4Svk/53/2022

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a členov senátu JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD. a prof. JUDr. PhDr. Petra Potáscha, PhD., v právnej veci žalobcu: Q. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. P. D. č. X/X, XXX XX Q., právne zastúpený: JUDr. Marián Ďuran, advokát, so sídlom Sládkovičova 6, 010 01 Žilina, proti žalovanému: Centrum právnej pomoci, so sídlom Račianska 1523/71, 810 05 Bratislava, Kancelária Žilina P.O. Hviezdoslava 6, P.O.BOX B10, 010 01 Žilina, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KaZA/4314/2020 zo dňa 28. januára 2020, konajúc o kasačnej sťažnosti proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č.k. 31S/21/2020-237 zo dňa 24. mája 2022, takto

rozhodol:

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta. II. Účastníkom konania sa náhrada trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I. Konanie pred krajským súdom

2. Centrum právnej pomoci rozhodnutím č. KaZA/4314/2020 z 28. januára 2020 ako príslušný správny orgán podľa § 1 ods. 1 a 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) rozhodol podľa ustanovenia § 10 ods. 5 zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi tak, že nepriznal nárok na poskytovanie právnej pomoci žalobcovi.

4. Správny súd uviedol, že pojem zrejmej bezúspešnosti v spore bol v našom právnom poriadku pôvodne obsiahnutý len v § 138 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v súvislosti s posudzovaním žiadosti účastníka konania o oslobodenie od platenia súdnych poplatkov, keď uvedený procesný predpis pre priznanie oslobodenia od platenia súdnych poplatkov vylučoval zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva.

5. Správny súd ďalej poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžo/249/2015, v ktorom Najvyšší súd Slovenskej republiky zdôraznil skutočnosť, že „pre naplnenie požiadavky § 6 ods. 1 písm. b) zákona č. 327/2005 Z. z. nestačí, že zrejmú bezúspešnosť sporu nemožno vylúčiť, ale je nevyhnutné, aby bezúspešnosť sporu žiadateľa bola tak jednoznačná, že je zrejmá už na základe zbežného posúdenia veci.

6. Krajský súd ďalej uviedol, že pojem „zrejmá bezúspešnosť sporu“ v zmysle § 8 zákona č. 327/2005 Z. z. predstavuje technické označenie výlučne pre účely tohto konania, ktorý nemôže prejudikovať konanie vedené na súde. Definícia tohto pojmu je demonštratívne vymedzená pojmom „najmä“ a naznačuje taký skutkový stav veci, u ktorého žalovaný pri dodržaní odbornej starostlivosti pri prvotnej analýze veci postupom due dilligence (pri obvyklej opatrnosti) neodporúča vstúpiť do sporu a hradiť náklady právnej pomoci. Na túto oblasť

V takých prípadoch, v ktorých správny orgán ,,môže“ alebo ,,nemôže", a v podobne vyjadrených situáciách (,,najmä“) je správny súd oprávnený preskúmať len to, či došlo k výberu z niektorých dovolených možností, ale výber sám zásadne prieskumu nepodlieha. Preskúmanie sa vykoná podľa kritérií, ktoré pre správne uváženie uvádza zákon a ktoré tvoria nevyhnutné východiská pre výsledok správneho uváženia premietnutý do rozhodnutia správneho orgánu. Vychádza sa nielen z týchto kritérií, ale aj z účelu zákona, ktorý tvorí významné interpretačné hľadisko.

Žilina sp. zn. 13C/169/2013 z 8. decembra 2015 z dôvodu, že dané rozhodnutie nebolo doposiaľ žalobcovi doručené, a tak lehota na podanie odvolania ešte neuplynula. 8. Z obsahu uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 327/2019-12 z 20. augusta 2019 mal správny súd zistené, že žalobca podanou ústavnou sťažnosťou namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 13C/169/2013. Z obsahu ústavnej sťažnosti vyplynulo, že žalobca figuroval v pozícii žalovaného v konaní, predmetom ktorého bol nárok na náhradu škody spôsobenej trestným činom v sume 1.575,- eur. Dotknuté konanie sa začalo podaním žaloby na okresnom súde dňa 4. júna 2013. Žalobca uvádzal, že proti platobnému rozkazu č.k. 13C/169/ 2013-13 z 18. februára 2014 podal v zákonom stanovenej lehote odpor, avšak stále mu nebolo

9. V konaní boli riadne nariadené a uskutočnené dve pojednávania (6. októbra 2015 a 8. decembra 2015) a vo veci bol 8. decembra 2015 vyhlásený rozsudok. Predmetné konanie v čase podania ústavnej sťažnosti bolo právoplatne skončené, keďže rozsudok okresného súdu č.k. 13C/169/2013-68 z 8. decembra 2015 nadobudol právoplatnosť 3. marca 2016, pričom žalobca mal o tejto skutočnosti vedomosť minimálne od 30. júna 2016, čo nesporne preukazuje úradný záznam o nahliadnutí do súdneho spisu. 10. Ústavný súd SR konštatoval, že ústavná sťažnosť žalobcu v čase jeho rozhodovania je zjavne neopodstatnená, čo zakladá dôvod na jej odmietnutie podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde.

Pokiaľ najvyššia inštancia ochrany ústavnosti nezistila žiadne procesné pochybenia, ktoré vzniesol žalobca v aktuálnom konaní a pokiaľ sa ústavný súd zároveň zaoberal aj otázkou jednotlivých procesných úkonov vedúcich k právoplatnému ukončeniu daného konania, potom nevidel správny súd dôvod akokoľvek prehodnocovať dané závery.

12. Z odôvodnenia rozsudku ďalej vyplýva, že správny súd zamietol návrh na výsluch JUDr.

16. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach dôvodov podanej kasačnej sťažnosti podľa § 440 SSP, kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky www.nssud.sk podľa § 137 ods. 4 SSP v spojení s § 452 ods. 1 SSP. 17. Predmetom kasačnej sťažnosti bol rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 31S/21/2020 z 24. mája 2022, ktorý správny súd žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KaZA/4314/2020 z 28. januára 2020 ako nedôvodnú s odkazom na § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) zamietol. 18. Z obsahu administratívneho spisu kasačný súd zistil, že žiadateľ žiadal o právnu pomoc vo veci odvolania proti rozsudku Okresného súdu v Žiline, sp. zn. 13C/169/2013-68 zo dňa 8. decembra 2015, lebo doteraz mu podľa jeho názoru nebol doručený, a tak lehota na podanie odvolania ešte neuplynula. Dňa 16. januára 2020 Centrum telefonicky kontaktovalo informačné centrum Okresného súdu Žilina ohľadom právoplatnosti a vykonateľnosti predmetného rozsudku pracovníčka, pričom súdu oznámila, že spis je už uložený v archíve, nie je dôvod na doručovanie, nakoľko je rozsudok už právoplatný a vykonateľný. (ÚZ zo dňa 16.01.2020, ČRZ: 6875/2020) Žiadateľ požiadal Centrum o právnu pomoc vo veci zrušenia doložiek právoplatnosti a vykonateľnosti súdnych rozhodnutí v konaní vedenom pred Okresným súdom Žilina, sp. zn. 13C/169/2013. Centrum vyhovelo jeho žiadosti a vydalo rozhodnutie o priznaní nároku na poskytovanie právnej pomoci dňa 25. septembra 2018. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 11. októbra 2018. V uvedenej právnej veci rozhodoval na prvom stupni Okresný súd Žilina (č.k. 14C/39/2017), ktorý rozhodol, že rozsudok Okresného súdu Žilina 13C/169/2013-68 zo dňa 8. decembra 2015 nadobudol právoplatnosť dňa 03. marca 2016. Uvedené potvrdil aj Krajský súd v Žiline svojím rozhodnutím (č.k. 5Co/67/2018 zo dňa 29. marca 2018). Žiadateľ podal prostredníctvom advokáta určeného Centrom aj ústavnú sťažnosť vo veci, ktorou namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote postupom Okresného súdu Žilina pod sp. zn. 13C/169/2013. Z odôvodnenia uznesenia Ústavného súdu SR vyplýva, že nakoľko ústavná sťažnosť obsahovala minimálnu argumentáciu sťažovateľa. Ústavný súd požiadal o stanovisko okresný súd, ktorý uviedol, že o doručovaní náhradným spôsobom sa žiadateľ dozvedel minimálne dňa 30. júna 2016, keď bol študovať spis. Rovnako podával aj mimoriadny opravný prostriedok, návrh na obnovu konania na Okresný súd Žilina dňa 20. septembra 2017. Ústavný súd SR žiadosť žiadateľa odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

19. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z. fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti, ak a) jej príjem nepresahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom, b) nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a c) hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch. 20. Podľa § 8 zákona č. 327/2005 Z. z. pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu centrum prihliadne najmä na to, či právo nezaniklo uplynutím času, či sa právo nepremlčalo a či je žiadateľ schopný označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ktoré sú dôležité na zistenie skutkového stavu. 21. Kasačný súd sa v celom rozsahu stotožnil s právnym názorom správneho súdu, že v danom prípade nebolo možné zo strany žalovaného priznať žalobkyni nárok na poskytnutie právnej pomoci vrátane nároku na predbežné poskytnutie právnej pomoci, pretože v danom prípade nebola splnená jedna s kumulatívnych podmienok na priznanie tohto nároku a to, že neje o zrejmú bezúspešnosť sporu, v ktorom žiadateľ žiadal o poskytnutie právnej pomoci. 22. Citované rozhodnutie ústavného súdu definuje súdne konanie vedené na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 13C/169/2013 ako právoplatne skončené, a preto treba požiadavku sťažovateľa na poskytnutie právnej pomoci za účelom podania odvolania proti právoplatnému rozhodnutiu považovať za neopodstatnenú. Vyhovením takejto žiadosti by žalovaný poskytol právnu pomoc v spore, ktorý je pre žalobcu zjavne bezúspešný. 23. Rozsudok správneho súdu je zrozumiteľný a dáva odpovede na všetky podstatné otázky vznesené sťažovateľom. Preto takto formulovaným sťažnostným námietkam sťažovateľa nebolo možné vyhovieť. 24. Na základe uvedeného dospel kasačný súd k záveru, že správny súd dôvodne považoval preskúmavané rozhodnutie žalovaného za vydané v súlade so zákonom. O zákonnosti takéhoto postupu nemal pochybnosti ani kasačný súd a preto kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP zamietol. 25. O trovách kasačného konania vo vzťahu k žalovanému bolo rozhodnuté podľa § 168 SSP a contrario v spojení s §467 ods. 1 SSP tak, že úspešnému žalovanému náhradu trov kasačného konania nepriznal, pretože neboli splnené podmienky aplikácie § 168. Sťažovateľ ako neúspešný účastník kasačného konania nemá právo na náhradu jeho trov (§167 ods. 1 SSP a contrario v spojení s § 467 ods. 1 SSP). 26. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.