4Svk/54/2022

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Petry Príbelskej, PhD., a členov senátu Mgr. Petra Macha, PhD., (spravodajca) a JUDr. Juraja Vališa, LL.M., v právnej veci žalobcu: A. V., U.. XX.XX.XXXX, F. R.: Š.U. F. XX, U., zastúpený JUDr. Viktor Mlynek, advokát, so sídlom: Štúrova 43, 949 01 Nitra, proti žalovanému: Okresný úrad Nitra odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií, so sídlom: Štefánikova trieda 69, 949 01 Nitra, za účasti ďalších účastníkov konania: 1/ MH Invest, s. r. o., so sídlom: Mlynské Nivy 44/A, Bratislava, IČO: 36724530, zastúpený: JUDr. Allan Böhm, so sídlom: Jesenského 2, Bratislava, 4/ Združenie domových samospráv, o.z., Rovniankova 14, Bratislava, IČO: 31820174, 5/ Nitra Invest, s. r. o., so sídlom: Mostná 29, Nitra, IČO: 36561690, 6/ DESIGN ENGINEERING, a. s., so sídlom: Palisády 33, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 36609633, 8/ A.. K. Q., U.. XX.X.XXXX, R.: L. XX, R., 9/ B.. C. G., U.. XX.XX.XXXX, R.: D. N. X, U., 10/ D. H., U.. XX.XX. XXXX, R.: C. X, U., 11/ D. V., U.. XX.XX. XXXX, R.: D. N. XX, U., za účasti osôb zúčastnených na konaní: 1/ Jaguar Land Rover Slovakia s. r. o., so sídlom: Horné lúky 4540/1, 949 01 Nitra, zastúpený: CMS Cameron McKenna Nabarro Olswang, advokáti, v. o. s., so sídlom: Na Poříčí 1079/ 3a, Praha 1, IČO: 256 02381, za ktorú koná CMS Cameron McKenna Nabarro Olswang, advokáti, v. o.s., organizačná zložka, so sídlom: Staromestská 3, Bratislava, IČO: 51034166, a 2/ Železnice Slovenskej republiky, so sídlom: Klemensova 8, 813 61 Bratislava, IČO: 31364501, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-NR-OCDPK-2017/ 005163 zo dňa 13.01.2017, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/49/2017-674 zo dňa 16. marca 2022, takto

II. Priebeh konania na správnom súde

konanie. 4. Správny súd rozsudkom č. k. 11S/49/2017-674 zo dňa 16. marca 2022 (ďalej „napadnutý rozsudok“) správnu žalobu žalobcu podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v účinnom znení (ďalej len „SSP“) ako nedôvodnú zamietol.

zriadení. Keďže išlo o špeciálnu stavbu podľa § 120 stavebného zákona - stavbu pozemných komunikácií, štátnu správu na uvedených úsekoch vykonávali špeciálne stavebné úrady a v súlade s § 3a ods. 4, ods. 5 cestného zákona o stavebnom povolení rozhodovalo Mesto Nitra, vykonávajúce pôsobnosť špeciálneho stavebného úradu pre miestne a účelové komunikácie ako prenesený výkon štátnej správy. Keďže cestná stavba nachádzala aj v k. ú. Č., M., Q. K. N., tieto obce vydali súhlas pre špeciálny stavebný úrad pre komunikácie - Mestský úrad v Nitre, čím došlo k naplneniu § 3a ods. 5 cestného zákona, a preto správny súd považoval aj námietku o miestnej nepríslušnosti za nedôvodnú. O odvolaní žalobcu rozhodoval podľa § 3 ods. 5 písm. c/ cestného zákona v spojení so zákonom č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy žalovaný v rámci svojej právomoci a pôsobnosti.

ukrátený, resp. ktoré jeho práva mali byť porušené alebo priamo dotknuté. Žalobca tiež v žalobe namietal, že investícia, súčasťou ktorej sú aj stavby uvedené v stavebnom povolení zo dňa 04.11.2016, mala byť posudzovaná z hľadiska vplyvov na životné prostredie.

Rozhodnutie bolo potvrdené v odvolacom konaní rozhodnutím Okresného úradu Nitra, odboru opravných prostriedkov, referátu starostlivosti o životné prostredie, č. OU-NR-OOP4-2015/045777 zo dňa 14.12.2015. Žalobca sa správnou žalobou v konaní sp. zn. 26S/3/2016 domáhal preskúmania a zrušenia tohto rozhodnutia, pričom vo veci bolo dňa 16.03.2022 rozhodnuté tak, že žaloba bola zamietnutá. Žalobou napadnuté rozhodnutie je tak naďalej právoplatné a záväzné pre správne orgány konajúce v stavebnom konaní ako i pre konajúci správny súd, a to podľa § 40 zákona o správnom konaní.

Nitra. Správny súd poukázal na jeho záväznú časť, t. j. časť I. Záväzné regulatívy funkčného a priestorového usporiadania územia, kapitolu 1 (V oblasti usporiadania územia a rozvoja sídelnej infraštruktúry) bod 1.13, pričom v bodoch 1.13.1-1.13.5 sú uvedené priestorovo funkčné celky, ktorých sa obstaranie a schválenie územného plánu zóny týka, ale oblasť, resp. priestorovo funkčný celok Dražovce, Mlynárce a Zobor, tu nie je uvedený.

10. Správny súd považoval za nedôvodnú aj námietku nepredloženia zastavovacieho plánu podľa § 9 ods. 2 vyhlášky č. 453/2000 Z. z. 11. Správny súd k námietkam žalobcu, týkajúcim sa aplikácie čl. 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru uviedol, že všeobecné konštatovanie nesúladu napadnutého rozhodnutia a postupu bez konkrétneho tvrdenia jeho porušenia na prieskum správnym súdom nepostačuje.

Nezaoberal sa tiež námietkou zaujatosti prednesenou na pojednávaní dňa 08.09.2021, pretože išlo o námietku vznesenú po uplynutí dvojmesačnej lehoty na podanie námietok (koncentračná zásada) a nestotožnil sa s tvrdením o rozšírení žalobného návrhu podľa § 134 ods. 2 písm. b/ SSP. 12. Žalobca, ktorý podal žalobu ako zainteresovaná verejnosť a žiadal vydať rozhodnutia vydané v stavebnom konaní k cestnej stavbe, podľa správneho súdu žiadnym spôsobom nevymedzil, v čom bol v dôsledku stavebného povolenia porušený verejný záujem v oblasti životného prostredia. Po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu správny súd dospel k záveru, že správne orgány vydali rozhodnutia na základe dostatočne a spoľahlivo zisteného skutkového stavu, rozhodnutia riadne zdôvodnili a zaoberali sa námietkami žalobcu predloženými v správnom konaní. Dospel tak k záveru o nedôvodnosti podanej správnej

III. Kasačná sťažnosť žalobcu, vyjadrenie žalovaného a ďalších účastníkov konania

14. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti namietal vecnú príslušnosť konajúcich orgánov tvrdiac, že všeobecným stavebným úradom vo veciach významných investícií pre stavebné konanie podľa § 117b stavebného zákona je okresný úrad v sídle kraja, a nie mesto Nitra. Ust. § 117b stavebného zákona je vo vzťahu k nadradenosti k § 120 stavebného zákona, ktorý by sa aplikoval v prípade špeciálnej stavby. Správny súd nesprávne posudzoval aktívnu vecnú legitimáciu sťažovateľa, ktorú mal správne odvodzovať podľa § 178 ods. 1 SSP, pretože ako fyzická osoba bol napadnutým rozhodnutím žalovaného a stavebným povolením ukrátený na svojich právach, a to z dôvodu vlastníctva susediacich pozemkov. Bol riadnym účastníkom stavebných konaní, v rámci vybudovania strategického parku a pre túto stavbu bol aj vyvlastňovaný. 15.

konaní. 16. Sťažovateľ spochybnil zákonnosť procesu vydávania stavebného povolenia, z dôvodu nesplnenia podmienok podľa § 32 ods. 2 stavebného zákona. Územný plán mesta Nitra pre predmetné územie určuje funkčné využitie, ale nedefinuje priestorové regulatívy zástavby, a sám stanovuje podmienku spracovania územnoplánovacej dokumentácie na úrovni zóny, ktorá však do dnešného dňa vypracovaná nebola. Výstavba v rámci strategického parku je podmienená spracovaním územnoplánovacej dokumentácie na úrovni zóny, avšak územný plán zóny nebol v rámci mesta schválený. V aktuálnom územnom pláne je vymedzené územie priemyselného parku sever, nie je však vymedzená hranica strategického parku a územie pre strategický park. Skutočnosť, že strategická investícia - strategický park nie je v platnom územnom pláne vôbec riešená, je podstatnou okolnosťou pre vydanie stavebného povolenia, a to z dôvodu nesplnenia podmienky podľa § 62 ods. 1 písm. a/ stavebného zákona.

18. Podľa sťažovateľa orgány verejnej správy pochybili, keď nepostupovali podľa § 38 ods. 9 zákona č. 24/2006 Z. z., resp. § 140c ods. 6 stavebného zákona, pretože bolo nutné prerušiť konanie do rozhodnutia povinného hodnotenia vplyvov na životné prostredie.

dôvodom. Rozsudok tak považoval za nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov. 19. Sťažovateľ ďalej dôvodil tým, že podľa § 1 ods. 2 zákona o významných investíciách investícia a významná investícia nie sú samostatným strategickým parkom, ale sa jedná len o stavebné činnosti pre priemyselnú výrobu, ktoré sú realizované v strategickom parku.

Stavebný úrad a žalovaný nepostupovali v súlade so zákonom, pretože vo vzťahu k povoľovanej ceste malo byť uskutočnené konanie podľa zákona o posudzovaní vplyvov. Spochybnil tiež spôsob, akým sa správny súd vysporiadal s námietkou dopravného napojenia a vyústenia dopravy na cestu I/ 64, napojenia na rýchlostnú komunikáciu R1A podľa § 66 ods. 4 písm. d/ stavebného zákona. Stavebný úrad sťažovateľovi spôsobil ujmu v konaní a porušil aj verejné právo podľa čl. 44 ods. 1 Ústavy SR na priaznivé životné prostredie.

21. Sťažovateľ spochybnil proces vydávania osvedčení ministerstva hospodárstva, pretože o začatí administratívneho konania neupovedomilo všetkých známych účastníkov konania podľa § 18 ods. 3 správneho poriadku, pretože osvedčenia sa týkali jeho pozemkov v Nitre na

26. Táto vec bola po predložení kasačnému súdu náhodným výberom pridelená do senátu 4S. Počas kasačného konania nadobudol účinnosť Rozvrh práce Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky na rok 2023 v znení opatrenia č. 6. Podľa § 27c písm. A rozvrhu práce v znení účinnom od 1. júla 2023 bola vec náhodným výberom prerozdelená do senátu č. 5 Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, ktorý o nej rozhodol v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozsudku pod pôvodnou spisovou značkou.

Po konštatovaní jej včasnosti, ako aj splnení ostatných podmienok konania, preskúmal napadnutý rozsudok v medziach sťažnostných bodov v zmysle § 453 v spojení s § 445 ods. 1 písm. c/, § 440 SSP, kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky www.nssud.sk (§ 137 ods. 2 a 3 SSP) a kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú podľa § 461 SSP zamietol.

Predmetom konania o kasačnej sťažnosti v prejednávanej veci bol rozsudok Krajského súdu v Nitre, č.k. 11S/49/2017-674 zo dňa 16. marca 2022, ktorým súd zamietol žalobu sťažovateľa o preskúmanie rozhodnutia a postupu žalovaného, a preto primárne v medziach kasačnej sťažnosti Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd preskúmal rozsudok správneho súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo. V rámci kasačného konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného, najmä z toho pohľadu, či kasačné námietky sťažovateľa sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu. Podľa § 464 ods. 1 SSP, ak kasačný súd rozhoduje o kasačnej sťažnosti v obdobnej veci, ktorá už bola predmetom konania pred kasačným súdom, môže v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázať už len na obdobné rozhodnutie, ktorého prevzatú časť v odôvodnení uvedie. a) Novoty v správnom súdnom konaní

K rovnakým záverom dospel kasačný súd aj v iných prípadoch, napr. rozsudok sp. zn. 1Sžk/42/2019, zo dňa 30. septembra 2021, v ktorom uviedol: „V správnom súdnictve platí prísna koncentračná zásada. Uvedené vyplýva z § 62 a 183 SSP, ktoré striktne ustanovujú, že žalobca môže meniť rozsah a dôvody žaloby, rozšíriť alebo doplniť ju o ďalší žalobný návrh alebo o ďalšie žalobné body len v lehote ustanovenej na podanie žaloby. Preto pokiaľ žalobca po uplynutí lehoty na podanie správnej žaloby rozšíri alebo doplní žalobu, na obsah takéhoto podania správny súd prihliadať nebude s výnimkou prípadov a konaní vymedzených v § 134 ods. 2 a v prípadoch uvedených v § 195, § 418 SSP. b) Vecná nepríslušnosť konajúcich orgánov

. . 44. Ustanovenie § 117 a nasl. stavebného zákona (aj ustanovenie § 117b) upravujú všeobecnú vecnú príslušnosť úradov na rozhodovanie v stavebnom konaní, pričom ustanovenie § 117b stavebného zákona je potrebné považovať za špeciálnu úpravu k všeobecnému ustanoveniu § 117 stavebného zákona z dôvodu verejného významu takéhoto druhu stavieb.

. . 46. Čo sa týka odvolacieho orgánu, t.j. žalovaného, jeho pôsobnosť je daná § 118 stavebného zákona, podľa ktorého vo veciach, v ktorých v správnom konaní v prvom stupni koná obec ako stavebný úrad, vykonáva štátnu správu v druhom stupni krajský stavebný úrad. Vzhľadom na znenie § 9 ods. 14 zákona č. 180/2013 Z. z. kasačný súd uzatvára, že nakoľko krajské stavebné úrady boli zrušené, ich právomoc prešla na okresné úrady v sídle kraja, t.j. v predmetnej veci na žalovaného, a teda uvedená námietka je nedôvodná.

32. K sťažnostnej námietke nesprávneho právneho posúdenia žalobnej legitimácie sťažovateľa kasačný súd v zmysle § 464 ods. 1 SSP odkazuje na závery rozsudku tunajšieho súdu sp. zn. 5Svk/15/2022 ako i na znenie rozsudku kasačného súdu sp. zn. 5Svk/15/2021 zo dňa 26. apríla 2022, týkajúcich sa rovnakého sťažovateľa v obdobnej veci.

Iné závery nevyplývajú ani z predloženého administratívneho spisu či už z obsahu správnej žaloby alebo kasačnej sťažnosti. V nej sťažovateľ iba stroho konštatuje, že sa cíti byť účastníkom konania odvodzujúc svoje postavenie údajným vlastníctvom priamo susediacich pozemkov.

Kasačný súd len okrajovo dodáva, že si je vedomý predchádzajúcej rozhodovacej praxe, kedy správne súdy výnimočne priznávali aktívnu žalobnú legitimáciu aj účastníkom administratívneho konania, ktorí neboli vydaním rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy ukrátení na svojich subjektívnych právach (napríklad v súvislosti s rozhodnutiami o zastavení konania z dôvodu, že skutok, o ktorom sa koná, nie je priestupkom), no išlo o špecifické prípady týkajúce sa výlučne priestupkových konaní, čo nie je predmetný prípad a takýto prístup k aplikácii § 178 ods. 1 SSP teda neprichádza do úvahy." d) Námietka nesplnenia podmienok na aplikáciu § 32 ods. 2 stavebného zákona Podľa § 32 ods. 2 stavebného zákona územné rozhodnutie sa nevyžaduje na umiestnenie strategického parku a na prípravu územia na realizáciu strategického parku, na ktoré bolo vydané osvedčenie o významnej investícii podľa osobitného predpisu, ak priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie územia, ktoré nie je v rozpore s ich umiestnením, vyplýva z územného plánu obce alebo z územného plánu zóny.

32. Z právneho rozboru § 32 ods. 2 stavebného zákona podľa kasačného súdu vyplýva, že na umiestnenie strategického parku sa nevyžaduje územné rozhodnutie, ak (splnenie podmienok) priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie územia nie je v rozpore s ich umiestnením a (kumulatívne) vyplýva z územného plánu obce alebo (alternatívne) z územného plánu zóny.

. . Toto ustanovenie však podľa kasačného súdu nevyžaduje, aby pre umiestňovaný strategický park existovalo v územnom pláne obce/zóny podrobne ustanovené priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie územia. Zákonným predpokladom, ktorý z citovaného ustanovenia vyplýva, je len absencia rozporu umiestnenia strategického parku s priestorovým usporiadaním územia a funkčným využívaním územia, ktoré je v územnom pláne ustanovené.

Kasačný súd sa však v súlade s vyššie uvedeným domnieva, že pre aplikáciu § 32 ods. 2 stavebného zákona sa nevyžaduje, aby územný plán priamo podrobne riešil umiestnenie strategického parku. Podstatné je, že z územného plánu nevyplýva také priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie dotknutého územia, s ktorým by bol strategický (priemyselný) park v rozpore - napríklad rekreačná funkcia, bytová výstavba a pod. Preto sa dá povedať, že výslovná rámcová rezervácia územia na priemyselnú výrobu (hoci podmienená ďalšou dokumentáciou) v územnom pláne Mesta Nitra v podstate prevyšuje požiadavky stavebného zákona na absenciu rozporu s územným plánom, ak pri nesplnení podmienky uvedenej v poznámke/legende nie je územie určené na iný účel. Kasačný súd tiež poznamenáva, že jeho úlohou v tomto konaní nebolo preskúmať, či boli splnené všetky zákonné požiadavky na vydanie preskúmavaného rozhodnutia alebo samostatne vyhľadávať nesprávnosti napadnutého rozsudku, ale len vyhodnotiť dôvodnosť sťažovateľom uplatnených a prípustných sťažnostných bodov.“

Správny poriadok. Komentár. 3. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2019, str. 379). 35. Zmysel procesného rozčlenenia územného a stavebného konania nespočíva v tom, že by sa v nich riešené otázky nemohli prelínať alebo že by v nich platili iné zásady. Naopak, vylúčenie niektorých stavieb z rozhodovania o umiestnení stavby práve naopak, podľa kasačného súdu, prenáša povinnosti správneho orgánu z územného konania (napr. zohľadnenie územného plánu) priamo do stavebného konania. Z uvedeného vyplýva, že účastník konania, teda ani sťažovateľ, nie je na svojich právach vylúčením územného konania ukrátený, keďže zásada legality rovnako platí v stavebnom ako aj územnom konaní.

2022.“ 34. V nadväznosti na konštatované závery poukazuje na ďalšie rozhodnutia, v ktorých sa s predmetnou námietkou vysporiadal rovnakým spôsobom. Ide o rozsudky Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 6Sžk/17/2020 zo dňa 30. novembra 2022, 3Svk/36/2022 zo dňa 31.mája 2023 a sp. zn. 5Svk/49/2022 zo dňa 27. februára 2024. e) Absencia zisťovacieho konania navrhovaných činnosti a samotného strategického parku

Tvrdenie sťažovateľa, že strategický park neprešiel zisťovacím konaním, sa preto nezakladá na pravde a kasačný súd ju rovnako ako správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Kasačný súd v tejto súvislosti podľa § 464 ods. 1 SSP poukazuje na ďalšie rozhodnutia, v ktorých sa s touto kasačnou námietkou vysporiadal rovnakým spôsobom. Ide najmä o rozsudky tunajšieho súdu, sp. zn. 1Sžk/44/2020 zo dňa 30. novembra 2022, sp. zn. 8Sžk/30/2019 a sp. zn. 6Sžk/17/2020 zo dňa 30. novembra 2022. Kasačný súd v obdobnej veci totožného sťažovateľa, podobného skutkového a právneho stavu, s totožnými sťažnostnými námietkami, v rozsudku sp. zn. 1Sžk/ 48/2020 zo dňa 16.02.2022, kasačný súd dospel k nasledovným záverom: „46. K námietke sťažovateľa, že v rámci strategického parku neprebehlo zisťovacie konanie podľa zákona č. 24/2006 Z.z., najvyšší správny súd dodáva, že námietky sťažovateľa nesmerovali priamo proti rozhodnutiu žalovaného o stavebnom povolení, ale sa týkali iných rozhodnutí orgánov verejnej správy.

36. Kasačný súd administratívneho spisu zistil, že stavebnému konaniu v tejto veci predchádzalo zisťovacie konanie, v ktorom Okresný úrad Nitra, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia vydal dňa 8. októbra 2015 rozhodnutie č. OU-NR-OSZP3-2015/031851-017-F36, v zmysle ktorého sa navrhovaná činnosť „Automotive Nitra Project“, ktorú predložil navrhovateľ - Slovenská agentúra pre rozvoj investícii a obchodu po ukončení zisťovacieho konania nebude posudzovať podľa § 29 zákona o EIA. Uvedené rozhodnutie bolo potvrdené v odvolacom konaní (vedenom i na základe odvolania sťažovateľa) rozhodnutím Okresného úradu Nitra, odboru opravných prostriedkov, referátu starostlivosti o životné prostredie č. OU-NR-OOP4-2015/045777 zo dňa 14. decembra 2015. Následne dňa 1. júla 2021 rozsudkom Krajského súdu v Nitre v konaní vedenom pod sp. zn. 26S/3/2016 bola zamietnutá žaloba sťažovateľa, a rovnako bola zamietnutá aj kasačná sťažnosť podaná proti tomuto rozsudku, a to rozsudkom kasačného súdu, sp. zn. 1Svk/15/2022 zo dňa 31.05.2022. Uvedené pre tunajšie konanie znamená, že

Kasačný súd k námietke nesprávneho posúdenia dopravného napojenia a vyústenia dopravy na cestu I/64 a na rýchlostnú komunikáciu R1A poukazuje na znenie § 66 ods. 4 písm. d/ stavebného zákona, v zmysle ktorého v záväzných podmienkach uskutočňovania stavby sa podľa potreby ďalej určia podrobnejšie požiadavky na uskutočnenie stavby predovšetkým z hľadiska komplexnosti a plynulosti, napojení na siete a zariadenia technického vybavenia, pozemné komunikácie, odvádzanie povrchových vôd, úpravy okolia stavby a podmienok ochrany zelene, prípadne jej premiestnenia.

39. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti v zásade namietal rovnaké skutočnosti, ako v správnej žalobe. Námietku, týkajúcu sa nevysporiadania správneho súdu s potrebou aplikácie Aarhurského dohovoru sťažovateľ nijakým relevantným spôsobom nezdôvodnil a ani nešpecifikoval, v čom spočívalo porušenie práv priznaných sťažovateľovi podľa tohto

40. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti namietal taktiež porušenie § 33 ods. 2 Správneho poriadku, tvrdiac, že správne orgány si nesplnili povinnosť dať účastníkom administratívneho konania možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu a spôsobu jeho zistenia, a navrhnúť jeho doplnenie. Keďže však sťažovateľ túto námietku neuplatnil v podanej správnej žalobe, a túto v lehote na podanie správnej žaloby nedoplnil, kasačný súd nebol oprávnený sa touto námietkou zaoberať.