4Svk/5/2021

1. Napadnutým rozsudkom č.k. 1S/57/2020-24 zo dňa 04.03.2021 Krajský súd v Prešove (ďalej aj „krajský súd“ alebo „správny súd“) rozhodol tak, že zrušil rozhodnutie žalovaného č. OU-PO-OOP4-2017/003946-01-LIM zo dňa 20.01.2017 (ďalej ako „druhostupňové rozhodnutie“ alebo „rozhodnutie žalovaného“) a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Správny súd rozhodol bez pojednávania podľa § 107 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z.z.

2. V odôvodnení napadnutého rozsudku správny súd konštatoval, že predmetom prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného rozhodujúceho o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Okresného úradu Poprad, pozemkový a lesný odbor č. OU-PP-PLO-2016/000365-029-MI zo dňa 26.09.2016 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) podľa § 9 ods. 4 zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení účinnom v čase vydania rozhodnutia správneho orgánu (ďalej aj ako „Zákon o pôde“) toto odvolanie zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie, ktorým bolo rozhodnuté o tom, že účastníkom konania, R. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX, U., N. D. a C. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XX, U., N. D., sa nevydávajú nehnuteľnosti a nepriznáva sa právo na náhradu za nehnuteľnosti zapísané pôvodne v pozemkovoknižnej vložke č. XXXX, parc. č. XXXX/X „Les Riečavy“ o výmere 17265 m2, na ktorom bola postavená Chata Kpt. Rašu, katastrálne územie F. (ďalej aj ako „nehnuteľnosť“ alebo „chata“), ktoré neprešli na štát v dobe od 25.02.1948 do

Nešlo o nehnuteľnosť slúžiacu na trvalé bývanie (rodinný dom alebo iná budova určená na bývanie), ale chata mala široké spoločenské využitie, čo odôvodňuje aj jej zabratie. 4. Správny súd mal za preukázané, že z administratívneho spisu a jednotlivých dôkazov nepochybne vyplýva, že chata bola v roku 1950 prevzatá do socialistického sektoru Slovakoturu - oblastný zbor pre cestovný ruch Vysokých Tatier. V zápisnici zo dňa 02.10.1950 sa uvádza, že chata mala byť daná do držby za nájom. Podľa tvrdenia žalobcu, žiadny nájom jeho právnym predchodcom nebol platený. Táto skutočnosť je potvrdená oznámením Národného podniku Turista zo dňa 14.03.1956, kde sa uvádza, že chata bola daná do bezplatného užívania. Z oznámenia Národného podniku Turista zo dňa 31.01.1955 je zrejmé aj to, že právnym predchodcom žalobcu nebolo umožnené s nehnuteľnosťou nakladať.

Rašu s odôvodnením, že táto neprešla na štát v dobe od 25.02.1948 do 01.01.1990 žiadnym zo spôsobov uvedených v § 6 zákona o pôde a že netvorila poľnohospodársky pôdny fond ani lesný pôdny fond podľa § 1 zákona o pôde. Žalovaný bol názoru, že nehnuteľnosť - turistická chata nespadá pod dikciu zákona o pôde, pretože nebola budovou ani stavbou patriacou k pôvodnej usadlosti, včítane zastavaných pozemkov, alebo obytnou a hospodárskou budovou a stavbou slúžiacou poľnohospodárskej a lesnej výrobe alebo s ňou súvisiacemu vodnému hospodárstvu, včítane zastavaných pozemkov. Vzhľadom na jej využitie išlo nepochybne o turistickú chatu, na ktorú sa ustanovenia Zákona o pôde nevzťahujú. Nie je preto možné priznať právo na náhradu za túto stavbu v zmysle zákona o pôde.

právnická osoba než štát, má vlastník právo na finančnú náhradu voči tejto právnickej osobe, pokiaľ sa nedohodnú na inom spôsobe náhrady. Zákon o pôde upravuje aj právo na (finančnú) náhradu za nehnuteľnosť, ktorú nie je možné navrátiť z dôvodov ustanovených v tomto zákone. Žalovaný sa aplikáciou ustanovenia § 23 zákona o pôde vôbec nezaoberal.

7. V prípade nehnuteľnosti takto získanej štátom bez právneho titulu prešlo na štát nelegálne panstvo nad nehnuteľnosťou. Nezákonnosť uvedenej držby sa prejavovala v tom, že skutočnému vlastníkovi reálne odňal možnosť nehnuteľnosť držať, užívať ju a požívať jej plody a úžitky. Takéto nezákonne panstvo právnym predchodcom žalobcu bránilo v reálnom využívaní nehnuteľnosti. Správny súd sa nestotožnil ani s právnym názorom žalovaného, že nehnuteľnosť neprešla na štát alebo inú právnickú osobu v zmysle ust. § 6 ods. 1 zákona o pôde. Žalovaný svoj záver odôvodnil iba tým, že z predložených dôkazov je zrejmé, že vlastníctvo k chate na štát neprešlo. Reštitučným titulom podľa § 6 ods. 1 zákona o pôde nie je iba prechod vlastníckeho práva na štát. Podľa § 6 ods. 1 písm. t/ zákona o pôde oprávneným osobám sa vydajú nehnuteľnosti, ktoré prešli na štát alebo inú právnickú osobu v dôsledku prevzatia nehnuteľnosti bez právneho dôvodu. O tento reštitučný dôvod (prevzatie veci štátom bez právneho dôvodu) ide vtedy, keď vlastník veci nebol postupom štátu síce

8. Správny súd poukázal aj na námietku žalovaného, že o náhrade za chatu nemôže rozhodnúť, pretože takéto rozhodnutie je mimo jeho pôsobnosti, rovnako ako bolo rozhodovanie mimo jeho pôsobnosti aj v minulosti. K tejto zdôraznil, že správny orgán konal o nároku právneho predchodcu žalobcu od roku 1991, podanie nepostúpil, ak mal za to, že nie je príslušný, kompetentnému orgánu a z napadnutých rozhodnutí je zrejmé, že nárok žalobcu posúdil podľa ustanovení Zákona o pôde, avšak konštatoval, že turistická chata, nespadá pod režim zákona o pôde a neprešla na štát podľa § 6 ods. 1 zákona o pôde. Teda konal vo veci nároku žalobcu a vydal rozhodnutie vo veci samej, preto súd považuje jeho námietku za nedôvodnú, pretože v prípade jeho nepríslušnosti, žiadosť právneho predchodcu mal postúpiť príslušnému orgánu a nie konať o jeho nároku od roku 1991 a vydať meritórne rozhodnutie.

II. Kasačná sťažnosť žalovaného a vyjadrenie žalobcu

11. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti uviedol, že správny súd nerešpektoval záväzný právny názor vyslovený v zrušujúcom rozsudku o kasačnej sťažnosti (uvedený v bode 38. odôvodnenia rozsudku kasačného súdu), nesprávne posúdil vec najmä vo vzťahu k predmetu konania - budovy turistickej chaty a rozsahu pôsobnosti Zákona o pôde, a zároveň vo výroku III. predmetného rozsudku nesprávne rozhodol o priznaní nároku na náhradu trov kasačného konania žalobkyni voči žalovanému z dôvodov podľa § 467 ods. 1 a 3 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP. Vo svojom rozsudku správny súd síce uviedol argumentáciu žalovaného o spôsobe uplatnenia reštitučného nároku žalobcom na Ministerstve pre správu a privatizáciu národného majetku Slovenskej republiky a následnému jej postúpeniu Okresnému úradu Poprad, ale nezobral do úvahy, že vtedajší Okresný úrad Poprad a dnešný Okresný úrad Poprad, pozemkový a lesný odbor ako prvostupňový správny orgán sú rozdielne správne orgány, ako to uviedol vo svojom rozhodnutí i v prvej kasačnej sťažnosti žalovaný.

nebolo odňaté vlastnícke právo, resp. vlastníctvo k nej neprešlo na štát niektorým z titulov podľa § 6 Zákona o pôde nie je stavbou, ktorá slúžila na poľnohospodárske alebo lesné využitie v zmysle ustanovení § 1 ods. 1 písm. b/ a c/ zákona o pôde, pretože nebola obytnou budovou, hospodárskou budovou a inou stavbou patriacou pôvodnej poľnohospodárskej usadlosti, včítane zastavaných pozemkov, alebo obytnou a hospodárskou budovou a stavbou slúžiacou poľnohospodárskej a lesnej výrobe alebo s ňou súvisiacemu vodnému hospodárstvu, včítane

Nie však naopak. Sťažovateľ opätovne poukazuje na skutočnosť, že žalobca si včas uplatnil reštitučný nárok za turistickú chatu podľa iných príslušných právnych predpisov (zák. č. 403/1990 Zb.), podľa ktorých nie sú príslušné na konanie „pozemkové úrady“. Orgány verejnej moci príslušné konať o nároku uplatnenom podľa zák. č. 403/1990 Zb. v relevantnom čase v konečnom dôsledku nekonali, čo však žalobca včas nenamietal. Vlastnou nečinnosťou sa tak pripravil o možnosť poskytnutia náhrady príslušným orgánom verejnej moci. Nie je však úlohou ,,pozemkových úradov“ suplovať nečinnosť iných orgánov verejnej moci, ktoré mali rozhodovanie o uplatnenom nároku v kompetencii a ani zhojiť nečinnosť oprávnených osôb v konaní podľa zák. č. 403/1990 Zb v relevantnom čase.

nie je nástupcom po Okresnom úrade Poprade, ktorému bol v roku 1992 nárok žiadateľov postúpený Ministerstvom pre správu a privatizáciu národného majetku a jeho privatizáciu. Ide o dve nezávislé inštitúcie, ktorých výkonná a rozhodovacia činnosť bola a je upravená špeciálnymi právnymi predpismi.“ Na základe vyššie uvedeného považuje žalovaný názor správneho súdu, že vec mala byť posudzovaná podľa ustanovenia § 6 ods. 1 písm. t/ zákona o pôde, tzn. nehnuteľnosť prešla na štát bez právneho dôvodu za mylný, pretože pôvodní vlastníci nehnuteľnosti odovzdali zápisnicou zo dňa 02.10.1950 národnému podniku Slovakotour v Starom Smokovci do držby a prevádzky na neurčitú dobu.

XXXX/X nebol uplatnený na „pozemkovom úrade“ a že na takúto budovu sa s ohľadom na ustanovenie § 1 ods. 1 Zákona o pôde nevzťahuje. S ohľadom na vyššie uvedené navrhol, aby kasačný súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie.

16. Z obsahu spisu jednoznačne vyplýva, že žiadatelia si uplatnili nárok na Ministerstve pre správu národného majetku a jeho privatizáciu podaním zo dňa 11.04.1991. Toto podanie bolo postúpené Okresnému úradu v Poprade dňa 30.03.1992. Ďalej však nie je zrejmé, ako bolo s týmto nárokom naložené, kto a kedy, či vôbec, túto žiadosť vybavoval. Skúmať však tieto náležitosti sťažovateľovi neprináleží. Podľa sťažovateľa nie je pochybením správneho orgánu prvého stupňa, ako jedného z nástupcov bývalých pozemkových úradov, že sa podaním - listom Správy TANAP-u zo dňa 12.11.1991 zaoberal ako podaním podľa zákona o pôde, aj keď v konečnom dôsledku z povahy veci vyplynulo, že na úspešné vybavenie nie je príslušný. Sťažovateľ opakovane zdôraznil, že na konanie podľa zákona č. 403/1990 Zb. nebol príslušný ani on, ani žiaden z pozemkových úradov. 17. Žalobca v písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 10.08.2021 navrhol kasačnú sťažnosť zamietnuť, keďže túto považuje za nedôvodnú. Pokiaľ žalovaný v kasačnej sťažnosti

Obdobne oprávnenej osobe patrí náhrada za pozemok, ktorý sa podľa tohto zákona nevydá a za ktorý sa neposkytol iný pozemok. Zároveň dal do pozornosti, že treba dbať na účel právnych predpisov cez prizmu historického výkladu doby, kedy boli prijímané a citoval judikatúru Ústavného súdu ČR k účelu reštitučných

III. Konanie na kasačnom súde

19. Predmetom kasačného prieskumu bol rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k. 1S/57/ 2020-24 zo dňa 04.03.2021, ktorým tento podľa ust. § 191 ods. 1 SSP správnej žalobe žalobcu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa č. OU-PO-OOP4-2017/ 003946-01-LIM zo dňa 20.01.2017 rozhodol tak, že toto rozhodnutie žalovanému zrušil a vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Napadnutému rozsudku správneho súdu predchádzal rozsudok sp.zn. 6Sžrk/10/2019 zo dňa 21.04.2020 Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorým zrušil rozsudok Krajského súdu v Prešove, č.k. 3S/15/2017-84 zo dňa 04.12.2018 a vec vrátil správnemu súdu na opätovné konanie a rozhodnutie.

20. Z administratívnemu spisu vyplýva, že žalovaný ako odvolací orgán rozhodol o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Okresného úradu Poprad, pozemkový a lesný odbor č. OU-PP- PLO-2016/000365-029-MI zo dňa 26.09.2016 podľa § 9 ods. 4 zákona o pôde tak, že odvolanie zamietol a potvrdil rozhodnutie, ktorým bolo rozhodnuté o tom, „že účastníkom konania, R. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX, U., N. D. a C. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XX, U., N. D., sa nevydávajú nehnuteľnosti a nepriznáva sa právo na náhradu za nehnuteľnosti zapísané pôvodne v pozemkovoknižnej vložke č. XXXX, parc. č. XXXX/X „Les Riečavy“ o výmere 17265 m2, na ktorom bola postavená Chata Kpt. Rašu, ktoré neprešli na štát v dobe od 25.02.1948 do 01.01.1990 žiadnym zo spôsobov uvedených v § 6 zákona o pôde a

Prvostupňový správny orgán rozhodol o nevydaní nehnuteľností a o neposkytnutí náhrady, keďže tieto nehnuteľnosti neprešli do vlastníctva štátu v rozhodnom období a pozemok je v čase rozhodovania stále vedený ako majetok účastníkov konania, žiadateľov (t.j. žalobcu), s odkazom na § 1 ods. 1, § 9 zákona o pôde, § 1 zákona č. 53/ 1966 Zb. o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu, § 2 zákona č. 61/1977 Zb. o lesoch. Bolo však preukázané, že tento pozemok na štát neprešiel, o čom svedčia údaje LV č. XXXX, kde sú ako vlastníci evidovaní C. C. a T. C., účastníci správneho konania, obaja v podiele 1. Stavba na tomto pozemku, Chata Kpt. Rašu, ku ktorej nebolo odňaté vlastnícke právo, resp. vlastníctvo k nej neprešlo na štát niektorým z titulov podľa § 6 zákona o pôde nie je stavbou, ktorá slúžila na poľnohospodárske alebo lesné využitie v zmysle § 1 ods. 1 písm. b/, c/ zákona o pôde, pretože nebola obytnou budovou, hospodárskou budovou a inou stavbou patriacou k pôvodnej poľnohospodárskej usadlosti, včítane zastavaných pozemkov, alebo obytnou a

21. Prvostupňový správny orgán konal o žiadosti právneho predchodcu žalobcu od roku 1992 a v roku 2017 vydal rozhodnutie, v ktorom konštatoval, že nespochybňuje nárok žalobcu na finančnú náhradu, ale že nebol uplatnený na príslušnom orgáne, resp. mal byť uplatnený

IV. Právne predpisy, právne názory kasačného súdu

23. Podľa § 1 zákona č. 403/1990 Zb. o zmiernení následkov niektorých majetkových krívd v znení neskorších predpisov (ďalej ako „zákon č. 403/1990 Zb.“), zákon sa vzťahuje na následky majetkových krívd spôsobených fyzickým a súkromným právnickým osobám odňatím vlastníckeho práva k nehnuteľným, prípadne hnuteľným veciam podľa vládneho nariadenia č. 15/1959 Zb. o opatreniach týkajúcich sa niektorých vecí užívaných organizáciami socialistického sektoru, podľa zákona č. 71/1959 Zb. o opatreniach týkajúcich sa niektorého súkromného domového majetku, a znárodnením zoštátnením na základe výmerov niektorých odvetvových ministerstiev, vydaných po roku 1955 a odvolávajúcich sa na znárodňovacie predpisy z roku 1948.1) Za odňatie vlastníckeho práva podľa tohto zákona sa považuje aj prechod vlastníckeho práva na základe kúpnej zmluvy podľa § 4 ods. 1 a 2 vládneho Nariadenia č. 15/1959 Zb.

25. Podľa § 4 ods. 1 a 2 zákona o pôde, (1) Oprávnenou osobou je štátny občan Slovenskej republiky, ktorý má trvalý pobyt na jej území a ktorého pôda, budovy a stavby patriace k pôvodnej poľnohospodárskej usadlosti prešli na štát alebo na iné právnické osoby v dobe od 25. februára 1948 do 1. januára 1990 spôsobom uvedeným v § 6 ods. 1. (2) Ak osoba, ktorej nehnuteľnosť prešla v dobe od 25. februára 1948 do 1. januára 1990 do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby v prípadoch uvedených v § 6 zomrela pred uplynutím lehoty uvedenej v § 13 alebo ak bola pred uplynutím tejto lehoty vyhlásená za mŕtvu, sú oprávnenými osobami, pokiaľ sú štátnymi občanmi Slovenskej republiky a majú trvalý pobyt na jej území, fyzické osoby v tomto poradí: a) dedič zo závetu, ktorý bol predložený pri dedičskom konaní, ktorý nadobudol celé dedičstvo, b) dedič zo závetu, ktorý nadobudol vlastníctvo, ale iba v miere zodpovedajúcej jeho dedičskému podielu; to neplatí, ak dedičovi podľa závetu pripadli len jednotlivé veci alebo práva; ak bol dedič závetom ustanovený len k určitej časti nehnuteľnosti, na ktorú sa vzťahuje

26. Podľa § 6 ods. 1 zákona o pôde, (1) Oprávneným osobám sa vydajú nehnuteľnosti, ktoré prešli na štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku a) výroku o prepadnutí majetku, prepadnutí veci alebo zhabaní veci v trestnom konaní, prípadne v trestnom konaní správnom podľa prvších predpisov, ak bol výrok zrušený podľa osobitných predpisov,5) b) odňatia bez náhrady postupom podľa zákona č. 142/1947 Zb. o revízii prvej pozemkovej reformy alebo podľa zákona č. 46/1948 Zb. o novej pozemkovej reforme, c) postupu podľa § 453a Občianskeho zákonníka alebo podľa § 287a zákona č. 87/1950 Zb. o trestnom konaní súdnom (trestný poriadok) v znení zákona č. 67/1952 Zb., d) odňatia bez náhrady postupom podľa zákona SNR č. 81/1949 Zb. SNR o úprave právnych

podobných útvarov, f) vyhlásenia a zmluvy o postúpení pohľadávok pre prípad vysťahovania (tzv. renunciačné vyhlásenie), g) toho, že občan zdržiavajúci sa v cudzine nehnuteľnosť zanechal na území republiky, alebo ktorého majetok prešiel na štát podľa zákona č. 183/1950 Zb. o majetku zanechanom na území Československej republiky osobami, ktoré optovali pre Zväz sovietskych socialistických republík a presídlili na jeho územie, h) zmluvy o darovaní nehnuteľností uzavretej darcom v tiesni, i) dražobného konania uskutočneného na úhradu pohľadávky štátu, j) súdneho rozhodnutia, ktorým sa vyhlásila za neplatnú zmluva o prevode majetku, ktorou občan pred odchodom do cudziny previedol vec na iného, ak dôvodom neplatnosti bolo opustenie republiky, prípadne uznanie takejto zmluvy účastníkmi za neplatnú; v takom prípade je oprávnenou osobou nadobúdateľ podľa uvedenej zmluvy, a to aj pokiaľ táto zmluva

v) prechodu na štát podľa osobitného predpisu,11) ak sa nachádzajú na území vojenského obvodu Javorina;5b) § 11 ods. 1 písm. g/ sa nepoužije. 27. Podľa § 9 ods. 1 až 4 Zákona o pôde, (1) Nárok uplatní oprávnená osoba na okresnom úrade a zároveň vyzve povinnú osobu na vydanie nehnuteľnosti. Povinná osoba uzavrie s oprávnenou osobou do 60 dní od podania výzvy dohodu o vydaní nehnuteľnosti. (2) Dohoda podlieha schváleniu okresným úradom formou rozhodnutia vydaného v správnom konaní. (3) Ak k dohode podľa odseku 1 nedôjde, rozhodne o vlastníctve oprávnenej osoby k nehnuteľnosti okresný úrad. (4) Pokiaľ je to nevyhnutne potrebné, môže okresný úrad zriadiť alebo zrušiť na prevádzanej nehnuteľnosti vecné bremeno, prípadne uložiť iné opatrenia na ochranu životného prostredia alebo dôležitých záujmov iných vlastníkov.

6 môže oprávnená osoba uplatniť do 31. decembra 1992. V prípade uvedenom v § 6 ods. 1 písm. a/ začne osemnásťmesačná lehota plynúť až odo dňa právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bol výrok zrušený, ak dôjde k tomuto rozhodnutiu po dátume účinnosti tohto zákona. Neuplatnením práva v lehote právo zanikne. Lehoty na predkladanie písomných dôkazov v konaní pred okresným úradom sa spravujú všeobecnými predpismi o správnom konaní. (2) Ak nehnuteľnosť bola vydaná podľa § 9, môžu osoby, ktorých nároky uplatnené v lehote uvedenej v odseku 1 neboli uspokojené, tieto nároky uplatniť na súde voči osobám, ktorým bola nehnuteľnosť vydaná, do šiestich mesiacov odo dňa skončenia lehoty uvedenej v odseku

Obdobne oprávnenej osobe patrí náhrada za pozemok, ktorý sa podľa tohto zákona nevydá a za ktorý sa neposkytol iný pozemok. (2) Ak obytná budova, hospodárska budova alebo iná stavba, ktorá má byť vydaná, je podstatne zhodnotená tak, že jej cena určená ku dňu účinnosti tohto zákona prevyšuje cenu budovy v čase prevzatia štátom alebo inou právnickou osobou, je na vôli oprávnenej osoby, či prevezme budovu a uhradí povinnej osobe rozdiel medzi cenami alebo požiada o náhradu.

Toto je základným poslaním správneho súdu pri prieskume zákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy. Doterajšia ustálená judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky chápe sťažnostný dôvod zakotvený v § 440 ods. 1 písm. g/ SSP, krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci vo vzťahu k meritu prejednávanej veci, t.j. na prvom mieste ako nesprávnu aplikáciu právnej normy (hypotéza ako právny skutkový stav a dispozícia) na riadne zistený faktický skutkový stav vyplývajúci z merita veci, na druhom mieste ako nesprávny výber ustanovenia a v neposlednom rade ako nesprávny výber právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Sťažovateľ má povinnosť presne vymedziť dôvody kasačnej sťažnosti, aby spĺňali kvalitatívne požiadavky kladené zákonom.

31. Nesprávne právne posúdenie môže byť dôvodom kasačnej sťažnosti len vtedy, ak bolo rozhodujúce pre výrok napadnutého rozhodnutia. Kasačný súd v tejto súvislosti uvádza, že sa nestotožňuje s právnym názorom správneho súdu vysloveným v napadnutom rozsudku spočívajúcom v posudzovaní charakteru stavby v závislosti od pozemku na ktorej je postavená (v prerokúvanej veci turistická chata na lesnom pozemku). Pri aplikácii uvedeného právneho názoru v praxi by dochádzalo k absurdným situáciám, kedy by čo i len formálne zaradenie pozemku do určitej kategórie predurčovalo charakter stavby a táto by bola s definovaným účelom pozemku spätá. Tento právny názor správny súd vo svojom odôvodnení neodvodil zo žiadnej konkrétnej právnej úpravy, ale vyložil účelovo tak, aby podľa jeho odôvodnenia, došlo k zmierneniu majetkových krívd (viď bod 78 a 79 napadnutého rozsudku).

33. Kasačný súd sa s aplikáciou § 23 zákona o pôde na danú vec nestotožňuje, keďže rozsah právnej úpravy Zákona o pôde je jasne definovaný ustanovením § 1 zákona o pôde, z ktorého dikcie nevyplýva, že by sa Zákon o pôde vzťahoval na nehnuteľnosť - turistickú chatu. Takéto konštatovanie správnym súdom vedie k výkladu ustanovení contra legem.

34. V tejto súvislosti Najvyšší správny súd SR uvádza, že zo spisového materiálu vyplýva, že právni predchodcovia žalobcu - oprávnené osoby si uplatnili nárok podľa zákona č. 403/ 1990 Zb. Tento nárok však nebol uplatnený na príslušnom - pozemkovom úrade.

ktorých výkonná a rozhodovacia činnosť bola a je upravená špeciálnymi právnymi predpismi. Okresný úrad Poprad, pozemkový a lesný odbor ako jeden z právnych nástupcov po vtedajšom Pozemkovom úrade Poprad od začiatku pracuje s nárokom žiadateľov podľa zákona o pôde na základe listu Správy TANAP-u č. 2028/7i zo dňa 12.11.1991.

V predchádzajúcom rozsudku kasačného súdu sp. zn. 6Sžrk/10/2019 zo dňa 21.04.2020, ktorým Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd zrušil rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k. 3S/15/2017-84 zo dňa 04.12.2018 a vec mu vrátil na ďalšie konanie je zrejmé, že: „z odôvodnenia žalovaného, podľa názoru najvyššieho súdu, vyplýva, že žalovaný správny orgán ako aj prvostupňový správny orgán svoje rozhodnutie dostatočným spôsobom odôvodnili. V odvolacom rozhodnutí žalovaný správny orgán podľa názoru kasačného súdu, riadnym a vyčerpávajúcim spôsobom reagovali na všetky námietky žalobcu uvedené v jeho odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu.“ Zároveň konštatoval, že z obsahu rozsudku Krajského súdu v Prešove je zrejmé, že krajský súd pri odôvodňovaní napadnutého rozsudku nepostupoval v zmysle zákonných pravidiel, keď odôvodnenie rozsudku z väčšej časti obsahovalo opis odôvodnenia rozhodnutí orgánu verejnej správy a reprodukciu žalobných dôvodov, resp. vyjadrenia účastníkov konania bez právneho posúdenia samotným správnym súdom.

36. Najvyšší správny súd SR konštatuje, že napadnutým rozsudkom nedošlo k porušeniu viazanosti právnym názorom kasačného súdu, keď predchádzajúce zrušujúce rozhodnutie kasačného súdu smerovalo k povinnosti správneho súdu opätovne rozhodnúť tak, aby odôvodnenie bolo náležité a zrozumiteľné, a aby správny súd podal odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s prerokúvanou vecou.

39. Vzhľadom na uvedené skutočnosti kasačný súd rozsudok Krajského súdu v Prešove zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V ďalšom konaní bude krajský súd viazaný právnym názorom kasačného súdu (§ 469 SSP), pokračovať v konaní vo vyššie načrtnutej línii.

41. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky jednomyseľne pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.