4Svk/43/2025
ECLI:SK:NSSSR:2026:7023200346.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Správny súd v Košiciach
- Sp. zn. 1. inštancie
- 1S/22/2023
- IČS
- 7023200346
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD., LL.M. a členov senátu prof. JUDr. PhDr. Petra Potáscha, PhD. a JUDr. Vlastimila Pavlikovského, v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): D.. X. B., dátum narodenia: X. H. XXXX, trvale bytom XXX XX Q. XX, proti žalovanému: Centrum právnej pomoci, so sídlom Námestie slobody 12, 810 05 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KT/10018/2023, ČRZ: 51803/2023 zo dňa 05.05.2023, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Správneho súdu v Košiciach č. k. 1S/22/2023-68 z 24. apríla 2025, takto
rozhodol:
I. Kasačná sťažnosť sa zamieta. II. Účastníkom konania sa nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.
Odôvodnenie
I. Konanie pred správnym súdom
1. Správny súd v Košiciach (ďalej len „správny súd“) napadnutým rozhodnutím č. k. 1S/ 22/2023-68 z 24. apríla 2025 žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KT/10018/2023, ČRZ: 51803/2023 zo dňa 05.05.2023, ktorým bolo zamietnuté odvolanie a potvrdené rozhodnutie Centra právnej pomoci, Kancelária Prešov č. KaPO/1536/2023, ČRZ 3142/2023 zo dňa 11.01.2023, ktorým bolo správne konanie zastavené, zamietol a zároveň účastníkom nepriznal právo na náhradu trov konania. 2. V odôvodnení rozsudku správny súd poukázal na skutočnosť, že právo na poskytnutie právnej pomoci vzniká v zmysle § 6 zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z. (ďalej len „zákon č. 327/2005 Z. z.“) za splnenia troch kumulatívnych podmienok, ktoré musia byť splnené súčasne. 3. Správny súd ďalej skonštatoval, že žalobca v stanovenej lehote nedoložil doklady potrebné pre účely posúdenia nároku na poskytnutie právnej pomoci. Nepredložil doklady preukazujúce stav materiálnej núdze týkajúce sa žalobcu a spoločne posudzovanej osoby (potvrdenie o čistom príjme jeho manželky). Aj keď žalobca vo vyjadrení uviedol, že príjem manželky bol 0, vzhľadom na to, že neuviedol, v ktorom mesiaci nemala manželka žiaden príjem a vzhľadom na uzatvorenú dohodu o pracovnej činnosti, nebolo možné toto jeho tvrdenie považovať za preukázané a hodnoverné. Taktiež nepredložil informácie o jeho príjme z prenájmu nehnuteľností od apríla do októbra 2022. Uviedol iba, že je výlučnou vecou vlastníka pozemku a druhej strany, aký postup zvolí a tento postup sa netýka predmetnej veci. Bez informácie o výške tohto príjmu nemohol prvostupňový správny orgán rozhodnúť o tom, či žalobca spĺňa podmienku materiálnej núdze v zmysle ust. § 6 ods. 1 písm. a) zákona č. 327/2005 Z. z. a nebolo preto možné vecne rozhodnúť o jeho nároku na poskytnutie právnej pomoci.
II. Kasačná sťažnosť žalobcu (sťažovateľa), vyjadrenie žalovaného
4. Proti rozsudku správneho súdu podal v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť žalobca v procesnom postavení sťažovateľa (ďalej len „sťažovateľ“) navrhujúc kasačnému súdu jeho zrušenie v celom rozsahu a vrátenie veci na nové konanie. Súčasne žiadal, aby si kasačný súd vyžiadal úplný a žurnalizovaný spisový materiál a uplatnil si nárok na úplnú náhradu trov konania. 5. Sťažovateľ videl porušenie zákona v tom, že správny súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Súd nevykonal pojednávanie v súlade so zákonom a nevzal do úvahy podania sťažovateľa. 6. Sťažovateľ ďalej namietal, že správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd rozhodoval v prospech žalovaného. Podľa jeho názoru sa súd nezaoberal podanou správnou žalobou. 7. Následne sťažovateľ namietal, že sa správny súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu. 8. Podľa názoru sťažovateľa nie je z odôvodnenia rozsudku dostatočne jasné a zrejmé, čo bolo predmetom preskúmania či hodnota sporu alebo zrejmá bezúspešnosť sporu a akej veci sa týka.
Odôvodnenie
rozsudku nie je podľa jeho názoru správne a dostatočné. 9. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že pokiaľ ide o sťažnostný dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. f) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), z vyjadrení sťažovateľa nie je zrejmé, v čom konkrétne toto porušenie spočíva. Ten iba pomenoval tento dôvod bez následného tvrdenia rozhodujúcich skutočností. 10. K sťažnostnému dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP žalovaný uviedol, že k naplneniu tohto dôvodu dochádza, ak správny súd na zistený skutkový stav neaplikuje príslušnú právnu normu, aplikuje nesprávnu právnu normu, obsah právnej normy nesprávne interpretuje alebo správne zvolenú a správne interpretovanú právnu normu nesprávne aplikuje. Mal za to, že sťažovateľ konkrétne neodôvodnil právnu otázku a neuviedol, prečo podľa jeho názoru zaujal správny súd nesprávny právny názor na jej riešenie.
11. K sťažnostnému dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. h) SSP uviedol, že tu bolo potrebné uviesť, ktoré konkrétne judikáty, rozhodnutia správny súd nerešpektoval. 12. Žalovaný preto navrhoval kasačnú sťažnosť zamietnuť ako nedôvodnú alebo alternatívne odmietnuť pre nesplnenie zákonných náležitostí podľa § 459 písm. e) SSP. 13. Sťažovateľ reagujúc na vyjadrenie žalovaného uviedol, že podľa jeho názoru sa žalovaný nevyjadril k obsahu podanej kasačnej sťažnosti a to, čo vo svojom vyjadrení uviedol, prislúcha správnemu súdu a nie žalovanému.
III. Konanie na kasačnom súde
14. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „Najvyšší správny súd“) konajúci ako súd kasačný, po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP), smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustná (§ 439 SSP) a má predpísané náležitosti (§ 57 SSP a § 445 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach podanej kasačnej sťažnosti (§ 453 ods. 1 a 2 SSP) rozhodujúc bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu, pričom dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.
15. Kasačný súd po oboznámení sa s rozsahom a dôvodmi kasačnej sťažnosti proti napadnutému rozsudku správneho súdu preskúmal rozsudok správneho súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného a konanie mu
predchádzajúce. 16. Predmetom súdneho prieskumu bol rozsudok správneho súdu č. k. 1S/22/2023-68 z 24. apríla 2025 ktorým žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KT/10018/ 2023, ČRZ: 51803/2023 zo dňa 05.05.2023, ktorým bolo zamietnuté odvolanie a potvrdené rozhodnutie Centra právnej pomoci, Kancelária Prešov č. KaPO/1536/2023, ČRZ 3142/2023 zo dňa 11.01.2023, ktorým bolo správne konanie zastavené, zamietol a zároveň účastníkom nepriznal právo na náhradu trov konania.
17. Z administratívneho spisu kasačný súd zistil, že Centrum právnej pomoci, Kancelária Prešov rozhodnutím č. KaPO/1536/2023, ČRZ 3142/2023 zo dňa 11.01.2023 zastavilo správne konanie z dôvodu, že sťažovateľ v správnom konaní nepredložil všetky doklady preukazujúce splnenie podmienok na priznanie nároku na poskytovanie právnej pomoci. Prvostupňový správny orgán ho vyzval na doplnenie informácií a dokladov a to: 1. vyjadrenie, či prenajíma nejakú nehnuteľnosť a predložil o tom doklady, 2. čestné prehlásenie o vyplatení, resp. nevyplatení príjmu z prenájmu nehnuteľnosti v posudzovanom období od apríla 2022 do októbra 2022, 3. potvrdenie o čistom príjme manželky za mesiace marec 2022 až september 2022, 4. potvrdenia z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny o ne/poberaní dávok manželkou a ich vyplatení za obdobie od apríla 2022 do októbra 2022. Na výzvu sťažovateľ reagoval, uviedol ale, že je bezpredmetná a požadované doklady tak ako boli požadované nepredložil. Sťažovateľ doložil iba výplatnú pásku manželky za mesiac apríl 2022 a pokiaľ ide o príjem
z prenájmu nehnuteľností, tu sťažovateľ uviedol, že to, aký postup ohľadom svojho pozemku zvolil je výlučne vecou vlastníka pozemku a druhej stany. Žalovaný konštatoval, že ide o doklady, ktoré sú nevyhnutné pre posúdenie splnenia podmienok pre rozhodnutie o sťažovateľovom nároku na poskytnutie právnej pomoci; keďže ich tento nedoložil, bolo konanie zastavené.
18. Proti tomuto rozhodnutiu bolo podané odvolanie, o ktorom rozhodlo Centrum právnej pomoci, ako odvolací správny orgán rozhodnutím č. KT/10018/2023, ČRZ: 51803/2023 zo dňa 05.05.2023, ktorým odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu potvrdil. Odvolací správny orgán skonštatoval, že postup prvostupňového správneho orgánu a napadnuté rozhodnutie boli v súlade s platnými právnymi predpismi a prvostupňový orgán rozhodol správne, keď pre nedoplnenie požadovaných dokladov konanie zastavil.
IV. Právne predpisy a právne názory kasačného súdu
19. Podľa § 1 zákona o poskytovaní právnej pomoci účelom tohto zákona je vytvoriť systém poskytovania právnej pomoci a zabezpečiť jej poskytovanie v rozsahu ustanovenom týmto zákonom fyzickým osobám, ktoré v dôsledku svojej materiálnej núdze nemôžu využívať právne služby na riadne uplatnenie a ochranu svojich práv.
20. Podľa § 6 ods. 1 zákona o poskytovaní právnej pomoci fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti, ak a) jej príjem nepresahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom, b) nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a c) hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch.
21. Podľa § 170 ods. 1 SSP, predseda senátu nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie, ak a) o to požiada aspoň jeden z účastníkov konania, b) vykonáva dokazovanie, c) to vyžaduje verejný záujem, d) je to na prejednanie veci potrebné alebo e) tak ustanovuje tento zákon.
22. Podľa § 170 ods. 2 SSP, v ostatných prípadoch rozhoduje správny súd bez pojednávania. 23. Najvyšší správny súd uvádza, že v zmysle ustanovenia § 453 ods. 1 a 2 v spojení s § 134 ods. 2 Správneho súdneho poriadku je viazaný rozsahom a dôvodmi kasačnej sťažnosti, a preto je oprávnený preskúmať napadnutý rozsudok správneho súdu len z dôvodov, ktoré sťažovateľ v kasačnej sťažnosti vymedzil.
24. Námietku sťažovateľa, že správny súd mu nesprávnym procesným postupom znemožnil uskutočniť jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konkrétne že správny súd nepojednával a nevzal do úvahy jeho podania, vyhodnotil kasačný súd ako nedôvodnú. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia správneho súdu je zrejmé, že ten vzal do úvahy podania sťažovateľa a na jeho námietky riadne reagoval. Pokiaľ ide o nariadenie pojednávania, právna úprava obsiahnutá v SSP určuje správnemu súdu povinnosť uskutočniť pojednávanie len za splnenia zákonných podmienok a to v prípade, ak o to požiada aspoň jeden z účastníkov konania, vykonáva dokazovanie, vyžaduje to verejný záujem, je to na prejednanie veci potrebné alebo tak ustanovuje tento zákon. Kasačný súd zo súdneho spisu zistil, že sťažovateľ v žiadnom zo svojich podaní nariadenie pojednávania správnym súdom nežiadal a žalovaný vo svojom vyjadrení výslovne uviedol, že súhlasí s prejednávaním veci bez nariadenia pojednávania.
25. Na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy (§ 250f ods. 2 OSP) správny súd už nemusí žalobcu ani žalovaného či ďalších účastníkov konania vyzývať, aby sa k prejednaniu veci bez nariadenia pojednávania vyjadrili. Takéto vyjadrenie sa tým posúva do výlučnej dispozície účastníkov konania a je výslovne na nich, či budú na nariadení pojednávania trvať. Správny súd je však povinný takémuto vyjadreniu hoci aj jedného z účastníkov konania vyhovieť.
Nedostatok žiadosti o nariadenie pojednávania správny súd nemusí odstraňovať ako vadu podania (správnej žaloby). Na druhej stane absencia vyjadrenia obsahujúceho žiadosť o nariadenie pojednávania má za následok, že správny súd môže vec prejednať a rozhodnúť bez nariadenia ústneho pojednávania. ( Baricová, J., Fečík, M., Števček, M., Filová, A. a kol. Správny súdny poriadok. Komentár. Bratislava: C. H. Beck, 2018).
26. Správny súd v konaní nevzhliadol ani žiaden z ďalších dôvodov na povinné nariadenie pojednávania. Kasačný súd s takýmto vyhodnotením súhlasí, nakoľko taktiež nevidí potrebu doplnenia dokazovania, neidentifikoval v konaní verejný záujem ani potrebu pojednávanie nariadiť a nariadenie pojednávania v prejednávanom prípade neprikazuje ani žiadny osobitný právny predpis. 27.
Kasačný súd považuje za potrebné zdôrazniť, že správny súd nie je súdom skutkovým, nezisťuje skutkový stav veci a dokazovanie vykonáva výnimočne. Účelom správneho súdneho konania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutí a opatrení orgánov verejnej správny.
Správny súd zásadne nevychádza z poznatkov, ktoré získal na ústnom pojednávaní. 28. Pokiaľ sťažovateľ namietal nesprávne právne posúdenie, aj túto námietku vyhodnotil kasačný súd ako nedôvodnú. Skutočnosť, že správny súd rozhodol v súlade s názorom žalovaného neznamená, že pôjde o nesprávne právne posúdenie veci, ako to prezentuje sťažovateľ. Správny súd sa riadne zaoberal správnou žalobou a riadne reagoval na všetky relevantné námietky. To, že správny súd nerozhodol tak, ako to sťažovateľ žiadal, nemá za následok nesprávnosť jeho rozhodnutia. Správny súd rozhodol správne a plne v súlade s platnými právnymi predpismi.
29. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti síce uviedol, že sa správny súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe, konkrétne rozhodnutia, od ktorých sa mal správny súd odkloniť ale vôbec neuviedol. Kasačný súd je viazaný kasačnými bodmi, tak ako ich sťažovateľ v kasačnej sťažnosti uvedie. Táto jeho námietka nie je dostatočne špecifikovaná, má príliš všeobecnú povahu a nie je úlohou kasačného súdu vyhľadávať za sťažovateľa dôvody nezákonnosti napadnutého rozsudku. V tejto súvislosti kasačný súd dodáva, že SSP síce nestanovuje pre žalobcu ako procesnú podmienku konania povinné zastúpenie advokátom, keďže žalovaným je Centrum právnej pomoci, avšak súčasne nezakotvuje výnimku z neviazanosti žalobnými a teda aj sťažnostnými bodmi, čo znamená, že tak správny, ako aj kasačný súd sú nimi bezvýnimočne viazaní a teda nemôžu ísť nad ich rozsah.
30. Ak sťažovateľ tvrdí, že z odôvodnenia rozsudku nie je dostatočne jasné a zrejmé, čo bolo predmetom preskúmania či hodnota sporu alebo zrejmá bezúspešnosť sporu a akej veci sa týka, kasačný súd uvádza, že toto tvrdenie sťažovateľa nie je pravdivé. Z rozhodnutia správneho súdu je zrejmé, ktoré rozhodnutia správnych orgánov preskúmaval a to rozhodnutie o zastavení správneho konania a následne rozhodnutie, ktorým bolo toto rozhodnutie o zastavení správneho konania potvrdené. Správny orgán rozhodol procesným rozhodnutím, kedy sťažovateľ nedoplnil požadované doklady a správny orgán musel správne konanie zastaviť bez samotného rozhodnutia vo veci. Je preto jasné, že predmetom preskúmania je predmetné procesné rozhodnutie správneho orgánu o zastavení správneho konania a nie hodnota sporu či zrejmá bezúspešnosť sporu. Odôvodnenie rozsudku je v tomto smere dostatočne zrozumiteľné.
31. Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z., ak tento neustanovuje inak, na konanie o nároku na poskytnutie právnej pomoci a o súvisiacich nárokoch sa použije správny poriadok.
32. Podľa § 30 ods. 1 písm. d) zákona č. 71/1967 Zb., správny orgán konanie zastaví, ak účastník konania na výzvu správneho orgánu v určenej lehote neodstránil nedostatky svojho podania a bol o možnosti zastavenia konania poučený. 33. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že konanie o nároku na poskytnutie právnej pomoci je uskutočňované na základe návrhu účastníka. Podmienkou priznania nároku na poskytnutie právnej pomoci je kumulatívne splnenie troch podmienok predpokladaných ust. § 6 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z. Je zrejmé, že povinnosťou žiadateľa (sťažovateľa) bolo predložiť Centru právnej pomoci ako správnemu orgánu doklady potrebné pre vylúčenie zrejmej bezúspešnosti sporu, doklady o svojom príjme a majetku a o príjme a majetku spoločne posudzovaných osôb. Keďže tento nereagoval na výzvy Centra právnej pomoci a nedoložil doklady potrebné pre účely posúdenia nároku na poskytnutie právnej pomoci, nebolo možné o nároku vecne rozhodnúť. Postup Centra právnej pomoci o zastavenie konania podľa ust. § 30 ods. 1 písm. d) SP bol v súlade so zákonom. 34. Záverom Najvyšší správny súd konštatuje, že vydaním napadnutého rozhodnutia zo strany žalovaného správneho orgánu, ktorým z dôvodu nesplnenia zákonných podmienok nebol sťažovateľovi priznaný nárok na právnu pomoc v zmysle zákona č. 327/2005 Z. z., právo sťažovateľa domáhať sa ochrany svojich práv pred príslušným súdom zostáva zachované. 35. S poukazom na uvedené skutočnosti Najvyšší správny súd kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú podľa § 461 Správneho súdneho poriadku zamietol. 36. O trovách kasačného konania rozhodol Najvyšší správny súd podľa § 167 ods. 1 a § 168 v spojení s § 467 ods. 1 SSP tak, že účastníkom náhradu trov kasačného konania nepriznal a to z dôvodu, že sťažovateľ v kasačnom konaní úspech nemal a žalovanému náhrada trov kasačného konania v zásade neprislúcha. 37. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 22. januára 2026