4Svk/5/2025
ECLI:SK:NSSSR:2025:6022200550.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Správny súd v Banskej Bystrici
- Sp. zn. 1. inštancie
- BB-71S/73/2022
- IČS
- 6022200550
- Zdroj
- PDF ↗
UZNESENIE
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, v právnej veci žalobcu: Združenie domových samospráv, o. z. so sídlom Rovniankova 1667/14, 851 02 Bratislava, P.O.BOX 218, 850 00 Bratislava, IČO: 31820174, právne zastúpený: Tkáč & Partners, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Hrnčiarska 29, 040 01 Košice; proti žalovanému: Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, so sídlom Tomášikova 14366/64A, 831 04 Bratislava, IČO: 54669464, (do 31.03.2024 Okresný úrad Banská Bystrica, odbor výstavby a bytovej politiky, so sídlom Nám. Ľudovíta Štúra 1, 974 05 Banská Bystrica), za účasti ďalšieho účastníka konania: Interpolis, a.s., so sídlom Dolná 6A, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 47235713, právne zastúpený: Advocatur Gémeš, Filipová & Partner AG, akciová spoločnosť, so sídlom Städtle 17, 9490 Vaduz, Lichtenštajnské kniežatstvo, reg.č.: FL-0002.539.075 - 9, registrácia: Amt Für Justiz Fürstentum Liechtenstein Handelsregister, konajúca prostredníctvom organizačnej zložky: BOOM & SMART Slovakia, so sídlom Dolná 370/6A, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 53096428, o preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného č. OU-BB-OVBP2-2022/028630-002 zo dňa 24. augusta 2022, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniu Správneho súdu v Banskej Bystrici, č. k. BB- 71S/73/2022-87 zo dňa 24. septembra 2024, takto
rozhodol:
I. Kasačná sťažnosť sťažovateľa sa zamieta. II. Návrh sťažovateľa na prerušenie konania sa zamieta. III. Žalovanému a ďalšiemu účastníkovi konania sa nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.
Odôvodnenie
I. Administratívne konanie
1. Združenie domových samospráv, o. z. (ďalej aj ako „žalobca“) bolo účastníkom kolaudačného konania, ktoré začalo na základe žiadosti stavebníka Interpolis, s.r.o., Dolná 6A, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 47235713 (ďalej aj ako „stavebník“) a predmetom ktorého bol návrh na vydanie kolaudačného rozhodnutia na stavbu „Prestavba a prístavba administratívnej budovy Interpolis na Partizánskej ceste č. 3 v Banskej Bystrici.“ Mesto Banská Bystrica svojim rozhodnutím č. OVZ-SU 128438/12303/2022/Boj z 24.6.2022 povolilo užívanie predmetnej stavby. 2. Žalobca podal proti rozhodnutiu Mesta Banská Bystrica uvedenom vyššie odvolanie. Okresný úrad Banská Bystrica, odbor výstavby a bytovej politiky, ako odvolací orgán, preskúmal toto odvolanie a dospel k záveru, že bolo podané oneskorene. Listom č. OU-BB- OVBP2-2022/027091-002 z 12.8.2022 mu túto skutočnosť oznámil. 3. Žalobca následne podal „Odvolanie voči individuálnemu správnemu aktu s účinkami rozhodnutia č. OU-BB-OVBP2-2022/027091-002“, kde namietal že rozhodnutie nemá formálne náležitosti rozhodnutia podľa § 46 a najmä odôvodnenia podľa § 47 správneho poriadku. Zároveň správny orgán nesprávne určil dátum doručenia, od ktorého sa odvodzuje subjektívna odvolacia lehota, pretože predmetné prvostupňové rozhodnutie bolo doručované verejnou vyhláškou a účinky doručenia nastali až 15. deň zverejnenia na úradnej tabuli a od vtedy sa počíta subjektívna lehota. Povinnosť doručiť takúto písomnosť verejnou vyhláškou vyplýva zo skutočnosti, že ide o stavbu, ktorá prešla posudzovaním EIA. Žiadal preto rozhodnutie zrušiť. 4. Okresný úrad Banská Bystrica, odbor výstavby a bytovej politiky vydal list - Oznámenie č. OU-BB-OVBP2-2022/028630-002 z 24.8.2022, v ktorom uviedol, že podľa § 60 správneho poriadku preskúmal sťažovateľove oneskorené odvolanie a spisový materiál a nezistil také pochybenie, ktoré by odôvodňovali obnovu konania alebo zmenu, či zrušenie napadnutého rozhodnutia v mimo odvolacom konaní. Uvedené oznámenie nie je správnym rozhodnutím, ale opatrením a preto nie je možné aplikovať ustanovenia § 46 a § 47 správneho poriadku. K námietke ohľadom povinnosti zverejnenia rozhodnutia verejnou vyhláškou a s tým súvisiace plynutie subjektívnej lehoty, uviedol, že bolo vydané rozhodnutie, podľa ktorého sa navrhovaná činnosť „Parkovací dom na Partizánskej ceste č. 3 v Banskej Bystrici“ nebude posudzovať podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon EIA). Toto rozhodnutie bolo potvrdené aj odvolacím orgánom. K návrhu na začatie konania vo veci kolaudačného konania vydal Okresný úrad Banská Bystrica, odbor starostlivosti o životné prostredie záväzné stanovisko, v ktorom súhlasí s vydaným rozhodnutím, že predmetná činnosť sa nebude posudzovať podľa zákona EIA. Preto nebolo rozhodnutie doručované verejnou vyhláškou a lehota sa počíta odo dňa doručenia rozhodnutia.
II. Konanie na správnom súde
5. Žalobca Oznámenie č. OU-BB-OVBP2-2022/028630-002 z 24.8.2022 odvolacieho správneho orgánu napadol správnou žalobou. 6. Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej aj ako „správny súd“) správnu žalobu uznesením č. k. BB-71S/73/2022-87 z 24.9.2024 (ďalej aj ako „uznesenie“ alebo „rozhodnutie“) odmietol a to podľa § 98 ods. 1 písm. g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej aj ako „SSP“) v spojení s § 7 písm. e) SSP ako neprípustnú. 7. Tento záver odôvodnil správny súd primárne tým, že správnou žalobou napadnutý úkon Okresného úradu Banská Bystrica vyhodnotil ako opatrenie procesnej povahy, v ktorého dôsledku nemohlo dôjsť k ujme na subjektívnych právach účastníka konania. Napadnuté opatrenie je len konštatovaním existujúceho, žalobcom vytvoreného právneho stavu a procesných okolností, kedy v dôsledku oneskoreného konania žalobca zmeškal lehotu na podanie odvolania voči prvostupňovému rozhodnutiu. Odlišná situácia by nastala, ak by žalobca napadol akt Okresného úradu č. OU-BB-OVBP2-2022/027091-002 z 12.8.2022, ktoré by bolo možné podrobiť súdnemu prieskumu. 8. Správny súd vo svojom odôvodnení ďalej uviedol, že nakoľko je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, nemôže pristúpiť k posúdeniu žaloby neformálne. Pretože sa žalobca správnou žalobou domáhal súdneho prieskumu opatrenia procesnej povahy, ktoré nemohlo mať za následok ujmu na subjektívnych právach žalobcu, súd vyhodnotil napadnuté opatrenie ako jeden z aktov vymedzených v rámci negatívnej enumerácie právomoci správnych súdov (§ 7 písm. e) SSP). 9. Vzhľadom na to, že správnou žalobou napadnuté opatrenie Okresného úradu Banská Bystrica nepodlieha súdnemu prieskumu v zmysle SSP, správny súd sa nezaoberal žalobnými dôvodmi smerujúcimi k preskúmaniu napadnutého opatrenia.
III. Kasačná sťažnosť, vyjadrenia
10. Proti uzneseniu správneho súdu podal včas kasačnú sťažnosť žalobca, v procesnom postavení sťažovateľa (ďalej „sťažovateľ“), ktorý v nej ako dôvody kasačného konania uviedol § 440 ods. 1 písm. f) SSP (nesprávny procesný postup správneho súdu, ktorým bolo znemožnené účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces), § 440 ods. 1 písm. g) SSP (nesprávne právne posúdenie veci) a § 440 ods. 1 písm. j) SSP (podanie bolo nezákonne odmietnuté).
11. V konkrétnostiach sťažovateľ najmä poukázal na to, že jeho žaloba bola výslovne formulovaná ako žaloba zainteresovanej verejnosti podľa § 177 ods. 2 a § 178 ods. 3 SSP, a teda chrániaca verejný záujem ochrany životného prostredia, pričom žaloba bola posudzovaná ako žaloba právnickej osoby podľa § 177 ods. 1 SSP, teda ako žaloba chrániaca porušenie subjektívnych záujmov. Správny súd preto neodpovedal na otázku, či došlo k porušeniu subjektívnych práv žalobcu.
12. Sťažovateľ následne poukázal na to, že v prípade podania správnej žaloby podľa § 178 ods. 3 SSP sú subjektívne práva a záujmy žalobcu až druhoradé, nakoľko meritom veci je verejný záujem, na riešení ktorého je vyšší celospoločenský záujem a nie len záujem žalobcu. Práve z tohto dôvodu sa postavenie sťažovateľa ako zainteresovanej verejnosti posudzuje predovšetkým najmä formálne, lebo v zmysle § 177 ods. 2 SSP v súbehu s § 178 ods. 3 SSP je naviazané na splnenie formálnych znakov, ktorým vzniká postavenie zainteresovanej verejnosti podľa osobitného zákona, ktorým je EIA. V aplikačnej praxi sa upretie spravodlivosti prejavuje tým, že správny súd neaplikuje ustanovenie § 42, § 177 ods. 2 a § 178 ods. 3 SSP, čím upiera spravodlivosť sťažovateľovi v zmysle čl. 9 ods. 2 Aarhuského dohovoru. 13.
Podľa názoru sťažovateľa, správny súd nerešpektoval samodefiníciu sťažovateľa ako ekologickej organizácie chrániacej verejný záujem životného prostredia. Sťažovateľ vo svojej správnej žalobe ďalej citoval rôzne rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, ako aj Ústavného súdu Slovenskej republiky.
14. Sťažovateľ následne žiadal, aby sa Najvyšší správny súd Slovenskej republiky obrátil na Súdny dvor EÚ s otázkami: a) Či použitie § 42, § 177 ods. 2 a § 178 ods. 3 SSP je obligatórne na žalobcu, ktorý je zainteresovanou verejnosťou ako naplnenie povinnosti súdneho orgánu členského štátu Aarhurského dohovoru vyplývajúci z ustanovení čl. 3 ods. 4 v spojení s čl. 9 ods. 2 a ods. 3 Aarhurského dohovoru. b) Či judikát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 6Svk/14/2021 nie je faktickým obchádzaním pôsobenia rozsudku Súdneho dvora EÚ č. C- 416/ 10 tým, že neúspechom sankcionuje ekologický spolok, ktorý len pôsobí podľa Aarhurského dohovoru a spolieha sa na právo Európskej únie a vykonateľnosť rozsudkov Súdneho dvora EÚ lebo práve už takúto snahu považuje za neprípustnú činnosť zainteresovanej verejnosti, ktorú treba prostredníctvom neúspechu v žalobnej iniciatíve sankcionovať a teda efektívne nastaviť takú rozhodovaciu prax, ktorá nehľadí na pôsobenie rozsudku SD EÚ C- 416/10 či už ako
názor najvyššej súdnej autority EÚ, ale ani nehľadí na jeho pôsobenie ako faktického výkladu práva EÚ. 15. Sťažovateľ navrhol, aby na základe jeho argumentácie, kasačný súd napadnuté uznesenie krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
16. Ku kasačnej sťažnosti sa vyjadril ďalší účastník konania. Uviedol, že sťažovateľ zdôrazňuje jeho status zainteresovanej verejnosti a rozvíja ho len vo všeobecnej rovine. Absentuje ale akékoľvek prepojenie súdnej praxe na prejednávaný prípad.
Sťažovateľovi nebolo odopreté právo na prístup k súdu. Odmietnutie žaloby si zapríčinil sám sťažovateľ, keďže nebol obozretný pri ochrane verejných práv. Sťažovateľ má stále zákonom stanovenú lehotu na podanie odvolania, ktorá tu bola zmeškaná a tento procesný nedostatok nemôže byť zhojený poukazom na status sťažovateľa.
17. Pokiaľ ide o námietku sťažovateľa ohľadom neaplikovania ustanovení SSP, tu ďalší účastník konania uviedol, že v kasačnej sťažnosti nie je vysvetlené, čo konkrétne a v akom postupe súdu boli tieto ustanovenia porušené. Správny súd konal so sťažovateľom ako so zainteresovanou verejnosťou, a neuprel mu podať správnu žalobu podľa § 42 ods. 1 písm. a) SSP a podľa § 178 ods. 2 SSP, nakoľko z odôvodnenia napadnutého uznesenia nevyplýva, že bolo vytýkané sťažovateľovi, že sa domáha ochrany iných ako subjektívnych práv.
Podstata celého problému spočíva v tom, že sťažovateľ zmeškal vlastným pričinením lehotu na podanie odvolania voči prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu a následne napadol správnou žalobou nesprávne opatrenie Okresného úradu Banská Bystrica. Podstatou teda nie je právne postavenie sťažovateľa a ani otázka či bol alebo nebol aktívne legitimovaný na podanie správnej žaloby. Nebol preto porušený čl. 9 ods. 9 Aarhurského dohovoru.
18. K návrhu sťažovateľa obrátiť sa na Súdny dvor Európskej únie, ďalší účastník konania uviedol, že navrhované prejudiciálne otázky sa vôbec netýkajú súdenej veci a prípadná odpoveď na nich nemôže mať vplyv na skutkový a právny stav spôsobený samotným
sťažovateľom. Ani jedna navrhovaná prejudiciálna otázka svojím charakterom nepokrýva právomoc Súdneho dvora Európskej únie v zmysle čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, nakoľko sa netýka výkladu ani zakladajúcich zmlúv a ani aktov tam vymenovaných orgánov. 19.
Vzhľadom na uvedené ďalší účastník konania navrhoval, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamietol.
IV. Právne posúdenie veci kasačným súdom
20. Kasačná sťažnosť sťažovateľa bola Najvyššiemu správnemu súdu predložená dňa 14.2.2025 a programovými a technickými prostriedkami schválenými Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky bola náhodným spôsobom pridelená na rozhodnutiu kasačnému senátu 4S. 21.
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky pri skúmaní procesných podmienok konania zistil, že kasačná sťažnosť bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP), má predpísané náležitosti (§ 57 SSP a § 445 SSP) a smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustná.
22. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší správny súd“ alebo „kasačný súd“) ako súd kasačný (§ 11 písm. h/ SSP) preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu z dôvodov a v rozsahu uvedenom v kasačnej sťažnosti (§ 453 ods. 1, 2 SSP) postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a po jej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná a je potrebné ju zamietnuť.
23. Podľa § 7 písm. e) SSP, správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania.
24. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná. 25. Podľa § 42 ods. 1 SSP, ak má zainteresovaná verejnosť alebo dotknutá verejnosť (ďalej len "zainteresovaná verejnosť") právo podľa osobitného predpisu na účasť v administratívnom konaní vo veciach životného prostredia, je oprávnená a) podať správnu žalobu podľa § 6 ods. 2 písm. a), b) podať žalobu proti nečinnosti podľa § 6 ods. 2 písm. e), c) podať žalobu proti všeobecne záväznému nariadeniu, d) zúčastniť sa na konaní o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. a); ustanovenia tohto zákona týkajúce sa osoby zúčastnenej na konaní podľa § 41 ods. 2 sa primerane použijú aj na zainteresovanú verejnosť.
26. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 27. Podľa § 177 ods. 2 SSP, ochrany iných ako subjektívnych práv sa môže domáhať len prokurátor alebo subjekt výslovne na to oprávnený zákonom.
28. Podľa § 178 ods. 3 SSP, zainteresovaná verejnosť je oprávnená podať správnu žalobu proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ak tvrdí, že tým bol porušený verejný záujem v oblasti životného prostredia.
29. Podľa § 440 ods. 1 písm. f) SSP, kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
30. Podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP, kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci.
31. Podľa § 440 ods. 1 písm. j) SSP, kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že podanie bolo nezákonne odmietnuté. 32. Podľa § 461 SSP, kasačný súd zamietne kasačnú sťažnosť, ak po preskúmaní zistí, že nie je dôvodná. 33.
V systéme správneho súdnictva je právo na súdny prieskum rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy na základe správnej žaloby determinované princípom generálnej klauzuly s negatívnou enumeráciou, z ktorého vyplýva, že súdy v zásade preskúmavajú všetky rozhodnutia alebo opatrenia orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia, rušia alebo deklarujú práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté, okrem tých, ktoré zákon výslovne z prieskumu vylučuje (§ 7 SSP). Predmetom súdneho prieskumu nie sú len rozhodnutia, ktoré majú formálne náležitosti predpísané zákonom, ale aj opatrenia, ktoré nie sú takto formalizované, ale sú definované prostredníctvom procesu prijatia a právnych účinkov.
34. Predmetné opatrenie - Oznámenie nebolo vydané v administratívnom konaní s náležitosťami rozhodnutia. Nejde v pravom zmysle o rozhodovanie o právach, resp. právom chránených záujmoch žalobcu. Orgán verejnej správy týmto oznámením zo dňa 24.8.2022 iba informoval sťažovateľa o skutočnostiach, ktoré už boli uvedené v opatrení z 12.8.2022, pričom dodal, že toto Opatrenie nebolo správnym rozhodnutím, a nie je tu možné aplikovať § 46 a § 47 správneho poriadku. Zároveň reagoval na námietky sťažovateľa uvedené v „odvolaní“ proti Opatreniu z 12.8.2022. Predmetnou správnou žalobou napadnuté Opatrenie bolo len konštatovaním existujúceho právneho stavu, samo o sebe nemá zákonom definovateľnú relevanciu, právne postavenie sťažovateľa nijako neovplyvnilo, pričom sa nijako nedotýka právnej sféry sťažovateľa.
35. Najvyšší správny súd sa preto stotožnil s názorom vysloveným v kasačnou sťažnosťou napadnutom rozhodnutí, že rozhodnutie žalovaného č. OU-BB-OVBP2-2022/028630-002 zo dňa 24. augusta 2022 nepodlieha súdnemu prieskumu v zmysle § 7 písm. e) SSP a bolo potrebné žalobu odmietnuť ako neprípustnú podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP.
36. Kasačný súd je zároveň toho názoru, že sťažovateľ nemal byť účastníkom predmetného kolaudačného konania. Stavebný zákon v ust. § 78 určuje okruh účastníkov tohto správneho konania a priznáva takéto postavenie jedine stavebníkovi, vlastníkovi stavby, ak nie je stavebníkom a vlastníkovi pozemku, na ktorom je stavba umiestnená. Sťažovateľ nebol ani jednou z vyššie označených osôb. Zároveň kolaudačné konanie nie je konaním, ktoré by malo charakter povoľovania činností definovaných v článku 6 Aarhuského dohovoru, na ktorý sa odvolával sťažovateľ a ku ktorému má mať zainteresovaná verejnosť prístup ako účastník konania. 37.
V súvislosti s návrhom sťažovateľa na predloženie prejudiciálnej otázky kasačný súd uvádza, že vzhľadom na jeho postavenie - ako vnútroštátneho súdneho orgánu, proti?ktorého rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok, mu z čl. 267 ods. 3 Zmluvy o?fungovaní EÚ vyplýva povinnosť predložiť prejudiciálnu otázku, ktorej zodpovedanie by jej bolo nevyhnutné pre jeho rozhodnutie vo veci. Nie je pritom viazaný návrhmi účastníkov konania.
38. V posudzovanej veci však kasačný súd konštatuje, že sám nevzhliadol potrebu predloženia prejudiciálnej otázky. Zo strany sťažovateľa navrhované prejudiciálne otázky nemajú žiadnu právnu relevanciu na posudzovanú vec. Za týchto okolností kasačný súd dospel k záveru, že nie je povinný iniciovať konanie pred Súdnym dvorom EÚ.
39. Z vyššie uvedených dôvodov Najvyšší správny súd nepovažoval kasačnú sťažnosť žalobcu za dôvodnú, a preto ju podľa § 461 SSP zamietol. 40. O náhrade trov kasačného konania kasačný súd rozhodol tak, že neúspešnému sťažovateľovi - žalobcovi ich náhradu podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 SSP nepriznal a žalovanému ich náhrada zo zákona nevyplýva (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 168 SSP). Ďalšiemu účastníkovi konania kasačný súd náhradu trov kasačného konania podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 169 SSP nepriznal, nakoľko mu v kasačnom konaní nebola uložená žiadna povinnosť. 41.
Toto rozhodnutie prijal Najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave dňa 20. marca 2025