4Svk/52/2025

1. Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej len „správny súd“) napadnutým rozhodnutím č. k. 3S/61/2024-75 zo dňa 13. mája 2025 zastavil konanie podľa § 99 písm. g) zákona č. 162/ 2015 Z. Z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) a nepriznal účastníkom konania právo na náhradu trov konania. 2. V odôvodnení uznesenia správny súd skonštatoval, že predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného, ktorým ako druhostupňový orgán verejnej správy zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Mesta Liptovský Mikuláš, ktorým bol udelený súhlas na výrub 6 ks drevín pre žiadateľa B.D.ARCH, s.r.o. a ktorým bola určená súčasne s povolením výrubu aj náhradná výsadba s tým, že v súlade so stanovenými podmienkami z prvostupňového rozhodnutia výrub sa môže uskutočniť až po nadobudnutí právoplatnosti stavebného povolenia na stavbu „BYTOVÉ DOMY Liptovský Mikuláš“ a to len v období vegetačného pokoja v období od 01.10.2024 do 28.02.2025. Správny súd následne vyzval žalovaného, aby oznámil súdu, či si žiadateľ splnil notifikačnú povinnosť a oznámil uskutočnenie výrubu a náhradnú výsadbu príslušnému orgánu, teda či došlo k realizácii práva vyplývajúceho z rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy v nadväznosti na to, či bolo žiadateľovi vydané stavebné povolenie, na ktorého právoplatnosť sa možnosť výrubu viazala. Žalovaný oznámil správnemu súdu, že neobdržal od žiadateľa oznámenie o uskutočnení náhradnej výsadby a nemá vedomosť ani o právoplatnosti stavebného povolenia. Následne žalovaný vykonal štátny dozor na predmetných pozemkoch a zistil, že nedošlo v výrubu žiadnych drevín. 3. Správny súd mal tak za preukázané, že v čase konania správneho súdu, v dôsledku uplynutia času, na ktorý bolo viazané oprávnenie spojené v výkonom práva - udelenie súhlasu podľa § 47 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochrane prírody“), v nadväznosti na určené konkrétne podmienky v zmysle § 82 ods. 12 zákona o ochrane prírody, už preskúmavané rozhodnutie stratilo platnosť a súčasne nedošlo k realizácii práva v zmysle výroku rozhodnutia orgánu verejnej správy. Uplynutie času, na ktorý bol súhlas orgánu verejnej správy udelený, má za následok, že preskúmavané rozhodnutie je už v čase konania správneho súdu neplatné, nevykonateľné. Subjektívne práva v neho vyplývajúce nie sú objektívne realizovateľné, pretože v čase platnosti realizované neboli, čím odpadol predmet súdneho prieskumu. Vzhľadom na odpadnutie predmetu konania a nespôsobilý predmet súdneho prieskumu, ďalšie súdne konanie je nadbytočné, nehospodárne a neexistuje žiadny právny dôvod, ani oprávnený právny záujem uplatňovaný žalobcom, prípadne iný verejný záujem, aby sa v takomto konaní pokračovalo.

4. Proti uzneseniu správneho súdu podal včas kasačnú sťažnosť žalobca, v procesnom postavení sťažovateľa (ďalej aj „sťažovateľ“), ktorý v nej ako dôvody kasačného konania uviedol § 440 ods. 1 písm. f) SSP (nesprávny procesný postup správneho súdu, ktorým bolo znemožnené účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces), § 440 ods. 1 písm. g) SSP (nesprávne právne posúdenie veci) a § 440 ods. 1 písm. h) SSP (odklonenie sa od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu). Navrhoval uznesenie správneho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Zároveň žiadal priznať mu náhradu trov konania na kasačnom súde v rozsahu 100 %.

6. Nie je pravdou, že expiráciou rozhodnutia rozhodnutie zaniklo a zanikli aj jeho následky. Správne žaloby na rozhodnutia, ktorým skončila platnosť majú aj osvetovú a preventívnu funkciu, aby sa podobná nezákonnosť neopakovala v iných prípadoch.

K tomu uviedol niekoľko rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky, ako aj Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky. 8. Sťažovateľ nesúhlasil ani s výrokom o trovách konania, že žiaden s účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak bolo konanie zastavené. Správny súd nesprávne nenašiel žiadne dôvody na priznanie náhrady trov konania v súvislosti so zavinením účastníkov konania na zastavení konania. 9.

Nakoľko podmienky z rozhodnutia neboli žiadateľom naplnené, nemohlo legálne dôjsť a ani nedošlo k výrubu drevín. Rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu tak nezasiahlo do právnej sféry dotknutých subjektov, ujmu neutrpel ani žiadny žiadateľ, ani príroda a životné prostredie, ani verejný záujem na ochrane prírody a krajiny a už vôbec nie sťažovateľ. 10. Žalovaný následne uviedol, že sťažovateľ sa v priebehu prvostupňového konania nenamietal primeranosť náhradnej výsadby, bol vo veci ochrany prírody pasívny, nezúčastnil sa ani ústneho pojednávania, ani miestnej ohliadky, neoboznámil sa s obsahom zápisnice miestneho šetrenia a svoje námietky uplatnil až v priebehu odvolacieho konania.

11. Navrhoval preto kasačnú sťažnosť zamietnuť a účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznať.

12. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky pri skúmaní procesných podmienok konania zistil, že kasačná sťažnosť bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP), má predpísané náležitosti (§ 57 SSP a § 445 SSP) a smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustná. 13. Kasačný súd po oboznámení sa s rozsahom a dôvodmi kasačnej sťažnosti proti napadnutému uzneseniu správneho súdu preskúmal uznesenie správneho súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného a konanie mu predchádzajúce. 14. Predmetom súdneho prieskumu bolo uznesenie správneho súdu č. k. 3S/61/2024-75 zo dňa 13. mája 2025, ktorým správny súd zastavil konanie podľa § 99 písm. g) SSP. 15. Z administratívneho spisu kasačný súd zistil, že Mesto Liptovský Mikuláš vydalo rozhodnutie č. MsÚ/ŽP-2024/3463-10/RSm dňa 15.04.2024. Týmto rozhodnutím bol daný súhlas podľa § 47 ods. 3 zákona o ochrane prírody na základe žiadosti spoločnosti B.D. - ARCH, s.r.o. zo dňa 15.03.2024 a miestnej obhliadky zo dňa 09.04.2024, na výrub 6 ks drevín rastúcich na parcelách č. KN-C XXXX/X (druh pozemku záhrada), KN-C XXXX/X (druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie) vo vlastníctve spoločnosti ST. NICOLAUS a.s., zapísaných na liste vlastníctva č. XXX v katastrálnom území R. V.: - 2 ks breza previsnutá (Betula pendula) s obvodmi kmeňov vo výške 1‚3 m - 110 cm, 68 cm, označené zelenou farbou bodovo na kmeňoch a koreňových nábehoch, - 2 ks jabloň sp. (Malus sp.) s obvodmi kmeňov vo výške 1‚3 m - 85 cm, 89 cm, označené zelenou farbou bodovo na kmeňoch a koreňových nábehoch, - 2 ks čerešňa sp. (Cerasus sp.) s obvodmi kmeňov vo výške 1‚3 m - 69 cm, 74 cm, označené zelenou farbou bodovo na kmeňoch a koreňových nábehoch. 16. Následne boli určené súčasne podmienky vykonania výrubu: 1. Výrub drevín zabezpečí žiadateľ na vlastné náklady. 2. Povinnosť zabezpečiť, aby sa pri výrube drevín nepoškodil verejný a súkromný majetok. 3. Výrub môže byť vykonaný až po nadobudnutí právoplatnosti stavebného povolenia na stavbu „BYTOVÉ DOMY Liptovský Mikuláš“ pre žiadateľa v čase vegetačného pokoja od 01.10.2024 do 28.02.2025. 4. Výrub vykonať za dodržania zásad ochrany zdravia a majetku pri prácach tohto druhu. 5. Drevná hmota, ktorá vypadne z tohto zásahu, pripadne vlastníkovi pozemku. 17. Zároveň bola týmto rozhodnutím uložená povinnosť náhradnej výsadby 25 ks drevín z druhov javor, lipa, borovica na parcelu č. KN-C XXX/XX v katastrálnom území Y., 10 ks drevín z druhov javor, lipa, breza na parcely č. KN-C XXXX/X, KN-C XXXX/X, KN-C XXXX/X, KN-C XXXX/X v katastrálnom území R. V. v termíne do 30.11.2026. 18. Sťažovateľ podal proti prvostupňovému rozhodnutiu orgánu verejnej správy odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. OU-LM-OSZP-2024/007459-004 z 25.09.2024. Týmto rozhodnutím bolo odvolanie zamietnuté a napadnuté rozhodnutie potvrdené.

19. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

veci. 21. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 22. Podľa § 178 ods. 3 SSP, zainteresovaná verejnosť je oprávnená podať správnu žalobu proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ak tvrdí, že tým bol porušený verejný záujem v oblasti životného prostredia.

e) žalobca po prerušení konania podľa § 100 ods. 2 písm. c) zostal nečinný dlhšie ako šesť mesiacov, f) žalobca nevyčerpal pred podaním žaloby postupy ustanovené týmto zákonom pri jednotlivých typoch konania, g) odpadol dôvod na pokračovanie v konaní a nejde o prípady ustanovené v písmenách c) a d), h) tak ustanoví tento zákon alebo osobitný predpis.

26. Najvyšší správny súd nezistil žiaden dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov obsiahnutých v odôvodnení napadnutého uznesenia správneho súdu. Tieto závery spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého uznesenia. Preto sa s ním Najvyšší správny súd v celom rozsahu stotožňuje, považujúc právne posúdenie veci správnym súdom za správne. Podľa názoru Najvyššieho správneho súdu námietky vznesené v kasačnej sťažnosti neboli spôsobilé ovplyvniť vecnú správnosť napadnutého uznesenia správneho súdu. V podrobnostiach kasačný súd odkazuje na odôvodnenie napadnutého uznesenia správneho súdu.

V rozhodnutí prvostupňového orgánu verejnej správy sú jasne uvedené podmienky za akých sa výrub drevín uskutoční. Ako správne a vyčerpávajúco uviedol správny súd, výrub drevín už nie je možné uskutočniť. Uplynul čas, na ktorý bol súhlas daný. Ako bolo v konaní pred správnym súdom jednoznačne preukázané, k žiadnemu výrubu ani nedošlo a predmetné dreviny stále stoja a ďalej rastú. Nijakým spôsobom tak toto rozhodnutie nie je spôsobilé ohroziť či už subjektívne práva a povinnosti účastníkov správneho a súdneho konania, alebo verejný záujem na ochrane prírody a krajiny.

Rozhodnutie orgánu verejnej správy bolo viazané na určitý čas a nedošlo k jeho realizácii. 29. Pokiaľ ide o sťažovateľom uvedené rozhodnutia týkajúce sa odstrelu medveďa a Lesoochranárskeho zoskupenia VLK, ide tu o úplne iný skutkový stav. V týchto prípadoch išlo o situácie, kedy už k odstrelu medveďa došlo, tzn. rozhodnutie orgánu verejnej správy bolo vykonané. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4Sžk/21/2018, ktoré ako jedno z mnohých uvádza v kasačnej sťažnosti aj samotný sťažovateľ na podporu svojich tvrdení: „V odôvodnení nálezu (bod 26.) ústavný súd uviedol, že „Zákon v § 99 písm. g/ upravil zastavenie konania, ak odpadol dôvod na pokračovanie v konaní a nejde o prípady ustanovené v písmenách c/ a d/. Ako príklad zastavenia konania z dôvodu odpadnutia predmetu prieskumu možno uviesť stratu účinkov preskúmavaného rozhodnutia alebo opatrenia, no bez jeho formálneho zrušenia, na základe protestu prokurátora alebo mimoriadneho opravného prostriedku. O takýto prípad pôjde najmä pri faktickej konzumácii týchto účinkov alebo

v zmysle § 82 ods. 12 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny. Ak však už dané subjektívne práva boli uplatnené, nemožno ani v dôsledku uplynutia času bez ďalšieho zastaviť správne súdne konanie a odmietnuť súdnu ochranu, pretože jej primárny obsah založený na možnosti zrušenia nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia sa tým dostáva do sekundárnej podoby, ktorej podstatou je vytvorenie základu pre náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov.“ (Baricová, J., Fečík, M., Števček, M., Filová, A. a kol. Správny súdny poriadok. Komentár. Bratislava : C. H. Beck, 2018. s. 553.).“ V týchto prípadoch išlo o prípady, kedy už subjektívne práva vyplývajúce s rozhodnutí orgánov verejnej správy boli uplatnené, a len v tých prípadoch nie je možné správneho konanie zastaviť tak ako to v prejednávanom prípade urobil správny súd.

Je zrejmé, že judikatúra je v tomto smere ustálená a uznesenie správneho súdu je s ňou v súlade. 31. Pokiaľ ide o námietku týkajúcu sa trov konania, aj túto vyhodnotil kasačný súd ako nedôvodnú. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti síce uviedol, že správny súd vec vo vzťahu ku nepriznaniu trov konania nesprávne právne posúdil, keď nenašiel žiadne dôvody na priznanie náhrady trov konania v súvislosti so zavinením účastníkov konania na zastavení konania, svoju námietku však nijako bližšie nekonkretizoval. Podľa názoru kasačného súdu rozhodol správny súd správne ak účastníkom náhradu trov konania nepriznal. Svoje rozhodnutie o trovách konania tiež riadne odôvodnil.

34. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.