalo sa o zmluvy súkromného práva, v ktorých boli nehnuteľnosti, ktoré mali subjekty užívať, špecifikované údajmi z katastra nehnuteľností.

23. Aby mohla byť subjektu schválená podpora podľa vyššie uvedených ustanovení, je potrebné, aby žiadateľ v prvom rade splnil základnú podmienku, a to obhospodarovanie poľnohospodárskej plochy vedenej v evidencii DPB (§ 2 nar. vlády č. 342/2014 Z. z.).

Ak je táto podmienka splnená a zároveň si žiadosť o poskytnite podpory na rovnaké časti DPB podajú viacerí žiadatelia, je potrebné preukázať právo užívania k daným DPB. Tu sa aplikuje § 16 ods. 7 cit. nariadenia v spojení s § 16b a § 16c z. č. 543/2007 Z. z. Je potrebné zodpovedať otázku, či sa jedná o sporný prípad v zmysle § 16c ods. 1 cit. zákona, teda najskôr ustáliť, či žiadatelia predložili doklady vzťahujúce sa práve k tej poľnohospodárskej pôde, na ktorú si uplatnili podporu a následne či tieto dôkazy majú potenciál preukázať právny titul užívacieho práva žiadateľov. Pokiaľ by správne orgány došli k záveru o spornosti užívacieho práva, ďalšou otázkou by bolo, či samotné správne orgány majú v rámci tohto administratívneho konania povinnosť túto spornosť právne posúdiť ako predbežnú otázku alebo majú po zistení spornosti bez ďalšieho neschváliť podporu na sporné DPB.

24. K prvej nastolenej otázke či sa jedná o sporný prípad kasačný súd uvádza, že právom užívania k pôde sa rozumie právo túto pôdu užívať ako vlastník, nájomca alebo na základe iného právneho dôvodu, napr. podnájomného vzťahu (§ 16b ods. 1 z. č. 543/2007 Z. z.). Jedná sa teda o hmotnoprávny vzťah k predmetu užívania, vyplývajúci prevažne zo súkromnoprávnych predpisov. Právnym titulom jeho existencie sú spravidla zmluvy, ktoré musia spĺňať všeobecné atribúty platnosti právnych úkonov. Preto v nich musí byť konkrétnym spôsobom zadefinovaný predmet užívania. Ak sú predmetom zmluvy nehnuteľnosti, tieto sú špecifikované údajmi katastra nehnuteľností podľa zákona č. 162/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej „katastrálny zákon“). Žalobca aj sporný subjekt svoj právny titul užívania predmetných DPB preukazovali zmluvami, v ktorých boli uvedené údaje katastra nehnuteľností. Hoci v zmysle z. č. 543/2007 Z. z. je základnou jednotkou evidencie pôdy pôdny blok a diel pôdneho bloku (DPB), na evidenciu ktorých sa katastrálny zákon nevzťahuje

(§ 17 ods. 3 cit. zákona), toto ustanovenie sa vzťahuje výlučne len na evidenciu pôdnych blokov a DPB podľa cit. zákona. Dokazovanie základnej skutočnosti, či viacerí žiadatelia majú užívacie právo skutočne na tú istú poľnohospodársku pôdu, na ktorú si v žiadosti uplatnili podporu, však vyžaduje, aby bol porovnaný stav katastra nehnuteľností so stavom pôdy podľa DPB, pretože žiadosť o podporu sa podáva ohľadne DPB, ale právny titul užívania sa dá zistiť len podľa stavu v katastri nehnuteľností.

25. Správne orgány teda musia mať preukázané, že predložené dôkazy sa vôbec týkajú v žiadosti uvedených DPB a súčasne, že bolo preukázané právo užívania týchto DPB. V prvom kroku je teda potrebné porovnať v zmluvách uvádzané parcely s DPB a v druhom kroku zistiť, či tieto parcely žiadatelia užívajú v súlade so zákonom, teda či si odvodzujú svoje právo od osoby, ktorá mala oprávnenie prenechať im pozemky do užívania.

Touto osobou je vlastník pozemkov zlúčených do predmetných DPB alebo osoba, ktorá si svoje právo od neho odvodzuje (napr. jej nájomca). Vlastníkom je spravidla osoba vedená na príslušnom LV. Pokiaľ by teda obaja žiadatelia predložili zmluvy, v ktorých si odvodzujú svoje právo užívania rovnakých pozemkov od vlastníka evidovaného na LV alebo od osôb, ktoré si svoje práva od takého vlastníka odvodzujú, potom by bolo právo užívania žiadateľov k pôde sporné.

26. Môžu však nastať situácie, ktoré by svedčili o spornosti užívacieho práva aj vtedy, ak by si žiadatelia odvodzovali právo užívania rovnakých pozemkov od rôznych subjektov. Ide o situácie, kedy je sporné samotné hmotné právo, od ktorého si žiadatelia svoje užívacie právo odvodzujú. Napr. by prebiehal súdny spor o práve k nehnuteľnosti a na LV by bola zapísaná poznámka o súdnom spore alebo by na LV bola zapísaná poznámka o spochybnení hodnovernosti údajov katastra. V tejto súvislosti kasačný súd zastáva názor, že ak si žiadateľ odvodzuje užívacie právo od subjektu, ktorý ako vlastník nie je zapísaný na LV, resp. od subjektu, ktorý si svoje právo prenechať užívanie odvodzuje od nezapísaného subjektu, a to bez toho, aby bola osvedčená spornosť vlastníckeho práva k užívaným nehnuteľnostiam (napr. už spomínanou poznámkou na LV predmetnej nehnuteľnosti), nejde o spornosť užívacieho práva.

Pokiaľ spor o užívacie právo má základ v spore o vlastnícke právo, existencia tohto primárneho sporu musí byť aspoň osvedčená. 27. K druhej nastolenej otázke či v prípade zistenia spornosti má správny orgán vyriešiť túto právnu otázku sám v zmysle § 40 Správneho poriadku ako predbežnú alebo na to nie je oprávnený kasačný súd konštatuje, že správne orgány v tomto type konania nie sú oprávnené právnu otázku vyhodnotenia sporných práv k obhospodarovaným pozemkom vyhodnocovať ako predbežnú otázku v zmysle § 40 Správneho poriadku. Ust. § 16c ods. 1 cit. zákona ako lex specialis ustanovuje odlišný postup, ktorý má pred lex generalis prednosť v zmysle zásady lex specialis derogat legi generali. Zo znenia tohto ustanovenia je zrejmé, že pri zistení (preukázaní) spornosti práva užívania DPB sa sporná výmera zo stanovenej plochy vylúči a na ňu sa podpora neposkytne. Správny orgán teda v takomto prípade právnu otázku, ktorý zo subjektov je skutočným užívateľom obhospodarovanej pôdy, ako predbežnú otázku v zmysle Správneho poriadku už nerieši. Uvedený záver vyplýva aj z odseku 2 tohto ustanovenia, podľa

ktorého skutočnosť, či jeden zo žiadateľov mal v čase rozhodnutia právo užívania k pôde, sa dokazuje v konaní pred súdom podľa Civilného sporového poriadku a zároveň pre prípad takéhoto zistenia stanovuje riešenie v podobe obnovy konania podľa Správneho poriadku. Pokiaľ teda sťažovateľ namietal, že si mal správny orgán túto otázku vyriešiť ako predbežnú, s týmto názorom sa kasačný súd nestotožnil. 28. Čo sa týka tu prejednávanej veci, kasačný súd konštatuje, že správne orgány v prvostupňovom aj preskúmavanom rozhodnutí uviedli, že žalobca aj sporný subjekt pri kontrole na mieste preukázali obhospodarovanie sporných kultúrnych dielov.

V tomto prípade bola teda podmienka obhospodarovania predmetných častí DPB zo strany žalobcu žalovaným uznaná. Preto bolo potrebné už len zistiť, či mu svedčí aj druhá podmienka, teda právo užívania týchto častí DPB. Kasačný súd sa v tomto ohľade nestotožnil so záverom správneho súdu, že PPA správne vyhodnotila právo užívania žiadateľov k pôde ako sporné.

Z odôvodnenia prvostupňového aj preskúmavaného rozhodnutia je zrejmé, že PPA a žalovaný pri zisťovaní konkrétnych okolností relevantných pre odpoveď na túto otázku, vychádzali z názoru, že v zmysle § 17 ods. 3 cit. zákona sa na vedenie evidencie PB a DPB nevzťahuje katastrálny zákon, preto nedisponujú informáciami o pozemkoch a ich výmerách vedených v katastri nehnuteľností, pri nahlásení poľnohospodárskych plôch vychádzajú len zo systému evidencie PB a DPB a nevykonávajú identifikáciu PB a DPB podľa katastrálnych území a parcelných

čísel. Správne orgány teda nepostupovali tak, ako to vyplýva z bodu 24., 25. a 26. tohto rozsudku. Žalobca a sporný subjekt uvádzali v predložených zmluvách rozličné LV a zároveň svoje právo užívania odvodzovali od rozdielnych subjektov (žalobca od manželov H., sporný subjekt od N. J., T. R. a obce Hontianske Tesáre). Tieto dôkazy však správne orgány nevyhodnotili tak, či predmetné parcelné čísla patria do obhospodarovaných častí DPB. Nezistili preto ani to, kto je vlastníkom týchto parciel a či si žiadatelia odvodzujú svoje užívacie práva od evidovaných vlastníkov alebo tretích osôb.

29. Pokiaľ správne orgány dospeli k záveru o existencii užívacieho práva oboch žiadateľov k predmetným DPB len na základe tvrdenia žalobcu a sporného subjektu, že im užívacie právo svedčí a predložené dokumenty nevyhodnotili, je potrebné tento záver žalovaného a teda aj záver o spornosti užívacieho práva k predmetným DPB považovať za predčasný.

Správne orgány musia vykonať dokazovanie oboznámením sa a vyhodnotením predložených listinných dôkazov, či tieto preukazujú tvrdenia žiadateľov, čomu vôbec nebráni, že na konanie podľa § 16b a 16c z. č. 543/2007 Z. z. sa Správny poriadok nevzťahuje. Aj v správnom konaní, v ktorom sa tento procesný predpis nepoužije, nemožno rezignovať na zásadu riadneho zistenia skutkového stavu a na rozhodujúce skutočnosti je potrebné viesť dokazovanie. Pravdaže, toto dokazovanie nemusí dosahovať štandard podľa ustanovení Správneho poriadku o dokazovaní, ale je ho možné vykonať aj zjednodušene a neformálne (napr. porovnaním katastrálnej mapy s mapou dielov pôdnych blokov).

30. Z odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia nevyplýva, či sa vôbec predmety jednotlivých zmlúv vzťahujú k predmetným obhospodarovaným častiam DPB a ak sa vzťahujú, chýba posúdenie, či boli zmluvy uzavreté so subjektom oprávneným na ich uzavretie, resp. ktorý si toto právo predpísaným spôsobom uplatňuje.

V prejednávanej veci nebol skutkový stav správnymi orgánmi dostatočne objasnený, keďže správne orgány obsah dôkazov predložených žalobcom a spolužiadateľom reálne nevyhodnotili. Preto kasačný súd ako dôvodnú vyhodnotil základnú sťažnostnú námietku sťažovateľa, ktorá smerovala k nedostatočnému preskúmaniu užívacích titulov sťažovateľa a spolužiadateľa zo strany PPA a

žalovaného. 31. Z vyššie uvedených dôvodov bolo potrebné vyhodnotiť kasačnú sťažnosť žalobcu ako čiastočne dôvodnú. Hoci námietku samotného vyriešenia spornosti užívacieho práva ako predbežnej otázky kasačný súd vyhodnotil ako nedôvodnú, nič to nemení na dôvodnosti jeho námietky, že už postup správnych orgánov, keď bez zhodnotenia predložených listinných dôkazov prijali záver o spornosti užívacieho práva sťažovateľa, bol nezákonný. Správny súd nesprávne právne posúdil vec, keď správnu žalobu žalobcu zamietol.

Vzhľadom na vyššie opísané vady vo vykonanom dokazovaní mal zrušiť preskúmavané rozhodnutie žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. e) SSP. Preto kasačný súd podľa § 462 ods. 2 SSP zmenil napadnutý rozsudok správneho súdu tak, že zrušil preskúmavané rozhodnutie a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. V ďalšom konaní žalovaný doplní dokazovanie v naznačenom smere, opätovne posúdi otázku spornosti užívacieho práva sťažovateľa a vo veci rozhodne.

32. O náhrade trov súdneho konania bolo rozhodnuté podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 467 ods. 2 SSP. Žalobca bol v súdnom konaní úspešný, preto mu patrí právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania pred správnym aj kasačným súdom.

33. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 23. októbra 2024

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Rozsudok 4Svk/42/2023 – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky | AI Pravnik