4Svk/48/2022

1. Dňa 10.02.2021 bola Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby Ilava (ďalej len „povinná osoba“) doručená žiadosť žalobcu o sprístupnenie nasledujúcich informácií: „1. Dohody o vykonaní práce M.. Q. C. za obdobie od r. 2011 do 2019, prípadne akejkoľvek obdobnej zmluvy týkajúcej sa vykonávania prác v stomatologickej ambulancii v UVTOS a UVV Ilava za obdobie 2011 až 2019. 2. Schválené ordinačné hodiny za obdobie od r. 2011 do 2019, a to stomatologickej ambulancie v UVTOS a UVV Ilava. 3.

2. Dňa 19.02.2021 povinná osoba sprístupnila odvolateľovi listom č. ÚVTOSaÚVV-inf- 12-4/ 13-2021: - dohody o pracovnej činnosti M.. Q. C. (ďalej len „dotknutá osoba“) za roky 2011 až 2019 s anonymizovaním dátumu narodenia, rodinného stavu, trvalého pobytu, rodného čísla, čísla občianskeho preukazu, dohodnutej odmeny, čísla účtu a podpisu, - schválené ordinačné hodiny stomatologickej ambulancie v ústave Ilava zo dňa 19.06.2012 účinné od 26.06.2012 a schválené ordinačné hodiny zo dňa 10.07.2018 účinné od 16.07.2018, ktoré boli účinné aj v roku 2019, - správu ústavu Ilava zo dňa 18. 6. 2020, ktorá bola predložená do vyšetrovacieho spisu OR PZ v Trenčíne ČVS: ORP-407/1-VYS-TN-2020.

- pri dohodách o vykonaní práce dotknutej osoby za obdobie od r. 2011 do 2019, nevyhovela v časti obsahujúcej informácie o dátume narodenia, rodinnom stave, trvalom pobyte, rodnom čísle, čísle občianskeho preukazu, dohodnutej odmene, čísle účtu a podpise dotknutej osoby - v nadväznosti na § 9 ods. 1 a 2 zákona č. 211/2000 Z. z., - schválené ordinačné hodiny stomatologickej ambulancie v ústave Ilava za obdobie roka 2011 do 25.06.2012 - v nadväznosti na § 3 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z.,

na účely informovania verejnosti. Na základe vyššie uvedeného povinná osoba nesprístupnila žalobcovi informácie o dátume narodenia, rodinnom stave, trvalom pobyte, rodnom čísle, čísle občianskeho preukazu, čísle účtu, podpise dotknutej osoby, informáciu o dohodnutej odmene. Povinná osoba zároveň nesprístupnila žalobcovi zmenové výkazy stomatologickej ambulancie v ústave Ilava vo vzťahu k dotknutej osobe, keďže z týchto výkazov vyplývajú informácie o prítomnosti fyzickej osoby na určitom mieste a v určitom čase. V prípade sprístupnenia takýchto údajov by podľa názoru povinnej osoby došlo k zásahu do osobnej identity fyzickej osoby a zároveň k zverejneniu osobných informácii týkajúcich sa pracovného vzťahu.

verejným rozpočtom. 6. Žalovaný rozhodnutím číslo: GR ZVJS-odv-5-3/21-2021 zo dňa 23.04.2021 (ďalej len napadnuté rozhodnutie“) odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Žalovaný uviedol, že sa stotožňuje so záverom, ku ktorému dospela povinná osoba.

informácií o dohodnutej odmene a zmenových výkazoch podľa § 9 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z. Uzavrel, že v podmienkach Zboru väzenskej a justičnej stráže sa do kategórie fyzických osôb taxatívne vymenovaných v § 9 ods. 3 č. 211/2000 Z. z. zaraďujú nadriadení v služobnom pomere. Ďalej uviedol, že nadriadený v služobnom pomere je definovaný v § 4 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 73/1998 Z. z.“) ako policajt, ktorý je zaradený do stálej štátnej služby alebo do dočasnej štátnej služby; to neplatí, ak ide o nadriadeného mimo výkonu, ktorého právny vzťah upravuje osobitný predpis. Nadriadený v ustanovenom rozsahu riadi, organizuje, kontroluje a hodnotí výkon štátnej služby podriadených policajtov. V ústavoch na výkon väzby a ústavoch na výkon trestu sú nadriadenými v služobnom pomere riaditeľ ústavu, zástupca riaditeľa ústavu, vedúci oddelenia, zástupca vedúceho oddelenia a vedúci skupiny.

7. Krajský súd v Trenčíne (ďalej aj ako „správny súd“ alebo „krajský súd“) rozsudkom č. k. 11S/48/2021-79 zo dňa 26. apríla 2022 (ďalej aj ako „napadnutý rozsudok“) podľa ustanovenia § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej aj ako „SSP“) zamietol žalobu, ktorou sa sťažovateľ domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia.

Uviedol, že organizácia ústavov na výkon trestu odňatia slobody a ústavov na výkon väzby je striktne riadená právnymi predpismi, ktoré jednoznačne upravujú, ktorá osoba má postavenie nadriadeného pracovníka, a ktorá nie, pričom ani riaditeľ príslušného zariadenia nemôže takéto postavenie priznať osobe, pokiaľ mu to neumožňuje príslušný právny predpis.

Správny súd v súvislosti s uvedeným ďalej poukázal na to, že z obsahu dohôd o pracovnej činnosti vyplýva jednoznačný záver, že ide o pracovníka, ktorému nebola priznaná žiadna riadiaca (vedúca) funkcia. S ohľadom na uvedené preto správny súd dospel k záveru, že argumentácia žalovaného o tom, že dotknutá osoba nevykonávala žiadnu činnosť nadriadeného, boli vecne správne a preto nebolo potrebné ďalej riešiť skutočnosti uvedené v odvolaní ohľadne posudzovania tejto osoby.

11. Záver žalovaného, že dotknutá osoba nie je nadriadený, zodpovedá podľa krajského súdu reálnemu stavu. Žalobcovu právnu úvahu o vedúcom zamestnancovi na podklade jeho odbornosti (jediný odborník v oblasti stomatológia) považoval za nedôvodnú, pretože táto nemá oporu v právnych predpisoch.

podmienky. V tomto prípade išlo o osobné údaje dotknutej osoby - zubárky, ktorá nebola nadriadeným pracovníkom (ani vedúcim), preto tieto nemohli byť poskytnuté.

13. Proti napadnutému rozsudku podal žalobca v pozícii sťažovateľa (ďalej len „sťažovateľ“) v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť podľa § 440 ods. 1 písm. f) a g) SSP, v ktorej navrhol, aby kasačný súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie, eventuálne aby napadnutý rozsudok zmenil tak, že napadnuté rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie zruší a vec vráti žalovanému na ďalšie konanie.

15. Za zásadnú otázku sťažovateľ označil to, či možno z rozsahu pojmu vedúci zamestnanec zamestnávateľa, ktorým je orgán verejnej moci v zmysle ustanovenia § 9 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z. vylúčiť fyzickú osobu, ktorá osobne riadi, kontroluje a zodpovedá za odborné pracovné činnosti, a to len z dôvodu, že táto osoba nie je zaradená do štátnej služby, ale túto činnosť vykonáva v pracovnoprávnom vzťahu so subjektom ozbrojeného zboru.

stráže zdravotnú starostlivosť v zbore poskytujú aj zdravotnícki pracovníci v pracovnoprávnom vzťahu. 18. Uzavrel, že nemožno a priori vylúčiť z rozsahu pojmu „vedúci zamestnanec zamestnávateľa, ktorým je orgán verejnej moci“ civilného zamestnanca (zubára) len preto, že tento nemá založený služobný pomer podľa zákona č. 73/1998 Z. z. a keďže tak krajský súd urobil, zaťažil rozsudok vadou, ktorá má podstatný vplyv na správnosť jeho výroku.

20. Sťažovateľ uviedol, že každá jedna ambulancia je zdravotníckym zariadením, pričom odkázal na ustanovenia zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Z toho, že v predmetnej veci mala dotknutá osoba uzavreté dohody o pracovnej činnosti ustálil, že nešlo o výkon zdravotníckeho povolenia na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe, preto podľa sťažovateľa dotknutá osoba vykonávala zdravotnícke povolanie v zdravotníckom zariadení ambulantnej zdravotnej starostlivosti, ktoré prevádzkoval subjekt ZVJS.

III. Konanie na kasačnom súde

29. Prejednávaná vec bola dňa 26.08.2022 predložená Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky a náhodným výberom technickými a programovými prostriedkami schválenými Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky bola pridelená na rozhodnutie kasačnému senátu 4S Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky. 30. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj „kasačný súd“ resp. „najvyšší správny súd“ preskúmal rozsudok správneho súdu v medziach sťažnostných bodov (§ 438 ods.

2, § 445 ods. 1 písm. c), ods. 2 SSP), pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 2 písm. a) SSP) a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 a ods. 2 SSP), vo veci v zmysle § 455 SSP nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.

IV. Právne predpisy, právne názory kasačného súdu

Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

33. Podľa § 9 ods. 1-3 zákona č. 211/2000 Z. z., (1) Informácie, ktoré sa dotýkajú osobnosti a súkromia fyzickej osoby, písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy týkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy povinná osoba sprístupní len vtedy, ak to ustanovuje osobitný zákon, alebo s predchádzajúcim písomným súhlasom dotknutej osoby.

dotknutej osoby. Ak dotknutá osoba nemá spôsobilosť na právne úkony, taký súhlas môže poskytnúť jej zákonný zástupca.16) Ak dotknutá osoba nežije, taký súhlas môže poskytnúť jej blízka osoba.13) (3) Povinná osoba sprístupní na účely informovania verejnosti osobné údaje fyzickej osoby, ktoré sú spracúvané v informačnom systéme za podmienok ustanovených osobitným zákonom9) o fyzickej osobe, ktorá je verejným funkcionárom,16a) poslancom obecného zastupiteľstva,16b) predstaveným v štátnej službe,16c) odborníkom plniacim úlohy pre člena vlády Slovenskej republiky, prezidenta Slovenskej republiky, predsedu Národnej rady Slovenskej republiky alebo podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky,16d) vedúcim zamestnancom vykonávajúcim práce vo verejnom záujme,16e) vedúcim zamestnancom zamestnávateľa, ktorým je orgán verejnej moci,16f) nadriadeným v služobnom pomere16g) alebo členom hodnotiacej komisie alebo iného obdobného orgánu, ktorý sa zúčastňuje na procese rozhodovania o použití verejných prostriedkov.16h) Podľa prvej vety sa sprístupňujú osobné údaje v rozsahu

vykonáva, g) mzda, plat alebo platové pomery a ďalšie finančné náležitosti priznané za výkon funkcie alebo za výkon pracovnej činnosti, ak sú uhrádzané zo štátneho rozpočtu alebo z iného verejného rozpočtu. 34. Sťažovateľ v súvislosti s dôvodom kasačnej sťažnosti podľa ust. § 440 ods. 1 písm. f) SSP argumentoval tým, že krajský súd v bode 37 predposledná veta napadnutého rozsudku (i) porušil princíp kontradiktórnosti, deľby moci, keď argumentoval nad rámec obsahu napadnutého rozsudku z obsahu dohôd o pracovnej činnosti (ii) a že záver krajského súdu v tejto vete je nedostatočne odôvodnený.

osoby. 36. Kasačný súd ďalej poukazuje aj na to, že obsah napadnutého rozhodnutia žalovaného bol podmienený obsahom odvolacích dôvodov a tieto sa líšili od žalobných dôvodov, z čoho vyplývala odlišnosť argumentácie krajského súdu v napadnutom rozsudku a žalovaného v napadnutom rozhodnutí. Kvalita a obsah správnej žaloby a odvolania do značnej miery predurčili obsah rozhodnutia či už správneho súdu, ale aj žalovaného, od čoho závisel aj spôsob vybavenia týchto podaní - v zodpovedajúcej miere detailov v relevantných právnych, resp. skutkových otázkach.

Argumentácia žalovaného v napadnutom rozhodnutí bola teda podmienená samotným obsahom odvolania. Pokiaľ sťažovateľ v správnej žalobe explicitne namietal to, že sa jedná o vedúceho zamestnanca zamestnávateľa, ktorým je orgán verejnej moci, potom sa tejto argumentácii správne venoval aj krajský súd. Ak pri tom nad rámec ďalšej argumentácie v bode 37 napadnutého rozsudku (na str. 10 v časti od vety „Správny súd uvádza, že právne úvahy žalobcu by mohli zavádzať [.

Kasačný súd je tiež toho názoru, že napadnutý rozsudok netrpí ani nedostatkom nepreskúmateľnosti, resp. nedostatkom dôvodov v takej intenzite, ktorá by opodstatňovala záver o porušení práva sťažovateľa na spravodlivý proces. V tejto súvislosti kasačný súd poukazuje na to, že písomné vyhotovenie rozhodnutia obsahuje vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu. Hoci možno dať sťažovateľovi za pravdu, že správny súd v bode 37 predposledná veta napadnutého rozsudku (v ktorej sa venoval dohodám o pracovnej činnosti) úplne nevysvetlil, z čoho konkrétne jeho záver vychádza, kasačný súd zohľadnil to, že sťažovateľ nenamietal nepreskúmateľnosť celého rozsudku ale len záveru o parciálnej otázke obsiahnutého v jednej vete. Navyše táto veta nadväzuje na ďalšiu argumentáciu uvedenú v bode 37 napadnutého rozsudku na str. 10 v časti od vety „Správny súd uvádza, že právne úvahy žalobcu by mohli zavádzať [.

39. Napokon, to, čo bolo z hľadiska preskúmateľnosti a dostatočného odôvodnenia podstatné, je to, že sa krajský súd v nevyhnutnej miere vysporiadal s námietkou, že dotknutá osoba bola jediným odborne „zdatným“ pracovníkom uvedeného pracoviska, čo ju podľa sťažovateľa malo robiť vedúcou zamestnankyňou.

40. V zmysle ustálenej judikatúry, správny súd nemusí dať detailné odpovede na všetky otázky nastolené účastníkom konania alebo odpovedať na každú jeho námietku či argument, ale iba na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia správneho súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, by malo postačovať na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces.

42. K povahe sťažovateľom požadovaných informácií (zmenové výkazy a odmena, resp. hodinová mzda) kasačný súd uvádza, že definícia pojmu osobný údaj je uvedená v § 2 zákona č. 18/2018 Z. z. nasledovne: „Osobitnými údajmi sú údaje týkajúce sa identifikovanej fyzickej osoby alebo identifikovateľnej fyzickej osoby, ktorú možno identifikovať priamo alebo nepriamo, najmä na základe všeobecne použiteľného identifikátora, iného identifikátora, ako je napríklad meno, priezvisko, identifikačné číslo, lokalizačné údaje, alebo online identifikátor, alebo na základe jednej alebo viacerých charakteristík alebo znakov, ktoré tvoria jej fyzickú identitu, fyziologickú identitu, genetickú identitu, psychickú identitu, mentálnu identitu, ekonomickú identitu, kultúrnu identitu alebo sociálnu identitu.“ V predmetnej veci prvostupňové rozhodnutie aj napadnuté rozhodnutie dostatočne odôvodnili, prečo zmenové výkazy a odmena, resp. hodinová mzda sú osobnými údajmi dotknutej osoby.

44. Znenie § 9 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z. bolo prijaté zákonom č. 628/2005 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení zákona č. 747/ 2004 Z. z. a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

. . v oblastiach, ktoré sa týkajú verejnej alebo úradnej činnosti alebo funkčného alebo pracovného zaradenia ako i odmeňovania týchto osôb, je právo verejnosti na informácie v uvedených prípadoch nadradené právu na ochranu týchto údajov o dotknutej osobe.“

. . výška príjmov pochádzajúcich z verejných rozpočtov presahuje ich súkromnoprávny charakter a je spôsobilá byť otázkou verejného záujmu, resp. verejnej diskusie. Napokon ústavný súd s ohľadom na výpočet osôb uvedených v napadnutom ustanovení zdôraznil, že povinnosť poskytnúť informácie sa nevzťahuje na všetky osoby, ktoré poberajú plat z verejných rozpočtov, ale len na taxatívne vymenovaných verejných funkcionárov ustanovených zákonom (vysokých štátnych úradníkov), ktorí sú buď riadiacimi pracovníkmi, alebo majú špecifické postavenie odôvodňujúce väčšiu intenzitu zásahu do svojho práva na súkromie.

47. Ustanovenie § 9 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z. vychádza z princípu prevažujúceho verejného záujmu, v zmysle ktorého povinná osoba na základe žiadosti o informácie sprístupní vymedzené informácie o verejnej činnosti a platových pomeroch taxatívne vymedzených verejných činiteľov a vedúcich zamestnancov. Kasačný súd je toho názoru, že z teleologického výkladu uvedenej normy, ktorá sa vzťahuje na funkcionárov majúcich špecifické postavenie a vzhľadom na kolíznu povahu tohto ustanovenia (zásah do ochrany osobnosti dotknutých osôb vs. právo na prístup k informáciám) vyplýva potreba zoznam týchto osôb extenzívne nerozširovať.

49. Ustanovenie § 9 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z. pri vedúcom zamestnancovi zamestnávateľa, ktorým je orgán verejnej moci odkazuje na definíciu vedúceho zamestnanca v zmysle zákonníka práce („Vedúci zamestnanci zamestnávateľa sú zamestnanci, ktorí sú na jednotlivých stupňoch riadenia zamestnávateľa oprávnení určovať a ukladať podriadeným zamestnancom zamestnávateľa pracovné úlohy, organizovať, riadiť a kontrolovať ich prácu a dávať im na ten účel záväzné pokyny“). Pre naplnenie pojmu „vedúci zamestnanec zamestnávateľa, ktorým je orgán verejnej moci“ je teda rozhodujúce to, či tento riadi, organizuje, kontroluje prácu podriadeným zamestnancom, a nie odborná kvalifikácia či činnosť odborného zástupcu, resp. počet osôb vykonávajúci druh konkrétnej pracovnej činnosti (či sa jedná o jediného zubára alebo nie).

Uvedené krajský súd subsidiárne oprel aj o obsah dohôd o pracovnej činnosti dotknutej osoby. Kasačný súd verifikoval obsah jednotlivých dohôd z administratívneho spisu, ktoré boli sťažovateľovi poskytnuté, z ktorých považuje za podstatné poukázať na nasledovné: - z dohôd zo dňa 18.12.2018 a 29.12.2017 vyplýva, že dohodnutý druh pracovnej činnosti je poskytovanie zdravotnej starostlivosti v odbore stomatológia a ambulantné stomatologické vyšetrenia (bod 1) a dotknutú osobu je poverený kontrolovať a vyhodnocovať vykonávanie jej pracovnej činnosti tam uvedený vedúci lekár zdravotníckeho zariadenia, resp. zástupca riaditeľa ústavu pre služobné veci (bod 7 posledná veta), - z dohôd zo dňa 30.12.2014 a 31.12.2013 vyplýva, že dohodnutý druh pracovnej činnosti je činnosť odborného zástupcu v odbore stomatológia a ambulantné stomatologické vyšetrenia (bod 1) a dotknutú osobu je poverený kontrolovať a vyhodnocovať vykonávanie jej pracovnej činnosti tam uvedený vedúci lekár zdravotníckeho zariadenia (bod 7), - z dohody zo dňa 21.12.2012 vyplýva, že dohodnutý druh pracovnej činnosti je poskytovanie

podľa zákona č. 388/2007 o ochrane, rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov“ (bod 1) a dotknutú osobu je poverený kontrolovať a vyhodnocovať vykonávanie jej pracovnej činnosti tam uvedená vedúca sestra zdravotníckeho zariadenia (bod 7), - z dohody zo dňa 08.12.2011 vyplýva, že dohodnutý druh pracovnej činnosti je poskytovanie stomatologickej starostlivosti (bod 1), - z dohody zo dňa 13.01.2011 vyplýva, že dohodnutý druh pracovnej činnosti je poskytovanie stomatologickej starostlivosti (bod 1), a vyhodnocovať vykonávanie jej pracovnej činnosti tam uvedený vedúci lekár zdravotníckeho zariadenia (bod 8). Z jednotlivých dohôd o pracovnej činnosti podľa kasačného súdu nevyplýva, že by dotknutá osoba riadila činnosť ďalších zamestnancov, naopak, táto podliehala kontrole iných zamestnancov. Pokiaľ dohody zo dňa 30.12.2014 a 31.12.2013 uvádzajú ako dohodnutý druh pracovnej činnosti aj činnosť odborného zástupcu v odbore stomatológia, toto je nevyhnutné vykladať spolu, nie oddelene, teda nejedná sa o výkon riadiaceho či vedúceho zamestnanca, ale zástupcu v príslušnom odbore (stomatológia).

52. Krajský súd v napadnutom rozsudku správne uzavrel, že dotknutá osoba nie je nadriadeným v služobnom pomere, čo odvíjal od právnych predpisov upravujúcich organizáciu ústavu na výkon trestu odňatia slobody a ústavu na výkon väzby.

53. Sťažovateľ namietal, že § 4 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. za bodkočiarkou obsahuje výnimku z pravidla, že nadriadený je len policajt, ktorý je zaradený do štátnej služby („; to neplatí, ak ide o nadriadeného mimo výkonu, ktorého právny vzťah upravuje osobitný predpis 1a)“). Príslušná poznámka k tomuto ustanoveniu, resp. k tejto výnimke odkazuje demonštratívne na zákon č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Sťažovateľ bol toho názoru, že takýmto osobitným právnym predpisom môže byť aj zákonník práce. Kasačný súd však v bode 50 tohto rozsudku uzavrel, že dotknutá osoba nemá postavenie vedúceho zamestnanca v zmysle zákonníka práce, preto nemôže byť (ani hypoteticky - na základe zákonníka práce) ani nadriadeným mimo výkonu, ktorého právny vzťah upravuje osobitný predpis. Navyše, kasačnému súdu sa javí, že argumentácia sťažovateľa je založená aj na (účelovej) dezinterpretácii argumentácie žalovaného, ktorý skutočnosť, že dotknutá osoba nie je nadriadeným v služobnom pomere

Sťažovateľom predložené právne úvahy tak boli založené na izolovanom výklade jednotlivých právnych noriem a poznámok a tieto neboli spôsobilé spochybniť právne posúdenie napadnutého rozsudku. 54. Tieto závery spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Zároveň kasačný súd ustálil, že napadnutý rozsudok je dostatočne odôvodnený.

Sťažovateľ v kasačnom konaní úspech nemal a žalovanému náhrada trov kasačného konania prislúcha len v prípadoch, ak to možno spravodlivo požadovať a po splnení zákonom stanovených podmienok len výnimočne (§ 168 SSP), ktoré podľa obsahu súdnych spisov nenastali, preto súd účastníkom konania právo na náhradu trov kasačného konania nepriznal.

V Bratislave dňa 20. septembra 2023