4Svk/53/2025

1. Správny súd v Košiciach (ďalej ako „správny súd“) rozsudkom č. k. PO-1S/73/2020 - 221 zo dňa 12. júna 2025 (ďalej aj ako „napadnutý rozsudok“) podľa ust. § 190 zákona č. 162/ 2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. KT/20148/2020, ČRZ: 97324/2020 zo dňa 27.08.2020 (ďalej ako „napadnuté rozhodnutie“), ktorým potvrdil rozhodnutie Centra právnej pomoci, Kancelárie Prešov ako správneho orgánu prvého stupňa č. KaPO/7175/2020 zo dňa 13.05.2020, ktorým tento zastavil správne konanie o nároku na poskytnutie právnej pomoci žalobcovi v rámci súdneho konania, konkrétne podania dovolania proti rozsudku Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 3Co/50/2019-186 zo dňa 05.09.2019.

3. Podľa správneho súdu správny orgán neporušil práva žalobcu, naopak, voči nemu konal ústretovo a urobil nadprácu, keď ho opakovane vyzval na predloženie požadovaných dokladov namiesto toho, aby predmetné konanie oprávnene zastavil hneď po prvom nedoložení potrebných dokladov. Zároveň konštatoval, že správny orgán žalobcovi dostatočne vysvetlil, dokonca aj citáciou príslušného ustanovenia, z akého dôvodu je potrebné preukazovať nielen jeho pomery, ale aj pomery jeho manželky a dcéry. Žalobca namiesto toho, aby požadované doklady predložil, spochybňoval dôvodnosť vyžadovania požadovaných dokladov a navrhoval, aby správne orgány konali priamo s jeho rodinnými príslušníkmi. Títo však nie sú účastníkmi konania, preto od nich nemožno priamo vyžadovať doklady, o čom bol žalobca riadne poučený. 4.

5. Záverom správny súd uviedol, že preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie ktoré mu predchádzalo, a nezistil žiadne nedostatky napadnutého rozhodnutia, ktoré by odôvodňovali jeho zrušenie, keďže v čase vydania rozhodnutia žalobca po dvoch riadne doručených výzvach konajúceho správneho orgánu nedoložil potrebné doklady, a tým nesplnil podmienky potrebné na priznanie právnej pomoci podľa zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z. (ďalej len „zákon č. 327/2005 Z. z.“).

III. Konanie na kasačnom súde

10. Prejednávaná vec bola dňa 06.11.2025 predložená Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky (ďalej ako „kasačný súd“ alebo „Najvyšší správny súd“) ako súdu príslušnému na konanie a rozhodnutie, podľa právnej úpravy účinnej k danému dňu. Na kasačnom súde bola vec pridelená na rozhodnutie senátu 4S pod sp. zn.: 4Svk/53/2025. 11. Z obsahu pripojeného administratívneho a súdneho spisu kasačný súd zistil, že dňa 13.11.2019 bola Centru právnej pomoci, Kancelárii Prešov ako správnemu orgánu prvého stupňa doručená „Žiadosť o poskytnutie právnej pomoci", ktorou sťažovateľ požiadal o právnu pomoc a zastupovanie v rámci súdneho konania, a to rozsudku Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 3Co/50/2019. Zároveň požiadal o predbežné poskytnutie právnej pomoci z dôvodu hroziaceho nebezpečenstva zmeškania lehoty na podanie dovolania, ktorá mala uplynúť dňa 12.12.2019. 12. Prvostupňový správny orgán následne dňa 18.11.2019 vydal rozhodnutie, ktorým sťažovateľovi podľa § 11 zákona č. 327/2005 Z. z. predbežne priznal nárok na poskytovanie právnej pomoci a na spísanie a podanie dovolania proti rozsudku Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 3Co/50/2019-186 zo dňa 05.09.2019. 13. Z dôvodu, že sťažovateľom podaná žiadosť o poskytnutie právnej pomoci neobsahovala všetky doklady potrebné na zaistenie skutkového stavu a skutočností, na základe ktorých tento o poskytnutie právnej pomoci žiadal, správny orgán prvého stupňa vydal dňa 17.12.2019 rozhodnutie, ktorým ako príslušný správny orgán podľa ustanovenia § 1 ods. 2 a § 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „správny poriadok"), podľa § 10 ods. 1, § 6, § 8 a § 25 zákona č. 327/2005 Z. z. a podľa § 29 správneho poriadku prerušil správne konanie o nároku na poskytnutie právnej pomoci vo veci sťažovateľa a vyzval ho, aby v lehote 20 dní odo dňa doručenia daného rozhodnutia odstránil nedostatky podania, a k žiadosti o poskytnutie právnej pomoci doplnil potrebné, bližšie v predmetnom rozhodnutí uvedené doklady, údaje a vyjadrenia. Zároveň bol sťažovateľ poučený o tom, že ak v určenej lehote neodstráni nedostatky svojho podania, konajúci správny orgán podľa § 30 ods. 1 písm. d) správneho poriadku konanie zastaví.

16. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, ako súd kasačný podľa § 21 písm. a) SSP v spojení s § 438 ods. 2 SSP, po tom, čo zistil, že kasačná sťažnosť bola podaná riadne a včas (§ 443 SSP a § 444 SSP), oprávnenou osobou na podanie kasačnej sťažnosti (§ 442 SSP), smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 SSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie z dôvodov a v rozsahu uvedenom v podanej kasačnej sťažnosti podľa § 440 SSP, § 441 SSP a § 453 SSP a postupom podľa § 455 SSP bez nariadenia pojednávania dospel k záveru, že kasačná sťažnosť sťažovateľa nie je dôvodná.

18. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

20. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z. fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti, ak a) jej príjem nepresahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom, b) nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a c) hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch.

22. Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 327/2005, konanie o nároku na poskytnutie právnej pomoci (ďalej len „konanie") sa začína podaním písomnej žiadosti doloženej dokladmi preukazujúcimi skutočnosti uvedené v žiadosti, ktorú podáva žiadateľ na tlačive. Doklady preukazujúce, že sa žiadateľ nachádza v stave materiálnej núdze, nesmú byť staršie ako tri mesiace. Žiadosť musí obsahovať meno a priezvisko žiadateľa, jeho trvalý alebo prechodný pobyt a rodné číslo. Na výzvu centra žiadateľ doplní v primeranej lehote určenej centrom ďalšie údaje a doklady týkajúce sa skutočností rozhodujúcich na posúdenie nároku na poskytnutie právnej pomoci, ktorá nesmie byť kratšia ako desať dní, centrum podľa možnosti zabezpečí doklady a iné potrebné údaje, ktorými disponujú štátne orgány, obce, notári a iné právnické osoby a fyzické osoby povinné poskytovať súčinnosť podľa tohto zákona.

24. Kasačný súd po oboznámení sa s obsahom administratívneho a súdneho spisu k námietkam sťažovateľa konštatuje, že správny orgán prvého stupňa konanie o priznanie právnej pomoci sťažovateľovi podľa ustanovení správneho poriadku zastavil z dôvodu, že sťažovateľ v určenej lehote nedoplnil požadované podklady nevyhnutné na to, aby správny orgán prvého stupňa mohol posúdiť splnenie podmienok na priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci sťažovateľovi. Doklady požadované prvostupňovým správnym orgánom boli vyžadované dôvodne, keďže mali preukázať naplnenie nevyhnutnej podmienky pre priznanie právnej pomoci sťažovateľovi, a to stav jeho materiálnej núdze prostredníctvom preukázania jeho príjmu a príjmu spoločne posudzovanej osoby a to jeho manželky. Ako už žalovaný ale aj správny súd uviedli, potreba skúmania príjmu spoločne posudzovaných osôb vyplývala priamo z ustanovení § 4 ods. 2 zákona č. 327/2005 Z. z. a zákona č. 601/2003 Z. z., o čom bol sťažovateľ v jasne a zrozumiteľne informovaný aj v rozhodnutí o prerušení konania v spojení s výzvou na odstránenie nedostatkov.

26. Správny orgán tak podľa kasačného súdu pri posudzovaní predmetnej veci postupoval striktne podľa zákona, keď požadoval od sťažovateľa doklady potrebné na rozhodnutie vo veci samej. Zároveň je nutné zdôrazniť, že manželka a dcéra sťažovateľa neboli účastníkmi konania a preto neboli voči správnemu orgánu prvého stupňa povinné poskytovať súčinnosť a teda nebol daný zákonný dôvod, aby ich správny orgán prvého stupňa vyzýval na predloženie požadovaných dokladov. Uvedené sťažovateľovi jasne ozrejmil žalovaný ako aj správny súd.

Kladie základy inštitucionálneho zabezpečenia posudzovania žiadostí a samotného poskytovania právnej pomoci, zakotvuje postup pri žiadaní o poskytnutie právnej pomoci, rozhodovanie o jej poskytnutí a možnosť jeho preskúmania súdom. Materiálnu núdzu ustanovuje ako jednu z podmienok práva na poskytnutie právnej pomoci tak, že hranicu materiálnej núdze ustanovuje na úrovni 1,4 násobku sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom a jej ďalšiu podmienku, že žiadateľ si využívanie právnych služieb nemôže zabezpečiť svojim majetkom. Zákonodarca týmto zákonom súčasne splnil povinnosť transpozície smernice Rady č. 2003/8/ ES z 27.1.2003 na zlepšenie prístupu k spravodlivosti pri cezhraničných sporoch ustanovením minimálnych spoločných pravidiel týkajúcich sa právnej pomoci pri takýchto sporoch (ďalej len „smernica“), a teda harmonizácie s právom Európskeho spoločenstva a Európskej únie. 23. Štát žiadnym spôsobom negatívne nezasahuje do práva na súdnu a inú právnu ochranu. Práve naopak, preberá na seba pozitívny záväzok vo vzťahu k občanom v núdzi, a to v rozsahu, ktorý je prijateľný z hľadiska dlhodobej udržateľnosti, keďže by bolo neúnosné

28. Kasačný súd ďalej konštatuje, že konanie o nároku na poskytnutie právnej pomoci je uskutočňované na základe návrhu účastníka konania, t. j. nejde o konanie vedené z úradnej povinnosti (ex offo). Toto konanie sa síce riadi zásadou materiálnej pravdy, avšak je potrebné prihliadať aj na to, že je ovládané prejednacou zásadou, a nie zásadou vyhľadávacou.

29. Kasačný súd opakovane zdôrazňuje, že z obsahu administratívneho spisu jednoznačne vyplynulo, že sťažovateľ v stanovenej lehote nepredložil podklady oprávnene požadované prvostupňovým správnym orgánom a tieto nepredložil ani v rámci odvolacieho konania, čím bola vytvorená prekážka pre rozhodnutie o nároku sťažovateľa na právnu pomoc a zároveň došlo k naplneniu obligatórneho dôvodu pre zastavenie konania podľa § 30 ods. 1 písm. d) Správneho poriadku. Prvostupňový správny orgán teda nemal inú zákonnú možnosť, než

zamietol. 30. Navyše je potrebné zdôrazniť, že sťažovateľ v kasačnej sťažnosti namietal porušenie § 440 ods. 1 písm. a g) SSP, pričom neuviedol v čom konkrétne vidí porušenie týchto ustanovení. Nemožno pritom prehliadnuť, že § 440 ods. 2 výslovne uvádza, že dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia, čo však sťažovateľ neurobil. Len prostý nesúhlas sťažovateľa so závermi správneho súdu a opakovanie žalobných bodov týmto náležitostiam nezodpovedajú (napríklad rozhodnutia kasačného súdu sp. zn. 7Sžsk/55/2020, 5Sžk/18/2021, 4Sžk/24/2021). Uvedené platí aj pri sťažnostnom bode podľa § 440 ods. 1 písm. f) SSP, keď sťažovateľ nešpecifikoval v čom spočívalo porušenie jeho procesných práv do takej miery, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

V Bratislave dňa 22. januára 2026