4Svk/50/2022

1. Krajský súd v Trenčíne uznesením č. k.: 18Sa/2/2022- 68 zo dňa 9. mája 2022 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“) zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal odstránenia nečinnosti žalovaného a uloženia mu povinnosti konať vo veci zaevidovania Zmluvy o užívaní poľovného revíru Priepasné (ďalej len „zmluva“) zo dňa 09.12.2013, ktorý bol uznaný rozhodnutím Lesného úradu Senica zo dňa 09.08.1994 pod číslom 424/1992, uzatvorenej medzi žalobcom ako užívateľom a vlastníkmi poľovných pozemkov v poľovnom revíri Priepasné, v lehote do jedného mesiaca od právoplatnosti súdneho uznesenia. Zároveň krajský súd rozhodol, že žalovanému správnemu orgánu náhradu trov konania nepriznal. 2. Krajský súd uviedol, že po preskúmaní spisového materiálu zistil, že žalobca dojednal s vlastníkmi poľovných pozemkov nachádzajúcich sa v obvode Poľovného revíru Priepasné zmluvu o jeho užívaní zo dňa 09.12.2013. Po doručení zmluvy žalovanému na zaevidovanie, zaniklo žalobcovi ku dňu 22.09.2014 členstvo v Slovenskej poľovníckej komore v dôsledku nezaplatenia príspevku do Slovenskej poľovníckej komory. S poukazom na uvedenú skutočnosť mal správny súd za to, že podľa § 17 ods. 1 písm. g) zákona č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o poľovníctve“) zmluva o užívaní poľovného revíru Priepasné zo dňa 09.12.2013 zanikla zo zákona. Zánikom zmluvy o užívaní poľovného revíru ako predmetu evidenčnej činnosti žalovaného podľa názoru správneho súdu súčasne zanikol dôvod a opodstatnenie ďalšieho pokračovania správneho konania o žiadosti žalobcu o zaevidovanie zmluvy zo dňa 09.10.2013, nakoľko zánikom zmluvy správny orgán už nemá o čom rozhodovať. 3. Ďalej správny súd uviedol, že na veci nič nemení ani fakt dodatočného obnovenia členstva žalobcu v Slovenskej poľovníckej komore. Ak už raz zmluva zanikla zo zákona, obnovenie členstva žalobcu nemalo za následok obnovenie platnosti zmluvy zo dňa 09.12.2013. Nepriamo o tom malo svedčiť aj konanie samotného žalobcu, ktorý po obnovení členstva predložil žalovanému na zaevidovanie zmluvu o užívaní poľovného revíru Priepasné zo dňa 01.10.2014, ale už nie zmluvu zo dňa 09.12.2013. V neposlednom aj samotný žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že po rozhodnutiach Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR sa dostal do štádia povinnosti zaevidovať zmluvu združenia PO MIROM- REV zo dňa 27.12.2013 a zmluvu žalobcu zo dňa 01.10.2014. Na záver už len poznamenal, že bude potrebné, aby žalovaný s uvedenými zisteniami a závermi oboznámil žalobcu, aby tento vedel aký je konečný výsledok (záver) správneho konania začatého na jeho žiadosť zo dňa 09.12.2013. 4. Na základe uvedených skutočností, správny súd konštatoval, že v prejednávanej veci, ktorej predmetom je preskúmanie postupu pri evidovaní zmluvy zo dňa 09.12.2013, nedošlo zo strany správneho orgánu k namietanému prieťahu v konaní, a preto správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol.

5. Proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne č.k. 18Sa/2/2022- 68 zo dňa 9. mája 2022 podal žalobca (ďalej len „sťažovateľ“) v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci krajským súdom podľa § 440 ods. 1 písm. g) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) a navrhol aby kasačný súd napadnuté uznesenie podľa § 462 ods. 1 SSP zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie

Za aktuálneho stavu sťažovateľ nie je oprávnený vykonávať právo poľovníctva v dotknutom poľovnom revíri. 7. Podľa sťažovateľa ustanovenie § 17 zákona o poľovníctve pre zánik zmluvy o užívaní poľovného revíru explicitne vyžaduje, aby došlo k ukončeniu členstva užívateľa poľovného revíru v komore. Každý užívateľ poľovného revíru musí mať priradený konkrétny revír, čo sťažovateľ z logických dôvod nespĺňa. V kontexte vyššie uvedeného je nepochybné, že sťažovateľ nespĺňa obsahové vymedzenie pojmu „užívateľ poľovného revíru“ a preto nie je možné aplikovať ustanovenia zániku zmluvy podľa § 17 ods. 1 písm. g) zákona o poľovníctve.

9. Z uvedeného vyplýva, že na nadobudnutie postavenia užívateľa poľovného revíru nepostačuje iba uzatvorenie zmluvy, ale je potrebné aj jej následné zaevidovanie zo strany príslušného správneho orgánu. Nadobudnutie účinnosti zmluvy je tak viazané na odkladaciu podmienku spočívajúcu v zaevidovaní okresným úradom. Zároveň skonštatoval, že podmienku členstva v Slovenskej poľovníckej komore spĺňal v čase predloženia zmluvy na zaevidovanie a spĺňa ju aj v súčasnosti.

Ku kasačnej sťažnosti sa vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že sa plne stotožňuje s rozhodnutím krajského súdu. Poukázal na ustanovenia zákona o poľovníctve a ich výklad. Uviedol, že zo samotnej zmluvy predkladanej sťažovateľom na zaevidovanie vyplýva (konkrétne článok VI. zmluvy), že ukončením členstva užívateľa v poľovníckej komore zmluva zaniká. Sťažovateľ uhradením členského príspevku dňa 01.10.2014 uvedené uznáva, ako aj tým, že predložil žalovanému na evidenciu novú zmluvu zo dňa 01.04.2014.

III. Konanie na kasačnom súde, stručný obsah administratívneho spisu

S účinnosťou ku dňu 1. augusta 2021 (§ 101e ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov) začal svoju právomoc vykonávať Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, pričom k tomuto dňu prešiel z Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky výkon súdnictva vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. augusta 2021 daná právomoc Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (čl. 154g ods. 4 a 6 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

15. Pre účely rozhodovania vo veci sa kasačný súd oboznámil aj s administratívnym spisom, z ktorého považoval za preukázaný nasledovný skutkový a právny stav: 16. Sťažovateľ žiadosťou zo dňa 09.12.2013 doručenou žalovanému dňa 10.12.2013 požiadal o zaevidovanie zmluvy o užívaní poľovného revíru Priepasné, ktorú dňa 09.12.2013 uzatvoril sťažovateľ s vlastníkmi poľovných pozemkov v Poľovnom revíri Priepasné.

17. Dňa 31.12.2013 bola žalovanému doručená žiadosť Poľovníckej organizácie MIROM- REV so sídlom v Myjave o zaevidovanie zmluvy o užívanie poľovného revíru Priepasné uzatvorenej medzi Poľovníckou organizáciou MIROM-REV a vlastníkmi poľovného revíru Priepasné dňa 27.12.2013. 18.

19. Podaním zo dňa 25.09.2014 Obvodná poľovnícka komora Senica oznámila žalovanému, že Poľovnícke združenie Priepasné v termíne nezaplatilo príspevok do Slovenskej poľovníckej komory, čím jej ku dňu 22.09.2014 zaniklo členstvo v Slovenskej poľovníckej komore.

21. Sťažovateľ žiadosťou zo dňa 01.10.2014 doručenou žalovanému toho istého dňa požiadal o zaevidovanie zmluvy o užívaní poľovného revíru Priepasné, ktorú dňa 01.10.2014 uzatvoril žalobca s vlastníkmi poľovných pozemkov v Poľovnom revíri Priepasné.

23. Proti uvedenému oznámeniu o nezaevidovaní zmluvy podal sťažovateľ odvolanie. Žalovaný sťažovateľovi listom č. OU-NM-PLO-2015/000200 zo dňa 02.02.2015 oznámil, že 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej ako „všeobecný predpis o správnom konaní“ alebo „správny poriadok“), sa nevzťahuje na evidenciu zmluvy a odvolanie proti evidencii zmluvy nie je prípustné.

Okresný úrad Trenčín rozhodnutím OU-TN-OOP4-2017/014581-011 zo dňa 11.05.2017 protestu prokurátora nevyhovel. Proti uvedenému rozhodnutiu podal sťažovateľ, ako aj Okresná prokuratúra Nové Mesto nad Váhom odvolanie.

Zároveň prikázal žalovanému preskúmať zmluvu predloženú sťažovateľom v zmysle § 16 ods. 1 a 2 zákona o poľovníctve a na základe zistení zmluvu buď zaevidovať, alebo nezaevidovať. 26. Ministerstvo rozhodnutím č. 3399/2017-730 zo dňa 04.12.2017 zrušilo aj rozhodnutie žalovaného č. OU-NM-PLO-2014/011640 zo dňa 18.12.2014 o zaevidovaní zmluvy Poľovníckej organizácie MIROM-REV a prikázalo žalovanému aby v ďalšom konaní riadne preskúmal splnenie podmienok na zaevidovanie zmluvy Poľovníckej organizácie MIROM- REV podľa zákona o poľovníctve.

K žiadosti priložil aj oznámenie o podaní žaloby, v ktorej sťažovateľ v pozícií navrhovateľa žiada určenie neplatnosti zmluvy na užívanie Poľovného revíru Priepasné zo dňa 27.12.2013 predloženej Poľovníckym združením

Avšak nakoľko boli dňa 21.12.2017 a 18.01.2018 žalovanému doručené oznámenie Poľovníckej organizácie MIROM-REV a oznámenie sťažovateľa, o podaní žaloby vo veci neplatnosti zmlúv o užívaní poľovného revíru Priepasné na Okresný súd Nové Mesto nad Váhom, nedokáže žalovaný objektívne posúdiť vzniknutú situáciu vo veci. Evidenciu, resp. neevidenciu zmluvy o užívaní poľovného revíru Priepasné vykoná až v zmysle právoplatného rozhodnutia súdu.

Na zjavnú nečinnosť poukazoval z dôvodu, že napriek povinnosti uloženej rozhodnutím Ministerstva č. 3399/2017-730 zo dňa 04.12.2017 a rozhodnutím Ministerstva č. 2993/2017-730 zo dňa 29.12.2017 konať vo veci evidovania zmluvy sťažovateľa a Poľovníckej organizácie MIROM- REV, žalovaný do uvedeného dňa nekonal. 30. Žalovaný listom č. OU-NM-OO-2021/014646 zo dňa 21.12.2021 oznámil sťažovateľovi výsledok prešetrenia sťažnosti zo dňa 12.11.2021 s tým, že ju považuje za neopodstatnenú. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že „stále pretrváva stav, že sú podané na Okresnom súde Nové Mesto nad Váhom žaloby vo veci platnosti zmlúv (podala jedna aj druhá strana), čo znamená, že predmetom týchto žalôb je určenie neplatnosti právnych úkonov týkajúcich sa práve splnenia podmienok, ktoré pri evidenčnom úkone musí správny orgán posudzovať a teda nemožno toto konanie pred súdom ignorovať“. Nakoľko podľa žalovaného má uvedené súdne konanie pre správny orgán charakter predbežnej otázky, nemôže v konaní pokračovať.

31. V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom (§ 2 ods. 1 SSP).

33. Podľa § 3 ods. 1 písm. d) SSP sa na účely tohto zákona sa rozumie nečinnosťou orgánu verejnej správy stav, keď orgán verejnej správy protiprávne nepokračuje v začatom administratívnom konaní, alebo stav, keď orgán verejnej správy protiprávne z úradnej povinnosti nezačal administratívne konanie.

35. Podľa § 6 ods. 2 písm. e) SSP správne súdy rozhodujú v konaniach o žalobách proti nečinnosti orgánu verejnej správy. 36. Podľa § 242 ods. 1 SSP žalobca sa môže žalobou domáhať odstránenia nečinnosti orgánu verejnej správy v začatom administratívnom konaní.

38. Podľa § 16 ods. 1 zákona o poľovníctve, evidenciu zmluvy vykoná príslušný okresný úrad. Zmluvu zaeviduje, ak ju uzatvorila fyzická osoba alebo právnická osoba podľa § 13 ods. 1 a ak ju podpísali vlastníci spoločného poľovného revíru vlastniaci najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru. Súčasťou žiadosti o evidenciu zmluvy je notárska zápisnica osvedčujúca priebeh zhromaždenia.

41. V zmysle uvedenej právnej úpravy sa pod nečinnosťou rozumie stav, keď orgán verejnej správy protiprávne nepokračuje v začatom administratívnom konaní, alebo stav, keď orgán verejnej správy protiprávne z úradnej povinnosti nezačal administratívne konanie. To, či sa v konkrétnej veci jedná o protiprávne nepokračovanie v konaní, je potrebné vyhodnocovať vzhľadom na konkrétne okolnosti príslušného administratívneho konania. Nečinnosť v začatom administratívnom konaní môže mať viacero podôb. Orgán verejnej správy môže zostať byť úplne nečinný (pasívny) tak, že prestane v plnom rozsahu konať. Ďalej môže orgán verejnej správy síce konať, ale liknavo a s dlhými časovými odstupmi medzi jednotlivými úkonmi. Judikatúra vyhodnotila za nečinnosť aj také konanie orgánu verejnej správy, ktoré zahŕňa vykonávanie nezmyselných a neúčelných úkonov, napr. s cieľom zámerne preťahovať administratívne konanie alebo ho predražovať pre jeho účastníka, resp. tohto šikanovať.

Nekonanie tak musí byť v rozpore s konkrétnym zákonným ustanovením, ktoré obsahuje príkaz pre správny orgán postupovať, konať, vykonávať určité procesné úkony a rozhodovať (k tomu pozri napr. rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 225/08, sp. zn. III. ÚS 282/08, sp. zn. III. ÚS 70/09).

43. Rovnako je nepochybné, že sa sťažovateľ podaním opakovanej žiadosti o evidenciu zmluvy zo dňa 09.12.2017 domáhal vydania rozhodnutia žalovaného o zaevidovaní, resp. nezaevidovaní zmluvy a taktiež, že listom zo dňa 12.11.2021, podal sťažnosť na nečinnosť žalovaného v zmysle zákona č. 9/2010 Z.z. o sťažnostiach v znení neskorších predpisov a žiadal odstránenie nečinnosti, čím splnil podmienku žalobnej legitimácie v konaní o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy v zmysle § 244 ods. 1 SSP.

45. Kasačný súd uvádza, že napriek tomu, že sa jedná o konanie vo veci nečinnosti žalovaného ako orgánu verejnej správy, správny súd sa nijakým spôsobom nevysporiadal s námietkami ani argumentáciou sťažovateľa poukazujúcou na nečinnosť žalovaného. Sťažovateľ v správnej žalobe poukázal na rozhodnutie Ministerstva č. 2993/2017-730 zo dňa 29.12.2017 a rozhodnutie č. 3399/2017-730 zo dňa 04.12.2017, ktorým bola žalovanému uložená povinnosť konať vo veci evidencie zmluvy o užívaní poľovného revíru Priepasné. Správny súd však na tieto námietky sťažovateľa nijako nereflektoval, ponechal ich nepovšimnuté a svoje stručné odôvodnenie zúžil iba na konštatovanie v jedinom bode rozhodnutia (bod 17 napadnutého uznesenia), že „zmluva o užívaní poľovného revíru Priepastné zo dňa 09.12.2013 zanikla zo zákona“, pričom posúdenie zániku samotnej zmluvy alebo splnenia podmienok na evidenciu zmluvy o užívanie poľovného revíru nebolo predmetom tohto súdneho prieskumu.

Nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je preto porušením práva na spravodlivé súdne konanie. V tejto súvislosti, kasačný súd poukazuje na konštantnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. veci García Ruiz proti Španielsku, rozsudok zo dňa 21.01.1999; Ruiz Torija proti Španielsku, rozsudok zo dňa 09.12.1994; Van de Hurk proti Holandsku, rozsudok zo dňa 19.04.1994), judikatúru Ústavného súdu SR (III. ÚS 209/04 zo dňa 23.06.2004, sp. zn. III. ÚS 95/06 zo dňa 15.03.2006, sp. zn. III. ÚS 260/06 zo dňa 23.0 8.2006), podľa ktorej nie je nutné, aby na každú žalobnú námietku bola daná súdom podrobná odpoveď a rozsah povinnosti odôvodniť súdne rozhodnutie sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí byť analyzovaný s ohľadom na okolnosti každého prípadu, ak však súd v odôvodnení nereaguje na zásadnú, relevantnú námietku, súvisiacu s predmetom súdnej ochrany prednesenú žalobcom, je potrebné tento nedostatok považovať za prejav arbitrárnosti (svojvoľnosti).

48. Uvedené konštatovanie kasačného súdu podporuje aj skutočnosť, že správny súd opomenul aj námietku sťažovateľa, spočívajúcu v porušení princípu legitímneho očakávania a právnej istoty pri rozhodovaní orgánu verejnej moci. Sťažovateľ v správnej žalobe poukázal na predchádzajúce rozhodnutia žalovaného v obdobných veciach, v ktorých žalovaný pri predložení dvoch žiadostí o zaevidovanie zmluvy o užívanie poľovného revíru zobral do úvahy časovú následnosť podaných žiadosti o evidenciu a zaoberal sa nimi v uvedenom poradí.

nevenoval. Bez ohľadu na to ako marginálne sa môže javiť táto argumentácia sťažovateľa, podľa názoru kasačného súdu bolo potrebné, aby sa jej krajský súd venoval. 49. V ďalšom považuje kasačný súd za potrebné uviesť, že aj keď sa na konanie o zaevidovaní zmluvy o užívaní poľovného revíru nevzťahuje správny poriadok a zákon o poľovníctve priamo neupravuje inštitút prerušenia konania v uvedenej veci, všeobecné zásady správneho konania, ako je zásada zákonnosti či zásada materiálnej (objektívnej) pravdy, generálne platia pre všetky procesy vo verejnej správe. Uvedené vyplýva tak z judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ako aj z rezolúcie Výboru ministrov Rady Európy č. (77)31.

Rovnako sa správny súd nevysporiadal ani so skutočnosťou, či je vôbec možné takéto rozhodnutie žalovaného považovať v kontexte veci za obdobu prerušenia konania v zmysle správneho poriadku a v zmysle rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (sp. zn. 10Sžk/39/2019 zo dňa 27. apríla 2021) alebo sa jedná o svojvoľnú činnosť žalovaného.

žalovaného. Poukázal tiež na skutočnosť, že evidencia zmluvy predstavuje jedinú zákonnú podmienku na výkon práva užívania poľovného revíru, čím nečinnosť žalovaného odôvodnená prebiehajúcim súdnym konaním stráca opodstatnenie. Žalovaný vo svojom vyjadrení k správnej žalobe uvedenú argumentáciu nenamietal, no poukazoval na predchádzajúcu rozhodovaciu prax. Správny súd na žiadnu z uvedených námietok nereflektoval a neposkytol jednoznačnú a vyčerpávajúcu odpoveď na argumentáciu predkladanú sťažovateľom.

52. Vzhľadom na vyššie uvedené, kasačný súd uzatvára, že správny súd vo veci postupoval v rozpore so zákonom a právom sťažovateľa na spravodlivý súdny proces, keď zamietol žalobu sťažovateľa bez toho, aby sa riadne zaoberal žalobnými námietkami a svoje rozhodnutie aj náležite odôvodnil. Vzhľadom na skutočnosť, že sa kasačný súd nestotožnil s právnymi závermi správneho súdu, jeho rozhodnutie s poukazom na. ust. § 462 ods. 1 SSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom bude podľa ust. § 469 SSP viazaný právnym názorom kasačného súdu vysloveným v tomto rozhodnutí.

Zohľadní pritom podstatné okolnosti prípadu a rovnako zohľadní, či je možné v kontexte týchto okolností na prejednávanú vec aplikovať predchádzajúce rozhodnutia súdov Slovenskej republiky (napr. rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky I. ÚS 721/2016-39 z 8. marca 2017).

55. V zmysle ust. § 447 ods. 2 SSP, priznaním odkladného účinku na základe rozhodnutia kasačného súdu, sa do právoplatného rozhodnutia kasačného súdu o kasačnej sťažnosti pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia krajského súdu a takéto rozhodnutie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení iných orgánov verejnej

57. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 7. decembra 2022