4Svk/49/2025

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD., LL.M. a členov senátu prof. JUDr. PhDr. Petra Potáscha, PhD. a prof. JUDr. Juraja Vačoka, PhD., v právnej veci žalobkyne (sťažovateľka): G.. G. Y. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX E. č. XXX, právne zastúpenej: Advokátska kancelária JUDr. Marcel Mašan, s.r.o., so sídlom Dostojevského 3313/12, 058 01 Poprad, IČO: 36858935, proti žalovanému: Mesto Prešov, Hlavná 73, 080 01 Prešov, o preskúmanie odpovede žalovaného na žiadosť o povolenie na vyhradenie parkovacieho miesta pre občana so zdravotným postihnutím č. OŽPaDI-10505/2022 zo dňa 22.06.2022, konajúc o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti rozsudku Správneho súdu v Košiciach č. k. PO- 6S/43/2022-58 z 29. apríla 2025, takto

rozhodol:

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta. II. Účastníkom konania sa právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I. Konanie pred správnym súdom

I. Kasačná sťažnosť a vyjadrenia

Navrhovala rozsudok správneho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Zároveň žiadala priznať jej náhradu trov celého konania a trov kasačného konania v rozsahu 100 %. 6. Sťažovateľka v kasačnej sťažnosti uviedla, že sa správny súd nijako nevysporiadal s jej argumentáciou týkajúcou sa zákonnosti napádaného Všeobecne záväzného nariadenia č. 13/2019 o dočasnom parkovaní motorových vozidiel na vymedzených úsekoch miestnych komunikácií na území mesta Prešov v znení jeho zmien a doplnkov (ďalej len „VZN mesta Prešov“). Správny súd iba konštatoval, že predmetom tohto súdneho prieskumu zákonnosti nie je konanie o súlade VZN so zákonom. Poukázal aj na to, že na takéto konanie je kompetentný aj správny súd, ale žalobne legitimovaný je len prokurátor. Tu sťažovateľka poznamenala, že bol daný podnet na prokuratúru, prokurátor však odmietol konať. Podľa sťažovateľky je potrebné skúmať v prvom rade súlad VZN mesta Prešov so zákonom a Ústavou SR.

názoru sťažovateľky použiť prostriedky, ktoré zasahujú do práv dotknutých osôb čo možno najmenším spôsobom. Malo napríklad spoplatniť miesta pre osoby ŤZP, ktoré nemajú trvalý pobyt v meste. 8. Sťažovateľka ďalej poukázala na skutočnosť, že s ohľadom na preskúmanie súladu zákonnosti, respektíve ústavnosti daného VZN má bežný občan iba možnosť podania podnetu na prokuratúru, ktorá následne môže podať žalobu podľa SSP tak, ako to uvádza súd alebo v rámci konania podať návrh podľa čl. 125 ods. 1 písm. d) Ústavy SR, ako aj urobila.

Dostatočne sa vysporiadal s argumentáciou žalobkyne. Kasačnú sťažnosť považuje za nedôvodnú. Žalovaný zotrval na svojich doterajších vyjadreniach. 11. Pokiaľ ide o námietku týkajúcu sa protiústavnosti konania žalovaného a existencie diskriminácie vo vzťahu k sťažovateľke, uviedol, že tá nepredložila žiaden relevantný dôkaz podporujúci protiústavnosť konania. Žalovaný postupoval v súlade so zákonom, a to v zmysle platného VZN, zákonov a Ústavy SR, ktoré ho splnomocňujú na takéto konanie. 12. Žalovaný nepovažuje VZN za diskriminačné a to ani vo vzťahu k občanom ťažko zdravotne postihnutým, ani vo vzťahu k iným občanom. Žalovaný v zmysle svojich kompetencií, ktoré sú mu dané zákonom č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení a to ust. § 6 ods. 2 a po zohľadnení a uplatnení princípu proporcionality stanovil podmienky, na základe ktorých vydá povolenie na vyhradenie parkovacieho miesta pre občana s ťažkým zdravotným postihnutím. Takýmto rozhodnutím a postupom mesto Prešov neznevýhodňuje ani nediskriminuje svojich občanom a už vôbec nie občanov ŤZP. Mesto Prešov v rámci VZN

II. Konanie na kasačnom súde

14. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky konajúci ako súd kasačný (ďalej ako „Najvyšší správny súd“ alebo „kasačný súd“) preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu v medziach sťažnostných bodov, pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote, a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná, vo veci v zmysle § 455 SSP nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť sťažovateľky nie je dôvodná. Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke najvyššieho správneho súdu www.nssud.sk podľa § 137 ods. 4 SSP v spojení s § 452 ods. 1 SSP. 15. Kasačný súd po oboznámení sa s rozsahom a dôvodmi kasačnej sťažnosti proti napadnutému rozsudku správneho súdu preskúmal rozsudok správneho súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného a konanie mu predchádzajúce, a to najmä z toho pohľadu, či sa správny súd vysporiadal so všetkými zásadnými námietkami uvedenými v žalobe a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia. 16. Predmetom súdneho prieskumu bol rozsudok Správneho súdu v Košiciach č. k. PO- 6S/43/2022-58 z 29. apríla 2025, ktorým žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OŽPaDI-10505/2022 zo dňa 22.06.2022 zamietol a žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznal.

21. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon), miestnu štátnu správu vo veciach miestnych ciest a účelových ciest vykonávajú obce ako prenesený výkon štátnej správy. Obce na miestnych cestách a na účelových cestách určujú použitie dopravných značiek, dopravných zariadení a povoľujú vyhradené parkoviská. Obce v rámci preneseného výkonu štátnej správy prejednávajú priestupky podľa § 22c na úseku miestnych ciest a účelových ciest. 22. Podľa § 6a ods. 1 cestného zákona, na účely organizovania dopravy na území obce môže obec ustanoviť všeobecne záväzným nariadením úseky miestnych ciest na dočasné parkovanie motorových vozidiel (ďalej len „parkovacie miesta“) a na stanovištia vozidiel taxislužby, ak sa tým neohrozí bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky alebo iný verejný záujem. Parkovacie miesta a stanovištia vozidiel taxislužby musia byť označené zvislými a vodorovnými dopravnými značkami. Vo všeobecne záväznom nariadení obec ustanoví spôsob zabezpečenia prevádzky parkovacích miest, výšku úhrady za dočasné parkovanie motorových vozidiel podľa osobitného predpisu,2r) spôsob jej platenia a spôsob preukázania jej zaplatenia. 23. Podľa § 6 ods. 2 zákona č. 369/1990 Z. z. o obecnom zriadení, vo veciach v ktorých obec plní úlohy štátnej správy, môže vydávať nariadenie len na základe splnomocnenia zákonom a v jeho medziach. Také nariadenie nesmie byť v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, so zákonmi, s nariadeniami vlády, so všeobecne záväznými predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy. 24. Podľa čl. 9 VZN mesta Prešov, Vyhradené parkovacie miesto je možné zriadiť len v prípade, ak žiadateľ spĺňa nasledujúce podmienky: a) má trvalý pobyt na ulici, kde má byť parkovacie miesto vyhradené, b) podľa posudku úradu práce, sociálnych vecí a rodiny (UPSVaR) je odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, c) má podľa posudku UPSVaR v oblasti mobility obmedzenú alebo zníženú schopnosť pohybu.

vydaného vo veciach a) územnej samosprávy so zákonom alebo b) plnenia úloh štátnej správy so zákonom, nariadením vlády a všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy. 27. Podľa § 359 ods. 1 SSP, žalobcom je prokurátor, ktorého protestu proti všeobecne záväznému nariadeniu obce, mesta, mestskej časti alebo samosprávneho kraja nebolo

28. Podľa § 183 SSP, žalobca môže rozšíriť správnu žalobu alebo doplniť správnu žalobu o ďalší žalobný návrh alebo o ďalšie žalobné body len v lehote ustanovenej na podanie žaloby. 29. Podľa § 100 ods. 1 písm. b) SSP, Správny súd konanie uznesením preruší, ak pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov, v tom prípade podá ústavnému súdu návrh na začatie konania podľa osobitného predpisu.

31. Podľa čl. 71 ods. 2 Ústavy SR, pri výkone štátnej správy môže obec a vyšší územný celok vydávať v rámci svojej územnej pôsobnosti na základe splnomocnenia v zákone a v jeho medziach všeobecne záväzné nariadenia. Výkon štátnej správy prenesený na obec alebo na vyšší územný celok zákonom riadi a kontroluje vláda. Podrobnosti ustanoví zákon.

odôvodnenie

napadnutého rozsudku správneho súdu. 33. Sťažovateľka namietala, že sa správny súd nevysporiadal s jej argumentáciou týkajúcou sa nezákonnosti VZN mesta Prešov, na základe ktorého nebolo vyhovené jej žiadosti o vyhradené parkovacie miesto. K tejto sťažnostnej námietke kasačný súd uvádza, že správny súd postupoval správne, ak uviedol, že jej žalobné námietky v konaní o všeobecnej správnej žalobe nemôžu byť vecne spôsobilé spochybniť zákonnosť napadnutého oznámenia a že správny súd síce v správnom konaní môže posúdiť súladnosť VZN so zákonom a podzákonnými predpismi, ale len na základe žaloby podľa § 357 a nasl. SSP, pričom aktívne legitimovaným je tu výlučne prokurátor po nevyhovení jeho protestu.

miesta. Správny súd nie je oprávnený skúmať jeho vhodnosť či účelnosť. Správny súd preskúmava napadnuté rozhodnutie a konanie predchádzajúce jeho vydaniu, či bolo všetko v súlade so zákonmi, čo v tomto prípade bolo správnym súdom aj vykonané. „Súdny prieskum pri všeobecnej správnej žalobe je neoddeliteľne spojený s princípom subsidiarity správneho súdnictva, ktorého podstata spočíva v priorite odstránenia protiprávneho stavu prostriedkami administratívneho práva pred rozhodovaním správneho súdu.“ (Baricová, J., Fečík, M., Števček, M., Filová, A. a kol. Správny súdny poriadok. Komentár. Bratislava: C. H. Beck, 2018). 35.

Toto konanie upravuje jednak Ústava SR (čl. 125), ako i zákon č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov (§ 37 až 41b). Podanie návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov je namieste vtedy, ak sa správny súd domnieva, že určujúca otázka pre jeho rozhodnutie vo veci je v právnom poriadku upravená ústavne nekonformným spôsobom. Môže ísť pritom o otázku týkajúcu sa správneho súdneho procesu, ako i administratívneho konania či hmotnoprávneho, alebo procesného charakteru.“ (Baricová, J., Fečík, M., Števček, M., Filová, A. a kol.

37. Pokiaľ ide o ďalšiu námietku sťažovateľky, týkajúcu sa toho, že sa správny súd vôbec nevysporiadal s jej námietkou o rozhodovaní mesta Prešov o pridelení parkovacích miest bez riadnej formy, iba opatrením prostredníctvom e-mailu, dáva kasačný súd do pozornosti ust. § 183 SSP, podľa ktorého je možné žalobné body rozšíriť iba v lehote na podanie žaloby. Ako vyplýva zo súdneho spisu správneho súdu, táto námietka nebola obsiahnutá v samotnej

39. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 467 ods. 1 SSP. Sťažovateľka v kasačnom konaní úspech nemala a žalovanému náhrada trov kasačného konania prislúcha len v prípadoch, ak to možno spravodlivo požadovať a po splnení zákonom stanovených podmienok len výnimočne (§ 168 SSP), ktoré podľa obsahu súdnych spisov nenastali.

V Bratislave dňa 25. novembra 2025