4Svk/44/2022

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kristíny Babiakovej (sudkyňa spravodajkyňa), zo sudkyne JUDr. Anity Filovej a sudcu Mgr. Petra Macha, PhD. v právnej veci žalobcu: L.. L. L., nar. XX. G. XXXX, bytom F. XXX/ XX, XXX XX U., právne zastúpený: MÚDRY & MINÁRIKOVÁ advokátska kancelária s. r. o., Palackého 6403, 911 01 Trenčín, IČO: 52418219, proti žalovanému: Mesto Púchov, so sídlom Štefánikova 821/21, 020 18 Púchov, IČO: 00317748, právne zastúpenému advokátskou kanceláriou JUDr. ANTON ŠKOLEK & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Treskoňova 816/1, 014 01 Bytča, IČO: 47253223, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia primátorky žalovaného č. KPRED1009/2021/2228/2021 zo dňa 5. marca 2021, konajúc o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č. k. 11S/37/2021-61 zo dňa 12. apríla 2022, takto

rozhodol:

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta. II. Žalobcovi voči žalovanému priznáva právo na náhradu trov kasačného konania.

Odôvodnenie

I. Priebeh administratívneho konania

i. Uveďte oddelenie alebo inú organizačnú časť Mestského úradu (ďalej v texte iba Úrad), pod ktoré spadá podľa organizačnej štruktúry platnej ku dňu odoslania Žiadosti pracovná pozícia pracovníka vykonávajúceho administráciu facebookového portálu s názvom Mesto Púchov oficiálna stránka (ďalej v texte iba administrátor)

Uveďte mesiac a rok začiatku jeho pracovného pomeru; Ak bolo označenie pracovnej pozície Administrátora podľa organizačnej štruktúry Úradu platnej v čase začiatku jeho pracovného pomeru iné (ďalej v texte iba Pracovná pozícia), než je jeho aktuálna pracovná pozícia, uveďte aj presné označenie Pôvodnej pozície

vii. Uveďte druh, značku, typ a výrobné číslo technických pracovných prostriedkov vo vlastníctve mesta Púchov, ktoré mu boli v súvislosti s jeho pracovným pomerom pridelené zamestnávateľom (ďalej v texte iba Technické prostriedky) a ktoré využíva na výkon administrácie facebookového portálu s názvom Mesto Púchov - oficiálna stránka; tu požadovaná informácia sa týka iba nasledovných Technických prostriedkov): osobné motorové vozidlo, počítač, mobilný telefón, kamera, fotoaparát, zvukový záznamník.

x. Boli Administrátorovi od vzniku jeho pracovného pomeru priznané odmeny (mimo mzdy podľa Zmluvy - pre účely Žiadosti považujte za takúto odmenu i zvýšenie osobného príplatku oproti stavu na začiatku zamestnaneckého pomeru) xi. Uveďte chronologicky od vzniku pracovného pomeru Administrátora všetky priznané mu odmeny (v tvare: mesiac+rok/výška) 3. Žiadosťou doručenou dňa 11. decembra 2020 pod evid. č. 12526/2020 žalobca žiadal:

ii. Sprístupnite mi všetky protokoly o Kontrolách, ktoré Kontrolórka vykonala iii. Sprístupnite mi všetky zápisnice o prerokovaní výsledkov Kontrol s osobami, ktorých sa Kontroly týkali iv. Sprístupnite mi celú písomnú komunikáciu Kontrolórky (vrátane e-mailov), ktorú v rámci kontrol uskutočnila s inými osobami

vi. Sprístupnite mi mesačné výkazy činnosti Kontrolórky (prislúchajúce k zúčtovaniu mesačnej odmeny) vrátane označenia vedúceho zamestnanca mesta Púchov, Mestský úrad Púchov, o potvrdení správnosti vykazovanej činnosti. 4. Žiadosťou doručenou dňa 18. decembra 2020 pod evid. č. 12527/2020 žalobca žiadal:

iv. Poukazujúc na Zápis o zaradení HM mi sprístupnite informácie v ňom uvedené, avšak nevyplnené (prípadne vybielené), a to*: - (podľa prvej strany) dodané dňa, dátum zaradenia, Spôsob nadobudnutia a spôsob využitia, -(podľa druhej strany) Odpisová skupina, Dokumentáciu prevzal /Dátum, meno a priezvisko, funkcia schválil/, preberacie konanie zo dňa [Doklady odovzdal/, Za ekonomické oddelenie prevzala *Všade v tejto žiadosti, kde sa jedná o informácie o osobe, ktorá nie je vedúcim zamestnancom, uveďte presné označenie pozície takéhoto pracovníka podľa organizačnej štruktúry, názov organizačnej jednotky (oddelenia), pod ktoré táto pracovná pozícia spadá, číslo poschodia a kancelárie na mestskom úrade kde pracovník pracovnú pozíciu vykonáva. Všade kde sa jedná o pozíciu vedúceho zamestnanca s právomocou „Schválil" uveďte jeho meno, priezvisko a názov jeho funkcie,

I. Q., vo vzťahu k L.. T. F. tomuto príkaz alebo opatrenie, aby nesprístupnil zápisnicu o prevzatí diela (preberací protokol), výslovne uvedený ako príloha v Zápise o zaradení HM? 5. Žiadosťou doručenou dňa 18. decembra 2020 pod evid. č. 12528/2020 žalobca žiadal: Vašou písomnosťou ev. č. 11001/2020 zo dňa 21.10.20202 k výkopovým prácam na parcelách v meste Púchov KNC XXXX/X, XXXX/X a XXX/X (v rámci realizácie grantu „ Pozor! Zebra na ceste” od poskytovateľa nadácie ČSOB - ďalej v texte iba Grant), ktoré pre mesto Púchov vykonával dodávateľ SunnyVolt, s.r.o„ Streženická cesta 746/37, 020 01 Púchov, ste mi oznámili, že (bod 9.) prebieha konanie o dodatočnom povolení stavby, na ktoré (bod 7.) je príslušný stavebný úrad Dolné Kočkovce. V zmysle zákona č. 211/2000 Z. z. Vás žiadam, aby ste mi elektronickým zaslaním na moju emailovú adresu L. vo forme scanu sprístupnili dodatočné stavebné povolenie stavby Grantu, vrátane doložky o jeho právoplatnosti. 6. Žiadosťou doručenou dňa 18. decembra 2020 pod evid. č. 12529/2020 žalobca žiadal:

7. Prvostupňový orgán rozhodnutím ev. č. 3/2021 zo dňa 4. januára 2021 rozhodol podľa § 18 ods. 2 a § 22 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej ako „Infozákon“) v spojení s § 46 a § 47 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Správny poriadok“) tak, že jedným rozhodnutím všetkým vyššie uvedeným žiadostiam nevyhovel a žalobcom požadované informácie neboli sprístupnené v celom rozsahu.

konania. Týmto postupom nebude účastník konania žiadnym spôsobom dotknutý na svojich právach, keďže o každej jeho žiadosti je vydané formálne rozhodnutie. 9. V súvislosti s požadovanými informáciami prvostupňový orgán konštatoval, že z hľadiska zvoleného spôsobu akým žalobca požadoval predmetné informácie, išlo o šikanózny výkon práva a to vzhľadom na všetky okolnosti daného prípadu. Žalobca podal v priebehu posledných 12 mesiacov 27 žiadostí o sprístupnenie informácií. Za mesiac október 2020 podal 4 žiadosti, za december 2020 podal žiadateľ 7 žiadostí o sprístupnenie informácií, pričom 18. decembra 2020 podal tri žiadosti o sprístupnenie informácií týkajúce sa rovnakej oblasti - realizácia programu „Pozor Zebra na ceste“, ktorá sa týka jedného oddelenia.

10. Na základe žalobcom podaného odvolania voči prvostupňovému rozhodnutiu žalovaný ako odvolací orgán rozhodnutím č. KPRED1009/2021/2228/2021 zo dňa 5. marca 2021 odvolanie žalobcu zamietol. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí v plnom rozsahu stotožnil s postupom a odôvodnením prvostupňového rozhodnutia a v plnom rozsahu naň odkázal. Zároveň poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sži/4/2014 zo dňa 12. marca 2014, na základe ktorého bolo priznané povinným osobám v zmysle Infozákona právo na ochranu pred šikanóznym výkonom práva na prístup k informáciám. Pokiaľ ide o dôvody, pre ktoré sa žiadateľ domáha sprístupnenia informácií, žalovaný poukázal na skutočnosť, že Infozákon neukladá ako zákonnú náležitosť žiadosti o sprístupnenie informácií dôvod, pre ktorý sa žiadateľ domáha sprístupnenia informácií, preto ani žalovaný ako odvolací orgán neposudzuje žalobcom prezentované dôvody, pre ktoré sa domáha sprístupnenia informácií.

11. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca správnu žalobu na Krajský súd v Trenčíne (ďalej len „správny súd“) a žiadal, aby správny súd zrušil rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie, eventuálne, aby súd uložil žalovanému povinnosť sprístupniť žalobcom požadované informácie v zmysle § 193 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“). 12. Žalobca v žalobe namietal, že : · dňa 15. januára 2021 bola na e-mailovú adresu žalobcu doručená odpoveď prednostky prvostupňového orgánu KPRED1258/2020/346/2021, ktorou sprístupnila informáciu na základe žiadosti zo dňa 18. decembra 2020 (evid. č. 12827/2020) v rámci autoremedúry. Nakladanie s jednou písomnosťou najskôr ako súčasťou šikany a vzápätí ako s oprávneným podkladom pre poskytnutie informácie preukazuje podľa žalobcu selektívny prístup k jeho

v podanom odvolaní · spojiť viaceré jednotlivé konania nie je možné, pretože Správny poriadok na to nedáva žiadne zmocnenie, keď k spojeniu došlo bez vydania príslušných jednotlivých rozhodnutí, kde by mal žalobca možnosť podať voči jednotlivým rozhodnutiam opravný prostriedok · konanie o odvolaní nevykonal žalovaný ako odvolací orgán, ale prvostupňový orgán, o čom svedčí spisová značka napadnutého rozhodnutia „KPRED“, čo znamená kancelária prednostky · pre účely napadnutého rozhodnutia žalovaný nevykonal dôkazy, ktoré boli označené v

14. Správny súd k námietke žalobcu o nezákonnom spojení jeho žiadostí uviedol, že Infozákon, a ani Správny poriadok, ktorý sa subsidiárne aplikuje na konanie o sprístupnenie informácií, neuvádza v žiadnom ustanovení možnosť povinnej osoby spojiť viaceré konania o sprístupnenie informácií do jedného konania. Poukázal na to, že z ústavného princípu legality štátnej moci uvedeného v čl. 2 ods. 1 Ústavy SR vyplýva, že štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

15. Správny súd tiež konštatoval, že sa žalovaný v napadnutom rozhodnutí žiadnym spôsobom nevysporiadal s podstatnými odvolacími námietkami žalobcu. Rozhodnutie preto považoval za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov.

Hoci Infozákon neukladá žalobcovi preukázať právny alebo iný dôvod alebo záujem, pre ktorý informáciu požaduje, zo žiadosti žalobcu je úplne zrejmý dôvod, pre ktorý sa poskytnutia informácií dožaduje. Vyhodnotil, že v prejednávanej veci nejde o nezmyselné žiadosti žalobcu o poskytnutie informácií, v ktorých by kvalita ustupovala kvantite a ktorých vybavenie by v neprimeranej miere zaťažilo zamestnanca povinnej osoby. Šlo o jednoducho zistiteľné a formulovateľné

III. Kasačná sťažnosť a priebeh konania na kasačnom súde

18. Sťažovateľ namietal, že správny súd nepostupoval v zmysle ustálenej judikatúry ako aj väčšinového názorového prúdu právnej teórie zastúpeného uznávanými a rešpektovanými právnickými autoritami. Bol toho názoru, že konanie žalobcu je nutné považovať za tzv. informačný filibustering. t.j. obštrukčné správanie žiadateľa s cieľom zahltiť a paralyzovať chod orgánu verejnej správy. Správnemu súdu vyčítal, že sa zaoberal len konkrétnou žiadosťou žalobcu, ktorá je predmetom tohto sporu, pričom podľa sťažovateľa je žiadosť žalobcu potrebné posudzovať v kontexte s ďalšími podanými žiadosťami žalobcu v krátkom časovom období a porovnať ich so štandardným správaním žiadateľov za dlhšie obdobie.

JUDr. S. Košičiarovú). 19. Doplnil, že žalobca podal v priebehu posledných 12 mesiacov 27 žiadostí o sprístupnenie informácií. Za mesiac október 2020 podal 4 žiadosti, za december 2020 podal žiadateľ 7 žiadostí o sprístupnenie informácií. Do marca 2021 podal žalobca ďalších 7 žiadostí o sprístupnenie informácii. Obdobnú skúsenosť má sťažovateľ aj z roku 2019, kedy žalobca v priebehu jedného mesiaca podal 12 žiadostí o sprístupnenie informácií a následne 8 správnych žalôb na príslušný súd.

Samotný obsah jednotlivých žiadostí žiadateľa, ich značný rozsah a tiež forma sprístupnenia vyžadujúca si osobitnú formu spracovania a technické prostriedky na jej splnenie a najmä v ich sumári, vo väzbe na zákonnú lehotu, v ktorej by mali byť žiadosti o poskytnutie informácií vybavené, podľa sťažovateľa indikuje úmysel žalobcu, a to neprimerané zaťaženie, ochromenie až paralyzovanie činnosti osôb zodpovedných za spracovanie žiadostí o poskytnutie informácií a v konečnom dôsledku prinajmenšom jedného z oddelení mestského úradu pri zabezpečovaní jeho hlavnej činnosti, t. j. riadneho výkonu samosprávy.

Poukázal na rozsudky Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky v obdobných veciach žalobcu a sťažovateľa. 23. Po predložení veci kasačnému súdu bola vec sp. zn. 4 Svk 44/2022 pridelená do senátu 4S Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky. Podľa § 27a písm. A štvrtej časti rozvrhu práce v znení účinnom od 1. júna 2023 bola predmetná vec prerozdelená do senátu 8S Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky v zložení JUDr. Anita Filová, Mgr. Kristína Babiaková a JUDr. Rastislav Dlugoš, PhD.

IV. Posúdenie kasačného súdu

24. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP), po zistení, že kasačná sťažnosť sťažovateľa bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP) a je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k názoru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. 25. Akokoľvek správny súd v napadnutom rozsudku vyslovil viacero dôvodov nezákonnosti rozhodnutia žalovaného (nemožnosť spojenia veci, nedostatočné odôvodnenie), žalovaný ako sťažovateľ v kasačnej sťažnosti rozporoval len právne závery správneho súdu o tom, že žalobca pri podávaní posudzovaných žiadostí o informácie nezneužil svoje právo na prístup k informáciám. Kasačný súd, viazaný sťažnostnými dôvodmi (§ 453 ods. 2 SSP), sa z toho dôvodu vysporiadal iba s týmto jeho sťažnostným bodom. 26. S otázkou zneužitia práva na informácie sa kasačný súd už opakovane zaoberal v súvislosti so žiadosťami žalobcu a rozhodnutiami sťažovateľa. V rozhodnutí sp. zn 6Sžik/

28. Zneužitie práva (abusus iuris) býva vo všeobecnosti definované ako konanie zdanlivo dovolené, ktorým má byť dosiahnutý výsledok nedovolený, pričom osobitným druhom zneužitia práva je šikanózny výkon práva, spočívajúci vo výkone práva so zámerom spôsobiť inému neprimeranú ujmu (uznesenie Ústavného súdu ČR, IV. ÚS 4257/16 zo dňa 05.12.2017). V oblasti slobody informácií je šikanózny výkon práva v podstate jedinou možnou formou zneužitia práva. Jedným z právnych následkov zneužitia práva je nepriznanie právnej ochrany zneužívanému právu (Vozár, I.: Analýza vybraných aspektov fungovania a výkonu štátnej správy starostlivosti o životné prostredie, 2. časť Košičiarová, S., Wilfling, P.:

Z.: Zneužití práva na informace, Správní právo, číslo 6/2019, s. 328 - 341), teda aplikácia zneužitia práva má byť riešením ultima ratio, t. j. poslednou a krajnou možnosťou. Uvedený záver koreluje aj so zásadou, že akékoľvek obmedzenia ústavných práv, vrátane slobody informácií, treba vykladať reštriktívne.

31. Zneužitie práva uznal aj Najvyšší súd SR ako zásadu aplikácie Infozákona a tiež ako validný dôvod pre odmietnutie sprístupnenia informácie povinnou osobou, a to predovšetkým v rozsudku sp. zn. 3Sži/4/2014 zo dňa 12.03.2014. Na tento rozsudok sa odvolával tak žalovaný (ktorý si osvojil koncept zneužitia práva ako dôvod pre odmietnutie sprístupnenia informácií žalobcovi) ako aj žalobca (ktorý poukazoval na skutkové odlišnosti tohto rozsudku s jeho prípadom). Ústavný súd SR tiež vyslovil, že každé základné právo a sloboda sa ústavou priznáva len v rozsahu účelu daného práva alebo slobody (II. ÚS 81/99).

33. Najvyšší súd SR vymenoval aj typické znaky zneužitia práva: „Typickým znakom zneužitia práva na informácie je skutočnosť, že žiadateľ o poskytnutie informácie žiada „všetko“, pričom v žiadosti ustupuje kvalita informácie nad rozsahom. Zneužívaná je skutočnosť, že výkon práva na informácie nepodlieha poplatkovej povinnosti.

34. Vychádzajúc z vyššie uvedeného kasačný súd konštatuje, že povinná osoba odmietajúca prístup k informáciám z dôvodu zneužitia práva je povinná preukázať, že žiadateľ nemal skutočnú vôľu, motív či zámer na sprístupnení informácií, t. j. na naplnení skutočného legitímneho zmyslu a účelu Infozákona, ale na spôsobení ujmy povinnej osoby (sťažení či ochromení jej chodu). Úmysel zneužiť právo na prístup k informáciám musí byť zjavný a správnymi orgánmi preukázaný nad všetku rozumnú pochybnosť, pretože odmietnutie informácie s poukazom na zneužitie práva je potrebné chápať ako riešenie ultima ratio a ako reštriktívne konštruovanú výnimku z ústavou garantovaného práva na prístup k informáciám. Veľký počet podaných žiadostí na vyvodenie záveru o zneužití práva v zmysle judikatúry nepostačuje (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžik/3/2019 zo dňa 28.04.2020).

Na konštatáciu zneužitia práva musí byť prítomný dostatočný počet indícií či dôkazov, pričom samotný počet podaných infožiadostí nesmie viesť a priori ku konštatácii zneužitia práva. Rozhodnutie povinnej osoby o odmietnutí informácií z dôvodu zneužitia práva musí byť s poukazom na uvedené indície a dôkazy dôkladne odôvodnené.

36. Aby bolo možné náležite posúdiť, či konanie žalobcu vykazuje znaky zneužitia práva na prístup k informáciám, je podľa kasačného súdu nevyhnutné prihliadnuť nielen na kvalitu a rozsah individuálnej žiadosti žalobcu, ale aj na kvalitu, rozsah a čas podania ostatných žiadostí v danom časovom slede, keďže až podanie veľkého počtu infožiadostí s istým obsahom môže indikovať či demonštrovať vôľu žiadateľa ochromiť činnosť povinnej osoby a preukázať iný účel sprístupňovania informácií než účel sledovaný Infozákonom. Len posúdením tak individuálnej žiadosti ako aj komplexu žiadostí môže povinná osoba riadne zhodnotiť naplnenie objektívnej stránky zneužitia práva (konanie žiadateľa v rozpore s účelom Infozákona) a subjektívnej stránky zneužitia práva (vôľa žiadateľa konať v rozpore s účelom Infozákona a spôsobiť ujmu povinnej osobe). Podľa kasačného súdu tak povinná osoba má skúmať nielen kvalitu a kvantitu posudzovanej individuálnej žiadosti samostatne, ale aj komplexu žiadostí časovo súvisiacich s posudzovanou žiadosťou.

Uvedené podmienky musí správny orgán vždy posudzovať s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu a ich zohľadnenie odôvodniť. 38. Aplikujúc tieto východiská na posudzovaný prípad, kasačný súd ako primárne východisko komunikuje, že len skutočnosť, že žalobca podal v období od 10. decembra 2020 do 18. decembra 2020 päť žiadostí o informácie, táto sama o sebe nemôže byť dôvodom na vyslovenie záveru o zneužití práva z jeho strany. Uvedená skutočnosť síce môže takýto záver indikovať, ale sama o sebe na konštatáciu zneužitia práva nestačí (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžik/3/2019 zo dňa 28.04.2020).

Ako už bolo uvedené vyššie, povinnosťou správnych orgánov bolo, okrem množstva, zohľadniť ďalšie podmienky pre vyslovenie záveru o zneužití práva, napr. obsah a kvalitu požadovaných informácií, spôsob formulácie, stupeň konkrétnosti požadovaných informácií, úroveň obtiažnosti ich sprístupnenia, úmysel žiadateľa a následok vo forme sťaženia výkonu verejnej správy. Žalovaný ako ani prvostupňový orgán však v rozhodnutiach žiadne takéto ďalšie okolnosti ani tu posudzovaných žiadostí, ako ani iných podaných v priebehu posledného roka, neuvádzajú. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti síce poukazuje na veľký počet podaných žiadostí žalobcu a odkazuje na ich obsah a rozsah, ale to všetko bez bližšieho odôvodnenia a konkrétneho opísania obsahu jednotlivých žiadostí. Bez bližšieho zdôvodnenia a zohľadnenia jednotlivých žiadostí robí aj záver o úmysle žalobcu ochromiť až paralyzovať povinnú osobu.

Správne orgány v súvislosti s nimi nepreukázali, že žalobca nemal vážnu vôľu a reálny záujem na získaní požadovaných informácií, resp. nepreukázali, že by žalobcove infožiadosti nemohli mať skutočnú informačnú hodnotu a reálny význam pre efektívny výkon verejnej kontroly žalobcom. Navyše žalobca v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu vysvetlil, na aký účel informácie od povinnej osoby požadoval (výkon verejnej kontroly v nadväznosti na požadované informácie), pričom žalovaný sa v rozhodnutí s týmito argumentami nijak nevysporiadal a nijakými konkrétnymi tvrdeniami či dôkazmi nevyvrátil legitímnosť úmyslu žalobcových infožiadostí. Sťažovateľ a ani povinná osoba tiež nič bližšie neuviedli k obsahu a rozsahu iných žiadostí podaných za posledný rok žalobcom, na ktoré opakovane poukazovali, preto tieto nemohol kasačný súd zohľadniť pri posudzovaní splnenia podmienok pre vyslovenie záveru o zneužití práva žalobcom z hľadiska ich obsahu, a teda ani úmyslu žalobcu ochromiť chod povinnej osoby.

osoby. Tvrdenie povinnej osoby o úmysle ju zaťažiť, je preto hypotetické a nekonkrétne, pričom povinná osoba sa ani len nepokúsila žiadnej zo žiadostí vyhovieť, a to ani len čiastočným sprístupnením niektorých informácii. Záver o neúmernom zaťažení povinnej osoby tiež oslabuje skutočnosť, že ak by povinná osoba žiadosti nespojila, mohla si predĺžiť aj lehotu na vybavenie žiadostí zo dňa 18. decembra 2020, či žiadosti z 10. a 11. decembra 2020, pri ktorých lehotu na vybavenie si predĺžila, mohla vybaviť neskôr ako 4. januára 2021, kedy vydala rozhodnutie. Tiež skutočnosť, že v rámci autoremedúry povinná osoba sprístupnila informácie žiadané v rámci žiadosti evid. č. 12827/2020, vyvracia záver o zneužití práva zo strany žalobcu.

58 rôznych zväčša vôbec nesúvisiacich otázok odlišného, rozsiahleho a najmä prevádzkového charakteru. V prejednávanom prípade bola kvantita a kvalita požadovaných informácií špecifikovaná, nemala prevádzkový charakter, ale smerovala k zisteniu skutočností súvisiacich s výkonom verejnej moci a vybavenie infožiadostí by si podľa kasačného súdu nevyžadovalo toľko úsilia, ako by tomu bolo vo veci sp. zn. 3Sži/4/2014.

V. Záver

44. Sumarizujúc vyššie uvedené skutočnosti kasačný súd uzatvára, že v prejednávanej veci nemohol prisvedčiť dôvodom, ktoré uviedol v kasačnej sťažnosti žalovaný, keďže konanie žalobcu nevyhodnotil ako zneužitie práva na prístup k informáciám. Podľa kasačného súdu nemôže povinná osoba dôjsť k záveru o informačnom filibusteringu iba na základe väčšieho množstva požadovaných informácií, ale súčasne musí riadne odôvodniť aj existenciu úmyslu žiadateľa spôsobiť ujmu povinnej osoby vo forme ochromenia jej chodu, a zároveň že reálne takýto následok aj nastal. Žalovaný sa v prejednávanej veci uspokojil s odôvodnením splnenia len jednej zo základných podmienok pre aplikáciu princípu zákazu zneužitia práva, a to väčšieho množstva požadovaných informácií, pričom vôbec nevyhodnotil, nezohľadnil a neodôvodnil aj splnenie dvoch ďalších, rovnako dôležitých podmienok pre aplikáciu tohto inštitútu. Navyše, kasačný súd je toho názoru, že v prejednávanej veci žalobca presvedčivo odôvodnil, že nemal úmysel na ochromení chodu povinnej osoby a požadované informácie neboli takého charakteru, že by naozaj mohli takýto následok u povinnej osoby vyvolať. Kasačný súd preto nevidel dôvod na to, aby sa odchýlil od právnych záverov správneho súdu a kasačnú sťažnosť z toho dôvodu v súlade s § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol. 45. O náhrade trov kasačného konania Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP, § 175 ods. 2 SSP v spojení s § 467 ods. 1 SSP. Žalovaný v kasačnom konaní úspech nemal, preto mu právo na náhradu trov kasačného konania nepriznal. Žalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov kasačného konania, pričom o výške náhrady trov rozhodne, po právoplatnosti rozsudku, krajský súd samostatným uznesením. 46. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0 (§ 463 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.