4Svk/45/2023

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a členov senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. a JUDr. Martina Tisa, v právnej veci žalobcu: Prokurátor Okresnej prokuratúry Košice I, Mojmírová 5, Košice I, proti žalovanému: Mesto Košice - stavebný úrad, Tr. SNP 48/A, Košice, za účasti Spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov, Alžbetina 613/29, Košice, o preskúmanie zákonnosti opatrenia - oznámenia k ohláseniu udržiavacích prác stavebného úradu - Mesto Košice, pracovisko Košice - Staré mesto č. MK/A/2019/22170-02/I/SOM zo dňa 04. novembra 2019, v konaní o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach, č. k. 8S/ 8/2021-69 zo dňa 19. januára 2023, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta. Účastníkom konania a zúčastnenej osobe nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I. Rozhodnutie krajského súdu a priebeh administratívneho konania

Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zrušil opatrenie žalovaného označené ako „Odpoveď na list zo dňa 18. októbra 2019 vo veci - ohlásenie stavebných úprav časti nehnuteľnosti kultúrnej pamiatky - meštiackeho domu, na ulici R. XX, X. M.“ č. MK/A/2019/22170-02/I/SOM, zo dňa 04. novembra 2019. 2. Žalobca podal na krajskom súde správnu žalobu na tom základe, že Okresný úrad Košice, odbor výstavby a bytovej politiky, oddelenia štátnej stavebnej správy so sídlom Komenského 52, Košice rozhodnutím č. OU-KE-OVBP2-2020/029473 zo dňa 25. júna 2020 nevyhovel protestu prokurátora Okresnej prokuratúry Košice I. sp. zn. Pd 43/20/8802-3 zo dňa 16. apríla 2020 podanému proti opatreniu žalovaného zo dňa 04. novembra 2019, č. k.

že dňa 18. októbra 2019 stavebník Spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov so sídlom R. XXX/XX, M. podal na stavebný úrad podľa § 57 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov v spojení s § 6 vyhlášky č. 453/2000 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona ohlásenie stavebných práv, týkajúcich sa meštianskeho domu na ulici R. Č.. XX X. M.,

Súčasne v predmetnom opatrení uviedol, že žiadosť o stavebné povolenie je potrebné podať na podateľni stavebného úradu mesta Košice, pracovisko Košice - Staré mesto, Hviezdoslavova 7, Košice. Z listu vlastníctva č. XXXXX, obec M. - F. U., kat.

domom 327/10000. Strecha, fasáda, resp. priečelie budovy, štítový múr, sú nesporne spoločnou časťou domu, ktorej spoluvlastníkom je aj mesto Košice. Dňa 13. februára 2020 U. Y., bytom R. XX, M. podal na Okresnú prokuratúru Košice I podnet, ktorým žiadal o preskúmanie zákonnosti postupu stavebného úradu, a to vo veci prešetrenia oprávnenosti stavebnej činnosti, ktorá je vykonávaná na objekte R. XX, M..

Prokurátor Okresnej prokuratúry Košice I dňa 16. apríla 2020 podal neúspešne protest proti opatreniu - oznámeniu k ohláseniu udržiavacích prác č. MK/A/2019/22170-02/I/SOM zo dňa 04. novembra 2019, ktorým stavebný úrad podľa § 57 ods. 1 stavebného zákona stavebníkovi určil, že ohlásené stavebné úpravy možno uskutočniť len na základe stavebného povolenia. Stavebný úrad postupom

25. júna 2020 protestu prokurátora s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžp/13/2012 zo dňa 23. 05. 2013 nevyhovel. Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. správny poriadok zamietlo odvolanie prokurátora potvrdilo rozhodnutie Okresného úradu Košice o nevyhovení protestu prokurátora.

5. Správny súd zistil, že medzi žalobcom a žalovaným bolo sporné, či postup podľa § 119 ods. 3 stavebného zákona je povinný použiť stavebný úrad vždy, ak je zároveň spoluvlastníkom nehnuteľnosti, ku ktorej sa uplatňuje inštitút ohlásenia stavebnému úradu podľa § 57 SSP alebo iba za situácie, že stavebný úrad je zároveň vlastníkom väčšiny hlasov (zodpovedajúcich väčšinovému podielu nehnuteľnosti potrebných na prijatie príslušného rozhodnutia týkajúceho sa stavby, ktorá je predmetom namietaného postupu stavebného úradu. Správny súd dospel k záveru, že vlastnícke právo mesta Košice k bytu a k nebytovému priestoru a v nadväznosti na to aj spoluvlastnícke právo k spoločným častiam, spoločným zariadeniam domu a k pozemku, na ktorom je stavba postavená, ktoré bolo zároveň aj stavebným úradom pre dané konanie, založilo zákonný dôvod pre určenie iného stavebného úradu na vykonanie konania a vydanie opatrenia, t.j. na uplatnenie procesného postupu podľa § 119 ods. 3 stavebného zákona. Zdôraznil, že účelom uvedeného ustanovenia stavebného zákona je zabezpečiť nestrannosť

Uvedené podľa názoru správneho súdu nie je možné splniť za situácie, keď obec, ktorá by mala byť miestne a vecne príslušným stavebným úradom, má zároveň spoluvlastnícky podiel na veci, a to hoci aj menšinový podiel k nehnuteľnosti, ktorej sa to

6. V súvislosti s aplikáciou § 119 ods. 3 stavebného zákona a s právnymi závermi, na ktoré žalovaný poukázal, vyplývajúcimi z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžp/13/2012 zo dňa 23. mája 2013 správny súd poukázal na názor Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky v rozhodnutí č. 23160/2020/SV/68497 zo dňa 28. septembra 2020, ktorý pripúšťa aplikáciu § 119 ods. 3 stavebného zákona aj na vydávanie administratívnych aktov, ktoré nemajú charakter rozhodnutia.

8. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd opatrenie žalovaného Mesta Košice - stavebného úradu, označené ako „Oznámenie k ohláseniu udržiavacích prác“ č. MK/A/2019/ 22170-02/I/SOM podľa § 191 ods. 1 písm. b), c) a g) SSP zrušil dôvodiac tým, že opatrenie vydané správnym orgánom v prípade nedostatku príslušnosti na posudzovanie ohlásenia udržiavacích prác je závažným procesným pochybením, ktoré spôsobuje nezákonnosť takéhoto

II. Kasačná sťažnosť a vyjadrenie k nej

12. V súvislosti s nesprávnym právnym posúdením veci namietal, že ustanovenie § 119 ods. 3 stavebného zákona jednoznačne upravuje situácie stretu záujmov, ktoré môže nastať v správnych konaniach, v ktorých sa vykonáva konanie a vydáva rozhodnutie.

V ďalšom uviedol, že je treba zamerať na to, čo je primerané použitie aj pri vydávaní osvedčení, posudkov, vyjadrení, odporúčaní a iných podobných opatrení. Ustanovenia o základných pravidlách konania uvedených v odsekoch 1 až 6 sa primerane použijú.

V súvislosti s odôvodnením rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžp/13/2012 správnemu súdu vytýkal, že sa týmto rozhodnutím neriadil a rozhodol v rozpore a neprimerane nad rámec zákona, keď rozšíril vymedzenie situácií, ktoré odôvodňujú aplikáciu § 119 ods. 3 stavebného zákona, čím sám konal nezákonne. Sťažovateľ považoval rozhodnutie správneho súdu za zmätočné, aj z dôvodu, že správny súd v bode 38 rozsudku cituje z rozhodnutia Ministerstva dopravy výstavby SR č. 23160/2020/SV/68497 zo dňa 28. septembra 2020, ktoré sa netýka predmetu konania. 14. Žalobca sa ku kasačnej sťažnosti vyjadril podaním z 24. mája 2023. Zotrval na svojom právnom názore, že za účelom vylúčenia akýchkoľvek pochybností o strete záujmov obce ako navrhovateľa, stavebníka, vlastníka stavby, žiadateľa, spolužiadateľa alebo člena žiadateľa a obce ako stavebného úradu rozhodujúcej o žiadosti je opodstatneným, aby aj v prípadoch ohlásení stavebnému úradu v zmysle § 57 ods. 1 stavebného zákona sa náležite aplikovalo

15. Vyjadrenie žalobcu bolo žalovanému doručené dňa 16. októbra 2023 na vedomie. 16. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len najvyšší správny súd“) ako súd kasačný (§ 11 písm. h/ SSP) preskúmal kasačnú sťažnosť postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a po jej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalovaného nie je dôvodná a je potrebné ju zamietnuť.

18. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom

20. Predmetom kasačného konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd zrušil opatrenie žalovaného označené ako „Odpoveď na list zo dňa 18. októbra 2019 vo veci - ohlásenie stavebných úprav časti nehnuteľnosti kultúrnej pamiatky - meštiackeho domu, na ulici R. XX, X. M.“ č. MK/A/2019/22170-02/I/SOM, zo dňa 04. novembra 2019.

22. Podľa § 119 ods. 3 zákona č. 50/1976 o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení účinnom v rozhodnom čase, ak je na konanie príslušná obec ako stavebný úrad a je zároveň navrhovateľom, stavebníkom alebo vlastníkom stavby, alebo žiadateľom o povolenie terénnych úprav, prác alebo zariadení, ktoré sú predmetom konania, krajský stavebný úrad určí, ktorý stavebný úrad vykoná konanie a vydá rozhodnutie.

25. Podľa § 5 ods. 2 SSP konanie pred správnym súdom je jednou zo záruk ochrany základných ľudských práv a slobôd a ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov administratívneho konania. 26. Správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy (§ 177 ods. 1 SSP).

Podanie protestu nemá vplyv na formálno - právnu právoplatnosť rozhodnutia, t.j. rozhodnutie vo veci samej. Rozhodnutie o proteste prokurátora, ktorým správny orgán protestu nevyhovel, nie je samo o sebe rozhodnutím vo veci samej. Ak správny orgán protestu vyhovie, nasleduje vydanie rozhodnutia, ktorým je nahradené právoplatné rozhodnutie, ak však správny orgán protestu nevyhovie, pôvodné právoplatné rozhodnutie, a teda aj práva a povinnosti ním založené, zostávajú nedotknuté.

. . . . . . . Inštitút protestu prokurátora ako osobitný opravný prostriedok, slúži na nápravu nezákonných rozhodnutí - na odstraňovanie nesúladu medzi ustanoveniami zákona a určitým rozhodnutím. 29. Z obsahu kasačnej sťažnosti najvyšší správny súd zistil, že sťažovateľ namietal nesprávne právne posúdenie veci spočívajúće v názore sťažovateľa na aplikáciu ustanovenia § 119 ods. 3 stavebného zákona v spojení s § 3 ods. 7 správneho poriadku.

. . hoci ohlásenie drobnej stavby, vybraných stavebných úprav a udržiavacích prác, ktorých navrhovateľom , vlastníkom alebo stavebníkom je sama obec, nepodlieha správnemu konaniu a vo veci sa nevydáva rozhodnutie, z dôvodu vylúčenia stretu záujmov je potrebné primerane aplikovať ustanovenie §119 ods. 3 stavebného zákona. Uvedený postup je v súlade s ustanovením § 3 ods. 7 správneho poriadku, ktoré prikazuje správnemu orgánu použiť zásady správneho konania aj pri vydávaní administratívnych aktov, ktoré nemajú charakter rozhodnutia“.

32. V súvislosti s namietaným nesprávnym právnym posúdením veci kasačný súd zdôrazňuje, že právne posúdenie veci je analytická činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje čiastkové právne závery a spätnou aplikáciou vybranej právnej normy preveruje úplnosť a riadnosť fakticky zisteného skutkového stavu. Toto je základným poslaním správneho súdu pri prieskume zákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy.

O nesprávnu právnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

poriadku. Pre vydávanie týchto aktov spravidla nie sú ustanovené určité procesné pravidlá. Preto so zreteľom na dôležitosť základných pravidiel správny poriadok tieto pravidlá vzťahuje aj na tieto akty. Uplatňovanie základných pravidiel pri vydávaní týchto aktov sa vzťahuje primerane, pretože uvedené opatrenia môžu mať rozmanitú podobu a nebude vždy možné uplatniť všetky bezo zvyšku. Vždy sa však musí uplatniť zásada zákonnosti a zásada materiálnej pravdy. Argumentáciou sťažovateľa, že sa ustanovenie § 3 ods. 1 až 6 správneho poriadku neaplikuje na postup stavebného úradu podľa § 119 ods. 3 stavebného zákona aj na písomnosti vydávané mimo správneho konania je nesprávna. Ustanovenie § 3 ods. 1 správneho poriadku je zákonným premietnutím ústavného princípu legality do všeobecnej úpravy správneho konania a deklaruje, že správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, pričom tento súlad je tak v kontexte procesného, ako aj hmotného práva, čo je potrebné a relevantné aj v nadväznosti na preferovaný princíp dobrej správy. Správne orgány sú povinné dodržiavať v rámci správneho konania základné pravidlá správneho konania.

vo veci vlastného návrhu. 36. Z vyššie uvedených dôvodov najvyšší správny súd kasačnú sťažnosť žalovaného postupom podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol. 37. O náhrade trov kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd tak, že účastníkom konania ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 SSP analogicky podľa § 167 ods. 1 SSP).

V Bratislave dňa 27. júna 2024