4Svk/44/2023
ECLI:SK:NSSSR:2024:3022200023.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Správny súd v Banskej Bystrici
- Sp. zn. 1. inštancie
- TN-13S/5/2022
- IČS
- 3022200023
- Zdroj
- PDF ↗
UZNESENIE
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu prof. JUDr. PhDr. Petra Potáscha, PhD. a členov senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD., LL.M. a JUDr. Juraja Vališa, LL.M., v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): INDEX CAR, s.r.o., so sídlom: Na Zongorke 10, Trenčín, IČO: 45975531, právne zastúpený: Advokátska kancelária MATUŠOV s.r.o., so sídlom: Ul. 1. mája 1455, Púchov, proti žalovanému: Okresný úrad Trenčín, odbor výstavby a bytovej politiky, oddelenie štátnej stavebnej správy, so sídlom Hviezdoslavova 3, Trenčín, IČO: 00151866 - za účasti ďalšieho účastníka konania: Construction Services s.r.o., so sídlom: Na Kracinách 2, Marianka, IČO: 43928595, právne zastúpený: JUDr. Ján Legerský, advokát, so sídlom Nám. Sv. Anny 25, Trenčín, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU- TN- OVBP2-2021/034058-002 zo dňa 25. novembra 2021 - konajúc o kasačnej sťažnosti žalobcu proti právoplatnému rozsudku Krajského súdu v Trenčíne - č. k. 13S/5/2022-147 zo dňa 7. februára 2023 takto
rozhodol:
I. Kasačná sťažnosť sa odmieta. II. Žalovanému sa právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva. III. Ďalšiemu účastníkovi konania sa právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.
Odôvodnenie
1. . 13S/5/2022-147 zo dňa 7. februára 2023 zamietol všeobecnú správnu žalobu žalobcu a o trovách konania rozhodol tak, že žalovanému ani ďalšiemu účastníkovi konania ich náhradu nepriznal. 2. Podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia v záhlaví označeného rozhodnutia žalovaného, zamietajúceho podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaním (správny poriadok) - ďalej aj ako „Správny poriadok" - odvolanie žalobcu a potvrdzujúceho rozhodnutie Mesta Trenčín - sp. zn. ÚSaŽP 2021/38396/111288/2-Dud zo dňa 12.10.2021, ktorým bolo v zmysle § 34 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) - (ďalej aj ako „Stavebný zákon") a podľa § 14 ods. 1 Správneho poriadku rozhodnuté, že žalobcovi sa nepriznáva postavenie účastníka konania vo veci návrhu na vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby a využívaní územia „OBCHODNÉ CENTRUM TRENČÍN, ULICA GEN. M. R. ŠTEFÁNIKA", umiestnenej na parcelách registra „C" evidovaných na katastrálnej mape - parcelné číslo XXXX/X, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX,
XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XX, XXXX/ XX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XX, XXXX/XXX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XX, XXXX/ XXX, XXXX/XXX, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XX, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/ XXX, XXXX/XX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XXX, XXXX/ XXX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XXX, XXXX/XXX,XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XXX, XXXX/X, katastrálne územie Y., mesto Y., pre navrhovateľa Construction Services s. r. o., Na Kracinách 2, 900 33 Marianka, IČO: 43928595, v zastúpení F.. S. S. S., Q. XXXX/XXA., XXX XX Y..
3. Krajský súd v kontexte § 34 ods. 2 Stavebného zákona v spojení s § 139 ods. 2 písm. c) Stavebného zákona poukázal na to, že slovné spojenie „priamo dotknuté" vyjadruje stav značnej a bezprostrednej intenzity porušenia a individualizácie subjektu, ktorý je porušením dotknutý. Tento stav musí byť v konaní účastníkom preukázaný. S poukazom na závery uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 22/02 zo dňa 29.03.2011 krajský súd uviedol, že rozhodnutím o umiestnení stavby môže byť priamo dotknutý len ten, koho právne postavenie môže byť po vydaní rozhodnutia iné, ako pred rozhodnutím. Rozhodnutím o umiestnení
stavby sa určuje stavebný pozemok, umiestňuje sa stavba na ňom, určujú sa podmienky na umiestnenie stavby, určujú sa požiadavky na obsah projektovej dokumentácie a čas platnosti rozhodnutia (§ 39a ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb.). Na základe rozhodnutia o umiestnení stavby nie je možné ešte stavbu realizovať, nakoľko sa ním určuje stavebný pozemok a stavba na ňom sa len umiestňuje. Realizovať stavbu je možné až na základe právoplatného stavebného povolenia vydaného v stavebnom konaní. Územné konanie tak predchádza stavebnému konaniu a rozhodnutie o umiestnení stavby je právnym základom pre stavebné povolenie. V danom prípade musí byť ešte vydané stavebné povolenie, aby mohla byť stavba uskutočňovaná.
Ak má po rozhodnutí o umiestnení stavby nasledovať ešte ďalšie rozhodnutie, až na základe ktorého môže byť stavba uskutočňovaná, nemôže byť samotným rozhodnutím o umiestnení stavby, ktorým je stavba iba právne umiestňovaná na stavebnom pozemku, žalobca priamo dotknutý na svojich právach, a preto v zmysle § 34 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. nie je účastníkom konania o umiestnení stavby.
4. V nadväznosti na argumentáciu žalobcu ustanovením § 14 Správneho poriadku, krajský súd poukázal na Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn.: III. ÚS 752/2017-19 zo dňa 12.12.2017, v ktorom Ústavný súd SR uviedol, že okruh účastníkov územného konania vymedzuje Stavebný zákon v § 34 ods. 1 a 2, v zmysle ktorého ďalším právnickým či fyzickým osobám v územnom konaní o umiestnení stavby priznáva postavenie účastníkov konania, ak ich vlastnícke alebo iné práva k pozemkom alebo stavbám, ako aj k susedným pozemkom a stavbám vrátane bytov, môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté. Vzhľadom k tomu, že zákon č. 50/1976 Zb. ako lex specialis obsahuje osobitnú právnu úpravu účastníkov územného konania, je použitie ustanovenia § 14 ods. 1 veta pred bodkočiarkou zákona č. 71/1967 Zb. vylúčené.
Z uvedeného vyplýva, že ďalším osobám priznáva Stavebný zákon práva účastníka územného konania len vtedy, ak by rozhodnutím o umiestnení stavby mohli byť priamo dotknuté ich vlastnícke alebo iné práva k pozemkom alebo stavbám, ako aj k susedným pozemkom a stavbám vrátane
bytov. Slovné spojenie „priamo dotknuté" vyjadruje stav značnej a bezprostrednej intenzity porušenia a individualizácie subjektu, ktorý je porušením dotknutý. Tento stav musí byť v konaní účastníkmi „preukázaný" (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Sžp 1/2010 z 29. marca 2011). Správne orgány tak podľa krajského súdu postupovali v súlade § 14 ods. 1 časť vety za bodkočiarkou Správneho poriadku, keď so žalobcom konali až do právoplatnosti rozhodnutia o tom, že nie je účastníkom územného konania, keď zistili, že žalobca nemôže byť územným rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, nakoľko nebolo preukázané tvrdenie žalobcu, že procesným postupom prvostupňového orgánu došlo k porušeniu vlastníckeho práva žalobcu, ako aj práva vlastniť majetok a nakladať s ním.
5. Druhým podstatným argumentom žalobcu bolo, že bolo zasiahnuté do jeho práva podnikať tým, že bude zmarený jeho podnikateľský zámer, keď bude znemožnené vydanie územného rozhodnutia k umývaciemu centru RED - BOX pri OC MAX. Žalobca považoval za nepravdepodobné, aby bolo umožnené kruhový objazd zaťažiť dopravným napojením ešte
viac. Súd k tomuto tvrdeniu žalobcu uviedol, že z týchto tvrdení žalobcu nevyplýva, ako konkrétne stavba Obchodného centra Trenčín, ul. M. R. Štefánika priamo negatívne ovplyvní rozhodnutie vo veci umiestnenia stavby RED - BOX pri OC MAX.
6. Vzhľadom na skutočnosť, že krajský súd považoval z vyššie uvedených dôvodov správnu žalobu žalobcu za nedôvodnú, rozhodol o nej tak, ako je to uvedené v bode 1 tohto rozhodnutia. 7. Proti rozsudku krajského súdu uvedeného v záhlaví tohto rozhodnutia podal kasačnú sťažnosť žalobca (ďalej aj ako „sťažovateľ"), ktorý ju odôvodnil ustanovením § 440 ods. 1 písm. g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej aj ako „SSP").
Krajský súd teda mal nesprávne právne posúdiť status žalobcu ako účastníka predmetného administratívneho konania. Mal za to, že krajský súd dostatočne neposúdil, resp. nesprávne vyhodnotil, že stavbou ďalšieho účastníka konania nemôžu byť dotknuté jeho práva a právom chránené záujmy. Detailnú argumentáciu tohto záveru uvádza sťažovateľ priamo v texte kasačnej sťažnosti a viaže ju najmä k vlastníckemu právu k vybraným parcelám, k otázkam budúceho riešenia dopravnej situácie v dotknutej zóne a k jeho právu na podnikanie. 8. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti zo dňa 03. augusta 2023 navrhol, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „najvyšší správny súd" alebo „kasačný súd") kasačnú sťažnosť žalobcu zamietol, keď skonštatoval, že súvisiace právne otázky boli krajským súdom posúdené správne a na strane sťažovateľa neboli splnené podmienky na to, aby mu bolo priznané postavenie účastníka konania podľa § 34 Stavebného zákona.
9. Ku kasačnej sťažnosti žalobcu sa vyjadril aj ďalší účastník konania, a to podaním datovaným ku dňu 11. augusta 2023. V ňom uviedol, že kasačná sťažnosť je nedôvodná, pretože sťažovateľ podľa § 34 Stavebného zákona podmienky pre priznanie postavenia účastníka konania nespĺňa. Poukázal na súvisiacu zákonnú úpravu a rozhodovaciu prax súdov, keď osobitne deklaroval, že podľa jeho názoru žiadna priama dotknutosť na právach sťažovateľa v predmetnom konaní neexistuje. V nadväznosti na argumentáciu sťažovateľa o tom, že sa vstúpilo do jeho práva na podnikanie, ďalší účastník konania uviedol, že toto tvrdenie je hypotetické a nebolo preukázané, keď podľa ďalšieho účastníka takýto vstup do jeho práv ani neexistuje. Navrhol, aby najvyšší správny súd kasačnú sťažnosť žalobcu ako nedôvodnú zamietol.
10. Skôr ako kasačný súd pristúpil ku skúmaniu meritórnej argumentácie účastníkov konania, verifikoval procesné podmienky konania, keď zistil, že žalobcom napadnutý rozsudok bol sťažovateľovi doručený dňa 25. marca 2023 (č. l. 154 súdneho spisu). Sťažovateľ kasačnú sťažnosť proti predmetnému rozsudku podal dňa 26. apríla 2023 (č. l. 155 až 177 súdneho spisu).
11. Podľa § 443 ods. 1 SSP (v znení účinnom v rozhodnom čase), kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ak tento zákon neustanovuje inak. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
12. Podľa § 443 ods. 5 SSP, zmeškanie lehoty uvedenej v odsekoch 1 až 4 nemožno odpustiť. 13. Podľa § 69 ods. 3 SSP, do lehoty určenej podľa dní sa nezapočítava deň, v ktorom sa stala udalosť určujúca začiatok lehoty.
14. Podľa § 69 ods. 4 SSP, lehota určená podľa týždňov, mesiacov alebo rokov sa skončí uplynutím toho dňa, ktorý svojím pomenovaním alebo číselným označením zodpovedá dňu, v ktorom sa stala udalosť určujúca začiatok lehoty. Ak chýba tento deň v poslednom mesiaci lehoty, končí sa lehota uplynutím posledného dňa tohto mesiaca.
15. Podľa § 69 ods. 5 SSP, ak koniec lehoty pripadne na sobotu alebo deň pracovného pokoja, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň; to neplatí na lehotu určenú podľa hodín. 16. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že lehota na podanie kasačnej sťažnosti proti rozsudku krajského súdu v súdenej veci je zo zákona určená časovým úsekom „jedného mesiaca", pričom kasačný súd verifikoval, či boli takto účastníci konania aj poučení, keď zistil, že
áno. Vzhľadom na uvedené potom podľa § 69 ods. 4 SSP platí, že lehota jedného mesiaca na podanie kasačnej sťažnosti v súdenej veci uplynula dňa 25. apríla 2023, keďže lehota určená v mesiacoch „sa skončí uplynutím toho dňa, ktorý svojím pomenovaním alebo číselným označením zodpovedá dňu, v ktorom sa stala udalosť určujúca začiatok lehoty".
Rozhodná udalosť (doručenie napadnutého rozsudku sťažovateľovi) nastala 25. marca 2023, a preto lehota jedného mesiaca na podanie kasačnej sťažnosti uplynula dňa 25. apríla 2023. Tento termín na podanie kasačnej sťažnosti sa pritom žiadnym spôsobom nemodifikoval ani podľa § 69 ods. 5 SSP, keďže deň 25. apríl 2023 bol utorok a zároveň sa nejednalo o deň pracovného
pokoja. Naviac, keďže SSP lehotu na podanie kasačnej sťažnosti určuje v mesiacoch, na vec sa neuplatní ustanovenie § 69 ods. 3 SSP o tom, že sa rozhodný deň do príslušnej lehoty nezapočítava (k tomu porovnaj napr. aj rozhodnutia kasačného súdu - sp. zn. 10Sžfk/43/2019 zo dňa 27. januára 2022, sp. zn. 5Svk/19/2023 zo dňa 30. mája 2023 a i.).
Z uvedeného potom vyplýva, že kasačná sťažnosť žalobcu proti rozsudku krajského súdu uvedeného v záhlaví, resp. v bode 1 tohto odôvodnenia, bola podaná oneskorene. 17. Podľa § 459 písm. a) SSP, kasačný súd uznesením odmietne kasačnú sťažnosť ako neprípustnú, ak a) bola podaná oneskorene, pričom odpustenie zmeškania lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nie je možné odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).
18. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností a súvisiacej právnej úpravy, najvyšší správny súd kasačnú sťažnosť žalobcu podľa § 459 písm. a) SSP odmietol z dôvodu jej oneskoreného podania. 19. V rámci rozhodovania o trovách kasačného konania vychádzal kasačný súd primárne z ustanovení § 170 písm. a) SSP, § 171 SSP a § 169 SSP - v spojení s § 467 ods. 1
SSP. Tu kasačný súd poukazuje na všeobecné zákonné východisko, podľa ktorého v prípade odmietnutia žaloby (a primerane aj „kasačnej sťažnosti" - podľa § 467 ods. 1 SSP), náhrada trov konania účastníkom konania nepatrí, keď výnimku z tohto pravidla predstavuje ustanovenie § 171 SSP. Účastník konania (žalobca) síce zavinil odmietnutie kasačnej sťažnosti tým, že ju podal oneskorene (k tomu pozri toto odôvodnenie vyššie), avšak zároveň je zrejmé, že žalovanému podľa § 168 SSP náhrada trov kasačného konania nepatrí (ani v prípade úspechu v konaní) - (§ 168 SSP „Žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.") - keďže žiadne takéto okolnosti podľa § 168 SSP kasačný súd vo veci neidentifikoval a ďalšiemu účastníkovi konania v konaní nebola uložená povinnosť, ktorú mal splniť na základe pokynu súdu - (§ 169 SSP „Ďalší účastník, osoba zúčastnená na konaní
a zainteresovaná verejnosť pri zúčastnení sa na konaní podľa § 42 ods. 1 písm. d) majú voči účastníkovi konania, ktorý nebol v konaní úspešný, právo na náhradu iba tých trov, ktoré im vznikli v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú im správny súd uložil.
Z dôvodov hodných osobitného zreteľa im môže správny súd na návrh priznať právo na náhradu ďalších trov konania."). Z úradného listu krajského súdu zo dňa 24.07.2023 (č. l. 186) výslovne vyplýva, že ďalší účastník konania „má právo, nie povinnosť" vyjadriť sa k doručenej kasačnej sťažnosti s dodatočnou informáciou, že ak sa ku kasačnej sťažnosti nevyjadrí, bude sa pokračovať v konaní bez jeho vyjadrenia. Naviac, samotné vyjadrenie vo veci produkoval ďalší účastník konania sám (nie prostredníctvom advokáta/právneho zástupcu). Vychádzajúc z predmetných skutočností, výrokom II. tohto uznesenia nebola priznaná náhrada trov kasačného konania žalovanému a výrokom III. ďalšiemu účastníkovi konania.
20. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom kasačného súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 463 SSP a § 147 ods. 2 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave dňa 1. augusta 2024