4Svk/45/2023
ECLI:SK:NSSSR:2024:7021200053.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Správny súd v Košiciach
- Sp. zn. 1. inštancie
- KE-8S/8/2021
- IČS
- 7021200053
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a členov senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. a JUDr. Martina Tisa, v právnej veci žalobcu: Prokurátor Okresnej prokuratúry Košice I, Mojmírová 5, Košice I, proti žalovanému: Mesto Košice - stavebný úrad, Tr. SNP 48/A, Košice, za účasti Spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov, Alžbetina 613/29, Košice, o preskúmanie zákonnosti opatrenia - oznámenia k ohláseniu udržiavacích prác stavebného úradu - Mesto Košice, pracovisko Košice - Staré mesto č. MK/A/2019/22170-02/I/SOM zo dňa 04. novembra 2019, v konaní o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach, č. k. 8S/ 8/2021-69 zo dňa 19. januára 2023, takto
rozhodol:
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta. Účastníkom konania a zúčastnenej osobe nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.
Odôvodnenie
I. Rozhodnutie krajského súdu a priebeh administratívneho konania
1. Krajský súd v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) kasačnou sťažnosťou napadnutým rozsudkom z 19. januára 2023, č. k. 8S/8/2021-69 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) podľa § 191 ods. 1 písm. b/, c/ a g/ zákona č. 162/2015 Z.z.
Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zrušil opatrenie žalovaného označené ako „Odpoveď na list zo dňa 18. októbra 2019 vo veci - ohlásenie stavebných úprav časti nehnuteľnosti kultúrnej pamiatky - meštiackeho domu, na ulici R. XX, X. M.“ č. MK/A/2019/22170-02/I/SOM, zo dňa 04. novembra 2019. 2. Žalobca podal na krajskom súde správnu žalobu na tom základe, že Okresný úrad Košice, odbor výstavby a bytovej politiky, oddelenia štátnej stavebnej správy so sídlom Komenského 52, Košice rozhodnutím č. OU-KE-OVBP2-2020/029473 zo dňa 25. júna 2020 nevyhovel protestu prokurátora Okresnej prokuratúry Košice I. sp. zn. Pd 43/20/8802-3 zo dňa 16. apríla 2020 podanému proti opatreniu žalovaného zo dňa 04. novembra 2019, č. k.
MK/ A/2019/22170-02/I/SOM, ako vecne príslušného stavebného úradu. Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky rozhodnutím č. 28004/2020/SV/82876 zo dňa 24. novembra 2020 odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Košice I. sp. zn. Pd/43/20/8802-7 zo dňa 08. júla 2020 zamietol a potvrdil rozhodnutie Okresného úradu Košice č. OU-KE-OVBP2-2020/ 029473 zo dňa 26. júna 2020 a nevyhovení protestu prokurátora. 3. Žalobca v správnej žalobe poukázal na účel všeobecnej správnej žaloby prokurátora, a to zabezpečiť ochranu objektívneho práva. V správnej žalobe a zhodne aj v proteste uviedol,
že dňa 18. októbra 2019 stavebník Spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov so sídlom R. XXX/XX, M. podal na stavebný úrad podľa § 57 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov v spojení s § 6 vyhlášky č. 453/2000 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona ohlásenie stavebných práv, týkajúcich sa meštianskeho domu na ulici R. Č.. XX X. M.,
súpisné číslo XXX, nachádzajúcich sa na pozemku parcelné číslo XXX v katastrálnom území F. U., ktoré spočívali v obnove spoločných častí kultúrnej pamiatky, obnove krytiny strechy, dvorovej fasády, omietok štítového múra a v realizácii ôsmych vikierov a zateplení steny južného svetlíka technoomietkou v interiéri. Žalovaný -stavebný úrad - oznámením k ohláseniu udržiavacích prác zo dňa 04. novembra 2019, č. k. MK/A/2019/22170-02/I/SOM podľa § 57 ods. 1 stavebného zákona určil, že ohlásené stavebné úpravy možno uskutočniť len na základe stavebného povolenia.
Súčasne v predmetnom opatrení uviedol, že žiadosť o stavebné povolenie je potrebné podať na podateľni stavebného úradu mesta Košice, pracovisko Košice - Staré mesto, Hviezdoslavova 7, Košice. Z listu vlastníctva č. XXXXX, obec M. - F. U., kat.
úz. F. U. vyplýva, že mesto Košice bolo v čase podania ohlásenia výlučným vlastníkom bytu č. 6 s veľkosťou spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu k pozemku pod bytovým domov 606/10000 a výlučným vlastníkom nebytového priestoru č. 5 s veľkosťou spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu k pozemku pod bytovým
domom 327/10000. Strecha, fasáda, resp. priečelie budovy, štítový múr, sú nesporne spoločnou časťou domu, ktorej spoluvlastníkom je aj mesto Košice. Dňa 13. februára 2020 U. Y., bytom R. XX, M. podal na Okresnú prokuratúru Košice I podnet, ktorým žiadal o preskúmanie zákonnosti postupu stavebného úradu, a to vo veci prešetrenia oprávnenosti stavebnej činnosti, ktorá je vykonávaná na objekte R. XX, M..
Za účelom preskúmania podnetu Okresný prokurátor Košice I vyžiadal od stavebného úradu vyjadrenie a súvisiaci materiál. Zistil, že stavebný úrad už v čase začatia konania mal vedomosť o tom, že spoločné časti a zariadenia domu a pozemok, na ktorom je umiestnená stavba, ktorej sa konanie týkalo, sa nachádzajú v podielovom spoluvlastníctve viacerých subjektov, okrem iných aj mesta Košice, ktoré bolo vo veci vecne príslušným stavebným úradom. Mesto Košice ako spoluvlastník stavby, ktorej sa konanie týkalo, malo tak povinnosť konanie predložiť na rozhodnutie ako vecne príslušný stavebný úrad podľa § 119 ods. 3 stavebného zákona.
Prokurátor Okresnej prokuratúry Košice I dňa 16. apríla 2020 podal neúspešne protest proti opatreniu - oznámeniu k ohláseniu udržiavacích prác č. MK/A/2019/22170-02/I/SOM zo dňa 04. novembra 2019, ktorým stavebný úrad podľa § 57 ods. 1 stavebného zákona stavebníkovi určil, že ohlásené stavebné úpravy možno uskutočniť len na základe stavebného povolenia. Stavebný úrad postupom
podľa § 24 ods. 6 zákona o prokuratúre vec postúpil na rozhodnutie Okresnému úradu Košice, odbor výstavby a bytovej politiky, ktorý rozhodnutím č. OU-KE-OVBP2-2020/029473 zo dňa
25. júna 2020 protestu prokurátora s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžp/13/2012 zo dňa 23. 05. 2013 nevyhovel. Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. správny poriadok zamietlo odvolanie prokurátora potvrdilo rozhodnutie Okresného úradu Košice o nevyhovení protestu prokurátora.
4. Správny súd zákonnosť postupu stavebného úradu preskúmal v intenciách § 45 ods. 1 SSP, § 3 ods. 1 a ods. 7 správneho poriadku a § 119 ods. 3 stavebného zákona postupom v zmysle právnej úpravy ustanovenej v Prvej hlave Tretej časti SSP dospel k záveru o nedôvodnosti podanej kasačnej sťažnosti.
5. Správny súd zistil, že medzi žalobcom a žalovaným bolo sporné, či postup podľa § 119 ods. 3 stavebného zákona je povinný použiť stavebný úrad vždy, ak je zároveň spoluvlastníkom nehnuteľnosti, ku ktorej sa uplatňuje inštitút ohlásenia stavebnému úradu podľa § 57 SSP alebo iba za situácie, že stavebný úrad je zároveň vlastníkom väčšiny hlasov (zodpovedajúcich väčšinovému podielu nehnuteľnosti potrebných na prijatie príslušného rozhodnutia týkajúceho sa stavby, ktorá je predmetom namietaného postupu stavebného úradu. Správny súd dospel k záveru, že vlastnícke právo mesta Košice k bytu a k nebytovému priestoru a v nadväznosti na to aj spoluvlastnícke právo k spoločným častiam, spoločným zariadeniam domu a k pozemku, na ktorom je stavba postavená, ktoré bolo zároveň aj stavebným úradom pre dané konanie, založilo zákonný dôvod pre určenie iného stavebného úradu na vykonanie konania a vydanie opatrenia, t.j. na uplatnenie procesného postupu podľa § 119 ods. 3 stavebného zákona. Zdôraznil, že účelom uvedeného ustanovenia stavebného zákona je zabezpečiť nestrannosť
konania, ktorá však nemôže byť zaručená v prípade, ak stavebný rad, ktorý vo veci koná, je totožný so spoluvlastníkom stavby, ktorej sa týka opatrenie vydané stavebným úradom. Uvedené musí pôsobiť preventívne tak, aby splnenie zákonných podmienok na postup podľa stavebného zákona bol zabezpečený objektívnym a osobným záujmom neovplyvneným stavebným úradom.
Uvedené podľa názoru správneho súdu nie je možné splniť za situácie, keď obec, ktorá by mala byť miestne a vecne príslušným stavebným úradom, má zároveň spoluvlastnícky podiel na veci, a to hoci aj menšinový podiel k nehnuteľnosti, ktorej sa to
týka. Preto procesný postup žalovaného stavebného úradu práve z dôvodu, že aj žalovaný ako spoluvlastník stavby môže byť postupom stavebného úradu, resp. jeho výsledkom (v tomto prípade opatrením) priamo dotknutý na svojich právach, právom chránených záujmoch alebo aj na povinnostiach, rovnako tak môžu byť dotknutí ostatní spoluvlastníci aj stavebník.
6. V súvislosti s aplikáciou § 119 ods. 3 stavebného zákona a s právnymi závermi, na ktoré žalovaný poukázal, vyplývajúcimi z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžp/13/2012 zo dňa 23. mája 2013 správny súd poukázal na názor Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky v rozhodnutí č. 23160/2020/SV/68497 zo dňa 28. septembra 2020, ktorý pripúšťa aplikáciu § 119 ods. 3 stavebného zákona aj na vydávanie administratívnych aktov, ktoré nemajú charakter rozhodnutia.
7. Uzavrel, že postupom stavebného úradu došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného opatrenia tým, že žalovaný stavebný úrad v danej veci nepostupoval v súlade s ustanovením § 119 ods. 3 stavebného zákona, dopustil sa tak nesprávneho právneho posúdenia veci a konal v rozpore so svojou právomocou konať ako stavebný úrad.
8. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd opatrenie žalovaného Mesta Košice - stavebného úradu, označené ako „Oznámenie k ohláseniu udržiavacích prác“ č. MK/A/2019/ 22170-02/I/SOM podľa § 191 ods. 1 písm. b), c) a g) SSP zrušil dôvodiac tým, že opatrenie vydané správnym orgánom v prípade nedostatku príslušnosti na posudzovanie ohlásenia udržiavacích prác je závažným procesným pochybením, ktoré spôsobuje nezákonnosť takéhoto
opatrenia. 9. O trovách rozhodol krajský súd podľa § 170 písm. c) SSP tak, že účastníkom konania vrátane ďalšieho účastníka konania právo na náhradu trov konania nepriznal.
II. Kasačná sťažnosť a vyjadrenie k nej
10. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť. 11. Namietal, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP).
12. V súvislosti s nesprávnym právnym posúdením veci namietal, že ustanovenie § 119 ods. 3 stavebného zákona jednoznačne upravuje situácie stretu záujmov, ktoré môže nastať v správnych konaniach, v ktorých sa vykonáva konanie a vydáva rozhodnutie.
Nevzťahuje sa preto na vydávanie neformálnych písomností, na ktoré sa nevzťahuje správny poriadok. Konkrétne poukázal na záver vety v § 119 ods. 3 stavebného zákona . . .“vykoná konanie a vydá rozhodnutie“ a na ustanovenie § 3 ods. 7 správneho poriadku, hlavne na slovo „primerane“, ktoré znamená, že ustanovenia o základných pravidlách konania sa nepoužijú striktne v každom prípade, ale iba v tých prípadoch, kedy je to opodstatnené, kedy to dáva zmysel.
V ďalšom uviedol, že je treba zamerať na to, čo je primerané použitie aj pri vydávaní osvedčení, posudkov, vyjadrení, odporúčaní a iných podobných opatrení. Ustanovenia o základných pravidlách konania uvedených v odsekoch 1 až 6 sa primerane použijú.
. . . Uzavrel, že v ustanovení § 3 ods. 1 až 6 správneho poriadku sa nedá nájsť nič, čo by nasvedčovalo tomu, že by bol dôvod použiť § 119 ods. 3 stavebného zákona aj na písomnosti vydávané mimo správneho konania. 13.
V súvislosti s odôvodnením rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžp/13/2012 správnemu súdu vytýkal, že sa týmto rozhodnutím neriadil a rozhodol v rozpore a neprimerane nad rámec zákona, keď rozšíril vymedzenie situácií, ktoré odôvodňujú aplikáciu § 119 ods. 3 stavebného zákona, čím sám konal nezákonne. Sťažovateľ považoval rozhodnutie správneho súdu za zmätočné, aj z dôvodu, že správny súd v bode 38 rozsudku cituje z rozhodnutia Ministerstva dopravy výstavby SR č. 23160/2020/SV/68497 zo dňa 28. septembra 2020, ktoré sa netýka predmetu konania. 14. Žalobca sa ku kasačnej sťažnosti vyjadril podaním z 24. mája 2023. Zotrval na svojom právnom názore, že za účelom vylúčenia akýchkoľvek pochybností o strete záujmov obce ako navrhovateľa, stavebníka, vlastníka stavby, žiadateľa, spolužiadateľa alebo člena žiadateľa a obce ako stavebného úradu rozhodujúcej o žiadosti je opodstatneným, aby aj v prípadoch ohlásení stavebnému úradu v zmysle § 57 ods. 1 stavebného zákona sa náležite aplikovalo
ustanovenie § 119 ods. 3 stavebného zákona a bol príslušným orgánom určený stavebný úrad, ktorý ohlásenie posúdi a vyjadrí sa (rozhodne), že proti uskutočneniu ohlásenia stavby, stavebných úprav a udržiavacích prác nemá námietky, prípadne že ohlásenú drobnú stavbu, stavebnú úpravu alebo udržiavacie práce je možné uskutočniť na základe stavebného povolenia. Navrhol, aby kasačný súd kasačnou sťažnosťou napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil.
15. Vyjadrenie žalobcu bolo žalovanému doručené dňa 16. októbra 2023 na vedomie. 16. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len najvyšší správny súd“) ako súd kasačný (§ 11 písm. h/ SSP) preskúmal kasačnú sťažnosť postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a po jej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalovaného nie je dôvodná a je potrebné ju zamietnuť.
17. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
18. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom
súde. 19. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
20. Predmetom kasačného konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd zrušil opatrenie žalovaného označené ako „Odpoveď na list zo dňa 18. októbra 2019 vo veci - ohlásenie stavebných úprav časti nehnuteľnosti kultúrnej pamiatky - meštiackeho domu, na ulici R. XX, X. M.“ č. MK/A/2019/22170-02/I/SOM, zo dňa 04. novembra 2019.
21. Podľa § 45 ods. 1 SSP, prokurátor je oprávnený podať správnu žalobu podľa § 6 ods. 2 písm. a) až d) proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, proti ktorému podal protest, ktorému nebolo vyhovené.
22. Podľa § 119 ods. 3 zákona č. 50/1976 o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení účinnom v rozhodnom čase, ak je na konanie príslušná obec ako stavebný úrad a je zároveň navrhovateľom, stavebníkom alebo vlastníkom stavby, alebo žiadateľom o povolenie terénnych úprav, prác alebo zariadení, ktoré sú predmetom konania, krajský stavebný úrad určí, ktorý stavebný úrad vykoná konanie a vydá rozhodnutie.
23. Podľa § 140 stavebného zákona, ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. 24. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom (§ 2 ods. 1 SSP).
25. Podľa § 5 ods. 2 SSP konanie pred správnym súdom je jednou zo záruk ochrany základných ľudských práv a slobôd a ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov administratívneho konania. 26. Správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy (§ 177 ods. 1 SSP).
27. Protest prokurátora je právnym aktom, na základe ktorého môže orgán verejnej správy, ktorého sa napadnuté rozhodnutie týka, protestu vyhovieť alebo nevyhovieť. Rozhodnutie tohto orgánu o proteste prokurátora nie je bezprostredným rozhodnutím o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach subjektov, ktorým prokurátor poskytuje ochranu. Ide o rozhodnutie o návrhu, ktorý nie je účstníkom správneho konania.
Podanie protestu nemá vplyv na formálno - právnu právoplatnosť rozhodnutia, t.j. rozhodnutie vo veci samej. Rozhodnutie o proteste prokurátora, ktorým správny orgán protestu nevyhovel, nie je samo o sebe rozhodnutím vo veci samej. Ak správny orgán protestu vyhovie, nasleduje vydanie rozhodnutia, ktorým je nahradené právoplatné rozhodnutie, ak však správny orgán protestu nevyhovie, pôvodné právoplatné rozhodnutie, a teda aj práva a povinnosti ním založené, zostávajú nedotknuté.
28. Predmetom preskúmania v prejednávanej veci je rozhodnutie žalovaného . . . ., ktorým nevyhovel protestu prokurátora Okresnej prokuratúry Košice I č. Pd 43/20/8802-3 zo dňa 16. 04. 2020 proti opatreniu stavebného úradu .
. . . . . . . Inštitút protestu prokurátora ako osobitný opravný prostriedok, slúži na nápravu nezákonných rozhodnutí - na odstraňovanie nesúladu medzi ustanoveniami zákona a určitým rozhodnutím. 29. Z obsahu kasačnej sťažnosti najvyšší správny súd zistil, že sťažovateľ namietal nesprávne právne posúdenie veci spočívajúće v názore sťažovateľa na aplikáciu ustanovenia § 119 ods. 3 stavebného zákona v spojení s § 3 ods. 7 správneho poriadku.
30. Po oboznámení sa s obsahom kasačnou sťažnosťou napadnutého rozsudku správneho súdu v súvislosti s námietkou týkajúcou sa nesprávneho právneho posúdenia veci správnym súdom kasačný súd konštatuje, že túto námietku nepovažuje za dôvodnú. Ak mal správny súd za to, že: „ .
. . hoci ohlásenie drobnej stavby, vybraných stavebných úprav a udržiavacích prác, ktorých navrhovateľom , vlastníkom alebo stavebníkom je sama obec, nepodlieha správnemu konaniu a vo veci sa nevydáva rozhodnutie, z dôvodu vylúčenia stretu záujmov je potrebné primerane aplikovať ustanovenie §119 ods. 3 stavebného zákona. Uvedený postup je v súlade s ustanovením § 3 ods. 7 správneho poriadku, ktoré prikazuje správnemu orgánu použiť zásady správneho konania aj pri vydávaní administratívnych aktov, ktoré nemajú charakter rozhodnutia“.
31. Kasačný súd súhlasí s právnym posúdením veci a s názorom správneho súdu vyplývajúcim z kontextu celého napadnutého rozsudku, najmä z jeho bodov 36 a 37, z ktorých je jednoznačne zrejmé, že správny súd dospel k záveru, že vlastnícke právo Mesta Košice k bytu a k nebytovému priestoru a v nadväznosti na to aj spoluvlastnícke právo k spoločným častiam, spoločným zariadeniam domu a k pozemku, na ktorom je stavba postavená, ktoré bolo zároveň aj stavebným úradom pre dané konanie, založilo zákonný dôvod pre určenie iného stavebného úradu na vykonanie konania a vydanie opatrenia, t.j. na uplatnenie procesného postupu podľa § 119 ods. 3 stavebného zákona. Účelom ustanovenia § 119 ods. 3 stavebného zákona tak, ako to správny súd uviedol, je zabezpečiť nestrannosť konania, ktorá nemôže byť zaručená v prípade, ak stavebný úrad, ktorý vo veci koná, je totožný so spoluvlastníkom stavby, ktorej sa týka opatrenie vydané stavebným úradom.
32. V súvislosti s namietaným nesprávnym právnym posúdením veci kasačný súd zdôrazňuje, že právne posúdenie veci je analytická činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje čiastkové právne závery a spätnou aplikáciou vybranej právnej normy preveruje úplnosť a riadnosť fakticky zisteného skutkového stavu. Toto je základným poslaním správneho súdu pri prieskume zákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy.
33. Vo vzťahu k dôvodu kasačnej sťažnosti, že správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci musí kasačný súd s prihliadnutím na zásadu kontinuálneho výkonu štátnej moci (čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky) zdôrazniť, že doterajšia ustálená judikatúra najvyššieho správneho súdu chápe takto sformulovaný sťažnostný bod zakotvený v § 440 ods. 1 písm. g/ SSP vo vzťahu k meritu prejednávanej veci, ako nesprávnu aplikáciu právnej normy na riadne zistený skutkový stav vyplývajúci z merita veci, a tiež ako nesprávny výber ustanovení alebo nesprávny výber právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikovaní práva na zistený skutkový stav.
O nesprávnu právnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
34. V súvislosti s uvedeným kasačný súd konštatuje, že v aplikačnom postupe krajského súdu pri rozhodovaní o merite sporu nezistil nedostatky právneho posúdenia v merite veci. 35. V súvislosti s námietkou, že sa správny súd nestotožnil s postupom stavebného úradu pri aplikácii základných pravidiel správneho konania, ktoré sú konkretizované v ustanoveniach správneho poriadku kasačný súd poznamenáva, že v činnosti správnych orgánov dochádza k vydávaniu aj iných právnych aktov, ktoré nemajú povahu rozhodnutia podľa správneho
poriadku. Pre vydávanie týchto aktov spravidla nie sú ustanovené určité procesné pravidlá. Preto so zreteľom na dôležitosť základných pravidiel správny poriadok tieto pravidlá vzťahuje aj na tieto akty. Uplatňovanie základných pravidiel pri vydávaní týchto aktov sa vzťahuje primerane, pretože uvedené opatrenia môžu mať rozmanitú podobu a nebude vždy možné uplatniť všetky bezo zvyšku. Vždy sa však musí uplatniť zásada zákonnosti a zásada materiálnej pravdy. Argumentáciou sťažovateľa, že sa ustanovenie § 3 ods. 1 až 6 správneho poriadku neaplikuje na postup stavebného úradu podľa § 119 ods. 3 stavebného zákona aj na písomnosti vydávané mimo správneho konania je nesprávna. Ustanovenie § 3 ods. 1 správneho poriadku je zákonným premietnutím ústavného princípu legality do všeobecnej úpravy správneho konania a deklaruje, že správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, pričom tento súlad je tak v kontexte procesného, ako aj hmotného práva, čo je potrebné a relevantné aj v nadväznosti na preferovaný princíp dobrej správy. Správne orgány sú povinné dodržiavať v rámci správneho konania základné pravidlá správneho konania.
S kasačnou námietkou nemôžno súhlasiť aj z toho dôvodu, že na postup stavebného úradu sa vzťahujú zásady správneho konania (§ 140 stavebného zákona). Vychádzajúc z predmetu súdneho prieskumu v danej veci kasačný súd súčasne dáva do pozornosti právny názor Ústavného súdu SR vyslovený v jeho náleze sp. zn. III. ÚS 72/ 2010, v zmysle ktorého „v súvislosti s výkladom a aplikáciou príslušných právnych predpisov musí súd prihliadať na spravodlivú rovnováhu pri poskytovaní ochrany uplatňovaným právam a oprávneným záujmom účastníkov konania“. Zdôrazňuje, že pri rozhodovaní treba upriamiť pozornosť k predmetu posúdenia aj z hľadiska zabezpečenia spravodlivej rovnováhy pri poskytovaní ochrany uplatňovaným právam a oprávneným záujmom všetkých účastníkov konania. Úprava v § 119 odsek 3 stavebného zákona predchádza stretu záujmov obce ako stavebného úradu a obce v postavení stavebníka. Podľa zákona o obecnom zriadení starosta obce zastupuje obec a zároveň je oprávnený vykonávať správne konanie podľa stavebného zákona, preto so zreteľom na zásady správneho konania zákon vylučuje, aby vydal rozhodnutie
vo veci vlastného návrhu. 36. Z vyššie uvedených dôvodov najvyšší správny súd kasačnú sťažnosť žalovaného postupom podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol. 37. O náhrade trov kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd tak, že účastníkom konania ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 SSP analogicky podľa § 167 ods. 1 SSP).
38. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave dňa 27. júna 2024