4Svk/48/2023

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu prof. JUDr. PhDr. Petra Potáscha, PhD. a členov senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD., LL.M. a JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD., v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): Združenie domových samospráv, o. z., so sídlom Rovniankova č. 1667/14, 851 02 Bratislava, IČO: 31820174, zastúpený: Tkáč & Partners, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Hrnčiarska 29, 040 01 Košice, IČO: 53929691, proti žalovanému: Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, Regionálny úrad pre územné plánovanie a výstavbu Trnava, Piešťanská ulica 8188/3, 917 01 Trnava, IČO: 54669464 (pôvodne: Okresný úrad Trnava, odbor výstavby a bytovej politiky), za účasti ďalších účastníkov: 1. J. H., H. XX, XXX XX B., 2. V.. M. S., H. XX, XXX XX B., 3. K. S., H. XX, XXX XX . B., 4. K. V., S. XX, XXX XX B., 5. F. V., S. XX, XXX XX B., 6. A. V., W. X, XXX XX B., 7. W. V., S. XX, XXX XX. B., 8. V. K., S. XX, XXX XX B., 9. Q. K., S. XX, XXX XX B., 10. V. S., S. XX, XXX XX B., 11. C. M., S. XX, XXX XX B., 12. J.. S. S., S. XX, XXX XX . B., 13. W. E., S. XX, XXX XX B., 14. V. E., S. XX, XXX XX . B., 15. W. K., S. XX, XXX XX B., 16. P. K., S. XX, XXX XX . B., 17. Záhorské múzeum Skalica, Námestie slobody 13, 909 01 Skalica, 18. J.. W. F., A. XX, XXX XX B., 19. V.. X. F., A. XX, XXX XX B., 20. M. M., T. XX, XXX XX B., 21. C. K., V. S. XXX, XXX XX, 22. R. K., V. S. XXX, XXX XX, 23. R. F., S. XX, XXX XX B., 24. N. F., Q. X, XXX XX. S., H. T., 25. B. S., S. X, XXX XX. B., 26. W. F., S. X, XXX XX B., 27. V.. H. C. F., W. S. XX, XXX XX B., 28. A. F., H. XX, XXX XX B., 29. C. F., H. XX, XXX XX. B., 30. P. F., K. XX, XXX XX V., 31. K. F., K. XX, XXX XX D., 32. Q.. B. Q., A. M. X, XXX XX, 33. V. Q., S. X, XXX XX B., 34. M. Q., S. X, XXX XX. B., 35. R. K., F. X, XXX XX B., 36. K. W., nar. XX.X.XXXX, bytom A., C. E. XXXXX/XXE. 37. J. T., P. XX, A. XXX XX., 38. J.. P. T., B. X, A. XXX XX., 39. M. K., F. X, XXX XX. B., 40. V. Y., T. XX, A. XXX XX, 41. V. K., W. XXX, W. XXX XX, 42. M. B., S. X, XXX XX B., 43. W.. V. B., S. X, XXX XX B., 44. J.. J. W., H. XX, XXX XX. B., 45. V. W., H. XX, XXX XX B., 46. M. W., H. XX, XXX XX B., 47. M. W., H. XX, XXX XX B., 48. J.. Z. A., H. XX, XXX XX B., 49. M. A., H. XX, XXX XX. B., ďalší účastníci konania v1. až 49. rade zastúpení spoločným zástupcom J. H., H. XX, XXX XX B., 50. GRAFOBAL, akciová spoločnosť, so sídlom Mazúrova 2, 909

II. Konanie pred správnym súdom

4. Správny súd vyhodnotil argumentáciu žalobcu ustanovením § 16a ods. 23 zákona č. 364/ 2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v platnom znení (ďalej len „vodný zákon“) ako nedôvodnú. Uviedol, že z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že Okresný úrad Skalica, odbor starostlivosti o životné prostredie, úsek posudzovania vplyvov na životné prostredie, vydal rozhodnutie č. OU-SI-OSZP/2018/000889-015 zo dňa 08.11.2018, ktorým rozhodol, že navrhovaná činnosť „Dostavba areálu firmy - závod 02 - Rozšírenie výrobnej haly“, sa nebude posudzovať podľa zákona č. 24/2006 Z. z. V tomto zisťovacom konaní žalobca taktiež okrem iného požadoval preukázanie splnenia záujmov ochrany vôd predložením rozhodnutia podľa § 16a vodného zákona. Krajský súd dospel k záveru, že správny orgán v uvedenom zisťovacom konaní sa s pripomienkami žalobcu vo vyššie uvedenom rozhodnutí vysporiadal. Zároveň z administratívneho spisu vyplýva, že Okresný úrad Skalica, odbor starostlivosti o životné prostredie, ako príslušný orgán štátnej správy

a. s. Krajský súd podotkol, že iné využitie a vplyvy na povrchové vody a pozemné vody v zmysle vodného zákona v súvislosti s povolením stavby - rozšírením výrobnej haly stavebníka - z obsahu projektovej dokumentácie a z obsahu administratívneho spisu nevyplývajú.

5. Správny súd ďalej prijal záver, že stavebný úrad neuprel žalobcovi právo podľa § 33 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“), nakoľko žalobca svoje vyjadrenie sám podmienil zaslaním časti administratívneho spisu elektronicky a nevyužil inštitút nazretia do administratívneho spisu.

6. Pokiaľ žalobca namietal nedostatok úvah správneho orgánu a nedostatok vysvetlenia spôsobu využitia správnej úvahy, jeho námietky podľa krajského súdu zostali vo všeobecnej rovine, pretože sám neuviedol, aké úvahy, resp. správne úvahy vo vzťahu k akej skutočnosti, dôkazu či okolnosti prípadu podľa jeho názoru v rozhodnutí absentujú.

III. Kasačná sťažnosť

9. V rámci argumentácie k namietanému nesprávnemu právnemu posúdeniu sťažovateľ poukázal na svoju činnosť a ciele ako ekologickej organizácie, na svoje východiská a názory vo vzťahu k činnosti jeho organizácie a ochrane životného prostredia. 10.

11. V predmetnej veci videl sťažovateľ nesprávne právne posúdenie najmä vo vzťahu k aplikácii jednotlivých ustanovení vodného zákona. Uviedol, že správny orgán nepostupoval v súlade s § 73 ods. 21 vodného zákona, ako aj v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES zo dňa 23.10.2000, ktorou sa stanovuje rámec pro činnosť Spoločenstva v oblasti vodní politiky (ďalej len „smernica 2000/60/ES“). V tomto smere odkázal na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie C-461/13 (Bund für Umwelt und Naturschutz Deutschland), z ktorého podľa sťažovateľa vyplýva povinnosť členských štátov nepovoliť stavbu, ktorá nebola overená na plnenie záujmov ochrany vôd podľa smernice 2000/60/ES. Uviedol, že správny súd mal skúmať, či bolo rozhodnutie podľa § 16a vodného zákona súčasťou územného rozhodnutia a či z neho plynie výnimka zo smernice 2000/60/ES, v opačnom prípade nemalo byť stavebné povolenie vydané.

13. Sťažovateľ ďalej namietal, že správny súd nesprávne zhodnotil závery rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžp/3/2013, z ktorého je zrejmé, že z ustanovení § 23 ods. 1, 4 správneho poriadku a § 33 správneho poriadku vyplývajú dve obsahovo rôzne práva účastníkov konania, a preto nie je možné právo podľa ustanovení § 23 ods. 1 správneho poriadku nahradiť odkazom na § 33 správneho poriadku. Správny súd podľa neho nesprávne posúdil neposkytnutie kópie administratívneho spisu sťažovateľovi na základe jeho žiadosti, ktorý má povinnosť, nie možnosť uvedené listiny poskytnúť. Vzhľadom na to, že správny orgán disponuje elektronickým spisom, má sťažovateľ za to, že ho tento postup nezaťažuje. Požadovanie osobnej prítomnosti (nahliadnutie do spisu) na poskytnutie podkladov sťažovateľ považuje za rozporné s princípom dobrej správy, resp. za šikanózny výkon verejnej správy a tiež za rozporné s čl. 3 a 4 Aarhuskeho dohovoru (prístup k informáciám o životnom prostredí). V tomto kontexte poukázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Szd/7/2009.

len všeobecne. Argumentoval tým, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné a nepochopiteľné do tej miery, že mohol v správnej žalobe použiť len tie argumenty, ktoré uviedol. 16. Sťažovateľ ďalej namietal, že správny súd nesprávne posúdil námietku týkajúcu sa odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia, k čomu odkázal na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Ústavného súdu Slovenskej republiky. Namietal, že správny orgán nevysvetlil, prečo by sa nemalo vyžadovať „záväzné stanovisko“ podľa § 16a vodného zákona a tiež, že sa odvolací orgán nevysporiadal s každým jeho argumentom.

a súkromných projektov na životné prostredie a smernice 2000/60/ES. 18. Ďalší účastník konania v 50. rade vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti zaujal stanovisko, že napadnutý rozsudok je dostatočne odôvodnený a správne právne posúdený. Žalovaný, ako ani ďalší účastníci konania v 1. - 49. rade sa ku kasačnej sťažnosti nevyjadrili.

V. Vybraná súvisiaca právna úprava

24. Podľa § 16 ods. 10 vodného zákona v znení účinnom od 02.01.2019 do 08.04.2020, fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá má záujem realizovať trvalo udržateľné rozvojové činnosti človeka alebo ich zmeny, zmeny fyzikálnych vlastností útvaru povrchovej vody alebo zmeny úrovne hladiny útvarov podzemnej vody (ďalej len „navrhovaná činnosť“) je pred podaním návrhu na začatie konania o povolení navrhovanej činnosti povinná postupovať podľa § 16a. 25. Podľa § 16a ods. 1vodného zákona v znení účinnom od 02.01.2019 do 08.04.2020, pred podaním návrhu na začatie konania o povolení navrhovanej činnosti požiada fyzická osoba alebo právnická osoba (ďalej len „žiadateľ“) orgán štátnej vodnej správy o vydanie rozhodnutia, či ide o navrhovanú činnosť podľa § 16 ods. 6 písm. b). 26. Podľa § 73 ods. 21 vodného zákona v znení účinnom od 02.01.2019 do 08.04.2020, rozhodnutia podľa § 16a ods. 13 a ods. 21 sú podkladom k vyjadreniu orgánu štátnej vodnej správy v územnom konaní navrhovanej činnosti; ak sa územné konanie pre navrhovanú činnosť nevyžaduje, tieto rozhodnutia sú podkladom ku konaniu o povolení navrhovanej činnosti. 27. Podľa § 80e ods. 1 vodného zákona v znení účinnom od 02.01.2019 do 08.04.2020, § 16a sa nevzťahuje na územné konanie pre navrhovanú činnosť alebo iné konanie o povolení navrhovanej činnosti začaté a právoplatne neskončené pred 15. marcom 2018. 28. Podľa § 23 ods. 1 a 4 správneho poriadku v platnom znení (v čase konania správnych orgánov vo veci), účastníci konania a ich zástupcovia a zúčastnené osoby majú právo nazerať do spisov, robiť si z nich výpisy, odpisy a dostať kópie spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní alebo dostať informáciu zo spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní iným spôsobom. (4) Správny orgán poskytuje kópie spisov za úhradu materiálnych nákladov spojených so zhotovením kópií, zadovážením technických nosičov a s ich odoslaním. 29. Podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku v platnom znení (v čase konania správnych orgánov vo veci), správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.

30. Kasačná sťažnosť sťažovateľa je do podstatnej miery formulovaná vo všeobecnej rovine, pričom značná časť kasačnej sťažnosti nesmerovala adresne voči napadnutému rozsudku alebo preskúmavaným rozhodnutiam orgánov verejnej správy, ale venovala sa všeobecne vzneseným námietkam voči činnosti konkrétnych orgánov a ich vrcholných predstaviteľov (nie však správnych orgánov konajúcich v predmetnej veci), pričom súvis týchto námietok s predmetnou vecou nebol sťažovateľom kvalifikovane špecifikovaný.

32. Rovnako pokiaľ sťažovateľ predostrel všeobecné tvrdenia o antikampani, v dôsledku ktorej dochádzalo k diskriminačnému konaniu voči nemu, uvedené tvrdenia boli veľmi všeobecné a sťažovateľ ani nekonkretizoval, aké ustanovenia mali byť podľa neho nesprávne aplikované v prejednávanom prípade. Tiež nešpecifikoval, aké právne posúdenie považuje za nesprávne a v čom spočíva takáto nesprávnosť (§ 440 ods. 2 SSP). Kasačný súd preto námietku údajnej negatívnej kampane proti sťažovateľovi vyhodnotil ako nedôvodnú.

34. Kasačný súd sa nestotožnil s názorom sťažovateľa, že v predmetnej veci došlo k nesprávnemu výkladu § 16a vodného zákona. Krajský súd dostatočne vysvetlil, prečo záväzné stanovisko podľa § 16a vodného zákona nemusí byť podkladom pre napadnuté rozhodnutie, keď dospel k záveru, že v rámci konania o stavebnom povolení neexistoval dôvod na postup podľa § 16a vodného zákona, keď sa nejednalo o navrhovanú činnosť, ktorou môže prísť k ohrozeniu útvaru povrchovej alebo podzemnej vody v zmysle ich fyzikálnych vlastností alebo výšky hladiny.

. .trvalo udržateľné rozvojové činnosti človeka alebo ich zmeny, zmeny fyzikálnych vlastností útvaru povrchovej vody alebo zmeny úrovne hladiny útvarov podzemnej vody (ďalej len „navrhovaná činnosť“)“. . .], ale zároveň určilo pre osobu povinnosť postupovať podľa § 16a, a to konkrétne pred podaním návrhu na začatie konania o povolení navrhovanej činnosti („.

36. Z uvedeného dôvodu sťažovateľova argumentácia zneniami ustanovení § 16a ods. 23 a §73 ods. 10 vodného zákona nie je relevantná, pretože tieto sú aplikované len v prípade, ak je naplnená hypotéza normy § 16 ods. 10 vodného zákona - teda ak sa povoľuje navrhovaná činnosť, ktorej definícia je v § 16 ods. 10 vodného zákona vymedzená. Je preto úlohou príslušných povoľujúcich orgánov posúdiť, či povoľovaná činnosť spadá pod uvedenú definíciu, a ak áno, takéto rozhodnutie od stavebníka požadovať (obdobne napr. rozsudky tunajšieho súdu sp. zn. 3Svk/7/2022, 5Svk/22/2021, 6Svk/6/2022, 4Svk/2/2023 alebo 4Svk/34/ 2023). 37. Čo sa týka ustanovenia §73 ods. 10 vodného zákona, toto nemožno izolovane vykladať tak, ako to tvrdil sťažovateľ (že zakladá povinnosť v zásade pri každom územnom konaní vydať rozhodnutie podľa § 16a vodného zákona). Pri aplikácii systematického výkladu je zrejmé, že sa jedná o normu procesnoprávnu, keď § 73 s názvom „postup v konaní“ je súčasťou deviatej časti vodného zákona - osobitosti konania. Znenie §73 ods. 10 vodného zákona

39. Kasačný súd je toho názoru, že výklad uvedený krajským súdom je v súlade aj s teleologickým a historickým výkladom tejto normy. Ustanovenia § 16a a § 16 ods. 10 vodného zákona boli do tohto právneho predpisu inkorporované zákonom č. 51/2018 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov. V zmysle dôvodovej správy k predmetnému zákonu, možnosť posúdenia zhoršenia stavu vodného útvaru a vydania rozhodnutia o splnení podmienok podľa § 156 ods. 6 písm. b) vodného zákona orgánom štátnej vodnej správy vychádza z implementácie čl. 4 ods. 7 smernice 2000/60/ES. Zákonodarca v dôvodovej správe k predmetnému zákonu uviedol: „Každú novú trvalo udržateľnú rozvojovú činnosť človeka, ktorá môže mať vplyv

Aj v tomto prípade zákonodarca v dôvodovej správe uviedol príklady činností, ktoré podliehajú postupu podľa § 16a vodného zákona. Takýmito činnosťami sú podľa zákonodarcu najmä projekty priamo súvisiace s vodným hospodárstvom (úprava, zmena alebo zriaďovanie koryta vodného toku, ochrana pred povodňami, projekty na akumuláciu a zadržiavanie vôd vodné elektrárne, odbery podzemných vôd v množstve od 1250 m3 mesačne alebo 15000 m3 ročne, odkrytie hladiny podzemných vôd v dôsledku ťažby) a projekty na rozvoj a budovanie infraštruktúry (cestnej, železničnej, vodnej vrátane ostatných líniových stavieb).

Zároveň samotný sťažovateľ v administratívnom konaní, v správnej žalobe, ako ani v kasačnej sťažnosti neuviedol žiadnu skutkovú argumentáciu, pre ktorú by predmetná umiestňovaná stavba mala plniť atribúty navrhovanej činnosti podľa vodného zákona.

Pokiaľ sťažovateľ opieral svoju argumentáciu o rozsudok Súdneho dvora Európskej únie č. C-461/13, tento sa týkal kvantifikácie priamych vplyvov bagrovania a násypov v rieke Vezera, ktorá činnosť mala pre dotknuté úseky rieky hydrologické a morfologické dôsledky.

Z argumentácie sťažovateľa nemožno vyvodiť žiadnu indíciu, že by v dôsledku stavebného povolenia (rozšírenia výrobnej haly) došlo k zhoršeniu stavu povrchovej alebo podzemnej vody. Preto poukaz sťažovateľa na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie C-461/13 a na smernicu 2000/ 60/ES neobstojí. 42.

sprievodná správa týkajúca naplnenia požiadaviek, čo najlepšie zohľadniť miestne klimatické pomery a zapracovanie adaptačnej stratégie SR. 43. Kasačný súd túto námietku vyhodnotil ako nedôvodnú, pričom v súlade s § 464 ods. 1 SSP poukazuje na svoju rozhodovaciu činnosť týkajúcu sa obdobnej námietky sťažovateľa napr. v rozsudku sp. zn. 3Svk/7/2022 zo dňa 30. januára 2024, rozsudku sp. zn. 2Svk/9/2022 zo dňa 30. novembra 2023, v rozsudku sp. zn. 2Svk/21/2021 zo dňa 27. septembra 2023, v rozsudku sp. zn. 5Svk/24/2022 zo dňa 28. marca 2024, v rozsudku sp. zn. 6Svk/24/2023 zo dňa 30. mája 2024, v rozsudku sp. zn. 5Svk/22/2021 zo dňa 27. februára 2024, v rozsudku sp. zn. 1Svk/5/ 2023 zo dňa 30. mája 2024 a v rozsudku sp. zn. 4Svk/60/2022 zo dňa 30. júla 2024.

„34. Kasačný súd na tomto mieste pre objasnenie dodáva, že pri výklade ustanovenia § 23 ods. 1 Správneho poriadku je nutné rozlišovať i) právo nahliadnutia do spisu a pritom si z neho robiť výpisy, odpisy a dostať kópie spisov za prítomnosti administratívneho pracovníka správneho orgánu a ii) právo dostať informáciu zo spisov. Rozdielom teda je, že nazerať do spisov, robiť si výpisy, odpisy a kópie možno zásadne iba v prítomnosti zamestnanca správneho

. .] 35. Pokiaľ mal sťažovateľ záujem získať kópie všetkých podkladov pre rozhodnutie, mohol využiť svoje právo nahliadnuť do spisu pred správnym orgánom, robiť si zo spisu výpisy, odpisy, ako aj dostať kópie spisov a ich častí, čo nevyužil. Kasačný súd zároveň upozorňuje, že ani v prípade nahliadnutia do spisu nie je za každých okolností možné vyžadovať kópie v elektronickej podobe, ako žiadal sťažovateľ. Opäť je potrebné poukázať na odbornú literatúru

. .“ 44. Zároveň najvyšší správny súd odkazuje na časť rozsudku sp zn. 3Svk/7/2022 zo dňa 30. januára 2024, v ktorej kasačný súd v nadväznosti na vyššie uvedené poznamenal: „34. Kasačný súd tiež uvádza, že pokiaľ sťažovateľ poukazoval na povinnosť poskytnúť mu v zmysle čl. 4 Aarhurského dohovoru informácie bez potreby preukázania záujmu, aj táto námietka je nedôvodná. Stavebný úrad ani žalovaný nevyžadovali od sťažovateľa preukazovanie tohto záujmu a nesprístupnenie elektronickej kópie spisu nepostavili na tomto dôvode. V súvislosti s odkazom na čl. 4 Aarhuského dohovoru kasačný súd poukazuje na to, že tento sa netýka účasti verejnosti na rozhodovacích procesoch, ale všeobecného prístupu k informáciám o životnom prostredí na žiadosť verejnosti. Zákonom, ktorý upravuje všeobecný prístup verejnosti k informáciám (aj o životnom prostredí), je zákon č. 211/2000 o slobodnom prístupe k informáciám (ďalej ako „infozákon“) a sťažovateľovi nič nebránilo, aby svoju žiadosť podal podľa tohto zákona. Kasačný súd už totiž opakovane judikoval, že vzťah medzi

35. Aplikujúc tieto východiská na prípad sťažovateľa, tento si mohol zvoliť, akým spôsobom bude prijímať informácie z administratívneho spisu a keby podal žiadosť o informácie podľa infozákona, otázka prístupu verejnosti (v širšom slova zmysle) k vyžiadaným informáciám by bola riešená v samostatnom konaní. Keďže ale sťažovateľ neuplatňoval svoje právo ako verejnosť v širšom slova zmysle (cez infozákon), ale uplatňoval svoje práva ako účastník konania podľa Správneho poriadku, jeho žiadosť nespadala pod rozsah čl. 4 Aarhuského dohovoru.

predchádzajúcej dohode. Sťažovateľ nijako nespochybnil, že ako účastník konania mal riadny a neobmedzený prístup do správneho spisu podľa § 23 ods. 1 Správneho poriadku, a toto mohol teda využiť. Konanie prvostupňového orgánu teda nebolo v kontexte § 23 ods. 1 Správneho poriadku zaťažené procesnou vadou. Rovnako v preskúmavanom konaní stavebný úrad oznámením zo dňa 24. septembra 2019 oznámil účastníkom konania v súlade s § 33 ods. 2 Správneho poriadku, že sú zhromaždené podklady pre vydanie rozhodnutia, a že môžu do

45. Najvyšší správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú aj námietku sťažovateľa, ktorou namietal nesprávne právne posúdenie žalobného bodu týkajúceho sa namietanej arbitrárnosti, resp. nedostatočného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia.

Najvyšší správny súd verifikoval obsah žaloby a prisvedčil záverom správneho súdu. Nepostačuje totiž poukaz sťažovateľa v správnej žalobe na vybrané judikáty, ak tak robí bez adekvátnej konkretizácie ich skutkovej a právnej relevancie vo vzťahu k námietke sťažovateľa v predmetnej veci. Sťažovateľ okrem námietky o aplikácii § 16a vodného zákona v správnej žalobe len vo všeobecnosti namietal, že žalovaný nevyhodnotil všetky písomné stanoviská doručené v priebehu zisťovacieho konania, resp. že sa náležitým spôsobom nevysporiadal s jeho pripomienkami.

Preto nemožno povedať, že v preskúmavaných rozhodnutiach - pri rešpektovaní zásady jednotnosti konania pred prvostupňovým orgánom verejnej správy, ako aj pred odvolacím správnym orgánom - úvahy o vodných pomeroch absentujú, pričom ich konkretizácia je závislá aj od konkrétnosti námietok vznesených sťažovateľom v administratívnom konaní. Kvalita a obsah námietok v podaniach žalobcu v administratívnom konaní (pripomienky zo dňa 01.10.2019 a odvolanie) a osobitne ich špecifikácia na okolnosti predmetnej stavby do značnej miery predurčujú spôsob vybavenia týchto podaní - v zodpovedajúcej miere detailov v relevantných právnych, resp. skutkových otázkach. Sťažovateľove pripomienky a na ne nadväzujúce odvolanie sa zamerali na predloženie dokladov a vyjadrení o splnení záujmov ochrany vybraných častí životného prostredia, ale jeho tvrdenia neboli zamerané na to, prečo má za to, že konkrétna stavba bude negatívne vplývať na životné prostredie (napríklad aj v oblasti vôd).

VII. Záverečné zhodnotenie a odôvodnenie rozsudku v časti trov a návrhu na predloženie prejudiciálnych otázok

rade vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti nepredložil novú, resp. podstatnú argumentáciu, ktorá by z materiálneho hľadiska ovplyvnila výsledok kasačného konania. S ohľadom na uvedené kasačný súd účastníkom konania právo na náhradu trov kasačného konania nepriznal. 52. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0 (§ 463 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 25. septembra 2024