4Svk/45/2022

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD., LLM. a členov senátu JUDr. Zuzany Šabovej, PhD. a prof. JUDr. PhDr. Petra Potáscha, PhD., v právnej veci žalobcu: M. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. U. XX, T., právne zastúpený: JUDr. Pavol Gráčik, advokát, so sídlom Farská 40, 949 01 Nitra, proti žalovanému: Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, Tomášikova 14366/64A, 831 04, IČO: 54669464 (predtým: Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky), právne zastúpený: BADUCCI Legal, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Mostová 2, 811 02 Bratislava, IČO: 35872900, za účasti: 1/ MH Invest, s.r.o., Mlynské Nivy 44/A, Bratislava, IČO: 36724530, zastúpeného advokátom JUDr. Allanom Böhmom, Jesenského 2, Bratislava a 2/ Jaguar Land Rover Slovakia, s.r.o, so sídlom Vysoká 2/B, 811 06 Bratislava, IČO: 48302392, právne zastúpený advokátskou kanceláriou CMS Cameron McKenna Nabarro Olswang, advokáti, v.o.s., so sídlom Na Poříčí 1079/3a, 110 00 Praha 1, Česká republika, IČO: 256 02381, za ktorú koná organizačná zložka: CMS Cameron McKenna Nabarro Olswang, advokáti, v. o. s., so sídlom Staromestská č. 3, 811 03 Bratislava, IČO: 51034166, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 15863/2016/ B625-SV/36045/GE zo dňa 01. 06. 2016, konajúc o kasačnej sťažnosti žalovaného a ďalšieho účastníka konania proti právoplatnému rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k.: 11S/7/2021-390 zo dňa 4. augusta 2021 v spojení s opravným uznesením Krajského súdu v Nitre č. k.: 11S/7/ 2021- 469 zo dňa 12. apríla 2022, takto

1. Krajský súd v Nitre (ďalej aj ako „správny súd“) rozsudkom č. k. 11S/7/2021-390 zo dňa 4. augusta 2021 (ďalej aj ako „napadnutý rozsudok“) rozhodol tak, že podľa § 191 ods. 1 písm. d) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zrušil rozhodnutie žalovaného č. 15863/2016/B625-SV/36045/GE zo dňa 01.06.2016 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) spolu s prvostupňovým rozhodnutím Okresného úradu Nitra, odboru výstavby a bytovej politiky (ďalej len „prvostupňový správny orgán“ alebo „stavebný úrad“) č. OU- NR-OVBP2-2016/017366-013 zo dňa 15.04.2016, ktorým bolo žalobcovi oznámené, že bol vylúčený z konania vo veci žiadosti o stavebné povolenie na stavbu „Príprava strategického parku Nitra“ v rozsahu stavebných objektov SO 651 preložka OK Orange NR- TO, SO 652 Preložka OK Orange NR-TT, SO 653 Preložka OK T-COM NR-PP, SO 654 Preložka MTS T-COM NR-PP, s miestom stavby „Priemyselný park Nitra“ v katastrálnom území W., S. a I., ktorú podala spoločnosť MH Invest, s.r.o., a ktorá je vedená na stavebnom úrade pod č. OU- NR-OVBP2-2016/017366.

2. Správny súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že bol viazaný uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní pod sp. zn. 1Sžk/17/2019 zo dňa 08.12.2020 (ktorým zrušil uznesenie správneho súdu č. k. 11S/199/2016-175 zo dňa 31.01.2019 o odmietnutí žaloby žalobcu a vec mu vrátil na ďalšie konanie).

3. Následne správny súd zopakoval skutkový stav tak ako vychádzal z administratívneho spisu, pričom podotkol, že žalobca bol ako dotknutá verejnosť účastníkom viacerých zisťovacích konaní, ktoré sa týkali výstavby automobilového závodu v Nitre, resp. tejto výstavbe predchádzali. Uviedol, že v právnej teórii platí vo vzťahu všeobecných a osobitných právnych noriem derogačné pravidlo lex specialis derogat legi generali (špeciálny zákon ruší generálny zákon). Vzhľadom k uvedenému na posúdenie účastníctva žalobcu v stavebnom konaní bolo potrebné postupovať podľa ust. § 59 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „stavebný zákon“), ktorý je v stavebnom konaní zákonom špeciálnym vo vzťahu k zákonu č. 71/967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej aj zákon č. 71/1967 Zb. alebo „správny poriadok“), ktorý predstavuje všeobecný predpis o

4. Postavenie účastníka konania v tej - ktorej veci má tak iba ten subjekt, ktorému je takéto postavenie v príslušnom zákone výslovne priznané. Stavebný zákon v ust. § 59 definuje účastníkov stavebného konania, resp. upravuje okruh účastníkov tzv. pozitívnou enumeráciou, t. j. uvedením konkrétnych subjektov, ktorým postavenie účastníka v konaní priznáva. Podotkol, že v priebehu stavebného konania bolo nepochybné, že žalobca nie je stavebníkom predmetnej stavby, a preto nemôže byť účastníkom stavebného konania v zmysle ust. § 59 ods. 1 písm. a) stavebného zákona.

6. V prípade, ak sa osoba domáha postavenia účastníka stavebného konania a tvrdí, že môže byť dotknutá na svojich právach (ako v tomto prípade žalobca), úlohou stavebného úradu bolo posúdiť, či môže byť takáto osoba dotknutá na svojich právach stavebným povolením, pričom poukázal aj na ust. § 139 ods. 2 písm. c), d) stavebného zákona.

zákona. Nie je postačujúce tvrdenie žalovaného, že povoľované objekty stavby sú súčasťou inej stavby „Príprava strategického parku Nitra“, ktorá nebola predmetom posudzovania vplyvov na životné prostredie a ani zisťovacieho konania, a preto žalobcovi neprináleží postavenie účastníka konania podľa uvedeného ustanovenia stavebného zákona.

9. Záverom uviedol, že z rozhodovacej činnosti je správnemu súdu známe, že žalobca bol ako dotknutá verejnosť účastníkom viacerých zisťovacích konaní a okrem iného i zisťovacieho konania, v ktorom Okresný úrad Nitra, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia vydal rozhodnutie č. OU-NR- OSZP3-2015/031851-017-F36 zo dňa 08.10.2015 (nachádzajúce sa v administratívnom spise) o tom, že navrhovaná činnosť „Automotive Nitra Project“, ktorú predložil navrhovateľ - Slovenská agentúra pre rozvoj investícií a obchodu sa podľa ust. § 29 zákona č. 24/2006 Z.

10. Proti právoplatnému rozsudku správneho súdu podal žalovaný (ďalej ako „sťažovateľ 1/“) z dôvodov uvedených v § 440 ods. 1 písm. g) a h) SSP kasačnú sťažnosť a navrhol aby kasačný súd napadnutý rozsudok správneho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

12. V ďalšom sťažovateľ uviedol, že z celého spisového materiálu nie je zrejmé, aké verejné záujmy v oblasti životného prostredia sú v konaní porušované. Žalobca síce tvrdil, že má právo byť účastníkom konania na základe zákona č. 24/2006 Z. z. ale neuviedol žiadny podklad, aké práva mal v úmysle chrániť. Zároveň správny súd nijako neodôvodnil, prečo žalovaný ako aj stavebný úrad nesprávne posúdili právo žalobcu byť účastníkom konania podľa zákona č. 24/2006 Z. z.. Správny súd neuviedol, ako má stavebný úrad posúdiť právo žalobcu byť účastníkom konania podľa uvedeného zákona. Neuviedol, či žalobcovi vzniká právo účastníctva v konaní priamo zo zákona a tak nemá povinnosť preukazovať, že navrhovanou činnosťou môže byť priamo dotknuté konkrétne právo na priaznivé životné prostredie, alebo má právo účastníctva v konaní podľa zákona č. 24/2006 Z. z. a jeho právo musí byť podložené konkrétnym tvrdením o dotknutých právach verejnosti na priaznivé životné prostredie.

15. Zdôraznil, že sa správny súd odklonil od rozhodovacej praxe kasačného súdu. Súdna prax Najvyššieho súdu SR po vydaní rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-240/09 z 8. marca 2011 pripustila aj súdny prieskum takýchto procesných rozhodnutí, predovšetkým vo veciach týkajúcich sa ochrany životného prostredia v tom smere, aby občianske združenia so vzťahom k životnému prostrediu boli považované za účastníka správneho konania a tak mohli mať právo plnohodnotne sa zúčastniť aj súdneho konania. Súdna prax tu však súčasne kládla požiadavku, že musí ísť o správne konanie, ktoré v čase preskúmavania zákonnosti rozhodnutia o nepriznaní postavenia účastníka správneho konania žalobcovi trvá. V prípade skončenia správneho konania vydaním právoplatného rozhodnutia vo veci totiž z hľadiska súdneho prieskumu zákonnosti odpadáva spôsobilý predmet konania - rozhodnutie správneho orgánu o nepriznaní postavenia účastníka stráca povahu „konečného rozhodnutia“, ktorého prípadné zrušenie by mohlo pre dotknutý subjekt založiť právo zapojiť sa do správneho konania ako jeho účastník.

K rovnakému záveru podľa sťažovateľa 2/ dospel aj kasačný súd v konaniach sp. zn. 3Sžk/1/2020 zo dňa 29.01.2020 a sp. zn. 8Sžk/31/2019 zo dňa 18.12.2019. 16. Sťažovateľ 2/ si je vedomý aj rozhodovacej praxe kasačného súdu, ktorá k posúdeniu veci pristupovala s opačným názorom (napr. rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžk/5/ 20230, sp. zn. 10Sžk/14/2018, sp. zn. 3Sžk/3/2020), avšak podľa neho by na tieto rozhodnutia nemal kasačný súd prihliadať, nakoľko závery v týchto rozhodnutiach, rovnako ako aj v rozhodnutí sp. zn. 1Sžk/17/2019 zo dňa 18.12.2020 boli formulované v rozpore s predchádzajúcou ustálenou rozhodovacou praxou bez toho, aby kasačný súd tento odklon dôkladne a presvedčivo vysvetlil a odôvodnil. Zároveň uvedené právne posúdenie bolo prijaté bez toho, aby bola táto právna otázka predložená na posúdenie veľkému senátu Najvyššieho súdu SR a bez toho, aby kasačný súd formuloval svoj záväzný právny názor, ktorým by mal byť správny súd viazaný.

správny súd žalobu ako neprípustnú odmietnuť podľa § 7 písm. e) v spojení s § 98 ods. 1 písm. g) SSP. Rovnako sťažovateľ považoval rozsudok správneho súdu za nedostatočne odôvodnený a nepreskúmateľný, keďže vyššie uvedené namietal už v priebehu konania, no správny súd sa touto námietkou nijako nezaoberal.

Opätovne pritom poukázal na skutočnosť, že predmetná stavba sa realizovala na pozemkoch odlišných od pozemkov vo vlastníctve žalobcu a rovnako táto stavba nezasahuje ani nesusedí s pozemkami vo vlastníctve žalobcu. Žalobcove práva či právom chránene záujmy tak nie sú nijakým spôsobom dotknuté, t. j. jeho postavenie zostáva zachované bezo zmien. Zároveň zopakoval, že žalobca v žalobe nepreukázal a z jej obsahu ani nie je zrejmé, ktoré jeho práva majú byť stavbou dotknuté a ani akým spôsobom má stavba zasiahnuť do jeho práv a oprávnených záujmov.

20. Záverom uviedol, že správny súd sa mal v prvom rade zaoberať aktívnou legitimáciou žalobcu na podanie žaloby. Vzhľadom k tomu, že žalobca žiadnym spôsobom nevymedzil práva, na ktorých bol ukrátený alebo ktoré jeho práva mali byť rozhodnutiami dotknuté či porušené, nepostupoval v zmysle § 178 ods. 1 SSP, v dôsledku čoho je žaloba zmätočná a správny súd ju mal posúdiť ako podanú neoprávnenou osobou a v súlade s § 98 ods. 1 písm. e) SSP odmietnuť. Súčasne, v zmysle § 178 ods. 3 SSP je aktívna legitimácia žalobcu daná len v prípade, ak v žalobných dôvodoch uvádza konkrétne porušenie verejného záujmu v oblasti životného prostredia (t. j. nie subjektívnych práv žalobcu), konajúcim správnym orgánom prvého stupňa, resp. odvolacím správnym orgánom.

fyzická osoba bol ukrátený na svojich právach z dôvodu, že je vlastníkom priamo susediacich pozemkov. Uvedené je však potrebné vnímať v kontexte ostatných skutočností, najmä, že je riadnym účastníkom povoľovacích konaní v rámci vybudovania Strategického parku a tiež podotkol, že kvôli uvedenej stavbe „bol vyvlastnený“. Zároveň poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžk/12/2017.

III. Konanie na kasačnom súde

24. Prejednávaná vec bola dňa 09.08.2022 predložená Najvyššiemu správnemu súdu

25. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný preskúmal rozsudok správneho súdu v medziach sťažnostných bodov (§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm. c), ods. 2 SSP), pričom po zistení, že kasačné sťažnosti boli podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 2 písm. a) SSP) a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 a ods. 2 SSP), vo veci v zmysle § 455 SSP nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu dospel k záveru, že kasačné sťažnosti nie sú dôvodné. 26.

27. Stavebný úrad, t. j. Okresný úrad Nitra, odbor výstavby a bytovej politiky vydal pod č. OU-NR-OVBP2-2016/017366-002 dňa 21.03.2016 formou verejnej vyhlášky oznámenie o začatí stavebného konania vo vyššie označenej veci. V podaní zo dňa 12.04.2016 podal žalobca námietky k oznámeniu o začatí stavebného konania.

29. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie zo dňa 04.05.2016, o ktorom sťažovateľ 1/ ako žalovaný (predtým Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky) rozhodol žalobou napadnutým rozhodnutím č. 15863/2016/B625-SV/36045/GE zo dňa 01.06.2016 tak, že odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa.

31. Uznesením č. k. 11S/119/2016-175 zo dňa 31.01.2019 správny súd žalobu žalobcu odmietol podľa ust. § 98 ods. 1 písm. g) SSP ako neprípustnú z dôvodu, že stavebné povolenie vydané v predmetnom stavebnom konaní nadobudlo právoplatnosť ešte predtým, ako žalobca podal v predmetnej veci na správny súd žalobu, a tým bolo stavebné konanie právoplatne ukončené. Proti vyššie označenému rozhodnutiu podal žalobca kasačnú sťažnosť zo dňa

34. Podľa § 2 ods. 1 a 2 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

36. Podľa § 22 ods. 1 písm. a) SSP, najvyšší správny súd koná a rozhoduje o kasačných sťažnostiach vo veľkom senáte zloženom z predsedu senátu a šiestich sudcov, ak senát najvyššieho správneho súdu dospel pri svojom rozhodovaní k právnemu názoru, ktorý je odlišný od právneho názoru, ktorý už bol vyjadrený v rozhodnutí najvyššieho správneho súdu, a vec uznesením postúpil na rozhodnutie veľkému senátu.

38. Podľa § 24 ods. 2 zákona č. 24/2006 Z. z., dotknutá verejnosť má postavenie účastníka v konaniach uvedených v tretej časti a následne postavenie účastníka v povoľovacom konaní k navrhovanej činnosti alebo jej zmene, ak uplatní postup podľa odseku 3 alebo odseku 4, ak jej účasť v konaní už nevyplýva z osobitného predpisu. Právo dotknutej verejnosti na priaznivé životné prostredie, ktorá prejavila záujem na navrhovanej činnosti alebo jej zmene postupom podľa odseku 3 alebo odseku 4, môže byť povolením navrhovanej činnosti alebo jej zmeny alebo následnou realizáciou navrhovanej činnosti alebo jej zmeny priamo dotknuté.

40. K námietke sťažovateľov ohľadne odklonu od rozhodovacej praxe kasačného súdu vo veci súdnej preskúmateľnosti bez predloženia veci veľkému senátu kasačný súd uvádza, že nie každý odklon od rozhodnutia (právnych názorov) iného senátu aktivuje na strane odkláňajúceho sa senátu povinnosť predložiť vec veľkému senátu podľa § 22 ods. 1 písm. a) SSP. V tejto súvislosti upozorňuje konajúci senát na rozhodnutie veľkého senátu sp. zn. 1Vs/1/2021 zo dňa 24.02.2022, z ktorého vyplýva právny názor, že: „vývoj názorov sudcov na právne otázky je a bude prirodzený a častokrát aj žiadúci. Žiadúci práve preto, že rigidné právne názory, nereflektujúce vývoj právnej úpravy, spoločenských pomerov, náuky a doktríny, hrozia delegitimizáciou súdnej moci a jej označením za inštitúciu, ktorá prestala byť aktívnym participantom na demokratickom diskurze.

. .] 24. Požiadavky na konzistentnosť judikatúry a jej zmeny sú formulované Európskym súdom pre ľudské práva. Tento súd uznáva, že vývoj a zmena judikatúry nie sú samy osebe v rozpore s požiadavkami Dohovoru a ochrane ľudských práv a základných slobôd, pretože by to brzdilo rozvoj právneho uvažovania (napr. rozsudok veľkej komory z 20. októbra 2011 vo veci Nejdet Şahin and Perihan Şahin v. Turecko, č. sťažnosti 13279/05, bod 58).

Praha: Auditorium, 2013, str. 111 - 112). „Ide o bádanie spojené s autentickou snahou porozumieť názorom, ktoré ustálená judikatúra vo svojom vývoji komunikuje. Rozhodnutie stojace na začiatku totiž nemusí vyjadrovať ustálený právny názor kasačného súdu v celej jeho komplexnosti, ustálenosti, ktorú nadobudol konfrontovaním s ďalšími prípadmi sťažovateľov a s prístupmi jednotlivých senátov kasačného

42. Uvedené závery poukazujú na nezastupiteľnú a neobíditeľnú úlohu veľkého senátu najvyššieho, resp. najvyššieho správneho súdu pri zjednocovaní judikatúry kasačných senátov, a tým pri nastoľovaní právnej istoty. No na druhej strane zároveň predpokladajú, že ojedinele vyslovený právny názor za určitých okolností nemusí mať predcedenčné účinky, resp. nemusí sa jednať o ustálenú súdnu prax.

Vo veci sp. zn. 3Sžk/52/2019, v ktorej sťažovateľ napáda odklon najvyšší súd v bode 10 uznesenia uviedol, že „o predmete konania v obdobných veciach rovnakých účastníkov už rozhodol kasačný súd uzneseniami Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžk/ 31/2019 zo dňa18.12.2019, sp. zn 3Sžk/1/2020 zo dňa 29.01.2020, sp. zn. 6Sžk/5/2020 zo dňa 24.03.2020, sp. zn.10Sžk/14/2019 zo dňa 26.05.2020.“ Najvyšší súd následne v bode 11 uznesenia sp. zn. 3Sžk/52/2019 jasne vysvetlil, z akého dôvodu sa zotrval na právnom názore vyjadrenému v uznesení najvyššieho súdu sp. zn.6Sžk/5/2020 zo dňa 24.03.2020 a sp. zn. 10Sžk/14/2019 zo dňa 26.05.2020, a to z dôvodu, že uvedenými uzneseniami „bol rozšírený prístup účastníkov konania k súdu, pričom takto nastavený štandard prístupu k súdu vyplývajúci z citovaných rozhodnutí nie je žiaduce znižovať.“

súdu sp. zn. 10Sžk/28/2022 zo dňa 26.10.2022). 46. Kasačný súd konštatuje, že za uvedenej situácie nemožno pri preskúmaní napadnutého rozhodnutia správneho súdu konštatovať dôvodnosť kasačných námietok podľa § 440 ods. 1 písm. f) a h) SSP, ak tento rešpektoval právne záväzný názor vyjadrený v uznesení najvyššieho súdu sp. zn. 1Sžk/17/2019 zo dňa 08.12.2020 (ktorým zrušil uznesenie správneho súdu č. k. 11S/119/2016-175 zo dňa 31.01.2019 o odmietnutí žaloby žalobcu a vec mu vrátil na ďalšie konanie), a to aj s ohľadom na to, že tento postup je súladný s aktuálnou ustálenou rozhodovacou praxou kasačného súdu.

48. Najvyšší správny súd v tomto kontexte poukazuje aj na znenie ustanovenia § 7 písm. e) SSP, podľa ktorého sú procesné rozhodnutia zo súdneho prieskumu vylúčené len za splnenia podmienky, že nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania. „Podľa názoru kasačného súdu, rozhodnutia správnych orgánov, ktorých prieskumu sa žalobca domáhal, mohli mať za následok ujmu na jeho subjektívnych právach, keďže dňom právoplatnosti rozhodnutia o vylúčení žalobcu z okruhu účastníkov stavebného konania, žalobca formálne stratil všetky procesné práva. Rozhodnutie o vylúčení zo správneho konania je svojou povahou negatívnym rozhodnutím, t.j. nejedná sa o rozhodnutie, ktorým by sa konštitutívne priznávali účastníkovi subjektívne práva, príp. ukladali povinnosti, ale naopak účastník konania stráca, resp. prichádza o práva, ktoré inak pred právoplatnosťou predmetného rozhodnutia mohol riadne vykonávať. Strata práv pritom nemusí existovať len v procesnej rovine, ale môže sa nepochybne následne prejaviť aj v hmotnoprávnej sfére sťažovateľa. Ak bol totiž sťažovateľ vylúčený z predmetného konania, nemohol v tomto konaní (od

49. Sťažovateľ 2/ ďalej tvrdil, že správny súd sa mal v prvom rade zaoberať aktívnou legitimáciou žalobcu na podanie žaloby a správnu žalobu odmietnuť ako podanú zjavne neoprávnenou osobou v zmysle § 98 ods. 1 písm. e) SSP. Kasačný súd upriamuje pozornosť na to, že z gramatického aj teleologického výkladu ustanovenia § 98 ods. 1 písm. e) SSP vyplýva, že toto musí byť vykladané reštriktívne, čo možno odvodiť z gramatickej formulácie „zjavne“, ako aj z ústavného princípu na prístup k súdu. Podľa ustanovenia § 98 ods. 1 písm. e) SSP môže byť žaloba odmietnutá, ak je zjavne (nesporne) podaná neoprávnenou osobou, a to bez nutnosti meritórne vec skúmať či vykonávať dokazovanie (k tomu pozri uznesenie najvyššieho správneho súdu sp. zn. 4Svk/64/2022 zo dňa 27.07.2023).

konania definovaní vo všeobecnom predpise o správnom konaní, aplikujúc ustanovenie § 140 stavebného zákona uvedené vylučuje aplikáciu ustanovení správneho poriadku vo vzťahu k účastníkom stavebného konania. 51. Kasačný súd preskúmal argumenty sťažovateľov, že žalobca namietal svoje účastníctvo v predmetnom stavebnom konaní vo všeobecnej rovine a že správne orgány vyčerpávajúco reagovali na námietky žalobcu v administratívnom konaní. Kvalita a obsah námietok v podaniach žalobcu v administratívnom konaní (prihlásenia do konania a odvolanie) do značnej miery predurčujú spôsob vybavenia týchto podaní - v zodpovedajúcej miere detailov v relevantných právnych, resp. skutkových otázkach. Preto sa kasačný súd detailne zameral na to, či obsah napadnutého rozhodnutia žalovaného a prvostupňového rozhodnutia stavebného úradu sa v dostatočnej miere vysporiadali s tvrdeniami žalobcu, ktorý namietal, že mal byť účastníkom administratívneho konania. Inak povedané, kľúčová pre právne posúdenie tejto veci je otázka, či bol zachovaný minimálny štandard odôvodnenia preskúmavaných

52. K účastníctvu podľa § 59 ods. 1 písm. b) stavebného zákona v priebehu stavebného konania žalobca pôvodne v podaní zo dňa 12.04.2016 tvrdil, je osobou, ktorá má vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich vrátane susediacich pozemkov a stavieb, ak jej vlastnícke alebo iné práva k týmto pozemkom a stavbám môžu byť stavebným povolením

Na uvedené sťažovateľ 1/ reagoval tak, že dodal, že žalobcove pozemky sa nachádzajú v katastrálnom území F. a následne uviedol, že stavebný úrad správne vyhodnotil, že pozemky, ktoré sú vo vlastníctve žalobcu nebudú zastavané objektmi stavby a nie sú s nimi ani v dotyku ako susedné pozemky.

54. V tomto smere kasačný súd konštatuje, že už reakcia stavebného úradu na vyjadrenia žalobcu v prihlásení sa do stavebného konania je veľmi strohá bez jednoznačného vysvetlenia, prečo nie sú žalobcove pozemky navrhovanou stavbou dotknuté. Je potrebné súhlasiť s názorom správneho súdu, že napadnuté rozhodnutie sťažovateľa 1/ neobsahuje žiadnu relevantnú skutkovú ani právnu argumentáciu k žalobcovým tvrdeniam.

Akokoľvek sťažovateľ argumentuje tým, že námietky žalobcu sú nedôvodné, uvedené nič nemení na tom, že dôsledné vyrovnanie sa s argumentáciou k účastníctvu podľa § 59 ods. 1 písm. b) stavebného zákona obsiahnutou v odvolaní žalobcu preskúmavané rozhodnutia neobsahujú. Z jednoduchého konštatovania, že sa žalobcove pozemky nachádzajú v inom katastrálnom území, bez ďalšieho nevyplýva, že sa žalovaný dôsledne zaoberal odvolacou námietkou, že by žalobcove pozemky mohli byť navrhovanou stavbou dotknuté. Správne orgány sa v tomto ohľade mali vyjadriť konkrétnejšie, napr. mali aspoň približne ozrejmiť, koľko je navrhovaná stavba vzdialená od žalobcových pozemkov a následne posúdiť, či navrhovanou stavbou môže dôjsť k zásahu do vlastníckych oprávnení žalobcu k jeho pozemkom, čo žalobca v odvolaní namietal, keď poukázal na čl. 12 a čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky aj na vybranú judikatúru. Rovnako ani z konštatovania žalovaného, že ide len o zmenu existujúceho plynovodu jednoznačne nevyplýva, na základe ktorého dôvodu žalovaný dospel k záveru, že pozemky žalobcu nemôžu byť dotknuté. Uvedené za správne orgány

Na túto skutočnosť sťažovateľ 1/ v napadnutom rozhodnutí reagoval tak, že povoľované objekty stavby sú súčasťou stavby, ktorá nebola predmetom posudzovania vplyvov na životné prostredie a ani zisťovacieho konania. Uvedené konštatovanie správny súd vyhodnotil v bode 52 napadnutého rozsudku za nedostatočné, nakoľko z preskúmavaných rozhodnutí nie je zrejmé, na základe akej skutkovej a právnej argumentácie dospel sťažovateľ 1/ k záveru, že i keď bol žalobca účastníkom zisťovacieho konania navrhovanej činnosti „Automotive Nitra Project“, neprináleží mu postavenie účastníka konania podľa § 59 ods. 1 písm. c).

Uvedené za sťažovateľa 1/ nemohol dopĺňať správny ani kasačný súd, preto sa kasačný súd stotožnil so závermi správneho súdu o nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia. 58. Zákon č. 24/2006 Z. z. stanovuje, že zainteresovaná/dotknutá verejnosť, ktorá bola účastníkom konania podľa zákona č. 24/2006 Z. z. (postup podľa odseku 3 alebo odseku 4), je následne ex offo účastníkom v povoľovacom konaní k navrhovanej činnosti alebo jej zmene. Pokiaľ sťažovateľ 1/ a 2/ namietali, že žalobca nie je environmentálnou organizáciou a že v konaní nepreukázal svoj záujem ako dotknutej verejnosti, kasačný súd zdôrazňuje, že účastníctvo v zmysle § 59 ods. 1 písm. c) stavebného zákona sa vzťahuje na existenciu tohto postavenia podľa osobitného zákona, ktorým je zákon č. 24/2006 Z. z. Pokiaľ zákon č. 24/2006 Z. z. stanovuje, že zainteresovaná/dotknutá verejnosť, ktorá bola účastníkom konania podľa zákona č. 24/2006 Z. z. automaticky získava postavenie účastníka konania v povoľovacom konaní k navrhovanej činnosti alebo jej zmene, tak nie je potrebné, aby osoba, ktorá sa

k záveru, že predmetná stavba nebola súčasťou zisťovacieho konania, ktorého bol žalobca účastníkom. 60. Kasačný súd sa z vyššie uvedených dôvodov nestotožnil s námietkami sťažovateľa 1/ a 2/ voči napadnutému rozsudku správneho súdu uvedenými v kasačnej sťažnosti.

moci. Vzhľadom na vydanie meritórneho rozhodnutia, kasačný súd nepriznal kasačnej sťažnosti odkladný účinok. 62. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol kasačný súd v zmysle § 467 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1 SSP tak ,že úspešnému žalobcovi priznal právo na náhradu trov kasačného konania v plnom rozsahu, pričom o výške náhrady bude rozhodnuté v zmysle §175 ods. 2 SSP. Sťažovateľom, ktorí neboli v konaní úspešní, kasačný súd právo na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.