4Svk/46/2022

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Petry Príbelskej, PhD., a členov senátu JUDr. Juraja Vališa, LL.M., a Mgr. Petra Macha, PhD. (sudca spravodajca), v právnej veci žalobcu: B.. C. F., V.., U.. XX.XX.XXXX, R.: Q. XXXXX/X, G., zastúpený: Mgr. Evou Kováčechovou, advokátkou, so sídlom: Komenského 21, Banská Bystrica, proti žalovanému (sťažovateľovi): Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, Regionálny úrad pre územné plánovanie a výstavbu Žilina, so sídlom: Uhoľná 571/1, Žilina, za účasti ďalšieho účastníka konania: A.. N. R., V.., U.. XX.XX.XXXX, R.: Z.. W. D. XX, H., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-ZA-OVBP2-2015/042028/Rep zo dňa 30.11.2015, v konaní o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Žiline sp. zn. 31S/72/2020 zo dňa 30. marca 2022, ECLI:SK:KSZA:2022:5016200147.5, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 31S/72/2020 z 30. marca 2022 zrušuje a vec vracia Správnemu súdu v Banskej Bystrici na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

I. Priebeh administratívneho konania

v územnom konaní o umiestnení líniovej stavby „Blatnica - Sebeslavce obytno-rekreačná zóna, časť VN NN distribučné vedenia, Prekládka optického telekomunikačného zemného káblového vedenia, Vodovod a splašková kanalizácia, Dažďová kanalizácia“ na pozemkoch

„stavba Blatnica - Sebeslavce“), vedenom na stavebnom úrade v obci Blatnica pod č. j. 209/ 303/2015 pre navrhovateľa SEBESLAVCE s. r. o., Blatnica č. 363, IČO: 461201 22 (ďalej len „navrhovateľ“ alebo „stavebník“ ) na základe návrhu zo dňa 17.08.2015.

2. Okresný úrad Žilina, odbor výstavby a bytovej politiky (ďalej aj ako „žalovaný“) v odvolacom konaní na základe odvolania žalobcu a A.. N. R., V.., rozhodnutím č. OU-ZA- OVBP2-2015/042028/Rep zo dňa 30.11.2015 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“) odvolanie podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku zamietol a rozhodnutie stavebného úradu potvrdil.

4. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) na základe podanej kasačnej sťažnosti žalobcu a ďalšej účastníčky konania rozsudkom sp. zn. 5Sžk/20/2018 zo dňa 05.05.2020 zrušil rozsudok krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Kasačný súd správnemu súdu uložil povinnosť v ďalšom konaní posúdiť „či právne závery vyslovené v rozsudku Súdneho dvora vo veci C-243/15 zo dňa 08.11.2016, ako aj v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžk/17/2017 zo dňa 30.01.2018 sú aplikovateľné aj v prejednávanej veci, rozhodnúť a svoje rozhodnutie dostatočne, náležite a presvedčivo odôvodniť tak, aby bolo v súlade s ústavným právom účastníka konania na spravodlivé konanie.“

tak, aby v rozhodnutiach o skutkových alebo podobných veciach nevznikali neodôvodnené rozdiely. Podľa žalobcov išlo o druhé rozhodnutie v tej istej veci, pretože Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR (ďalej len „ministerstvo“) rozhodnutím č. 18100/2015/ B625-SV/44264/Pek zo dňa 30.07.2015 zrušilo rozhodnutie o nepriznaní postavenia žalobcom ako účastníkom predchádzajúceho územného konania, čím bol vymedzený okruh účastníkov územného konania.

ECLI:SK:KSZA:2022:5016200147.5 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) kvôli nepreskúmateľnosti podľa § 191 ods. 1 písm. d/ SSP zrušil rozhodnutie žalovaného a podľa § 191 ods. 4 SSP mu vec vrátil na ďalšie konanie.

R. sa nebude posudzovať podľa zákona o posudzovaní vplyvov. Súčasťou správneho spisu je stanovisko k zámeru pod záhlavím Univerzita Komenského v Bratislave, Botanická záhrada adresované Obvodnému úradu životného prostredia Martin. 8.

Odvolateľmi boli žalobca a ďalšia účastníčka konania, ktorí podali spoločné odvolanie zo dňa 10.06.2015, proti rozhodnutiu o nepriznaní postavenia účastníkov konania v neukončenom územnom konaní vo veci umiestnenia stavby. Toto prvé územné konanie bolo následne zastavené v dôsledku späťvzatia návrhu a podaním nového (prakticky totožného) návrhu začalo nové územné konanie.

stavby. Správny súd sa oboznámil s odôvodnením rozsudku SD EÚ vo veci sp. zn. C-243/ 15 zo dňa 08.11.2016 ako aj so závermi rozsudku najvyššieho súdu sp. zn. 1Sžk/17/2017 zo dňa 30.01.2018, a tieto považoval za aplikovateľné na prejednávanú vec.

stavby. Pokiaľ ide o úpravu Aarhurského dohovoru podľa čl. 2 ods. 5, podotkol, že pri záveroch o spôsobilosti rozhodnutia stavebného úradu a žalovaného byť predmetom súdneho prieskumu, bolo potrebné za určujúce považovať naplnenie účelu prístupu k informáciám a účasti verejnosti na rozhodovacom procese vo veciach súvisiacich so životným prostredím. 10. Žalobné námietky, v rámci ktorých žalobca poukazoval na „prvé územné konanie o umiestnení stavby“ (územné konanie ukončené rozhodnutím o zastavení konania z dôvodu späťvzatia návrhu navrhovateľom) a skutočnosť, že stavebný úrad nemal pochybnosti o tom, že žalobca je účastníkom konania, pričom v druhom územnom konaní správne orgány postupovali inak a žalobcovi postavenie účastníka konania nepriznali, a postupovali tak v rozpore s názorom uvedeným v rozhodnutí ministerstva, správny súd vyhodnotil ako námietky nedostatočného odôvodnenia rozhodnutí podľa § 191 ods. 1 písm. d/ SSP.

11. Správny súd ďalej skonštatoval, že závery rozhodnutia ministerstva, na ktoré poukazoval žalobca (nebol daný dôvod na vylúčenie odvolateľov z účasti na územnom konaní vo veci umiestnenia predmetnej stavby), nepredstavujú pre stavebný úrad v územnom konaní, ako ani pre žalovaného záväzný právny názor nadriadeného orgánu v inštančnom postupe, pretože ich ministerstvo vyjadrilo v územnom konaní, ktoré bolo v čase začatia druhého územného konania právoplatne skončené zastavením konania na základe späťvzatia návrhu.

12. Konštatoval však naplnenie dôvodu pre zrušenie rozhodnutia žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. d/ SSP, pre jeho nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov, pretože v odôvodnení rozhodnutia absentovalo stanovisko vo vzťahu k odvolacej námietke žalobcu, týkajúcej sa záveru rozhodnutia ministerstva o nesprávnosti postupu okresného úradu, v zmysle ktorého nebol daný dôvod na vylúčenie odvolateľov z účasti na územnom konaní vo veci umiestnenia predmetnej stavby. V danom prípade išlo o nedostatočné vysporiadanie sa s odvolacou námietkou a vydanie rozhodnutia, ktoré v rozpore s § 47 ods. 3 správneho poriadku dostatočne nereaguje na všetky odvolacie námietky. Žalovaný v rozpore so závermi ministerstva vychádza z konštatovania, že ministerstvo nevyslovilo, že odvolateľom, teda žalobcovi a ďalšej účastníčke konania prislúcha postavenie účastníkov konania.

13. Odôvodnenie rozhodnutia žalovaného detailne zaoberajúce sa konaním žalobcu a pani R. v nadväznosti na Štatút a Organizačný poriadok UK a komunikáciu univerzity so správnymi orgánmi v rámci konania podľa zákona č. 24/2006 Z. z. so záverom, že ako zainteresovaná verejnosť v konaní vystupovala Univerzita Komenského ako právnická osoba podľa § 24 písm. a/ cit zákona a nie fyzické osoby, nenahrádza absentujúce vysporiadanie sa žalovaného so záverom ministerstva, ktorý žalobca namietal v odvolaní, a zakladá podľa správneho súdu dôvod na zrušenie rozhodnutia žalovaného. Táto skutočnosť zároveň vylúčila možnosť správneho súdu vecne hodnotiť dôvodnosť námietok v 4. a 5. žalobnom bode, pretože k vecnému hodnoteniu by mal pristúpiť až za stavu, ak by odôvodnenie rozhodnutia žalovaného vymedzovalo dostatočné dôvody prijatých záverov k relevantným odvolacím námietkam.

14. Žalovaný (ďalej len „sťažovateľ“) podal proti rozsudku správneho súdu kasačnú sťažnosť z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g/ SSP, a teda že správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci. Kasačnému súdu navrhol, aby rozsudok správneho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Tvrdil, že okruh účastníkov zisťovacieho konania vyplýval z rozhodnutia č. OU-MT-OSZP-2014/00107-EIA- VI zo dňa 17.01.2014, a zainteresovanou verejnosťou podľa § 24 zákona o posudzovaní vplyvov bola Univerzita Komenského v Bratislave.

Predchádzajúce územné konanie bolo ukončené z dôvodu uplatnenia dispozičnej zásady navrhovateľom, a preto nemal povinnosť v novom konaní v intenciách „pokynu“ ministerstva postupovať a s týmito dôvodmi sa v rozhodnutí aj náležite vysporiadal.

ministerstva. Zotrval na názore, že s dôvodmi odvolania žalobcu sa vysporiadal, a zaujal k nim stanovisko ako aj hodnotiaci záver. 18. Správny súd podľa sťažovateľa v bode 21 nesprávne interpretoval odôvodnenie rozhodnutia žalovaného, pretože konanie, v ktorom ako zainteresovaná verejnosť vystupovala Univerzita Komenského v Bratislave ako právnická osoba podľa § 24 písm. b/ zákona o posudzovaní vplyvov a nie fyzické osoby, teda žalobca, ďalšia účastníčka konania a pán A. Š., nebolo prvé územné konanie, ale zisťovacie konanie. Na strane správneho súdu tak došlo k nesprávnej úvahe o aplikácii § 34 ods. 1 stavebného zákona v spojení s § 24 až § 27 zákona o posudzovaní vplyvov a následnej nesprávnej interpretácii rozhodnutia žalovaného.

20. Postup sťažovateľa považoval za rozporný s princípom právnej istoty účastníkov konania. Uviedol, že ministerstvo v rozhodnutí tiež zdôraznilo, že fakt, že v príslušných listinách sa odvolatelia v merite veci identifikujú svojím menom, pracovným zaradením a adresou pracoviska svojho zamestnávateľa ešte neznamená, že v predmetnom územnom konaní svojho zamestnávateľa aj zastupujú. Sťažovateľ sa tak podľa žalobcu selektívne vyjadroval k niektorým tvrdeniam žalobcu a ministerstva, alebo sa nimi nezaoberal. Z kasačnej sťažnosti žalovaného tiež nepovažoval za zrejmé, ktorý z dôvodov nesprávneho právneho posúdenia mal nastať v danom prípade (súd použil nesprávnu právnu normu alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval alebo ju nesprávne aplikoval na zistený skutkový

IV. Právne posúdenie veci kasačným súdom

22. Táto vec bola po predložení kasačnému súdu náhodným výberom pridelená do senátu 4S. Počas kasačného konania nadobudol účinnosť Rozvrh práce Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky na rok 2023 v znení opatrenia č. 6. Podľa § 27c písm. A rozvrhu práce v znení účinnom od 1. júla 2023 bola vec náhodným výberom prerozdelená do senátu č. 5 Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, ktorý o nej rozhodol v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozsudku pod pôvodnou spisovou značkou. 23. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší správny súd“ alebo „kasačný súd“) konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 SSP najprv preskúmal prípustnosť kasačnej sťažnosti a z toho prípadne vyplývajúce dôvody jej odmietnutia. Po konštatovaní včasnosti, ako aj splnenia ostatných podmienok konania, preskúmal napadnutý rozsudok v medziach sťažnostných bodov v zmysle § 453 v spojení s § 445 ods. 1 písm. c/, § 440 SSP, kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na webovej stránke Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky www.nssud.sk. Po zistení dôvodnosti kasačnej sťažnosti kasačný súd týmto rozsudkom podľa § 462 ods. 1 SSP zrušil rozsudok správneho súdu a vrátil vec na ďalšie konanie Správnemu súdu v Banskej Bystrici, na ktorý prešiel výkon správneho súdnictva z Krajského súdu v Žiline. 24. Dňom 01.04.2024 pôsobnosť doterajšieho žalovaného Okresného úradu Žilina, odbor výstavby a bytovej politiky v súlade so zákonom č. 56/1976 Zb., č. 608/2003 Z.z. a zákonom č. 200/2022 Z. z. (§ 1 a § 7 ods. 1) prešla na Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, Regionálny úrad pre územné plánovanie a výstavbu Žilina, a ten preto v súlade s § 180 ods. 1 a 3 v spojení s § 452 ods. 1 SSP vstúpil do jeho procesného postavenia, a kasačný súd pokračoval v konaní s týmto orgánom verejnej správy ako žalovaným (sťažovateľom).

26. Kasačný súd v podstatnom prisviedča argumentácii sťažovateľa z kasačnej sťažnosti, keď poukazoval na to, že napriek konštatovaniu správneho súdu sa v skutočnosti vo svojom preskúmavanom rozhodnutí vysporiadal jednak s otázkou kasačnej záväznosti sporného rozhodnutia ministerstva, ako aj s otázkou, čo bolo skutočným obsahom tohto rozhodnutia.

Na strane 9 výslovne sťažovateľ uviedol, že podľa neho ministerstvo vo svojom rozhodnutí nevyslovilo, že by tamojším odvolateľom pánovi F.B_ a pani R. prislúchalo v zmysle zákona postavenie účastníkov konania v danom správnom konaní. Vysvetlil, že aj preto nebol stavebný úrad povinný v rámci tohto správneho konania, začatého na základe nového návrhu, takéto postavenie priznať. Naopak zdôraznil, že došlo k odstráneniu vtedy vytýkanej chyby, pokiaľ ide o vymedzenie okruhu účastníkov vo verejnej vyhláške. Sťažovateľ v rozhodnutí ďalej uviedol, že v tomto konaní už odvolatelia nie sú uvedení do omylu, ale vedome sa domáhajú účastníctva v konaní nad rámec zákona.

Lenže aj kasačnému súdu sa javia závery plynúce z rozhodnutia ministerstva tak, ako sťažovateľovi. 29. Kasačný súd poznamenáva, že rozhodnutie ministerstva z 30.07.2015 nie je vo všetkých častiach úplne zrozumiteľne odôvodnené a niektoré časti odôvodnenia na seba nenadväzujú

zamestnávateľa aj zastupujú. Odôvodnenie rozhodnutia ministerstva je v podstate zakončené vetou „vzhľadom na vyššie uvedené ministerstvo konštatuje, že postup okresného úradu v danej veci bol nesprávny, nakoľko nebol dôvod na vylúčenie odvolateľov z účasti na územnom konaní vo veci umiestnenia predmetnej stavby, a preto bolo potrebné rozhodnúť tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia“. Z rozhodnutia ministerstva neplynie žiadny zrozumiteľný záver k posúdeniu otázky, či boli tamojší odvolatelia (žalobca a ďalšia účastníčka konania) účastní v zisťovacom konaní.

Taktiež kasačný súd súhlasí so sťažovateľom, ktorý v podstate spochybnil relevantnosť tejto odvolacej námietky pre jeho konanie, keď si aj správny súd osvojil jeho argumentáciu z preskúmavaného rozhodnutia, že toto rozhodnutie ministerstva preň ani nebolo priamo kasačné záväzné, pretože bolo vydané v inom územnom konaní. Nie je zrejmé, prečo má byť podľa správneho súdu takým podstatným vysporiadanie sa s rozhodnutím ministerstva, ktoré sa týka iného konania, na ktoré súdená vec nenadväzuje.

34. V ďalšom konaní bude úlohou Správnemu súdu v Banskej Bystrici pri sústavnom skúmaní podmienok konania nanovo preskúmať rozhodnutie žalovaného v medziach správnej žaloby a vo veci rozhodnúť. Pritom bude správny súd viazaný posúdením kasačného súdu, podľa ktorého preskúmavané rozhodnutie netrpí nedostatkom preskúmateľnosti vo vzťahu k odvolacej námietke poukazujúcej na rozhodnutie ministerstva. Tým kasačný súd neprejudikuje dôvodnosť či nedôvodnosť ostatných žalobných námietok, ktoré správny súd meritórne zatiaľ nepreskúmal, a neposudzuje tak nateraz ani to, či mal byť žalobca s ďalšou účastníčkou konania účastníkom dotknutého územného konania.

V Bratislave dňa 29. októbra 2024